Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. E. proti žalovaným: 1) D. F., nar. XX.X.XXXX a 2) G. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom H. XXXX/X, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr. Ing. Renáta Vorobeľová, advokátka so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, IČO: 37 368 940, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -122 zo dňa 31.1.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaným priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 12.5.2021 žalobu, ktorou žiadal určiť neplatnosť závetu spísaného formou notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr. Viktora Dubasa v Humennom, poručiteľom D. C., ktorý zomrel XX.X.XXXX a to z dôvodu, že tento nebol dušene spôsobilý na spísanie tohto závetu. Žalobu odôvodnil tým, že XX.X.XXXX zomrel jeho ujo D. C.. V dedičskom konaní vedenom u notársky JUDr. Slávky Považancovej, so sídlom v Humennom pod č. sa dozvedel, že nebohý zanechal závet, ktorý bol spísaný na notárskom úrade JUDr. Viktora Dubasa dňa 19.8.2015 do notárskej zápisnice pod č. N 502/2015. Notárska JUDr. Slávka Považancová konštatovala, že podľa tohto závetu nebohý týmto závetom všetok svoj majetok odkázal závetným dedičom a to žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade rovným dielom po jednej polovici. Závet mal spísať údajne nebohý D. C. formou notárskej zápisnice u I. D. J., čo však žalobca veľmi prekvapilo, pretože jeho ujo v čase spísania závetu trpel duševnou poruchou a liečil sa aj v psychiatrickej ambulancii psychiatra G. K. v E.. Preto žalobca tvrdil, že nebohý ujo nemohol vyjadriť v tomto závete svoju skutočnú vôľu pre duševnú poruchu a preto podal túto žalobu o určenie neplatnosti závetu, tak ako na to odkázala notárska JUDr. Slávka Považancová. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázali na to, že závet má všetky náležitosti a je spísaný v súlade so zákonom pred notárom a je teda platný. Poukázali na to, že nebohý D. C. nebol nikdy obmedzený v spôsobilosti na právne úkony s tým, že žalovaný v 1. rade je jeho švagor a žalovaná

v 2. rade je sestra poručiteľa D. C., o ktorého sa nezištne starali o neho, o rodinný dom, pričom oni nikdy pri osobnom stretnutí nepozorovali, aby nebohý trpel duševnou poruchou. Súd prvej inštancie si vyžiadal správu od G. K. G., psychiatrická ambulancia E., ktorý dňa 29.11.2001 oznámil, že menovaný D. C. bol jeho pacientom od 25.10.2007 do januára 2021. Bol liečený pre diagnózu L. M. B. L. N. O., P. Q. R. B., N. S. B. L.. Taktiež mal nariadenú ochrannú psychiatrickú liečbu súdom podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Humenné z 9.2.2011 sp.zn. , kde bol konštatovaný záver znalcami organický B. F. B. N. O., B. K. T. a S. L. Q.. Ostatné otázky tento lekár nemôže zodpovedať, pretože sú to otázky na znalca z odboru B.. Zo záveru o lekárskej prehliadke vodiča lekára G. U. V. zo dňa 06.05.2015 vyplýva, že nebohý je spôsobilý viesť motorové vozidlo. Na základe návrhov strán konania, predovšetkým žalobcu, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie. Znalecký posudok vyhotovil G. B. M. č. XX/XXXX a na základe otázok súdu a strán konania uviedol tento záver: V čase realizácie predmetného právneho úkonu a to spísania závetu 19.8.2015 u posudzovaného síce už nešlo o úplne nenarušený terén jeho psychiky, avšak znalec nezisťuje prítomnosť takej masívnej a závažnej psychopatológie, na základe ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu. Žalovaní so závermi znaleckého dokazovania v celom rozsahu súhlasili. Žalobca s týmto záverom znaleckého posudku nesúhlasil, kde poukázal na stranu 13, bod II. pri posudku, že tam vyplývajú pochybnosti samého znalca. Podľa neho tento posudok nebol odborne vypracovaný a je pre toto konanie nepoužiteľný. Žalobca konštatoval to čo už predtým, že podľa jeho vedomostí mal nebohý už predtým psychické problémy. Dokonca fyzicky napadol svoju manželku a síce mu nebolo uložené väzenie, ale ochranné opatrenie. Žalobca uviedol, že on má najlepšiu vedomosť o psychickom stave svojho ujo, teraz už nebohého D. C.. Predmetom sporu v tomto konaní bola platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu a to konkrétne - závetu spísaného formou notárskej zápisnice u nebohého. Podľa tvrdení žalobcu v tom čase nebohý trpel duševnou poruchou, ktorá mu neumožňovala spísať takýto záver platne. Z tohto dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie a vykonal dokazovanie, tak ako je to vyššie uvedené. Predmetom právneho posúdenia bola tak otázka spôsobilosti fyzickej osoby z hľadiska duševnej poruchy na právny úkon a to na spísanie závetu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, aby nebohý poručiteľ v čase spísania závetu nebol spôsobilý na jeho spísanie, respektíve, žeby trpel tak závažnou a intenzívnou duševnou poruchou, ktorá by znížila jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebohý v čase spísania závetu nebol rozhodnutím súdu obmedzený spôsobilosti na právne úkony a v zmysle záverov znaleckého posudku v čase spísania závetu netrpel takou chorobou, ktorá by mala za následok, že ide o neplatný právny úkon. Tvrdenia žalobcu teda súd prvej inštancie považoval za účelové. Ide o jeho subjektívne presvedčenie. Podstatné je pre súd, že ide o odbornú otázku, na ktorú zodpovedal znalec, pričom jeho posudok spĺňa všetky zákonné náležitosti. To, že nebohý sa v minulosti liečil na psychickú chorobu nie je sporné. Vyplýva to okrem tvrdia strán aj zo zdravotnej dokumentácie nebohého, z lekárskej správy G. K., ako aj zo znaleckého posudku. Nie každá duševná porucha, respektíve choroba, respektíve diagnóza, má však za následok automaticky neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu, či už zmluvy alebo závetu, ako je to v tomto prípade. Na posúdení veci nič nemení, že v minulosti sa poručiteľ mal dopustiť protiprávneho konania voči svojej nebohej manželke a že mal aj nariadené ochranné liečenie. Súd totiž podľa zákona posudzuje jeho spôsobilosť a zdravotný stav v čase vzniku právneho úkonu, teda v čase spísania závetu formou notárskej zápisnice u notára. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku, vyjadrení a výpovedí žalovaných, z čestných prehlásení, z lekárskeho potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla vyplynulo, že nebohý poručiteľ bol spôsobilý na spísanie závetu formou notárskej zápisnice, v uvedenom období riadne žil, hospodáril a nemal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Súd prvej inštancie zistil, že závet má všetky náležitosti a formu podľa a ide teda platný právny úkon. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdy, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolateľ v odvolaní okrem iného uviedol, že už v priebehu konania poukázal na závery pôvodného znaleckého posudku znalca G. B. k osobe jeho nebohého uja D. C., ktorý vypracoval spoločne s G. W. dňa 2.12.2010 pre potreby trestného konania vedeného proti jeho ujovi. V tomto znalec G. B. uviedol, že ku dňu 26.7.2010, keď D. C. fyzicky napadol svoju manželku, mal ovládacie i rozpoznávacie schopnosti podstatnou mierou znížené!!! U D. C. konštatoval L. B. F. B. N. O., B. K. T. a S. L. Q.! Jedná sa o poruchu trvalého rázu! Z psychiatrického hľadiska bolo u menovaného dané odporúčanie nariadenia ochrannej B. O. R. T.. Za závažný považoval aj nález znalca G. B. u vtedy obvineného D. C., u ktorého zistil občasné zneužívanie M. - S. a O. (strana 21 posudku). V súvislosti s liekom S. sa pritom výslovne uvádza, že tento liek, ktorý D. C. užíval dlhodobo a zneužíval ho, môže vyvolať stratu pamäti (aj dňa 26.7.2010, keď fyzicky napadol svoju manželku, C. udával stratu pamäti), zmätenosť, dezorientáciu a halucinácie! (strana 19 posudku). Podľa znaleckého posudku zo dňa 2.12.2010 dnes už nebohý D. C. trpí X. L. B. M. a jeho stav si vyžaduje pravidelnú liečbu. Je nesporné, že psychický zdravotný stav D. C. bol trvalého rázu a preto sa k termínu 19.8.2015, keď vyjadroval vôľu spísaním závetu, ktorou mal odkázať svoj nehnuteľný majetok žalovaným F., nemohol z psychiatrického hľadiska zlepšiť ale iba zhoršiť! Je preto pozoruhodné, že znalec G. B. v znaleckom posudku, ktorý súdu podal dňa 6.7.2022 uvedenú skutočnosť úplne ignoroval a si protirečí, hoci, paradoxne, obe znalecké posudky vyhotovil on sám! A čo súd tiež nemal prehliadnuť a ani akceptovať! Považuje totiž za úplne nepresvedčivé vyjadrenie znalca G. B., že v čase spisovania závetu D. C. svoj prejav vôle neuskutočnil ako údajne nespôsobilý takýto prejav urobiť keď fakticky odovzdal svoj nehnuteľný majetok do vlastníctva osôb pre prípad svojej smrti, ktoré vyslovene nemal rád, čo ako jeho rodinný príslušník veľmi dobre vie. Už i vo svojich podaniach, ktoré v priebehu konania doručil súdu, poukázal na to, že psychický stav D. C. bol veľmi pochybný počnúc jeho útokom na manželku dňa 26.7.2010 a nasledujúc neskôr, keď až celkom 7x spisoval a menil svoj závet! Rovnako, poukazoval i na to, že sám znalec G. B. vyjadruje vo svojom znaleckom posudku zo dňa 6.7.2022 svoje pochybnosti, keď na strane 13 v bode II/3 udáva: „V prípade psychiatrickej expertízy nebohého D. C. som bol odkázaný len na nepriame informácie, ktorých pravdivosť môže byť rôzna. Moje závery vychádzajú iba z nepriamych informácií. Posudzovaný nebol v deň podpisu zmluvy a ani krátko po podpise zmluvy psychiatricky exaktne vyšetrovaný, chýbajú úplne vierohodné informácie o jeho psychických prejavoch v uvedený deň.“ Vytkol súdu prvej inštancie postup, že nevypočul lekára G. K., znalca G. B., tiež namietal výber tohto znalca s tým, že mala byť vybratá znalecká organizácia.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa.

7. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303- A, str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a obranu proti takémuto uplatneniu (). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol; jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. nepresvedčivé.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

12. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp.zn. .

13. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. ( ), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

14. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( , resp. CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

15. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu znaleckého posudku, že v čase realizácie predmetného právneho úkonu u posudzovaného síce už nešlo o úplne nenarušený terén jeho psychiky, avšak nebola zistená prítomnosť takej masívnej a závažnej psychopatológie, na základe ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu (znalecký posudok č.l. 87 spisu). Navyše je nevyhnutné poukázať na to, že z ustanovenia a 197 , podľa ktorých súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka, ktorý je povinný dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, v prípade, že strana nevie zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka na pojednávaní, požiada o predvolanie svedka súd, ktorý zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní. V súlade s prejednacím princípom, ktorý dôsledne ovláda kontradiktórne sporové konanie, zabezpečuje prítomnosť svedka na pojednávaní strana, ktorá tento dôkaz navrhla. Strana má súčasne zákonnú povinnosť o tejto skutočnosti upovedomiť súd aj protistranu. Právna úprava, podľa ktorej súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, sa vzťahuje aj na výsluch svedka. Súd preto môže napriek tomu, že svedok je prítomný na pojednávaní, jeho výsluch nevykonať. Tento dôkaz môže v konaní vôbec zamietnuť vykonať, vtedy o tom vydá uznesenie do zápisnice o pojednávaní a dôvody, prečo tak urobil, uvedie v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Súd však môže dôkaz svedka nevykonať na danom pojednávaní z dôvodu, že strana síce zabezpečila jeho prítomnosť, ale neupovedomila o tom protistranu (alebo ju upovedomila neskoro), ktorá namietla nedostatok času na prípravu na vypočutie svedka ( ). V prípade, že strana nevie zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka na pojednávaní, požiada o predvolanie svedka súd. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 741-744 s.). Je pravdou, že súd prvej inštancie formálne nerozhodol o nevykonaní navrhovaného výsluchu svedka G. K., avšak súčasne žalobca nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Vada konania o nerozhodnutí o zamietnutí dôkazov výsluchu svedka (i keď jeho účasť nebola žalobcom zabezpečená), so zreteľom na akceptovateľné dôvody v bode 11 rozsudku súdu prvej inštancie vykonanie jeho výsluchu, by neprispelo ani len teoreticky k inému objasneniu veci, než ku ktorému dospel okresný súd.

16. Cieľom civilného súdneho procesu je dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov tak, aby bol zachovaný princíp právnej istoty. Rovnako aj v tomto konaní je potrebné spravodlivo usporiadať vzťahy medzi stranami tak, aby bolo zadosťučinené princípu právnej ekvity. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Základné rozloženie dôkazného bremena v civilnom sporovom

konaní a procesné následky stavu non liquet - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. z 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp.zn. ).

17. Odvolací súd nemôže hodnotiť právne a skutkové závery prvoinštančného súdu ako signalizujúce taký stupeň nepresvedčivosti, či zjavnej neodôvodnenosti, ktorý by predstavoval neprípustný zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa , resp. ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Dohovoru (napr. , , ). Rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu nie sú podľa názoru odvolacieho súdu také nedostatky, na základe ktorých by mohol rozhodnúť o tom, že je z pohľadu spravodlivej úpravy pomerov medzi stranami neakceptovateľné a neudržateľné. Inak povedané jadrom neúspechu žalobcu je, že z jeho strany ako odvolateľa, nad všetky pochybnosti nebolo preukázané, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol spôsobilý závet spísať. Uvedenú skutočnosť v kontradiktórnom konaní má preukazovať strana konania, ktorá pre seba má záujem privodiť priaznivejšie postavenie a úspech v konaní. Znalecký posudok v konaní je s jednoznačným záverom a snaha zvrátiť dôkaznú situáciu v prospech odvolateľa by teoreticky mohlo privodiť vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý odvolateľ do spisu jednak nedoložil a ani nežiadal súd o jeho vykonanie. V takýchto konaniach sú súdy odkázané na odborné znalosti osôb – znalcov, ktoré s najvyššou možnou mierou pravdepodobnosti môžu vyvrátiť alebo potvrdiť žalobné tvrdenie o nespôsobilosti poručiteľa ku dňu spísaniu závetu, iné dôkazy preukazujúce prípadné pochybnosti o záveroch tohto znaleckého posudku nie sú izolovane spôsobilé narušiť záver odborného posúdenia znalca.

18. Za stavu, ak súd prvej inštancie správne vyhodnotil komplexne celé dokazovanie vrátane všetkých znaleckých posudkov, tak vyvodil správny záver o neodôvodnenosti žaloby žalobcov a s týmto sa odvolací súd stotožňuje.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. ). Vzhľadom na to, že žalobcovi sa nepodarilo nad všetky pochybnosti preukázať, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol spôsobilý závet zriadiť, potom závet je potrebné považovať za platný.

20. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s poukazom na ust. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca a ktorých výšku určí súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).