Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Ek-2403-2022.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Subarea
11Ek/2403/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: F. E., N.. XX. XX. XXXX, C. A. P. XX, XXX XX N. F., právne zast.: LAWS, s. r. o., IČO: 36 729 078, so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: F. R. E., N.. XX. XX. XXXX, C. A. XXX XX N. F., o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022 z a m i e t a.
II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vyššia súdna úradníčka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ bola ako oprávnená uvedená: F. E., T.. H., N.. XX. XX. XXXX, C. A. P. XX, XXX XX N. F., ktorá je matkou maloletých detí: Y. E., N.. XX. XX. XXXX P. B. E., N.. XX. XX. XXXX. Exekučným titulom bol povinný ako otec maloletých zaviazaný prispievať na výživu mal. Olivera sumou vo výške 80,- Eur mesačne a mal. Sabinu sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti exekučného titulu. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič. Výživné je však nárokom dieťaťa, a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča. Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, do rúk ktorého sa má výživné platiť. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981). V návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ bola ako
oprávnená uvedená matka maloletých detí, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z Exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Ako oprávnení mali byť v návrhu na vykonanie exekúcie uvedení maloletí a matka maloletých mala byť v návrhu uvedená ako zákonný zástupca oprávnených. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietla.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala oprávnená v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení bolo nesprávne uvedená, ako oprávnená osoba matka maloletých detí, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z Exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávnenou osobou dieťa, v tomto prípade to sú maloleté deti: Y. E., N.. XX. XX. XXXX P. B. E., N.. XX. XX. XXXX, ktorých zákonným zástupcom je matka maloletých F. E., T.. H.Y., N.. XX. XX. XXXX, C. A. P. XX, XXX XX N. F.. Týmto zároveň opravila pôvodný návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/280/2018 zo dňa 16. 07. 2020, právoplatný a vykonateľný dňa 28. 07. 2020 tak, že oprávnenými sú maloleté deti Y. E., N.. XX. XX. XXXX P. B. E., N.. XX. XX. XXXX zastúpené matkou F. E., T.. H., N.. XX. XX. XXXX, C. A. P. XX, XXX XX N. F., ako zákonným zástupcom oprávnených.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí konštatovať, že návrhu na vykonanie nebolo možné vyhovieť práve z dôvodov, ktoré v napadnutom uznesení prezentovala vyššia súdna úradníčka. V tomto smere tak sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky je potrebné ešte doplniť, že v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde je za oprávneného označený samotný rodič - zákonný zástupca a nie maloleté dieťa tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, sa nevyzýva na odstránenie vád podľa § 52 Exekučného poriadku, pretože sa jedná o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je neodstrániteľnou vadou. Dôsledkom existencie takejto neodstrániteľnej vady je práve zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ako správne učinila aj vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením. Treba zdôrazniť, že vadu návrhu, ktorá je neodstrániteľná nemožno konvalidovať jednoduchou opravou návrhu na vykonanie exekúcie, pretože podľa názoru súdu túto vadu nemožno hodnotiť ako zrejmú nesprávnosť, a to najmä za stavu, že oprávnená je v danom prípade odborne zastúpená právnym zástupcom. Súčasne, treba doplniť, že pokiaľ by aj bolo možné akceptovať opravu návrhu, pozornosti sťažnostného súdu neuniklo, že oprava návrhu na vykonanie exekúcie v časti označenia oprávneného bola realizovaná v rámci podanej sťažnosti a nie prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý je zverejnený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR (<https://obcan.justice.sk/filler/formviewer?FormId=66&wrapperType=ZalobyPublicPOWrapper>). S poukazom na § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada, by tak sťažnostný súd na vykonanú opravu ani prihliadnuť nemohol.
12. Sťažnostný súd si je vedomý, že postup exekučného súdu sa oprávnenej môže javiť ako príliš formalistický (najmä za stavu, že sa jedná o vymoženie výživného), treba však zdôrazniť, že ani exekučný súd nemôže ignorovať výslovné zákonné ustanovenia a každý návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je exekučnému súdu predložený, musí spĺňať zákonnom predpísané náležitosti bez ohľadu na povahu vymáhaného nároku. V nadväznosti na uvedené tak sťažnostný súd nemal inú možnosť ako sťažnosť podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022 zamietnuť v celom rozsahu.
13. Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že v danom prípade toto rozhodnutie v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/2403/2022 zo dňa 20. 10. 2022 je procesnej povahy, a teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený subjekt - maloleté deti tak nestratili možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ale tak, aby návrh už podávali ako oprávnení maloleté deti zastúpené zákonnou zástupkyňou a aby zodpovedal ustanoveniam Exekučného poriadku.
14. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávnenej rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o podanej sťažnosti neúspešná oprávnená nemá nárok na ich náhradu, keď jej sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).