Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CbVO/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným v 1. rade: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 785/43, Košice, IČO: 00 606 707, zast. ALENA ZADÁKOVÁ - advokát, s.r.o., Kováčska 32, Košice, IČO: 53 209 451, v 2. rade: ČaSS, spol. s r.o., Mieru 126, Poproč, IČO: 31 685 455, zast. Marják, Ferenci & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Tajovského 17, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému v 1. rade súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 31.03.2021 ako kauzálne príslušnému súdu podľa (ďalej len „“) s poukazom na Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 06.04.2020 uzatvorenej podľa ustanovenia medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 29.05.2020 a Dodatku č. 2 k Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13.07.2020.

2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 06.05.2022 súdu podanie zo dňa 05.05.2022, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu.

3. Žalobca svoj procesný postup späťvzatia žaloby odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení účinnom do 30.03.2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Žalobca tak podal žalobu na základe zákonnej povinnosti mu danej ust. ZVO. Dňa 07.10.2021 Národná rada Slovenskej republiky prijala (ďalej len „“), na základe ktorej s účinnosťou od 31.03.2022 nastala zmena ust. ZVO. upravila povinnosť žalobcu ak podal návrh podľa ZVO a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej listiny alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, žalobca vezme žalobu späť. Zo skutočností deklarovaných žalovaným v 1. rade na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22.02.2022 žalobca zistil, že všetky zákazky boli zrealizované a predmet zákazky bol ukončený. Žalovaný v 1. rade uviedol, že vyčerpaním finančného limitu v zmysle Dodatku č. 2 bola platnosť Zmluvy ukončená dňom 27.07.2020, upratovacie a dezinfekčné služby zabezpečuje od 07/2021

vlastnými zamestnancami. Žalobca teda dospel k záveru, že v danom prípade došlo k splneniu Zmluvy a je založená povinnosť podľa ZVO zobrať späť dôvodne a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti Zmluvy. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na . Žalobca poukázal na právnu úpravu, a to, že tak ako bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti, rovnako k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá mu takúto povinnosť stanovila v v kontexte ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, preto podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo do zákona o verejnom obstarávaní. Podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy v súlade s ZVO nesledoval osobné záujmy či nadobudnutie osobného prospechu, plnil svoju zákonnú povinnosť a sledoval zabezpečenie ochrany hospodárskej súťaže ako verejného záujmu. V kontexte jeho správneho rozhodnutia má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si plnil svoju zákonnú povinnosť a domnieva sa, že bez ohľadu na výsledok súdneho konania, by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné. Vyššie uvedené skutočnosti, najmä ex lege povinnosť úradu podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy a aj zákona o verejnom obstarávaní daná povinnosť zobrať tento návrh späť, sú podľa žalobcu takým dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám sporu nepriznať.

4. Žalovaný v 2. rade dňa 24.05.2022 podal na súd súhlas so späťvzatím žaloby, o ktorom sa dozvedel nazretím do elektronického súdneho spisu. Ďalej k veci uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania stranám sporu, keďže výlučne žalobca procesne zavinil zastavenie konania v celom rozsahu. Podľa neho dôvodnosť žaloby absentovala už v čase jej podania a vedenie konanie je nehospodárne, neúčelné, nedôvodné a nebude viesť k žiadnemu reálnemu výsledku, keďže ešte pred podaním žaloby napádaná zmluva zanikla splnení, pričom vedenie konania malo výslovne len akademický charakter. Neeviduje žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu . Poukázal na to, že nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému konkrétnemu typu konaní, ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Ak by súd pripustil aplikáciu v tomto prípade, vztiahol na takúto zákonnú výnimku na celý jeden druh osobitných konaní, ktoré sa vedú na základe žalôb podaných jedným subjektom - žalobcom do určitého dátumu, a síce 30.03.2022. Takáto situácia by sa tak týkala minimálne niekoľko desiatok súdnych sporov iniciovaných žalobcom, a teda nie len individuálneho prípadu. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že citované ustanovenie sa ex lege nevzťahuje na všetky návrhy na určenie neplatnosti podľa ZVO podané do 30.03.2021, ale vyžaduje sa subjektívna úvaha žalobcu, pričom žalobca sa nezbavuje procesnej zodpovednosti v konaniach, v ktorých žalobca aplikoval ZVO (subjektívna stránka sa prejavuje tom, že žalobca hodnotí či ním podaný návrh plní svoj účel a v závislosti od toho volí svoj procesný postup v konaní). Ďalej žalovaný v 2. rade poukázal na odlišný prístup zákonodarcu pri vysporiadaní sa s otázkou priznania resp. nepriznania náhrady trov konania. Podľa posledná veta ZVO: ak súd rozhodne podľa ods. 7, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu podľa , ak bol porušený tento zákon podľa ods. 5 alebo 6. Rozhodnutie podľa odseku 7 sa považuje za úspech oprávnenej osoby v konaní. Ak by zákonodarca mienil zaviesť totožný resp. obdobný prístup aj pre súdne spory, v ktorých dôjde k späťvzatiu návrhov v zmysle ZVO, zahrnul by takéto ustanovenie do prechodných ustanovení k úpravám účinným od 31.03.2022 tak ako to je explicitne vyjadrené v poslednej vete ZVO. Takáto zákonná úprava úplne absentuje, z čoho vyplýva záver, že zákonodarca počítal so vznikom povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania protistranám.

5. Súd s poukazom na rozhodovacej činnosti súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10) umožnil aj žalovanému v 1. rade vyjadriť k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách a k prípadnej aplikácii .

6. Žalovaný v 1. rade dňa 27.06.2022 doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že so späťvzatím súhlasí a zároveň navrhol, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Dodal, že sa v zásade stotožňujú s právnym posúdením nároku na náhradu trov konania tak, ako uvádza žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení.

7. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného do 30.03.2022, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

11. Podľa § 180 ods. 1 a 2 ZVO účinného od 31.03.2022, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 a ods.14 rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy.

12. Podľa § 187h ods. 13 ZVO účinného od 31.03.2022, ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť.

13. Podľa § 187h ods. 14 ZVO, na konanie súdu začaté na návrh úradu podaný do 30. marca 2022 podľa § 180 sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 a § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca 2022. Na konanie súdu začaté na návrh oprávnenej osoby podaný do 30. marca 2022 podľa § 181 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca 2022.

14. Súd teda pristúpil k rozhodovaniu o späťvzatí žaloby. So zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte predtým, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, s tým, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vyslovili so späťvzatím žaloby svoj súhlas, súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konanie zastavil.

15. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. V sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

19. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, príp. ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti

s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní podľa , príp. podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa . Vzhľadom na to, že v danej veci žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Žalobca v podanom späťvzatí uviedol, že má za to, že preukázal, že žalobu podal dôvodne, pričom si splnil svoju zákonnú povinnosť. Dôvodnosť resp. nedôvodnosť podanej žaloby by však bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V prejednávanej veci zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť a že by žalovaní dali svojim správaním akýkoľvek podnet žalobcovi na späťvzatie žaloby. Nie je preto možné konštatovať súdom, že dôvodne podaná žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaných. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca nesie procesnú zodpovednosť za podanú žalobu a teda aj za doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žalovaným tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko procesne nezavinili jeho zastavenie.

20. Žalobca však súdu navrhol ohľadom náhrady trov konania aplikovať ustanovenie a tvrdil, že keďže ZVO mu ukladá povinnosť vziať žalobný návrh späť je to dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý umožňuje trovy konania stranám nepriznať.

21. Súd sa preto ďalej zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia . Toto zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a musí sa vykladať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (aj analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

22. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle a od zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle , ktorá je aplikovateľná len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne sú dané výnimočné okolnosti.

23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že i keď by žalovaným pri aplikácii zásady procesného zavinenia zastavenia konania podľa patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, sú kvalifikované okolnosti posudzovanej veci, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste žalovaným náhradu trov konania nepriznať a ide o výnimočný prípad. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe ustanovenia ZVO účinného do 30.03.2022. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy. V tomto prípade tak ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - ZVO, pričom žaloba bola podaná žalobcom ako ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý k jej podaniu pristúpil po tom, čo pri výkone dohľadu nad verejným

obstarávaním ustálil záver o uzavretí zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a následným podaním predmetnej žaloby splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 180 ZVO (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd).

24. Po začatí konania však došlo k zmene právnej úpravy, a dňa 31.03.2022 ZVO bolo ustanovené, že v prípade súdnych konaní začatých na návrh úradu podaný do 30. marca 2022 podľa sa použijú ustanovenia a a v znení účinnom od 31. marca 2022 (prechodné ustanovenie veta prvá ZVO) a ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť ( ZVO). Za situácie kedy žalovaný v 1. rade na základe dopytu žalobcu uviedol, že vyčerpaním finančného limitu v zmysle Dodatku č. 2 bola platnosť Zmluvy ukončená dňom 27.07.2020, súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu späťvzatím predmetnej žaloby došlo k jednoznačnému naplneniu imperatívu vyplývajúceho z dikcie ustanovenia ZVO. Žalobca tak v situácii kedy bol predmet Zmluvy, ktorej platnosť, resp. neplatnosť bola predmetom tohto konania, splnený a Zmluva zanikla uplynutím času, objektívne dospel k záveru, že podaný žalobný návrh už neplní svoj účel, a teda je daná jeho zákonná povinnosť podľa ZVO vziať žalobu späť. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na to, že procesný postup žalobcu v tomto konaní je potrebné hodnotiť aj s ohľadom na postavenie žalobcu, ktoré má v tomto konaní, a to postavenie ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu, ktorý je s poukazom na SR oprávnený a povinný konať iba na základe , v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri späťvzatí žaloby tak žalobca konal zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý mu ustanovil zákon v ZVO. Tieto skutočnosti súd považoval za skutočnosti predstavujúce kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu ustanovenia , a to, že ide o výnimočnú situáciu a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku čoho súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným výnimočne nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade, že ak by súd aplikoval ust. vztiahol by takúto zákonnú výnimku na celý jeden druh osobitných konaní, ktoré sa vedú na základe žalôb podľa ZVO podaných žalobcom do dátumu 30.03.2022 a netýkalo by sa to individuálneho prípadu, tak ako má účel ust. na mysli, ale by sa to týkalo niekoľko desiatok súdnych sporov iniciovaných žalobcom. Zákonodarca - Z.z, teda všeobecne záväzným právnym predpisom, povinnosť žalobcu vziať návrh späť ustanovil a je zrejmé, že jeho aplikácia zasiahne okruh určitého počtu podobných prípadov. Nemožno však konštatovať, že by sa to týkalo každého konania iniciovaného žalobcom podľa ZVO, a teda, že by sa to paušálne vztiahlo tieto typy konaní. Takisto súd nemohol v konaní zohľadniť argument žalovaného v 2. rade, že od počiatku poukazoval na to, že konanie je nehospodárne, neúčelné a nedôvodné z dôvodu, že Zmluva zanikla splnením a vedenie tohto konania má len akademický charakter a že dôvodnosť žaloby absentovala už v čase jej podania. Ako bolo vyššie uvedené pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa súd posudzuje procesnoprávne zavinenia za zastavenie konania bez ohľadu na to, ako by bolo v konaní meritórne rozhodnuté, keby nebolo konanie zastavené. V súvislosti s namietanou skutočnosťou, že žaloba bola podaná po tom, ako predmetná zmluva zanikla súd uvádza, že ako pri späťvzatí žaloby, tak aj pri jej podaní žalobca konal v zmysle vtedy účinného ustanovenia ZVO a žalobu podal z dôvodu jeho zákonnej povinnosti v zmysle tohto ustanovenia, bez ohľadu na zánik Zmluvy.

26. Súd na podporu svojich záverov týkajúcich sa dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa v tejto súvislosti odkazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave prijaté s rovnakými závermi v totožných právnych veciach, napr. uznesenie sp. zn. zo dňa 22.06.2022, sp. zn. zo dňa 24.05.2022 alebo zo dňa 24.05.2022.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (, ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).