Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-30S-169-2021.pdf
PDF · 129.23 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/169/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, právne zastúpeného: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101696610/2021 zo dňa 09.09.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie a rozhodnutia
1. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101696610/2021 zo dňa 09.09.2021 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100890616/2021 zo dňa 24.05.2021, ktorým správca dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. „563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 53.611,10 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. – uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 25.10.2013 dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane v súlade so zákonom vyhodnotil naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, stotožnil sa so spôsobom a sumou výpočtu pokuty v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 2, ods. 5 a ods. 7 Daňového poriadku. Pri výpočte správca dane vychádzal z celkového počtu dní 1834 (od nasledujúceho dňa po dni splatnosti dane, t. j. od 26.09.2013 do 03.10.2018 – do doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly + 15 dní). Použil úrokovú sadzbu 10 % ročne (nakoľko 3-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne nedosahoval 10 %) a vychádzal zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní, teda zo sumy 106.754,38 Eur.
3. K odvolacej námietke, že rozhodnutie o pokute bolo vydané predčasne a konanie o uložení pokuty malo byť prerušené, žalovaný uviedol, že podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nie je možné pri uložení pokuty posudzovať ako začatie konania o prejudiciálnej otázke. Pokiaľ by bola vzhľadom na rozhodnutie správneho súdu novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane upravená, resp. zrušená, správca dane ex offo zruší, alebo upraví novým
rozhodnutím pôvodné rozhodnutie o uložení pokuty podľa ustanovenia § 155 ods. 13 Daňového poriadku. Neakceptoval ani ďalšiu odvolaciu námietku ohľadom počtu dní pre uloženie pokuty. K odvolacej námietke, že správca dane mal predmetnú uloženú pokutu prihlásiť do reštrukturalizačného konania uviedol, že účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 13.12.2013 a 01.07.2014 bol uznesením Okresného súdu Žilina potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia. Na základe reštrukturalizačného plánu žalobca splácal daňovú povinnosť vyrubenú podaním riadneho a dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v splátkach a reštrukturalizačný plán aj dodržal. Reštrukturalizačný plán skončil v roku 2019. Správca dane nemohol z časového hľadiska prihlásiť do reštrukturalizačného konania predmetnú pokutu, nakoľko mu v čase prihlasovania nebola známa výška a splatnosť dovyrubenej DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Právoplatnosť rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za uvedené zdaňovacie obdobie nastala až 29.05.2019. V čase prihlasovania pohľadávok do reštrukturalizačného konania správcovi dane ešte nebola známa suma rozdielu DPH z daňovej kontroly, ani suma uloženej pokuty a tieto pohľadávky preto nemohli byť prihlásené, nakoľko neboli nedoplatkom v zmysle Daňového poriadku a ani pohľadávkou. Zákaz dodatočného vyrubenia pohľadávky alebo jej časti po skončení reštrukturalizácie platí pre pohľadávky, ktoré neboli riadne a včas prihlásené, čo sa nestalo v prípade daňovej kontroly, ktorá začala dňa 23.10.2018. V danom prípade nedošlo k naplneniu ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká a preto žalovaný vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku za neopodstatnenú.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101696610/2021 zo dňa 09.09.2021, ktoré navrhoval zrušiť, rovnako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100980616/2021 zo dňa 24.05.2021 a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zrušenia rozhodnutí sa domáhal z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) SSP.
5. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zákona, ak bolo vydané rozhodnutie o pokute napriek skutočnosti, že bolo preukázané, že správca dane už na základe daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2013 zistil neoprávnenosť sporných faktúr spoločnosti NELT, s.r.o a 8G, s.r.o., a napriek tomu, že v zmysle § 46 ods. 4 Daňového poriadku mohol rozšíriť daňovú kontrolu aj na DPH neurobil tak, v dôsledku čoho až na základe výsledkov neskôr vykonanej daňovej kontroly DPH pre tie isté skutočnosti, aké boli predmetom daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, došlo k tomu, že správca dane vyrubil pokutu za obdobie do 17.09.2018, hoci táto mohla a mala byť vyrubená iba do 20.07.2015. Žalobca namietal, že vo vzťahu k tým istým skutočnostiam boli vykonávané dve daňové kontroly v dvoch úplne rôznych časových obdobiach, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, v ktorom je jasne uvedené, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Postupom správcu dane pri vykonávaní oboch kontrol došlo k obchádzaniu zákona, keď namiesto jedného roka tak daňová kontrola fakticky trvala, pre tie isté skutočnosti kontinuálne dva roky v období až štyroch rokov.
6. Napriek tomu, že žalobca žiadal žalovaného, aby konanie o pokute prerušil až do právoplatného skončenia konania o súdnom prieskume rozhodnutia žalovaného o dovyrubení DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, ktoré sa viedlo na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/151/2019 (poznámka súdu: správne 30S/151/2020), žalovaný žiadosti nevyhovel.
7. Žalobca namietal pokutu aj čo do výšky, keď tvrdil, že „pokuta mala byť počítaná do dňa doručenia oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 20.07.2015 a nie až do oznámenia druhej daňovej kontroly dňa 18.09.2018“. Uvádzal, že pri daňovej kontrole v roku 2015 daňovému úradu už muselo byť celkom jasné, že neuznaním faktúr z hľadiska dane z príjmov automaticky dochádza k neuznaniu tých istých faktúr, z tých istých dôvodov z hľadiska DPH. Namietal, že správca dane za daného stavu začal daňovú kontrolu s predmetom danej DPH po troch rokoch, čím dosiahol prakticky výšku pokuty voči daňovému subjektu viac ako dvojnásobnú.
8. K porušeniu zákona došlo aj preto, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie napriek skutočnosti, že u žalobcu prebehlo reštrukturalizačné konanie, čo má ten dôsledok, že nárok Daňového úradu voči daňovému subjektu na pokutu za obdobie do povolenia reštrukturalizácie neexistuje, resp. nie je ho možné vymáhať (§ 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii), čo vyplýva jednoznačne aj z odôvodnenia rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021. Tvrdil, že ide o právnu otázku, na ktorú už bola daná jednoznačná odpoveď veľkým senátom NS SR, keďže v tomto prípade nastala celkom obdobná situácia. Pokuta v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a § 155 ods. 2 Daňového poriadku má rovnaký charakter ako úrok z omeškania, ide o sankciu počítanú za obdobie omeškania daňovníka so zaplatením dane, tzn. je počítaná za obdobie omeškania. Preto neexistuje rozumný dôvod, prečo by aplikácia práva zo strany žalovaného nemala rešpektovať zákonnú úpravu, ako aj jej interpretáciu tak, ako bola ustálená rozhodnutím veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021. Žalovaný sa k tomuto v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril, uviedol iba, že pokuta nebola v čase reštrukturalizácie vyrubená rozhodnutím správcu dane, takže si v reštrukturalizácii nebolo čo prihlásiť.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
9. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Správca dane bol povinný pristúpiť k uloženiu pokuty po daňovej kontrole podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku vydaním rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť pokutu 53.611,10 Eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím žalovaného dňa 13.09.2021. Keďže de facto žalobné námietky sú rovnaké ako námietky uplatnené v odvolaní, poukázal na argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 4 Daňového poriadku dodal, že ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia, alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly, alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie, alebo účtovné obdobie, alebo o inú daň. K údajnému „prekročeniu zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly“ uviedol, že v prípade daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 a daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 sa jedná o daňové kontroly dvoch samostatných daní osobitnej povahy. Každá z uvedených daní je upravená samostatným hmotnoprávnym predpisom. Nie je preto možné, a ani zákonom prípustné, tak ako to mieni žalobca, aby správca dane vykonával daňovú kontrolu dvoch odlišných daní, navyše za rozličné kontrolované zdaňovacie obdobia v rámci jednej daňovej kontroly a pokladať dátum začatia daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 za dátum začatia daňovej kontroly na DPH za august 2013. Každá z uvedených daňových kontrol musí byť začatá samostatným oznámením a musí byť ukončená doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.
10. K poukázaniu na rozsudok veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, podľa záverov ktorého si mal správca dane predmetnú pokutu uplatniť ako pohľadávku v čase reštrukturalizačného konania, žalovaný odkázal na právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že správca dane si nemohol z časového hľadiska uplatniť pohľadávku vzniknutú na uloženej pokute, pretože reštrukturalizácia bola ukončená uznesením súdu zo dňa 01.07.2014, pričom daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 trvala od 23.10.2018 do 30.09.2019, pričom až na základe jej výsledkov správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH v sume 106.754,38 Eur, na základe ktorého bol správca dane povinný uložiť predmetnú pokutu. Ak by novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane, alebo suma nároku bola upravená, v zmysle ustanovenia § 155 ods. 13 Daňového poriadku sa upraví, alebo zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f), pričom novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
11. Podľa žalobcu žalovaný nevyvrátil to, že v zmysle rozhodnutia veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021 nemohol pokutu za zdaňovacie obdobie august 2013 vyrubiť, nakoľko medzičasom žalobca prešiel procesom reštrukturalizácie. Žalovaný nevyvrátil ani to, že o skutočnostiach zakladajúcich dôvodnosť pre vyrubenie pokuty objektívne vedel už pred začatím daňovej kontroly zo dňa 20.07.2015. Žalobca má za to, že bol podrobený dvom rôznym daňovým kontrolám pre tie isté
skutočnosti, čím fakticky daňová kontrola pre tie isté skutočnosti svojim trvaním presiahla maximálnu dobu trvania daňovej kontroly ustanovenej zákonom. Žalovaný sa nevyjadril k replike žalobcu.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
12. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA-30S/169/2021, sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že všetky vznesené žalobné námietky sú nedôvodné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na 19.07.2023, podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na návrh žalobcu. Žalobca požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/67/2020 (pozn. súdu správne 30S/67/2022, zrejmá nesprávnosť písomného vyhotovenia rozsudku bola opravená vydaním opravného uznesenia tunajším súdom uznesením č. k. ZA-30S/67/2022-62 zo dňa 18.07.2023) zo dňa 23.05.2023, ktorým krajský súd vo veci tých istých účastníkov konania zrušil rozhodnutie žalovaného o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 včas, z dôvodu, že žalovaný si tento nárok mohol uplatniť v reštrukturalizácii žalobcu. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní vyjadrila v zhode s písomne podaným vyjadrením k žalobe. Za relevantné považovala posúdenie otázky, či rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.1.2021 je použiteľný aj na pokutu, pretože tento rozsudok riešil len otázku úroku z omeškania. Zastávala názor, že na pokutu predmetné rozhodnutie veľkého senátu nie je použiteľné, pretože pokutu Daňový úrad nemohol uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, keďže žalovaný sa dozvedel o porušení povinnosti žalobcu uvádzať správnu výšku DPH v daňovom priznaní až pri daňovej kontrole dotknutej DPH, na základe výsledkov ktorej bolo vydané rozhodnutie o dovyrubení DPH a následne aj o uložení pokuty za spáchanie tohto správneho deliktu, k čomu došlo až po ukončení reštrukturalizácie. Správny súd pokračoval v konaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
14. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 53.611,10 Eur podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku – „uvedenie dane v dodatočnom daňovom priznaní doručenom dňa 25.10.2013 za zdaňovacie obdobie august 2013 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť“.
15. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.; správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
16. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).
17. Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.
18. Podľa § 155 ods. 5 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z.; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).
19. Podľa § 155 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
20. Podľa § 155 ods. 13 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení platnom do 31.12.2021; ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
21. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 (oznámenie o jej začatí dňa 23.10.2018 bolo žalobcovi doručené 18.09.2018), na základe výsledkov ktorej následne vyrubil žalobcovi rozdiel dane rozhodnutím č. 102797025/2019 zo dňa 04.12.2019 za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 106.754,38 Eur. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100938374/2020 zo dňa 25.05.2020. Rozhodnutie o dovyrubení DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. Na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 30S/151/2020 zo dňa 31.10.2022 žalobu zamietol. V dôsledku podania kasačnej sťažnosti žalobcom je vec od 12.04.2023 na Najvyššom správnom súde SR.
22. Správca dane vydal dňa 18.05.2018 aj rozhodnutie č. 100985721/2018, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 6.116,80 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej lehote a výške. V odvolacom konaní žalovaný rozhodnutím č. 101652218/2018 z 23.08.2018 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 30S/151/2018 z 08.09.2020 rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/1/2021 zo dňa 02.03.2022 zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 30S/151/2018 z 08.09.2020 a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline pod novou spisovou značkou opakovane rozhodol, keď rozsudkom č. k. 30S/67/2022 zo dňa 22.05.2023 v spojení s opravným uznesením vydaným Správnym súdom v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/67/2022-62 zo dňa 18.07.2023 zrušil rozhodnutia daňových orgánov o uložení úroku z omeškania a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom pri rozhodovaní Krajský súd v Žiline vychádzal zo záverov veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.1.2021.
23. Pri rozhodovaní o uložení pokuty žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku správca dane vychádzal z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie august 2013, keď rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. Jedná sa o sankciu uloženú za to, že sa žalobca uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013, resp. v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú v daňovom priznaní mal uviesť. Sankcia sa teda viaže výlučne na DPH, preto poukazovanie žalobcu na kontrolu inej dane je právne irelevantné. Nie je sporné, že oprávnenosť faktúr spoločnosti NELT, s.r.o. a 8G, s.r.o. za august 2013 bola posudzovaná v dvoch samostatných daňových kontrolách, a to jednak kontrolou pre daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013, ktorá bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 20.07.2015 a bola ukončená protokolom zo dňa 15.07.2016 a jednak daňovou kontrolou pre DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, ktorá bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 17.09.2018 (doručené 18.09.2018), ktorá začala dňa 23.10.2018 a bola ukončená 30.09.2019. Takýto postup neodporuje Daňovému poriadku. Výnimkou je postup podľa § 46 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý umožňuje správcovi dane v priebehu daňovej kontroly rozšíriť výkon daňovej kontroly, okrem iného aj o inú daň. Jedná sa ale o fakultatívnu možnosť, a nie povinnosť. Ak teda správca dane takto nepostupoval, čo odôvodnil odlišnosťou oboch kontrolovaných daní, nemožno považovať jeho postup za nezákonný. Navyše, v danom prípade bola daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2013 vykoná na základe žiadosti OR PZ v Žiline zo dňa 23.08.2018. Pokiaľ začala daňová kontrola v lehote, v ktorej podľa Daňového poriadku mohla začať, nemožno proti začatiu daňovej kontroly predmetnej DPH k tomuto dátumu (23.10.2018) nič namietať.
24. Vykonaná daňová kontrola dane z príjmov žalobcu za rok 2013 nie je prekážkou začatia a vykonania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013. Oznámenie o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby je pre určenie konca rozhodného obdobia, za ktoré pokutu možno uložiť (do doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly + 15 dní), irelevantné, pričom významným je len doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly DPH. Keďže ide o dve samostatné daňové kontroly s osobitným zameraním na kontrolované odlišné dane upravené samostatným hmotnoprávnym predpisom, a to zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a zákonom č. 595/2003 Z. z. , na výkon oboch sa aplikuje nezávisle Daňový poriadok, teda je nesprávne spočítavať doby trvania ich výkonu a tvrdiť, že došlo k prekročeniu jednoročnej lehoty na ich vykonanie.
25. Žalobca namietal aj celkový počet dní (1834), za ktoré bolo možné pokutu uložiť. Podľa žalobcu rozhodným pre ukončenie relevantnej doby bolo už doručenie oznámenia o daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby, avšak k určeniu začiatku sa nevyjadril, pričom je zrejmé že ten sa odvíja od splatnosti konkrétnej dane, na ktorú sa viaže sankcia. Splatnosť DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 nastáva v iný okamih ako splatnosť dane z príjmov právnickej osoby za rok 2013. Z dôvodov už vyššie uvedených správny súd však považuje splatnosť dane z príjmov právnickej osoby a poukazovanie žalobcu na oznámenie o začatí daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za irelevantné pre určenie počtu dní rozhodného obdobia, za ktoré je v danom prípade vypočítaná pokuta v súvislosti s nesprávnym uvedením výšky DPH, teda uvedením žalobcom nižšej dane, ako mala byť uvedená v dodatočnom daňovom priznaní DPH sa zdaňovacie obdobie august 2013.
26. Je zrejmé, že správca dane počítal pokutu za dni od 26.09.2013 – t. j. nasledujúceho dňa po dni splatnosti DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 do 03.10.2018 – doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 + 15 dní. Preskúmaním veci správny súd zastáva názor, že z dôvodov uvádzaných v žalobe správny súd nezistil nesprávnu výšku uloženej pokuty. Výška pokuty zodpovedá ustanoveniu § 155 ods. 2, ods. 5 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.
27. Žalobca vytýkal žalovanému, že neakceptoval jeho návrh na prerušenie konania o uložení pokuty až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 30S/151/2020, v ktorom konaní sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia o dovyrubení DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Aj túto žalobnú námietku vyhodnocuje správny súd ako neopodstatnenú. Správca dane a ani žalovaný nepochybili, ak správca dane vydal rozhodnutie o pokute a žalovaný takéto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s odvolacou námietkou o predčasnosti vydania rozhodnutia správcu dane o uložení pokuty v dostatočnom rozsahu, ak odôvodnil prečo neexistuje legitímny dôvod na prerušenie konania (str. 4).
28. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca podal dňa 25.09.2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 s vlastnou daňovou povinnosťou 191.656,60 Eur a následne dňa 25.10.2013 k tomuto zdaňovaciemu obdobiu podal dodatočné daňové priznanie, v ktorom znížil vlastnú daňovú povinnosť o sumu 5.127,92 Eur. Tiež má správny súd za preukázané, že rozhodnutím správcu dane zo dňa 04.12.2019 (v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.05.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane) právoplatným dňa 29.05.2020 bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 106.754,38 Eur (daň vyrubená daňovým priznaním 186.528,68 Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 293.283,06 Eur). Je teda nesporné, že žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2013 v spojení s dodatočným daňovým priznaním uviedol nižšiu daň, ako mal uviesť, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z § 155 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pokutu „uloží“, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí, ale urobiť tak musí. Predpokladom uloženia pokuty ako sankcie za správny delikt v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku je zistenie sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zvýšil daňovému subjektu daň priznanú daňovým subjektom, t. j. sumy, o ktorú daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní, resp. v dodatočnom daňovom priznaní nižšiu daň, ako daň ktorú mal uviesť. Táto
daň v správnej výške bola u žalobcu zistená na základe daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, po skončení ktorej nasledovalo vyrubovacie konanie.
29. Z uvedeného vyplýva, že výška pokuty závisí od sumy zistenej daňovej povinnosti. Táto bola zistená na základe právoplatného rozhodnutia o dovyrubení DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o dovyrubení DPH za predmetné zdaňovacie obdobie je irelevantné, teda nie je prekážkou pre konanie správcu dane o uložení pokuty, pokiaľ má preukázanú skutočnosť o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorú bola uložená pokuta. Podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o dovyrubení dane nemá suspenzívny účinok. Keďže nebol priznaný odkladný účinok tejto správnej žalobe, ktorým by došlo k prelomeniu právnych účinkov právoplatného správneho aktu, nebol dôvod na prerušenie konania o uložení pokuty. Daňový poriadok v ustanovení § 61 ods. 1 upravuje kedy správca dane preruší správne konanie – ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke (písm. a)) a kedy môže prerušiť konanie – ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (písm. b)). Prerušiť konanie prichádza do úvahy vtedy, keď nie je možné v konaní konať pre rôzne prekážky. Obligatórne správca dane preruší daňové konanie len ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o dovyrubení DPH nepredstavuje začatie konania o prejudiciálnej otázke. Do úvahy neprichádza ani fakultatívne prerušenie konania, ak Daňový poriadok ukladá povinnosť správcovi dane po preukázaní skutkovej podstaty správneho deliktu uložiť pokutu. Navyše, Daňový poriadok v ustanovení § 155 ods. 13 (v znení platnom do 31.12.2021, v súčasnosti ods. 14) výslovne upravuje, že je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane novým rozhodnutím upraviť, alebo aj zrušiť z úradnej moci pokutu uloženú podľa § 155 ods. 1 písm. f) s tým, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zruší. Preto poukazovanie žalobcu na nesprávny postup žalovaného, ak nevyhovel jeho žiadosti o prerušenie konania je neopodstatnené a námietka o predčasnosti vydania rozhodnutia o pokute neopodstatnená.
30. Žalobca tvrdil, že nárok daňového úradu voči žalobcovi na pokutu za obdobie do povolenia reštrukturalizácie neexistuje, resp. ho nie je možné vymáhať. Dovolával sa vydania rozhodnutia v zmysle záverov veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, resp. aj záveru Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 30S/67/2022 (v spojení s opravným uznesením vydaným Správnym súdom v Banskej Bystrici) o zrušení rozhodnutia žalovaného a správcu dane o vyrubení úroku z omeškania so zaplatením DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, ktoré bolo krajským súdom vydané vychádzajúc zo záverov vyplývajúcich z predmetného rozsudku veľkého senátu NS SR. Správny súd preskúmaním veci, vyhodnotiac jej skutkové okolnosti dospel k záveru o nedôvodnosti aj týchto žalobných námietok.
31. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z., daňovým nedoplatkom je dlžná suma po lehote splatnosti dane. Na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa uložená pokuta stáva daňovým nedoplatkom podľa § 2 Daňového poriadku po lehote splatnosti a v zmysle § 2 písm. b) Daňového poriadku je istinou a netvorí príslušenstvo pohľadávky.
32. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/4/2013 zo dňa 06.12.2013 bolo rozhodnuté o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka – žalobcu, s tým že reštrukturalizačné konanie začína a táto skutočnosť bola zverejnená v obchodnom vestníku 240/2013 zo dňa 12.12.2013. Účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom nasledujúcim, t. j. 13.12.2013. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/4/2013 zo dňa 01.07.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia. Žalobca splácal daňovú povinnosť vyrubenú podaním riadneho a dodatočného daňového priznania DPH za august 2013 v splátkach na základe povoleného reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán skončil v roku 2019.
33. K námietke žalobcu ohľadom zániku daňového nedoplatku, správny súd poukazuje na právnu úpravu v ustanoveniach § 84 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení platnom v čase rozhodovania o pokute žalovaného, keď podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť; riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky zanikajú dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie. Správny súd zastáva
názor, že v danom prípade nedošlo k zániku daňového nedoplatku z titulu pokuty vyrubenej rozhodnutím správcu dane rozhodnutím z dôvodu § 84 ods. 1 písm. g) druhá časť vety za bodkočiarkou, pretože sa nejedná o taký daňový nedoplatok, ktorý mal a mohol správca dane prihlásiť, teda nešlo o zákonom predpokladané riadne a včas neprihlásené daňové nedoplatky, ktoré by zanikli dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie. Ak v čase, kedy bolo potrebné daňové nedoplatky prihlásiť, tieto ešte neexistovali, nemožno tvrdiť, že prihlásené mali byť. O tom, že existuje dôvod pre uloženie predmetnej sankcie sa správca dane dozvedel až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dovyrubení DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, t. j. 29.05.2020. Správny súd sa tak stotožňuje so záverom žalovaného, že zákaz dodatočného vyrubenia pohľadávky alebo jej časti po skončení reštrukturalizácie platil podľa relevantnej právnej úpravy pre súd (§ 135 ods. 1 SSP) pre pohľadávky, ktoré neboli riadne a včas prihlásené, čo sa ale nestalo v posudzovanom prípade, teda takouto pohľadávkou nebola vyrubená pokuta. Správca dane sa na rozdiel od úroku z omeškania, dozvedel o zákonných podmienkach pre vyrubenie pokuty až po skončení vyrubovacieho konania po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie august 2013.
34. Z rovnakého dôvodu nedošlo ani k naplneniu ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Aby mohol správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania pokutu, musel by do jeho začatia (13.12.2013) poznať výšku a splatnosť dorubenej dane kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie august 2013. Je zrejmé, že tomu tak nemohlo byť, ak rozdiel dane bol vyrubený až rozhodnutím právoplatným dňa 29.05.2020. V čase prihlasovania pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní správcovi dane nebola suma dovyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, a ani pokuta známe, preto nemohli byť ako pohľadávky podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásené, nakoľko neboli vyrubené a neboli nedoplatkom v zmysle Daňového poriadku, rovnako neboli známe ani ako pohľadávka.
35. Správny súd zastáva názor, že rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, ktorý riešil výlučne úrok z omeškania u daňového subjektu, ktorý prešiel procesom reštrukturalizácie, a nie pokutu za správny delikt, je pre posúdenie danej veci nepoužiteľný. V bode 41 predmetného rozsudku veľký senát poukázal na to, že splatnosť pohľadávky na úrokoch z omeškania nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane, pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Zásadný rozdiel správny súd vidí v tom, že omeškanie (ako základ pre úrok z omeškania) ako také už existovalo (bez ohľadu na to, či o úroku bolo rozhodnuté alebo nie), ale zistenie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu (ako základ pre vyrubenie pokuty) ešte neexistovalo. Predpokladom pre prihlásenie pohľadávky na úroku z omeškania hoci aj nevyrubeného rozhodnutím je existencia omeškania ako takého, ktoré v čase prihlasovania pohľadávok už existovalo. Ak teda správca dane poznal všetky objektívne právne skutočnosti, z ktorých bolo možné vypočítať úrok z omeškania, mal a mohol túto pohľadávku uplatniť v reštrukturalizácii. Závery uvedené v bodoch 42 a 43 rozsudku veľkého senátu sú nepoužiteľné pre daňovú pohľadávku titulom pokuty za spáchanie správneho deliktu. Zásadný rozdiel je v tom, že právny dôvod a výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní správcovi dane ako veriteľovi v čase prihlasovania ešte neboli známe a preto nemohol takúto pohľadávku prihlásiť. Rovnako je nepoužiteľný aj záver uvedený v bode 47 rozsudku veľkého senátu, podľa ktorého správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 Daňového poriadku. Správny súd zastáva názor, že v prípade pohľadávky na pokute za správny delikt správca dane nemohol prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní túto pohľadávku, nakoľko v čase prihlasovania ešte neexistovala, a to ani v rovine možného vyčíslenia pokuty, ak v tom čase ešte vôbec nebolo známe, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, teda, že v daňovom priznaní a dodatočnom daňovom priznaní uviedol nižšiu DPH za zdaňovacie obdobie august 2013, ako uviesť mal, čo sa stalo známe až právoplatnosťou rozhodnutia o dovýrube DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 dňa 29.05.2020. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil za nedôvodné aj žalobné námietky, čo do nesprávneho postupu žalovaného a správcu dane v súvislosti s reštrukturalizačným konaním, ktorým prešiel žalobca.
36. Nad rámec žalobných bodov, nakoľko sa jedná o vec správneho trestania, správny súd uvádza, že vec posudzoval aj z pohľadu možnej aplikácie (ako priaznivejšej právnej úpravy pre žalobcu) ustanovenia § 155 ods. 13 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 408/2021 Z. z. účinného od 01.01.2022, podľa ktorého správca dane pokutu podľa odseku 1 daňovému subjektu neuloží po začatí reštrukturalizačného konania za správny delikt, ktorého sa dopustil do začatia reštrukturalizačného konania a účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu trvajú. Obe zákonné podmienky pre neuloženie pokuty musia byť splnené kumulatívne, preto nepostačuje ak sa žalobca dopustil správneho deliktu do začatia reštrukturalizačného konania. V posudzovanej veci reštrukturalizačný plán skončil v roku 2019, čo vyplynulo z vyjadrenia žalovaného a žalobca to nepoprel, teda účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu netrvajú. Pri rozhodovaní o pokute správca dane vychádzal z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, právoplatného 29.05.2020. Správca dane vydal rozhodnutie o pokute dňa 24.05.2021, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.09.2021. Správny súd dospel k záveru, že vydaniu rozhodnutia o pokute by nebránilo ani v súčasnosti platné znenie ustanovenia § 155 ods. 13 Daňového poriadku, a to z dôvodu, že účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu už netrvajú a netrvali už ani v čase rozhodnutia žalovaného. Správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného posudzoval splnenie zákonných podmienok pre možné vyrubenie pokuty za daných skutkových a právnych okolností v čase rozhodovania žalovaného, pričom sa nezaoberal otázkou eventuálneho zániku takéhoto rozhodnutia v dôsledku novely Daňového poriadku.
37. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
38. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, správny súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.
39. Senát správneho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.