Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/240/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: V. X., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom XXX XX T. č. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: Obec Rudinská, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Igor Muller a Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, v konaní o nahradenie vôle, takto

rozhodol:

Súd n a h r á d z a vyhlásenie vôle žalovaného Obec Rudinská, 023 31 Rudinská ako predávajúceho uzavrieť so žalobkyňou V. ako kupujúcou zmluvu o prevode vlastníctva bytu s obsahom podľa prílohy tohto rozsudku, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jej právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 676,09 Eur a iných trov konania vo výške 99,58 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2008 sa žalobkyňa domáhala nahradenia vôle žalovaného na uzatvorenie zmluvy podľa prílohy tohto rozsudku, pôvodne s cenou 17.050,- Sk. Žalobu odôvodnila tým, že je nájomcom tohto bytu, s manželom žiadali o prevod tohto bytu do vlastníctva, ale v zákonnej dvojročnej lehote s ním zmluva nebola uzatvorená.

Žalovaný sa dňa 11.5.2009 vyjadril tak, že s návrhom súhlasí. Následne podaním zo dňa 8.7.2009 predloženým na pojednávaní toho dňa sa žalobca vyjadril k žalobe nesúhlasne. Namietal, že vznáša námietku premlčania pre uplynutie pravidelnej trojročnej premlčacej doby po tom, ako uplynula dvojročná doba, v ktorej žalovaný mohol mať povinnosť nehnuteľnosť previesť. Tiež poukázal na uznesenia obecného zastupiteľstva o zaradení predmetného bytu do bytov nájomných a na to, že poslanci žiadajú, aby o predaji bytov rozhodli občania na verejnom zhromaždení.

Na pojednávaniach konaných dňa 8.6.2009 a 8.7.2009 sa žalobkyňa v právnom zastúpení pridržiavala písomne podaného návrhu a predkladala právnu argumentáciu k uplatnenému právu.

Žalobkyňa osobne navyše vypovedala na pojednávaní konanom dňa 8.7.2009 tak, že je nájomcom v predmetnom byte od sporného obdobia 2002, aj predtým. V tomto byte žili s manželom. Manžel v roku 2006 odišiel. Už pokiaľ on v tomto byte býval, vznikol na nájomnom dlh. Ona sa so starostom dohodla, že keď tento dlh na nájomnom uhradí, tak nájomná zmluva sa napíše na ňu. Prerábka bytu bola okolo roku 2002. Bolo to tak, že vedľa boli spoločné priestory kotolne, tam sa to prebúralo, upravilo a vznikla

z toho druhá izba. Robili to ona s jej manželom, aj to financovali. O tomto sa dohodli s predchádzajúcim starostom, keď to, čo oni dali, starosta z toho stiahol z dlhu na nájomnom.

Starosta žalovaného sa k veci samej vyjadril na pojednávaniach konaných dňa 8.6.2009 a 8.7.2009 tak, že žalobu v tejto veci žiadajú zamietnuť. Poukazuje na rozšírenie tohto bytu z podlahovej plochy 32 na 48,1m2 v období po prijatí právnej úpravy, o ktorú sa žalobkyňa opiera. Za týchto okolností došlo k podstatnej zmene charakteru bytu a je otázne, či na takýto výsledný byt sa táto právna úprava vzťahuje. Nemôžu súhlasiť ani s náhradou, aká bola vyčíslená, lebo je spravodlivá aj refundácia vo výške 38.326,80,- Sk v bývalých slovenských korunách. Na strane žalobkyne je otázne, kto je nájomcom. V predchádzajúcom období sa nájomné neplatilo, exmanžel žalobkyne bol vo výkone trestu a so žalobkyňou bola dohoda taká, že keď sa nedoplatky uhradia, v nájme sa bude pokračovať so samotnou žalobkyňou, ktorá v tomto byte bývala s deťmi. Hrozí, že vyhovením návrhu by sa zasiahlo do práv exmanžela žalobkyne. Navyše bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo určenie predmetných bytov ako sociálnych. Úmyslom obce nie je z týchto bytov ťažiť, ale umožniť ich ďalšie užívanie nájomcami. Navyše namietajú premlčanie po dvojročnej lehote, v ktorej nájomcovia mali právo domáhať sa prevodu tohto bytu, že toto právo na súde nebolo uplatnené vo všeobecnej premlčacej lehote ďalších troch rokov.

Vo veci samej rozhodol Okresnú súd Žilina rozsudkom č.k. z 8.7.2009 (ďalej tiež prvý prvostupňový rozsudok) tak, že navrhované vyhlásenie vôle nahradil, rozsudok odôvodnil skutkovým stavom do vyhlásenia rozsudku, osobitne na strane žalobkyne faktickou kontinuitou jej právneho postavenia ako nájomkyne k predmetnému bytu. Krajský súd Žilina uznesením č.k. zo dňa 8.4.2010 zrušil rozsudok Okresného súdu č.k. z 8.7.2009 „podľa “, toto zrušenie odôvodnil tým, že „sú tu nové okolnosti, ktoré podstatným spôsobom zmenili právne vzťahy medzi účastníkmi", a uložil súdu prvého stupňa zistiť, či navrhovateľka podala návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 16.2.2010. Za nie bez významu krajský súd považoval tiež dodať, že pokiaľ okresný súd pre potreby svojho konania vychádzal zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi účastníkmi 1.4.2007 ako časovo najmladšej, mal i splnenie zákonných podmienok pre nahradenie prejavu vôle odporcu odvíjať od tohto dátumu. To, že odporca ponechal navrhovateľku bývať v predmetnom byte i po ukončení nájmu výpoveďou, neznamená, že sa obnovil predchádzajúci právny stav.

V druhom štádiu prvostupňového konania súd konštatoval v prípise adresovanom obidvom sporovým stranám pri predvolaní na pojednávanie, že lustračnou činnosťou podľa mena navrhovateľky na OS ZA nezistil žiadne súdne konanie vedené z jej strany, smerujúce k vyhláseniu neplatnosti výpovede z nájmu bytu z 16.2.2010, k tomu sa sporové strany mohli podľa svojich vedomostí vyjadriť. Vedenie súdneho konania s takýmto predmetom sporové strany netvrdili ani následne na pojednávaní konanom dňa 9.9.2015.

Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2015 sa obidve sporové strany v právnom zastúpení pridržiavali písomne podaných podaní a predkladali právnu argumentáciu k uplatnenému právu. Osobitne sporová strana žalobkyne vychádzala z toho, že nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa mali následné skutočnosti, ktoré vznikli až po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia, keď Okresný súd mal k dispozícii uzavretý skutkový a právny stav, na podklade ktorého vydal správne rozhodnutie. Následné skutočnosti, ktoré sa mali odohrať medzi účastníkmi konania v zmysle dania výpovede z nájmu, ako aj určité neplatenie nájomného, resp. uzatvorenie nového nájomného vzťah na predmet nájmu zo strany odporcu, sú podľa názoru sporovej strany žalobkyne právne irelevantné. Pri vyhlásení predchádzajúceho prvostupňového rozsudku starosta obce povedal, že sa odvolávať nebude, aj preto žalobkyňa potom neplatila nájomné. Keď prišla táto výpoveď z nájmu bytu (z 12.2.2010 - pozn. súdu), tak žalobkyňa sa hneď dohodla, že toto nájomné zaplatí a hneď ho aj zaplatila. Napriek tomu starosta, ktorý bol novým starostom od dopĺňacích volieb v r. 2009, uzatvoril nájomnú zmluvu s V.. Podľa § 29a zak. č. 182/1993 v období dvoch rokov od podania žiadosti o prevod bytu do osobného vlastníctva žalobkyňa mala svoje postavenie nájomcu. Žalobkyňa nemôže za to, že prebiehalo konanie o nahradenie prejavu

vôle k tejto právnej skutočnosti. Keď až za tohto stavu v roku 2010 žalobkyňa stratila postavenie nájomcu na základe písomne podanej výpovede z nájmu bytu, má za to, že to už na veci nič nemení, ani to, že táto výpoveď nebola napadnutá na súde, nakoľko žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť previesť vlastníctvo k bytu. Osobitne sporová strana žalovaného vychádzala z toho, že v priebehu konania nastala taká okolnosť, ktorá zapríčinila, že navrhovateľka stratila postavenie nájomcu bytu odo dňa 1. 6. 2010, teda zaniklo právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nakoľko nesplnila základný predpoklad podľa . Keď nastala táto podstatná okolnosť, (toto) konanie nebolo ešte právoplatne skončené, nakoľko prebiehalo odvolacie konanie. Boli splnené všetky predpoklady, aby výpoveď (z nájmu bytu), ktorá bola žalobkyni daná, bola platná. Žalobkyňa túto výpoveď nespochybňovala, ani sa na súd neobrátila so žalobou o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, ktorá jej bola daná dňa 12. 2. 2010. V zmysle uvedeného poukazuje na právny názor v uznesení KS Žilina sp. zn. zo dňa 8. 4. 2010, ktorý je pre OS rozhodujúci v čase jeho rozhodovania. Čo sa týka stavu ostatných bytov, všetky žalovali na súde, v 4 prípadoch bol vyhlásený rozsudok o nahradení prejavu vôle, v piatom bola uzavretá dohoda a toto je šiesty posledný byt. Vo vzťahu k povedanému zo strany žalobkyne dlh na nájomnom, ktorý bol dôvodom podania výpovede z nájmu bytu, bol za 7 po sebe nasledujúcich mesiacov vo výške 197,26 €, to znamená, že za 7 mesiacov žalobkyňa musela vedieť, že vo veci bolo podané odvolanie, preto je irelevantné, že sa mala držať vyjadrenia vtedajšieho starostu, že vo veci nebude podávať odvolanie a v dôsledku toho sa spoliehala na to, že nadobudne byt do vlastníctva. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že starosta jej mal povedať, že v prípade, že uhradí dlh na nájomnom, bude s ňou uzavretá nová nájomná zmluva, dlžné nájomné za predchádzajúce obdobie nemá nič spoločné s novým nájomným vzťahom, toto tvrdenie je irelevantné. Podľa vyjadrenia klienta - žalovaného - k dohode medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo.

Žalobkyňa osobne na pojednávaní konanom dňa 9.9.2015 skutkovo vypovedala tak, že je pravdou, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 12. 2. 2010 prevzala, podpis príjemcu tejto písomnosti je jej, tu uvedený nedoplatok vznikol po prvom rozsudku tunajšieho súdu. Vtedajší starosta jej povedal, že keď ho zaplatí, tak jej dá novú nájomnú zmluvu, ona nedoplatok zaplatila, ale starosta jej novú nájomnú zmluvu nedal. K oboznámenému zrušeniu trvalého pobytu jej manžela uvádza, že toto jej odporučila organizácia na ochranu práv, jej manžel bol vtedy za týranie vo väzbe. V januári toho roka (2015 - pozn. súdu) je tomu 5 rokov, ako jej manžela pustili a v októbri toho roka to bude 5 rokov, ako je v tom byte odpojený od elektrickej energie. Čiže tento byt fakticky užíva jej manžel, ona je v podnájme v K., musela odísť so 4 deťmi.

Súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a starostu žalovaného a listinnými dôkazmi a zistil:

Podľa LV č. XXXX k. ú. T. vlastníkom pozemku parc. č. 436 o výmere 162 m2 a na ňom stajaceho bytového domu č. XXX je žalovaná obec Rudinská.

Zmluvou zo dňa 1.12.1993 o dočasnom užívaní nehnuteľnosti podľa § 348 Hospodárskeho zákonníka bol predmetný byt o výmere 32 m2 nachádzajúci sa na prízemí domu č. 116 v obci T. pridelený V. (č.l. 47 spisu, pečiatka obce Rudinská, podpis menom D. - pozn. súdu).

Písomne dňa 12.5.1997 nájomníci 6-bytovej jednotky X. „opätovne“ žiadali Obecný úrad T. o odkúpenie jednotlivých bytov, ktorých sú nájomníkmi. Písomne dňa 14.3.2001 X. (podľa predtlače, podpísaný menom V. - pozn. súdu) z č. d. 116 - obecná bytovka žiadali obecné zastupiteľstvo T. o odkúenie bytov, v ktorých sú nájomníkmi. Písomne dňa 27.4.2003 M. žiadali obec T. o odpredaj bytov do osobného vlastníctva. Písomne dňa 21.5.2008 Y. žiadali obec T. o odpredaj bytov podľa

Dňa 15.11.2005 a 9.12.2005 boli obcou T. vypracované listiny výpovede o nájme V. a V., s tým, že prenajímateľ žiada vypratať byt a dňa 22. 6.2006 bola obcou T. vypracovaná listina výpovede o nájme V. a V. s tým, že žiadajú urovnať dlh, zhodne podľa „písm. c)“ . Výpoveďou zo dňa 1.4.2007 bola obcou T. vypovedaná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.12.1993 voči V. a V. Zmluvou o nájme obecného bytu zo dňa 1.4.2007 podľa bol predmetný byt č. 1 na prízemí v dome súp. č. 116 v obci T. prenajatý žalobkyni ako nájomcovi na dobu neurčitú.

Podľa pasportizácie - „Rozdelenie vlastníckych podielov a stanovenie cien“ autorizovaného stavebného inžiniera J. obstarávacou cenou bytového domu č. XXX, T., je 743.408,- Sk. Cenou bytu č. 1 s prihliadnutím na amortizáciu vzhľadom na vek 88%, výmeru podlahových plôch, zrážku 30%, napokon včítane vlastníckeho podielu na zastavanom pozemku je 17.050,- Sk.

V roku 2000 došlo k stavebnej úprave - pričleneniu kotolne k bytu č. X v bytovom dome č. XXX. Náklady na stavebnú úpravu včítane práce, spolu vo výške 38.326,80,- Sk, boli obcou vyplatené nájomníkovi V. po zohľadnení jeho nedoplatku na nájomnom za r. 2001 vo výške 6.653,- Sk a za rok 2002 vo výške 5.556,- Sk ako „vrátenie za materiál a prácu“ vo výške 26.117,80,- Sk.

Podľa uznesenia Obecného zastupiteľstva v T.. 13/2000 zo dňa 24.3.2000 sa schvaľuje zaradenie bytov v bytovke spravovanej obcou do bytov sociálnych s tým, že súčasní nájomníci ich budú užívať podľa ich potreby, zamieta zaradenie bytov spravovaných obcou do bytov nájomných.

Podľa oznámenia zo dňa 9.10.2007 bol V. dňom 9.10.2007 zrušený trvalý pobyt na adrese T., miestom trvalého pobytu je obec T..

Podľa potvrdenia zo dňa 31.10.2008 (toho času - pozn. súdu) obec T. neevidovala žiadny nedoplatok na nájomnom voči nájomníkovi V.

Listom zo dňa 2.2.2010 V. ako rozvedený manžel žalobkyne vyzýval žalovaného ako prenajímateľa na odstránenie protiprávneho stavu, keď po návrate z výkonu trestu z 21.2.2010 mu malo byť oznámené, že už nemá nájomný vzťah so žalovaným. Listom zo dňa 12.2.2010 žalovaný podal výpoveď žalobkyni z nájmu bytu podľa z dôvodu nedoplatku na nájomnom. Zmluvou o nájme zo dňa 12.2.2010 žalovaný ako prenajímateľ prenajal predmetný byt v tomto konaní V.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 1.8.1995 (ďalej len ) S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

Podľa 1) Obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva podľa . 2) Obec je povinná previesť ateliér do vlastníctva nájomcu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod ateliéru.

3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na byty a ateliéry v domoch postavených po 1. júni 1998 z rozpočtu obce alebo z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania; na zistenie ceny bytu a ateliéru v uvedenom dome sa nepoužijú ustanovenia § 18 a 18b.

Podľa v znení nesk. predpisov (ďalej ) 1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa Nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

Podľa

1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu. 3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 5a) 4) Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa a 1) bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku (ďalej len " ") sa dojednáva dohodou predávajúceho a kupujúceho. 3) Dohodnutá bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť určenú podľa , 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva b) obce alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa 1) za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v , sa zisťuje tak, že z obstarávacej domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu,

a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky. 2) Opotrebenie podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej domu a celková výška zníženia obstarávacej domu podľa odseku 1 môže byť najviac 80%. 3) Obstarávacou domu na účely tohto zákona sa rozumie vedená v účtovníctve zohľadňujúca prvú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1955 a druhú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1965. Ak je súčasťou obstarávacej domu nebytový priestor ( ) alebo garáž, obstarávacia domu sa odborným prepočtom zníži o časť prislúchajúcu nebytovému priestoru alebo garáži. 4) Ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na úhradu zrážku z zistenej podľa odseku 1 vo výške 30%. 5) Odseky 1 až 4 sa nepoužijú na zistenie bytu, ak vlastník uvedený v odseku 1 nadobudol byt do vlastníctva podľa za dohodou. V týchto prípadoch pri prevode vlastníctva bytu na nájomcu nemôže byť dohodnutá bytu nižšia, než za akú ju vlastník uvedený v odseku 1 nadobudol do vlastníctva.

Podľa vyššiu pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku ako zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.

Podľa v znení nesk. predpisov (ďalej ) právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie.

Súd nahradil vôľu žalovaného uzavrieť zmluvu podľa prílohy tohto rozsudku, lebo uzatvoriť zmluvu primerane s týmto obsahom bolo povinnosťou žalovaného podľa cit. ust. Žalobkyni svedčí právo na tento prevod podľa žiadostí zo dňa 12.5.1997, 14.3.2001 a 27.4.2003 (konaním jej manžela), z ktorých navyše podľa miestnych pomerov hodnoverne vyplýva, že o tento prevod žiada viac ako 50% nájomníkov. Súčasný zápis vlastníckych práv nasvedčuje tomu, že žalovaný tento byt v zákonnej dvojročnej lehote nepreviedol.

V druhej etape prvostupňového konania sa súd vyporiadaval s dodatočným správaním žalovaného, ktorý po vydaní prvého prvostupňového rozsudku 8.7.2009 listom zo dňa 12.2.2010 podal výpoveď žalobkyni z nájmu bytu a zároveň zmluvou o nájme zhodne zo dňa 12.2.2010 prenajal predmetný byt v tomto konaní V.. Ako súd ustálil v príprave pojednávania 9.9.2015, aj podľa postojov sporových strán výpoveď daná žalobkyni z nájmu bytu dňa 12.2.2010 nebola z jej strany právne napadnutá.

V čase podania tejto žaloby na súd 17.12.2008 bola zachovaná kontinuita postavenia žalobkyne ako nájomkyne predmetného bytu. Pokiaľ žalovaný predložil listiny o výpovedi z nájmu zo dňa 15.11.2005, 9.12.2005 a 5.6.2006, podľa ich právneho obsahu už písomná výpoveď zo dňa 15.11.2005 (č.l. 70 spisu) smerovala k zániku nájmu bytu uzatvoreného na základe písomnej zmluvy zo dňa 1.12.1993. Táto výpoveď z nájmu bytu bola adresátmi fyzicky neprevzatá, s ťažko čitateľným záznamom o uložení zásielky, každopádne s čitateľne vyznačenou lehotou na prevzatie zásielky 6.12.2005 (č.l. 71 spisu). Je dôvodné ustáliť, že na jej základe k zániku spoločného nájmu došlo v priebehu roka 2006, podľa pravdepodobne 31.3.2006. Ako dôvod výpovede bol udaný zákonný dôvod neplatenia nájomného a úhrad za služby, ktorý síce nezodpovedá formálne uvedenému ustanoveniu , ale písmenu d) , ale táto výpoveď nebola právne napadnutá. Každopádne po tejto výpovedi z nájmu bytu byt fyzicky naďalej užívala žalobkyňa, zrejme na základe vôle obidvoch účastníkov nájomného vzťahu, za podmienok obdobných podľa pôvodnej písomnej zmluvy. Podľa obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2007 (č.l. 45 spisu) sa výlučnou nájomkyňou stala žalobkyňa, keď ďalšie písomné úkony smerujúce k ukončeniu zmluvy zo dňa 1.12.1993 už nemohli byť právne účinné, osobitne ani výpoveď z 1.4.2007 zmluvy o nájme bytu „zo dňa 1.12.1993 ku dňu 31.3.2007, z dôvodu, že sa uzatvára zmluva z 1.4.2007“. Tento faktický stav trval do bližšie neurčeného obdobia v r. 2010, keď bývalý manžel žalobkyne V. sa vrátil

z výkonu trestu, predmetný byt žalobkyňa predmetný byt opustila, a začal ho užívať Miroslav Grešák, aj titulom nájomnej zmluvy z 12.4.2010.

Na základe dosiaľ uvedených dôvodov v čase podania tejto žaloby na súd bolo dôvodné vychádzať zo zmluvy zo dňa 1.4.2007 ako časovo najmladšej. Odvolací súd zrušil prvý prvostupňový rozsudok z 8.7.2009 na základe hypotetického návrhu žalovaného na prerušenie konania, ktoré malo byť do skončenia konania o neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej zo strany žalovaného žalobkyni, príznačne bez odkazu na konkrétne súdne konanie, ktoré by sa konalo. Zároveň aj keď odvolací súd označil „za nie bez významu“, že pokiaľ okresný súd pre potreby svojho konania vychádzal zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi účastníkmi 1.4.2007 ako časovo najmladšej, mal i splnenie zákonných podmienok pre nahradenie prejavu vôle odporcu odvíjať od tohto dátumu, a skonštatoval, že to, že odporca ponechal navrhovateľku bývať v predmetnom byte i po ukončení nájmu výpoveďou, neznamená, že sa obnovil predchádzajúci právny stav, pritom ale odvolací súd nezaujal konkrétny právny názor, aký význam by malo prípadné vedenie iného súdneho konania, alebo zároveň daného konštatovania odvolacieho súdu, na právne postavenie účastníkov tohto konania.

Pri danej miere doterajšieho formulovania právnych názorov je každopádne názorom prvostupňového súdu, že to právo, ktoré zodpovedá povinnosti obce uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa cit. ust. , je špecifickým právom fyzickej osoby upravené práve touto právnou úpravou. Ak konkrétnej osobe vzniklo toto právo podľa cit. ust. a ak toto právo bolo porušené, tak prekážkou nápravy tohto porušeného práva podľa názoru súdu by nemalo byť ani to, že nositeľ tohto práva prípadne stratí právne postavenie nájomcu bytu počas súdneho konania, v ktorom sa koná o nahradení prejavu vôle obce previesť byt do osobného vlastníctva. Doterajšími konštatovaniami o skutkovom stave naozaj nie je zaujatý právny názor na aktívnu legitimáciu na podanie tunajšej žaloby. Je pravdou, že ak by podmienkou úspechu v tomto spore malo byť podanie tejto žaloby spoločne celým okruhom oprávnených osôb k danému bytu, s obsahom primeraného priznania tohto práva viacerým osobám popri sebe, tak tunajšia žaloba nebola takto spoločne podaná žalobkyňou a jej bývalým manželom V. (čo aj do podielového spoluvlastníctva, ak ich manželstvo zaniklo). Pri špecifikách tohto práva na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od obce by otvorenou právnou otázkou bolo, ako by sa jedna z takto oprávnených osôb svojho práva domohla, ak by ďalšia z takto oprávnených osôb bola vo vzťahu k uplatneniu tohto práva pasívna. Je tiež pravdou, že ak podmienkou priznania prevodu bytu do osobného vlastníctva zo strany obce by bolo trvanie tej nájomnej zmluvy, ktorá bola platná v čase podania žiadosti o tento prevod, teda k tu predmetnému bytu naposledy žiadosťou zo dňa 27.4.2003 konaním manžela žalobkyne V., tak v čase vydania tohto druhého prvostupňového rozsudku by toto právo nesvedčilo ani žalobkyni, ani jej manželovi V. Za daných okolností súd uznal aktívnu legitimáciu na podanie tunajšej žaloby žalobkyni a priznal jej žalované právo ako jednej z oprávnených osôb, ktorá na rozdiel od jej bývalého manžela Miroslava Grešáka bola v podobe podania tunajšej žaloby jediná právne aktívna.

Vo veci samej súd každopádne neuznal meritórne námietky žalovaného, ktoré sú vnútorného charakteru v tom zmysle, že spočívajú v správaní, resp. formovaní zámerov obce. V tomto zmysle ani uznesenie Obecného zastupiteľstva v T.. 13/2000 zo dňa 24.3.2000, teda zaradenie bytov v bytovke medzi sociálne, ani požiadavku na rozhodovanie občanmi na verejnom zhromaždení, súd neuznáva ako dôvod zamietnutia žaloby, lebo účelové určenie bytu, ani zámer v tomto sa riadiť podľa vôle občanov, nemôže ísť proti zákonu, ktorý priznáva právo nájomcov na prevod tohto bytu do osobného vlastníctva. Účelové určenie bytov, alebo zámer občanov, by bolo možné v čase meniť, ale prednostné je, že obec je zákonom viazaná.

Súd neuznal námietku premlčania podanú v tejto veci, lebo aj keď práva podliehajú tzv. všeobecnej premlčacej dobe podľa , v tomto konaní je uplatnené právo podľa osobitnej právnej úpravy , najmä cit. ust. . Premlčanie v slovenskom právnom poriadku je právnym inštitútom, v ktorom práva trvajú, ale nemožno ich v prípade podania námietky premlčania priznať na súde. Aj keď cit. ust. nie je s možnosťou premlčania výslovne v rozpore, súd ho interpretuje tak, že právo na prevod bytu do osobného vlastníctva nielenže trvá, ale ho je možné aj priznať na súde, ak sa

ho oprávnená osoba nevzdala, lebo inak by toto ustanovenie svojím systematickým zaradením do tejto osobitnej úpravy nemalo zmysel. Preto nie je právne významné, že po žiadostiach zo dňa 12.5.1997, 14.3.2001 a 27.4.2003 už žalobkyňa nie je označenou žiadateľkou v žiadosti zo dňa 21.5.2008, lebo žalobkyňa sa práva na prevod bytu písomne nevzdala.

Súd neuznal okolnosť stavebných úprav v roku 2000 ako dôvod zamietnutia žaloby, lebo bez ohľadu na rozsah zmien na byte zjavne nejde o dom postavený po 1.6.1998. Aj keď byt je v slovenskom právnom poriadku právne samostatnou vecou, podľa vecnej povahy má zmysel hovoriť o nových bytoch iba v nových bytových domoch. Preto podľa účelu cit. ust. § 29a ods. 3 by bolo spravodlivé zachovať vlastníctvo obce k bytom, keby obec po uvedenom dátume v rámci bytovej politiky postavila nový bytový dom. Rekonštrukcia, ani zväčšenie bytu tomuto účelu zákona nezodpovedá.

Osobitne súd neuznal ako dôvod zamietnutia žaloby námietku v odvolaní s oporou v prílohe, podľa ktorej v spisoch Obecného úradu T. za r. 1993 sa nenachádza písomné potvrdenie starostu obce R., že zamestnankyňa V. mohla podpísať Zmluvu o dočasnom užívaní nehnuteľností z 1.12.1993 s V.. V tomto zmysle súd považuje túto zmluvu podľa jej obsahu za východiskovo riadne uzatvorenú zmluvu o nájme bytu, lebo bola uzatvorená v prostredí prenajímateľa, ktorý mohol túto zmluvu uzavrieť činnosťou svojho zamestnanca, tieto okolnosti na strane nájomcov ako ekonomicky slabších účastníkov nájomnej zmluvy vytvárali dôveru v takto uzatvorenú zmluvu bez ohľadu na danosť oprávnenia konkrétneho zamestnanca prenajímateľa, napokon aj zo strany prenajímateľa bola táto zmluva v ďalšom období fakticky rešpektovaná.

pri tomto prevode je určená ustanovením , 18 a 18a , podľa oboznámenej pasportizácie 17.050,- Sk. Súd navyše v rámci spravodlivej úpravy vzťahov medzi účastníkmi uznal ako dôvodnú zložku bytu náklady na rekonštrukciu v roku 2000 vo výške 38.326,80,- Sk, lebo pri tejto rekonštrukcii manžel žalobkyne zjavne konal ako vo vzťahu k cudziemu - obecnému bytu, keď náklady si nechal žalovanou obcou preplatiť, hoci predmetný byt so žalobkyňou obývali. V rámci toho bol vyrovnaný dlh na nájomnom, ktorý vznikol žalobkyni a jej manželovi v predchádzajúcom období. Zároveň uplatnenie práva na prevod tohto bytu do osobného vlastníctva, počnúc žiadosťou z roku 1997, je s týmto konaním v rozpore. Preto predstavuje 17.050 + 38.326,80 = 55.376,80,- Sk, t.j. 1.838,17,- Eur.

Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi tohto konania podľa prislúcha náhrada trov konania. Súd žalobcom túto náhradu priznal za súdny poplatok vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk) a ako náhradu trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje odmenu advokáta, režijný paušál, hotové výdavky ako náhrada za spotrebované hmoty a ako paušálna náhrada za použitie motorového vozidla, ako aj náhrada za stratu času. Odmenu advokáta súd priznal z neurčitého základu sporu, teda podľa vyhl. č. v jednotlivých kalendárnych rokoch. K odmene advokáta súd priznal tzv. režijný paušál (ďalej „RP“) podľa cit. vyhl.

Účelne vynaloženými úkonmi právneho zastúpenia žalobcu podľa § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) cit. vyhl. boli: prevzatie a príprava zastúpenia 13.8.2008 ... 48,63 (1.465,- Sk) + RP 6,31 Eur, návrh na začatie konania 16.12.2008 ... 48,63 (1.465,- Sk) + RP 6,31 Eur, účasť na pojednávaní dňa 8.6.2009 53,49 + RP 6,95 Eur, účasť na pojednávaní dňa 8.7.2009 53,49 + RP 6,95 Eur, vyjadrenie k odvolaniu 31.8.2009 53,49 + RP 6,95 Eur, účasť na pojednávaní dňa 9.9.2015 64,53 + RP 8,39 Eur.

Osobitne k účasti na pojednávaní 8.6.2009 mimo sídla advokátskej kancelárie Čadca - Žilina a späť (32x2) 64 km súd priznal:

hotové výdavky za spotrebované hmoty pri spotrebe 6,80 l/km a za liter 1,138 Eur, teda (64 x 0,068 x 1,138) = 4,95 Eur + paušálna náhrada podľa opatrenia č. 0,183 Eur x 64 km = 11,71 Eur, cestovné náhrady za jednu cestu 8.6.2009 ... 16,66 Eur, náhradu za stratu času podľa vyhlášky pri dĺžke trasy 45 min. v rozsahu 4 začatých polhodín, 4 x 11,59 = 46,36 Eur.

Osobitne k účasti na pojednávaní 8.7.2009 mimo sídla advokátskej kancelárie Čadca - Žilina a späť (32x2) 64 km súd priznal: hotové výdavky za spotrebované hmoty pri spotrebe 6,80 l/km a za liter 1,169 Eur, teda (64 x 0,068 x 1,169) = 5,09 Eur + paušálna náhrada podľa opatrenia č. 0,183 Eur x 64 km = 11,71 Eur, cestovné náhrady za jednu cestu 8.7.2009 ... 16,80 Eur, náhradu za stratu času podľa vyhlášky pri dĺžke trasy 45 min. v rozsahu 4 začatých polhodín, 4 x 11,59 = 46,36 Eur.

Osobitne k účasti na pojednávaní 9.9.2015 mimo sídla advokátskej kancelárie Čadca - Žilina a späť (32x2) 64 km súd priznal: hotové výdavky za spotrebované hmoty pri spotrebe 6,80 l/km a za liter 1,260 Eur, teda (64 x 0,068 x 1,260) = 5,48 Eur + paušálna náhrada podľa opatrenia č. 0,183 Eur x 64 km = 11,71 Eur, cestovné náhrady za jednu cestu 9.9.2015 ... 17,19 Eur, náhradu za stratu času podľa vyhlášky pri dĺžke trasy 45 min. v rozsahu 4 začatých polhodín, 4 x 13,98 = 55,92 Eur.

K medzisúčtu (dosiaľ 563,41) súd priznal advokátovi 20 % DPH (x 0,2) vo výške 112,68 Eur.

Na rozdiel od vyčíslenia súd počítal cestovné náhrady z cestovnej vzdialenosti 64 km, s dopadom na výpočet DPH.

Trovy konania predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 676,09 Eur a náhradu iných trov konania (za súdny poplatok) vo výške 99,58 Eur. Keďže žalobcovia boli v tomto konaní zastúpení advokátom, súd podľa uložil žalovanému zaplatiť túto náhradu advokátovi, ktorý aktuálne pri vyčíslení udal bankové spojenie IBAN SK24 7500 0000 0040 1044 6960.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( , aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).