Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-69-2022.pdf
PDF · 140.76 KB
Case nature
Subarea
8C/69/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1. U.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, D., 2. VALKOVÁ & Partners s. r. o., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, IČO: 47 254 548, obaja zastúpení spoločnosťou MATUŠÍKOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Media Freelancers s. r. o., so sídlom Seberíniho 482/1, Bratislava, IČO: 53 848 241, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom, doručeným súdu dňa 03.10.2022, domáhajú voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému povinnosť odstrániť článok s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“ autora Adama Q., uverejnený na webovej stránke www.adamvalcek.sk dňa 26.09.2022 a povinnosť zdržať sa do budúcnosti uverejňovania na svojich webových stránkach akýchkoľvek obrázkov, printscreenov, informácií týkajúcich sa, odkazujúcich na a/alebo obsahujúcich v celku alebo z časti informácie, majúce charakter daňového a/alebo obchodného a/alebo bankového tajomstva, vzťahujúce sa na ktoréhokoľvek zo žalobcov, najmä informácie o bankových prevodoch, zostatkoch na účtoch, vkladoch hotovosti, výberoch hotovosti, fakturáciách a iných bankových a daňových operáciách.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný je prevádzkovateľom webového portálu www.adamvalcek.sk <http://www.adamvalcek.sk>, pričom na tejto webovej stránke bol dňa 26.09.2022 uverejnený článok autora Adam Q. s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“. Žalobcovia uviedli, že v namietanom článku sa uvádza: „Vlani v lete počas vyšetrovania kauzy Mýtnik advokáti dvoch kľúčových spolupracujúcich obvinených tohto prípadu mali spoločne zrealizovať sériu podozrivých obchodných operácií - zaplatili za pol tony investičného striebra tomu istému neznámemu obchodníkovi. Použili na to peniaze od jedného z týchto spolupracujúcich obvinených.“ V skutočnosti žiaden drahý kov nedostali. Na konci reťazca transakcií boli výbery hotovosti v objeme najmenej 359-tisíc eur. Peniaze vybrali iní ľudia a nateraz nie je známe, čo s tým majú advokáti spoločné. Nevedno, kde sa tieto peniaze nachádzajú alebo načo boli použité. Tri firmy, cez ktoré sa realizovali výbery hotovosti, boli medzičasom prepísané na cudzincov. Obchodné operácie už niekoľko mesiacov preveruje finančná správa pre podozrenie z daňových podvodov. Celý článok nájdete na plus7dni.pluska.sk“. Pod poslednou vetou namietaného článku sa nachádza hypertextový odkaz na článok s rovnomenným názvom, uverejnený na webovej stránke www.plus7dni.pluska.sk v rovnaký deň, t.j. dňa 26.09.2022, autora Adama Q.. Uverejnením pôvodného článku cez hypertextový odkaz došlo k prevzatiu celého textu pôvodného článku, ktorý však bol vytvorený samotným Y. Q. a jeho vytvorením a prevzatím do namietaného článku došlo k
zásahu do práv žalobcov, odôvodňujúcemu nariadenie neodkladného opatrenia. Uverejnením článkov, v ktorých boli uvedené viaceré nepravdivé, vyslovene klamlivé a pravdu skresľujúce informácie o žalobcoch, ako aj na tieto informácie nadväzujúce hodnotiace úsudky, ktoré nemajú žiadny skutkový základ, došlo a do dnešného dňa stále dochádza k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti, najmä cti, dôstojnosti a súkromného života žalobkyne v 1. rade a dobrej povesti žalobcu v 2. rade. Uverejnené pravdu skresľujúce informácie či neprípustné hodnotiace úsudky, vychádzajú zjavne z údajov, ktoré podliehajú alebo sa minimálne javia, že podliehajú daňovému, obchodnému a bankovému tajomstvu, teda ich získaním a aj následným uverejnením muselo dôjsť k porušeniu zákona, ktoré by mohlo naplniť skutkovú podstatu trestného činu, čo samo o sebe robí konanie žalovaného o to závažnejším a vo výraznej miere zasahujúcim do práv žalobcov. V zmysle ustálenej judikatúry dochádza vždy k zásahu do práva na ochranu osobnosti, predovšetkým dôstojnosti a cti, ak je určitá osoba nepravdivo spojená s kritizovanou alebo odsudzovanou činnosťou. Navyše, ak k takémuto zásahu dôjde verejnou publikáciou, bude takýto zásah objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť resp. vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je bezpochyby aj uvedenie nepravdivých resp. pravdu skresľujúcich tvrdení o fyzickej osobe alebo nepravdivých obvinení, ktoré sú spôsobilé znížiť jej česť a dôstojnosť v spoločnosti. Vydavateľ periodickej tlače je subjektom práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR a podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Tieto práva však nie sú absolútne, ale podliehajú obmedzeniam, ktoré sú definované v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR alebo čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Ako jeden z legitímnych cieľov, ktoré odôvodňujú obmedzenie slobody prejavu je aj ochrana práv a slobôd iných, resp. ochrany povesti alebo práv iných. Do tejto kategórie možno zaradiť aj právo na ochranu osobnosti, ktoré je chránené rovnakou mierou právnym predpisom najvyššej právnej sily (čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR ), medzinárodnou zmluvou (čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv) a zákonom. Realizácia práva na slobodu prejavu nie je dôvodom na taký zásah do práv a slobôd iných, ktorý tieto práva ohrozuje a porušuje. Žalobcovia mali za to, že informácie uverejnené žalovaným v namietaných článkoch boli a sú objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť ich práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a § 19b Občianskeho zákonníka. Tieto navyše predstavujú porušenie bankového, obchodného, ako aj daňového tajomstva, teda ich získaním a následným uverejnením nielenže dochádza k porušeniu práv žalobcov, no potenciálne mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu.
3. Už samotný nadpis článku je absolútne nepravdivý, výslovne klamlivý, keďže žalobca v 2. rade vykonal nákup investičných mincí, za ktorý riadne zaplatil a všetky mince mu boli riadne dodané. Informáciu o tom, že z údajne podvodného predaja mal „vzniknúť keš“ žalobcovia uviedli, že síce nemajú vedomosť o tom ako spoločnosť, od ktorej žalobca v 2. rade mince nakúpil, naložila s kúpnou cenou, no ak má autor článku vedomosť, že bola vybraná v hotovosti, už z uvedeného je zrejmé, že v rozpore so zákonom disponuje informáciou, podliehajúcou bankovému tajomstvu. Vyjadrenie o tom, že pri nákupe striebra malo ísť o podozrivú obchodnú operáciu žalobcovia považovali za neprípustný hodnotiaci úsudok bez pravdivého skutkového základu. Obchod so striebornými mincami bol zrealizovaný, pričom žalovaný neuviedol ani jeden dôkaz o tom, že by tomu tak byť nemalo. Pokiaľ ide o to, aké finančné prostriedky mali byť žalobcom v 2. rade použité na nákup mincí, toto žalobcovia považovali za pravdu skresľujúcu informáciu. Žalobca v 2. rade vykonáva advokátsku činnosť dlhodobo, pričom disponuje finančnými prostriedkami aj za zastupovanie iných klientov. Autor článku predmetnú informáciu vo vzťahu k ostatnému kontextu uvádza pravdu skresľujúco v tom smere, že aj na žalobcov by mala byť v súčasnosti vedená v súvislosti s touto obchodnou operáciou daňová kontrola, čo však nie je pravdivé tvrdenie. V čase uverejnenia článku nebola vedená žiadna daňová ani finančná kontrola, o ktorej by mali vedomosť. Vo vzťahu k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia uviedli, že žalovaný zasiahol do práv žalobcov uverejnením nepravdivých, pravdu skresľujúcich informácií a neprimeraných hodnotiacich úsudkov a teda zásah do osobnostných práv považujú žalobcovia za dostatočne osvedčený aj na účel nariadenia neodkladného opatrenia, no tieto vychádzajú z informácií pochádzajúcich z údajov zrejme podliehajúcich bankovému, obchodnému a daňovému tajomstvu. Preto bez ohľadu na to, či by vo veci samej súd dospel k záveru o tom, či bolo alebo nebolo uverejnenými informáciami zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcov, sú presvedčení, že je tu daný záujem na tom, aby nedochádzalo k uverejňovaniu informácií podliehajúcich daňovému, obchodnému a bankovému tajomstvu dotknutých subjektov bez ich súhlasu, v rozpore so zákonom. Záverom žalobcovia uviedli, že navrhujú, aby súd v súlade s § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku postupoval tak, že súčasne s nariadením neodkladného opatrenia nevyzve žalobcov na podanie žaloby na ochranu osobnosti voči žalovanému, a toto neodkladné opatrenie bude predstavovať konečné rozhodnutie vo veci.
4. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2022, ktorá je vedená pod sp. zn. 32C/63/2022, voči žalovanému domáhajú (okrem iného) vydania rozsudku, ktorým by súd:
- uložil žalovanému povinnosť odstrániť článok s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“ autora Y. Q. uverejnený na webovej stránke www.adamvalcek.sk dňa 26.09.2022, ako aj
- uložil žalovanému povinnosť zdržať sa do budúcnosti uverejňovania na svojich webových stránkach akýchkoľvek obrázkov, printscreenov, informácií týkajúcich sa, odkazujúcich na a/alebo obsahujúcich v celku alebo z časti informácie majúce charakter daňového a/alebo obchodného a/alebo bankového tajomstva vzťahujúce sa na ktoréhokoľvek zo žalobcov, najmä informácie o bankových prevodoch, zostatkoch na účtoch, vkladoch hotovosti, výberoch hotovosti, fakturáciách a iných bankových a daňových operáciách.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 07.10.2022 a dňa 17.10.2022 (pozn. bez predchádzajúcej výzvy súdu) uviedol, že žalobcovia napádajú 5 výrokov pochádzajúcich z napadnutého článku zverejneného na webovom portáli žalovaného, ktorého autorom je pán Q.. Zároveň však napádajú aj 27 výrokov pochádzajúcich z iného článku zverejneného na webovom portáli časopisu Plus 7 dní. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Prevažná väčšina napadnutých výrokov (27 z 33) teda pochádza z článku, za ktorý podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu nezodpovedá žalovaný (a ani pán Valček). Žalovaný ďalej uviedol, že obaja žalobcovia sú advokátmi. Napadnutý článok sa týka aj ich advokátskej činnosti. V zmysle judikatúry preto žalobcovia musia znášať vyššiu mieru kritiky, ako „bežní občania.“ Podieľajú sa totiž na výkone spravodlivosti, čo je otázka verejného záujmu. Intenzita tohto verejného záujmu je zvýšená tým, že jeden zo žalobcov zastupuje pána X., čiže verejne známu osobu (spolupracujúceho obvineného), ktorá vypovedá v rámci tých najexponovanejších prípadov v dejinách slovenského súdnictva (napr. v tzv. kauze Mýtnik). Napadnutý článok sa pritom týka aj zastupovania spomenutej osoby. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobcovia argumentujú tým, že niektoré napadnuté výroky podľa nich predstavujú daňové, bankové či obchodné tajomstvo, nemá vedomosť o takom rozhodnutí, podľa ktorého by už samotné porušenie daňového, bankového či obchodného tajomstva bránilo zverejneniu informácie, ktorá je predmetom tohto tajomstva za predpokladu, že ide o dôležitý verejný záujem. Absolútna ochrana daňového, bankového či obchodného tajomstvo by navyše znamenala, že novinári by nikdy nemohli ani len otvoriť diskusiu o podozreniach z korupcie, daňovej trestnej činnosti, či prania špinavých peňazí, a teda diskusiu o dôležitých témach verejného záujmu. Tieto podozrenia totiž nevyhnutne vyplývajú najmä z informácií, ktoré tvoria predmet určitého tajomstva. Takéto obmedzovanie slobodnej diskusie by však odporovalo judikatúre ESĽP a rozhodovacej praxi slovenských súdov. Žalobcovia pri niektorých výrokoch argumentujú iba tým, že ide o bankové, daňové či obchodné tajomstvo, ktoré sa navyše pri určitých výrokoch týka iba tretích osôb odlišných od žalobcov. Žalobcovia teda netvrdia, že tieto výroky sú nepravdivé (v zmysle nepravdivých skutkových tvrdení) alebo neprimerané (v zmysle neprimeraných hodnotiacich úsudkov). Práve to sa však skúma v každom spore o ochranu osobnosti vyvolanom určitými výrokmi. Ide o tzv. rozhodujúce skutočnosti, ktoré v zmysle § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku musí tvrdiť žalobca, a nie žalovaný. Žalobcovia namietajú, že pán Q. v napadnutom článku označil nákup strieborných mincí uskutočnený jedným zo žalobcov za podozrivý obchod, resp. operáciu. Považujú to za neprimeraný hodnotiaci úsudok, keďže naň vraj neexistuje dostatočný a pravdivý skutkový základ. Už len na základe verejne dostupných zdrojov však pán Q. mohol s čistým svedomím vysloviť, že sa o podozrivý obchod skutočne jednalo. Žalobcovia totiž v návrhu priznávajú, že k nákupu strieborných mincí skutočne došlo. Žalobcovia zároveň nepopierajú tvrdenie žalovaného o objeme nakúpených mincí (malo ísť o nákup za najmenej 359-tisíc eur) a ani tvrdenie, že spoločnosť Port of comp časť prostriedkov získaných za predaj mincí previedla na spoločnosti URSA a MK - GASTRO. Podľa verejne dostupných zdrojov pritom platí nasledovné: po zadaní názvu spoločnosti Port of comp do vyhľadávača Google zistíme, že nemá webovú stránku a neexistuje ani len zmienka o tom, že by pôsobila ako etablovaný obchodník s cennými kovmi (t. j. napríklad s investičnými striebornými mincami); všetky tri spoločnosti, u ktorých mali skončiť prostriedky za nákup mincí (Port od comp, URSA a MK - GASTRO) podľa verejne dostupného zoznamu daňových dlžníkov dlhujú na daniach sumy v rozmedzí od cca 180 tisíc eur až po cca 290 tisíc eur, podľa výpisov z obchodného registra bol 100 % obchodný podiel vo všetkých troch spoločnostiach, u ktorých mali skončiť prostriedky za nákup mincí (Port od comp, URSA a MK - GASTRO) približne v rovnakom čase prevedený na zahraničné fyzické osoby, podľa účtovej závierky žalobcu v 2. rade (ktorý mal podľa samotných žalobcov obchod s mincami uskutočniť) za rok 2021, v ktorom došlo aj k nákupu
mincí, dosiahol žalobca v 2. rade tržby vo výške cca 78 tisíc eur. Podľa verejne dostupných zdrojov však žalobca v 2. rade iba za jún roku 2021 odviedol štátu DPH vo výške takmer 22 tisíc eur. To ale znamená, že iba v danom mesiaci musel urobiť zdaniteľné obchody prinajmenšom za 110 tisíc eur. Tieto dva údaje teda spolu nekorešpondujú. Uvedené zdroje informácií vo svojom súhrne samé o sebe predstavujú dostatočný a pravdivý základ pre vyslovenie hodnotiaceho úsudku, že sa skutočne jednalo o podozrivý obchod. Ide teda o primerané hodnotenie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia sa v petite návrhu domáhajú, aby súd žalovanému zakázal publikovanie článkov (resp. informácií), ktoré by sa akokoľvek týkali daňového, bankového alebo obchodného tajomstva žalobcov, pričom o kauze nákupu strieborných mincí (vrátane podrobností, ktoré podľa žalobcov tvoria predmet tajomstva) už navyše písali aj iné médiá, ako napríklad denník Hospodárske noviny alebo portál topky.sk. Táto téma sa teda už (právom) stala predmetom verejnej diskusie, pričom podľa rozsiahlej judikatúry ESĽP nie je potrebné brániť zverejňovaniu informácií, ak už raz tieto informácie boli zverejnené.
6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia pripojili článok uverejnený na stránke www.adamvalček.sk <http://www.adamvalček.sk> dňa 26.09.2022 s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“ a článok uverejnený na webovej stránke www.plus7dni.sk <http://www.plus7dni.sk> dňa 26.09.2022 s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“.
7. Žalovaný k vyjadreniu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil stanovisko Finančného riaditeľstva SR zo dňa 19.09.2022, e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Münze Österreich AG a iné.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
19. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
20. Podľa § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
21. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
23. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
24. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
25. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
26. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
27. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
28. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
29. Podstatou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ochrana práv žalobcov pred neoprávneným zásahom formou zverejnenia internetového článku s názvom „Obhajcovia kajúcnikov nakupovali pol tony mincí. Žiadne nedostali a vznikol z toho keš“ na stránke www.adamvalcek.sk <http://www.adamvalcek.sk>, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, a ktorý obsahoval hypertextové prepojenie na článok uverejnený na webovej stránke https://plus7dni.pluska.sk dňa 26.09.2022 autora Y. Q.. Je síce pravdou, že obsah namietaného článku (článok zverejnený na stránke www.adamvalcek.sk) obsahuje časti pôvodného článku zverejneného na stránke https://plus7dni.pluska.sk, avšak pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie veci samej) je podľa názoru súdu podstatný iba článok (a jeho obsah) zverejnený na stránke www.adamvalcek.sk <http:// www.adamvalcek.sk>, teda ten, ktorý žalobcovia v tomto konaní v rámci neodkladného opatrenia žiadajú odstrániť. Navyše vo vzťahu k pôvodnému článku, zverejnenému na stránke https://plus7dni.pluska.sk sa javí, že žalovaný by nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo by samo o sebe predstavovalo dôvod na zamietnutie neodkladného opatrenia. Uvedené vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/228/2012, v zmysle ktorého, pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.
30. Pokiaľ žalobcovia majú za to, že len samotným publikovaním hypertextového odkazu vzniká zodpovednosť osoby, ktorá tento odkaz zdieľala (v danom prípade žalovaný), z rozsudku ESĽP Magyar Jeti Zrt c. Maďarsko, sťažnosť č. 11257/16 zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že publikovanie hypertextového odkazu neznamená automaticky šírenie hanlivých informácií a vznik zodpovednosti. Na vyhodnotenie konkrétnych predpokladov však v konaní o neodkladnom opatrení nie je priestor, najmä keď žalobcovia zároveň tiež iniciovali konanie vo veci samej (s prakticky totožným výrokom ako pri neodkladnom opatrení, rozšíreným o náhradu nemajetkovej ujmy). V konaní vo veci samej potom dôjde k plnohodnotnému prieskumu a najmä k dokazovaniu.
31. S poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, konanie vo veci samej nie je obligatórnou súčasťou alebo následkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby žalobcovi/ om neuloží. Pôvodne žalobcovia mali za to, že v danom prípade (ak bude navrhované neodkladné opatrenie nariadené) by nebolo potrebné začínať akékoľvek konanie vo veci samej, so skutkovou nadväznosťou na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže neodkladné opatrenie by poskytlo žalobcom požadovanú plnohodnotnú súdnu ochranu (viď č.l. 26 návrhu). V priebehu konania o nariadenie neodkladného opatrenia však, pred rozhodnutím, doručili tunajšiemu súdu žalobu vo veci samej, ktorou sa voči žalovanému domáhajú (okrem iného) vydania rozsudku, ktorého výrok by bol totožný s výrokom navrhovaného neodkladného opatrenia. Je teda nepochybné, že v danom prípade sa jedná o dočasné neodkladné opatrenie, za ktorým bude nasledovať konanie vo veci samej. Ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku síce výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak pri splnenom kritériu, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch, typických pre ochranu vlastníckeho práva a iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr. ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä v prípade takýchto nárokov môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa predbežnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Ide o také situácie, keď nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné, efektívne ani potrebné, no zároveň treba zamedziť pokračovaniu v protiprávnom konaní, ktoré by vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, prípadne ťažko napraviteľnej ujme, respektíve ktoré neustále spôsobuje (narastajúcu)
ujmu, pričom poskytnutie následnej ochrany v konečnom rozhodnutí vo veci samej by bolo nemožné alebo prinajmenšom nedostatočné.
32. Pri neodkladnom opatrení, ktorým sa ukladá povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, a táto povinnosť sa prakticky zhoduje s tým, čoho sa žalobca domáha alebo mieni domáhať vo veci samej, je nevyhnutné klásť na splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia prísnejšie požiadavky. Takýmto rozhodnutím sa predbieha (či nahrádza) rozhodnutie vo veci samej, ktoré možno na rozdiel od neodkladného opatrenia vydať až po riadne vykonanom dokazovaní, jeho vyhodnotení, dôslednom ustálení skutkového stavu veci a jeho právnom posúdení zo všetkých sporných hľadísk, pri rešpektovaní všetkých procesných záruk naplnenia obsahu pojmu spravodlivý proces (v materiálnom zmysle) vo vzťahu k obom stranám sporu, čo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je dosť dobre možné.
33. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené všetky zákonné podmienky. Najmä, že žalobcovia potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčili v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a nepreukázali naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu súdneho spisu. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nevykonáva dokazovanie, vychádza iba z obsahu návrhu a príloh (v danom prípade aj z obsahu vyjadrenia žalovaného, ktoré tvorí súčasť spisu), pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán konania.
34. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je mysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva teda výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
35. Pre dosiahnutie úspechu v predmetnej veci bolo teda úlohou žalobcov osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v rozsahu, že zásah do ich práv je objektívne spôsobilý privodiť im ujmu na ich právach.
36. V časti navrhovaného petitu, ktorým sa má žalovanému uložiť povinnosť odstrániť predmetný článok, vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že namietaný článok, ktorým sa má neoprávnene zasahovať do osobnosti žalobkyne v 1. rade a dobrej povesti žalobcu v 2. rade bol už na stránke www.adamvalcek.sk zverejnený. Súd má za to, že účel neodkladného opatrenia by v danom prípade nebol splnený, keď navrhovaný príkaz odstrániť predmetný článok, v súčasnej dobe, už neodstráni stav, aký trvá už dlhšiu dobu, keď k zverejneniu článku už došlo pred návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a so zverejneným článkom sa fyzické a právnické osoby mali možnosť oboznámiť a tak v súčasnej dobe potreba nariadenia neodkladného opatrenia netrvá, nariadením neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť stav pred zverejnením predmetného článku. Navyše o obsahu, ktorý bol predmetom namietaného článku, už písali aj iné média, ako napríklad Hospodárske noviny a iné. Preto sa v súčasnej dobe za daného stavu javí, že dočasná úprava vzhľadom na predchádzajúce zverejnenie predmetného článku by už nebola účelná.
37. Rovnako je ale podstatné, že žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani konkrétne neuviedli, aký škodlivý následok by mal nastať v dôsledku (potencionálneho) zásahu do ochrany osobnosti resp. dobrej povesti právnickej osoby. Žiadnym spôsobom nekonkretizovali, čím sú výroky (označené ako i, ii, iii, iv a v) spôsobilé privodiť im ujmu, pričom súd túto zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže domýšľať za žalobcov. Zverejnenie článku nemožno automaticky bez ďalšieho považovať za zásah do práv žalobcov, odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Bolo vecou žaloby presvedčiť súd o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán tvrdeniami, z
ktorých by súd vedel identifikovať hrozbu škody či inej ujmy, respektíve, vedel identifikovať či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcov v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcom neadekvátnu výhodu.
38. Pokiaľ žalobcovia potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že v namietanom článku boli použité informácie, ktoré môžu podliehať bankovému, obchodnému a daňovému tajomstvu, treba uviesť, že v tomto smere pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie veci samej) je podľa názoru súdu, tak ako už bolo vyššie uvedené, podstatný iba článok (a jeho obsah) zverejnený na stránke www.adamvalcek.sk <http://www.adamvalcek.sk>.
39. Žalobcovia v súvislosti s porušením bankového, obchodného a daňového tajomstva v článku zverejnenom na stránke www.adamvalcek.sk napadali výroky s tým, že „ak má autor článku vedomosť o tom, že tieto (pozn. peniaze, ktoré mali byť zaplatené za strieborne mince) boli vybrané v hotovosti, je z toho zrejmé, že v rozpore so zákonom disponuje informáciou podliehajúcou bankovému tajomstvu“. Pre účely navrhovaného neodkladného opatrenia je uvedené irelevantné, nakoľko sa vzťahuje na tretie osoby odlišné od žalobcov, ktoré ani nie sú stranou predmetného konania. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na názor Európskeho súdu pre ľudské práva, deklarovaný v príručke k uplatňovaniu čl. 10 Dohovoru, že odsúdenie novinára za zverejnenie informácie, považovanej za dôvernú alebo tajnú, môže odradiť osoby pracujúce v médiách od toho, aby informovali verejnosť o záležitostiach verejného záujmu.
40. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, ako aj právo na informácie a sloboda prejavu sú Ústavou garantované (čl. 19, resp. čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky). V posudzovanom prípade teda dochádza ku konkurencii dvoch významom rovnocenných základných práv (resp. základného práva a slobody). Ich uplatňovanie a právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nepotlačila ochrana druhého práva (slobody). Súd preto musí skúmať v každom jednom prípade mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia práva na ochranu dobrej povesti vo vzťahu ku slobode prejavu a právu na informácie so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Sloboda prejavu teda nie je bezhraničná. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 10 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia vždy zodpovedať demokratickému charakteru spoločnosti („opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť okrem spomínanej ochrany práv a slobôd iných aj ochrana ústavou chránených záujmov a hodnôt, napr. bezpečnosť štátu, ochrana verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 692/2017 zo dňa 30.01.2019).
41. V uvedených súvislostiach najmä judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje osobitný význam ochrany slobody prejavu v súvislosti s tlačou, ktorej prislúcha šíriť informácie a myšlienky o otázkach týkajúcich sa politických záležitostí, ako aj o tých otázkach, ktoré sa týkajú iných oblastí verejného záujmu. K tomuto poslaniu tlače sa pripája právo verejnosti prijímať tieto informácie a myšlienky. Sloboda prejavu v súvislosti s tlačou pritom predstavuje jadro konceptu demokratickej spoločnosti (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sunday Times v. Spojené kráľovstvo z 26.4.1979; rozsudok vo veci Lingens v. Rakúsko z 8.7.1986). V ďalších rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že hoci uvedené princípy boli primárne formulované vo vzťahu k printovým médiám, nepochybne ich možno aplikovať, aj pokiaľ ide o médiá audiovizuálne (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Jersild v. Dánsko z 23.9.1994). Tlač pri rozširovaní informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu má dôležitú úlohu „verejného strážneho psa“ (prípad Thorgeison v. Island). Na druhej strane sloboda vyjadrovania sa nesmie stať povolením na rozsiahle urážanie, znevažujúce vyhlásenia a negatívne hodnotiace úsudky, ktoré nemajú nič spoločné s politickými otázkami. Európsky súd pre ľudské práva vo vzťahu k týmto dôvodom ospravedlňujúcim obmedzeniam slobody prejavu vo svojej judikatúre stanovil, že musia byť interpretované úzko, pričom potreba obmedziť slobodu prejavu musí byť v každom jednotlivom prípade presvedčivým spôsobom preukázaná. K obmedzeniu slobody prejavu teda možno pristúpiť, len ak má takýto zásah oporu v zákone (zákonný základ), ak smeruje k uskutočneniu legitímneho cieľa, spočívajúceho v niektorom z dôvodov ospravedlňujúcich obmedzenie slobody prejavu v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ak je primeraný takémuto cieľu a ak ide o zásah v demokratickej spoločnosti nevyhnutný.
42. Na vyhodnotenie primeranosti a proporcionality ochrany osobnosti fyzickej osoby a práva na dobrú povesť právnickej osoby v strete so slobodou prejavu judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu Slovenskej republiky využíva test proporcionality, ktorý sa skladá z troch krokov: 1. identifikácie účelu zásahu do základného práva a testu vhodnosti tohto zásahu na jeho dosiahnutie, 2. testu nevyhnutnosti tohto zásahu a 3. testu proporcionality v užšom zmysle, založenom na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 <aspi:// module='JUD'&link='JUD782049SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 18.4.2013).
43. Z ústavného hľadiska musí byť cieľ legitímny a legálny, čo znamená, že ústava musí obmedzenie základného práva z dôvodu dosiahnutia tohto cieľa pripúšťať (čl. 13 ods. 4 veta druhá Ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SR). Súčasťou tohto kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto prostriedkom a sledovaným cieľom, teda či ním možno sledovaný cieľ dosiahnuť. V druhom kroku je potrebné posúdiť, či nebolo možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k dotknutému základnému právu šetrnejší. Tretím krokom je posúdenie proporcionality v užšom zmysle, ako bolo uvedené vyššie. Jeho podstatou je vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich práv a následné uprednostnenie jedného z nich.
44. Konkrétne, napadnutý článok informuje o zisteniach, potenciálne súvisiacich z mediálne sledovaným korupčným prípadom, teda o otázkach verejného záujmu, na webovej stránke, teda legálnej informačnej platforme. Zásah do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, dobrej povesti právnickej osoby mal vykonať investigatívny projekt známeho a oceňovaného novinára, v demokratickej spoločnosti s výsadnou mierou ochrany slobody prejavu z dôvodu plnenia zásadnej úlohy pri informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu. O kom napadnutý článok je, podľa názoru súdu, nemôže respondent identifikovať, s výnimkou úzkeho okruhu zainteresovaných osôb. Obsahom napadnutého článku, ako súd vyššie uviedol, boli okolnosti verejného záujmu, kedy spoločnosť zvýšenou mierou reflektuje na legálnosť procesov riadneho výkonu spravodlivosti. Napadnutý článok bol zverejnený na voľne prístupnej internetovej platforme v čase po podaní obžaloby v tzv. „kauze Mýtnik“. K otázke, akým spôsobom boli informácie formulované, je potrebné preskúmať, či kritické tvrdenia alebo hodnotiace úsudky sú primerané, odôvodnené a vecné. Obsah článku sa týka finančnej operácie s investičným striebrom, označenej ako podozrivá. Tu je nevyhnutné opätovne zdôrazniť, že zainteresované osoby nie je možné zo samotného napadnutého článku identifikovať. Podozrivosť operácii žalovaný vyvodil z verejne dostupných zdrojov, konkrétne účtovnej závierky žalovaného v 2. rade a údajov obchodného registra v miere, ktorú súd považoval v rámci účelu rozhodnutia o neodkladnom opatrení za primeranú pre posúdenie vecnosti kritiky a jej potenciálu zasiahnuť do práv žalobcov.
45. V prejednávanom prípade pritom žalovaný doposiaľ osvedčil, že ním tvrdené skutočnosti v namietanom článku majú aspoň sčasti vecný základ. Naopak, žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili, že došlo k zverejneniu (šíreniu) takých informácii, ktorými bolo značnou intenzitou zasiahnuté do ich práv vyjadrených v § 11 Občianskeho zákonníka, resp. v § 19b. Právo na súkromie a dobré meno preto musí v tomto konkrétnom prípade ustúpiť slobode prejavu a právu na informácie (prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej). Zo všetkých týchto dôvodov dospel súd k záveru, že nebola nevyhnutná okamžitá ingerencia zo strany štátu (súdnej moci) do ústavou zaručenej slobody prejavu, a to nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
46. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa do budúcnosti uverejňovania na svojich webových stránkach akýchkoľvek obrázkov, printscreenov, informácií týkajúcich sa, odkazujúcich na a/ alebo obsahujúcich v celku alebo z časti informácie majúce charakter daňového a/alebo obchodného a/ alebo bankového tajomstva vzťahujúce sa na ktoréhokoľvek zo žalobcov, zamietol aj z iného (ako vyššie uvedeného) dôvodu. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, z dôvodu, že slovenský právny poriadok prostredníctvom zákona o bankách, resp. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní poskytuje ochranu pred šírením informácii, ktoré podliehajú daňovému resp. bankovému tajomstvu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď konanie, ktorého zdržania sa žalobcovia v navrhovanom petite II. neodkladného opatrenia domáhajú, je samo o sebe v slovenskom právnom poriadku zakázané,
súd nevzhliadol dôvod na duplicitnú úpravu a teda nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).