Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/106/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Ul. Z. č. XX, 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Ul. Z. č. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Ingrid Škrabskou, advokátkou so sídlom Prešov, Ul. Hlavná č. 10, proti žalovanej T. A., nar. X.X.XXXX, bytom O., Z. XX, O., právne zastúpená AK TARABČÁK, s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 13, advokátom JUDr. Jozefom Tarabčákom, o určenie, že pohľadávka je splatná, o odvolaní žalovanej a žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -103 zo dňa 02.05.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že pohľadávka žalovanej voči žalobcovi v 1/ rade vo výške 2.300 eur je splatná dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom prvostupňový súd určil, že pohľadávka žalovanej voči žalobkyni v 2 /rade vo výške 10.953,99 eur je splatná dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 416,30 eur.

Prvostupňový súd vychádzal zo žaloby, kde žiadali žalobcovia určiť splatnosť pohľadávok. Uviedli, že žalovanej poskytli pôžičku, žalobca v 1/ rade prevodom na podnikateľský účet žalovanej a žalobkyňa v 1/ rade ( poznámka odvolacieho súdu - správne má byť v 2/ rade ) osobným odovzdaním finančných prostriedkov do rúk žalobkyne. Dohodli sa, že žalovaná peniaze vráti po spustení prevádzky baru. Žalovaná s týmto nesúhlasila. Uviedla, že prostriedky, ktoré jej poskytol žalobca v 1/ rade nebola pôžička, ale išlo o vrátenie prostriedkov, ktoré boli zo strany žalovanej požičané na úhradu dlhu, ktorý mal žalobca v 1/ rade voči B. A. vo výške 1.200 eur. a suma 1.100 eur bola zaslaná na jej podnikateľský účet z dôvodu, že jej manžel nemal vlastný účet a iným spôsobom nemohol mu žalobca v 1/ rade peniaze poukázať. Namietala, že potvrdenie o výbere prostriedkov nepreukazuje, že uvedená finančná čiastka mala byť poskytnutá ako pôžička.

Prvostupňový súd zistil, že žalovaná bola nevestou žalobcov v 1/ a 2/ rade. Prevádzkovala bar Mistrál. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že žalovanej odovzdala sumu 104.100 Sk výberom zo Všeobecnej úverovej banky vo februári 2005. Neskôr, dňa 12.09.2006, odovzdala žalovanej ďalších 225.900 Sk v hotovosti. Ďalšie sumy vo výške 1.200 eur a 1.100 eur odovzdal žalovanej prevodom na jej podnikateľský účet žalobca v 1/ rade. Prvostupňový súd vypočul svedka B. A., ktorý poprel, že by mu žalobca v 1/ rade niečo dlhoval. Taktiež vypočul M. I. a E. I., sestru a švagra žalovanej, žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcov. Žalobcovia uviedli, že splatnosť pôžičky nebola presne dohodnutá a bola daná na vôli žalovanej ako dlžníčky s tým, že pôžičku vráti po spustení baru, keď bude mať finančné prostriedky a keď ich bude môcť vrátiť. Doposiaľ finančné prostriedky nevrátila, hoci dostala financie za odstúpenie baru.

Prvostupňový súd nárok žalobcov posúdil podľa a . Zistil, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom splatnosť

tejto pôžičky bola daná na vôli žalovanej, hoci žalovaná pôžičku, ktorej existenciu potvrdila v prehlásení zo dňa 15.11.2006 voči svojej sestre a švagrovi už uhradila, žalobcom žiadne peniaze poskytnuté neboli. Žalovaná poprela poskytnutie pôžičky od žalobcov. Súd však mal preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená najmä tým, že žalobca previedol finančné prostriedky na podnikateľský účet žalovanej, pričom zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky mali byť určené na splátku pôžičky B. A.. Preto prvostupňový súd vyhovel časti návrhu o zaplatenie 2.300 eur žalobcovi v 1/ rade.

Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov požičaných žalobkyňou v 2/ rade žalovanej, tieto skutočnosti mal súd preukázané z účtov vo VÚB banke, zmenárne ako aj výpovede žalobkyne, ktorá uviedla, že časť týchto finančných prostriedkov mala aj doma. Existenciu tejto pôžičky potvrdil svedok A. I. a tento potvrdil aj odovzdanie finančných prostriedkov žalobkyni. Nevedel sa však vyjadriť o podrobnostiach uzatvorenia zmluvy o pôžičke.

Za podstatný dôkaz existencie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou v 2/ rade a žalovanou súd považoval žalovanou podpísané prehlásenie zo dňa 15.11.2006, kde žalovaná spolu s bývalým manželom potvrdila svojim podpisom existenciu záväzku voči žalobkyni práve v žalovanej výške.

Preto prvostupňový súd žalobe vyhovel. V tomto konaní ide len o nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadom doby splatnosti. Preto nemusel prvostupňový súd zisťovať, či dlh platne vznikol a v akom rozsahu doposiaľ existuje. Toto musí byť nepochybne preukázané až v konaní o splnení takéhoto záväzku.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná. Preto uplynutím lehoty splatnosti určenou podľa súdnym rozhodnutím nemôže veriteľ svoje právo vykonávať, teda nemôže začať ani plynúť premlčacia doba k vymáhaniu dlhu, a preto nárok veriteľa vo vzťahu k uplatneniu na súde nemôže byť premlčaný. Právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil dobu splatnosti dlhu nepodlieha premlčaniu. Námietka premlčania vznesená žalovanou je teda nedôvodná.

Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovanej, že ide o spoločný dlh manželov a ako taký by mal byť vyporiadaný v BSM, túto skutočnosť prvostupňový súd neskúmal. Ak by išlo aj o spoločný dlh, sú zaviazaní spoločne a nerozdielne obaja manželia, aj po zániku manželstva. Veritelia si potom môžu vybrať hoci len jedného dlžníka vo vzťahu, ku ktorému budú uplatňovať žalovanú pohľadávku.

Prvostupňový súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal, a to výsluchom svedka B. A., ktorá mala prevziať bar Mistrál, pretože nebol z hľadiska veci odôvodnený, keďže to, že po žalovanej niekto bar prevzal nebolo sporné a taktiež zamietol aj výsluch M. A., ktorý bol uskutočnený v konaní .

Výrok o trovách prvostupňový súd odôvodnil ust. Priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania, pričom pôvodne si uplatnili žalobcovia trovy konania z úkonu, ktorý bol vypočítaný z vymeriavacieho základu 13.254 eur. Súd mal však za to, že ide o konanie o určenie splatnosti pohľadávky, preto 1 úkon právnej služby vychádzal z 55,49 eur v roku 2010 a v roku 2011 zo sumy 57 eur. Priznal trovy konania z tohto základu za 4 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2010 v hodnote 4 x 59,49 eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na informatívnom výsluchu dňa 14.12.2010 a spísanie vyjadrenia dňa 16.12.2010. Priznal náhradu za účasť na pojednávaní dňa 22.11.2010 v hodnote 1/4-iny v súlade s vyhlášky a právnej zástupkyni bola priznaná tiež odmena za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2011, a to 2 x účasť na pojednávaní dňa 17.03.2011 a 02.05.2011. K tomu súd priznal právnej zástupkyni režijný paušál, keď táto žiadala vo svojom vyúčtovaní režijný paušál len v sume 7,21 eur, súd jej priznal za všetky úkony režijný paušál v tejto výške, a teda aj za úkony v roku 2011. Spolu režijný paušál predstavuje 50,47 eur. Celková odmena za poskytnuté úkony právnej služby vo výške 365,83 eur spolu s režijným paušálom vo výške 50,47 eur predstavuje 416,30 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť právnej zástupkyni žalobcov podľa Prvostupňový súd vo vzťahu k ostatným nárokom v súvislosti s vyúčtovanými trovami konania právnej zástupkyni odmenu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala, že závery súdu prvého stupňa sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Prvostupňový súd dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom. Prvostupňový súd opomenul vyhodnotiť rozpory z tvrdenia žalobcov v konaní , na ktoré sa rozsudok odvoláva, ktoré tvrdenia nie sú v súlade s tvrdeniami v tomto konaní, pokiaľ ide o účel pôžičky a zdroje, z ktorých mala byť pôžička poskytnutá. V konaní boli pôžičky poskytnuté pre účely rekonštrukcie prevádzky a nákupu zásob. Podľa tvrdenia žalobkyne v 2/ rade zo dňa 16.09.2010 poskytla 104.100 Sk v súvislosti so začatím prevádzkovania baru a v ďalšom tvrdení z 28.05.2010 táto suma mala byť poskytnutá na splatenie pohľadávky.

Okrem toho pôžička žalobkyne v 2/ rade mala byť poskytnutá výberom z VÚB vo výške 104.100 Sk a z Ľudovej banky vo výške 225.900 Sk, avšak podľa žalobcu v 1/ rade malo ísť o vybratie finančných prostriedkov z Istrobanky podľa výpovede zo dňa 14.12.2010. V priebehu konania žalobkyňa v 2/ rade preukazovala potvrdeniami z ČSOB zrušenie vkladnej knižky zo dňa 12.09.2006 a výber 240.765,50 Sk, ako dôkaz o poskytnutí pôžičky 225.900 Sk. Ďalej boli predkladané doklady zo zmenárne z 12.09.2006 na sumu 2.000 eur a 4.000 eur.

Okrem toho dňa 02.05.2001 na pojednávaní žalobkyňa v 2/ rade tvrdila, že si peniaze pripravovala ešte v decembri 2004, kde vybrala 1.000 eur v hotovosti, a to 15.12.2004 a 28.12.2004 z Ľudovej banky, čo predstavovalo asi 40.000 Sk a 50.000 Sk mala v hotovosti ako výplatu z dedičstva. S týmito rozpormi sa prvostupňový súd nevysporiadal, ani sa o nich nezmienil. Žalobkyňa v rôznom štádiu konania svoje tvrdenia prispôsobovala účelovo námietkam žalovanej.

Prvostupňový súd ďalej ponechal bez povšimnutia výpoveď žalovaného v 1/ rade zo dňa 14.12.2010, kedy uviedol, že suma 225.900 Sk bola vybratá z Istrobanky a pred bankou odovzdaná manželkou k rukám žalovanej. Ak dal súhlas na túto pôžičku,musel vedieť z akých zdrojov bude poskytnutá, avšak z výpovede žalobcov zdroj týchto finančných prostriedkov je rozdielny, preto je nepravdepodobné, že pôžička by bola poskytnutá.

V podaní zo dňa 16.12.2010 žalovaná žiadala požičať valuty podľa tvrdenia žalobkyne, preto boli slovenské koruny menené na valuty a odovzdané vo valutách. Účelom pôžičky malo byť vrátenie pôžičky slečne Z..

Prvostupňový súd považoval za podstatný dôkaz prehlásenie z 15.11.2006, z ktorého by mala vyplývať dohoda o pôžičke. Z tohto prehlásenia však takýto záver nevyplýva. Z rozsudku nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd vo vzťahu k jednému žalobcovi toto potvrdenie považuje za podstatný dôkaz a vo vzťahu k druhému už nie a s týmto sa nevysporiadal.

Ďalej žalovaná namietala, že podľa vyhlásenia žalobkyne v 2/ rade na pojednávaní dňa 16.09.2010 v konaní v čase odovzdania 104.100 Sk po výbere z VÚB pracoval jej manžel so synom A. I. v Rakúsku. Ak teda syn pracoval v Rakúsku, ako mohol byť pri odovzdaní sumy pred VÚB, ako to tvrdil a ako si to osvojil prvostupňový súd. Súd v odôvodnení tento rozpor nevysvetlil a taktiež nevysvetlil rozpor v účele sumy, keď A. I. v konaní tvrdil, že suma mala byť poskytnutá na vyplatenie odstupného a túto pôžičku požiadali spoločne so žalovanou. Ak by bol totiž pravdivý údaj o tom, že žalovaná mala mať bar už v prevádzke, nebolo potrebné vyplácať odstupné.

Rozpory žalobcov boli aj v dohode o splatnosti pôžičky. Tieto mali byť poskytnuté a splatené, keď sa rozbehne prevádzka baru, pričom podľa žalobkyne v 2/ rade v konaní bola splatnosť dohodnutá najneskôr do 3 rokov od spustenia prevádzky. Ak bola splatnosť dohodnutá takto, bol dohodnutý termín splatnosti a po jeho uplynutí začala plynúť premlčacia doba. Nešlo teda o splatnosť ponechanú na vôli dlžníka podľa . Aj čas vrátenia „keď sa rozbehne prevádzka baru“ je dohodnutým termínom splatnosti, pri ktorom uplynula premlčacia doba.

Ďalej namietala, že samotné poukázanie súm od žalobcu v 1/ rade a tvrdenia o pôžičke nie sú dôkazom o tom, že išlo o pôžičku, keď v prehlásení zo dňa 15.11.2007 taká suma nie je uvedená a táto suma mala byť použitá na splatenie dlhu žalobcu voči veriteľovi. Prvostupňový súd zle vyhodnotil výpoveď svedkov M. I. a E. I., keď tvrdil, že ide o účelovú výpoveď, avšak výpoveď A. I. vo vzťahu k svojim rodičom považoval za vierohodnú. Ďalej žalovaná namietala, že pôžička, ktorá jej mala byť poskytnutá v roku 2006 na rekonštrukciu baru nebola potrebná, pretože v tom čase už bol bar zabehnutý a naviac finančné prostriedky jej mali byť poskytnuté pred rozchodom s bývalým manželom, pretože dňa 06.11.2006 podala

návrh na rozvod. Samotné poskytnutie peňazí nestačí na tvrdenie, že išlo o zmluvu o pôžičke. Musí byť dohodnuté, že ide o pôžičku, avšak žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli.

Nesprávny je právny názor prvostupňového súdu, že súd nemusel zisťovať, či dlh platne vznikol a v akom rozsahu doposiaľ existuje, pre posúdenie splatnosti záväzku súd však musí určiť splatnosť záväzku a posúdiť, či záväzok ako taký platne vznikol. Nemôže byť splatný záväzok, ktorý platne nevznikol a neexistuje. Preto žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne. Uplatnili si trovy konania.

V doplnení odvolania žalovaná namietala, že bolo zistené, že A. I. a E. I. pred svojou svedeckou výpoveďou boli žalobkyňu v 2/ rade ovplyvnení. Naviac, zamietnutím návrhu na výsluch svedkov P. K. a B. A., došlo k neumožneniu žalovanej realizovať jej právo účastníka na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia. Žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť vo výroku o určenie, že pohľadávky sú splatné a žiadali zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a priznať úspešným žalobcom náhradu trov konania vo výške 3.245,06 eur a uplatnili si trovy odvolacieho konania. Bolo preukázané, že žalobcovia poskytli žalovanej pôžičky, splatnosť pôžičiek bola daná na vôli žalovanej ako dlžníka s prihliadnutím na jej finančné možnosti. Dohoda bola taká, že poskytnuté pôžičky vráti po spustení prevádzky baru postupne, ako jej finančné možnosti dovolia. Keďže žalovaná prevádzku baru odstúpila za značnú finančnú náhradu, svoje záväzky nevyrovnala, žalobcovia sa domáhajú určenia splatnosti týchto pôžičiek.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, ktorí namietali, že prvostupňový súd im priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 416,30 eur. Poukázali na to, že aj v konaní v spojení s odvolacím konaním vo veci prvostupňový súd vychádzal z vymeriavacieho základu hodnoty 1 úkonu 13.254 eur, vypočítanej podľa vyhlášky č. Vychádzal zo sumy pôžičiek, ktorých vrátenia sa žalobcovia domáhali. Preto pri vyčíslení 11 úkonov právnej pomoci si žalobcovia žiadajú priznať náhradu trov konania podľa tohto základu, kde trovy predstavujú 3.245,06 eur s tým, že žiadajú napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmeniť.

K tomuto odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že prvostupňový súd pri určení odmeny správne vychádzal z ust. vyhlášky č. , keď vyhodnotil, že v spore o určení splatnosti pohľadávok nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Predmetom konania nie je zaplatenie sumy pohľadávok, ako to bolo v konaní , ale určenie splatnosti.

Žalovaná pred odvolacím súdom žiadala zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť. Namietala, že vydaným rozsudkom bol vytvorený exekučný titul, pretože podľa výroku napadnutého rozsudku sumy, ktoré si uplatňovali žalobcovia a ku ktorým mala byť určená splatnosť sú konštatované ako pohľadávky, teda priznané práva, aj keď táto skutočnosť nie je pravdivá. Namietala, že v tejto situácii musí ísť o záväzok, nie pohľadávku. Uplatnila si trovy konania.

Žalobkyňa v 2/ rade pred odvolacím súdom žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a vo výroku o priznaných trovách zmeniť v zmysle odvolania.

Bližšie sa vyjadrila k splatnosti jednotlivých súm, avšak jej tvrdenia pred odvolacím súdom ostali nepreukázané, sporné.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. , a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Podľa , konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí, okrem iného obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, pokiaľ sa týka tvrdeného skutkového deja, že žalobcovia požičali žalovanej finančné čiastky, kde nebola dohodnutá splatnosť, resp. splatnosť týchto finančných čiastok bola dohodnutá tak, že ich vráti po tom, čo sa spustí prevádzka baru, postupne ako to finančné možnosti žalovanej dovolia, resp. keď bude mať a môcť. Preto žalobcovia žiadali určiť splatnosť záväzkov, ktoré má mať žalovaná. Zo žalobného petitu však vyplýva, že žiadali určiť splatnosť pohľadávok, teda súm, ktoré sú už spôsobilé byť predmetom vymáhania, resp. výkonu práva, teda súm, ktoré je už žalovaná povinná zaplatiť. Prvostupňový súd si pri štúdiu návrhu na začatie konania a konaní vo veci samej nevšimol, že skutkový dej vo vzťahu k žalobnej žiadosti je zmätočný, resp. žalobná žiadosť je vo vzťahu k skutkovému deju zmätočná. Postup prvostupňového súdu mal byť taký, že postupom podľa mal vyzvať žalobcov na odstránenie vád žaloby, pretože ide o odstrániteľnú vadu. Pokiaľ tak neučinil hneď pri podaní žaloby, k týmto nedostatkom mal prihliadnuť v priebehu konania a mal účastníkov konania vyzvať ( aj na pojednávaní ), aby takúto vadu odstránili. Takýto nedostatok konania nie je dôvodom na zastavenie konania, je možné vo veci ďalej konať a pokračovať, ale účastníci konania majú povinnosť zosúladiť žalobnú žiadosť a skutkový dej do vyhlásenia uznesenia podľa

Keďže prvostupňový súd týmto spôsobom nepostupoval, uvedená vada má za následok odňatie možnosti konať žalobcom a ide o vadu, pre ktorú je potrebné podľa pís. f/ napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

Na takúto vadu musí odvolací súd z úradnej povinnosti prihliadať, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Okrem toho, pokiaľ prvostupňový súd sa zaoberal meritom uplatneného nároku, platí, že podľa , ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z obsahu vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom a takisto aj pred odvolacím súdom, vychádzajúc najmä z vyjadrení žalobkyne v 2/ rade, nie je možné jednoznačne a nezameniteľne ustáliť, kedy a akým spôsobom pri záväzku, ktorý mal žalovanej vzniknúť, bolo dohodnuté, že dôjde k plneniu žalovanou. Časť tvrdení predstavuje tvrdenie, že plnenie bolo dané na vôli žalovanej, a preto v takom prípade by bolo na mieste aplikovať ust. . Ďalšia časť tvrdení je však tvrdeniami, kde žalovaná mala plniť vtedy, keď sa rozbehne prevádzka baru, resp. keď bude mať. Ani táto okolnosť preukázaná nie je, podľa vo vzťahu k tomuto spôsobu plnenia, aj vo vzťahu k sú iné podmienky na uplatnenie nároku na možnosť určiť splatnosť tohto záväzku a naviac, iným spôsobom sa vyhodnocuje premlčanie, ktorá námietka bola žalovanou vznesená a s ktorou sa súd, vzhľadom na to, že nemal jednoznačne zistené o akú formu splatnosti záväzku ide, sa riadne nevysporiadal. Predpokladom na to, aby žalobcovia boli úspešní v tomto konaní je preukázanie, akým spôsobom bola v súvislosti so záväzkom, ktorý mal vzniknúť žalovanej, dohodnutá doba jej plnenia, a to v každej sume samostatne. Dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení majú žalobcovia, ktorí, ak chcú byť úspešnými, musia ho uniesť.

Ak bude zistené, že doba plnenia bola dohodnutá spôsobom, že žalovaná zaplatí až po rozbehnutí prevádzky baru, resp. keď bude mať postupne, nie je dôležité zisťovať jednoznačne, či dlh platne vznikol a v akom rozsahu tento dlh existuje, dôležitým predpokladom je zistenie doby plnenia dlžníka.

Rozhodnutie podľa § 564 nie je exekučným titulom tak, ako vykonal prvostupňový súd v tejto veci, keď prakticky konanie o istine bez ďalšieho nahradil svojim nepresným výrokom vo veci samej a umožnil žalobcom bez ďalšieho na uvedený rozsudok, pokiaľ by nebolo zrušené odvolacím súdom, viesť výkon rozhodnutia.

Je potrebné inak vyhodnotiť prípadnú dohodu podľa .

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní najmä postupom podľa odstrániť vadu konania, a to nesúlad skutkového stavu a žalobného návrhu, ďalej bude jeho úlohou zistiť, či a akým spôsobom vo vzťahu k všetkým záväzkom žalovanej tvrdeným žalobcami bola dohoda o ich splatnosti, u každého samostatne. Až následne, pokiaľ prvostupňový súd bude mať jednoznačne ustálené, či ide o nárok podľa alebo , bude môcť sa vyporiadať s námietkou premlčania. Pokiaľ sa zistí, že nárok premlčaný nie je, bude sa zaoberať vyslovene splatnosťou pohľadávok, ktoré mali žalovanej vo vzťahu k žalobcom vzniknúť a odvolací súd upozorňuje, že vo vzťahu k splatnosti pohľadávok je dôkazné bremeno ( nielen bremeno tvrdenia ) na strane žalobcov, ktorí musia dôkaznými prostriedkami, ktoré pozná preukázať, ako o splatnosti pri jednotlivých záväzkoch sa so žalovanou dohodlu, pretože v opačnom prípade, pokiaľ neunesú toto dôkazné bremeno, bude musieť prvostupňový súd žalobu o určenie splatnosti zamietnuť.

Ďalej prvostupňový súd pripojí spis Okresného súdu Prešov sp. zn. . Odvolací súd o obsahu tohto spisu nemá žiadne informácie a týmto spisom je, pokiaľ prvostupňový súd aj naďalej bude vychádzať z jeho obsahu, potrebné vykonať dôkaz tak, ako to stanovuje ust.

Pokiaľ prvostupňový súd bude rozhodovať o trovách konania, odvolací súd udáva, že v prejednávanej veci sa nejedná o konanie o zaplatenie istiny, predmetom konania je určenie splatnosti pohľadávky, teda správne je potrebné postupovať pri výpočte odmeny právneho zastúpenia podľa pís. a/ vyhlášky č.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.