Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/118/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, O. a 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, O., obaja právne zast. JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 89 proti žalovanej T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, O., právne zast. Advokátska kancelária - Tarabčák s.r.o., Hlavná 13, Prešov, advokátom JUDr. Jozefom Tarabčákom, o určenie, že pohľadávka je splatná, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -259 zo dňa 18.03.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že pôžičky žalobcu v 1/ rade poskytnuté žalovanej dňa 02.06.2006 vo výške 1.100 Eur a 12.07.2006 vo výške 1.200 Eur, spolu vo výške 2.300 Eur, sa stanú splatné 30-tym dňom od právoplatnosti tohto rozsudku.

Určil, že pôžičky žalobkyne poskytnuté žalovanej vo februári 2005 vo výške 3.455,49 Eur a 12.09.2006 vo výške 7.498,50 Eur, spolu vo výške 10.953,99 Eur, sa stanú splatné 30-tym dňom od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 1.016 Eur na účet ich právneho zástupcu.

Prvostupňový súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcov, ktorým po pripustení zmeny žiadali určiť čas plnenia žalovanej voči žalobcovi v 1 /rade tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi v 1/ rade požičané peňažné prostriedky v sume 2.300 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Voči žalobkyni v 2/ rade žiadali určiť, že čas plnenia žalovanej tak, že žalovaná je povinná vrátiť žalobkyni v 2 /rade požičané peňažné prostriedky v sume 10.953,99 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade tvrdili, že žalovanej poskytli pôžičku, pričom žalobca v 1/ rade prevodom na podnikateľský účet žalovanej a žalobkyňa v 2/ rade finančné prostriedky osobne odovzdala žalovanej. S týmto žalovaná však nesúhlasila a tvrdila, že žalobca v 1/ rade uhradil jej len požičané finančné prostriedky,ktoré boli vyplatené pôvodne B. A. vo výške 1.200 Eur a žalobca žalovanej v skutočnosti len túto požičanú sumu vrátil, ktorú za neho uhradila z titulu splatenia dlhu. Časť sumy vo výške 1.100 Eur uhradil žalobca v 1/ rade na podnikateľský účet žalovanej z dôvodu, že jej bývalý manžel v tom čase bol nezamestnaný a nemal vlastný účet, na ktorý by mu mohol žalobca v 1/ rade peniaze poukázať. Namietala poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou v 2/ rade, keď potvrdenie o výbere finančných prostriedkov nepreukazuje, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté ako pôžička.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, právne posúdil vec podľa , , a . Zistil, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, splatnosť tejto pôžičky bola na vôli žalovanej. Hoci žalovaná pôžičku, ktorej existenciu potvrdila

v prehlásení zo dňa 15.11.2006 voči svojej sestre a švagrovi už uhradila, žalobcom žiadne peniaze nevrátila. Spôsob poskytnutia pôžičky a určenia splatnosti pôžičky poskytnutej žalobcami mal súd preukázané z výpovedí žalobcov ako aj svedka A. I.. Súd nezistil vo výpovediach vážne rozpory, ktoré by spochybňovali pravdivosť ich výpovede. Žalobcovia zhodne uvádzali aj v konaní sp. zn. spôsob, akým finančné prostriedky žalovanej odovzdali, ako bola dohodnutá splatnosť týchto finančných prostriedkov. Naopak, uviedol, že práve vo výpovedi žalovanej sú rozpory, ktoré spočívajú v tom, že pôvodne uvádzala, že finančné prostriedky od žalobkyne mali jej byť poskytnuté vo februári 2005 a neskôr v marci 2005. Nevyhodnotil tieto rozpory za také, že by spochybňovali výpoveď A. I.. Žalobkyňa a žalobca zhodne udávali, že finančné prostriedky poskytli žalovanej na prevádzku baru s tým, že im tieto prostriedky vráti, keď sa prevádzka rozbehne a keď bude mať a môcť.

Prvostupňový súd mal preukázané, že zmluva o pôžičke medzi žalobcom v 1/ rade a žalovanou bola uzatvorená najmä tým, že žalobca previedol finančné prostriedky na podnikateľský účet žalovanej. Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky mali byť určené na splátku pôžičky. B. A. pred súdom uviedol, že nikdy so žalobcom, žalobkyňou ani so žalovanou zmluvu o pôžičke uzavretú nemal. Tieto skutočnosti potvrdzoval len E. I., švagor žalovanej, avšak bližšie sa k spôsobu a vzniku údajnej pôžičky medzi žalobcom v 1/ rade a B. A. vyjadriť nevedel. Taktiež tvrdenia žalovanej, že ďalšia časť finančných prostriedkov bola len prevedením finančných prostriedkov pre jej vtedajšieho manžela, nemal súd preukázané. Preto prvostupňový súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 2.300 Eur žalobcovi v 1/ rade.

Následne prvostupňový súd sa zaoberal finančnými prostriedkami požičanými žalobkyňou v 2/ rade žalovanej. Prvostupňový súd mal tieto skutočnosti preukázané z výpisov z účtov, tak z VÚB banky, zmenárne, ako aj z výpovedí žalobkyne, ktorá uviedla, že časť finančných prostriedkov mala aj doma. Odovzdanie finančných prostriedkov potvrdzuje výpoveď žalobkyne, ako aj svedka A. I., bývalého manžela žalovanej. Existenciu pôžičky medzi žalobkyňou a žalovanou potvrdil aj svedok E. I., aj keď podrobnosti uzatvorenia pôžičky nevedel.

Za podstatný dôkaz existencie pôžičky a zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou v 2/ rade a žalovanou prvostupňový súd považoval prehlásenie zo dňa 15.11.2006, ktoré bolo podpísané žalovanou, kde žalovaná spolu s bývalým manželom potvrdila svojim podpisom existenciu záväzku voči žalobkyni práve v žalovanej výške.

Prvostupňový súd tvrdenia žalovanej v konaní sp.zn. , že svojim podpisom uznávala záväzky len voči E. a M. I. a P. K., vyhodnotil ako účelové. Preto prvostupňový súd žalobe vyhovel. V tomto konaní išlo len o nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadom doby splatnosti. Nemusel zisťovať, či dlh platne vznikol a v akom rozsahu dosiaľ existuje. To musí byť nepochybne preukázané až v konaní o splnení takéhoto záväzku.

Prvostupňový súd sa zaoberal vo vzťahu k predmetu sporu aj námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná. Uviedol, že v prejednávanej veci, keďže nárok je potrebné posúdiť podľa , premlčacia lehota na plnenie nezačala plynúť. Pokiaľ žalovanej žalobcovia doručili výzvu na vrátenie finančného obnosu, keďže v prejednávanej veci bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, nemôže veriteľ sám určiť čas plnenia a domáhať sa plnenia, môže iba navrhnúť, aby toto vykonal súd. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej, že ide o spoločný dlh manželov a na strane žalovanej by mal vystupovať aj A. I., platí, že aj v prípade, ak by išlo o spoločný dlh, sú z neho zaviazaní spoločne a nerozdielne obaja manželia aj po zániku manželstva. Veritelia si potom môžu vybrať hoci len jedného dlžníka, vo vzťahu ku ktorému budú uplatňovať žalovanú pohľadávku. Preto súd žalobe vyhovel.

Prvostupňový súd petit žaloby preformuloval. Výrok žalobcov bol jednoznačne určitý a zo znenia vyplývalo presne to, čo žiadali určiť. Preto, keďže žalobcovia nie sú povinní naformulovať výrok rozsudku a povinnosť, ktorú žiadali určiť bola jednoznačne označená, súd použil iné slová vo výroku svojho rozhodnutia pre priznanie rovnakých práv, akých sa domáhali žalobcovia, pričom len presnejšie vymedzil jednotlivé pôžičky poskytnuté žalobcami. Vzhľadom na výšku požičanej sumy sa súdu lehota na vrátenie pôžičky 3 dni javila neprimerane krátka, preto súd túto lehotu predĺžil na 30 dní, čo je v súlade aj s dobrými mravmi.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania, ktoré presne vyčíslil a ustálil na sumu 1.016 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala, že v prejednávanej veci bol dopočutý A. I. na zistenie doby vrátenia pôžičky, ktorý výsluch bol vykonaný nezákonne. Naviac, prvostupňový súd rozhodoval nad rámec návrhu, v rozpore s pripustenou zmenou. Petit, ktorý žiadali žalobcovia je preformulovaný a v rozpore s dispozičným princípom, ktorý ovláda súdne konanie, kedy práve žalobca vymedzuje predmet konania návrhom a týmto je súd viazaný.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkami žalovanej vo vzťahu k vzniku zmluvy o pôžičke žalobcu v 1/ rade. Z výpovede žalobkyne v 2 /rade z 13.12.2012 vyplýva, že k dohode o tom, že má ísť o pôžičku, malo dôjsť až v septembri 2006, t. j. po tom, čo v júni 2006 boli peniaze žalobcom v 1/ rade na účet poukázané. Súd mal za preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená tým, že prostriedky boli poukázané. Uvedené však nevylučuje, že by uvedená suma bola uhradená z iného dôvodu ako z titulu pôžičky. Prvostupňový súd nesprávne posúdil vznik zmluvy o pôžičke. Za podstatný dôkaz existencie zmluvy o pôžičke považoval aj prehlásenie z 15.11.2006. Vôbec sa však nevysporiadal s listom z 20.08.2008, ktorý bol zaslaný súdu ako príloha k podaniu z 12.10.2012. V tomto liste uvádza, že žalobca poslal 80.000 Sk. Žiada totiž 40.000 Sk, čo má byť 50 % zo sumy, ktorú poslal otec - žalobca v 1/ rade. V žalobe však žalobcovia uvádzajú inú sumu a v inej mene. V tejto listine sa uvádza aj suma 120.000 Sk, ktorú poskytla do baru žalobkyňa v 2/ rade, teda nie sumu 330.000 Sk, ako sa uvádza v žalobe. V liste sa však nikde nespomína, že išlo o pôžičku.

Žalobkyňa ďalej namietala, že pri hodnotení dôkazov súd ako dôkaz uvádza aj výpovede žalobcov v konaní sp. zn. . Podľa názoru súdu v tomto konaní zhodne uvádzali spôsob, akým finančné prostriedky odovzdali, ako bola dohodnutá splatnosť. Dôkaz listinou zo spisu sp. zn. však nebol vykonaný spôsobom podľa zákona. V konaní neboli z citovaného spisu oboznámené konkrétne listiny, z ktorých by záver súdu vyplýval. Pritom podľa pokynov odvolacieho súdu tento dôkaz mal byť vykonaný podľa Súd mal teda povinnosť prejednanú listinu prečítať, alebo jej časť, alebo oznámiť jej obsah. Z rozsudku nie je zrejmé a ani zo spisu, kedy mal byť takto dôkaz spisom vykonaný. Ako dôkaz oboznámením listinami zo spisu sp. zn. nebol vykonaný zákonným spôsobom, nemožno ním odôvodňovať výrok rozsudku, pretože takýto nezákonný dôkaz akoby nebol vykonaný.

Prvostupňový súd sa nezaoberal ani tým, že podľa výpovede žalobcu a jeho syna A., ktorý bol vypočutý ako svedok mali dojednávať pôžičku telefonicky oni dvaja, teda nie žalovaná. Podľa výpovede žalobkyne z 13.12.2012 k dohode o pôžičke malo dôjsť až po návrate žalobcu v septembri. Ide o zásadné rozpory, ku ktorým súd žiadne stanovisko nezaujal. Okrem toho žalobcovia v žalobe uvádzali, že pôžička mala byť poskytnutá na podnikanie, rekonštrukciu a nákup zásob, splatnosť mala byť dohodnutá tak, že im vráti po spustení prevádzky baru. V priebehu konania čas vrátenia už bol zmenený. Na uvedený účel však nemohli požičiavať, pretože prevádzka začala vo februári 2005, ale iba suma 104.100 Sk mala byť poskytnutá v tomto mesiaci, resp. v marci 2005. Ostatné sumy mali byť poskytnuté až po 16, resp. 19 mesiacoch od spustenia prevádzky. Okrem toho o výbere finančných prostriedkov z VÚB žalobkyňou v 2/ rade nebol žiaden doklad pripojený.

Žalovaná ďalej namietala, že v liste žalobcov zo 07.10.2008 ide o výzvu žalovanej, je uvádzaný čas vrátenia pôžičky po odpredaji prevádzky. Je to iný čas vrátenia ako uvádzali v žalobe a naviac, ak mala byť požičaná suma na spustenie prevádzky a rekonštrukciu, ako mohli už vtedy žalobcovia vedieť, že bude prevádzka odpredaná. Týmito rozpormi sa prvostupňový súd nezaoberal.

Namietala zdôvodnenie, že pri konaní o určení doby splatnosti nemusel súd zisťovať, či dlh platne vznikol a v akom rozsahu, či doposiaľ existuje. Povinnosťou súdu je zistiť, či medzi účastníkmi vznikol právny vzťah zakladajúci záväzok dlžníka voči veriteľovi. V konaní musí byť zistené, či bola uzavretá zmluva o pôžičke a súčasne, či splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka. Pokiaľ je toto medzi účastníkmi sporné, musí to súd nepochybne zistiť, aby mohol rozhodnúť o splatnosti pôžičky. Namietala vierohodnosť výsluchu A. I., ktorý pred pojednávaním potvrdil, že mu žalobkyňa poskytla zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania. Namietala aj nedostatok naliehavého právneho záujmu u žalobcov a nedostatok pasívnej legitimácie u žalovanej aj z toho dôvodu, že okruh účastníkov na strane žalovaných je neúplný. V návrhu na vyporiadanie BSM z 27.08.2008, ktoré zaslal žalovanej právny zástupcu A. I. a ktorý bol doručený do spisu na pojednávaní dňa 04.02.2013, tento uznáva, že išlo o spoločný dlh a

navrhuje, že spoločný dlh I. I. ( správne má byť voči I. I. ) by každý uhradil po 165.000 Sk. Teda malo sa jednať o spoločný záväzok, a preto mal byť na strane žalovanej aj syn A. I., pretože ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov. Skutočnosť, že ide minimálne o spoločný záväzok vyplýva aj z prehlásenia zo dňa 15.11.2006 spísaného A. I..

Keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, rozhodnutie prvostupňového súdu žalovaná považuje za nesprávne a navrhla žalobu zamietnuť. Namietala taktiež aj výrok o trovách konania. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a uplatnila si náhradu trov konania, prípadne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu žalovanej do rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. , a zistil, že prvostupňový súd sa v konaní dopustil takých vád konania, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takéto vady je povinný odvolací súd prihliadať bez toho, že by boli explicitne uvedené v opravnom prostriedku - odvolaní.

Odvolací súd zistil, že takouto vadou v prejednávanej veci je to, že súd prvého stupňa svoje skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom.

O tom, ako v prejednávanej veci prebiehalo súdne konanie, vrátane dokazovania, odvolací súd usudzuje len z obsahu spisu a osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach. V spise súdu prvého stupňa je založený celý rad listinných dôkazov,najmä prehlásenie zo dňa 15.11.2006, potvrdenie o výbere finančných prostriedkov z banky a o výmene finančných prostriedkov v zmenárni zo dňa 12.09.2006, výzva na vrátenie pôžičky, potvrdenie Raiffeisen Meine Bank o prevode finančných prostriedkov vo výške 1.200 a 1.100 Eur zo dňa 12.07.2006, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. , spis Okresného súdu Prešov sp. zn. a ďalšie listiny.

Z obsahu zápisníc o pojednávaní, ktoré sa uskutočnili na prvostupňovom súde vyplýva, že súd ani jednou z týchto listín nevykonal vôbec dokazovanie, pričom však z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa vyvodzoval skutkové zistenia, na ktorých založil právne posúdenie veci aj z vyššie označených listín.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 22.11.2010 a 17.03.2011 vyplýva, že nebolo vykonané dokazovanie žiadnou z listín.

V zápisnici z pojednávania zo dňa 02.05.2011 vyplýva, že prvostupňový súd sa oboznamoval so zápisnicou zo spisu sp. zn. zo 16.09.2009 a z 28.05.2009. Odvolací súd už poukazujúc na svoje predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie č. k. -174 zo dňa 16.02.2012 zistil, že na tomto pojednávaní zákonným spôsobom tento dôkaz vykonaný nebol, pretože spis Okresného súdu Prešov sp. zn. nebol ani pripojený.

Na ďalšom pojednávaní dňa 20.09.2012 prvostupňový súd tento spis pripojil, čo je konštatované v zápisnici a naviac je konštatované, že sa tento spis oboznamuje.

Na pojednávaniach dňa 05.11.2012, 13.12.2012 a 04.02.2013 dôkazy listinami vykonané neboli. Na pojednávaní dňa 18.03.2013 prvostupňový súd vykonal dôkaz, a to listinou návrhom na vyporiadanie BSM, ďalej listinami žalobcov na č. l. 240 až 245 spisu, k týmto listinám odvolací súd zistil, že prvostupňový súd preveroval podmienky trvania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov u žalobcov, a ďalej vykonal dôkaz záverečným vyjadrením žalobcu, ktorý úkon nie je možné považovať za dôkazný prostriedok, pretože ide o procesný úkon účastníka konania na záver pojednávania.

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dôkaz listinou sa vykoná tak,že samosudca na prvostupňovom súde na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi obsah. Oznámenie obsahu listiny sa uskutočňuje v prípade, ak by obsiahlosť údajov zachytených v listine vyžadovala neprimerane dlhý čas na vykonanie dôkazu prečítaním listiny, resp. ak to vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam postačuje. Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní. V zápisnici o pojednávaní musí byť uvedené presné označenie listiny, ktorá bola prečítaná, ak predseda senátu alebo samosudca prečítal celú listinu, alebo jej časť. V tomto prípade sa musí zaprotokolovať presné označenie prečítanej časti listiny. Listinu je potrebné predložiť účastníkom, aby sa mohli vyjadriť k jej pravosti,prípadne namietať iné dôležité skutočnosti. Vyjadrenie účastníkov súd musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní.

Ak má byť vykonaný dôkaz listinou - súdnym spisom, vykonanie dôkazu oboznámením sa s celým súdnym spisom nie je správne, pretože nie je možné preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu boli použité. Preto je potrebné aj v tomto prípade v zápisnici o pojednávaní presne zaprotokolovať, ktoré strany pripojeného spisu, prípadne, ktoré listiny obsiahnuté v pripojenom spise boli prečítané. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie všetky listiny, ktoré sú obsahom pripojených spisov sú prípustným dôkazom.

Prvostupňový súd však dôkazy listinami tak, ako to bolo uvedené vyššie a ani pripojeným súdnym spisom nevykonal.

Ďalej odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci bol vykonaný dôkaz výsluchom účastníka konania, a to konkrétne žalobcu v 1/ rade. Zo zápisnice na č. l. 49 súdneho spisu vyplýva, že žalobca v 1/ rade bol vypočutý mimo pojednávania a jeho výsluch mal informatívny charakter.

Podľa ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

Podľa ustanovenie sa tu použije obdobne.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa , ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd, alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkom vykonaného dokazovania na pojednávaní, okrem konania podľa a .

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd pri výsluchu žalobcu v 1/ rade pochybil, keď žalobcu riadnym spôsobom podľa nepoučil. Takáto výpoveď účastníka konania nemôže potom slúžiť ako dôkazný prostriedok naviac, keď z obsahu zápisnice o výsluchu žalobcu v 1/ rade vyplýva, že išlo len o informatívny výsluch žalobcu, teda výsluch len k žalobe, nie ako dôkaz podľa

Odvolací súd ďalej konštatuje, že ust. nevylučuje, aby prvostupňový súd vypočul žalobcu aj mimo pojednávania. Procesný predpis s takouto situáciou ráta, pokiaľ je vykonanie takéhoto dôkazu vhodnejšie alebo hospodárnejšie. Ak však sa súd rozhodne vykonať takýto dôkaz spôsobom mimo pojednávania, o výsledku dokazovania musí účastníkov konania na pojednávaní oboznámiť. V prejednávanej veci okrem toho, že žalobca v 1/ rade nebol náležitým spôsobom poučený, vykonanie tohto dôkazu nebolo oboznámené, nebol ani zopakovaný tento výsluch po splnení zákonných podmienok, ktoré nariaďuje pre účely výpovede účastníka konania ako dôkazného prostriedku, hoci bol žalobca v 1/ rade prítomný na pojednávaní dňa 17.03.2011.

Keďže pre skutkové zistenia súdu prvého stupňa neboli zákonným spôsobom vykonané dôkazy, prvostupňový súd nemohol mať ani pre svoje právne závery žiadne podklady.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia v prejednávanej veci žiadali, aby okrem vypočutých svedkov bol vypočutý aj M. A. a B. A., ktorá mala predložiť listinu, ktorú presne žalobcovia označili. Okrem toho žalovaná vo veci navrhla, aby prvostupňový súd sa oboznámil s e-mailom pána L. z 11.02.2011 ( na č. l. 88 súdneho spisu ) a aby bol vypočutý svedok P. K.. Prvostupňový súd uvedené dôkazy, ako to vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávania, nevykonal. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania. Sám zváži, ktoré dôkazy vo veci vykoná a ktoré nie. O dôkazoch, ktoré vo veci nevykoná, je povinný rozhodnúť ( návrh na vykonanie dôkazu zamietnuť ). Podľa v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa musí byť uvedené, prečo prvostupňový súd nevykonal zamietnuté dôkazy.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa však neobsahuje žiadne odôvodnenie, ako sa súd prvého stupňa z uvedenými dôkazmi vysporiadal a prečo ich v prejednávanej veci nevykonal.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zaťažené vadami, na ktoré musí odvolací súd prihliadnuť, odvolací súd v ďalšom sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní žalovanej a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa

Úlohou prvostupňového súdu bude odstrániť uvedené procesné pochybenia, náležitým spôsobom sa vysporiadať so všetkými dôkazmi, rozhodnúť o nároku opätovne, rozhodnutie riadne odôvodniť s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa vysporiada aj s všetkými odvolacími námietkami žalovanej, ktoré sa týkajú veci samej.

V novom rozhodnutí o veci podľa prvostupňový súd rozhodne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.