Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/179/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa B. O. L. Real, spol. s r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Dolná 4, IČO: 36 029 840, zastúpeného spoločnosťou AK MS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Galandova č. 3., IČO: 47 237 767, za ktorú koná ako advokát a konateľ JUDr. Miloslav Šimkovič, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody č. 6, o náhradu škody vo výške 1.394.144,59 €, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -292 zo dňa 20. februára 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu č. k. -292 z 20. 02. 2007 vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 42 mil. Sk, v časti o uložení povinnosti zaplatiť mu sumu 995.817,56 €, p o t v r d z u j e ; vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho splnomocneného zástupcu AK MS, s. r. o., za ktorého koná ako advokát a konateľ JUDr. Miloslav Šimkovič, trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia navrhovateľa do rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -292 z 20. 02. 2007 v sume 35.449,30 € na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v B. D., a. s., do troch dní.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní po rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -292 z 20. 02. 2007 v odvolacích a dovolacích konaniach splnomocneným zástupcom AK MS, s. r. o., za ktorú koná ako advokát a konateľ JUDr. Miloslav Šimkovič v sume 46.248,33 € na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v B. D., a. s., do troch dní.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na okresnom súde 26. augusta 2005 sa navrhovateľ (ďalej označený ako „žalobca“) domáhal voči odporcovi (ďalej označený ako „žalovaná“) podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom (ďalej len „“) náhrady škody 42 000 000 Sk. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vyslovením nezákonnosti územného rozhodnutia a postupom vedúcim k jeho vydaniu ústavným súdom (nálezom č. k. -117 zo 16. apríla 2003) došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy k pozemku uzatvorenej na 35 rokov, ktorej základným predpokladom bolo práve územné rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené za nezákonné. Nájomnú zmluvu z 5. novembra 2002 mal žalobca uzatvorenú s nájomcom Nový Acord, spol. s r. o., k pozemku vo vlastníctve žalobcu, ročné nájomné bolo dojednané na sumu 1 200 000 Sk,

účelom nájmu bola výstavba čerpacej stanice pohonných hmôt. To, že pozemok bol spôsobilý na takýto účel, vyhlásil žalobca svojmu nájomcovi na základe toho, že Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia vydal 4. júla 2001 rozhodnutie č. 2001/02123/8KB, ev. č. 82/2001 o umiestnení stavby čerpacej stanice pohonných hmôt, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. júla 2001. Po zrušení územného rozhodnutia ústavným súdom nájomca od nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom odstúpil. Žalovaná suma 42 000 000 Sk zodpovedá dojednanému ročnému nájomnému za obdobie 35 rokov.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom (súd prvého stupňa) z 26. mája 2006 č. k. -165 žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 42 000 000 Sk, ako aj náhradu trov konania. Bol toho názoru, že všetky podmienky nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanej podľa boli splnené.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalovanej, uznesením zo 14. septembra 2006 sp. zn. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a zaoberať sa platnosťou nájomnej zmluvy, spôsobom jej zániku, otázkou, či by žalobcovi vôbec vznikol nárok na nájomné, pretože iba v takom prípade mu mohol vzniknúť ušlý zisk, ktorého by sa mohol domáhať od žalovanej. Uviedol, že žalobca sa však môže ušlého zisku domáhať iba do dňa rozhodnutia súdu (splatného nájomného), pretože žalobca sa nemôže úspešne domáhať náhrady škody, ktorá by mu vznikla až v budúcnosti.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom (v poradí druhým) z 20. februára 2007, č.k. -292 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42 000 000 Sk v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a trovy konania vo výške 1 301 668,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu. Vo veci rozhodol podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bolo vydané na základe nezákonného postupu správneho orgánu v konaní, preukázal vznik škody, ktorá mu v dôsledku tohto postupu správneho orgánu vo forme ušlého zisku vznikla tým, že došlo ku znemožneniu uplatnenia jeho majetkového práva na mesačné nájomné za obdobie 35 rokov z uzavretej nájomnej zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátnej správy, a to vo výške 1 200 000 Sk x 35 rokov. Súd akceptoval uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody čo do výšky z dôvodu, že pod pojmom škoda sa v občianskom, aj v obchodnom práve, považuje skutočná škoda aj ušlý zisk a nahrádza sa celá škoda. V konaní bolo preukázané, že žalobca mal uzavretú nájomnú zmluvu na obdobie 35 rokov, z ktorej mu mal plynúť zisk vo forme nájomného a táto zmluva zanikla z dôvodu, ktorý sám nezavinil, pre nemožnosť splnenia účelu nájomnej zmluvy, možno potom považovať ušlé nájomné za celé obdobie, teda za obdobie 35 rokov, na ktoré bola zmluva uzavretá, za ušlý zisk žalobcu. Podľa súdu prvého stupňa z výkladu je zrejmé, že za nesprávny úradný postup štátneho orgánu môže byť považovaný aj jeho postup v konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie, za podmienky, že toto rozhodnutie štátneho orgánu bolo zrušené po jeho právoplatnosti iným štátnym orgánom výslovne z dôvodu, že bolo vydané na základe nesprávneho úradného postupu a z tohto dôvodu je nezákonné, ako to bolo v tejto prejednávanej veci. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zánikom nájomnej zmluvy a vznikom škody a zároveň žalobca preukázal, že sa snažil o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody so žalovanou, ale neúspešne. Podľa názoru prvostupňového súdu boli splnené všetky podmienky preto, aby podľa bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie škody v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom (v poradí druhým) z 27. septembra 2007, sp. zn. na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi podľa názoru odvolacieho súdu škoda nevznikla, nebol preukázaný zodpovednostný vzťah štátu k náhrade škody žalobcu súvisiacej s nezákonným rozhodnutím. S ohľadom na celkové okolnosti súdenej veci na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že na strane žalobcu existovali také skutočnosti, pre ktoré bolo možné vec posúdiť z hľadiska okolností hodných osobitného zreteľa, ku ktorým došlo tým, že ústavný súd zrušil územné rozhodnutie ako

rozhodnutie nezákonné, z ktorého vyplýva zodpovednosť štátu za škodu. Pokiaľ potom žalobca svoj nárok odvodzoval zo zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, ktoré bolo zrušené a nárok podal na súd potom, ako jeho žiadosti o predbežné prerokovanie žalovanou nebolo vyhovené, splnil zákonnú podmienku pre uplatnenie náhrady škody z tohto titulu podľa , ak by preukázal, že mu škoda vznikla. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej posúdil z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu a existencie škody mu vzniklej, vychádzajúc zo zistenia zániku nájomného vzťahu podľa a a . Dospel k záveru, že medzi žalobcom a spoločnosťou Nový Acord, spol. s r. o. došlo k dohode o skončení nájmu ku dňu 28. apríla 2003. Preto pokiaľ podľa bol nájomník povinný platiť nájom iba počas trvania nájomného vzťahu a keď medzi žalobcom a touto spoločnosťou došlo k ukončeniu nájomného vzťahu dohodou, došlo aj k zániku povinnosti nájomníka platiť žalobcovi ročné nájomné. Preto ak žalobcovi vo vzťahu k spoločnosti Nový Acord, s. r. o. nevznikol nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy o platení nájomného, je bezzákladný aj nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Odvolací súd vyslovil názor, že žalobcovi na základe zániku povinnosti nájomníka platiť nájomné, nemohla vzniknúť žiadna škoda a ani škoda titulom ušlého zisku, predstavujúceho budúce platenie nájomného po dobu 35 rokov trvania nájmu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu rozsudkom zo 14. októbra 2008, sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Odvolaciemu súdu vytkol, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Poukázal v ďalšom na ustanovenia - a uviedol, že z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo právo na plnenie. Konštatoval, že v predmetnej veci sa javí, že podmienky, pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle žalobca naplnil, čo konštatoval vo svojom rozsudku aj odvolací súd, ktorý sa však ďalej zaoberal právnymi skutočnosťami, ktoré sa k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania nejavia byť právne relevantné.

Krajský súd v Banskej Bystrici, po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie, rozsudkom (v poradí tretím) z 19. marca 2009, sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 222 399,25 € (6 700 000 Sk) v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na svoj právny názor, vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 14. septembra 2006 č. k. -219, ktorého sa v celom rozsahu pridržiaval, a kde jednoznačne konštatoval, že ak stavebné konanie trpelo vadami spočívajúcimi v tom, že nebolo konané so všetkými účastníkmi správneho konania, prejavila sa táto vada v obsahu samotného nezákonného rozhodnutia a nešlo v tomto smere o nezákonný úradný postup. Týmto právnym názorom bol súd prvého stupňa viazaný, a preto pokiaľ vyvodil vo svojom rozhodnutí zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa , , rozhodol v rozpore so zákonom ( ). Podotkol, že v uvedenom zrušujúcom uznesení odvolací súd naznačil možnú zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu z hľadiska ustanovenia , t. j. z hľadiska prípadu hodného osobitného zreteľa, ak by žalobca spĺňal podmienku, zakotvenú v ustanovení tohto zákona. Z hľadiska takéhoto právneho názoru mal preto súd prvého stupňa posudzovať podmienky uplatnenia nároku žalobcu podľa ustanovenia a nie tohto zákona. Vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v zrušujúcom rozsudku, ktorým je odvolací súd viazaný a ktorý konštatoval, že žalobca pre uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v zmysle podmienky naplnil, odvolací súd preto neuznal odvolacie dôvody žalovanej právne relevantnými a mal za to, že základ nároku žalobcu je daný. Pokiaľ je základ nároku žalobcu daný, spornou zostala iba výška náhrady škody, ktorej sa žalobca domáhal v sume 42 mil. Sk predstavujúcej škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vo forme ušlého zisku vzniklej tým, že pre nezákonné rozhodnutie došlo ku znemožneniu uplatnenia jeho majetkového práva na mesačné nájomné splatné ročne vždy 5. novembra, za obdobie 35 rokov z uzavretej nájomnej zmluvy medzi ním

a spoločnosťou Nový Acord, spol. s r. o. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že v rozpore s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (viď zrušujúce uznesenie zo dňa 14. septembra 2006 č. k. -219) opätovne vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu škody aj do budúcna, ako ušlého zisku predstavujúceho nájomné žalobcu za 35 rokov nájmu. Zdôraznil opätovne, že záver súdu prvého stupňa o nahradení škody žalobcovi voči štátu do budúcna je nesprávny, pretože žalobca sa domáhal zaplatenia tej škody, ktorá žalobcovi, vychádzajúc zo splatnosti nájomného ročne 1 200 000 Sk vždy k 5. novembru kalendárneho roka, od roku 2009 ešte nemohla ani vzniknúť. Vyslovil názor, že v danej veci výšku majetkovej ujmy, ako ušlého zisku žalobcu, ktorá prípadne vznikla nezákonným rozhodnutím, nie je možné bez ďalšieho stotožniť s plnením titulom budúceho nájomného za obdobie 35 rokov nájmu do budúcna tak, ako to žiadal žalobca. S prihliadnutím na všetky okolnosti, z ktorých je odvodzovaný nárok žalobcu na náhradu škody, konštatoval, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi a ustanovením , aby žalovaná zaplatila žalobcovi škodu, ktorú uplatňoval v plnej sume nájomného, a už vonkoncom nie do budúcna za obdobie 35 rokov, t. j. až do roku 2038. Odvolací súd z nálezu Ústavného súdu SR zistil, že tento nález nadobudol právoplatnosť dňom 2. júna 2003. Konštatoval, že vychádzajúc zo zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v zmysle ktorého právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo žalobcovi ako poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená), vzniklo právo žalobcu na plnenie dňom 2. júna 2003. Odvolací súd, viazaný názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že právo žalobcu na náhradu škody titulom ušlého zisku mohlo vzniknúť iba ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, t.j. za obdobie roku 2003 až do 5. novembra 2008 (podľa zmluvy o nájme). Za rok 2003 potom žalobcovi patrí náhrada škody ako ušlého zisku z nájomného za 7 mesiacov, za rok 2004 až 2008 - 5 krát po 1 200 000 Sk, čo spolu predstavuje 6 700 000 Sk, pri konverznom kurze 30,126 za €, to predstavuje 222 399,25 €. Iba táto škoda môže predstavovať ušlý zisk žalobcu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a iba takúto sumu uložil žalovanej žalobcovi titulom ušlého zisku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zaplatiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu a žalovanej uznesením z 24. marca 2010, sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle Opätovne odvolaciemu súdu vytkol, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie) a tým znova odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Dovolací súd poukázal aj na to, že rozsudok krajského súdu je navyše nedostatočne odôvodnený. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal oznámenie spoločnosti B.O.L. Real spol. s. r. o. z 22. júna 2009 o postúpení pohľadávky z titulu právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici na spoločnosť CARAT Distillery spol. s r. o., so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta 23, ktorá už túto pohľadávku vymáha v exekučnom konaní a preto bude potrebné, aby sa súd s touto skutočnosťou zaoberal.

Krajský súd v Banskej Bystrici, potom, ako mu bola vec opätovne vrátená na ďalšie konanie, uznesením (v poradí štvrtým rozhodnutím) z 31. augusta 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou singulárnej sukcesie na strane žalobcu. Mal vedomosť o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou CARAT Distillery, spol. s. r. o. v rozsahu prisúdenej sumy podľa rozsudku odvolacieho súdu. V dovolacom konaní konal a rozhodol s účastníkom na strane žalobcu B.O.L Real, spol. s. r. o. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacím súdom však žalobca žalovanú pohľadávku postúpil v celom rozsahu. Preto, aby svojím rozhodnutím odvolací súd neobišiel inštančný postup a aby nedošlo na strane žalobcu k odňatiu jeho práva konať pred súdom, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil povinnosť rozhodnúť o návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu zo dňa 3. mája 2010 a procesne sa vysporiadať aj s oznámením spoločnosti CARAT Distillery, spol. s. r. o., ktorá oznámila, že „vstupuje do príslušného konania ako účastník na strane navrhovateľa“. Keďže mal za to, že v danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky doposiaľ nevyslovil jednoznačný právny názor, ktorým by bol odvolací súd viazaný, pridržiaval sa dôvodov, ktoré uviedol v zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 14. septembra 2006, a z ktorých vyplýva predovšetkým potreba zistiť, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Mal za to, že

ak by došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Nový Acord spol. s. r. o. dohodou, nevznikli by žalobcovi nároky vyplývajúce z platného nájomného v zmysle nájomnej zmluvy. Nájomné je podľa povinný platiť nájomník iba počas trvania nájomného vzťahu. V takom prípade by bol akýkoľvek nárok žalobcu voči žalovanému bezzákladný, pretože by žiadna škoda žalobcovi nevznikla. Z hľadiska eventuálne aj takéhoto zistenia považoval za potrebné posúdiť žalobný návrh žalobcu a jeho nároky z hľadiska legitímneho očakávania nárastu jeho vlastníctva z titulu nájomného tak, ako je uvedené v definícii majetku a ochrane majetku vlastníka v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdu prvého stupňa uložil doplniť dokazovanie na preukázanie existencie škody, kauzálneho nexusu a s tým súvisiaceho legitímneho očakávania rozšírenia vlastníctva žalobcu. Mal za to, že iba v prípade, že súd prvého stupňa zistí, že sú splnené všetky tri zákonné podmienky pre náhradu škody podľa a 3 , bude skúmať, či nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu. K výške škody odvolací súd opätovne poukázal na svoj vyslovený právny názor, že z hľadiska ušlého zisku si žalobca nemôže úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá by mu mohla vzniknúť až v budúcnosti. Mal za to, že iba ak by súd prvého stupňa zistil, že základ nároku je daný, žalobcovi vznikla škoda, a to vo výlučnej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, mohol by žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi ušlý zisk iba do výšky plnenia ku dňu splatnosti nájomného v čase rozhodovania súdu.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Tvrdil, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odvolací súd prekvapivo svoje rozhodnutie založil na inom právnom posúdení veci ako vo svojom skoršom rozhodnutí (v ktorom dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný, hoci iba za určité obdobie), nezopakoval a nedoplnil dokazovanie, nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu vyslovený v skorších rozhodnutiach, z ktorého vyplývalo, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný, a odvolací súd sa zaoberal už len jeho výškou. Vo svojom zrušujúcom rozhodnutí krajský súd vyslovil právny názor odlišný od pre neho záväzného názoru dovolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, a navyše názor krajského súdu o tom, že náhrada škody môže žalobcovi patriť len do rozhodnutia súdu, nemá oporu v žiadnom predpise ani dostupnej judikatúre. Poukázal aj na to, že krajský súd mal pripustiť zmenu na strane žalobcu, čo však neurobil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom dovolaní žalobcu rozhodol uznesením z 19. apríla 2011 sp. zn. tak, že dovolanie odmietol. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa, dovolanie nepripúšťa ( a ) a vadu podľa dovolací súd nezistil.

Na základe sťažnosti spoločnosti B.O.L. Real spol. s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 4 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 11. júla 2012 sp. zn. (ďalej len „nález“) vyslovil, že Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo spoločnosti B.O.L. Real spol. s r.o. na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -507 z 31. augusta 2010 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu ústavný súd, okrem iného uviedol, že podľa a súd rozhodnutie zruší, len ak ...f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,...h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Účelom a zmyslom kasačného oprávnenia odvolacieho súdu je napraviť také vady, ktorými trpí konanie alebo rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré nie je možné zhojiť tým, že odvolací súd vo veci sám rozhodne. V prípade akejkoľvek inej vady, než niektorej z tých, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte , odvolací súd nie je oprávnený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pri svojom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že ak by o navrhovanej zmene účastníkov konania podľa a na strane žalobcu rozhodol sám v odvolacom konaní, odňal by tým účastníkovi právo konať pred súdom. Nesprávnosť tohto názoru konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení

z 19. apríla 2011 sp. zn. , keď uviedol: „Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že odvolací súd v danom prípade nepostupoval správne, keď o návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania nerozhodol a povinnosti rozhodnúť o tomto návrhu uložil prvostupňovému súdu“. (s.14). Významnejšia pre vec však je skutočnosť, že takouto argumentáciou nemožno odôvodniť zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, pretože takýto postup prichádza do úvahy iba v prípade, ak vadou podľa trpí konanie pred súdom prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že vykladať ustanovenie spôsobom, akým to urobil krajský súd, sa prieči jeho účelu a zmyslu. Rovnako nepresvedčivo vyznieva aj odôvodnenie potreby zrušenia prvostupňového rozhodnutia s ohľadom na nevyhnutnosť vykonať opakovaný výsluch niektorých svedkov, ktorým má byť podľa názoru krajského súdu doplnené dokazovanie na otázku „preukázania existencie škody, ale aj na kauzálne nexusu a s tým súvisiacich legitímnych očakávaní rozšírenia vlastníctva žalobcu“. Takto totiž postupoval krajský súd za situácie, keď dovolací súd výslovne dokazovanie takýchto skutočností označil v uznesení zo 14. októbra 2008 sp. zn. za také, „ktoré sa k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania nejavia byť právne relevantné“ (s.11), a vyslovil aj právny názor o danosti nároku, ktorým je krajský súd viazaný. Viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom vysloveným dovolacím súdom vyplýva z citovaného ustanovenia Samotný základ povinnosti rešpektovať právny názor vyslovený nadriadeným súdom je súčasťou konceptu právneho štátu, princípu ochrany základných práv a slobôd, ktorého súčasťou je aj princíp preskúmateľnosti rozhodnutí. Slovenské občianske súdne konanie sa riadi kasačným princípom (doplneným prvkami systému apelačného), ktorý je jedným z princípov civilného procesu. Ustanovenie stanovuje pre prípad, že v dovolacom konaní bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, že odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Za dôvod existencie tohto princípu považuje teória i súdna prax potrebu, aby bolo zabezpečené, že právne závery dovolacieho súdu budú rešpektované a nové rozhodnutie odvolacieho súdu ich neopomenie. Obsah pojmu „právny názor“ v ustanovení prvej a druhej vety bol definovaný teóriou i súdnou praxou tak, že odvolací súd je viazaný názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (aká právna norma a akým spôsobom má byť aplikovaná), ako aj pri aplikácii procesných predpisov (v čom spočívali vady v dokazovaní, iné vady v konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z akého dôvodu je potom rozhodnutie nesprávne a v čom sa nesprávnosť prejavuje). Pre odvolací súd je záväzný i právny názor spočívajúci v tom, ako má po procesnej stránke ďalej postupovať. , ktorého súčasťou je aj ustanovenie ustanovujúce princíp viazanosti odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu, je právnym predpisom, ktorý bezprostredne súvisí so základným právom na súdnu ochranu a ktorého existenciu (v ) explicitne predpokladá („Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...“). Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou, a nie prekážkou (Ústavní soud České republiky, ). Princíp nezávislosti sudcov vyjadrený v je len jedným z ústavných princípov, ktorý nemožno chápať absolútne a izolovane od iných ústavných princípov, predovšetkým všeobecných ústavných princípov právneho štátu ako sú zákaz svojvôle, princíp právnej istoty a princíp viazanosti orgánov verejnej moci (vrátane súdov) právom (princíp legality). Princíp viazanosti odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu je potom legislatívnym premietnutím práve zákazu svojvôle a princípu právnej istoty do súdneho rozhodovania. Tieto princípy musia byť zabezpečené tak, aby bola vylúčená svojvôľa ktoréhokoľvek sudcu a aby bola garantovaná právna istota účastníkov občianskeho súdneho konania. Ústavný súd uviedol, že v situácii, keď s ohľadom na obsah skoršieho uznesenia najvyššieho súdu zo 14. októbra 2008 sp. zn. možno konštatovať, že v ňom bol vyslovený pre krajský súd záväzný právny názor, z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu je čo do základu daný a dôvodom zrušenia jeho rozhodnutia boli procesné pochybenia krajského súdu spočívajúce v dokazovaní viažucom na okolnosti, z ktorých vyvodil krajský súd záver o tom, že v deň jeho rozhodnutia možno priznať náhradu škody žalobcu iba do tohto dňa, a nie do budúcna, je úplne zrejmé s poukazom na obsah uznesenia najvyššieho súdu z 24. marca 2010 sp. zn. , že povinnosťou krajského súdu je meritórne rozhodnúť vo veci po odstránení procesného pochybenia, ktoré mu bolo vytknuté. Ako však vyplýva z obsahu spisu, krajský súd sa v tejto situácii rozhodol postupovať inak, a to navyše na základe úvah, ktoré neobstoja (z dôvodov ako sú už uvedené). Nerešpektovanie právneho názoru najvyššieho súdu krajským súdom vyjadreného v napadnutom rozhodnutí v tomto prípade porušuje princíp viazanosti odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu, ako aj zákaz svojvôle a princíp právnej istoty súdneho rozhodovania. Postup krajského súdu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nesie preto znaky svojvôle, a tým porušuje

základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd uznesením z 31. augusta 2010 sp. zn. porušil označené práva sťažovateľa (žalobcu), zrušil toto jeho rozhodnutie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajskému súdu uložil povinnosť riadiť sa právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze a meritórne rozhodnúť o odvolaní žalovanej proti rozsudku okresného súdu, pričom predtým bude povinnosťou krajského súdu rozhodnúť o návrhu sťažovateľa (žalobcu) na pripustenie zmeny v osobe žalobcu, to všetko v intenciách tohto nálezu ústavného súdu. Ústavný súd dal osobitne do pozornosti krajskému súdu, že je viazaný nielen právnym názorom vysloveným ústavným súdom v tomto náleze, ale aj právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v jeho rozhodnutiach v konaní sp. zn. a najmä v konaní sp. zn. ( ).

Po vrátení veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom (v poradí piatym) z 13.decembra 2012 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 398 327,03 €; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že hoci viazaný právnym názorom najvyššieho súdu aj ústavného súdu, nemohol v preskúmavanej veci rozhodnúť o pripustení zmeny účastníkov podľa ustanovenia , z dôvodov, že o pripustení zmeny účastníkov konania na strane žalobcu už bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 19. júla 2012 č.k. -558 (po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2011 sp. zn. , ktorým odmietol dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010 sp. zn. ) v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. októbra 2012 sp. zn. . Predmetom postúpenia bola pohľadávka žalobcu ako veriteľa z titulu sporu o náhradu škody vo výške 1 394 144,59 € (42 000 000 Sk). Konštatoval, že oba súdy pred rozhodnutím o pripustení zmeny účastníkov prejudiciálne posudzovali otázku platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky, a preto už v tomto štádiu konania nebolo možné prihliadať na námietku žalovanej v konaní, týkajúcej sa neplatnosti postúpenia pohľadávky na terajšieho žalobcu. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd viazaný právnym názorom či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru, že základ nároku žalobcu je daný. Pôvodný žalobca mal uzavretú nájomnú zmluvu z 5.novembra 2002 so spoločnosťou Nový Acord spol. s r.o. k pozemku vo vlastníctve pôvodného žalobcu na dobu 35 rokov, dohodnutý ročný nájom bol 1 200 000 Sk, splatný k 05.11. kalendárneho roka a za 1. rok k 05.11.2003, účelom nájmu bola výstavba čerpacej stanice PHM. To, že pozemok bol spôsobilý na takýto účel, vyhlásil pôvodný žalobca svojmu nájomcovi na základe toho, že Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia, vydal 4. júla 2001 rozhodnutie č. 2001/02123/8KB, f.č. 82/2001 o umiestnení stavby čerpacej stanice PHM, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.júla 2001 (ďalej len „územné rozhodnutie“). Po zrušení územného rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky nálezom zo 16. apríla 2003 sp. zn. došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy k pozemku, uzatvorenej na 35 rokov, ktorej základným predpokladom bolo práve územné rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené za nezákonné. Odvolací súd ďalej uviedol, že o veci rozhodol po nariadení pojednávania na prejednanie odvolania, doplnil dokazovanie v súlade s ustanovením a , vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi postupom podľa Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení , , ods. 1 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom (ďalej len „“), keď osobitne zdôraznil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa až 17 citovaného zákona je zodpovednosťou objektívnou, ktorej nie je možné sa zbaviť, a ktorá je založená na splnení zákonných podmienok. Mal za to, že žalobca podmienky pre uplatnenie svojho nároku na náhradu škody v zmysle naplnil. Keďže právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, odvolací súd sa ďalej v konaní zaoberal len otázkou výšky spôsobenej škody. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že je nepochybné, že zrušením územného rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia č. 2001/02123/8KB f. č. 82/2001 zo 4. júla 2001 nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. došlo k vzniku škody na strane žalobcu (a z dôvodu následného odstúpenia od zmluvy nájomcom), v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zánikom nájomnej zmluvy a vznikom škody. Za takto vzniknutú škodu považoval len tú škodu, ktorá predstavovala tú časť nájomného, na ktorú vznikol pôvodnému žalobcovi nárok do 5. novembra 2012, pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu len túto časť považoval za škodu vzniknutú titulom ušlého zisku

pôvodného žalobcu, keďže splatnosť zvyšku nájomného dosiaľ nenastala. Odvolací súd mal za to, že nárok na náhradu škody dosiaľ vznikol pôvodnému žalobcovi za obdobie od roku 2003 do roku 2012 (od 05.11.2003 do 05.112012) 10-krát vo výške 1 200 000 Sk, čo predstavuje sumu 398 327,03 €, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len túto sumu v súdom určenej lehote a vo zvyšku žalobu ako predčasnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 4. februára 2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2012 sp. zn. vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Najvyšší súd v uvedenom uznesení, okrem iného, uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, lebo lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom o čiastočnej opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátnej správy vo forme ušlého zisku vznikla. V rozpore so zásadou presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia totiž odvolací súd iba uviedol, že podľa jeho názoru ušlý zisk v súdenej veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu predstavuje len tá časť nájomného, na ktorú pôvodnému navrhovateľovi vznikol nárok do 5. novembra 2012, kedy bolo splatné nájomné za rok 2012. Nájomné za rok 2013 bude splatné až ku dňu 5. novembra 2013, preto navrhovateľovi dosiaľ nevznikol nárok na náhradu škody titulom nevyplateného nájomného za rok 2013 a ani za ďalšie obdobia do skončenia 35 ročnej doby, na ktorú bol pôvodne pozemok pôvodného navrhovateľa prenajatý. Tento záver, odlišný od záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, však neodôvodnil. Následne iba matematicky prerátal výšku nájomného, predstavujúcu podľa názoru odvolacieho súdu výšku nároku žalobcu na náhradu škody, za obdobie od 5. novembra 2003 do 5. novembra 2012 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 398 327,03 €. Vo zvyšku návrh zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol: „Je nepochybné, že zrušením územného rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, odbor životného prostredia č. 2001/02123/8KB f.č. 82/2001 zo dňa 04.07.2001 nálezom Ústavného súdu SR č.-117 zo dňa 16.04.2003 došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa (a z dôvodu následného odstúpenia od zmluvy nájomcom), v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zánikom nájomnej zmluvy a vznikom škody, avšak odvolací súd za takto vzniknutú škodu považoval len tú škodu, ktorá predstavuje tú časť nájomného, na ktorú vznikol pôvodnému navrhovateľovi nárok do 05.11.2012, pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu len túto časť škody považoval odvolací súd za škodu vzniknutú titulom ušlého zisku pôvodného navrhovateľa, keďže splatnosť zvyšku nájomného dosiaľ nenastala“. Odvolací súd pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí bez akéhokoľvek vysvetlenia a odôvodnenia dospel k právnemu záveru, že zo zaniknutej zmluvy nenastala splatnosť zvyšku nájomného a preto žalobcovi vznikol nárok a súd priznal iba splatné nájomné do 5.novembra 2012. Tento svoj právny záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil a nevysporiadal so žiadnou z rozhodujúcich skutkových a právnych skutočností, ktoré uviedol v odôvodnení priznaného nároku súd prvého stupňa. Pokiaľ odvolací súd dospel k inému názoru pri posudzovaní rozsahu, resp. výšky nároku žalobcu na náhradu škody, mal v záujme presvedčivosti rozhodnutia bližšie vysvetliť svoj myšlienkový postup, teda vrátane toho, prečo nepovažuje za správny vyššie uvedený názor súdu prvého stupňa a nielen stroho (bez ďalšieho) konštatovať, že „splatnosť zvyšku nájomného dosiaľ nenastala“. V konaní bolo preukázané, že žalobca mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na obdobie 35 rokov, z ktorej mu mal plynúť zisk vo forme nájomného a táto zmluva zanikla z dôvodu, ktorý žalobca nezavinil a to pre nemožnosť splnenia účelu zmluvy na základe odstúpenia od nej v príčinnej súvislosti so zrušením územného rozhodnutia nálezom ústavného súdu. Súd prvého stupňa žalobe vyhovel v celom rozsahu. Mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zánikom nájomnej zmluvy, ktorú posúdil ako platný právny úkon. Mal za to, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného sú splnené vo vzťahu k celému nároku.

Dovolací súd poznamenal, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo očakávať. Ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu, avšak nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť s určitosťou dané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodu), mohol poškodený dôvodne očakávať

rozmnoženie svojho majetku, k čomu nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel.

Taktiež dovolací súd dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že B.O.L. Real spol. s r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 4, IČO: 36 029 840 podaním zo 7. augusta 2014 podal návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu a navrhol, aby súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu CARAT Distillery, spol. s r. o., so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta 23, IČO: 36 272 612 vstúpila spoločnosť B.O.L. Real spol. s r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná 4, IČO: 36 029 840. Návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu odôvodnil tým, že dňa 23. júla 2014 spoločnosť B.O.L. Real spol s r. o. ako postupca zo zmluvy o postúpení pohľadávky v znení jej dodatku doručil spoločnosti CARAT Distillery, spol. s r.o. ako postupníkovi odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky z 19. apríla 2010 z dôvodu, že nedošlo k úhrade dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky, ktorú skutočnosť spoločnosť akceptovala a zobrala na vedomie. Doručením odstúpenia od zmluvy, t. j. ku dňu 23. júla 2014, sa veriteľom pohľadávky vo výške 1 394 144,59 € uplatňovanej v tomto konaní stala opäť spoločnosť B.O.L. Real spol. s r. o. O tomto návrhu však dovolací súd nerozhodol, nakoľko k návrhu na zmenu účastníka konania boli pripojené fotokópie dokladov, na ktoré B.O.L. Real spol. s r. o. v návrhu poukazoval. Bude preto potrebné, aby sa súd touto skutočnosťou zaoberal, pripojil originál dokladov a o návrhu na zmenu účastníka konania rozhodol.

Podľa názoru dovolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou ( ), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie ( ) a uložil mu povinnosť znovu rozhodnúť aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

Krajský súd v Banskej Bystrici následne uznesením č. k. - 718 zo dňa 5. augusta 2015 pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ (žalobca) INGWE ANWARUNYA, s. r. o., a na jeho miesto vstúpil ako navrhovateľ (žalobca) B. O. L. Real, spol. s r. o. Uznesenie bolo doručené pôvodnému žalobcovi dňa 20. augusta 2015 (postupom podľa ), novému žalobcovi dňa 17. 08. 2015 a žalovanému dňa 14. 08. 2015. Vzhľadom na uvedené ďalej krajský súd konal ako so žalobcom so spoločnosťou B. O. L. Real, s. r. o. (ktorá aj bola pôvodným žalobcom v konaní). Podľa ust. , ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu, že „ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo očakávať, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu), mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, k čomu nedošlo práve v dôsledku konania škodcu a nakoniec, že pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel, aj keď bez odkazu na akékoľvek ustanovenie právneho predpisu. Odvolací súd považoval uvedené stanovisko, resp. právny názor najvyššieho súdu za právny názor, ktorý je preň v zmysle ust. záväzný.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy (viď komentár k ust. , Peter Vojčík a kolektív - - stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, Iura Edition, 2010, str. 552). Žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanej podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom (ďalej len „“) náhrady škody 42

000 000 Sk. Žalobu odôvodnil tým, že vyslovením nezákonnosti územného rozhodnutia a postupom vedúcim k jeho vydaniu ústavným súdom (nálezom č. k. -117 zo 16. apríla 2003) došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy k pozemku uzatvorenej na 35 rokov, ktorej základným predpokladom bolo práve územné rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené za nezákonné. V nájomnej zmluvy z 5. novembra 2002 mal žalobca zajednané ročné nájomné v sume 1 200 000 Sk (100.000,-Sk mesačne), ktoré bolo splatné vždy k 5. novembru toho - ktorého roku.

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42 mil. Sk, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (a zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania). Považoval za preukázané, že žalobca so spoločnosťou Nový Acord, s. r. o., uzavrel dňa 05. 11. 2002 ako prenajímateľ nájomné zmluvu, ktorou jej prenechal za účelom výstavby čerpacej stanice predmetný pozemok a zmluva bola uzavretá na dobu 35 rokov s dohodnutým ročným nájmom 1.200.000,-Sk splatným vždy k 05. 11. kalendárneho roka a za prvý rok k 05. 11. 2003. V čase uzavretia nájomnej zmluvy bol vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca. Nálezom Ústavného súdu SR -117 zo dňa 16. 04. 2003 došlo k zrušeniu rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, odboru životného prostredia č. 2001/02123/8KB f. č. 82/2001 zo dňa 04. 07. 2001 o umiestnení stavby čerpacia stanica PHM Banská Bystrica - Radvaň 2, vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že vydaniu tohtoo rozhodnutia predchádzal taký postup správneho orgánu, ktorý možno označiť za nezákonný. Žalobca „presvedčil súd“, že v období, ktoré nasledovalo po náleze Ústavného súdu SR, po medializácii prípadu výstavby čerpacej stanice, ako aj na základe krokov, ktoré robila komisia MSZ Banská Bystrica už v apríli 2002, už nemohol rozumne predpokladať , že získa rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby čerpacia stanica PHM v lokalite Radvaň 2 v Banskej Bystrici. V dôsledku tejto ostatnej zmeny okolnosti oproti okolnostiam, za ktorých sa nájomná zmluva uzavrela, bol zmarený základný účel nájomnej zmluvy. Nájomca odstúpil od zmluvy dňa 28. 04. 2003 doručením oznámenia odstúpenia od zmluvy druhej strane. Vzniknutú situáciu spôsobil správny orgán štátu, ktorý podľa nálezu Ústavného súdu SR použil v správnom konaní taký nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré potom musel ústavný súd zrušiť. Jedným z dôsledkov nezákonného rozhodnutia a jeho zrušenia bol aj zánik nájomnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel ako podnikateľ so spoločnosťou Nový Acord, s. r. o., v dôsledku čoho došlo ku strate jeho majetkového práva na nájomné z prenájmu pozemkov, ktorú bolo možné vyjadriť v peniazoch po 1.200.000,-Sk mesačne po dobu 35 rokov, čo predstavuje spolu čiastku 42 mil. Sk. Okresný súd akceptoval uplatnený nárok na náhradu škody čo do výšky z dôvodu, že pod pojmom škoda sa v občianskom aj obchodnom práve považuje skutočná škoda, aj ušlý zisk a nahrádza sa všetka škoda. Žalobca mal uzavretú nájomnú zmluvu na obdobie 35 rokov, z ktorej mu mal plynúť zisk vo forme nájomného, a táto zmluva zanikla z dôvodu, ktorý sám nezavinil pre nemožnosť splnenia účelu nájomnej zmluvy, a preto okresný súd považoval ušlé nájomné za celé obdobie zmluvy, teda za obdobie 25 rokov, na ktoré bola zmluva uzavretá, za ušlý zisk žalobcu. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , ako aj podľa ust. , a pokiaľ ide o náhradu trov konania, podľa ust. , a dospel k právnemu záveru, že v súdenej veci sú splnené všetky podmienky náhrady škody podľa , teda, boli dané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú : 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou (v zmysle ust. ), podľa ktorého ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. , a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a vo zvyšku ponechal nedotknutým z nasledovných dôvodov :

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, mal za to, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného sú splnené vo vzťahu k celému nároku, mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zánikom nájomnej zmluvy, ktorú

posúdil ako platný právny úkon. Ušlé nájomné okresný súd považoval v celom rozsahu za ušlý zisk, pričom k otázke ušlého zisku zaujal najvyšší súd právny názor v uznesení zo dňa 4. februára 2015, podľa ktorého je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Vzhľadom na uvedený právny názor najvyššieho súdu, ktorým bol krajský súd viazaný, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd rozsudkom (v poradí 5.) z 13. decembra 2012 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 398.327,03 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, v ktorej zamietol návrh na náhradu škody, ako aj proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením - 692 zo dňa 4. februára 2015 tak, že rozsudok krajského súdu z 13. decembra 2012 sp. zn. zrušil vo výroku, ktorým krajský súd vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok krajského súdu, teda, vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 398.327,03 € zostal právoplatný, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42 mil. Sk potvrdil len v časti o uložení povinnosti zaplatiť jej sumu 995.917,56 € (42 mil. Sk = 1.394.144, 5 € - 398.327,03 = 995.817,56 €).

Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorým žalovanému uložil povinnosť žalobcovi trovy konania v sume 1.301.668,50 Sk na účet pôvodného zástupcu JUDr. Miloslava Šimkoviča v súdom určenej lehote zmenil podľa z nasledovných dôvodov :

O trovách prvostupňového, prvého odvolacieho a ďalšieho prvostupňového konania súd rozhodol podľa podľa zásady úspechu v konaní tak, že na ich zaplatenie zaviazal žalovanú, ktorá nebola úspešná v konaní. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní, a to za 9 úkonov právnej služby, z toho 5 úkonov v prvostupňovom konaní (príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby, vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej k žalobe 22. 02. 2006, účasť na pojednávaní 12. 04. 2006 a 23. 05. 2006) a 4 úkony v prvom odvolacom a ďalšom prvostupňovom konaní (vyjadrenie k odvolaniu, č. l. 200, účasť na pojednávaní na krajskom súde 14. 09. 2006 a na okresnom súde dňa 13. 12. 2006 a dňa 20. 02. 2007) pri sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon po 96.650,-Sk ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“). Za 5 úkonov právnej služby v prvostupňovom konaní patrí žalobcovi odmena vo výške 5 x 96.650,-Sk + 19% DPH ( vyhlášky), plus 806,-Sk režijný paušál (1 x 150,-Sk + 4 x 164,-Sk - vyhlášky), strata času za účasť na 2 pojednávaniach 6.552,-Sk ( a vyhlášky) a cestovné 3.690,-Sk ( , vyhlášky, všetko spolu 586.115, Sk. Za ďalšie 4 úkony právnych služieb patrí žalobcovi odmena v sume 4 x 96.650,-Sk, 9% DPH 73.454,-Sk, režijný paušál 670,-Sk ( 3 x 164,-Sk a 1 x 178,-Sk), náhrada za stratu času 9.828,- Sk a cestovné v sume 10.828,-Sk, spolu 481.380,-Sk. Trovy prvostupňového, prvého odvolacieho a ďalšieho prvostupňového konania sú, teda, vo výške 586.115,50 Sk + 481.380,-Sk = 1.067.495,50 Sk, vo vyjadrení v eurách 35.449,30 €. Túto sumu je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi v súdom určenej lehote na účet právneho zástupcu žalobcu.

Odvolací súd ďalej rozhodol o náhrade trov ďalších odvolacích konaní, ako aj dovolacích konaní, v druhom odvolacom konaní žalobcovi vznikli trovy konania za dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu č. l. 326 a účasť na pojednávaní na krajskom súde 27. 09. 2007 - č. l. 336) spolu vo výške 96 651 Sk za jeden úkon právnej služby + 18 363,50 Sk (DPH 19 %) + režijný paušál 178 Sk = 115 191,50 Sk x 2 = 230 382 Sk, v prvom dovolacom konaní za jeden úkon právnych služieb - podanie dovolania v sume 96 650 Sk + 18 363,50 Sk DPH 19% + 190 Sk režijný paušál, spolu 115 203,50 x 2 = 230 407 Sk, suma 230 382 Sk + 230 407 Sk je spolu 460 789 Sk, čo je v prepočte na € suma 15 295,39 €. V ďalšom dovolacom konaní na základe dovolania zo dňa 14. 05. 2009 (č. l. 402 spisu) vznikli žalobcovi trovy konania za dva úkony právnych služieb, za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie dovolania pri základe 42 000 000 Sk - 6 700 000 Sk (ktoré už boli v tom čase žalobcovi priznané) = 35 300 000 Sk = 1 171 745,30 €, z ktorej sumy je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 2 763,81 €, vrátane 19 % DPH je táto suma 3 288,92 € + 6,95 € režijný paušál, spolu 3 295,87 € za jeden úkon právnych služieb x 2 = 6 577,84 €.

V treťom dovolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR na č. l. 546 sp. zn. ) vznikli žalobcovi trovy konania za tri úkony právnych služieb, prevzatie a príprava zastupovania + podanie dovolania a za návrh na zmenu účastníka 3 208,69 x 3 = 9 626,07, 3 x režijný paušál 7,21 = 21,63 + 19 % DPH 1 833,06 €, spolu 11 480,76 €.

Po zrušení rozhodnutia krajského súdu Ústavným súdom (Nález Ústavného súdu SR -71 zo dňa 11. 07. 2012) vznikli žalobcovi trovy konania za účasť na pojednávaní krajského súdu dňa 13. 12. 2012 pri odmene za jeden úkon právnej služby 3 208,67 € + 127,10 € za stratu času + 7,63 € režijný paušál a + cestovné 154,98 € z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť, spolu v sume 3 498,40 € + 20% DPH = všetko spolu 4 198,08 €.

V ďalšom dovolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04. 02. 2015) pri základe 995 817,47 € žalobcovi vznikli trovy konania titulom odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 2 411,89 €, režijný paušál 7,81 €, 20 % DPH 483,94 € za dva úkony právnych služieb spolu vo výške 5 807,28 € + za jeden úkon právnej služby (návrh na zmenu účastníka) vo výške spolu 2 903,92 €, a teda všetky trovy konania žalobcu po rozhodnutí okresného súdu napadnutým rozsudkom činia spolu sumu 46 248,33 €, ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi v súdom určenej 3 dňovej lehote na účet právneho zástupcu žalobcu. O náhrade týchto trov konania bolo rozhodnuté taktiež na základe ust. , , , , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu rozhodol odvolací súd v súlade s ust. , podľa ktorého ustanovenia, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrad trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.