Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18CoE-15-2015.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/15/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Bratislave, Stropkovská 3, proti povinnému: U. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. Y. XXX, o vymoženie 2.524,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/153/2014-25 zo dňa 03.12.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 639/2014 zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní; §§ 1 ods. 2; 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 3 a 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.
Konštatoval, že v danom prípade oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Je však nepochybné, že povinný v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter, pričom zo zmluvy o úvere je zrejmé, že sa jedná o typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu, ktorú nemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Podobne i rozhodcovská zmluva má povahu formulárovej zmluvy, ktorej obsah druhá strana nemá možnosť meniť, a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Uviedol, že znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania sa na prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Predmetná rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej zmluvy zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd prvého stupňa túto rozhodcovskú zmluvu považoval za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to jednak preto, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a jednak vzhľadom na úpravu procesného postupu rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, táto nebola individuálne dojednaná. Súd prvého stupňa pritom vychádzal z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, ak ale má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Spotrebiteľ síce bol formálne poučený o určitých okolnostiach týkajúcich sa rozhodcovského konania, avšak nebol jednoznačne poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Súd prvého stupňa preskúmal aj procesný postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke <http:// www.rozhodcovskysud.org/docs/RokovaciporiadokRSVictoria.pdf> a v súvislosti s týmto preskúmaním konštatoval, že v rokovacom poriadku upravený postup rozhodcovského súdu spôsobuje značné znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho obrane v rozhodcovskom konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní. Všetky uvedené okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania súd prvého stupňa považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku v právnom vzťahu spotrebiteľského charakteru. Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ak teda nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva nie je a nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po je uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a vyznáme rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom na nej potvrdil. Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej neplatnosti a účinnosti, a teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, ktorý posudzoval otázku ,,jednostranného zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy. Dodal, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania ktoré v odvolaní špecifikoval.
Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 28.10.2011 je povinný označený menom, priezviskom a rodným číslom a vystupuje teda v pozícii spotrebiteľa. Oprávnený vystupuje v pozícii dodávateľa, o čom svedčí výpis z obchodného registra (v spise na čl. 8), podľa ktorého je predmetom činnosti oprávneného okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (t.j. ku dňu 28.10.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok svoju právomoc založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so zmluvou o úvere. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzavretá v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným dňa 28.10.2011 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.
Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“
Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne dojednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 1), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola mu vnútená spolu s podpisom zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ spolu s podpisom úverovej zmluvy by si individuálne dojednal zároveň rozhodcovskú zmluvu, ktorou by založil právomoc preň pomerne nevýhodného rozhodcovského súdu. O značnej nevýhodnosti svedčí fakt, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním žiadané plnenie bez akéhokoľvek posúdenia nekalosti zmluvných dojednaní (RPMN 65,64 %, ročná úroková sadzba 70,01%). Z týchto dôvodov nie je možné považovať predloženú rozhodcovskú zmluvu, hoc na prvý pohľad individuálne dojednanú, za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.
Odvolací súd vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, na ktoré poukázal oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, že dané rozhodnutie neriešilo otázku rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo napadnuté rozhodnutie v danom prípade bolo zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v danom prípade teda nezaujal vecné stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, tak ako sa na to snažil poukázať oprávnený.
Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (táto možnosť bola v bode 7. rozhodcovskej zmluvy) uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí takýto úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Navyše odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012.
Námietky oprávneného v podanom odvolaní neboli dôvodné a súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.