Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Cb-46-2014.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Lúč na Ostrove, družstvo, IČO: 00 191 558, so sídlom Veľká Lúč 110, Lúč na Ostrove, proti žalovanému: E.X.A.T.A
- Group, a.s., IČO: 36 744 344, so sídlom Rajská 7, Bratislava, o neplatnosť výzvy na vrátenie a odovzdanie pozemkov, takto
rozhodol:
I. Žaloba o určenie neplatnosti výzvy žalovaného zo 16. septembra 2014 na vrátenie a odovzdanie pozemkov v k. ú. C. B. vedených na liste vlastníctva č. XXX sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 15. decembra 2014 domáhal určenia neplatnosti výzvy žalovaného uvedenej vo výroku, ktorou žalovaný vyzval žalobcu podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov atď. na vrátenie pozemkov v k. ú. C. B.. V žalobe predniesol, že táto výzva došla žalobcovi 22. septembra 2014, žalobca však predmetné pozemky užíva na základe riadnej nájomnej zmluvy s ich predošlou vlastníčkou. Žalobca preto tvrdí, že táto výzva je výzvou podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, teda na vrátenie pozemkov po skončení nájmu, bola však doručená po uplynutí tam stanoveného obdobia. Preto je neplatná a nájom sa obnovil na určitý čas, čo žalovaný údajne akceptoval, výzvu však nevzal späť. Žalobca je preto v stave právnej neistoty v nájomnom vzťahu, ktorú môže odstrániť len určenie neplatnosti uvedenej výzvy.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Výzva podľa § 12 ods. 4 cit. zákona č. 504/2003 Z. z. nie je právnym úkonom, ale len oznámenie vlastníka, že sa domáha vydania držby svojho pozemku. Meritom sporu je oprávnenie žalobcu užívať uvedené pozemky, nie podanie výzvy na ich vydanie. Žalobca pritom nedostatočne vysvetlil dôvod svojej právnej neistoty, keď žalovaný okrem uvedenej výzvy neuskutočnil žiaden úkon, ktorým by sa vydania pozemku domáhal. Určenie neplatnosti neposilní postavenie žalobcu a nezmení súčasný právny stav. Okrem toho, predseda žalujúceho družstva údajne výzvu žalovaného vzal na vedomie, nechcel však o nej rozhodnúť bez stanoviska členskej schôdze.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), ktoré sa konalo v termínoch 7. júla a 11. septembra 2015. Na prvom termíne sa zúčastnili obaja účastníci, ktorí druhý termín vzali na vedomie, no nedostavili sa naň. Žalovaný sa vôbec neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie. Žalobca požiadal o odročenie podaním z 9. septembra 2015 z dôvodu, že bola odvolaná plná moc zo strany ich pôvodného právneho zástupcu, novú sa mu nepodarilo uzavrieť a vzhľadom na dôležitosť veci trvá na právnom zastúpení. K podaniu pripojil kópiu dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z 31. augusta 2015 (č. l. 57 a 58). Súd žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval za náležitú v zmysle § 119 O. s. p. Predovšetkým, ustanovenie § 119 ods. 2 O. s. p. ukladá účastníkovi, aby dôvod odročenia pojednávania oznámil súdu
bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel. V prerokúvanej veci zo samotného obsahu dohody vyplýva, že bola uzavretá 31. augusta 2015. Napriek tomu žalobca o tejto skutočnosti informoval a o odročenie požiadal až 10. septembra 2015 v obedňajších hodinách. Vzhľadom na krátkosť času tak nebolo možné upovedomiť žalovaného o prípadnom odročení včas. Ust. § 119 ods. 2 písm. a) O. s. p. okrem toho určuje, aby žiadosť o odročenie obsahovala dôvod odročenia. Zo súvisu tohto ustanovenia s odsekom 1 však vyplýva, že pod uvedením „dôvodu“ treba rozumieť také skutkové okolnosti, ktoré umožnia súdu posúdiť, či dôvod odročenia je dôležitý v zmysle § 119 ods. 1 O. s. p. V danej veci obsahovala žiadosť len ten dôvod, že došlo k ukončeniu dohody o poskytovaní právnych služieb. Ako bude uvedené ďalej, to samo osebe nie je v prerokúvanej veci dôležitý dôvod. Konečne, žalobca v žiadosti o odročenie nijako nepreukázal jeho údajnú snahu o nájdenie nového právneho zástupcu. Podľa názoru súdu však dôvody uvádzané žalobcom neobstoja ani ako dôležité dôvody. Ustanovenie § 22 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii chráni klienta pred bezdôvodnými jednostranným ukončením zmluvy o právnych službách tým, že advokáta oprávňuje odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb (ktorá je základom udeleného plnomocenstva na zastupovanie) len z taxatívne určených dôvodov. V prerokúvanej veci však nedošlo k skončeniu právneho zastúpenia týmto spôsobom, ale na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom. Žalobca sa tak vlastnými pričinením pripravil o právne zastúpenie, keď súhlasil s jeho ukončením bez toho, aby preukázal, že medzi došlo k takým skutočnostiam na strane advokáta, ktoré by ho oprávňovali od zmluvy o právnych službách odstúpiť. Ide teda v podstate o rovnakú situáciu, akoby sám odvolal svojmu advokátovi plnomocenstvo. Takýto úkon tak sám osebe nemôže predstavovať dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, pretože si ho účastník spôsobil sám. Účastník má právo na právne zastúpenie, ale nemôže toto právo uplatňovať šikanózne tak, že tým zasahuje do práva druhého účastníka na súdnu ochranu. Ak účastník chce byť právne zastúpený, je povinný zvoliť si právneho zástupcu včas a spolupracovať s ním. Ak mu neskôr plnomocenstvo svojvoľne odvolá (alebo s ním uzavrie dohodu o jeho ukončení), je to v podstate jeho rozhodnutie nebyť naďalej právne zastúpený. Také rozhodnutie nemôže ísť na ujmu druhého účastníka. V neposlednom rade však treba poukázať na ustanovenie § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z., podľa ktorého je advokát povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá. Zákon teda aj v prípade odstúpenia od zmluvy o právnych službách poskytuje klientovi ochranu jeho záujmov a zastúpenie na presne vymedzený čas. Klient teda môže trvať na vykonaní neodkladných úkonov, medzi aké nepochybne patrí aj zastupovanie na pojednávaní počas tejto 15dňovej doby. Ak klient netrvá na splnení tejto povinnosti bez relevantného dôvodu, opäť sa v podstate sám vzdáva práva na zastúpenie, čo nemôže ísť na ujmu druhému účastníkovi konania (porov. v tomto smere napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 28/2012). V prerokúvanej veci sám žalobca v čl. II ods. 1 dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb (č. l. 58) výslovne vyhlásil, že na splnení tejto povinnosti zo strany právneho zástupcu netrvá. Takéto konanie ale musí ísť na vrub žalovaného a musí sa hodnotiť ako postup, ktorým si sám odňal možnosť byť na pojednávaní 11. septembra 2015 riadne zastúpený, pretože ak by toto vyhlásenie neurobil, jeho právny zástupca by bol zo zákona povinný ho na pojednávaní zastúpiť (účasť na pojednávaní 11. septembra 2015 by totiž spadala do zákonnej 15-dňovej lehoty podľa § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. a pojednávanie nepochybne treba považovať za neodkladný úkon). Taký dôvod, ktorý si spôsobil sám žalobca, však nebolo možné považovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. V dohode, ale ani v žiadosti o odročenie nie je uvedený žiaden ospravedlniteľný dôvod, kvôli ktorému žalobca netrval by splnení povinnosti podľa cit. § 22 ods. 5 zák. č. 586/2003 Z. z. Zo všetkých týchto dôvodov súd žiadosti žalovaného o odročenie nevyhovel (oznámenie č. l. 40), o čom sa snažil upovedomiť žalovaného na ním udané faxové číslo, resp. na faxové číslo, z ktorého bol fax žalobcu odoslaný. Na žiadne z nich sa však fax nepodarilo doručiť.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami, a to: výpis z obchodného registra žalobcu (č. l. 9 a 10), výzva žalovaného zo 16. septembra 2014 (č. l. 12), stanovisko žalobcu z 25. septembra 2014 (č. l. 13), zmluva o nájme č. 360/2/1 (č. l. 15 až 18) a zmluva o nájme č. XXX/X (č. l. 20 až 24) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Žalobca je poľnohospodárske družstvo, ktoré okrem iného vykonáva poľnohospodársku výrobu (výpis z OR č. l. 9 a 10). Predsedom jeho predstavenstva je od 9. marca 2006 W.. S. T., podpredsedom
P. C. (výpis z OR). Žalovaný je od roku 2011 vlastníkom pozemkov v k. ú. C. B. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, ktorých pôvodnou vlastníčkou bola T.L. Q. (nesporná skutočnosť).
b) Zrejme dňa 20. júna 2005 podpísal predseda predstavenstva žalobcu Š. J. a C. Q. ako prenajímateľka listinu označenú ako „Zmluva o nájme č. XXX/X/X“ (č. l. 15 až 18), ktorou prenajímateľka prenajala žalobcovi pozemky o výmere 3,2726 ha určené v prílohe (vtedy nezapísané na liste vlastníctva, dnes zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. B.). Čl. III tejto zmluvy znel doslova takto: „III. Doba nájmu a dohoda o výške nájomného a spôsobe jeho platenia Táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu: a/ určitú - do 31.12.2009 b/ určitú - do 31.12.2014 c/ neurčitú Zmluvné strany sa dohodli na nájom vo výške: 1.600,- Sk/ha/rok pri uzatvorení zmluvy do 31.12.2009, 2.000,- Sk/ha/rok pri uzatvorení zmluvy do 31.12.2014, 1.500,- Sk/ha/rok pri uzatvorení zmluvy na dobu neurčitú, ktoré je splatné vždy do 31.12. bežného roka a predstavuje spolu: podľa bodu a/ 5.236,- Sk/ha podľa bodu b/ 6.545,- Sk/ha, podľa bodu c/ 4.908,- Sk/ha. ROZHODOL SOM SA UZATVORIŤ ZMLUVU PODĽA BODU ....b..... /ostatné body preškrtnúť.“ Písmeno „b“ je napísané a suma 6.545 je podčiarknutá rukou.
c) Zrejme dňa 9. januára 2006 podpísal predseda predstavenstva žalobcu Š. J. a C. Q. ako prenajímateľka ďalšiu listinu označenú ako „Zmluva o nájme č. XXX/X“ (č. l. 20 až 23), ktorou prenajímateľka prenajala žalobcovi pozemky o výmere 7,9535 ha určené v príloha a zapísané už vtedy na LV č. XXX pre k. ú. C. B.. Čl. III tejto zmluvy znel v podstate rovnako ako čl. III zmluvy z 20. júna 2005.
d) Žalovaný žalobcovi zaslal list zo 16. septembra 2014 označený ako „Výzva na vrátenie a odovzdanie pozemkov“ (č. l. 12), v ktorom doslova uviedol: „Naša spoločnosť v novembri 2011 nadobudla vlastnícke právo k poľnohospodárskym pozemkom nachádzajúcim sa v kú. C. B. vo výmere 11,1321 ha vedených na LV XXX. Týmto Vám v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona č.504/2003 Z. z... dávame výpoveď z užívania a vyzývame Vás o vrátenie predmetných pozemkov do užívania vlastníka. S poukazom na uvedené Vás žiadame uživanú poľnohospodársku pôdu naďalej neužívať a odovzdať ju v plnom rozsahu a v riadnom stave po zbere úrody a to v lehote najneskôr do 31.10.2014. Váš návrh o dohode na fyzické vrátenie a odovzdanie poľnohospodárskej pôdy očakávame najneskôr do 15.10.2014“. List bol podpísaný E. P. ako predsedom predstavenstva a W.. I. T. ako členom predstavenstva žalovaného. Žalovaný v tom čase nemal jednoznačnú vedomosť o existencii nájomných zmlúv medzi žalobcom a T. Q.. List bol žalobcovi doručený 22. septembra 2014 (prezentačná pečiatka na č.l. 12)
e) Listom z 25. septembra 2014 (č. l. 13) označeným ako „Výzva na vrátenie a odovzdanie pozemkov zo dňa 16.09.2014 - Stanovisko“ žalobca žalovaného informoval, že existujú uzavretí zmluvy o nájme č. 360/2/1 a 360/1 s bývalou vlastníčkou T. Q. na určitú dobu do 31. decembra 2014. Zároveň poukázal na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sa nájom za určitých podmienok predlžuje znova na určitý čas.
f) Nebolo zistené, že by žalovaný na tento list nejako reagoval, najmä nebol zistený obsah tvrdeného osobného rokovania predsedu predstavenstva žalobcu a žalovaného.
6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 5 písm. b), d) a e) sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov. Skutkové zistenie v písm. a) vyplýva zo skutočností všeobecné známych, resp. medzi účastníkmi nesporných, takže ich nebolo treba dokazovať. Nejasné skutkové zistenie v písm. c) je dôsledkom toho, že žalobca predložil súdu len kópiu nájomnej zmluvy č. 360/2, na ktorej bol podpis predsedu predstavenstva nejasný. Okrem toho podpis (Š. J.) nekorešpondoval so záhlavím zmluvy, kde sa ako
osoby konajúce v mene družstva uvádzajú S. T. a V. B.. Na základe toho súd mal pochybnosti o pravosti predloženej kópie, ktoré žalobca neodstránil predložením originálu nájomnej zmluvy, hoci bol k tomu povinný (§ 120 ods. 1 O. s. p. a zápisnica o pojednávaní zo 7. júla 2015). Vzhľadom na výsledok konania však táto otázka nebola natoľko podstatná, aby na jej zistenie bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalovaný zasa nenavrhoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o údajnom stretnutí medzi jeho zástupcami a predsedom predstavenstva žalobcu, takže v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho podľa § 120 ods. 1 O. s. p. zaťažovalo. Táto otázka však vo výsledku taktiež nebola podstatná, keďže žiaden z účastníkov z tohto stretnutia pre seba nevyvodzoval žiadne podstatné práva. Súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie ani podacími lístkami k odpovedi žalobcu z 25. septembra 2014, keďže doručenie tejto výzvy žalovaný nerozporoval. Taktiež nebolo vo výsledku potrebné vykonáva dokazovanie obsahom zápisnice zo schôdze predstavenstva z 18. marca 2005, na ktorom údajne malo dôjsť k udeleniu splnomocnenia predsedovi predstavenstva na podpisovanie nájomných zmlúv. Žalobca totiž túto listinu predložil len v maďarskom jazyku bez jej úradného prekladu, takže ako taká nebola spôsobilá na vykonanie dôkazu jej prečítaním (porov. R 142/2014). Avšak ani jej prípadný úradný preklad by nič nezmenil na závere súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, kvôli ktorému bola žaloba zamietnutá.
Právne vec súd posúdil takto:
7. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha určenia neplatnosti výzvy žalovaného zo 16. septembra 2014, ktorú považuje za právny úkon - výpoveď z nájomnej zmluvy. Takáto žaloba je tiež určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 224/2008). Podľa neho sa však určenia, že tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem.
8. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972). Naliehavý právny záujem znamená, že žalobca v danom právnym vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Viaže sa na konkrétny petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a treba ho skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 300/2008). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu tu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Táto procesná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje účastníka aj v konaní o neplatnosti výpovede z nájmu bytu (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 37/2009).
9. Žalobca sa podľa obsahu žaloby snažil svojou žalobou vyriešiť svoju právnu neistotu v nájomnom vzťahu so žalovaným, na ktorého prešiel nájomný vzťah kúpou nehnuteľností v k. ú. C. B.. Tento účel sa pritom snaží dosiahnuť vyslovením neplatnosti konkrétnej výzvy žalovaného zo 16. septembra 2014. Preto je potrebné predovšetkým zaoberať sa otázkou povahy tejto výzvy. V texte výzvy sa cituje ustanovenie § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. (v znení účinnom k 16. septembru 2014). Podľa tohto ustanovenia platí, že ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva
na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody. Citované ustanovenie sa tak netýka nájmu, resp. nemá žiaden vzťah k pozemkom, ktoré sú v nájme, ale týka sa pozemkov, ktoré sú (z akéhokoľvek dôvodu) užívané bez nájomnej zmluvy. Z citácie uvedeného ustanovenia, ale aj z celkového obsahu výzvy zo 16. septembra 2014 je zrejmé, že táto výzva nie je prejavom vôle žalovaného ukončiť akúkoľvek nájomnú zmluvu so žalobcom. Naopak, a potvrdzuje to aj vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, žalovaný v danom čase nemal jasnú vedomosť o existencii nájomnej zmluvy. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka sa za právny úkon považuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu. Ak však konajúci nemá vedomosť o tom, že určitý vzťah existuje, ťažko môže mať vôľu tento vzťah ukončiť a ťažko môže túto vôľu prejaviť. Na tom nič nemení ani použitie pojmu „výpoveď z užívania“. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa totiž právne úkony (a prejavy vôle všeobecne) vykladajú najmä podľa vôle konajúceho, ale aj podľa ich jazykového vyjadrenia, pokiaľ je ono s vôľou v rozpore. Ak žalovaný nemal jednoznačnú vôľu vypovedať nájom, čo vyplýva z jeho nevedomosti o existencii nájomnej zmluvy, obsah výzvy zo 16. septembra 2014 nie je s touto jeho (neexistujúcou) vôľou v rozpore. Z obsahu výzvy totiž nemožno nijako ustáliť akýkoľvek odkaz na existujúci nájomný vzťah, ktorý by sa mal týmto spôsobom ukončiť. Samo použitie výrazu „výpoveď z užívania“ tiež nie je takýmto slovným vyjadrením, takže samo osebe nemôže podľa uvedených výkladových pravidiel viesť k záveru, že výzva žalovaného zo 16. septembra 2014 má byť výpoveďou z nájomnej zmluvy. Naopak, ako už bolo uvedené, aj citácia ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v texte výzvy, ktoré upravuje práve postup ukončenia užívania bez nájomnej zmluvy, nie postup ukončenia nájmu (ten je upravený v § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z.), bráni tomu, aby žalobca mohol túto výzvu žalovaného vykladať ako výpoveď z existujúceho nájmu. Nemožno ju dokonca vykladať ani ako právny úkon, keďže jej cieľom nebolo smerovať k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, ale len upozorniť (spôsobom predpokladaným v § 12 ods. 4 zák. č. 504/2003 Z. z.) užívateľa pozemku na skutočnosť, že je užívaný bez nájomnej zmluvy a že je povinný ju vydať vlastníkovi.
10. Z uvedeného potom vyplýva, že právna neistota v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nespočíva v tom, či výzva zo 16. septembra 2014 spôsobila zánik nájmu žalobcu k pozemkom na LV č. XXX pre k. ú. C. B.Č.. Právna neistota spočívala v tom, že medzi účastníkmi bolo spočiatku sporné, resp. otázne, či vôbec existuje nájomný vzťah. Túto spornú otázku však nijako nevyrieši prípadné určenie neplatnosti výzvy žalovaného zo 16. septembra 2014. Keďže táto výzva nesmerovala k nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nemožno z jej platnosti alebo neplatnosti vyvodzovať žiadne závery vo vzťahu k existencii, trvaniu a platnosti. Určenie neplatnosti výzvy žalovaného zo 16. septembra 2014, ktorého sa žalobca domáha v petite svojej žaloby, tak nijako neodstraňuje spornosť právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a nijako sa ním neposilňuje postavenie žalobcu v jeho právach a oprávnených záujmoch. Rozsudok, ktorým by súd takejto žalobe vyhovel, by nenaplnil cieľ sledovaný podaním žaloby žalobcu a pre riešenie spornosti právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným by nemal žiaden zmysel.
11. Zo všetkých týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výzvy žalovaného zo 16. septembra 2014. Existencia takéhoto naliehavého právneho záujmu je však nevyhnutným predpokladom procesnej prípustnosti a úspešnosti každej určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Ak ho žalobca nepreukázal, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. To sa vo výroku I tohto rozsudku stalo.
12. Už vzhľadom na to nebolo potrebné zaoberať sa otázkou platnosti uzavretia oboch nájomných zmlúv, ktoré si podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom v čase ich podpisu vyžadovali písomnú formu, no ktoré boli v rozpore s § 243 ods. 3 poslednej vety Obchodného zákonníka podpísané len jedným členom predstavenstva. Taktiež nie je potrebné zaoberať sa otázkou, či mohlo predstavenstvo udeliť generálne splnomocnenie (oprávnenie) predsedovi družstva podpisovať tieto zmluvy, teda či sa mohlo odchýliť od znenia cit. § 243 ods. 3 Obch. zák. Všetky tieto otázky sú súčasťou spornosti právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nijako by sa však nevyriešili určením neplatnosti len výzvy zo 16. septembra 2014.
13. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p. Plne úspešnému žalovanému patrí náhrada trov konania, ktorú mu súd pri vyhlásení rozsudku aj priznal. Keďže si však žalovaný v trojdňovej lehote trovy nevyčíslil a zo spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, v písomnom vyhotovení rozsudku mu trovy nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.