Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-42-2022.pdf
PDF · 211.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3Csp/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:47 234 547 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. o zaplatenie 2.470,31 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.012,26 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 663,94 eur od 11.02.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 740,40 eur od 11.12.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 607,92 eur od 11.04.2022 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,-eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 16. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 16. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.06.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.470,31 eur, spolu s úrokom vo výške 27 % ročne zo sumy 706,30 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom vo výške 27 % ročne zo sumy 774,37 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom vo výške 27 % ročne zo sumy 647,04 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 824,51 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 836,48 eur od 17.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 755,32 eur od 17.10.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
-2- 3Csp/42/2022
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 19.12.2018 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky X.XXX,-eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 719,59 eur tak, že sumu 702,99 eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 16,60 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 39,05 eur a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, dňa 16.10.2019 vyhlásil z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 842,51 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 706,30 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 111,-eur, dlžného poistného vo výške 7,21 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 27 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 706,30 eur od 17.10.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 824,51 eur od 17.10.2019 do zaplatenia.
3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že dňa 20.12.2018 so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 838,37 eur tak, že sumu 807,97 eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 30,40 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 67,57 eur a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 16.10.2019 vyhlásil z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 854,48 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 774,37 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 53,78 eur, z dlžného poistného vo výške 8,33 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 27 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 774,37 eur od 17.10.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 836,48 eur od 17.10.2019 do zaplatenia.
4. Žalobca v žalobe tiež tvrdil, že dňa 27.12.2018 so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu -3- 3Csp/42/2022
o poskytovaní platobných služieb obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 658,89 eur tak, že sumu 642,49 eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach, financovaním na svoj účet, platbami poistenia platieb a platbami doplnkového zdravotného poistenia a sumu 16,40 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 34,57 eur a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 16.10.2019 vyhlásil z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 773,32 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej
úverovej istiny vo výške 647,04 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 101,63 eur, z dlžného poistného vo výške 6,65 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 27 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 647,04 eur od 17.10.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 755,32 eur od 17.10.2019 do zaplatenia.
5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, výpisy z úverového účtu žalovaného, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
6. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 18.08.2022 písomne nevyjadril.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 28.10.2022 na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
8. Žalovaný na pojednávaní k žalobe vyjadril sa tak, že vie o akú vec sa jedná, o aké úvery, požiadal o možnosť splatiť to, čo dlží v splátkach vo výške do 50,- eur mesačne.
9. Pri svojom výsluchu na pojednávaní žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o predmetné zmluvy je pravdou, že ich uzavrel. Tvrdil, že v tom čase bol v tiesni, nemal peniaze na nič, tak uzavrel tie zmluvy. Peniaze boli mu vyplatené, tvrdenie žalobcu, že doposiaľ zaplatil len tie sumy, ktoré žalobca uviedol v žalobe nerozporoval. Čo sa týka uzavretia zmlúv, k tomu uviedol, že bolo to rýchle, trvalo to asi pol hodiny, maximálne hodinu, nevedel presne. Pýtali od neho občiansky preukaz a kartičku poistenca, iné doklady nie. Pýtali sa ho, či pracuje. Uviedol, že okrem úhrad oznámených žalobcom nič nehradil, ani teraz po doručení mu žaloby. K svojim pomerom uviedol, že peňazí na zvýš nemá, má aj iné dlhy, asi 3 exekúcie, strhávajú -4- 3Csp/42/2022
mu zrážky z výplaty, pracuje v mestskom podniku v Stropkove ako smetiar, po všetkých zrážkach mesačná jeho mzda je cca 300,- eur, niekedy menej, v závislosti od toho, aký je mesiac. Osobný bankrot nebol na neho vyhlásený, celkovú sumu exekučných dlhov nevedel uviesť, sťahujú sa mu zrážky z výplaty.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.10.2022, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, dôkazmi o pomeroch žalovaného a výsluchom žalovaného, keďže jeho výsluch pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu považoval za nevyhnutný ( § 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca tvrdil uzavretie troch zmlúv o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so žalovaným, uplatnil žalobou nároky zo všetkých týchto troch zmlúv. Ich uzavretie žalovaný potvrdil. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí prvej zmluvy zo dňa 19.12.2018 žalobca predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení žalobca ( banka) a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že prvé čerpanie je viazané na nákup tovaru alebo služby a klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. V článku 1.formulára zmluvy je ďalej uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, aktuálna výška úverového
rámca je 650,-eur, výška mesačnej splátky že je min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru. Potom je tam uvedené „cena tovaru alebo služby 668,-eur“, výška 1.čerpania revolvingového úveru 618,-eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 30,60 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 27 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť 1. mesačnej splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru a splatnosť ostatných splátok 10.deň v mesiaci. Prvé čerpanie úveru malo sa uskutočniť jednorazovo bezhotovostne pri kúpe tovaru- TV + SAT s priamou platbou predajcovi 50,-eur. Predajcom bol A. E.- COMPACT STUDIO, Hlavná 58, 040 01 Košice, IČO:10 813 675. V ďalšej časti formulára označenej ako bod 2 ktorá je nazvaná „Trvanie ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez ďalšieho ak banka nerozhodne inak. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Stropkove dňa 19.12.2018.
12. Žalobca na dôkaz predložil tiež výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov v ktorých je uvedené, že k vyplateniu úveru vo výške -5- 3Csp/42/2022
618,-eur došlo dňa 09.01.2019, potom boli ďalšie čerpania až do celkovej sumy 702,99 eur. Prvá splátka vo výške 19,50 eur bola žalovanému predpísaná k zaplateniu dňa 10.02.2019, uhradil ju dňa 12.02.2019. Následne predpísaná mu bola dňa 10.03.2019 splátka vo výške 19,50 eur, ktorú uhradil dňa 12.03.2019, potom dňa 10.04.2019 splátka vo výške 19,50 eur, ktorú už neuhradil, dňa 02.05.2019 boli mu vyúčtované k zaplateniu náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur, a potom dňa 10.05.2019, dňa 10.06.2019, dňa 10.07.2019, dňa 10.08.2019, dňa 10.09.2019 a dňa 10.10.2019 ďalšie splátky, ktoré už takisto neuhradil.
13. Z výpisu z úverového účtu na rube čl. 25 spisu tak súd zistil, že žalovaný uhradil na túto zmluvu len 2 splátky po 19,50 eur, spolu teda sumu vo výške 39,-eur, čo po započítaní „cash back“ bonusov vo výške 0,05 eur činí ako uhradenú sumu 39,05 eur, čo žalovaný v spore nepoprel.
14. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí druhej zmluvy, teda zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.12.2018 stranami predložil žalobca súdu tlačivo označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení žalobca ( banka) a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že prvé čerpanie je viazané na nákup tovaru alebo služby a klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. V článku 1.formulára zmluvy je ďalej uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, aktuálna výška úverového rámca je 750,-eur, výška mesačnej splátky že je min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru. Potom je tam uvedené „cena tovaru alebo služby 766,90 eur“, výška 1.čerpania revolvingového úveru 716,90 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 30,59 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 27 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť 1. mesačnej splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru a splatnosť ostatných splátok 10.deň v mesiaci. Prvé čerpanie úveru malo sa uskutočniť jednorazovo bezhotovostne pri kúpe tovaru- hromadnom nákupe čiernej techniky s priamou platbou predajcovi 50,-eur. Predajcom bol ALNA SK s.r.o., Sov. hrdinov 467/1, 089 01 Svidník, IČO:46 790 284. V ďalšej časti formulára označenej ako bod 2 ktorá je nazvaná „Trvanie ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká
bez ďalšieho ak banka nerozhodne inak. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal vo Svidníku dňa 20.12.2018.
15. Žalobca na dôkaz k tejto zmluve predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov z ktorého bolo zistené, že žalovanému bola titulom tohto revolvingového úveru -6- 3Csp/42/2022
poskytnutá suma spolu 807,97 eur, pričom z výpisu z úverového účtu žalovaného ( čl.34 spisu) vyplýva, že prvá splátka vo výške 22,50 eur bola žalovanému predpísaná k zaplateniu dňa 10.01.2019, uhradil ju dňa 10.01.2019. Následne predpísaná mu bola dňa 10.02.2019 splátka vo výške 22,50 eur, ktorú uhradil dňa 15.02.2019, potom dňa 10.03.2019 splátka vo výške 22,50 eur, ktorú uhradil dňa 12.03.2019, potom dňa 10.04.2019 splátka vo výške 22,50 eur, ktorú už neuhradil a následne dňa 02.05.2019 boli mu vyúčtované k zaplateniu náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur, a potom dňa 10.05.2019, dňa 10.06.2019, dňa 10.07.2019, dňa 10.08.2019, dňa 10.09.2019 a dňa 10.10.2019 ďalšie splátky vo výške 22,50 eur, ktoré už takisto neuhradil. Celkovo na tento úver po započítaní „cash back“ bonusov vo výške 0,07 eur uhradených bolo žalovaným 67,57 eur.
16. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí tretej zmluvy zo dňa 27.12.2018 žalobca predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení žalobca ( banka) a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že prvé čerpanie je viazané na nákup tovaru alebo služby a klient je povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. V článku 1.formulára zmluvy je ďalej uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, aktuálna výška úverového rámca je 550,-eur, výška mesačnej splátky že je min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru. Potom je tam uvedené „cena tovaru alebo služby 584,-eur“, výška 1.čerpania revolvingového úveru 534,- eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 30,61 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 27 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť 1. mesačnej splátky bola 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru a splatnosť ostatných splátok 10.deň v mesiaci. Prvé čerpanie úveru malo sa uskutočniť jednorazovo bezhotovostne pri kúpe tovaru- FOTO, AUDIO, VIDEO s priamou platbou predajcovi 50,-eur. Predajcom bol A. E.- COMPACT STUDIO, Hlavná 58, 040 01 Košice, IČO:10 813 675. V ďalšej časti formulára označenej ako bod 2 ktorá je nazvaná „Trvanie ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez ďalšieho ak banka nerozhodne inak. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Stropkove dňa 27.12.2018.
17. Žalobca na dôkaz predložil tiež výpis z úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov v ktorých je uvedené, že k vyplateniu úveru vo výške 534,-eur došlo dňa 09.01.2019, potom boli ďalšie čerpania až do celkovej sumy 642,49 eur. Prvá splátka vo výške 16,50 eur bola žalovanému predpísaná k zaplateniu dňa 10.02.2019, uhradil ju dňa 12.02.2019. Následne predpísaná mu bola dňa 10.03.2019 splátka vo výške 18,- -7- 3Csp/42/2022
eur, ktorú uhradil dňa 12.03.2019, potom dňa 10.04.2019 splátka vo výške 18,-eur, ktorú už neuhradil, dňa 02.05.2019 boli mu vyúčtované k zaplateniu náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur, a potom dňa 10.05.2019, dňa 10.06.2019, dňa 10.07.2019, dňa 10.08.2019, dňa 10.09.2019 a dňa 10.10.2019 ďalšie splátky, ktoré už takisto neuhradil.
18. Z výpisu z úverového účtu na rube čl. 41 spisu tak súd zistil, že žalovaný uhradil na túto zmluvu len sumu vo výške 34,50 eur, čo po započítaní „cash back“ bonusov vo výške 0,07 eur činí ako uhradenú sumu 34,57 eur, čo žalovaný v spore nepoprel.
19. Pokiaľ ide o výšku reálne poskytnutej sumy titulom revolvingových úverov žalovanému, súd na rozdiel od žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil, že poskytnutá bola žalovanému pri prvom úvere výška úveru 719,59 eur, z toho suma 16,60 eur ako poplatky účtované ako súčasť istiny, pri druhom úvere výška úveru 838,37 eur, z toho suma 30,40 eur ako poplatky účtované ako súčasť istiny a pri treťom úvere výška úveru 658,89 eur, z toho suma 16,40 eur ako poplatky účtované ako súčasť istiny za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingových úverov považoval pri prvom úvere len sumu 702,99 eur, pri druhom úvere len sumu 807,97 eur a pri treťom úvere len sumu 642,49 eur, keďže sumy 16,60 eur, 30,40 eur a 16,40 eur ako poplatky nemôžu byť považované za súčasť výšky úveru ( viď legálnu definíciu celkovej výšky spotrebiteľského úveru v § 2 písm.l/ zákona č.129/2010 Z.z. ako aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.)
20. Žalovaný žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel a preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný uzavrel s ním dané úverové zmluvy, že boli mu riadne poskytnuté prostriedky vo výške 702,99 eur, 807,97 eur a 642,49 eur a že žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi len 39,05 eur, 67,57 eur a 34,57 eur súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za nesporné.
21. Zo žalobcom predložených Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2019 ( čl.27, 35 a 43 spisu) adresovaných žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním revolvingových spotrebiteľských úverov žalobca žalovanému oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úverov, ktoré sa tak stali splatnými v celom rozsahu dňa 16.10.2019 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy pri prvej zmluve vo výške 842,51 eur s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 706,30 eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 118,21 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur, pri druhej zmluve vo výške 854,48 eur s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 774,37 eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 62,11 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur a pri tretej zmluve vo výške 773,32 eur s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 647,04 eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 108,28 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-eur.
22. Žalobca tvrdí, že zo sumy 842,51 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.12.2018, zo sumy 854,48 eur predstavujúcej neuhradené -8- 3Csp/42/2022
nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 20.12.2018 a ani zo sumy 773,32 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.12.2018 neuhradil žalovaný po zosplatnení úverov doposiaľ nič.
23. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úverov poskytnutých žalobcom ako bankou - právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu ( tak prvý ako aj druhý a tretí revolvingový úver) je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a) a b) zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2018, k 20.12.2018 a ku dňu 27.12.2018 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnuté boli žalovanému spotrebiteľské úvery.
24. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
26. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
27. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
28. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banka sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
29. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a -9- 3Csp/42/2022
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
30. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
31. Podľa § 7 ods.18, 19 a 20 ZoSÚ veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov. (19) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. (20) Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
32. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
34. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak -10- 3Csp/42/2022
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
35. Podľa § 11 ods.2 Zákona č.129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
36. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Zmluvy posudzované v súdenej veci, uzavreté žalobcom so žalovaným sú ako už bolo uvedené spotrebiteľskými zmluvami. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( § -11- 3Csp/42/2022
53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
39. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverových zmlúv zo dňa 19.12.2018, zo dňa 20.12.2018 a zo dňa 27.12.2018 a predložením potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov revolvingového úveru a výpisu z úverového účtu žalovaného, v ktorých je zaznamenané vyplatenie úverov žalovanému s potvrdeniami o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere žalovanému jeden revolvingový spotrebiteľský úver vo výške 702,99 eur, jeden revolvingový úver vo výške 807,97 eur a jeden revolvingový spotrebiteľský úver vo výške 642,49 eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z prvej zmluvy o revolvingovom úvere na sumu 702,99 eur zaplatil len sumu 39,05 eur, na úhradu nárokov z druhej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere na sumu 807,97 eur zaplatil len sumu 67,57 eur a na úhradu nárokov z tretej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere na sumu 642,49 eur zaplatil len sumu 34,57 eur. Žalobca tvrdí, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľské úvery, ktoré boli žalovanému poskytnuté sú z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročné a bez poplatkov, preto veriteľovi z nich vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j.702,99 eur pri prvom úvere, sumy 807,97 eur pri druhom úvere a sumy 642,49 eur pri treťom úvere. Keďže z uvedených súm v súčte spolu 2.153,45 eur žalovaný časť vo výške 141,19 eur žalobcovi vrátil, neuhradené ostali nároky zo zmlúv vo výške 2.012,26 eur (663,94 eur + 740,40 eur+ 607,92 eur). Ako dôvodnú preto súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 2.012,26 eur a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny so začiatkom omeškania uvedeným vo výroku rozsudku.
40. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa najskôr otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, so zohľadnením ustanovení zákona č.62/2020 Z.z. pričom zistil, že premlčané nie je. Napriek tomu žalobe bolo možné vyhovieť len čiastočne, lebo výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti všetkých úverov s poukazom na § 11 ods.1 resp. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
41. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom -12- 3Csp/42/2022
zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
42. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca poskytol žalovanému krátko po sebe tri úvery, pričom nepreukázal, žeby vôbec mal zistenú a dôkazmi
preukázanú výšku jeho výdavkov, rodinný stav, ani dostatočne preverenú výšku jeho aktuálnych príjmov. Priamo v zmluvách žiadne údaje k týmto povinne zisťovaným a preverovaným skutočnostiam uvedené nie sú. Žiadnu žiadosť o úver v ktorej by boli takéto informácie uvedené a najmä podopreté dôkazmi žalobca súdu nepredložil. Predložené spolu so zmluvami boli len listiny označené ako Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, ktoré si však vzájomne odporujú, a to napriek tomu, že všetky tri zmluvy uzavreté boli krátko po sebe, v priebehu 8 dní ( dňa 19.12.2018, dňa 20.12.2018 a dňa 27.12.2018), pričom prvá aj tretia uzatvárané boli dokonca u toho istého predajcu. Odporujú si preto, lebo v tejto listine k zmluve zo dňa 19.12.2018 je uvedené, že čistý príjem žalovaného je 520,-eur mesačne, že žalovaný nemá žiadne vyživované deti, žiadne záväzky, že nájomné platí 0,-eur a na druhej strane v tejto listine k zmluve uzavretej len o deň neskôr, dňa 20.12.2018 je uvedené, že čistý mesačný príjem žalovaného je 430,-eur, že platí nájomné v sume 130,-eur a na ostatné záväzky 17,-eur, pričom v ďalšej takejto listine k zmluve uzavretej len o týždeň neskôr, dňa 27.12.2018 je uvedené, že čistý mesačný príjem žalovaného je 520,-eur, že platí nájomné v sume 0,-eur a že nemá žiadne záväzky. Aj vzhľadom na uvedené rozpory, keď sú uvedené napriek uzavretiu zmlúv krátko po sebe diametrálne odlišné údaje o výške príjmu žalovaného a jeho výdavkoch ( raz príjem 520,-eur, o deň neskôr už len 430,-eur, raz je uvedené, že platí nájomné 130,-eur mesačne a o týždeň na to už pri uzatváraní ďalšej zmluvy sú uvedené nulové náklady na bývanie a nulové ostatné záväzky, hoci žalovaný musel pri uzavretí tretej zmluvy mať záväzky minimálne vo forme splátok z dvoch skôr uzavretých zmlúv o čom veriteľ logicky musel vedieť ) bolo nevyhnutné za účelom preukázania skúmania bonity zo strany žalobcu predložiť konkrétny dôkaz ( napr. výstup z verejných registrov, akým je register Sociálnej poisťovne či iný záznam, výplatnú pásku, alebo iný dôkaz), ktorým by preukázal, že konkrétne pri žalovanom bol daný zákonný postup dodržaný, čo sa nestalo. Žiaden taký výstup či doklad súdu do skončenia dokazovania predložený nebol.
43. Vzhľadom na jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu v § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti už pri podaní žaloby, keďže je to priamo zo zákona podmienkou jednak vzniku nároku na úroky z úveru ( ktoré tu žalobca uplatnil) ako aj pre možnosť úver predčasne zosplatniť ( čo tu žalobca tvrdil), teda už pri podaní žaloby bol žalobca povinný označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia tejto zákonnej povinnosti. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí byť nezávislý a nestranný vyzývať žalobcu ( tu zastúpeného advokátom) na predloženie ďalších takýchto dôkazov, keďže by tým zasiahol do procesnej rovnováhy a išlo by o neprípustné preferenčné zaobchádzanie, zvýhodňovanie jednej ( -13- 3Csp/42/2022
v prípade spotrebiteľského sporu dokonca silnejšej) strany v spore. Nepredloženie týchto dôkazov totiž nie je procesným nedostatkom žaloby, ale neunesením dôkazného bremena potrebného pre úspech žalobcu v spore. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu či jeho časti nie je povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. V opačnom prípade by súd zásadu nestrannosti a rovnosti strán porušil, nakoľko by tým jednej strane pomáhal k úspechu v spore, keďže nejedná sa o odstraňovanie vád podania na ktoré dopadá § 129 CSP. Preto bolo na žalobcovi ( nehovoriac o tom, že ide o profesionála v oblasti poskytovania úverov ) aby už spolu so žalobou predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy ( teda vrátane výstupov z príslušnej databázy alebo registra) na preukázanie skúmania bonity s odbornou starostlivosťou, čo sa nestalo.
44. Hoci si v zásade každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).
45. Nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov, a to nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Nebol predložený žiaden dôkaz, žeby žalobca preveroval, a ak áno čím konkrétne, akými dôkazmi príjem a výdavky žalovaného najmä ak uzavrel s ním krátko po sebe až 3 zmluvy, pričom pri uzavretí každej z nich je uvedený iný príjem a iné výdavky žalovaného, resp. žiadne výdavky žalovaného. Súd preto má za to, že nebolo preukázané riadne preverenie bonity žalovaného, lebo neboli produkované žalobcom žiadne dôkazy o tom, že by či už pred poskytnutím prvého, druhého alebo tretieho úveru preveril každú povinnú zložku, to jest príjem, výdavky žalovaného a jeho rodinný stav vrátane preverenia v príslušnej databáze alebo registri.
46. Žalobca nepreukázal, žeby prihliadal na údaje z akejkoľvek príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd preto vzhľadom na všetko uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, rodinný stav. Odborná starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil ( podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).
XX. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v -14- 3Csp/42/2022
tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“
48. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
49. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
50. Záver súdu vo vzťahu k nutnosti riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa a čo toto v sebe musí obnášať nie je v rámci súdnej praxe nijako nový, či prekvapivý. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.10Csp/62/2019 zo
-15- 3Csp/42/2022
dňa 20.02.2020 alebo na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Co/107/2019 zo dňa 13.02.2020.
51. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020. V ňom krajský súd okrem iného uviedol, cit. „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“
52. Súd na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019 týkajúci sa rovnako porušenia povinnosti skúmať náležite bonitu spotrebiteľa. Podľa záverov krajského súdu ( viď bod 17 odôvodnenia rozsudku) „je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.
53. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7 ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
54. Navyše, z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods.2 písm. h) aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods.2 písm. e) aj uvedenie celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ďalej podľa § 9 ods.2 písm. i) ZoSÚ musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok. -16- 3Csp/42/2022
55. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených úverových zmlúv súd konštatuje, že uvedené zmluvy tieto náležitosti neobsahujú. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmlúv súd zistil, že zmluvy neobsahujú zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a ani uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok.
56. Predovšetkým zo zmlúv nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy zo dňa 19.12.2018 sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 650,-eur, pričom súčasne je tam uvedené, že výška prvého čerpania je 618,-eur a v skutočnosti žalovaný z úveru čerpal 702,99 eur. V tlačive zmluvy zo dňa 20.12.2018 sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 750,-eur, pričom súčasne je tam uvedené, že výška prvého čerpania je 716,90 eur a v skutočnosti žalovaný z úveru čerpal 807,97 eur. V tlačive zmluvy zo dňa 27.12.2018 sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 550,-eur, pričom súčasne je tam uvedené, že výška prvého čerpania je 534,-eur a v skutočnosti žalovaný z úveru čerpal 642,49 eur. Tieto nezrovnalosti nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluvách sú uvedené až 3 rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods.2 písm. e) ZoSÚ musí byť uvedený ( jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje ( niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust.§ 9 ods.2 písm. e) zákona ( podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).
57. V zmluvách absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluvách sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky splátok, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku splátok. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky splátok. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 534,-eur až do 5.000,- eur. Navyše, podľa výpisu z úverového účtu skutočne predpisovaná výška splátky žalovanému bola pri prvom úvere 19,50 eur ( ale aj 53,91 eur, aj 28,05 eur, viď splátky splatné dňa 10.06.2019 a 10.07.2019), pri druhom úvere 22,50 eur a pri treťom úvere 16,50 eur ( ale aj 18,-eur, aj 43,41 eur a aj 26,52 eur, viď splátky splatné dňa 10.03.2019, 10.6.2019 a 10.07.2019), potom ale nie je zrejmé, prečo v rámci predpokladov použitých na výpočet RPMN je uvedená výška mesačnej splátky vychádzajúc z výšky prvého úveru 650,-eur vo výške 62,41 eur, a pri druhej zmluve vychádzajúc z výšky úveru 750,-eur až 72,01 eur, pri tretej -17- 3Csp/42/2022
zmluve vychádzajúc z výšky úveru 550,-eur až 52,81 eur, teda viac ako trojnásobok skutočne predpisovanej splátky pre tieto úvery poskytnuté nakoniec v inej výške, pričom správne uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN je takisto povinná náležitosť zmluvy ( § 9 ods.2 písm. h./ ZPSÚ). Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 3% z aktuálnej výšky úverového rámca pri súčasnom uvedení až 3 výšok úverového rámca, pri súčasnom uvedení, že predpoklady na výpočet RPMN vychádzajú zo splátky inej, ako bola nakoniec predpisovaná, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť zapravená priamo v písomnej zmluve. Ako už bolo uvedené, výška splátky
v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Pokiaľ však má spotrebiteľ vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate až tri údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného „vzorca“. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zák. v zmluve chýba ( k tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).
58. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. v zmluvách sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až 3 rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési výpočty túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a F. G., súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
-18- 3Csp/42/2022
posúdiť rozsah svojho záväzku. Nesprávne uvedený údaj o výške úveru a splátky nepochybne mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
59. Keďže súd zmluvy o úvere z ktorých si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 a 2 ZoSÚ za bezúročné a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov súd zistil, že pri prvom úvere zo zmluvy zo dňa 19.12.2018 boli poskytnuté prostriedky vo výške 702,99 eur, pričom podľa výpisu z úverového účtu na tento úver zaplatené bolo len 39,05 eur, s poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného pri tomto úvere len vrátenie sumy 663,94 eur. Pri revolvingovom úvere zo zmluvy zo dňa 20.12.2018 z poskytnutej sumy 807,97 eur vrátených bolo 67,57 eur, žalobca preto nárok má na sumu 740,40 eur a pri treťom úvere zo zmluvy zo dňa 27.12.2018 z reálne poskytnutej sumy 642,49 eur vrátených bolo 34,57 eur, preto žalobca má nárok na vrátenie sumy 607,92 eur. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 663,94 eur, 740,40 eur a 607,92 eur ( spolu 2.012,26 eur) žalobcovi do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Potvrdil to aj sám žalovaný na pojednávaní. Preto v časti o zaplatenie sumy 2.012,26 eur súd žalobe vyhovel.
60. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úrokoch na ktoré mu pre bezúročnosť úverov nárok nevznikol aj ďalšie nároky, ktoré v žalobe špecifikoval tak, že ide o „neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ vo výške 3 x
18 eura dlžné poistné vo výške 7,21 eur, 8,33 eur a 6,65 eur. Úvery žalobcu sú bezúročné a bezpoplatkov a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 7,21 eur, 8,33 eur a 6,65 eur z titulu „poistného“ nepriznal. Súd navyše uvádza, že dohodnutie výšky poistného v zmluve iba ako 5,29 % nevedno z čoho, teda či z výšky úveru, či z výšky splátky, ak áno z akej, je neurčité, nezakladá nárok na poistné.
61. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ žalobca ničím nepreukázal, pričom ich výška je uvedená len vo výpise z úverového účtu.
62. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
63. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
-19- 3Csp/42/2022
64. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto náklady, ktorými by mohli byť napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky žalovanému a podobne. Javí sa, že tieto náklady vyčíslil len paušálne. Avšak ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1.2.2013 zapracovaním nového ust.§ 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ ( § 369c ods.2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.
65. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena čo do preukázania základu a výšky daných nákladov tieto žalobcovi nebolo možné priznať.
66. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
67. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
XX. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
69. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
70. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
71. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úroky z omeškania na deň 17.10.2019 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov úvery dňa 16.10.2019 zosplatnil, o čom žalovaného informoval listami zo dňa 16.10.2019.
-20- 3Csp/42/2022
72. Zosplatnenie tvrdené žalobcom však súd nemal za platné a preto naň neprihliadol. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Súd len pre úplnosť dodáva, že na zosplatnenie by tu nebolo možné prihliadnuť aj z ďalšieho dôvodu. Ako už bolo uvedené, pri oboch úveroch sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Žalobca nepredložil súdu dôkaz upozornenia žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V žalobe neuviedol, žeby žalovaného takto pred zosplatnením úveru upozornil, neuviedol kedy a ako sa tak prípadne malo stať, pre úplnú absenciu skutkového tvrdenia nebolo možné vychádzať ani z jeho nepopretia žalovaným.
73. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že úvery súd považuje za bezúročné a bez poplatkov, žalovaný mal na tieto úvery zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 702,99 eur, 807,97 eur a 642,49 eur. Keďže nepochybne šlo o úvery, ktoré sa mali splácať v mesačných splátkach a výška žalovanému predpisovaných splátok bola 19,50 eur, 22,50 eur a 16,50 eur mesačne, potom žalovaný úvery ( len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 37 splátkach- úver zo dňa 19.12.2018 (702,99 eur : 19,50 eur) a teda poslednú splátku by hradil po 37 mesiacoch dňa 10.02.2022 ( splácanie malo byť k 10 dňu v mesiaci) a druhý revolvingový úver zo zmluvy zo dňa 20.12.2018 mal v skutočnosti splatiť v 36 splátkach ( 807,97 eur : 22,50 eur) a teda poslednú splátku by hradil po 36 mesiacoch dňa 10.12.2021 ( splácanie malo byť k 10 dňu v mesiaci) a tretí revolvingový úver zo zmluvy zo dňa 27.12.2018 mal v skutočnosti splatiť v 39 splátkach ( 642,49 eur : 16,50 eur) a teda poslednú splátku by hradil po 39 mesiacoch dňa 10.04.2022 ( splácanie malo byť k 10 dňu v mesiaci). Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 11.02.2022 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny prvého úveru vo výške 663,94 eur a rovnako odo dňa 11.12.2021 v omeškaní aj so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny druhého revolvingového úveru vo výške 740,40 eur a tiež odo dňa 11.04.2022 v omeškaní aj so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny tretieho revolvingového úveru vo výške 607,92 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so
sumou 2.012,26 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 663,94 eur od 11.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 740,40 eur od 11.12.2021 do zaplatenia a zo sumy 607,92 eur od 11.04.2022 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už -21- 3Csp/42/2022
uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 11.12.2021, 11.02.2022, resp.11.04.2022.
74. Súd využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 50,-eur mesačne. Súd vzal na zreteľ práve skutočnosť, že z viny veriteľa, a to aj pre zanedbanie povinnosti skúmať práve bonitu žalovaného jednalo sa tu o bezúročné a bezpoplatkové úvery, pričom právo žalobcu je kryté stratou výhody splátok žalovaného v prípade ich neplnenia, preto ako poslednú šancu splátok pre žalovaného povolil splátky vo výške zodpovedajúcej jeho schopnostiam a možnostiam. Súd vzal na zreteľ príjem žalovaného zistený z výsledku lustrácie žalovaného v registri Sociálnej poisťovne ( § 295 CSP) a tiež ničím nespochybnené pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu. Súd má za to, že povolenie splátok žalovanému zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 50,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu ( z pohľadu žalovaného) i maximálnu ( z pohľadu žalobcu) prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu, dĺžke omeškania žalovaného s jeho plnením, postaveniu žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( článok 6 odsek 2 základných princípov CSP).
75. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer ich úspechu a neúspechu je cca pol na pol. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
76. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
77. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového -22- 3Csp/42/2022
poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
78. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 ( už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
79. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.
80. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
81. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 2.470,31 eur, a vychádzajúc z výšky žalobcom žiadaných úrokov a úrokov z omeškania kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku ( úroky 578,89 eur a634,68 eur a 530,32 eur, spolu 1.743,89 eur a úroky z omeškania 125,14 a 126,96 eur a 114,64 eur, spolu 366,74 eur) spolu teda žiadaná suma 4.580,94 eur je pri prisúdenej istine 2.012,26 eur a prisúdenom úroku z omeškania ( ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 23,64 eur a 32,65 eur a 16,70 eur, spolu 72,99 ) pomer úspechu a neúspechu cca pol na pol ( 45,52 % k 54,48 %). Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. -23- 3Csp/42/2022
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.