Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/65/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2015, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods.1, ods.2 písm.d/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaných A. B. a C. A. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.3.2015 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaných A. B. a C. A..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 24.3.2015 boli obžalovaní A. B. a C. A. uznaní vinnými zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

obžalovaný C. A. spoločne s odsúdeným D. E. v bode 2/ rozsudku

- dňa 01.09.2012 v čase o 04.30 hod. na chodníku F. G. H. G., lúpežne prepadli I. J. K., a to tým spôsobom, že k nemu pristúpili a pokúsili sa mu vytrhnúť tašku a následne ho udreli päsťou do hlavy a znova prudko potiahli tašku, následkom čoho I. J. K. spadol na zem, kde ho kopli do oblasti rebier, vytrhli mu tašku čiernej farby z ruky a následne mu prehľadali vrecká, kde z ľavého vrecka nohavíc mu odcudzili mobilný telefón zn. F. XXXXc L.: XXXXXXXXXXXXXXX, pričom v taške sa nachádzala peňaženka čiernej farby s hotovosťou cca 50,- Eur, 1 ks bankomatová karta od spol. M. N. O., čím spôsobili I. J. K. z Košíc škodu odcudzením mobilného telefónu v hodnote 33,77 Eur a hotovosti v hodnote cca 50,- Eur,

obžalovaný A. B. spoločne s odsúdeným D. E. v bode 3/ rozsudku

- dňa 28.08.2012 v čase okolo 14.00 hod. na ulici E. M. P. X H. G. pred vstupnou bránou do obytného domu lúpežne prepadli D. G., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že mu zozadu vykrútili ruky za chrbát, pričom mu z vrecka nohavíc vybrali hotovosť 25,- Eur a mobilný telefón zn. F. Q. P. K., L.: XXXXXXXXXXXXXXX, čím D. G. spôsobili odcudzením hotovosti škodu vo výške 25,- Eur a odcudzením mobilného telefónu škodu vo výške 33,77 Eur, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo.

Za to súd obžalovanému C. A. podľa § 188 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu trvaní 5 /päť/ rokov s probačným dohľadom.

Obžalovanému A. B. súd podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 42 ods.1 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák., § 37 písm.h/, písm.m/ Tr.zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 84 /osemdesiatštyri/ mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu uložený mu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 4.2.2015, právoplatný dňa 4.2.2015, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/ Tr.zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods.1 Tr.zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 72 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, ktorý na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd poškodeného I. J. K., nar. XX.X.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami obžalovaných A. B. a C. A..

Odvolanie A. B. smerovalo proti výroku prvostupňového rozsudku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Viery Ferčákovej. V odôvodnení podaného odvolania označil obžalovaný trest, ktorý mu bol uložený za neprimerane prísny. Zvýraznil pritom svoje osobné a rodinné pomery ako i skutočnosť, že trpí duševnou chorobou a jeho ovládacia schopnosť v čase skutkov bola zmenšená. Uvedené bolo potvrdené aj vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste , a to s ohľadom na rozhodnutie krajského súdu sp.zn. s tým, aby krajský súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože uložený trest citovaným rozsudkom možno považovať za dostačujúci. Obžalovaný ďalej poukázal na rozmedzie trestnej sadzby trestného činu, pre ktorý je stíhaný s tým, že trestná sadzba v trvaní 7 rokov je neprimerane prísna. Na jeho prevýchovu postačí aj trest kratšieho trvania. Poukázal na svoj vek blízky veku mladistvých a skutočnosť, že k trestnej činnosti sa priznal a túto oľutoval. Trestnú činnosť páchal pod vplyvom zlých priateľov a v prípade uloženia miernejšieho trestu sa po prepustení na slobodu bude o neho starať blízka rodina. Pre uvedené dôvody žiadal odvolaniu zo strany krajského súdu vyhovieť.

Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného C. A., tento namietal uznanú vinu, ako i uložený trest. Svoje podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Štefana Jordána. V odôvodnení odvolania spochybnil výrok o uznanej vine s tým, že v konkrétnom trestnom stíhaní nebol produkovaný dostatok dôkazov, ktoré by ho usvedčovali zo žalovanej trestnej činnosti. V odôvodnení ďalej poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom a taktiež nedostatočné odôvodnenie postupu pri uložení trestu odňatia slobody. Formulácia skutku v bode 2) rozsudku nezodpovedala objektívne zistenému stavu a samotné priznanie obžalovaného D. E. ho v žiadnom prípade neusvedčovalo zo spáchania stíhaného trestného činu. Obžalovaný ďalej podrobne rozoberal motív konania obžalovaného D. E., ako i dôkaznú situáciu namietaného skutku. Zvýraznil, že v konkrétnom prípade protiprávnej činnosti obžalovaného D. E. nebol aktívny, a preto nemôže byť ani trestne stíhaný. Poukázal taktiež na rozpory vo výpovedi obžalovaného D. E. z prípravného konania a hlavného pojednávania, ako aj to, že tento obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu.

Záverom uviedol, že pokiaľ by krajský súd prijal záver o jeho vine, navrhoval, aby mu bol uložený miernejší trest, lebo trest, ktorý mu bol uložený okresným súdom je neprimerane prísny. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa , a sám podľa rozhodol tak, že ho spod podanej obžaloby prokurátora oslobodí.

Na verejnom zasadnutí obidvaja obžalovaní zotrvali na písomných dôvodoch podaných odvolaní a v zmysle ich obsahu krajskému súdu navrhli aj jeho ďalší postup.

Prokurátor krajskej prokuratúry napadnutý rozsudok okresného súdu považoval v celom rozsahu za zákonný a dôvodný, a preto odvolanie obžalovaných navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolania obžalovaných boli podané oprávnenými osobami a včas, v lehote stanovenej v V zmysle ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu odvolací súd zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

Pokiaľ sa týka uloženého trestu obžalovanému A. B. krajský súd okrem už uvedených skutočností v napadnutom rozsudku uvádza, že zákonom stanovená trestná sadzba pri trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods.2 Tr.zák. je v rozmedzí 7 až 12 rokov. Obžalovanému bol trest ukladaný za prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností, a to podľa § 37 písm. h), teda že spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m), teda že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.4 Tr.zák. mala byť u obžalovaného A. B. správne ustanovená sadzba v rozmedzí 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov. Okresný súd podľa zistenia krajského súdu v zmysle uvedeného ustanovenia nepostupoval.

Krajský súd ďalej zvýrazňuje aj tú skutočnosť, že obžalovanému okresný súd neukladal trest odňatia slobody ani v zmysle ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák., a to napriek konkrétnemu usmerneniu uvedenom v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn zo 7.8.2014, ktorým bol pôvodný odsudzujúci rozsudok zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods.1 Tr.zák. okrem iného podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, pričom obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest za 2 alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaný dvoma, alebo viacerými skutkami. Takýto trest odňatia slobody podľa asperačnej zásady mal byť obžalovanému A. B. uložený aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012.

Osoba obžalovaného A. B. mala v aktuálnom odpise registra trestov päť záznamov pre úmyselné trestné činy, a to od roku 2011 do roku 2015, kedy bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo 4.2.2015 odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený trest bol trestom súhrnným s tým, že krajský súd zrušil trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 12.2.2014, v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 19.6.2013. Z miesta bydliska bol obžalovaný hodnotený všeobecne.

Pre uvedené skutočnosti krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného A. B. ustálil, že tomuto bol uvedenými pochybeniami prvostupňového súdu uložený trest odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Z tohto dôvodu nebolo možné takto uložený trest opakovane zmierniť, pričom takéto tvrdenie odôvodňuje aj hodnotenie osoby obžalovaného A. B.. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa zločinov lúpeže a jeho predchádzajúce odsúdenia, ako i uložené tresty nemali na jeho osobu prevýchovný účinok. Trest uložený obžalovanému teda podľa názoru krajského súdu v celom rozsahu zodpovedá zásadám na ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr.zák.

Na základe dôvodov odvolania obžalovaného C. A., krajský súd zo spisového materiálu zistil, že poškodený I. J. K. o svojom lúpežnom prepadnutí vypovedal na hlavnom pojednávaní (čl. 653 a nasl.) dňa 11.3.2014. Poškodený podrobne opísal spôsob svojho napadnutia, ako i okradnutia, pričom uviedol, že obžalovaní boli minimálne dvaja, pričom postavy by ťažko identifikoval, keďže v čase spáchania skutku bola tma a mal vypité 4 poháre červeného vína s nealkoholickým nápojom.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.5.2013 okrem iných vypovedal aj obžalovaný D. E. (čl. 523 a nasl.), ktorý uviedol, že skutku pod bodom 2/ obžaloby sa dopustil, a to takým spôsobom, že spoločne so R. P., C. A. a B. S. sa v ranných hodinách prechádzali po Kalvárii, kde videli osobu pod vplyvom alkoholu (poškodeného). B. S. a R. P. išli ďalej dopredu a on s C. A. ostali niekoľko metrov od uvedenej

osoby, ktorú spozorovali. Následne obžalovaný D. E. pristúpil k poškodenému, zobral mu peňaženku z vrecka a telefón, roztrhol mu nákupnú tašku a dal facku. Z peňaženky poškodenému vybral kreditné karty a občiansky preukaz, pričom z peňaženky mu vybral 20 až 30 Eur. C. A. stál v jeho blízkosti a pozeral sa na jeho konanie, pričom nevyvíjal žiadnu činnosť. Pri G. L. sa s B. S. rozdelili o získané peniaze a C. A. si zobral peňaženku. Na otázku prokurátora obžalovaný D. E. vypovedal, že C. A. vopred oznámil, že poškodenému zoberie peňaženku a tento mu v tom nebránil, len ho sledoval.

Za takejto dôkaznej situácie, ako i výpovednej hodnoty dôkazov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu zo 7.8.2014, odvolací súd nezistil pochybnosti o uznanej vine obžalovaného C. A.. Zo zabezpečených a vykonaných dôkazov z prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania mal krajský súd bezpochybne preukázané, že obžalovaný C. A. bol v čase spáchania trestného činu lúpeže na mieste činu a na tomto sa podieľal minimálne vytvorením priaznivých podmienok na jeho spáchanie s tým, že časti odcudzených vecí poškodeného sa aj nelegálne zmocnil. Pre uvedené dôvody krajský súd jeho odvolaniu v časti uznanej viny nemohol vyhovieť.

Obžalovanému C. A. bol ukladaný trest odňatia slobody pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák., a to za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3, s použitím § 36 písm.j) Tr.zák., nakoľko pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Trest mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, a to s probačným dohľadom. Zo strany krajského súdu je v uvedenom potrebné zvýrazniť, že zákonom ustanovená trestná sadzba pri trestnom čine lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. je v rozpätí 3 až 8 rokov. Po úprave, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností (§ 38 ods.3 Tr.zák.) trestná sadzba u obžalovaného C. A. mala byť správne stanovená v rozpätí 3 rokov až 6 rokov a 4 mesiacov. Osoba obžalovaného podľa aktuálneho odpisu registra trestov nemala žiadny záznam a z miesta trvalého bydliska bola hodnotená všeobecne. Zo súkromnej strednej školy mal obžalovaný C. A. kladné hodnotenie.

Takto uložený trest sa za vyššie uvedenej situácie, ako i citovanej právnej úpravy krajskému súdu javil primeraným a zodpovedajúcim zásadám na ukladanie trestov. Druhostupňový súd vzal do úvahy najmä hodnotenie osoby obžalovaného, ako i tú skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný a v jeho prípade sa jednalo o prvé porušenie zákona.

Krajský súd na základe týchto dôvodov odvolania obžalovaných A. B. a C. A. zamietol podľa , pretože nie sú dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.