Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-51-2013.pdf
PDF · 122.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľa: M. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Z. D. XXX, zastúpený JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom so sídlom Brezová 10, Želiezovce, proti odporcovi: P. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Z. D. XXX, zastúpený JUDr. Michalom Rebrom, advokátom so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, o zaplatenie 2.137,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1157,05 Eur na účet právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banke, a.s. č. účtu: 2926848872/1100, IBAN: SK08 1100 0000 0029 2684 8872, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 2137,88 Eur, ako aj úroky z omeškania zo sumy 2137,88 Eur od podania návrhu t.j. 20.2.2013 do 7.5.2013 vo výške 3,0 % (dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS) a od 8.5.2013 do zaplatenia úroky vo výške 2,0 %, ako i k náhrade trov konania a to titulom náhrady škody. V písomnom návrhu ako i na pojednávaní uviedol, že odporca mu v presne nezistenej dobe do dňa 9.5.2010 z objektu poľnohospodárskeho dvora na adrese V. Z. D. Č..L.. XX, ktorý je a bol v tom čase oplotený, s visiacim zámkom uzamknutý a bol označený ako „súkromný majetok“ odcudzil 3 ks tam sa nachádzajúcich ťažkých brán o rozmeroch 1,2 x 1,2 m a to tak, že odrazil visiaci zámok a takto poškodil aj vchodovú železnú bránu a na odstavenom motorovom vozidle značky AVIA 31 poškodil ľavé spätné zrkadlo. Týmto svojim konaním mu spôsobil škodu vo výške 2137,88 Eur. Táto škoda bola vyčíslená tak, že železné brány toho času boli zakúpené za 5.000,- Sk, čo je v prepočte za 1 ks 165,95 Eur x 3 = 497,88 Eur, za poškodený visiaci zámok 100 Eur, za poškodenú vchodovú železnú bránu 1500 Eur a za poškodené ľavé spätné zrkadlo 40 Eur. Odporca i napriek jeho výzve z uvedenej sumy nič neuhradil.
Odporca žiadal podaný návrh zamietnuť, nakoľko žalovanú pohľadávku neuznáva, navrhovateľovi žiadnu škodu neurobil. K dnešnému dňu nebolo vydané žiadne právoplatné súdne a iné rozhodnutie, ktoré by ho s uvedeným trestným konaním akokoľvek spájalo ani ho zaväzovalo na úhradu údajnej škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na majetku. Obvinený nebol, bol vypočutý ako svedok. Podľa jeho názoru celá vec je premlčaná, nakoľko tento incident sa stal dávno.
Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Z písomných podaní ako i z výpovedi navrhovateľa vyplýva, že je vlastníkom hospodárskeho dvora v obci Vyškovce nad Ipľom 46. Hospodársky dvor je celý oplotený, s visiacim zámkom uzamknutý a pri bráne hospodárskeho dvora je tabuľa s nápisom „ zákaz vstupu“. Odporca mal na jeho pozemku umiestnený s jeho súhlasom trambus. Niekedy v mesiaci máj 2010 došlo k vniknutiu na jeho pozemok, pričom bol odstránený zámok z brány. V tom období sa nenachádzal doma, bol chorý, operovaný na nohu. Osobne nevidel kto odstránil resp. poškodil zámok, bránu. Vnuk mu povedal, že to bol p. A. aj s nejakými ľuďmi. Zistil, že odporca si zobral trambus z hospodárskeho dvora, kde ho mal s jeho súhlasom umiestnený. Je utvrdený v tom, že škodu mu spôsobil odporca, nakoľko sa priznal na prokuratúre, že vstúpil na pozemok. Sám odporca uviedol, že škodu spôsobil neúmyselne. Pri výške škody vychádzal z cien pred poškodením. Po poškodení brány neopravoval, tieto brány sa tam nachádzajú v takom stave v akom boli poškodené. Dá sa povedať, že sú ešte v horšom stave, nakoľko si zvyknú cigáni zobrať železá. Škoda na vchodovej železnej bráne je vo výške 1500 Eur. Nepamätá sa v akej hodnote zámok kúpil, ale myslí si, že zámok aj s namontovaním stojí 100 Eur, pričom do tejto sumy zarátal aj cestu, nakoľko zámok treba ísť aj kúpiť a doniesť. Spätné zrkadlo sa pokazilo na stojacej Avii a jeho kamarát, odborník, ktorý chodí opravovať autá povedal, že je to škoda v hodnote 40 Eur. Ťažké brány o rozmere 1,2 x 1,2 m v počte 3 ks sa nachádzali na trambuse, ktorý odporca odtiahol z hospodárskeho dvora a teda odcudzil aj brány. Brány zakúpil od K. F. po 5000,- Sk, či je v prepočte za jeden kus 165,96 Eur x 3= 1497,88 Eur.
Z výpovede odporcu vyplýva, že jeho zať mal na pozemku navrhovateľa Liazku. Navrhovateľ mu prostredníctvom viacerých ľudí odkazoval aby si Liazku odtiahol. Z uvedeného dôvodu išiel Liazku odtiahnuť. Navrhovateľa nevolal, že ide Liazku odtiahnuť, nakoľko považoval odkazy navrhovateľa od iných ľudí za výzvu k tomu, aby Liazku odtiahol čím skôr. Snažil sa to urobiť čím skôr, nepamätá sa už v ktorý deň sa tak stalo. Podľa neho navrhovateľ videl, že Liazku ťahá, nakoľko v tom čase v nemocnici nebol. Na pozemok vošiel, avšak brána bola otvorená a nebola to riadna brána tak ako má byť, ale to boli kusy železa, ktoré zvyknú bývať pri cestách, ktoré zachytávajú sneh. Na jednom takomto visel aj zámok. V žiadnom prípade, keď z tadiaľto brali Liazku nedošlo k poškodeniu týchto brán. Pri odťahu mu pomáhal Ing. A.. Vozidlo sa im nepodarilo vytiahnuť a tak im na pomoc prišiel p. Kováč a neskôr aj Urblíkov vnuk. Ako túto Liazku vyťahovali z pozemku, tak sa stalo, že tam stála nefunkčná Avia a trošku zachytil spätné zrkadlo, avšak toto vôbec nerozbil. Keď z tadiaľ odchádzali, tak bránu zatvorili tak ako bola, pritom keď vychádzali von, bránu museli z každej strany dvaja držať, nakoľko bola krivá. Zámok na bránu nedávali, nakoľko brána ani nebola zamknutá, na bráne visel len zámok tak ako je to zdokumentované na fotografii z polície.
Zo spisu Obvodného oddelenia PZ Šahy pod č. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012 bolo zistené, že dňa 3.4.2012 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona preto, že doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do dňa 9.5.2010 kedy bol skutok zistený, v obci Vyškovce nad Ipľom z objektu poľnohospodárskeho dvora na adrese Vyškovce nad Ipľom č.d. 46, doteraz nezisteným spôsobom odcudzil 2 ks tam sa nachádzajúcich ťažkých brán o rozmeroch 1,2 x 1,2 m, čím spôsobil M. A. škodu v doteraz nezistenej výške. Uznesením zo dňa 22.11.2012 pod sp.zn. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ, bola postúpená Obvodnému úradu v Leviciach, Odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkov, pracovisko Šahy na prejednanie priestupku, teda výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť oznamovateľ M. A.. Prokurátor Okresnej prokuratúry Levice uznesením zo dňa 20.12.2012 pod č.k. 1Pv 227/12-19 zamietol včas podanú sťažnosť, pretože nie je dôvodná.
Obvodný úrad Levice, obor všeobecnej vnútornej správy dňa 7.1.2013 pod č.k. ObU-LV- OVVS-2012/01806 Záznamom o odložení veci, vec odložil z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla.
Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol v konaní vypočuť svedkov: T. A., M. A. F., X. A.Á., F. Š., U. Š., F. Š., K. F.. Uviedol, že „doručí aj viac svedkov, a to až potom ak sa s ním prekonzultujem“.
Svedkyňa T. A., manželka navrhovateľa uviedla, že má vedomosti o tom, že odporca mal auto na pozemku navrhovateľa, auto sama videla. Nebola prítomná, keď odporca si auto z pozemku zobral.
Pozemok bol oplotený, bol zatvorený, vstup na pozemok bol cez železnú bránu, na ktorej bol visiaci zámok. Keďže brána bola poškodená, navrhovateľ ju opravil. Navrhovateľ bol veľmi nahnevaný, že brána bola poškodená, a že s Aviou zmizli aj brány. Videla, že brány boli naložené na vozidle, ktoré patrilo odporcovi. Súhlas odporcovi na odstavenie vozidla na pozemku mu dal navrhovateľ. Nebol vôbec problém v tom, že toto vozidlo na pozemku stojí. Nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ vyzýval odporcu, aby si vozidlo odtiahol a ani nevie o tom, žeby si mal odporca vozidlo odtiahnuť. Myslí si, že keď je brána zatvorená, odporca mal oznámiť, že si vozidlo príde odtiahnuť. Odporca sa priznal k tomu, že vošiel na ich pozemok bez toho, aby im to dal na vedomie. Na ich pozemok rómsky občania nechodili kradnúť, neverí tomu, že to navrhovateľ uviedol.
Svedok M. A., syn navrhovateľa uviedol, že nebol prítomný pri tom ako bolo vozidlo zobrané z pozemku navrhovateľa. O tejto záležitosti počul od svojho otca a brata. Chodil na tento pozemok, má vedomosti o tom, že odporca mal tam uskladnené svoje vozidlo. Na tomto vozidle boli naložené brány, ktoré patrili otcovi. Brána bola uzavretá zámkom. V ten deň keď sa išiel pozrieť, brána bola odtiahnutá, zámok tam nevidel. Keď sa to všetko odohralo, navrhovateľ nebol doma. Videl, že sa brána poškodila. Viac sa s navrhovateľom o tejto záležitosti nerozprávali, nepovedal mu čo sa poškodilo, ani mu nerozprával, že by odporca mal odísť s autom naloženými bránami.
Svedok X. A., syn navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru vozidlo, ktoré bolo na pozemku navrhovateľa nepatrilo odporcovi. Odporca s určitými ľuďmi vošiel do priestoru na pozemok, hoci tento bol ohradený, bolo tam napísané, že sa jedná o súkromný pozemok, a že vstup zakázaný. Nebol prítomný pri tom, keď odporca s určitými ľuďmi vošiel na pozemok. Navrhovateľ ako i samotný odporca mu povedali, že na pozemok odporca vošiel. Nevie, či navrhovateľ vyzýval odporcu, aby si auto zobral, avšak určite vie, že mu nepovolili vstup na jeho pozemok bez prítomnosti navrhovateľa. Nebol sa osobne pozrieť na miesto samé, keď mu bolo povedané, že odporca vnikol na pozemok. Boli tam policajti, sú odborníci. Nevie sa vyjadriť aká škoda navrhovateľovi vznikla, rozprávalo sa okolo 2000 Eur. Čo konkrétne bolo poškodené nevie, nerozprával sa detailne s navrhovateľom, bol veľmi rozčúlený. Nevie posúdiť v akom stave sú brány, nehnuteľnosť patrí už bratovi. Stará sa o svoj majetok, iný ho nezaujíma.
Súd v konaní vypočul svedka Ing. P. A., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania. Uviedol, že odporca ho požiadal o pomoc s odťahom nákladného vozidla Liaz, nakoľko ho navrhovateľ vyzval, aby auto z jeho pozemku zobral preč. Prišiel na pozemok s traktorom. Keď prišli na pozemok, brána bola otvorená, nepamätá sa či na nej bol visiaci zámok. Vzadu na pozemku sa nachádzal v záhradke pán V., s ktorým sa chvíľku rozprávali. Vozidlo sa im nepodarilo vytiahnuť, a preto zavolali druhého traktoristu L. U., starostovho syna. S druhým traktorom sa im podarilo vytiahnuť vozidlo z dvora. Na Liazke sa nachádzali len oblúky, ktoré držia plachtu a dosky, ktoré pred domom odporcu mu podával. Nič iné sa na Liazke nenachádzalo. Na Liazke rozhodne brány naložené neboli. Pri odťahu bolo zachytené spätné zrkadlo vozidla Avie, ktoré bolo nepojazdné a stálo na dvore. Nevšimol si, že by mali zachytiť aj bránu. Keď vychádzali von z dvora, tak bránu držala rómska občianka, ktorá bývala aj s inými na predmetnom pozemku v staršom rodinnom dome.
Svedok L. U., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania uviedol, že býva oproti nehnuteľnosti navrhovateľa. Išiel zo školy, v tom období mal 16 rokov, zbadal ich traktor. Preto tam išiel a dotazoval sa čo sa deje. S traktorom tam bol ich zamestnanec Ladislav Kováč. Nevedeli vytiahnuť Liazku, preto si sadol do traktora a Liazku vytiahli von na cestu. Nevie či došlo pri tom k poškodeniu auta Avie a brány. Chodieval okolo tohto pozemku, železná brána bývala zavretá, ale nevie či bola zavretá visiacim zámkom.
Svedok P. U., starosta obce Vyškovce nad Ipľom, bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania uviedol, že nebol prítomný pri vyťahovaní nákladného vozidla zn. Liaz z pozemku navrhovateľa. Počul o tom iba od svojho syna Dávida. Syn zistil, že majú problém s vytiahnutím vozidla tak im pomohol. Má vedomosti o tom, že navrhovateľ povolil odporcovi na jeho pozemku odparkovať vozidlo. V tom období veľmi dobre spolu vychádzali. Neskôr mu odporca spomínal, že navrhovateľ mu odkazuje cez p. V., aby vozidlo si zobral z jeho pozemku preč. Od roku 1992 býva oproti pozemku navrhovateľa. Už v tom období stála brána tak ako sa nachádza i v súčasnosti. Vzťahy mali dobré, navštevovali sa,
chodili na pozemok navrhovateľa. Brána nebola opatrená visiacim zámkom, mala len reťaze, ktoré boli obtočené okolo brány. Na nehnuteľnosti navrhovateľa vždy bývala nejaká rodina rómskeho pôvodu a keď išli na návštevu, je ťažko povedať, či vysťahovávali nejaké veci von z pozemku.
Navrhovateľ žiadal, aby súd v konaní vypočul aj svedkov: 1. F. V., ktorá videla ako vozidlo vyťahujú a vozidlo bolo ťažké, nakoľko bolo plné železnými bránami, 2. M. V., ktorý údajne videl, že ako Ing. A. poškodil vchodové dvere aj odstavenú Aviu, 3. D. C. t.č. zamestnanec navrhovateľa, ktorý brány nakladal na Trambus, 4. K. F., od ktorého boli odcudzené ťažké brány kúpené, 5. U. Š., ktorý videl, že ťažké brány aj ľahké brány boli stále naložené na odstavenom Trambuse, 6. E. A., ktorý bol prítomný pri odťahovaní.
Svedok M. V., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania uviedol, že má vedomosti o tom, že odporca mal na pozemku navrhovateľa odstavené motorové vozidlo Liaz. Chodili do záhrady, ktorá je položená vyššie za pozemkom navrhovateľa. Do záhrady chodili z hora, občas aj zo spodu cez pozemok navrhovateľa cez malú bránku, ktorá je vedľa veľkej železnej brány. Ak sa dobre pamätá, na bráne bol zámok. Po tom čo bola Liazka odtiahnutá, si nevšimol či bol zámok pokazený, alebo žeby bola brána pokazená. Keď bol v záhrade zistil, že sa na pozemku niečo deje a išiel sa tam pozrieť. Nezdržal sa dlho. Neskôr si uvedomil, že už Liazka na dvore nie je. Nebol prítomný pri odťahu vozidla, teda nevidel žeby mala byť poškodená Avia alebo brána. Nevidel zo záhrady na korbu vozidla, jeho ani nezaujímalo čo sa na Liazke nachádza. Navrhovateľ neodkazoval cez neho odporcovi, aby si vozidlo odtiahol.
Svedkyňa F. V., jej dcéra má za manžela syna navrhovateľa uviedla, že asi po dobu 10 rokov sa stará o záhradu, ktorá je nad pozemkom navrhovateľa. Na pozemku navrhovateľa sa nachádzali asi dve Avie a Liazka. Autá dobre nepozná. Boli sa s manželom na chvíľku pozrieť, čo sa robí na pozemku navrhovateľa. Zo záhrady videla, že na jednej Avii sú naložené gumy, na inom aute železá, ale nevie povedať, na ktorom aute železá naložené boli. Nevie, ktoré auto odťahovali. Na základe toho, že ostala Avia na dvore tak vie, že odtiahli väčšie auto a to Liazku. Na Avii ostali gumy. Vie, že tam bola ešte jedna Avia a z hora zo záhrady videla, že na tom veľkom aute, teda v Liazke, boli železá, avšak nevie konkrétne povedať aké železá sa tam nachádzali. Keď sa prišli pozrieť čo tam robia, vtedy nevidela, či boli alebo neboli železá na Liazke, nakoľko je to vysoko a ani ju to nezaujímalo. Podľa jej názoru železá v tom aute museli byť, lebo keby železá dali dole, tak tieto by museli byť na zemi. Nevidela ako bolo auto vytiahnuté von z pozemku navrhovateľa. Nemá vedomosti o tom a ani si nepamätá, že by po tejto udalosti bola brána poškodená alebo bol poškodený zámok. Chodievali do záhrady aj občas z dola cez malú bránu, ktorá je vedľa veľkej železnej brány.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Inštitút premlčania umožňuje, že ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.).
Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom.
Občiansky zákonník v ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte.
Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu musí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp.zn. 1Cdo 82/2009).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľom uplatnená pohľadávka voči odporcovi nie je premlčaná. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ktorá sa v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Navrhovateľ sa dozvedel o škode najneskôr dňa 9.5.2010, kedy bol skutok zistený. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o tomto prvku (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o ňom). Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že sa utvrdil v tom, že škodu spôsobil odporca, keď odporca sa sám na prokuratúre, polícii priznal, že škodu urobil neúmyselne a teda, že na jeho pozemok vnikol. Súd mal z vyšetrovacieho spisu (ČVS: ORP-347/SA-LV-2012) preukázané, že dňa 3.4.2012 sa začalo trestné stíhanie z dôvodu, že doposiaľ neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe do dňa 9.5.2010, kedy bol skutok zistený... Odporca bol ako svedok v predmetnej veci vypočúvaný dňa 5.6.2012, kde uviedol, že si z pozemku navrhovateľa odtiahol nákladné motorové vozidlo zn. Liaz. Ako vozidlo vyťahovali z dvora, náhodou bočnicou Liazu zachytili spätné zrkadlo Avie navrhovateľa. Žiadne iné časti vozidla neboli poškodené, bol ohnutý iba držiak zrkadla na Avii. Inú škodu nespôsobili, žiadne ťažké brány z pozemku neodcudzili.
Navrhovateľ sa o týchto skutočnostiach preukázateľne dozvedel prevzatím uznesenia zo dňa 22.11.2012 sp. zn. ČVS: ORP-347/SA-LV-2012, ktoré prevzal dňa 28.11.2012, a ktorým predmetná trestná vec bola postúpená Obvodnému úradu Levice, Odboru všeobecnej vnútornej správy, Oddeleniu priestupkov, pracovisko Šahy. Od uvedeného dňa t.j. 28.11.2012 začala plynúť dvojročná premlčacia doba a skončila by 28.11.2014. Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 22.2.2013, teda pred uplynutím tejto premlčacej doby a preto súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú odporcom.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Základným predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
V ustanovení § 420 ods. 1 Obč. zák. je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedná za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkoprávneho vzťahu alebo o povinnosti uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného t.j. navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nad akúkoľvek pochybnosť existencie škody, jej výšky, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V rámci vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi škodu spôsobil odporca. Neboli naplnené základné znaky pre priznanie nároku na náhradu škody, nakoľko nemožno jednoznačne určiť príčinu vzniku škody a predovšetkým zavinenie.
Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda vniknutím odporcu na jeho pozemok, ktorý bol uzavretý. Odporca mal pokaziť zámok na vstupnej bráne a odtiahnuť svoje vozidlo. Pri odtiahnutí vozidla mal spôsobiť navrhovateľovi škodu na zrkadle stojacej Avie, na železnej vchodovej bráne, na visiacom zámku, ako aj odcudzením 3 ks železných brán.
Z vykonaného dokazovania a ani výsluchom navrhnutých svedkov samotným navrhovateľom nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu. Ani jeden svedok nebol prítomný pri tom, keď mal odporca škodu navrhovateľovi spôsobiť. Nebol produkovaný ani jeden dôkaz, že škoda bola spôsobená, a že ju spôsobil práve odporca v dôsledku toho, že odtiahol motorové vozidlo z dvora navrhovateľa. Dokonca z výpovedí svedkov (Ing. A., U.) vyplýva, že samotný odporca z pozemku navrhovateľa vozidlo neodťahoval. Navrhovateľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal, že odporca vnikol na jeho pozemok tak, že pokazil zámok na vchodovej železnej bráne, tento poškodil, poškodil tieto železné brány, odcudzil 3 ks železných brán. Odporca uviedol, že brána bola otvorená, boli to kusy železa a na jednej visel aj zámok, poprel, že by došlo k poškodeniu brán pri vyťahovaní nákladného auta a odcudzení 3 ks železných brán. Uviedol, že neúmyselne trošku zachytil spätné zrkadlo na stojacej Avii patriacej navrhovateľovi, avšak ho nerozbil. Ani výpoveďou svedkyne F. V. nebolo preukázané, že odporca odcudzil 3 ks železných brán. Sám navrhovateľ pri jej výpovedi uviedol, že ju dal vypočuť z dôvodu, že jemu povedala, že keď odporca odťahoval trambus, na trambuse videla brány. Nevie prečo na súde zmenila svoju výpoveď. Svedkyňa vo svojej výpovedi na súde uviedla, že nevidela, či boli alebo neboli železá na Liazke. Sám navrhovateľ pripustil, že po poškodení brány neopravoval, brány sa tam nachádzajú v takom stave v akom boli poškodené. Dá sa povedať, že sú ešte v horšom stave, nakoľko cigáni si zvyknú zobrať železá. Nebol zo strany navrhovateľa produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že odporca odtiahol nákladné auto Liaz aj s naloženými ťažkými železnými bránami. I keď odporca priznal, že nedopatrením trošku zachytil spätné zrkadlo na Avii patriacej navrhovateľovi, nebolo možné navrhovateľovi v tejto časti náhradu škody priznať. Navrhovateľ súdu nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom výšku škody a nebolo ju možné odvodiť len z nepodložených tvrdení navrhovateľa. Naviac v konaní nevyvstali také dôkazy, ktoré by podporne svedčili v prospech navrhovateľa a preukazovali podstatný právny dôvod na náhradu škody.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Navrhovateľ v priebehu konania svojimi podaniami namietal, že súd v konaní nepredvolal a nevypočul ním navrhnutých svedkov.
Súd túto námietku navrhovateľa považuje za nedôvodnú, nakoľko vykonanie týchto ďalších dôkazov
- výsluch svedkov, by neviedlo k zisteniu iných rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci. V
zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie na účastníkoch konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním.
Súd nevykonal výsluch navrhnutého svedka: F. Š., U. Š., F. Š., K. F., D. C.. Ani jeden z týchto navrhovaných svedkov nebol prítomní, keď malo dôjsť ku škode navrhovateľa, neboli prítomní na pozemku v čase keď odporca odťahoval vozidlo z pozemku navrhovateľa. Výpoveďami týchto svedkov by nedošlo k zmene zisteného stavu, z ktorého by bolo možné uzavrieť, že nárok navrhovateľa je daný. Výpoveď svedkov D. C. (nakladal brány na trambus), U. Š. (videl, že brány ťažké i ľahké sú stále uložené na odstavenom trambuse), K. F. (od ktorého odkúpil ťažké brány), pričom pri ďalších svedkoch navrhovateľ neuviedol na akú okolnosť majú byť vypočutí, súd považoval predmetné dokazovanie za nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Súd v konaní nevypočul ani navrhovateľom navrhnutého svedka Ladislava Kovácsa, ktorého súd dvakrát predvolal z adresy označenej navrhovateľom, avšak zásielka súdu sa vrátila ako adresát neznámy.
Na množstvo podaní navrhovateľa v predmetnej veci, v ktorých uvádza, že v konaní je porušovaný dohovor ľudských práv, diskriminuje sa navrhovateľ, nakoľko neboli predvolaní všetci ním navrhnutí svedkovia, čím sa bráni, aby bolo spravodlivé súdne konanie, súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nad akúkoľvek pochybnosť protiprávne konanie odporcu, existencie škody, jej výšky, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a preto podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
Odporca mal v konaní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p., preto súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 1157,05 Eur (odporca si uplatnil náhradu vo výške 1240,84 Eur) , ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v počte 1 úkonu po 91,29 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia); v počte 2 úkonov po 182,58 Eur (účasť na pojednávaní dňa 8.4.2015 a 7.9.2015 - pojednávanie presahujúce 2 hodiny § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/04 Z.z.); 3xRP po 8,39 Eur; náhradu cestovných výdavkov pri dvoch účastiach na pojednávaní vo výške 177,84 Eur pri vzdialenosti Bratislava - Levice a späť (§ 15 písm. a) cit. vyhlášky); náhrada straty času na trase Bratislava - Levice a späť v trvaní 4:14 hodiny, teda za 9 polhodín x 13,98 x 2 pojednávania vo výške 251,64 Eur (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky).
Odporca v rámci náhrady trov konania žiadal, aby súd mu priznal i náhradu vo výške 329,74 Eur a to vzhľadom ku skutočnosti, že odporca dňa 18.2.2015 nevidel dôvod na odročenie pojednávania a teda si uplatnil v zmysle § 147a ods. 1 a 2 O.s.p. právo na náhradu pre odporcu v čiastku 15 Eur a pre právneho zástupcu vo výške 100 Eur t.j. 115 Eur a k tomu náhradu za cestovné vo výške 88,92 Eur a náhradu za stratu času vo výške 125,82 Eur, čo spolu činí 329,74 Eur. Samotnú paušálnu náhradu v zmysle § 147a ods. 1 a 2 O.s.p. si uplatnil už na pojednávaní dňa 18.2.2015.
Z ustanovenia § 147a O.s.p. možno výkladom vyvodiť, že právo účastníka požadovať od protistrany sumu 15 Eur a účastníka zastúpeného advokátom 100 Eur v prípade, že došlo k odročeniu nariadeného pojednávania, vzniká len pri splnení zákonných podmienok. Základným predpokladom pre použitie ust. § 147a ods. 1, 2 O.s.p. je, že k odročeniu pojednávania došlo na základe žiadosti účastníka.
Takáto žiadosť súdu zo strany navrhovateľa ako i jeho právneho zástupcu súdu nebola doručená. Navrhovateľ súdu zaslal podanie, v ktorom uviedol, že sa odmieta zúčastniť pojednávania, nakoľko nebol predvolaný „korunovaný“ svedok. Právny zástupca navrhovateľa súdu zaslal podanie (18.2.2015 o 8.27 h), že ospravedlňuje svoju neúčasť rešpektujúc oznámenie klienta. V tomto smere je však významné ust. § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Avšak z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.2.2015 nemožno vyvodiť nad akúkoľvek pochybnosť, že k odročeniu pojednávania došlo práve na základe toho, že sa ho nezúčastnil navrhovateľ a jeho právny zástupca. Po oboznámení súdom odporcu a jeho právneho zástupcu o neúčasti protistrany na pojednávaní uviedli, že i oni navrhujú v konaní vypočuť ďalšieho svedka a teda v záujme vykonania predmetných dôkazov bolo pojednávanie odročené. Keďže súd následne rozhodol o odročení pojednávania, nemožno mať v tomto prípade za preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu § 147a O.s.p.
Z uvedeného dôvodu súd nepriznal odporcovi v rámci náhrady trov paušálnu náhradu uplatnenú vo výške 115 Eur v zmysle § 147a) ods. 1 a 2 O.s.p. Súd za účasť na pojednávaní mu priznal 1 úkon za účasť na pojednávaní dňa 18.2.2015 a to 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 4 cit. vyhl. v rozsahu 22,82 Eur a 1xRP po 8,39 Eur ako i cestovné náhrady za uvedený deň 88,92 Eur, náhradu za stratu času 125,82 Eur t.j. spolu 245,95 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Leviciach, dňa 7.9.2015