Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-155-2014.pdf
PDF · 98.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/155/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1) B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. Z. č. XX, 2) I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 89 proti žalovanej T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, O., právne zastúpená TARABČÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 13, o určenie, že pohľadávka ja splatná, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/140/2010-305 zo dňa 29.05.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že pôžičky žalobcu v 1/ rade poskytnuté žalovanej dňa 02.06.2006 vo výške 1.100 eur a 12.07.2006 vo výške 1.200 eur, spolu vo výške 2.300 eur sa stanú splatné 30-tym dňom od právoplatnosti tohto rozsudku.
Určil, že pôžičky žalobkyne v 2/ rade poskytnuté žalovanej vo februári 2005 vo výške 3.455,49 eur a 12.9.2006 vo výške 7.498,50 eur, spolu vo výške 10.953,99 eur sa stanú splatné 30-tym dňom od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prejednávanej veci ide v poradí už o tretí rozsudok súdu prvého stupňa, keď prvý rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 25C 140/2010-103 bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co106/2011-174 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd sa dopustil nielen procesnej vady, ale neskúmal pri každom dlhu, ktorý mal vzniknúť žalovanej, či v danom prípade na splatnosť záväzku sa vzťahuje § 563 OZ alebo § 564 OZ.
Ďalším, v poradí druhým rozsudkom, prvostupňový súd pod č.k. 25C 140/2010-259 žalobe vyhovel. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 118/2013-274 bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený z dôvodu procesných pochybení prvostupňovým súdom.
V poradí tretí rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, vychádza zo skutkového stavu, podľa ktorého žalovaná bola nevestou žalobcov v 1/ a 2/ rade, prevádzkovala bar Mistral. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že žalovanej odovzdala sumu 104.100 Sk, a to výberom zo Všeobecnej úverovej banky vo februári 2005. Dňa 12.9.2006 odovzdala žalovanej ďalších 225.900 Sk v hotovosti u nej v byte. Ďalšie sumy vo výške 1.200 eur a 1.100 eur odovzdal žalovanej prevodom na jej podnikateľský účet žalobca v 1/ rade. Žalovaná prevod týchto peňazí (1.200 eur a 1.100 eur) nepopierala, avšak tvrdila, že išlo o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mal žalobca v 1/ rade požičané od B. A..
Žalovaná spochybňovala poskytnutie finančných prostriedkov, uviedla, že ju žalobkyňa vyzvala, aby jej vrátila finančné prostriedky po odpredaji prevádzky.
Žalobcovia pred prvostupňovým súdom tvrdili, že poskytnutú pôžičku im mala žalovaná vrátiť po spustení baru, keď bude mať finančné prostriedky a keď ich bude môcť vrátiť. Doposiaľ im však finančné prostriedky nevrátila. Uviedli, že pokiaľ by uvedené finančné prostriedky patrili aj do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a jej manžela, podľa § 511 OZ môžu sa domáhať vrátenia finančných prostriedkov od ktoréhokoľvek z dlžníkov.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29C 347/2008-32 bola žaloba zamietnutá pre predčasné podanie z dôvodu, že vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou došlo k poskytnutiu pôžičiek, pri ktorých nebola dohodnutá splatnosť, preto táto žaloba bola podaná predčasne. Na základe toho podali v prejednávanej veci žalobu, ktorá je predmetom tohto konania.
Prvostupňový súd zistil, že nielen vložené peniaze na účet žalovanej zo strany žalobcu v 1/ rade, ale aj zo strany žalobkyne v 2/ rade boli odovzdané žalovanej, k čomu vypočul svedkov a oboznámil listiny, ktoré sa nachádzali v spise.
Celý právny vzťah, ktorý je predmetom tohto konania posúdil podľa § 657 OZ, ďalej podľa § 564 OZ, § 511 ods. 1 OZ a § 145 ods. 1 OZ. Medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, splatnosť tejto pôžičky bola daná na vôli žalovanej. Žalobcom žalovaná žiadne finančné prostriedky nevrátila. Splatnosť týchto finančných prostriedkov bola dohodnutá tak, že podľa konania sp. zn. 29C 347/2008, ako aj podľa tvrdenia žalobov, mali byť vrátené, keď sa prevádzka žalovanej rozbehne a keď bude mať a môcť.
Vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade bola uzatvorená zmluva o pôžičke tak, že žalobca previedol finančné prostriedky na podnikateľský účet žalovanej a žalovaná nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky mali byť určené na splátku pôžičky. Svedok B. A., ktorému mala byť pôžička poskytnutá uviedol, že nikdy so žalobcom a žalobkyňou a ani so žalovanou zmluvu o pôžičke uzatvorenú nemal. Tvrdenia žalovanej, že ďalšia časť finančných prostriedkov bola vlastne len prevedením finančných prostriedkov pre jej vtedajšieho manžela, súd nemal preukázané. Tvrdenia žalobcu, že podrobnosti poskytnutej pôžičky (1200 eur a 1100 eur), najmä jej splatnosť, si dohodli so žalobkyňou až po jej príchode na A. (zrejme po jeho príchode - poznámka odvolacieho súdu) neznamená, že by zmluva o pôžičke nebola uzavretá. Preto prvostupňový súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 2.300 eur žalobcovi v 1/ rade.
Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov požičaných žalobkyňou v 2/ rade žalovanej, súd mal preukázané odovzdanie finančných prostriedkov, čo potvrdila samotná žalobkyňa a svedok A. I., bývalý manžel žalovanej. Existenciu pôžičky medzi žalobkyňou a žalovanou potvrdil aj svedok E. I., aj keď podrobnosti o uzatvorení zmluvy nevedel. Za podstatný dôkaz o existencii zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou prvostupňový súd považoval žalovanou podpísané prehlásenie zo dňa 15.11.2006, kde žalovaná spolu s bývalým manželom potvrdila svojim podpisom existenciu záväzku voči žalobkyni v 2/ rade v žalovanej výške a svedčí o odovzdaní finančných prostriedkov žalovanej. Preto prvostupňový súd žalobe aj vo vzťahu k žalobkyni v 2/ rade vyhovel. Prvostupňový súd uviedol v tomto konaní zisťoval len splatnosť záväzku, nie či dlh platne vznikol a v akom rozsahu doposiaľ existuje.
Vo vzťahu k námietke premlčania prvostupňový súd skonštatoval, že premlčacia doba nemôže začať plynúť na vymáhanie dlhu skôr, ako bude jednoznačné, kedy veriteľ môže svoje právo vykonať. Právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil dobu splatnosti dlhu nepodlieha premlčaniu. Preto premlčacia lehota ešte nezačala plynúť.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie o trovách konania odročil na čas, kedy toto rozhodnutie sa stane právoplatné.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaná poukázala na to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom, pretože prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie.
Poukázala na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 3.12.2013, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18.3.2013 pre vady konania. Prvostupňovému súdu bolo uložené, akým spôsobom je potrebné tieto vady odstrániť a mal sa vysporiadať aj s vytýkanými nedostatkami uvedenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 16.2.2012, kde skutkovo a právne sú popísané dôvody týkajúce sa merita prejednávanej veci.
Do času zrušenia rozsudku odvolacím súdom nebolo preukázané ku každému záväzku samostatne, aká bola dohodnutá doba plnenia. Toto mali preukazovať žalobcovia na súde prvého stupňa. Prvostupňový súd v ďalšom konaní tieto dôkazy nevykonal.
Žalovaná namietala odstránenie vád podania bez toho, aby sa k zamýšľanému rozhodnutiu súdu prvého stupňa a procesnému úkonu žalobcov mohla vyjadriť. Prvostupňový súd vyzval na vyjadrenie žalovanú až po tom, keď bol upozornený na tento nedostatok a aj to až po rozhodnutí o navrhovanej zmene.
Prvostupňový súd neodstránil vady, ktoré mu vytýkal odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. 17Co 118/2013-274, keď nevykonal dňa 12.3.2014 žiadne dokazovanie a žalobcu riadnym spôsobom podľa § 131 O.s.p. nepoučil. Výsluch žalobcu nebol zopakovaný a neboli splnené zákonné podmienky na jeho výsluch. Nestačí len vyhlásenie žalobcu, že bol zákonne poučený. Zákonné poučenie musí vyplývať zo zápisnice. Takýmto dôkazom nemôže prvostupňový súd odôvodňovať rozsudok a takýto dôkaz musí byť opakovane vykonaný, nepostačuje len jeho oboznámenie.
Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že tým, že žalobca v 1/ rade poukázal na účet žalovanej finančné prostriedky došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Samotné poukázanie peňazí neznamená, že ide o pôžičku, ktorú treba vrátiť. Nie je možné dohodnúť pôžičku až následne po odovzdaní peňazí. Prvostupňový súd nebral do úvahy, že zmluva o pôžičke musí byť dojednaná pred odovzdaním peňazí, resp. najneskôr v čase, keď sa peniaze dostanú do dispozície druhého účastníka. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho názoru na vznik zmluvy o pôžičke. Prvostupňový súd musí preto zistiť, či bola uzavretá zmluva o pôžičke a či splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka. Pokiaľ je toto medzi účastníkmi sporné, musí byť táto okolnosť nepochybne zistená. Ak dlh platne nevznikol, potom nemôže byť ani splatný, lebo neexistuje.
Za podstatný dôkaz existencie zmluvy o pôžičke považoval prvostupňový súd prehlásenie zo dňa 15.11.2006. Prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s listom zo dňa 20.2.2008 (zaslaný súdu ako príloha k podaniu z 12.10.2012). V tomto liste žalobkyňa žiadala 40.000 Sk, čo má byť 50 % zo sumy, ktorú poslal žalovanej otec - žalobca v 1/ rade. V žalobe však uvádzajú žalobcovia inú sumu a v inej mene. V liste sa uvádza sumy 120.000 Sk (115.000 + 5.000 Sk), ktorú poskytla do baru sama žalobkyňa v 2/ rade, teda nie sumu 330.000 Sk, ako sa uvádza v žalobe. V liste nikde nie je uvedené, že ide o pôžičku. V prehlásení zo dňa 15.11.2006 sa vôbec nespomína pôžička ani záväzok voči žalobcovi. Prvostupňový súd však z tejto listiny vyvodzuje, že v nej mala byť určená splatnosť, čo sa nemohlo stať, pretože pokiaľ bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, nemôže veriteľ sám určiť čas plnenia. Z listu vyplýva, že peniaze poskytla žalobkyňa v 2/ rade do baru. V tomto liste nebola určená splatnosť. Záver prvostupňového súdu, že došlo k dohode na splatnosti „po odpredaji baru“ touto listinou nie je potvrdený.
Ďalej žalovaná namietala menu, v ktorej jej mala žalobkyňa v 2. rade odovzdať finančné prostriedky, pričom pokiaľ jej mala odovzdať valuty, zrejme eurá, je potom sporné, prečo počas celého konania žiada a tvrdí, že požičala uvedený obnos v slovenských korunách. K tomuto prvostupňový súd stanovisko nezaujal.
Žalovaná ďalej namietala, že dôkaz listinou, a to spisom sp. zn. 29C 347/2008, nebol vykonaný zákonným spôsobom, pretože z tohto spisu neboli oboznámené konkrétne listiny. Táto povinnosť bola uložená prvostupňovému súdu aj odvolacím súdom v uznesení zo dňa 16.2.2012 sp. zn. 17Co 106/2011. Prvostupňový súd mal povinnosť listinu prečítať alebo jej časť, alebo oznámiť jej obsah. Nie je zrejmé z rozsudku, kedy mal byť takto dôkaz spisom urobený. Ak dôkaz oboznámením listinami zo spisu sp.
zn. 29C 347/2008 nebol urobený zákonným spôsobom, nemožno ním odôvodňovať výrok rozsudku, pretože takýto nezákonný dôkaz akoby nebol vykonaný.
Ďalej žalovaná uviedla, že z výpovede žalobcu v 1. rade jeho syna A. ako svedka vyplýva, že pôžičku mali dojednávať oni dvaja, nie žalovaná. K dohode o pôžičke malo podľa žalobkyne dôjsť až po návrate žalobcu zo zahraničia v septembri. K tomuto prvostupňový súd však žiadne stanovisko nezaujal. Namietala poskytnutie pôžičky jej osobe podľa tvrdenia v septembri 2006, ako to nesprávne prvostupňový súd v dôvodoch uviedol.
Žalobcovia v žalobe uvádzali, že pôžička mala byť poskytnutá na podnikanie, rekonštrukciu a nákup zásob žalovanej, pričom splatnosť mala byť dohodnutá tak, že „im vráti po spustení prevádzky baru“. V priebehu konania čas vrátenia bol už zmenený. Na uvedený účel však žalobcovia nemohli požičiavať, pretože prevádzka baru začala vo februári 2005 a v marci 2005 bola poskytnutá len suma 104.100 Sk. Ostatné sumy mali byť poskytnuté po 16, resp. 19 mesiacoch od spustenia prevádzky. Tak nemohla byť dohodnutá lehota splatnosti „po spustení prevádzky“, keď prevádzka už bola spustená v čase poskytnutia údajnej pôžičky, pretože peniaze boli poskytnuté po 16, resp. 19 mesiacoch od jej spustenia.
V liste žalobcov zo dňa 7.10.2008 sa uvádza, že čas vrátenia pôžičky má byť po odpredaji prevádzky. Je to iný čas vrátenia, ako uvádzajú žalobcovia v žalobe. V čase požičiavania finančných prostriedkov na spustenie prevádzky a rekonštrukciu nemohli vedieť, že prevádzka bude odpredaná. Prvostupňový súd sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal.
Podľa výpovede žalobcu v 1/ rade zo dňa 14.12.2010 mal požičiavať finančné prostriedky do času, „kým sa nerozbehnú“. V júni 2006 už bola prevádzka 16 mesiacov v prevádzke. Vtedy sa nespomína ešte predaj prevádzky. Táto výpoveď odporuje času vrátenia, ktorý sa uvádza v liste zo dňa 7.10.2008, t.j. „po odpredaji prevádzky“.
Žalobca v 1/ rade mal poslať peniaze na základe telefonického rozhovoru so žalovanou, ale podľa svedka A. I. práve on telefonoval o tom so žalobcom v 1. Rade, a nie žalovaná. Podrobnosti dohodli až po návrate domov v septembri, teda po zaslaní peňazí a vtedy už rozbeh prevádzky nebol aktuálny. Ide o zásadný rozpor, ktorý je potrebné zdôvodniť a na tento reagovať.
Vo vzťahu k žalobkyni v 2/ rade je sporné, kedy mali byť a v akej mene odovzdávané finančné prostriedky žalovanej, keď žalobkyňa v 2/ rade vybrala druhé peniaze z Istrobanky a odovzdala ich pred bankou. To je však v rozpore s dôkazmi, a to dokladom o výmene a aj samotným tvrdením žalobkyne, keď do spisu boli doložené doklady o výmene Eur na SKK a mali byť odovzdané doma a nie pred bankou. Tieto rozpory prvostupňový súd taktiež neodstránil.
Žalobkyňa v tejto súvislosti ešte predložila doklad o výbere finančných prostriedkov zo Slovenskej sporiteľne dňa 16.12.2010, hoci do tejto doby túto okolnosť nespomínala a tvrdila, že odporkyňa žiadala „valuty“, preto boli slovenské koruny menené na eurá, aj keď sa v tom čase na území Slovenska platilo v korunách. Preto žalovaná považuje toto tvrdenie žalobkyne za nelogické a v rozpore aj s tvrdením, že peniaze mali byť odovzdané pred bankou, a teda neboli menené. Je nelogické v tejto súvislosti aj potvrdenie o výpise z účtu vo VÚB na sumu 10.000 Sk. Nie je zrejmé, čo týmto dokladom mienili žalobcovia preukázať.
Na pojednávaní dňa 2.5.2011 svedok A. I. tvrdil, že bolo dohodnuté, že dlhy vyrovná po odpredaji baru. Bol teda dohodnutý čas vrátenia, čo sa nezhoduje s tvrdením žalobcov uvedeným v žalobe.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia menili svoje tvrdenia o účele, výške a zdroji pôžičky, aj o momente, kedy mala byť vrátená, čo odôvodňuje záver, že pôžička nebola poskytnutá, pretože ináč by nebol dôvod v priebehu konania odchyľovať sa od svojich predchádzajúcich tvrdení. Žalovaná vylučuje, že v čase približne 2 mesiace pred rozvodom jej manželstva im žalobcovia mali poskytnúť finančné prostriedky (dňa 12.9.2006). Je to nelogické, aby v čase, kedy nežili v spoločnej domácnosti a prebiehalo rozvodové konanie, bola im žalobkyňa v 2/ rade poskytla pôžičku.
Vo vyhlásení zo dňa 15.11.2009 spísanom synom žalobcov sa nespomína žiadna pôžička, ale iba záväzok 330.000 Sk voči žalobkyni a žiadny záväzok voči žalobcovi. Ide o prehlásenie, ktoré písal v
jednotnom čísle vo svojom mene syn žalobcov a teda v tom čase uznal, že išlo o jeho záväzok. Ak sa tam nachádza súhlas žalovanej, je to súhlas na spoločný záväzok a nie záväzok výlučne žalovanej.
Suma 40.000 Sk bola síce poukázaná na účet žalovanej, avšak vrátenie finančných prostriedkov z titulu pôžičky žalobcu v 1/ rade bolo realizované svedkom A. I.. Preto nešlo o finančné prostriedky určené pre žalovanú.
Žalovaná namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu u žalobcov a nedostatok pasívnej legitimácie u žalovanej, okruh účastníkov konania na strane žalovaných je neúplný. To, že ide o spoločný záväzok a dlh svedčí aj návrh na vysporiadanie BSM zo dňa 27.8.2008, ktorý zaslal žalovanej právny zástupca A. I., kde navrhuje, aby tento spoločný dlh uhradili po 165.000 Sk. Preto na strane žalovanej mal byť aj syn A. I..
Keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, bolo namieste zo strany prvostupňového súdu žalobu zamietnuť.
Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej písomne do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil ust. § 226 O.s.p., čo malo za následok nedostatočne zistený skutkový stav vo veci a nesprávne právne posúdenie.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd tak, ako to správne namieta žalovaná vo svojom odvolaní, na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 106/2011-174 zo dňa 16.2.2012, kde odvolací súd okrem toho, že vytkol prvostupňovému súdu vadu konania (čl. 6 uvedeného uznesenia) poukázal na to, že v prejednávanej veci nie je jednoznačne jasné, ktorým zákonným ustanovením je namieste rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodniť, či nárok je možné posúdiť podľa § 564 Občianskeho zákonníka alebo § 563 Občianskeho zákonníka. Je potrebné mať jednoznačne preukázané, ako bolo dohodnuté, že dôjde k plneniu záväzkov žalovanou. Od okolností dohody o plnení dlhu žalovanou voči žalobcom, u každého tvrdeného dlhu samostatne, závisí aplikácia zákonného ustanovenia, rozsah dokazovania a posúdenie aj námietky premlčania, pretože vo vzťahu k ust. § 563 Občianskeho zákonníka sa premlčanie posudzuje inak ako vo vzťahu k ust. § 564 Občianskeho zákonníka (viď aj strana 7 tohto uznesenia).
Pre úspech v konaní je nutné uniesť nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno zo strany žalobcov o existencii dlhu žalovanej a naviac aj k spôsobu, akým bolo dohodnuté splatenie tvrdeného dlhu. Odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd, že je potrebné, vzhľadom na rozdielnosť poskytnutých jednotlivých čiastkových plnení, aj u samotných žalobcov pristupovať ku každému tvrdenému dlhu individuálne. Javí sa, že táto tvrdená forma plnenia je zatiaľ podľa § 564 OZ sporná. Zatiaľ nie je prvostupňovým súdom dostatočne zistený skutkový stav.
Sú preto dôvodné odvolacie námietky žalovanej, že žalobcovia nepreukázali a splatnosť jednotlivých čiastkových dlhov, keď poukázala vo svojom odvolaní na sporné okolnosti, ktoré spochybňujú zákonnosť a správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co118/2013-274 zo dňa 03.12.2013 odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa č.k. 25C 140/2010-259 zo dňa 18.03.2013 pre procesné pochybenia súdu prvého stupňa. Toto procesné pochybenie spočívalo nielen v tom, že neboli zákonným spôsobom vykonané dôkazy pripojeným spisom súdu prvého stupňa, ale ani výsluchom žalobcu v 1/ rade. Tieto vady mal prvostupňový súd odstrániť v priebehu konania, samozrejme závery odvolacieho súdu z čl. 174 uznesenie Krajského súdu 17Co 106/2011-174 ostalo vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu nezmenené. Prvostupňový súd aj napriek pokynu odvolacieho súdu, že výsluch žalobcu v 1/ rade nie je spôsobilý dôkazný prostriedok, prvostupňový súd ho pri jeho účastníckej výpovedi nepoučil podľa § 131 O.s.p., avšak skutkové zistenia odvodzuje aj od tohto dôkazu. Informácia o tom, či bol žalobca v 1. rade poučený podľa § 131 Os.p. nenahrádza jeho skutočné poučenie pred vykonaním dôkazu výsluchom účastníka konania.
Obdobne prvostupňový súd neodstránil ani vytýkanú vadu v súvislosti s čítaním listinného dôkazu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C 247/2008. Prvostupňový súd obsah zápisníc neoznámil, nevykonal dôkazy zákonným spôsobom a len skonštatoval, že ich nezažurnalizoval do spisu, aj keď boli na pojednávaní dňa 2.5.2011 oboznámené a nachádzali sa v kópiách spisu. Takéto konštatovanie je pre zákonný spôsob vykonania dôkazu neprípustné a opäť nie je možné s uvedenými dôkazmi vykonanými pred prvostupňovým súdom narábať zákonným spôsobom a nie je možné na základe nezákonne získaných dôkazov ustáliť skutkový stav. Aj v tejto časti je úlohou prvostupňového súdu opäť sa spravovať právnym názorom odvolacieho súdu uvedeného v uznesení na čl. 274 súdneho spisu.
Preto aj odvolacia námietka žalovanej je dôvodná.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude presne sa spravovať podľa pokynov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom uznesení na čl. 174 súdneho spisu a dôkazy vykonať zákonným spôsobom tak, ako je to uvedené na čl. 274 súdneho spisu. Ďalej úlohou prvostupňového súdu bude rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 157 ods. 2 O.s.p. náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo jednoznačne zistiteľné, ku akým skutkovým záverom prvostupňový súd došiel, pretože skutkový stav zistený súdom prvého stupňa je záväzný aj pre odvolací súd. Pokiaľ prvostupňový súd nemá dostatočne zistený skutkový stav, nemôže ani zákonným spôsobom aplikovať právny predpis, potom jeho rozhodnutie nemôže byť spravodlivé a zákonné.
Pokiaľ bude rozhodovať o splatnosti dlhov žalovanej, je svoje rozhodnutie aj vo vzťahu k splatnosti náležitým spôsobom odôvodní po tom, čo bude mať zistený skutkový stav. Je potrebné odôvodniť, prečo splatnosť dlhu stanovuje na určenú lehotu, vyhodnotiť, či a aké sú možnosti dlžníka, platobné schopnosti a naliehavosť potreby veriteľov. Vec je potrebné posúdiť aj v súlade s dobrými mravmi. Uvedené sa týka ust. § 564 OZ. Pokiaľ prvostupňový súd zistí, že niektorý nárok je možné posúdiť aj podľa § 563 OZ, musí odôvodniť svoje rozhodnutie aj vo vzťahu k tomuto zákonnému ustanoveniu.
Prvostupňový súd sa v rozhodnutí o veci samej vo výroku vyvaruje konštatovaniu existencie pôžičky medzi účastníkmi konania a bude rozhodovať len o prípadnom dlhu.
Prvostupňový súd sa vysporiada aj s ďalšími odvolacími námietkami žalovanej.
V konečnom rozhodnutí vo veci prvostupňový súd podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách celého konania.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.