Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/172/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcov: X/ P.. Z. K., H.. X.X.XXXX, B. M. XXX, Z., X/ P.. K. K., H.. XX.XX.XXXX, B. M. XXX, Z., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského 4, Bratislava, IČO 36 757 276, proti žalovanej: Z.. E. H., H.. XX.X.XXXX, T. X, C., o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. , zo dňa 11.12.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 10.000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 26.6.2018 až do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcom voči žalovanej priznal nárok na náhradu konania v rozsahu 96 %. V odôvodnení uviedol, že 29.1.2018 bola na Okresný súd Bratislava I postúpená žaloba žalobcov, ktorá bola pôvodne vedená v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. . Žalobcovia sa domáhali voči žalovanej zaplatenia istiny 10.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že ako kupujúci uzatvorili so žalovanou ako predávajúcou zmluvu o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018, ktorej predmetom bola rezervácia bytu Č.. X, na X. S.., vo vchode T. X v bytovom dome so súpisným č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: K. Z., obec: C. - m. č. K. Z., okres: C. P., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Predmetom zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 bolo aj zloženie zálohy na byt vo výške 10.000 eur v hotovosti k rukám žalovanej zo strany žalobcov. Zmluva o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 bola uzatvorená na dobu určitú do 23.2.2018, pričom do daného termínu mala byť uzatvorená kúpna zmluva na nehnuteľnosť, ale nedošlo k jej uzatvoreniu z dôvodov na strane žalovanej. Žalobcovia považujú zmluvu o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 za absolútne neplatný právny úkon, pretože sa zaviazali uzatvoriť so žalovanou kúpnu zmluvu bez toho, aby sa vzájomne dohodli na obsahu a podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy. Dôvodom neplatnosti zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 je aj skutočnosť, že sa zaviazali počkať na preloženie stavebného úveru poskytnutého zo strany ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý má žalovaná uvedený ako ťarchu na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., okres C. a konať v záujme kúpy predmetu zmluvy tak, aby prebehol predaj predmetu zmluvy do 13.3.2018; avšak v predmetnej zmluve je aj povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť do dňa 23.2.2018. Záložné právo v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. pod V-6992/15 zo dňa 13.4.2015

je na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., okres C. do dnešného dňa, pričom žalobcovia sa nezaviazali kúpiť nehnuteľnosť so záložným právom v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. Neplatnosť predmetnej zmluvy vyplýva aj z dojednania v rozpore s dobrými mravmi, na základe ktorého by si údajne mala žalovaná ponechať rezervačný poplatok vo výške 10.000 eur z dôvodu, že tento poplatok bude pre žalovanú predstavovať paušálnu náhradu nákladov „týchto subjektov“ súvisiacich s ich činnosťou uskutočnenou podľa predmetnej rezervačnej zmluvy; pričom žalovanej nevznikli žiadne náklady, nakoľko ani neodstránila záložné právo v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. pod V-6992/15 zo dňa 13.4.2015 z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., okres C.. Žalovanej tak vzniklo bezdôvodné obohatenie a na úkor žalobcov sa obohatila vo výške 10.000 eur s príslušenstvom, ktorého vydania sa domáhajú.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzatvorili 29.1.2018 zmluvu o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť, ktorá mala účinnosť do 23.2.2018. Súd prvej inštancie posúdil vzájomný vzťah medzi stranami uzatvorený na základe zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť ako nepomenovanú zmluvu podľa . Účelom rezervačnej zmluvy by malo byť primárne rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho. Žalobcovia zaplatili ako záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti žalovanej 10.000 eur s tým, že tá sa zaviazala v dobe účinnosti zmluvy svoju nehnuteľnosť nepredať osobe inej ako žalobcom. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia mali vážny záujem o nehnuteľnosť, nakoniec však k podpisu kúpnej zmluvy do 23.2.2018 nedošlo, rovnako nebola predĺžená ani zmluva o rezervačnom poplatku. V čase podpisu tejto zmluvy preukázateľne neboli vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a taktiež neboli zrejmé iné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (napr. výmaz pôvodných záložných práv, financovanie kúpnej ceny, jej splatnosť, zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom financujúcej hypotekárnej banky). Aj napriek tomu, že v takto dojednanej zmluve o rezervačnom poplatku by vzhľadom na uvedené podľa súdu prvej inštancie nemala byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, zmluva o rezervačnom poplatku z 29.1.2018 túto obsahuje s tým, že prípadné neuzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do 23.2.2018 (z akéhokoľvek dôvodu) má za následok prepadnutie zaplateného rezervačného poplatku v prospech žalovanej, nakoľko tento má predstavovať paušálnu náhradu nákladov týchto subjektov súvisiacu s ich činnosťou uskutočnenou podľa tejto rezervačnej zmluvy. Žalobcovia sa zaviazali počkať na preloženie stavebného úveru ČSOB Stavebnej sporiteľni a.s., ktorý má žalovaná uvedený ako ťarchu na LV č. XXXX a konať v záujme kúpy predmetu zmluvy tak, aby prebehol predaj predmetu zmluvy do 13.3.2018. Žalovaná sa zaviazala požiadať o hypotekárny úver a vykonať všetky potrebné úkony k čerpaniu hypotekárneho úveru do 23.2.2018, vrátane vyplatenia znaleckého posudku.

3. Samotné uzavretie rezervačnej zmluvy a zaplatenie rezervačného poplatku neboli medzi stranami sporné. Rezervačný poplatok ustálený v zmluve predstavuje jednak odmenu za to, že žalovaná byt do 29.1.2018 rezervovala pre žalobcov, no zároveň predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá spočíva v tom, že v prípade ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie k podpisu kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, resp. dôjde k odstúpeniu od zmluvy o rezervačnom poplatku, resp. kúpnej zmluvy z akého akéhokoľvek dôvodu (napr. i z dôvodného odstúpenia od zmluvy, ktoré ale nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy, resp. že na strane žalobcov nastali prekážky a objavili sa nové skutočnosti, ktoré neboli v čase uzatvorenia zmluvy o rezervácii žalobcom známe), sa tento poplatok žalobcom nevráti. Žalovaná odmieta vrátiť žalobcom 10.000 eur z dôvodu, že táto suma mala tvoriť podľa zmluvy náklady bližšie neurčených subjektov (teda nie žalovanej), ktoré jej mali vzniknúť v súvislosti s činnosťou uskutočnenou podľa rezervačnej zmluvy. Existenciu takto vzniknutých nákladov žalovaná v konaní ale nepreukázala, rovnako ani existenciu subjektov ktorým mali vzniknúť.

4. Pokiaľ ide o zmluvu o rezervácii, mal súd prvej inštancie za to, že je nezrozumiteľná, neurčitá a nejasná, pričom dojednaný poplatok pokiaľ má predstavovať sankciu sa prieči i dobrým mravom. V prvom rade výška dojednanej odplaty viac ako 7 % z dojednanej kúpnej ceny sa vymyká zvyčajným poplatkom vo výške 3 % až 5 % z ceny nehnuteľnosti. Výška rezervačného poplatku sa v praxi pohybuje od 2.000 do 3.000 eur. Poplatok za rezerváciu nehnuteľnosti dojednaný v zmluve má predstavovať i bližšie neurčené paušálne náklady neznámych subjektov, ktoré nie sú ani účastníkmi zmluvy, pričom ide o dojednanie medzi fyzickými osobami bez účasti realitnej kancelárie, teda nie je zrejmé, akým subjektom okrem žalovanej majú tieto náklady vniknúť. Nezrozumiteľnosť ako jedna z náležitostí

právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť. Z tohto dôvodu je preto zmluva o rezervácii v časti upravujúcej rezervačný poplatok ktorá je neurčitá, pre neurčitosť jeho dojednania neplatná, rovnako je dojednaný rezervačný poplatok neplatný z dôvodu jeho neprimeranej výšky priečiacej sa obvyklému obchodnému styku. Zmluva ďalej na jednej strane vyžaduje podpis kúpnej zmluvy k 23.2.2018, v inej časti zmluvy sa strany zaviazali, aby predaj predmetu zmluvy prebehol do 13.3.2018, pritom ale žalovaná garantuje, že nehnuteľnosť tretej osobe nepredá len do 23.2.2018. Žalobcovia sa v zmluve nezaviazali, že kúpia byt i s ťarchou, zaviazali sa ale, že počkajú, kým žalovaná túto ťarchu preloží. Zo zmluvy však nie je jasné ako, kedy a za splnenia akých podmienok k tomu má dôjsť (nie je sporné, že k preloženiu ťarchy zo strany žalovanej nedošlo ani k 23.2.2018 ani k 13.3.2018, rovnako žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že k uvedeným dátumom disponovala bytom, na ktorý vedela svoj úver preniesť). Z dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia do 23.2.2018 požiadali o hypotekárny úver, túto skutočnosť žalovaná ani nerozporovala (žalobcovia sa však nezaviazali, že v takto dohodnutom termíne i úver získajú; i v tomto bode je dojednaná zmluva neurčitá nakoľko je nereálne, aby ku dňu žiadosti bolo možné úver i získať a následne ihneď čerpať, no napriek tomu zmluva žalobcov zaväzuje, aby tak učinili, keď z ustanovení zmluvy tiež vyplýva, že úver musí byť pravdepodobne i schválený už 23.2.2018, nakoľko zo zmluvy rezultuje, že v čase podpisu kúpnej zmluvy musia mať strany vedomosť o výške poskytnutého hypotekárneho úveru pre potreby prípadného určenia tretej časti kúpnej ceny, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti už pri podpise kúpnej zmluvy). Mnohé nejasné a neurčité dojednania zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť spôsobujú jej celkovú neplatnosť z dôvodu jej nejasnosti a neurčitosti a to taktiež preto, že táto zmluva bolo dojednaná tak, že priamo obsahuje i povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom v tejto zmluve ale nie sú vôbec zrejmé presné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (tak, ako sa ukázalo v konaní, otázka výmazu pôvodných záložných práv, resp. zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom mala podstatný vplyv na neuzavretie tejto zmluvy; nebolo totiž sporné, že žalovaná nemala záujem na tom, aby sa jej úver poskytnutý a zabezpečený v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. vyplatil z úveru žalobcov poskytnutého zo strany VÚB, a.s rovnako ani to, že žalovaná nedisponovala v období od 29.1.2018 do 23.2.2018 finančnou hotovosťou, aby vyplatila svoj úver poskytnutý a zabezpečený v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.). Z ustanovení zmluvy o rezervačnom poplatku nevyplýva, že by táto obsahovala náležitosti podľa osobitného o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa . V zmluve o rezervačnom poplatku neboli dojednané podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (v konaní nebolo ani preukázané, aký návrh kúpnej zmluvy mal byť žalobcom doručený pred podpisom zmluvy, keď na č. l. 105 spisu sa nachádza len koncept kúpnej zmluvy pre bližšie neurčenú kupujúcu), preto nemôže byť taká rezervačná zmluva posudzovaná ako platná zmluva.

5. Súd prvej inštancie na uvedenom základe uzavrel, že žalobcovia mali eminentný záujem kúpiť byt žalovanej, zaplatili jej rezervačný poplatok 10.000 eur, pričom po uplynutí účinnosti rezervačnej zmluvy nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, nakoľko strany sa nedohodli o podstatných náležitostiach tejto kúpnej zmluvy v zmluve o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť, pričom sa nedohodli ani na doplnenom znení rezervačnej zmluvy, ani na znení zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, ktoré neuzavreli. Žalovaná podľa svojich tvrdení mala záujem na tom, aby si žalobcovia vzali hypotéku, tú jej vyplatili a z týchto peňazí by si následne zafinancovala kúpu nového bytu, na ktorý by následne preniesla svoj úver; tento postup však jasne z dojednanej rezervačnej zmluvy nevyplýva. Žalobcovia naopak, mali záujem kúpiť byt s čistým listom vlastníctva, nezaťažený záložným právom (tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca vedel, že byt je zaťažený neznamená, že ho mal záujem aj zaťažený kúpiť), trvali na tom, že chcú, aby žalovaná vyplatila záložné právo na svojom byte s tým, že peniaze by boli vinkulované až do výmazu záložného práva z bytu žalovanej. Tá takýto variant neakceptovala, nakoľko ide o riešenie, čo navrhujú banky, ale jej takýto postup nevyhovuje (komunikácia strán č. l. 30-32 resp. č. l. 43, 42). Uvedené preukazuje, že strany mali podstatné nezhody o ťarche, ktorá bola na byte žalovanej, ako i ohľadne spôsobu vyplatenia kúpnej ceny (napr. z vyjadrenie žalovanej č. l. 44 z 23.2.2018 vyplýva, že sa so žalobcami vraj dohodla, že druhá časť kúpnej ceny jej bude vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy vo výške 16.000 eur, takáto dohoda zo zmluvy o rezervačnom poplatku nevyplýva), z ich komunikácie je zrejmé, že rokovali o zmenách v prípadnej kúpnej zmluve, no nevedeli nájsť vzájomný prienik o podstatných otázkach zmluvy, ktoré zmluva o rezervačnom poplatku nehnuteľnosti určito nedefinovala (v zmluve o rezervačnom poplatku je dojednanie, že druhá časť kúpnej ceny bude v bližšie neurčenej výške vyplatená z hypotekárneho úveru, v prípade poskytnutia úveru nižšieho ako 121.000 eur, sa ďalšia časť kúpnej ceny v neurčenej výške má platiť v hotovosti a to ku dňu podpísania kúpnej zmluvy teda k 23.2.2018, k nemožnosti splnenia podmienky mať k tomu istému dátumu podpísanú kúpnu zmluvu, čerpaný úver s tým, že žalobcovia

podľa zmluvy k tomuto dátumu mali len o úver požiadať, resp. uskutočniť kroky potrebné k čerpaniu úveru, a že z jej znenia nevyplýva, že k tomuto dňu mu má byť ten i schválený, sa súd prvej inštancie vyjadril vyššie).

6. V dôsledku neplatnosti dojednaní o rezervačnom poplatku i rezervačnej zmluvy ako celku došlo jeho zaplatením žalobcami a prijatím u žalovanej k získaniu majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu. Žalovaná, ktorá sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, musí im v zmysle , toto bezdôvodné obohatenie vydať, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy. Zároveň považoval za potrebné konštatovať, že ak by dojednanie o ponechaní si rezervačného poplatku mal vyhodnotiť ako zmluvnú pokutu za prípadné porušenie zmluvy, toto porušenie zmluvnej povinnosti žalobcami žalovaná nepreukázala, a preto jej nemohol vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu, taktiež ak zmluvná pokuta bola koncipovaná tak široko, že mala byť sankciou za neuzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z akéhokoľvek dôvodu, a to i dôvodu dôvodného odstúpenia od týchto zmlúv, resp. od zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť, takto koncipovaná zmluvná pokuta je neplatným dojednaním. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobcov v zmysle , , , , , , ods. 1, , , vyhovel.

7. Súd prvej inštancie uložil podľa , , a a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (účinného ku dňu vzniku omeškania), žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom i uplatnené úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. a to vo výške 5 % ročne od dňa 26.6.2018 t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej, nakoľko až týmto dňom sa mohla dozvedieť, že sa s plnením dostala do omeškania. V prevyšujúcej časti (pôvodne požadovaného úroku z omeškania od 24.2.2018 súd prvej inštancie žalobu zamietol).

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalobcom, ktorí mali v konaní úspech 98 %, neúspech 2 % (žalobcami požadovaný nárok vrátane príslušenstva ku dňu rozhodnutia predstavuje 10.860 eur a priznaný 10.693 eur), priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 96 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

9. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie z dôvodu podľa , , a Z. z a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka že, jej nebolo umožnené hájiť sa na súde účinne, nakoľko jej súd prvej inštancie neumožnil vyjadriť sa v záverečnej reči, neumožnil jej pýtať sa otázky žalobcu, žalobcov advokát jej neustále skákal do reči, pričom súd prvej inštancie ho nenapomenul a znemožnil jej hovoriť súvisle, predniesť svoje dôkazy a pod., ňou navrhované dôkazy boli súdom prvej inštancie odignorované a žiaden z nich nebol vykonaný, žiaden svedok nebol vypočutý, celé pojednávanie bolo vedené tendečne a nespravodlivo voči nej, advokát žalobcu sa vyjadroval písomne aj ústne voči nej ponižujúco, znevažujúco a dokonca ju obvinil z podvodu, čo je nehorázne klamstvo a sudkyňa ho nijako nenapomenula; konajúca sudkyňa zaslala rozsudok, vyhotovený 11.12.2019 až v januári 2020 a to na adresu, na ktorej sa nezdržiava, pričom tvrdila, že chce do konca roka 2019 uzatvoriť túto vec. Jej prioritou bolo bez dôkazov a vypočutí svedkov ukončiť pojednávanie. To, že sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska jej bolo oznámené ústne, písomne v každej komunikácii súdu, vedela o nej, aj o jej ťažkej životnej situácii a to že sa musí starať o rodičov vo vysokom veku a s ťažkými diagnózami, vrátane čiastočnej imobility. Zdržiava sa v byte rodičov, na adrese prechodného pobytu. Napadnutý rozsudok opomenul právnu argumentáciu k danej veci a je v podstate aj vizuálne aj obsahovo temer totožný so žalobou advokáta E..

10. Žiada o vypočutie svedka Z.. A.. Z. S. a P.. K. K., ktorá je žalobkyňou (manželka P.. Z. K.E.) ako aj o predloženie znaleckého posudku zo strany žalobcov o tom, že spôsob predaja jej bytu t. č. zaťažený stavebným úverom vraj nebolo možné predať tak, aby sa jej stavebné sporenie preložilo na iný, ňou kupovaný byt, pričom počas konania zmeny v zabezpečení úveru a katastrálneho konania si hypotekárne banky medzi sebou vykomunikujú spôsob a termíny prevodu nehnuteľností a zaznačenia plomby na liste vlastníctva nového, ňou kupovaného bytu, pričom banka žalobcu mala počkať na tieto úkony a alikvotnú časť kúpnej ceny uvoľniť až po označení plomby na nimi kupovanom byte a ostatné

súvisiace úkony. Iste nejde o jednoduchú záležitosť, ale riešiteľnú, ktorú banky robia, ČSOB Stavebná sporiteľňa s takýmto postupom súhlasila, má na to tlačivá, nakoľko zmena zabezpečenia úveruje bežná záležitosť. Žalobcovia si mali toto vykomunikovať so svojou hypotekárnou bankou, resp. nájsť poradcu, ktorý to za nich urobí. Neurobili tak. Ich poradkyňa však nebola schopná vyrokovať podmienky uvoľnenia financií a súhlasu banky s preložením jej úveru na iný byt a žalobca s ňou aj ukončil spoluprácu. Je absolútny nezmysel, čo tvrdil advokát žalobcov, že takýto postup je protiprávny a nemožný a nikdy sa takýto postup nepoužil v praxi, podotkla, že takýto dôkaz svojich nezmyselných tvrdení nepredložil a ani nemôže predložiť. Nakoľko kupujúci, K., od počiatku vedeli presne o právnom stave jej bytu a akým spôsob ho chce v podstate vymeniť za iný, viac vyhovujúci jej zdravotným ťažkostiam, súhlasili s týmto spôsobom kúpy. Na pojednávaní prišli s novým tvrdením, že vraj mali hypotekárny certifikát na sumu vyššiu ako 200.000 eur a to počas trvania rezervačnej zmluvy, o čom ju neinformovali. Prečo? Tento dôkaz jej nebol zaslaný, súd jej v kópii nezaslal tento dôkaz. Aj toto dokazuje ich špekulatívny prístup ku kúpe jej bytu. Doteraz svoj skutočný úmysel nepreukázali, ani dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu a odmietli odpovedať aj na otázku, či kúpili nejaký byt, keď údajne mali schválený úver. Schválenie úveru jej však nikdy neoznámili, ani ho nepreukázali a rozhodne ho nemohli mať schválený na základe znaleckého posudku jej bytu, nakoľko odmietli dokončiť návrhy kúpnej zmluvy, ku ktorým ich opakovane vyzývala. Žalobcovia tvrdošijne odmietali pristúpiť k finalizácii kúpnej zmluvy a preto nemohli načerpať úver na kúpu jej bytu. Či si kupovali, prepisovali v rámci rodiny alebo iné čo robili nedokazuje, že by chceli kúpiť jej byt. A ak mali finančnú hotovosť k dispozícii, nepreukázali sa ňou nijako, ani jej to neoznámili a nechceli rokovať, odmietali akúkoľvek alternatívu, ktorá by viedla k úspešnej kúpe jej bytu, k čomu dôkazy písomné doložila a svedkami vie dokázať tieto skutočnosti.

11. Svedok rozhovorov so žalobcami, finančnou poradkyňou a zamestnankyňami pobočky VUB, a.s. v tom čase v Poluse, dnes Vivo, Z.. A.. Z. S., je ochotný vypovedať pred súdom, že presne vedeli, aký bude postup predaja jej bytu, že potrebujú s bankou, kde si chceli vyrokovať hypotekárny úver s bankou, že si úver preloží a až následne bude ich hypotekárna banka, ako aj oni ako kupujúci, zapísaní na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Toto je bežným a legálnym, normálnym spôsobom predaja bytu zaťaženého úverom pre prípady, kedy si predávajúci kupuje nový byt a nevypláca existujúci úver na bývanie ale mení spôsob jeho zabezpečenia. Tvrdenia žalobcov, že nevedeli ako sa bude predávať jej byt nie je pravdivý. Návrh kúpnej zmluvy dostali osobne, ako aj emailom a dôkaz o tejto skutočnosti predložila súdu prvej inštancie dvakrát, písomne a na druhom pojednávaní opakovane aj listinne, čo súd nezobral do úvahy ani sa k nemu nijako nevyjadril. O spôsobe predaja jej bytu boli informovaní žalobcovia aj dlhodobou realitnou maklérkou, s ktorou rokovala o kúpe nového bytu, kde by si mohla presunúť úver, na osobnom stretnutí. Návrh kúpnej zmluvy mali žalobcovia doplniť, navrhnúť prípadne zmeny, čo však ani raz neurobili. Žalobcov opakovane, písomne, ústne a osobne vyzývala, aby platne uzatvorenú rezervačnú zmluvu spolu s návrhom na kúpnu zmluvu predĺžili, nakoľko nemali financie, avšak zrejme už nemali ani úmysel kúpiť jej byt, pretože túto možnosť, s ktorou najprv súhlasili, že sa predĺži rezervačná zmluva, odignorovali a aj po jej uplynutí pokračovali v jej zavádzaní, že byt kúpiť chcú, hoci vedeli a bolo všeobecne známe, že ceny na trhu nehnuteľností sa zvyšujú a ona mala zámer si kúpiť byt v rovnakej rozlohe ale s výťahom a balkónom a nakoľko končili výhodné podmienky poskytovania hypotekárnych úverov v júni 2018, bolo veľmi ťažké nájsť vhodný byt, nakoľko ponuka bytov bola dramaticky nízka. Tento stav v podstate trvá v Bratislave dodnes.

12. Nie je pravda tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k tejto veci, že by sa nevedeli dohodnúť o podstatných náležitostiach a že vraj tieto neboli riešené vopred. Svoj návrh zaslala, aj rezervačnej zmluvy aj kúpnej zmluvy, dosvedčí svedok, písomné dôkazy súd odmieta pripustiť, nevie z akého dôvodu, pričom jasne vypovedajú o skutočnostiach, ktoré tvrdí. Ak by rezervačnú zmluvu žalobcovia nepovažovali za platnú, prečo ju zavádzali svojím konaním, že chcú vlastniť jej byt a že spravia všetko preto, aby ku kúpe došlo, pričom konali v rozpore s týmito vyhláseniami ešte aj po jej uplynutí? Na základe čoho usúdil súd, že odfotená cifra na mobile je účet žalobcov v relevantnom čase a na akom čísle účtu, keďže na fotke tieto údaje nie sú! Nie je pravda ani to, že vraj údajne chcela vylákať kúpnu cenu v hotovosti od žalobcov. Naopak, žalobcovia odmietli ísť vložiť financie k notárovi a podpísať zápisnicu, nakoľko by sa de iure zaviazali ku kúpe bytu, nenavrhli iný termín, či iného notára ani iný spôsob dohody na kúpe bytu. Jednoducho odmietli akúkoľvek alternatívu, ktorá by viedla k ich záväzku kúpiť byt tak, ako sa k tomu zaviazali.

13. Odstúpenie od rezervačnej zmluvy si nedohodli žalobcovia, a jediné čo ich pár dní po vypršaní zmluvy zaujímalo, aby im „vrátila“ rezerváciu za byt. Ale záväzkovo-právne vzťahy sa tak isto ako aj

iné zákonné povinnosti riadia zákonom a i keď je dnes možno moderné vybaviť si na súde už pomaly čokoľvek vie, že je to „nová“ taktika niektorých advokátov, zneplatniť riadne podpísané a platné zmluvy a v podstate hodiť zodpovednosť na predávajúceho a ešte ho obviniť krivo z bezdôvodného obohatenia. Vyzerá to ako vynikajúci biznis, nakoľko by išlo až o 5 % úrok, aký v banke by nikto nedal. Považuje za hrubé porušenie morálky, etiky a dobrých mravov, že sa žalobcovia zaviazali ku kúpe jej bytu, nikomu ho kvôli ich klamstvám nepredala, nerobila obhliadky a tri mesiace po uplynutí rezervačnej zmluvy ju ešte stále zavádzali ako byt chcú kúpiť. Byt z inzercie stiahla, nikomu ho nepredala a riadila sa vyjadreniami žalobcov, verila im a musela predchádzajúcej záujemkyni vrátiť 3.000 eur, čo doložila, avšak aj tento dôkaz súd ignoroval.

14. V súlade s názorom českého ústavného súdu, že vyhlasovanie zmlúv medzi fyzickými osobami za neplatné, len kvôli nejakým formálnym nedostatkom, či nepresným formuláciám, pričom úmysel a ciel záväzkov je jasný, považuje za absolútne neprípustné. Nie je pravdou ani vyhlásenie súdu prvej inštancie, že sa mala bezdôvodne obohatiť. Absentuje právna argumentácia a výklad príslušných paragrafov a jej konanie nemá s týmito ustanoveniami nič spoločné. Na oboch pojednávaniach bolo cítiť, že žalobcovia sú favorizovaní, advokát jej mohol skákať do reči bez napomenutia, mohol ju slovne napádať, ste ŠTBáčka, buďte ticho a pod. Toto si vyprosila a žiadala o ospravedlnenie, nakoľko za bývalého režimu ona aj jej rodina boli perzekvovaní za ich vieru a vytrpela si dosť a vyprosí si, aby ju osočoval nejaký advokát, ktorý háji lož. V roku 1989 mala 16 rokov a ani ona, ani blízka či široká rodina nikdy nespolupracovala so žiadnymi tajnými službami, nedonášala na nikoho ale ktovie, či je takáto morálne čistá aj rodina advokáta žalobcu a on sám. Preto podáva podnet na prešetrenie za urážku na cti, porušenie ľudských práv a za hanobenie rasy, náboženstva a ostatné... a to dokonca na súdnom pojednávaní. Horeuvedené skutočnosti je pripravená preukázať, ak jej bude umožnené spravodlivé a vyvážené súdne pojednávanie a konečne bude aj ona vypočutá a že budú vykonané aj všetky navrhované, dôkazy a budú predvolaní aj svedkovia, ktorí boli prítomní na rokovaniach u nej doma ako aj v banke.

15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Zotrvali na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a predložených dôkazoch, ktoré hodnoverne preukazujú ich tvrdenia. Zastávali názor, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom vykonal všetky dôkazy, ktoré sporové strany predložili a zabezpečili v rámci súdnych pojednávaní. Mali za to, že odvolanie žalovanej neobsahuje všetky zákonné náležitosti nevyhnutné pre podanie odvolania a žiadali, aby odvolací súd odvolanie odmietol podľa

16. Domnievali sa, že žalovaná v odvolaní uvádza ničím nepodložené a žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázané klamstvá; počas celého trvania konania pred súdom prvej inštancie nepredložila ani jeden hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval čo len jedno z jej klamlivých tvrdení. Odvolanie je chaotické, nekonzistentné a nezrozumiteľné. Zo strany súdu prvej inštancie boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté sporovými stranami, ktoré súviseli s predmetom sporu a ktoré boli sporové strany schopné zabezpečiť s poukazom na koncentračnú zásadu upravenú v Boli názoru, že je v rozpore s ustanoveniami , aby žalovaná v rámci odvolacieho konania navrhovala nové dôkazy, ktoré mohla navrhnúť a predložiť, prípadne zabezpečiť v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaná sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyjadrovala vždy veľmi rozsiahlo a to aj k veciam nesúvisiacim s predmetom sporu, čo hodnoverne preukazujú nielen jej písomné vyjadrenia ale aj zvukové záznamy vyhotovené z pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Počas celého konania pred súdom prvej inštancie nepredložila ani jeden hodnoverný dôkaz preukazujúc čo i len jedno jej tvrdenie. Počas celého trvania konania pred súdom prvej inštancie nezabezpečila na pojednávaní účasť ani jedného ňou navrhovaného svedka - hoci ich výpovede by aj tak nemali žiadnu súvislosť s predmetom sporu.

17. Mali za to, že hodnoverne preukázali, že počas doby necelého mesiaca trvajúceho zmluvného vzťahu, žalovaná nikdy neposkytla žalobcom súčinnosť. Žalobcovia mali zabezpečené finančné prostriedky minimálne vo výške 204.200 eur zo strany VÚB, a. s. Žalovaná si nezabezpečila odstránenie záložného práva v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. zo svojej nehnuteľnosti; tiež nikdy nevrátila žalobcom zloženú zálohu vo výške 10.000 eur po skončení platnosti ich krátkeho zmluvného vzťahu a to ani po predaji predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovanej.

18. Zo strany žalobcov bolo hodnoverne preukázané dôkazmi, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov o sumu vo výške 10.000 eur s príslušenstvom a to jednak v rozpore s príslušnými ustanoveniami ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Majú dôvodné pochybnosti o tom, či je schopná porozumieť súvislostiam a skutkovému a právnemu stavu v predmetnej sporovej veci. Žalovaná dobrovoľne nevyužila svoje procesné práva v zmysle ustanovení na svoju obranu, na predkladanie dôkazov ako ani na zabezpečenie si právneho zástupcu.

19. Poukázali na skutočnosť, že žalovaná si pravdepodobne nie je vedomá ani toho, že ceny nehnuteľností neustále rastú a to aj v období medzi krátkym zmluvným vzťahom medzi stranami a reálnym predajom predmetnej nehnuteľnosti novému vlastníkovi zo strany žalovanej v roku 2019; logicky tak musela svoju nehnuteľnosť predať výhodnejšie a za vyššiu kúpnu cenu, ako mala dohodnutú so žalobcami.

20. V konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverne preukázali, že žalovaná mala záujem od žalobcu vylákať (okrem už sporných 10.000 eur) aj ďalšiu vysokú sumu vo výške 16.000 eur v hotovosti. Sporové strany si boli v konaní pred súdom prvej inštancie vždy rovné a žiadna sporová strana nebola ani uprednostňovaná a ani diskriminovaná pri uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich z ustanovení V konaní pred súdom prvej inštancie bolo hodnoverne preukázané, že žalovaná konala v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi a žiadne svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym hodnoverným dôkazom. Na pojednávaní dňa 15.11.2019 sama uviedla, že neposkytla žalobcom súčinnosť pri podpise záložných zmlúv a zmluvy o poskytnutí úveru najmä tým, že nebola ochotná predložiť pracovníkom VÚB, a. s. svoj občiansky preukaz a ani svoje rodné číslo a ani neprišla podpísať záložné zmluvy do VÚB, a. s.. Banka VÚB, a. s., ktorá mala poskytnúť úver žalobcovi tak nemohla ďalej konať bez náležitej súčinnosti žalovanej.

21. Žalobcom nikdy neposlala a ani nepredložila návrh kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť po podpise Zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcov. Nezabezpečila odstránenie záložného práva v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. pod V-6992/15 zo dňa 13.4.2015 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území K. Z., okres: C. P., napriek tomu, že sa v spornej zmluve zaviazala, že predmetné záložné právo odstráni z predmetného listu vlastníctva najneskôr do 13.3.2018, pričom tak nekonala. Nezabezpečila si inú nehnuteľnosť za účelom presťahovania sa do inej jej vhodnej nehnuteľnosti. Nepreukázala, že by mala v období od 29.1.2018 do 23.2.2018 (platnosť spornej zmluvy) písomný súhlas ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. na predčasné splatenie a vyčíslenie úveru poskytnutého žalovanej a zabezpečenému nehnuteľnosťou žalovanej.

22. Hodnoverne nepreukázala žiadnym dôkazom vznik akýchkoľvek nákladov a ani škody v súvislosti so sporným zmluvným vzťahom trvajúcim celkovo od 29.1.2018 do 23.2.2018 teda necelý kalendárny mesiac. Žalobcovia však hodnoverne preukázali, že im konaním, resp. nekonaním žalovanej vznikla škoda a to minimálne za vyhotovenie znaleckého posudku na nehnuteľnosť žalovanej.

23. Zdôrazňovali, že sa nikdy nezaviazali na kúpu nehnuteľnosti žalovanej so záložným právom. Zmluva o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 uzatvorená medzi stranami je absolútne neplatný právny úkon v zmysle a , nakoľko medzi zmluvnými stranami nikdy nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy s poukazom na . Zmluva o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť z 29.1.2018 uzatvorená medzi stranami je absolútne neplatný právny úkon v zmysle , , nakoľko medzi zmluvnými stranami nikdy nedošlo k dohode ako sa má naložiť so žalobcom zaplatenou prvou časťou kúpnej ceny (záloha) vo výške 10.000 eur za nehnuteľnosť žalovanej.

24. Poukázali ďalej na skutočnosť, čo potvrdila aj žalovaná svojou výpoveďou pred konajúcim súdom, že nemala záujem na tom, aby sa jej úver poskytnutý a zabezpečený v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. vyplatil z úveru žalobcov poskytnutého zo strany VÚB, a.s. Žalovaná nedisponovala v období od 29.1.2018 do 23.2.2018 finančnou hotovosťou, aby vyplatila úver žalovanej poskytnutý zo strany a zabezpečený v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.; tiež nedisponovala inou nehnuteľnosťou, ktorú by mohla založiť ako zábezpeku za poskytnutý úver zo strany ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.

25. Žalovaná v odvolacej replike neuviedla žiadne nové skutočnosti; tvrdenia žalobcov uvedené vo vyjadrení k odvolaniu považovala za nezmysly a klamstvá. K vyjadreniu pripojila dôkaz „Podanie vyhlásenia k Vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.2.2020 spisová značka č. -100.

26. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a predložených dôkazov, ktoré hodnoverne preukazujú ich tvrdenia.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil. Z dôvodu vecnej správnosti napadnutého vyhovujúceho výroku, odvolací súd potvrdil aj odvolaním napadnutý výrok o trovách konania. Rozsudok verejne vyhlásil 31.10.2022 ( ).

28. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že zmluva o rezervácii je nezrozumiteľná, neurčitá a nejasná, a preto neplatná, pričom dojednaný poplatok pokiaľ má predstavovať sankciu sa prieči i dobrým mravom. A nakoľko dojednanie o rezervačnom poplatku ako aj dojednanie rezervačnej zmluvy ako celku je neplatné, zaplatením rezervačného poplatku žalobcami a jeho prijatím žalovanou došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, ktoré je povinná vydať.

29. Podľa je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia prihliada ex offo len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Ide o vyjadrenie zásady rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania v štádiu odvolacieho konania. Uvedené v praxi znamená, že odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza výslovne vo svojom odvolaní.

30. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

31. Žalovaná v podanom odvolaní síce uviedla, že odvolanie podáva aj z dôvodu podľa a avšak z obsahu podaného odvolania nevyplýva, v čom konkrétne súd prvej inštancie pochybil v procese zisťovania skutkového stavu veci, resp. v čom konkrétne spočíva nesprávna aplikácia právnych predpisov na takto zistený skutkový stav veci. Žalovaná v podanom odvolaní iba replikuje vyjadrenia, ktoré uvádzala aj v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto nemal vymedzený rozsah prieskumnej činnosti z hľadiska posúdenia správnosti skutkových a právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozhodnutie súdu prvej považovať za vecne správne.

32. Žalovaná ďalej namietala, že jej nebolo umožnené na súde sa účinne hájiť, nakoľko súd prvej inštancie jej neumožnil vyjadriť sa v záverečnej reči, pýtať sa otázky na žalobcu a žalobcov advokát jej neustále skákal do reči, pričom súd prvej inštancie ho nenapomenul a neumožnil jej hovoriť, predniesť dôkazy a pod., čím zrejme mala za daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s p. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky

právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

33. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bola žaloba riadne doručená, žalovaná využila svoje právo a k žalobe sa vyjadrila, žalovanej bolo následne doručené aj ďalšie vyjadrenie žalobcu. Žalovaná bola riadne predvolaná na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo 15.11.2019, z obsahu zvukového záznamu vyplýva, že na pojednávaní súdu bola riadne vypočutá a pojednávanie bolo odročené na nový termín 11.12.2019 s tým, že strany v lehote 10 dní zhrnú vykonané dôkazy a pripravia si záverečnú reč. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie záverečnú reč 27.11.2019. Z opísaného priebehu súdneho konania je zrejmé, že účelom pojednávania, ktoré sa konalo 11.12.2019 bolo prednesenie záverečných rečí a záverečné zhrnutie vykonaného dokazovania, čo žalobkyni bolo súdom prvej inštancie umožnené. Z obsahu spisu a ani zo zvukových záznamov z pojednávaní nevyplýva, že žalovaná sa nemohla v konaní brániť, vyjadrovať sa k veci, či navrhovať dôkazy. Žalovanou vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie, preto odvolací súd posúdil za v celom rozsahu neopodstatnené.

35. K námietke nevykonania dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Odvolací súd je názoru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná v podanom odvolaní nekonkretizovala dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nevykonal a ktorých nevykonanie malo mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrhy na vykonanie dokazovania navrhované žalovanou v poslednom písomnom podaní, t. j. v podaní zo dňa 24.11.2019, v ktorom navrhovala vypočutie žalobkyne 2/ k otázke predloženia návrhu kúpnej zmluvy a Z. S., ktorý mal byť svedkom rokovaní so žalobcami. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že dojednanie o rezervačnom poplatku je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a rezervačná zmluva ako celok je neplatná z dôvodu nezrozumiteľnosti, neurčitosti a nejasnosti, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonanie navrhovaných dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné a nehospodárne.

36. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolacie námietky žalovanej odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné, teda také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania v prospech žalovanej.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcom 1/ a / priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).