Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-144-2021.pdf
PDF · 133.76 KB
Case nature
Subarea
4Co/144/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. XXXX/X, XXX XX W., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicu Sopkovou, so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: O. E., bytom Y. XXXX/XXA, XXX XX E., zastúpeného advokátkou JUDr. Grétou Kopčovou, so sídlom Záhradná 59, 900 51 Zohor, o zaplatenie 7.265,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 22. apríla 2021 č. k. 7C 1223/2016-198 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.12.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 7.265,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 7.265,12 Eur od 08.12.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnila tým, že v septembri 2013 oslovila žalovaného za účelom rekonštrukcie strechy na rodinnom dome na O. U.. Č.. XX O. W.. Tvrdila, že požiadavkou z jej strany bolo zošikmenie strechy tak, aby sa zabránilo zatekaniu do vnútra domu. Žalovaný vypracoval cenovú ponuku zo dňa 16.09.2013 na sumu 2.848,85 Eur, ktorá zahŕňala cenu práce a materiálu. Následne žalovaný poslal za žalobkyňou p. W. zo spoločnosti JJJ STAV - BUILD, s.r.o., ktorý dal žalobkyni leták, z ktorého si mala vybrať strešnú krytinu. Uviedla, že za materiál (strešnú krytinu) zaplatila, vkladom v hotovosti priamo na účet spoločnosti JJJ STAV-BUILD, s.r.o. sumu 1.723,- Eur dňa 25.09.2013, sumu 514,- Eur dňa 24.10.2013, a následne žalovanému zaplatila dňa 18.11.2013 za materiál sumu 1.703,79 Eur. Rekonštrukcia strechy sa uskutočnila v období od 18.11.2013 do 20.11.2013. Tvrdila, že po vykonaní rekonštrukcie neboli všetky práce úplne hotové, nakoľko žalovaný neobložil časť pod strechou, ktorú nechal voľnú bez zatesnenia a zapucovania. Uviedla, že na základe nedokončenia objednaných prác odmietla doplatiť žalovanému zvyšných 300,- Eur, ktoré od nej požadoval za vykonané práce, a zároveň vyzvala žalovaného na jej dokončenie. Dňa 21.11.2013 žalovaný poslal do domu žalobkyne p. W., ktorému za materiál zaplatila 175,48 Eur a za prácu ďalších 300,- Eur. Dňa 07.12.2013 žalovaný vystavil žalobkyni faktúru č. XX na sumu 2.848,85 Eur, ktorú uhradila v hotovosti. Podľa tvrdenia žalobkyne medzi ňou a žalovaným bolo dohodnuté, že objednaná strecha bude spravená tak, aby sa predišlo zatekaniu do vnútra domu, čo bolo podmienkou žalobkyne, s ktorou žalovaný nemal žiaden problém, pričom predmetom zmluvy o dielo bola rekonštrukcia celej strechy. V lete roku 2015, teda asi po roku a pol od rekonštrukcie strechy, začala strecha na rodinnom dome žalobkyne zatekať, pričom zatekalo až do vnútra domu, kde sa na stenách domu objavili veľké mokré fľaky. Uviedla, že sa s reklamáciou obrátila na žalovaného, ktorý vzniknutú situáciu odmietol riešiť. Skonštatovala, že pri skúmaní príčiny zatekania zistila, že rekonštrukcia strechy bola vykonaná
neodborne, nakoľko žalovaný zvolil nesprávny postup. Odborník, ktorého si žalobkyňa prizvala na obhliadku strechy, zistil príčinu zatekania v nedostatočnom sklone strechy, ktorý mal byť pri zvolenom type strešnej krytiny vyšší a takisto bol nevhodne zvolený materiál (plech), ktorý na strechu použil žalovaný, nakoľko podľa technických vlastností materiálu pri 6 stupňovom sklone strechy nemožno použiť vlnkový plech, ktorý žalovaný použil. Uviedla, že žalovaný sám potvrdil, že strešná krytina, ktorú si vybrala žalobkyňa, bola podľa jeho názoru vhodná na rekonštrukciu, pričom mala za to, že na základe odbornosti a skúseností žalovaného to mal byť práve on, kto jej mal pomôcť pri výbere vhodnej strešnej krytiny, prípadne ju mal upozorniť na nevhodnosť ňou vybratej krytiny. Mala za to, že ako laik nemohla vedieť, ktorá strešná krytina by bola vhodná pre strechu na jej rodinnom dome. Žalobkyňa je presvedčená, že pri rekonštrukcii sa mal použiť iný sklon strechy, aby nezatekala. Sklon strechy, ktorý pri rekonštrukcii použil žalovaný, je veľmi nízky a problém je v úžľabí, kde sa hromadí voda a odtiaľ potom zateká do domu. Tvrdila, že práce vykonané žalovaným neboli bez vád a o tejto skutočnosti opätovne informovala žalovaného a požiadala ho o opravu strechy. Dňa 02.02.2016 prišiel žalovaný vykonať obhliadku a skontrolovať závady, avšak pri vykonaní obhliadky údajne nezistil žiadne pochybenia. Napriek tomu namontoval tzv. utesňovací pás úžľabia, avšak ani to nepomohlo a do domu žalobkyne neustále takmer pri každom daždi zateká. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne zaslala žalovanému list zo dňa 02.03.2016 „Reklamáciu vád diela“ s výzvou na bezodkladné vykonanie opravy vád diela, následne výzvou zo dňa 21.06.2016 vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 2.848,85 Eur z titulu náhrady škody za neodborne vyhotovené dielo. Uviedla, že na jej požiadavku výrobca škridlovej strechy GERMANIA zaslal stanovisko, v ktorom uvádza: „...škridlovú strechu zn. GERMANIA je lepšie latovať prvú latu na 27 cm od kraja strechy a nie 25 cm ako je v letáku. Sklon musí byť minimálne 14 stupňov, pri menšom sklone môže zatekať...“ Tvrdila, že tento výrobcom odporúčaný postup pri rekonštrukcii strešnej krytiny na jej rodinnom dome nebol zo strany žalovaného dodržaný. Okrem nedodržania správnej vzdialenosti latovania za najväčšie pochybenie žalobkyňa považuje sklon vyhotovenej strechy, ktorý je len 6 stupňov namiesto výrobcom odporúčaných 14 stupňov. Žalobkyňa ďalej poukázala na technicko-odborné stanovisko Cechu strechárov Slovenska, ktoré jasne špecifikuje nedostatky a závady. Ich príčiny majú na streche celoplošný charakter, pričom nie je možné poruchy odstrániť len lokálne, ale je nutná celoplošná výmena krytiny za vhodnú krytinu na jestvujúci sklon strechy s použitím výrobcom požadovaných podkladných vrstiev a dodržaním montážneho návodu výrobcu. Ďalej sa v stanovisku konštatuje, že „Strešná krytina a konštrukcia strešného plášťa v danom netesnom stave spôsobuje zatekanie vody do tepelnoizolačných vrstiev strechy, nosných konštrukcií krovu a stropu. Výmenu strešnej krytiny je potrebné neodkladne riešiť nakoľko pri dlhodobejšom zatekaní vody do nosných konštrukcií domu môže spôsobiť havarijný stav domu.
3. Vec právne posúdil podľa ust. § 415, § 420 ods. 1, § 505, § 631, § 633 ods. 1, § 652 ods. 1, ods. 2, § 653, ods. 1, § 654 ods. 1, § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považoval za nesporné, že žalobkyňa si u žalovaného objednala rekonštrukciu strechy, a že zaplatila žalovanému sumu 2.848,85 Eur za prácu a sumu 1.703,79 Eur za materiál. Žalovaný vykonával rekonštrukciu strechy od 18.11.2013 do 20.11.2013 s tým, že dňa 23.11.2013 prišiel p. W. a zateplil štítovú stranu strechy. Následne až dňa 02.02.2016 kontaktovala žalobkyňa žalovaného ohľadom zatekania strechy, ktorý v ten deň namontoval utesňovací pás úžľabia. Právny vzťah medzi stranami posúdil tak, že rekonštrukcia strechy je svojou povahou opravou veci, v tomto prípade strechy rodinného domu žalobkyne, pričom na tento vzťah sa použijú ustanovenia § 652 Občianskeho zákonníka a nasledujúce vrátane záručnej doby. Skonštatoval, že uvedený právny vzťah je osobitným druhom zmluvy o dielo, na ktorú sa podporne použijú ustanovenia § 631 až 643 Občianskeho zákonníka.
4. Z výsluchov sporových strán považoval za preukázané, že po tom, čo si žalobkyňa objednala u žalovaného rekonštrukciu strechy, ktorý strechu obhliadol, uviedol, že nevykonáva práce spojené so zvýšením sklonu strechy. Následne vyhotovil cenovú ponuku len na rekonštrukciu strechy (čl. 6 spisu), ktorá neobsahovala práce spojené so zvýšením sklonu strechy. Žalobkyňa uvedené akceptovala objednaním si rekonštrukcie strechy u žalovaného. Čo sa týka zvýšenia sklonu strechy, podľa žalovaného mala žalobkyňa kontaktovať p. W.. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa p. W.Á. nekontaktovala za účelom zvýšenia sklonu strechy, a p. W. prišiel až po vykonaní rekonštrukcie strechy a zateplil štítovú stranu strechy. Ďalej mal za preukázané, že žalobkyňa kontaktovala p. W. ohľadom výberu druhu krytiny, pričom pri tomto výbere žalovaný nebol, resp. nijako do tohto výberu nezasahoval, čo žalobkyňa nepoprela. Následne žalovaný vykonal rekonštrukciu strechy s krytinou Germania, kúpenou žalobkyňou na doporučenie p. W.. Zo znaleckých posudkov predložených stranami a z technicko-odborného stanoviska Cechu strechárov Slovenska mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalobkyňou vybraná a kúpená strešná krytina Germania od výrobcu Blachotrapez je pre daný sklon nevhodná a sklon strechy je nízky pre danú krytinu. Výrobca danej krytiny uvádza minimálny sklon 14°, pričom obaja znalci zistili sklon v rozpätí 5,0°až 6,5 ° (znalec R.. N.) resp. 6,29° až 7,5° (znalec R.. R.). Ďalej znalci konštatovali nedostatky pri montáži krytiny a to pri jej rezaní z dôvodu, že bola rezaná nevhodne. Z dôvodu nedostatočného sklonu strechy bola fólia DELTA VENT osadená zbytočne.
5. Z vykonaného dokazovania ako aj popísania zhotovenia strechy dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný síce použil materiál bez vád, avšak v dôsledku toho, že ho inštaloval na nevhodnú strechu (nedostatočný sklon strechy), výsledok jeho práce - teda rekonštrukcia strechy má vady. Uviedol, že aj keď samotná konštrukcia krovu je vyhovujúco zrealizovaná, ako aj celková skladba strešného plášťa je vyhovujúca (ako konštatoval znalec R.. R.), celý problém rekonštrukcie strechy tkvel v tom, že išlo o nevhodný materiál na daný typ strechy. Podľa prvoinštančného súdu takúto činnosť žalovaného nemožno posúdiť ako spôsobenie škody. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 20. októbra 1988, sp.zn. Cpj 39/1988, v zmysle ktorého pokiaľ ide o vzťah zodpovednosti žalovaného ako zhotoviteľa za škodu a zodpovednosti za vadné plnenie, platí, že prostredníctvom zodpovednosti za škodu nemožno dosiahnuť uspokojenie majetkovej ujmy objednávateľa spočívajúcej vo vadnosti zhotovenej veci alebo vykonanej opravy (úpravy). Nápravu tejto majetkovej ujmy možno objednávateľovi priznať vždy len v rámci zodpovednosti zhotoviteľa za vady. Pri rozlišovaní medzi tým, kedy má majetková ujma objednávateľa povahu vady veci a kedy povahu škody, treba uviesť, že zatiaľ čo o vadu veci ide vtedy, keď ujma spočíva vo vadnom vykonaní služby (vo vadnosti poskytnutého predmetu služby), ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia, je škodou objednávateľa. Uviedol, že v prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila náhradu škody, ktorá spočíva vo vyplatenej sume za materiál a prácu a mal za to, že takýto nárok žalobkyne môže byť uspokojený len uplatnením zodpovednosti za vady, keďže v danom prípade išlo o vadne vykonanú rekonštrukciu strechy, v dôsledku použitia materiálu na nevhodný typ strechy. Považoval za preukázané, že žalovaný rekonštrukciu strechy dokončil dňa 20.11.2013 a žalobkyňa ho kontaktovala ohľadom zatekania až dňa 02.02.2016, takmer po 27 mesiacoch od dokončenia rekonštrukcie strechy a po uplynutí záručnej doby uvedenej v § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.265,12 Eur je potrebné posúdiť ako nárok z vád vykonanej rekonštrukcie, a mal za to, že žalobkyňou uplatnený nárok je prekludovaný a nemožno ho priznať. K žalobkyňou namietanej neodbornosti žalovaného vzhľadom na zápis predmetov podnikania uviedol, že to, či bol žalovaný oprávnený vykonávať také práce, aké vykonával u žalobkyne podľa živnostenského zákona, nemôže byť riešené v konaní o uplatnenie škody ani nárokov z vád vykonanej rekonštrukcie. Skonštatoval, že uvedený nedostatok remeselnej živnosti mohol byť riešený v priestupkovom konaní, prípadne v trestnom konaní, a nie je možné automaticky konštatovať, že výkonom voľnej živnosti namiesto remeselnej sa nárok žalobkyne už posudzuje ako náhrada škody.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov vo výške 100% a o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie, ktoré odôvodnila v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Podľa žalobkyne je rozsudok súdu prvej inštancie za vecne i právne nesprávny a je presvedčená, že žalovaný jej spôsobil škodu na majetku tým, že rekonštrukciu strechy nevykonal odborne, kvalifikovane, pričom nebol oprávnenou osobou na výkon tejto činnosti a v dôsledku neodbornej činnosti žalovaného došlo k škode na jej majetku. Má za to, že v prípade vykonania rekonštrukcie strechy správnym technologickým postupom a v súlade s technickými normami a požiadavkami, by k vzniku škody na majetku žalobkyne neprišlo. Namietala, že rekonštrukcia strechy nebola urobená riadne, správne, nespĺňala základné technické požiadavky a technické normy, o čom nemal žiadne pochybnosti pri zistení skutkového stavu ani samotný súd prvej inštancie. Nesúhlasila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a je toho názoru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil/opomenul zohľadniť ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda bolo potrebné žalobkyni priznať škodu spôsobenú žalovaným v požadovanej výške ako náhradu škody podľa tejto právnej normy. Konštatovala,
že jedným zo základných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, t. j. porušenie zákonom uložených povinností. Takýmto porušením právnej povinnosti u žalovaného podľa žalobkyne je jednoznačne to, že nielen že nebol oprávnený na výkon remeselnej živnosti strechár - ako ani na výkon ostatných živností, umožňujúcich žalovanému túto činnosť vykonávať, ale predovšetkým to, že nevykonal dielo riadne. Z jeho strany teda vôbec nemalo prísť k začatiu prác v súvislosti s rekonštrukciou strechy žalobkyne, a tým by neprišlo ani k vzniku škody na majetku žalobkyne. Má za to, že ak aj žalovaný nemal oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, keď už od žalobkyne prijal zákazku, i tak ju mohol vykonať riadne a v súlade s technickými normami a v takom prípade by k škode na majetku žalobkyne neprišlo. On však dielo riadne a v súlade s technickými normami nevykonal, keďže zvolil nesprávny technologický postup, na vykonanie diela použil absolútne nevhodný materiál a na jeho nevhodnosť žalobkyňu dokonca ani neupozornil, čím jej spôsobil škodu tým, že vykonal nefunkčné a vadné dielo (ako sa opakovane vyjadrovali aj znalci a zástupca cechu strechárov), keďže strecha neplní svoj účel a zateká, čím spôsobuje škodu na ostatnom majetku žalobkyne (hnuteľnom i nehnuteľnom). Namietala, že súd prvej inštancie sa absolútne nesprávnym a nedostatočným spôsobom vysporiadal s vykonaným dokazovaním, čím došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam zo strany súdu prvej inštancie. Uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že prvoinštančný súd v rozpore so skutočným a faktickým stavom veci vyhodnotil rozsiahle dokazovanie nesprávne, v rozpore s objektívnou skutočnosťou.
9. Poukázala na ust § 637 ods. 1, 2 Občianskeho zákona a je toho názoru, že aj keď súd prvej inštancie správne cituje stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 20. októbra 1988, sp.zn. Cpj 39/1988, „Pri rozlišovaní medzi tým, kedy má majetková ujma objednávateľa povahu vady veci a kedy povahu škody, treba uviesť, že zatiaľ čo o vadu veci ide vtedy, keď ujma spočíva vo vadnom vykonaní služby (vo vadnosti poskytnutého predmetu služby), ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia, je škodou objednávateľa“, nesprávne ho aplikoval na prejednávaný prípad, keďže práve žalobkyni škoda na majetku vznikla ako následok tohto vadného plnenia. Skonštatovala, že žalovaný ako zhotoviteľ diela porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne a v požadovanej (potrebnej, technickou normou ustanovenej) kvalite, a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie vykonal úplne zbytočne a ďaleko nad potrebnú a nevyhnutnú mieru rozsiahle dokazovanie aj nad potrebný rámec k rozhodnutiu veci, keď jej nárok vyhodnotil ako prekludovaný. Podľa názoru žalobkyne pokiaľ súd prvej inštancie považoval jej nárok za prekludovaný, súdne konanie mal ukončiť rozhodnutím o zamietnutí žaloby oveľa skôr a nemal pripustiť vykonávanie natoľko rozsiahleho a finančne náročného dokazovania, a v tomto prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť o účelnosti vykonaného dokazovania (keďže súd pripustil dokazovanie ďaleko nad nielen nevyhnutný, ale i potrebný rámec) a hospodárnosti konania, na čo súd prvej inštancie taktiež má povinnosť dbať. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Poukázala aj na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto pohľadu sa nestotožnila s právnym záverom súdu prvej inštancie, že ak žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na streche žalobkyne aj neoprávnene, nemôže byť táto právna skutočnosť zohľadnená v konaní o uplatnenie náhrady škody. Uviedla, že to, že sa žalovaný dopustil spáchania správneho deliktu, nevylučuje jeho občianskoprávnu zodpovednosť, ktorá spočíva v náhrade ním spôsobenej škody žalobkyni. Za vadu rozsudku žalobkyňa považuje aj nesprávnu aplikáciu právnych noriem v tom, že nárok žalobkyne nesprávne posúdil ako nárok z vád vykonanej rekonštrukcie, pričom podľa žalobkyne bolo potrebné tento nárok právne posúdiť ako nárok na náhradu majetkovej škody. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol po dôkladnom zistení skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Skonštatoval, že zisťovanie skutkového stavu, ako sama žalobkyňa v odvolaní uvádza, bolo dôkladné a rozsiahle a obom sporovým stranám bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalovaného žalobkyňa v priebehu celého konania o náhradu škody nebola schopná preukázať a ani nepreukázala, naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Má za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tak, ako
ich vyžaduje zákon, vec správne právne posúdil a žalobu zamietol. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nesúhlasila s jeho názorom a uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní, ako aj na odvolacích dôvodoch a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávny. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodňuje tým, že nárok na náhradu škody žalobkyne spočívajúci vo vyplatenej sume za materiál a prácu, môže byť uspokojený len uplatnením zodpovednosti za vady, teda podľa jej názoru žalobu právne posúdil inak, ako to navrhovala žalobkyňa, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Trvá na uvedených odvolacích dôvodoch, ako aj na odôvodnení podaného odvolania. Konštatovala, že žalovaný sa vyjadril k jej odvolaniu, kde v podstate poukázal na to, že nebolo preukázané naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu u žalovaného. Toto tvrdenie namieta a poukazuje na odvolanie kde uvádza, že jedným z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, t.j. porušenie zákonom uložených povinností. Takýmto porušením právnej povinnosti u žalovaného jednoznačne a preukázateľne podľa žalobkyne bolo to, že nebol oprávnený na výkon remeselnej živnosti - strechár. Je toho názoru, že zo strany žalovaného vôbec nemalo dôjsť k začatiu prác v súvislosti s rekonštrukciou strechy, a čím by nedošlo ani k vzniku škody. Z uvedeného má za to, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalovaný žalobkyni.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie sa v ňom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska rozhodnutia v spore, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno efektívne napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
14. V skúmanej veci bol predmetom konania nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.256,12 Eur s príslušenstvom, ktorý konajúci súd posúdil ako opravu veci - strechy rodinného domu žalobkyne, v zmysle ustanovenia § 652 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich vrátane záručnej doby. Mal za to, že uvedený právny vzťah je osobitným druhom zmluvy o dielo, na ktorú sa podporne použijú ustanovenia § 631 až 643 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalovaný rekonštrukciu strechy dokončil dňa 20.11.2013 a žalobkyňa ho kontaktovala ohľadom zatekania až dňa 02.02.2016 teda takmer po 27 mesiacoch od dokončenia rekonštrukcie strechy podľa súdu prvej inštancie po uplynutí záručnej doby uvedenej v § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7.265,12 Eur je potrebné posúdiť ako nárok z vád vykonanej rekonštrukcie, je prekludovaný a nemožno ho priznať. Správnosť uvedených záverov konajúceho súdu napadla odvolaním žalobkyňa a mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací súd udáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej konštantnej judikatúre uvádza, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí súd dbať na jeho celkovú presvedčivosť, čo predpokladá, aby sa všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia v potrebnom rozsahu zaoberal a vysporiadal s myšlienkovými konštrukciami, na ktorých je založená argumentácia strany sporu a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, resp. spochybnil. Iba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu (viď nález zo dňa 10.12.2009, sp. zn. IV. ÚS 296/09). Obsahom práva na súdnu ochranu je tiež právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS 383/06, I. ÚS 117/07). Pokiaľ je však právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako jedno z čiastkových práv tvoriacich obsah práva na spravodlivý súdny proces v dôsledku vydania arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia porušené, je nepochybné, že nedochádza k skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty, ale k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, sú postihnuté práve touto vadou (porušením práva na spravodlivý súdny proces).
16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že uplatnený nárok žalobkyne je potrebné posúdiť ako nárok z vád vykonanej rekonštrukcie a je prekludovaný, nakoľko žalobkyňa žalovaného kontaktovala po uplynutí záručnej doby. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v stanovenej lehote - ide o zánik práva uplynutím času. K tomuto javu dochádza len v prípadoch, ktoré určuje zákon (napr. formulácia „inak právo zanikne“). Pri preklúzii nevzniká tzv. naturálna obligácia ako je to pri premlčaní. Pokiaľ by niekto plnil prekludovaný záväzok, bude sa jednať o bezdôvodné obohatenie na strane toho, kto takéto plnenie prijal. Rozdiel oproti premlčaniu je aj v tom, že na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti, aj bez návrhu strán. Na rozdiel od preklúzie premlčanie je inštitút, ktorý chráni dlžníka pred vymáhaním starých pohľadávok. Veriteľ musí prikročiť k vymáhaniu svojej pohľadávky včas, inak môže dlžník úspešne namietnuť premlčanie a záväzku sa tak raz a navždy zbaviť. Dlžník však musí pred súdom túto námietku premlčania vzniesť aktívnym konaním - súd nie je povinný na premlčanie prihliadať z vlastnej vôle. Po uplynutí premlčacej doby a po jej namietnutí dlžníkom, nie je možné premlčané právo priznať. Neznamená to, že právo prestalo existovať, iba sa mení na tzv. naturálnu obligáciu. Prakticky, dlžník nemusí ďalej plniť svoj záväzok, ale pokiaľ dlh napriek tomu splní, veriteľ nie je povinný toto plnenie dlžníkovi vrátiť (nepôjde teda o bezdôvodné obohatenie na strane veriteľa). Základnou premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka sú 3 roky.
17. Zodpovednosť za vady v občianskoprávnych vzťahoch je upravená v Občianskom zákone. Pri zodpovednosti za vady je potrebné rozlišovať medzi špeciálnou právnou úpravou a všeobecnou právnou úpravou zodpovednosti za vady. Všeobecná úprava zodpovednosti za vady je upravená v ustanoveniach od § 499 - 510 Občianskeho zákonníka. Špeciálna zodpovednosť za vady je upravená pri jednotlivých zmluvných typoch - kúpna zmluva (§ 596 - 600 OZ a pri predaji v obchode - § 619 - 627 OZ), zmluva o dielo (§ 633 a nasl. OZ), pre osobitné druhy zmluva o zhotovení veci na zákazku (§ 644 - 651 OZ) a pri zmluve o oprave a úprave veci (§ 652 až 656 OZ). Špeciálna právna úprava má prednosť pred všeobecnou, a všeobecná právna úprava sa použije len v rozsahu v akom danú vec neupravuje špeciálna právna úprava.
18. Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku, jednak všeobecnými ustanoveniami, ktoré platia pre všetky druhy zmlúv o dielo (§ 631 až 643 OZ), ďalej osobitnými ustanoveniami o zhotovení veci na zákazku (§ 644 až 651 OZ) a osobitnými ustanoveniami o zmluve o oprave a úprave veci (§ 652 až 656 OZ). Zmluva o dielo je zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje druhej strane (objednávateľovi), že vykoná pre ňu dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu. Je dvojstrannou odplatnou zmluvou, v ktorej vystupuje zhotoviteľ diela a objednávateľ diela. Zakladá vznik vzájomne zaväzujúceho (synalagmatického) právneho vzťahu, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Predmetom zmluvy o dielo je dielo. Dielo musí byť dostatočne určené (individualizované). Dielom je výsledok určitej fyzickej či duševnej pracovnej činnosti zhotoviteľa. Dielom môže byť zhotovenie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, montáž veci, jej údržba, resp. jej uchovanie v stave schopnom užívania, oprava veci (najčastejšie odstránenie vád), prípadne úprava veci (napr. modernizácia, rekonštrukcia, zmena účelu užívania a pod.). Typickým dielom je zhotovenie, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Kým všeobecná úprava zmluvy o dielo definuje samotnú zmluvu, základné práva a povinnosti zmluvných strán, určenie ceny, právo na odstúpenie od zmluvy a zánik zmluvy o dielo, osobitná právna úprava okrem definície týchto osobitných zmluvných typov pojednáva o zodpovednosti za vady diela, povinnosti prevziať vyhotovené dielo a následkoch neprevzatia diela v stanovenej lehote. Všeobecná právna úprava zmluvy o dielo opomína ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady, s výnimkou ustanovení o následkoch týkajúcich sa nevhodnosti pokynov objednávateľa a ním dodaného materiálu, a povinnosti prevziať vec. Základnou povinnosťou zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu o dielo, je povinnosť zhotoviteľa riadne, včas a na vlastné nebezpečenstvo vykonať dielo, čomu zodpovedá následná
povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu diela. Povinnosťou objednávateľa je tiež prevziať zhotovené dielo za predpokladu, že dielo je zhotovené riadne, t. j. bez vád. Ak má dielo vady, vzniká zhotoviteľovi osobitná povinnosť tieto vady odstrániť. Zodpovednosť za vady tak plní jednak reparačnú funkciu, keďže nahrádza majetkovú ujmu spôsobenú vadným plnením objednávateľovi, ako aj funkciu preventívneho pôsobenia voči iným subjektom, ktorá ich má primäť k tomu, aby plnili záväzky riadne. Občiansky zákonník nedefinuje, čo možno považovať za vadu diela. Vo všeobecnosti možno za vadu plnenia považovať všetko, čo spôsobuje zníženie možnosti využitia a upotrebenia veci alebo jej iné znehodnotenie. Z ustanovenia § 499 OZ možno ďalej vyvodiť, že dielo má vady, ak nemá vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, alebo ho nemožno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali. Za vadu diela možno teda považovať akýkoľvek rozpor vo výsledku činnosti zhotoviteľa diela s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Občiansky zákonník v § 633 ods. 1 tiež ukladá zhotoviteľovi povinnosť vykonať dielo v súlade s príslušnou technickou normou, ak je pre vykonanie diela takáto norma ustanovená a je záväzná. Ak má dielo povahu materiálnu, teda dielo je definované ako vec, zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť zhotoviteľa dodať dielo v priemernej strednej akosti, ak akosť nie je zmluvnými stranami výslovne dojednaná. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 23/2008 uvádza: „V zmysle ustanovenia § 633 ods. 1 OZ dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak sú na vykonanie diela stanovené technické požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť diela nebola záväzne stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ - podnikateľ povinný dielo dodať v akosti zvyčajnej. Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t. j. spôsobom, akým sa zvyčajne pri vykonaní takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami postupuje“. Právna úprava zmluvy o dielo nemá osobitnú úpravu zodpovednosti zhotoviteľa za škodu spôsobenú objednávateľovi pri plnení svojho záväzku. Preto sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka za škodu (§ 420 a nasl. OZ). Ak sú splnené zákonné podmienky, prichádza do úvahy i objektívna zodpovednosť zhotoviteľa, najmä ak bola škoda spôsobená jeho prevádzkovou činnosťou (§ 420a OZ).
19. Najvyšší súd v rozhodnutí R 59/2020 priznal zvýšenú ochranu objednávateľovi, ktorý legitímne očakával vykonanie diela v súlade s uzavretou zmluvou o dielo. V prípade, ak plnenie poskytnuté zhotoviteľom nie je v súlade so zmluvou, dielo má vady a zákon poskytuje objednávateľovi prostriedky a postupy, ktorými sa voči zhotoviteľovi môže domáhať splnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Bez ohľadu nato, či objednávateľ v žalobe správne právne kvalifikuje daný stav, súdy sú povinné poskytnúť ochranu nárokov objednávateľa, medzi ktoré patria aj nárok na odstránenie vád a nárok na zľavu z ceny diela, pričom škodu, ktorá objednávateľovi v súvislosti s vadou diela vznikne, a ktorú nemožno nahradiť prostredníctvom nárokov z vád, je zhotoviteľ povinný nahradiť objednávateľovi v súlade s ustanoveniami o náhrade škody.
20. Žalobkyňa v rámci svojej odvolacej argumentácie namietala, že súd prvej inštancie ňou uplatnený nárok posudzoval ako zodpovednosti za vady vykonaného diela a nie ako nárok na náhradu škody ktorá jej vznikla na majetku ako následok vadného plnenia „Odpovědnost za vady je třeba odlišit od odpovědnosti za škodu. Oba tyto závazkové právní instituty mají jiný účel, jsou založeny na rozdílných zásadách a předpokladech vzniku odpovědnosti. Porušení povinnosti splnit řádně závazek je předpokladem odpovědnosti za vady i odpovědnosti za škodu. Za nedostatky vlastního plnění je dána odpovědnost za vady. Teprve jiná újma, jež vznikla jako následek vadného plnění, je škodou. Jde o újmu, kterou vyvolaly vady poskytnutého plnění, nikoliv o újmu spočívající ve vadnosti poskytnutého předmětu plnění. Odpovědnost za vady sleduje, aby se nabyvateli dostalo ze závazkového právního vztahu smluvené plnění bez jakýchkoliv vad. Nelze-li toho dosáhnout (např. výměnou věci či její opravou), slouží k finančnímu vyrovnání snížení hodnoty věci vzhledem k její vadě či chybějící vlastnosti (sleva). Odpovědnost za škodu sleduje oproti tomu účel, aby byla nahrazena majetková újma vzniklá následkem porušení právní povinnosti nebo v důsledku jiné právem uznané skutečnosti (události). Z ustanovení § 510 obč. zák. tedy současně vyplývá, že z důvodu náhrady škody se nelze domáhat nároků, které vyplývají ze závazků z odpovědnosti za vady. Znamená to, že nabyvatel nemůže požadovat náhradu újmy za vadně poskytnuté plnění z titulu náhrady škody a naopak.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 25Cdo/2143/2019). Z Rozhodnutia vyplýva, že náhrady škody sa možno domáhať len vtedy, ak škoda bola spôsobená na inej veci ako tej, ktorá bola predmetom záväzku. Príkladne by sme mohli uviesť, že v prípade vadne zhotovenej strechy (vada spôsobená konštrukčnou vadou zhotoviteľom) by zatekaním došlo k poškodeniu vecí, ktoré sa nachádzajú v byte (napr. televízor, skrine, posteľ a
pod.). Náhrady škody sa nemožno domáhať v prípade, ak ide o vec, pri ktorej sa možno domáhať zodpovednosti za vady, teda vec, ktorá bola predmetom záväzku.
21. Podľa § 655 ods. 2 OZ Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkyne je prekludovaný, nakoľko žalovaného kontaktovala ohľadom zatekania strechy takmer po 27 mesiacoch od dokončenia rekonštrukcie. Vychádzal z ust. § 654 ods. 1 Občianskeho zákona v zmysle ktorého za bodkočiarkou „ pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.“ Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Dôležitou povinnosťou objednávateľa je prevziať vykonané dielo. To sa však vzťahuje na riadne vykonané dielo (bez vád). Pokiaľ dielo vykazuje vady, objednávateľ ho môže prevziať, t. j. nie je to jeho povinnosť, ale len možnosť. Keď zhotoviteľ vykonal dielo, oznámi objednávateľovi, že dielo je riadne vykonané a pripravené na odovzdanie, a to spôsobom dohodnutým v zmluve. Pokiaľ si zmluvné strany nedohodli spôsob oznámenia, zhotoviteľ by ho mal urobiť písomne. V nadväznosti na uvedené z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé a súdom prvej inštancie vysvetlené, ako sa vysporiadal so začiatkom plynutia záručnej doby v súvislosti so samotným odovzdaním diela. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 30 rozsudku, že žalovaný rekonštrukciu strechy dokončil dňa 20.11.2013, nepreukazuje skutočnosť, že v uvedenom termíne došlo aj k odovzdaniu a prevzatiu veci. V súvislosti s ukončením diela sa prvoinštančný súd nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že po vykonaní rekonštrukcie neboli všetky práce úplne hotové, nakoľko žalovaný neobložil časť pod strechou a nechal ju voľnú bez zatesnenia a zapucovania a žalobkyňa sa domáhala dokončenia prác a vyzvala žalovaného na dokončenie. Či tieto dokončovacie práce boli alebo neboli žalovaným vykonané, zostalo súdom prvej inštancie nevysvetlené. Z rozsudku súdu prvej inštancie zároveň nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s tvrdením žalobkyne, že v lete 2015 z dôvodu zatekania strechy reklamovala u žalovaného túto vadu, avšak žalovaný vzniknutú situáciu odmietol riešiť. Zároveň, ak žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škoda a domáha sa jej náhrady, je potrebné posúdiť, či sú alebo nie sú splnené všetky predpoklady vzniku škody a s touto otázkou sa v rozhodnutí vysporiadať.
22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé ani konzistentné a nezodpovedá zákonným ustanoveniam odôvodnenia rozhodnutia. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní v prvom rade posúdiť otázku ukončenia a odovzdania diela, posúdiť začiatok plynutia záručnej doby, ustáliť, kedy došlo k uplatneniu reklamácie, vysporiadať sa so všetkými argumentami prednesenými sporovými stranami a všetky prijaté závery v novom rozhodnutí riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť zrozumiteľné, presvedčivé a konzistentné, a jeho právne závery jednoznačné, aby naň mohli sporové strany v prípadnom odvolaní reagovať, právne voči nemu argumentovať a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné.
23. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania.
24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom nepochybne porušil právo sporových strán na spravodlivý súdny proces a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie vo veci musí byť presvedčivé a preskúmateľné v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom rozhodnutí vo veci.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).