Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/151/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, Žilina, právne zast.: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 vyrubil podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi rozdiel dane v sume 106 754,38 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. Daň vyrubená daňovým priznaním predstavovala 186 528,68 EUR, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 293 283,06 EUR a rozdiel dane predstavuje sumu 106 754,38 EUR. Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane) v odôvodnení uviedol, že vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty podľa daňového poriadku za zdaňovacie obdobie august 2013. Daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti ORPZ v Žiline zo dňa 23.08.2018. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 30.09.2019. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená a nasledujúci deň po doručení protokolu s výzvou začalo vyrubovacie konanie. Kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2013 uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr od daňového subjektu NELT č. faktúry 2013082 (interné č. 20132421) s dátumom zdaniteľného obchodu 30.08.2013, predmet fakturácie stavebné práce na stavbe Závod kanalizácia II. etapa na základe Z.O.D. č. -306, základ dane 128 439,90 EUR, 20% DPH 25 687,98 EUR, celková suma 154 127,88 EUR a č. 2013087 (interné č. 20132416), s dátumom zdaniteľného obchodu 30.08.2013, predmet fakturácie stavebné práce na stavbe Závod kanalizácia II. etapa na základe Z.O.D. č. -306, základ dane 398 232,00 EUR, 20% DPH 79 646,40 EUR, celková suma 477 878,40 EUR. Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal splnenie vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr, vystavených spoločnosťou NELT. Tvrdenia a dôkazy o vykonaní predmetných prác spoločnosťou NELT predložených daňovým subjektom boli vykonaným preverovaním správcu dane vyvrátené. Práce súvisiace s realizáciou označenej stavby boli vykonané iba spoločnosťou TuCon, a.s. a spoločnosťou OHL ŽS SK, a.s. a

nie spoločnosťou NELT. Tým, že kontrolovaný daňový subjekt tie isté práce na predmetnej stoke zaevidoval, zaúčtoval do účtovníctva a uplatnil odpočítanie dane, došlo k neodôvodnenému duplicitnému zaúčtovaniu tých istých prác. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by svedčili o jeho tvrdeniach, že stavebné práce, ktoré by dostatočne vyvracali získané dôkazy a ktoré mali byť fakturované spoločnosťou NELT, boli touto spoločnosťou aj reálne dodané. Správca dane spochybnil samotné dodanie stavebných prác spoločnosťou NELT, keďže nebolo preukázané, že táto spoločnosť ich aj reálne dodala. Takéto dodanie nebolo preukázané ani na základe výpovedí svedkov na ktoré správca dane poukázal na stranách 4 až 6 a 8 až 10 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Správca dane konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a ich podpísanie, resp. vytvorenie a podpísanie iných písomností nemôže zakladať právo kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie dane, ak sú tieto doklady zbavené reálneho obsahu. Naopak, nevyhnutnou podmienkou priznania práva na odpočítanie dane je preukázanie, že predmet faktúr bol dodaný osobou uvedenou na takomto doklade. Právo na odpočítanie dane vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z označených faktúr vystavených spoločnosťou NELT. Ďalej správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2013 uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr od daňového subjektu 8G, s.r.o., Šancová 48, Bratislava, IČO 36616222, č. 01/07/2013 (interné č. 20132003) s dátumom zdaniteľného obchodu 31.07.2013, predmet fakturácie poskytovanie inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI na území Slovenskej republiky za mesiac 7/2013 na základe objednávky č. 1/2013/GR-1, základ dane 2 500,00 EUR, DPH 20% 500,00 EUR, celková suma 3 000,00 EUR, č. 02/07/2013 (interné č. 20132002) s dátumom zdaniteľného obchodu 31.07.2013, predmet fakturácie poskytovanie inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI na území Slovenskej republiky na základe objednávky, základ dane 2 100,00 EUR, DPH 20% 420,00 EUR, celková suma 2 520,00 EUR, č. 01/08/2013 (interné č. 20132181) s dátumom zdaniteľného obchodu 30.08.2013, predmet fakturácie poskytovanie inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI na území Slovenskej republiky za mesiac 8/2013 na základe objednávky č. 1/2013/GR-1, základ dane 2 500,00 EUR, DPH 20% 500,00 EUR, celková suma 3 000,00 EUR. Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal splnenie vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou 8G, s.r.o., keď vykonaným preverovaním boli vyvrátené predložené tvrdenia a dôkazy daňového subjektu o vykonaní predmetných prác práve týmto označeným dodávateľom. Bolo spochybnené samotné dodanie inžinierskej činnosti spoločnosťou 8G, s.r.o., keďže nebolo preukázané, že táto spoločnosť ich aj reálne dodala. Takéto dodanie nebolo preukázané ani na základe výpovedí osôb T., L. K. a K., pričom konatelia nevedeli detailne popísať, o aké práce sa jednalo a na akých stavbách boli využité. Tento záver správca dane prijal aj na základe preukázaného prepojenia spoločnosti BCI, a.s. a spoločnosti 8G, s.r.o., kde L. bola v kontrolovanom období konateľkou spoločnosti 8G, s.r.o. a súčasne manželkou T.. J., ktorý bol v tomto období predsedom predstavenstva spoločnosti BCI, a.s. a zároveň spoločníkom spoločnosti 8G, s.r.o. Správca dane konštatoval, že samotné vystavenie faktúry a ich podpísanie, resp. vytvorenie a podpísanie iných písomností nemôže zakladať právo kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie dane, ak sú tieto doklady zbavené reálneho obsahu. Naopak nevyhnutnou podmienkou priznania práva na odpočítanie dane je preukázanie, že predmet faktúr bol dodaný osobou uvedenou na tomto doklade. Právo na odpočítanie dane vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z vyššie označených faktúr vystavených spoločnosťou 8G, s.r.o. Z toho správca dane vyvodil záver, že platiteľovi, ktorý bol na preverovaných faktúrach uvedený ako dodávateľ, nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa zákona o DPH, keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH podľa a v nadväznosti na a zákona o DPH z predmetných faktúr u kontrolovaného platiteľa. Daň uvedená na faktúre sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre ( zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ust. zákona o DPH. Doklady musia mať povahu faktúr, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Zároveň nebolo preukázané použitie predmetu týchto faktúr

na dodanie tovarov a služieb kontrolovaným daňovým subjektom ako platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu zo dňa 15.10.2019 k protokolu zo dňa 30.09.2019 správca dane zhrnul na strane 17 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a zaujal k nim stanovisko na stranách 18 a 19 odôvodnenia jeho rozhodnutia.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane konštatovania obsahu výpovedí svedkov T., L. J., K.. R. Q. ako aj výpovedí svedkov H. Q., K.. M. J., K.. M. Y. a K.. R. F., v zmysle svedeckých výpovedí ktorých nie je možné, aby spoločnosť NELT, s.r.o. fakturovala vykonanie prác druhýkrát, keďže práce boli vykonané dodávateľmi OHL ŽS SK, a.s. a TuCon, a.s. Osoby prítomné na stavbe súladne uviedli osoby a spoločnosti prítomné/zúčastnené na stavbe, pričom spoločnosť NELT, s.r.o. alebo osobu jej konateľa - T. nepoznali. Žalovaný tiež konštatoval, že spoločnosť NELT, s.r.o. a T. M. nie sú uvedení ani v záznamoch z kontrolných dní, napriek tomu, že ostatné zúčastnené spoločnosti sú v týchto záznamoch uvedené a je možné rozumne očakávať takéto uvedenie. Správca dane v súvislosti s realizáciou tejto stavby uviedol, že práce boli vykonané iba spoločnosťou TuCon, a.s. a spoločnosťou OHL ŽS SK, a.s. a nie spoločnosťou NELT, s.r.o. Tým, že odvolávajúci sa tie isté práce na predmetnej stoke zaevidoval, zaúčtoval do účtovníctva a uplatnil odpočítanie dane, došlo k neodôvodnenému duplicitnému zaúčtovaniu tých istých prác. Podľa žalovaného odvolávajúci sa nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal skutočné dodanie a realizáciu prác uskutočnených dodávateľom NELT, s.r.o. uvedeným na predmetných faktúrach. Správca dane uviedol, že odvolávajúci sa nepreukázal splnenie vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, vystavených spoločnosťou NELT, s.r.o. Tvrdenia a dôkazy o vykonaní predmetných prác spoločnosťou NELT, s.r.o. predložených odvolávajúcim sa boli vykonaným preverovaním správcu dane vyvrátené. Spochybnené je samotné dodanie stavebných prác spoločnosťou NELT, s.r.o., keďže nebolo preukázané, že táto spoločnosť ich aj reálne dodala. Vo vzťahu k faktúram za poskytnutie služieb - inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI, a.s. od spoločnosti 8G, s.r.o. v rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, prečo došlo k fakturácii v prípade, ak fakturácia bola realizovaná paušálne. Odovzdané tabuľky v papierovej forme v zmysle výpovede svedkyne J. neboli v rámci daňovej kontroly predložené a stavbyvedúci K.. Q. a ani K.. F. nijaké písomnosti vypracované spoločnosťou 8G, s.r.o. nevideli. Potvrdenie ich existencie a aj nadviazanie obchodného vzťahu za BCI, a.s. bolo zabezpečené T.. J., manželom L. J., ktorý bol zároveň jediným spoločníkom 8G, s.r.o. Odvolávajúci sa nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť týchto faktúr a skutočnosť, že práce boli reálne vykonané. Svoje tvrdenia nevedeli podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi ani vypočutí svedkovia. Správca dane konštatoval, že odvolávajúci sa nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal skutočné dodanie a realizáciu prác uskutočnených dodávateľom 8G, s.r.o. uvedeným na predmetných faktúrach. Vykonaným preverovaním boli vyvrátené odvolávajúcim sa predložené tvrdenia a dôkazy o vykonaní predmetných prác práve týmto označeným dodávateľom. Odvolávajúci sa nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH z vyššie uvedených faktúr spoločnosťou 8G, s.r.o. Platiteľovi, ktorý bol na preverovaných faktúrach uvedený ako dodávateľ, potom nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 74 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z predmetných faktúr u kontrolovaného platiteľa. Daň uvedená na faktúre sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH. Podľa žalovaného správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených odvolávajúcim sa ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou a realizácia zdaniteľných obchodov nebola realizovaná podľa predložených faktúr, Zmluvy o dielo č. -306 bez uvedenia dátumu podpisu a objednávok. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar resp. službu dodal. K námietke odvolávajúceho

sa, že správca dane pri začatí daňovej kontroly nepostupoval podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku, keďže v tom čase už bola vykonaná daňová kontrola na dani z príjmu právnických osôb a správca dane mal podľa odvolávajúceho sa výkon daňovej kontroly rozšíriť aj na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013, žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná na požiadanie Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície, ktoré žiadosťou zo dňa 23.08.2018 požiadalo o vykonanie daňovej kontroly u odvolávajúceho sa za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na znenie ust. § 69 ods. 2, ods. 4, ods. 10 daňového poriadku a konštatoval, že rozšírenie skoršie vykonanej daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby o daň z pridanej hodnoty predstavuje zákonné oprávnenie správcu dane, ale nie zákonnú povinnosť. Zákon umožňuje správcovi dane v prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich rozšírenie daňovej kontroly daňovú kontrolu rozšíriť, rovnako ale správcovi dane umožňuje začať samostatnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty. Keďže správca dane daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby nerozšíril a daňovú kontrolu na DPH vykonal na základe samostatného oznámenia o jej začatí, na túto daňovú kontrolu sa v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku nevzťahuje samostatná lehota na jej vykonanie plynúca odo dňa uvedeného v oznámení o tejto daňovej kontrole. Začatie plynutia lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly na DPH nie je preto možné počítať odo dňa začatia daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby, keďže obe predstavujú samostatné daňové kontroly s rozličnými dátumami ich začatia a ukončenia. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že v období medzi ukončením skoršej daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby do začatia neskoršej kontroly na DPH, nemal odvolávajúci sa postavenie kontrolovaného daňového subjektu a nebola u odvolávajúceho sa vykonaná daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie. Pretože z ust. § 46 ods. 4 daňového poriadku nevyplýva pre správcu dane povinnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iný druh dane, ale len možnosť takéhoto postupu, uvedenú námietku žalovaný považuje za neopodstatnenú. K námietke odvolávajúceho sa, ktorou namieta postup správcu dane pri dokazovaní, keď nepristúpil na návrh odvolávajúceho na vypracovanie znaleckého posudku na preverenie skutočnosti, či T. ako predseda predstavenstva spoločnosti BCI, a.s. podpísal Zmluvu o dielo č. -306 so spoločnosťou NELT, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane vo veci preverenia realizácie zdaniteľných obchodov od dodávateľa NELT, s.r.o. vykonal dostatočné dokazovanie, zabezpečil také dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že predmetné stavebné práce nevykonala spoločnosť NELT, s.r.o. Hlavnými dôkazmi bola skutočnosť, že sa jednalo o zdvojenú fakturáciu toho istého predmetu dodania, keď bolo zistené, že tie isté práce boli fakturované dodávateľmi OHL ŽS SK, a.s. a TuCon, a.s., z obsahu výsluchov svedkov K.. Q., p. Q., K.. J. a K.. Y. vyplynulo a všetci zhodne potvrdili, že spoločnosť NELT, s.r.o. nepoznajú, ani jej konateľa a neoznačili ju za spoločnosť, ktorá sa predmetnej stavebnej akcie zúčastnila. Taktiež v záznamoch z kontrolných dní nebolo uvedené, rovnako sa v nich nenachádza ani meno a priezvisko konateľa tejto spoločnosti. Osoby prítomné na stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné na stavbe, pričom spoločnosť NELT, s.r.o. alebo osobu jej konateľa - T. M. nepoznali. Vzhľadom na uvedené zabezpečenie dôkazu - znaleckého posudku na pravosť podpisu T.. U. J. by nemalo vplyv na správcom dane zistený skutkový stav veci. Žalovaný uviedol, že správca dane vo veci zabezpečil všetky relevantné dôkazy pre zistenie objektívneho stavu, pričom poukázal na ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ odvolávajúci sa navrhuje opätovné vypočutie svedkyne H. žalovaný uviedol, že správca dane menovanú v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty predvolal na výsluch predvolaním zo dňa 05.06.2019, ktoré adresátom nebolo prevzaté, následne požiadal o predvedenie svedkyne žiadosťou zo dňa 22.07.2019, avšak z dôvodu jej neprítomnosti na adrese bydliska sa ju prostredníctvom PZSR predviesť nepodarilo. Správca dane preto ako dôkaz použil zápisnicu o skoršom vypočutí tejto osoby č. 104164426/2016 zo dňa 26.10.2016 (Úradný záznam zo dňa 05.06.2019 č. 101361980/2019). Žalovaný k tomu uviedol, že správca dane vo veci vypočutia menovanej využil všetky zákonné možnosti na jej predvedenie, preto námietku odvolávajúceho sa o jej opätovné vypočutie považuje za irelevantnú. K pochybnostiam odvolávajúceho sa o vykonaní diela spoločnosťou OHL ŽS SK, a.s. prostredníctvom Real Invest, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že počas výsluchu vykonaného dňa 24.10.2016, o čom vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104164426/2016 bolo zistené, že spoločnosť Real Invest, spol. s r.o., ktorej svedkyňa bola konateľkou, mala vlastných zamestnancov a staršie stroje, napr. JCB (traktorbager), bager Nelson (pásový), Tatra automobil, čiže mala personálne a technické podmienky na vykonanie diela. Obchodné meno tejto spoločnosti bolo opakovane uvedené aj na dokumentoch týkajúcich sa tejto stavebnej akcie ako sú zápisnice z kontrolného dňa (napr. prezenčná listina zo dňa 09.01.2013, kde sú za spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. uvedené dve osoby a to Y., V. alebo prezenčná listina zo dňa 06.03.2013, kde je za spoločnosť uvedený M. Y.). Následné dodanie spoločnosťou OHL ŽS SK, a.s. ako odberateľom Real Invest, spol. s r.o. bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami T.. J., K.. Y. a K.. Q.. V súlade s prejednávacou zásadou správca dane nemá zákonnú

povinnosť skúmať a vyhľadávať, kto predmetné diela vykonal. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba dodané, nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry a zmluvy, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Aj podľa žalovaného odvolávajúci sa nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Odvolávajúci sa nevyvrátil dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľoch NELT, s.r.o. a 8G, s.r.o.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového rozhodnutia a vec žiadal vrátiť Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu žalovaný neprihliadol na to, že v danom prípade zaniklo právo vyrubiť daň v zmysle § 69 daňového poriadku. V danom prípade boli totiž voči BCI, a.s. začaté dve daňové kontroly, a to daňová kontrola pre daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, ktorá bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 20.07.2015 a bola ukončená protokolom zo dňa 15.07.2016. Daňová kontrola na DPH za obdobie august 2013 bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 17.09.2018 ku dňu 23.10.2018 a bola ukončená protokolom zo dňa 30.09.2019. Voči žalobcovi boli na tie isté faktúry z toho istého obdobia vykonané dve daňové kontroly v úplne iných časových obdobiach (20.07.2015 - 15.07.2016 a 23.10.2018 -30.09.2019) a to aj napriek tomu, že podľa § 46 ods. 1 DP lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V prípade žalobcu však daňová kontrola trvala prakticky viac ako 4 roky, čo je očividne v rozpore s citovaným ustanovením zákona. Podľa žalobcu nie je mysliteľné, aby daňové orgány preverovali úplne tie isté skutočnosti prakticky dvakrát, v dvoch rôznych daňových kontrolách a čo je najpodstatnejšie - celkovo počas obdobia ktoré až štyrikrát prekračuje zákonom povolenú dĺžku daňovej kontroly. V danom prípade daňové orgány nepostupovali ani v zmysle § 46 ods. 4 DP a nerozšírili daňovú kontrolu o kontrolu DPH. Daňové orgány nesmú zneužiť rôznosť druhu daní na zneužitie zákona a účelové predlžovanie zákonných lehôt. V posudzovanom prípade bol daňový subjekt prešetrovaný ohľadom úplne tých istých skutočností (NELT, s.r.o., 8G, s.r.o.) v dvoch rôznych daňových kontrolách trvajúcich viac ako 4 roky. Žalobca považuje druhú daňovú kontrolu na DPH za 8/2013, ktorá sa zaoberala presne tými istými skutočnosťami ako 2 roky predtým ukončená daňová kontrola pre daň z príjmu za 2013, za absolútne nezákonnú. Ďalej žalobca namieta že v zmysle § 69 ods.1 DP uplynula päťročná lehota pre právo daňového úradu vyrubiť daň (daňové priznanie/ povinnosť zaplatiť daň existovala v roku 2013, k vyrubeniu DPH došlo na konci roku 2019, t.j. po uplynutí zákonnej päťročnej lehoty). Žalobca tiež namieta, že daňové orgány odmietli vykonať dôkazy, ktoré žalobca v konaní navrhoval, prvým bol návrh na znalecké skúmanie podpisov T. na zmluve so spol. NELT, s.r.o., ku ktorej sa T. vyjadril spôsobom, že túto zmluvu on za žalobcu nepodpísal. Žalobca však nepovažuje tvrdenia T.. J. za pravdivé, nakoľko v danom čase viedol spoločnosť žalobcu a faktúry a zmluvy so spoločnosťou NELT, s.r.o. boli u žalobcu riadne zaevidované a riadne účtované a preto neexistuje možnosť, aby o nich T.. J. nevedel. Pre správne zistenie skutkového stavu veci a všetkých rozhodujúcich okolností mal byť tento dôkaz vykonaný. Ďalej žalobca navrhoval vypočuť aj p. H. Q.,

ktorej spoločnosť Real Invest, s.r.o. mala vykonať ako subdodávateľ dielo pre spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. Daňové orgány vychádzali iba z jej výsluchu v predchádzajúcej daňovej kontrole z 24.10.2016, ktorá však práve vyvolala potrebu jej vypočutia, pretože objektívne vyvolala pochybnosti o tom, či spoločnosť Real Invest, s.r.o. skutočne nejaké práce pre OHL ŽS SK, a.s. vykonávala. T. si totiž na výsluchu dňa 24.10.2016 vôbec nič nepamätala, nevedela si spomenúť na meno jediného zamestnanca či živnostníka pracujúceho pre Real Invest, s.r.o. a uviedla ako pracovné prostriedky tri staré stroje, ktorých hodnota podľa účtovníctva spoločnosti mala predstavovať 17 741 EUR. Z uvedených skutočností je zrejmé, že skutkový stav nebol správcom dane dostatočne zistený, keď nerešpektoval dôvodné návrhy daňového subjektu na vykonanie dôkazných prostriedkov a preto aj jeho skutkové závery sú nepresvedčivé.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.08.2021. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Okrem iného uviedol, že hlavnými dôkazmi, z ktorých správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní bola skutočnosť, že sa jednalo o zdvojenú fakturáciu toho istého predmetu dodania, keď bolo zistené, že tie isté práce boli fakturované dodávateľmi OHL ŽS SK, a.s. a TuCon, a.s., z obsahu výsluchov svedkov K., p. Q., K.. J. a K.. Y. vyplynulo a všetci zhodne potvrdili, že spoločnosť NELT, s.r.o. nepoznajú, ani jej konateľa a neoznačili ju za spoločnosť, ktorá sa predmetnej stavebnej akcie zúčastnila. Taktiež v záznamoch z kontrolných dní nebolo uvedené, rovnako sa v nich nenachádza ani meno a priezvisko konateľa tejto spoločnosti. Osoby prítomné na stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné na stavbe, pričom spoločnosť NELT, s.r.o. alebo osobu jej konateľa - p. T. M. nepoznali. Vo vzťahu k faktúram za poskytnutie služieb - inžinierskej činnosti v rámci stavieb BCI, a.s. od spoločnosti 8G, s.r.o. v rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, prečo došlo k dofakturácii, v prípade, ak fakturácia bola realizovaná paušálne. Odovzdané tabuľky v papierovej forme v zmysle výpovede p. J. neboli v rámci daňovej kontroly predložené a stavbyvedúci Q. a ani p. F. nejaké písomnosti vypracované spoločnosťou 8G, s.r.o. nevideli. Potvrdenie ich existencie a aj nadviazanie obchodného vzťahu za BCI, a.s. bolo zabezpečené dr. J., manželom p. J., ktorý bol zároveň jediným spoločníkom 8G, s.r.o. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť týchto faktúr a skutočnosť, že práce boli reálne vykonané. Svoje tvrdenia nevedeli podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi ani vypočutí svedkovia. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorých podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť a preto následne mu podľa predložených faktúr nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a náhradu súdnych trov a trov vlastného právneho zastúpenia mu nepriznať.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe reagoval replikou zo dňa 11.10.2021, v ktorej zotrval na názore, že správca dane, pokiaľ sa chystal prijať záver o neuznaní faktúr v daňovej kontrole pre daň z príjmu, mal jednoznačne rozšíriť túto daňovú kontrolu o DPH, resp. hoci aj mohol začať súbežne daňovú kontrolu pre DPH, nakoľko mu muselo byť úplne jasné, že záver o neoprávnenosti faktúry z hľadiska dane z príjmu automaticky vecne znamená jej neoprávnenosť aj z hľadiska DPH. Namiesto toho však správca dane z nepochopiteľného dôvodu začal pre úplne tie isté skutočnosti ako boli predmetom už v roku 2016 skončenej daňovej kontrole v roku 2018 daňovú kontrolu pre DPH, čím vystavil žalobcu tomu, že bol očividne v rozpore s účelom a zmyslom daňového poriadku vystavený dvom daňovým kontrolám počas 4 rokov pre tie isté skutočnosti. Žalobca pritom poukázal na rozsudky NSSR č.k. , č.k. ako i nález ÚS SR č. z 29.06.2010, z ktorých citoval. Podľa žalobcu sa žalovaný nevyjadril žiadnym spôsobom ku skutočnostiam, že správca dane nevykonal navrhovaný dôkaz z hľadiska preskúmania pravosti podpisu T.. J. na zmluve o dielo a nevykonal výsluch p. Q.. Zotrval na podanej žalobe a žiadal súd, aby jej vyhovel v celom rozsahu.

6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasl. (, ďalej len ) v medziach žalobných bodov (, ) a zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa z nasledovných dôvodov.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa o správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( 29.05.2020) - ďalej len daňový poriadok, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly

požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. 33) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania ustanovení osobitných predpisov,2) túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. 2) Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 36b) v znení

Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmych rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 1) o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.08.2013 (ďalej zákon o DPH) predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 1) Napríklad o znalcoch a tlmočníkoch v znení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, o patentových zástupcoch v znení , o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení

Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

9. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, odbor kriminálnej polície žiadosťou číslo ČVS: ORP-816/3-VYS-ZA-2018 zo dňa 31.07.2018 požiadalo Daňový úrad Žilina o vykonanie daňovej kontroly na DPH u žalobcu za obdobie august 2013. Na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.09.2018 začala u žalobcu dňa 23.10.2018 daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Dňa 30.09.2019 bol spísaný Protokol z daňovej kontroly číslo 102254895/2019. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 30.09.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu dňa 15.10.2019, v ktorom uviedol, že správca dane mal v rámci daňovej kontroly vykonať znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu T. na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o., mal vypočuť svedkyňu p. Q. a daňová kontrola mala byť zastavená podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Podľa úradného záznamu správcu dane č. 102435276/2019 zo dňa 24.10.2019 termín prerokovania pripomienok daňového subjektu k Protokolu č. 102254895/2019 zo dňa 30.09.2019 bol stanovený na 26.11.2019. Podľa úradného záznamu správcu dane číslo 102765869/2019 zo dňa 27.11.2019 sa na dohodnutý termín prerokovania sa daňový subjekt BCI, a.s. a ani jeho zástupca nedostavil. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 o vyrubení rozdielu dane vo výške 106 754,38 EUR za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalovaný toto rozhodnutie na základe odvolania žalobcu rozhodnutím číslo 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. V predloženom administratívnom spise sa nachádza tiež Protokol č. 103512716/2016 zo dňa 15.07.2016 z daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnickej osoby kontrolovaného daňového subjektu BCI, a.s. za zdaňovacie obdobie rok 2013. Daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby bola začatá dňa 18.08.2015. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava vydal dňa 16.03.2017 pod číslom 100481612/2017 rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu BCI, a.s., Žilina rozdiel v sume daňovej straty 712 075,58 EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, ktoré bolo podľa pripojenej fotokópie doručenky daňovému subjektu doručené dňa 22.03.2017.

10. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného číslo 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020 správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia ako i zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Žilina číslo 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 a vrátenia veci Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v súlade s podaným odvolaním zo dňa 07.01.2020 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 04.12.2019 namietal, že daňové orgány nepostupovali v zmysle § 46 ods. 4 daňového poriadku a nerozšírili daňovú kontrolu vykonávanú na dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 o kontrolu DPH, čím došlo k porušeniu zákona, keď daňový subjekt je prešetrovaný ohľadom úplne tých istých skutočností (NELT, s.r.o., 8G, s.r.o.) v dvoch rôznych daňových kontrolách trvajúcich viac ako 4 roky, v dôsledku čoho je druhá daňová kontrola na DPH za 8/2013 absolútne nezákonná, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Vychádza pritom zo znenia ust. § 46 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. Z citovaného ustanovenia pre správcu dane nevyplýva obligatórna povinnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iný druh dane, ale len možnosť takéhoto postupu a v druhom rade správny súd poukazuje na skutočnosť, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 bola vykonaná na základe žiadosti Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-816/3-VYS- ZA-2018 zo dňa 31.07.2018, kedy už daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 bola už u žalobcu ukončená, táto začala dňa 18.08.2015 a bol z nej vypracovaný Protokol číslo 103512716/2016 zo dňa 15.07.2016. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava vydal pod číslom 100481612/2017 zo dňa 16.03.2017 rozhodnutie, ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu BCI, a.s., Žilina rozdiel v sume daňovej straty 712 075,58 EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, ktoré bolo podľa pripojenej fotokópie doručenky daňovému subjektu doručené dňa 22.03.2017.

Keďže správca dane vykonal na základe samostatného oznámenia číslo 101816627/2018 zo dňa 17.09.2018 samostatnú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 so začiatkom daňovej kontroly dňa 23.10.2018, ktoré žalobca prevzal podľa pripojenej doručenky dňa 18.09.2018, postupoval v súlade so zákonom. Keďže správca dane daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 nerozšíril a daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty vykonal na základe samostatného oznámenia o jej začatí, na túto daňovú kontrolu sa v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku vzťahuje samostatná lehota na jej vykonanie plynúca odo dňa uvedeného v oznámení o tejto daňovej kontrole, t.j. od dňa 23.10.2018. Začatie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 nie je možné počítať odo dňa začatia daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby, keďže obe predstavujú samostatné daňové kontroly s rozličnými dátumami ich začatia a ukončenia. Uvedené je zrejmé aj zo skutočnosti, že v období medzi ukončením skoršej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby do začatia kontroly na dani z pridanej hodnoty nemal žalobca postavenie kontrolovaného daňového subjektu a nebola u neho vykonávaná daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie. Tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 69 ods. 1 daňového poriadku uplynula päťročná lehota pre právo daňového úradu vyrubiť daň, nemá oporu v zákone.

11. Žalobca ďalej v správnej žalobe namieta, že daňové orgány odmietli vykonať dôkazy, ktoré žalobca v konaní navrhoval. Prvým bol návrh na znalecké skúmanie podpisov T. na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o., ku ktorej sa T.. J. vyjadril spôsobom, že túto zmluvu on za žalobcu nepodpísal. Správny súd pritom poukazuje na výpoveď svedka K.. M. Y., v tom čase projektového manažéra spoločnosti OHL ŽS SK, a.s., ktorý v Zápisnici č. 102862665/2016 zo dňa 04.04.2016 vypovedal, že na akcii Závod - kanalizácia - II. etapa v roku 2013 zastával funkciu projektového manažéra, riadil subdodávky subdodávateľov, nevedel, kto zastupoval spoločnosť BIC, a.s., práce na tejto stavbe boli zabezpečované formou inžinieringu, t.j. subdodávateľské, spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. pôsobila v rámci riadenia prác na danom úseku, bol priamo fyzicky prítomný za spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. na stavenisku a práce na tejto zákazke pre OHL ŽS SK, a.s. zabezpečovala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. v pozícii subdodávateľa, celkové práce formou odovzdávacieho a preberacieho protokolu riešil osobne so zástupcom BCI, a.s. p. Q., zápisy v stavebnom denníku pre ne realizoval ich subdodávateľ Real Invest, spol. s r.o. v zastúpení p. Y.. Nepozná spoločnosť NELT s.r.o. a ani osobu T. M., okrem OHL ŽS SK, a.s. sa na tejto stavebnej akcii zúčastnil TuCon, a.s., Real Invest, spol. s r.o. a ešte jeden subdodávateľ, na ktorého si nespomenul. Samotný T.. U. J. do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 101685190/2019 zo dňa 10.07.2019 uviedol, že Zmluvu o dielo č. -306 bez dátumu podpisu so spoločnosťou NELT s.r.o. vo veci dodania stavebných prác na stavbe Závod - kanalizácia - II. etapa nepodpísal a túto firmu nepozná. Predmetného výsluchu sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý na základe výzvy správcu dane svedkovi žiadne otázky nepoložil. Svedok už aj predtým v zápisnici o ústnom pojednávaní číslo 103978732/2016 zo dňa 26.09.2016 uvádzal, že si nevie vysvetliť zmluvu so spoločnosťou NELT s.r.o. a myslí si, že túto zmluvu nepodpísal. Svedok K. člen predstavenstva spoločnosti TuCon, a.s., vypočutý na ústnom pojednávaní daň 31.03.2016 v zápisnici č. 102846619/2016 okrem iného vypovedal, že spoločnosť NELT, s.r.o. nepozná, spoločnosť TuCon, a.s. predložila spoločnosti BCI, a.s. svoju ponuku na realizáciu prác na uvedenej stavbe, následne došlo k podpísaniu zmluvy o dielo, za spoločnosť BCI, a.s. vystupoval H. a za TuCon, a.s. vystupovali osoby K.. Q. ako generálny riaditeľ, K.. Z. ako obchodno- technický riaditeľ a svedok osobne, bol priamym nadriadeným ich stavbyvedúceho na tejto stavbe, ktorým bol K.. T. R. a priamo zodpovedal za realizáciu zákazky, pričom takéto štandardné líniové stavby (kanalizácia) realizuje spoločnosť TuCon, a.s. pravidelne, bežne, za spoločnosť žalobcu v súvislosti s touto akciou vystupoval K.. R. Q., ktorý prevzal vykonané práce a stavebné práce na stoke vykonávali priamo a výlučne zamestnanci spoločnosti TuCon, a.s. okrem prác pri realizácii domových prípojok, tieto práce realizovala pre TuCon, a.s. spoločnosť PAVLU s.r.o., stavebný denník spoločnosti TuCon, a.s. viedol stavbyvedúci a manažér stavby K.. T. R., v jeho neprítomnosti ho zastupoval p. C. T., ktorý bol na tejto stavbe prítomný. Spoločnosť TuCon, a.s. evidoval na predmetnej akcii subdodávateľov spoločnosti BCI, a.s. a to UNISTAV Senica, OHL ŽS SK, a.s. nie je možné, aby boli tie isté položky v tom istom množstve vykonané okrem spoločnosti TuCon, a.s. aj inou spoločnosťou. Spoločnosť NELT, s.r.o. a ani T. M., jej konateľa, nepoznal ani svedok K.. R. Q., hlavný stavbyvedúci na stavbe Závod - kanalizácia - II. etapa, ktorý bol v tom čase zamestnancom žalobcu, vypočutý na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2019, o čom bola spísaná zápisnica číslo 101700040/2019. Svedok potvrdil, že nie je možné, aby práce na Stokách A1-2-1, A1-2-1-1, A1-2-1-2, A1-2-1-3, A1-2-1-4 boli vykonané naraz dvomi spoločnosťami, pričom tieto práce vykonala spoločnosť TuCon, a.s. Z písomností predložených obcou Závod bolo zistené, že obchodné meno spoločnosti NELT, s.r.o. ani osoba menom T. M. nie je uvedená na dokumentoch týkajúcich sa tejto stavebnej akcie, hoci by sa mali v týchto záznamoch

nachádzať, ak sa zúčastňovali stavebných prác, ich kontroly a koordinácie v súlade s výpoveďou T. zo dňa 24.10.2016, najmä ak spoločnosť NELT, s.r.o. bola reálne priamym dodávateľom kontrolovanej spoločnosti. Osoby prítomné na stavbe zhodne uviedli osoby a spoločnosti prítomné na stavbe, pričom spoločnosť NELT, s.r.o. ani osobu jej konateľa T. M. nepoznali. S poukazom na uvedené, žalobcom navrhnutý dôkaz na znalecké skúmanie podpisov T.. J. na zmluve so spoločnosťou NELT, s.r.o. podľa názoru správneho súdu nemá vplyv na správcom zistený skutkový stav veci, keďže tento zabezpečil všetky relevantné dôkazy pre zistenie objektívneho stavu veci.

12. Vypočuť svedkyňu H. Q., ktorej spoločnosť Real Invest, s.r.o. mala vykonať ako subdodávateľ dielo pre spoločnosť OHL ŽS SK, a.s. nebolo možné, pretože predvolanie na ústne pojednávanie neprevzala a Okresné riaditeľstvo PZ Čadca, obvodné oddelenie PZ Kysucké Nové Mesto dňa 20.08.2019 pod číslom OPPZ-CA-OPP6-724-001/2019 oznámilo, že nemohla byť predvedená, lebo sa dňa 09.08.2019 v mieste bydliska nenachádzala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že jej výpoveď zo dňa 24.10.2016 objektívne vyvolala potrebu jej vypočutia, pretože objektívne vyvolala pochybnosti o tom, či spoločnosť Real Invest, s.r.o. skutočne nejaké práce pre OHL ŽS SK, a.s. vykonávala, správny súd poukazuje na výpoveď svedka K. vypočutého do Zápisnice číslo 102862665/2016 dňa 04.04.2016, ktorý priamo potvrdil, že práce na uvedenej zákazke pre OHL ŽS SK, a.s. zabezpečovala spoločnosť Real Invest, spol. s r.o. v pozícii subdodávateľa a spoločnosť NELT s.r.o. ani osobu T. M. nepozná, okrem OHL ŽS SK, a.s. sa na tejto stavebnej akcii zúčastnil TuCon, a.s., Real Invest, spol. s r.o. a ešte jeden subdodávateľ, na ktorého si nespomína. Naviac pri vypočutí svedkyne H. Q. na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2016 sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý so súhlasom správcu dane svedkyni kládol aj otázky. K akým ďalším skutočnostiam by mala byť svedkyňa H. opätovne vypočutá, žalobca v správnej žalobe nešpecifikoval. Napokon, nebolo vylúčené, pokiaľ žalobca považoval opakované vypočutie svedkyne H. za nevyhnutné, aby prítomnosť tejto svedkyne zabezpečil žalobca sám.

13. Správny súd zdôrazňuje, že vždy od konkrétnej situácie v tom - ktorom daňovom konaní závisí, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NSSR sp. zn. zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ust. § 69 daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt apriori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.

14. Záverom správny súd konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí a spĺňajú všetky náležitosti z hľadiska § 63 ods. 5 daňového poriadku. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a bol aj správne právne posúdený.

15. Na základe konštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe správny súd žalobu postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.