Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72S/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Nemocnica AGEL Zvolen a.s., Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen, IČO: 45 594 929, zastúpená: Advokátní kancelář Chrenek, Kotrba spol. s r. o., so sídlom Těšnov 1/1059, 11 000 Praha , Česká republika, IČO: 28 505 913, konajúca prostredníctvom Advokátska kancelária Chrenek, Kotrba spol. s r.o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 650 441, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zástupcu predsedu žalovaného č. k. ZS /R zo dňa 11. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného zástupcu predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. k. ZS /R zo dňa 11. júna 2020 spolu s rozhodnutím Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Banská Bystrica č.k. ZS zo dňa 23. septembra 2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie .

Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Banská Bystrica (ďalej ako „Úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) začal dňa 22.07.2019 z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa o zdravotných poisťovniach, dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) voči žalobcovi za porušenie ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktoré bolo zistené dňa 30.05.2019 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi L. E., nar. XXXX naposledy bytom Z. XXXX/XX, XXX XX I. (ďalej len „pacient“). Úrad prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad vykonal u žalobcu dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi na základe podnetu jeho syna. Protokol o vykonanom dohľade č. 110/2018 zo dňa 27 02 2019 (ďalej len „Protokol“) bol žalobcovi doručený dňa 06.03.2019. V zmysle záveru Protokolu Úrad zistil, že dohliadaný subjekt žalobcu porušil ustanovenie a to v tom, že:

1/ dňa 11.01.2018 v čase od 07:11 hod. od posledného vyšetrenia, do 23:30 hod pacient nebol vyšetrený lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný stav a výsledky pomocných vyšetrení, 2/ dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky.

2. Žalobca sa k obsahu Protokolu vyjadril listom zo dňa 22.03.2019, v ktorom uviedol, že so závermi v ňom uvedenými nesúhlasí. Namietol najmä skutočnosť, že v dokumentácii je uvedených spolu 17 záznamov o vyšetrení pacienta a jeho stave. Z toho sú tri záznamy o vyšetrení lekárom, z ktorých jeden je však zaznamenaný len v sesterskom zápise o 19:36, 11.01.2018, kde je zapísané „vyšetrený pre sťažené dýchanie Dr. Pašajevom“. Navyše lekár bol informovaný sestrou o výsledkoch vyšetrení telefonicky, čo však je len ústnym svedectvom uvedenej sestry. K tomu bol vedený od rána aj samostatný TK a pulzový dekurz počas dennej služby, kde nie sú žiadne mimoriadne výchylky v TK a aj pulz je stabilizovaný, bez tachykardie. Tieto parametre boli ďalej sledované aj na JIS, kde k zmene došlo až 12.01.2018 o 04:00 hod ráno. Zdravotný stav pacienta bol zhodnotený a boli vykonané aj ordinácie po internom vyšetrení podľa odporučenia, a to po ukončení interného vyšetrenia o 11:53 hod. Vyššie uvedené je len na svedectve sestry v pracovnej zmene a lekára. Žalovaný priznal, že v tomto prípade došlo k pochybeniu v nesprávnom vedení zdravotnej dokumentácie, nakoľko tieto postupy nie sú v nej zapísané. Celý postup, aj keď riadne nezapísaný, môže potvrdiť personál pracoviska. Celkový stav pacienta a komorbidita ako aj netypickosť a modifikácia symptómov viedli k tomu, že v čase perforácie, resp. krátko po nej, keď už bola táto možnosť suponovaná, bol pacient v stave, ktorý bol viac ako kritický a prakticky infaustný . Písomné záznamy o vyšetreniach lekárom ako aj zmeny v ordináciách v čase po internom vyšetrení v dokumentácii nie sú. Celý postup, aj keď riadne nezapísaný môže potvrdiť personál pracoviska. Na záver námietok žalobca čestne prehlásil, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi postupoval tak, ako je v nich uvedené.

3. Skupina vykonávajúca dohľad písomné námietky proti Protokolu preštudovala a neakceptovala ich. Dohľad bol ukončený dňa 30.05. 2019 prerokovaním písomných námietok proti Protokolu a podpísaním Zápisnice č. 110/2018 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu proti Protokolu o vykonanom dohľade (ďalej len „Zápisnica“). V závere Zápisnice Úrad uviedol, že výkonom dohľadu podľa objektívne posudzuje správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti t.j. správnosť diagnostických a liečebných postupov. Zdrojom informácii pre Úrad pri výkone dohľadu je zdravotná dokumentácia týkajúca sa dohliadaného obdobia. Úrad nevykonáva výsluch, vypočúvanie osôb, neposudzuje pravdivosť svedeckých výpovedí, a preto nemá kompetenciu na prešetrenie názorov a stanovísk, ktoré sa prostriedkami kontroly uvedenými v nedajú verifikovať. Z uvedených dôvodov Úrad neakceptoval námietky žalobcu a ani tvrdenie, že došlo k pochybeniu pri vedení zdravotnej dokumentácie. Po prerokovaní písomných námietok žalobcu sa záver Protokolu nemenil.

4. Úrad ako prvostupňový orgán verejnej správy príslušný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „“) a a rozhodnutím č. konania: ZS zo dňa 23.09.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa a pokutu vo výške 3 000,00 € za porušenie ustanovenia , na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu zo dňa 30.05.2019 podľa Z. z pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, pretože dňa 11.01.2018 v čase od 07:11 hod. od posledného vyšetrenia do 23:30 hod. pacient nebol vyšetrený lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný stav a výsledky pomocných vyšetrení a dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky. Pokuta bola splatná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu.

5. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi nepostupoval správne. Zistil, že v zdravotnej dokumentácii pacienta zo dňa 11.01.2018 nie je záznam o vyšetrení pacienta lekárom chirurgického oddelenia žalobcu a zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu pacienta a pomocných vyšetrení od posledného vyšetrenia lekárom chirurgického oddelenia v čase od 07:11 hod. do 23:30 hod. Uviedol, že podkladom na výkon dohľadu podľa je zdravotná dokumentácia pacienta, ktorá podľa §

21 a nasl. Z. z obsahuje všetky dôležité informácie týkajúce sa zdravotného stavu pacienta bolo zistené, že záznamy v zdravotnej dokumentácii v počte 17 a 27, sú čo sa týka počtu vo veľkom množstve, ale neobsahujú všetky dôležité údaje o zdravotnom stave pacienta, napr. informácie o rešpektovaní resp. dôvod nerešpektovania konziliárneho interného vyšetrenia zo dňa 11.01.2018 v čase o 11:53 hod. O 19:36 hod. sestra píše: „pacient udáva sťažené dýchanie a bol vyšetrený lekárom“. O tomto vyšetrení nie je záznam lekára v zdravotnej dokumentácii, rovnako nie je uvedený záznam o realizovaní akýchkoľvek vyšetrení, či podaní liečby. K druhému porušeniu povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že odporučenia konziliárneho lekára - internistu mali byť splnené. Mal za to, že pokiaľ žalobca požiadal o konziliárne interné vyšetrenie, cieľom ktorého bolo posúdenie zdravotného stavu pacienta tak, aby sa riziko pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti minimalizovalo, závery konziliárneho lekára s ohľadom na aktuálny zdravotný stav pacienta mal účastník konania v celom rozsahu realizovať. Prvostupňový orgán verejnej správy v závere uviedol, že výkonom dohľadu sa podľa objektívne posudzuje správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, t.j správnosť diagnostických a liečebných postupov. Zdrojom informácií pri výkone dohľadu je zdravotná dokumentácia. Nevykonáva výsluch, vypočúvanie osôb, neposudzuje pravdivosť svedeckých výpovedí, a preto nemá kompetenciu na prešetrovanie názorov a stanovísk, ktoré sa prostriedkami výkonu dohľadu nedajú verifikovať. Neakceptoval tvrdenie žalobcu, že došlo k pochybeniu len vo vedení zdravotnej dokumentácie. Prvostupňový orgán verejnej správy po preštudovaní podkladov k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty dospel k záveru, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi porušil ustanovenie V konaní o uložení pokuty vychádzal zo a uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,00 €. Výšku uloženej pokuty považoval za dostatočnú, zohľadňujúcu závažnosť zistených nedostatkov.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 09.10.2019, ktorý bol Úradu doručený dňa 14.10.2019. V rozklade žalobca špecifikoval rozkladom napadnuté rozhodnutie a uviedol sumár medicínsky podstatných momentov, ktoré podľa jeho názoru vyvracajú tvrdenia prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca nesúhlasil s vytýkanými pochybeniami a upozornil na to, že stav pacienta bol od začiatku komplikovaný. V bode 1 až 15 rozkladu žalobca uviedol popis poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo strany jeho zdravotníckych pracovníkov (totožne ako v námietkach proti záverom Protokolu zo dňa 22.03.2019). V nasledujúcich bodoch žalobca uviedol svoj nesúhlas s tvrdením Úradu, že pacientovi nebola sledovaná bilancia tekutín, pretože pacient mal zavedený PMK a záznam o diuréze sa zapisuje 1x denne a to ráno. V ďalšom bode žalobca poukázal na to, že pacientovi bolo podané 2 900 ml tekutín a 2x Furosemid 40 mg i.v., čo znamená splnenie odporúčania konziliárneho lekára - internistu o tekutinovej bilancii. Následne žalobca poukázal na podanie tekutín a Furosemidu pacientovi a uviedol, že každé navyšovanie tekutín je rizikové. Konzultovanie nefrológa nebolo podľa žalobcu nevyhnutným výkonom, pretože pri laboratórnych parametroch kreatininu 250 nebola indikovaná dialyzačná liečba a neprinieslo by iné významné informácie. Ďalej žalobca poukázal na panel vyšetrení u pacienta - RTG hrudníka, RTG natív abdomenu, USG abdomenu a uviedol, že nepokračovanie v chirurgickej starostlivosti je len predpokladanou fikciou orgánu verejnej správy, pričom poukázal na vyšetrenie lekárom - chirurgom v čase o 19:36 hod. Žalobca vyslovil úvahu o tom, ktoré vyšetrenia mohli byť pacientovi zrealizované a následne rozporoval nerešpektovanie sesterských záznamov o vykonaní určitých úkonov, ktoré sú podľa neho z forenzného hľadiska rovnako validné, ako akékoľvek iné záznamy v zdravotnej dokumentácii. Akceptovanie tohto úkonu by podľa jeho názoru kompletne narušilo výtku Úradu o nedostatočnom manažovaní pacienta od 7:00 hod. do 23:30 hod. Záverom svojej medicínskej argumentácie žalobca uviedol, že vzhľadom na priebeh ochorenia boli doplnené dostupné neinvazívne metodiky, ktoré nesuponovali perforačnú príhodu. Nakoniec žalobca poukázal na to, že nerešpektovanie ním predloženého čestného vyhlásenia s takým odôvodnením aké uvádza Úrad vo svojich dokumentoch je výrazným zásahom do jeho práva na spravodlivý proces a taktiež v rozpore so samotným princípom administratívneho konania, a preto opakovane žiadal, aby Úrad rešpektoval čestné vyhlásenie zo dňa 22.03.2019 a v kontexte s ním upravil výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým posúdil postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Žalobca záverom predloženého rozkladu uviedol citáciu ustanovení Správneho poriadku a navrhol konajúcemu orgánu verejnej správy, aby v rámci dokazovania zrealizoval vypočutie zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytovali zdravotnú starostlivosť pacientovi, nakoľko bez takto vykonanej objektivizácie skutkového deja, nebolo podľa jeho názoru možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Žalobca opakovane poznamenal, že si uvedomuje chybu vo vedení zdravotnej dokumentácie, ale verí v správne a nezávislé posúdenie závažnosti, nejednoznačnosti a raritného priebehu prípadu, ktoré žiaľ viedli k fatálnemu koncu pacienta.

Žalobca navrhol, aby konajúci orgán verejnej správy doplnil dokazovanie a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, aby v ňom konštatoval, že jeho postup bol lege artis.

7. Zástupca predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“) ako orgán verejnej správy príslušný rozhodnúť na základe ustanovenia v spojení s . o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ustanovenia Správneho poriadku rozhodnutím č. ZS /R zo dňa 11.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol, a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom skonštatoval, že žalobca porušil ustanovenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. K porušeniu ustanovenia došlo tým, že dňa 11.01.2018 v čase od 07:11 hod., od posledného vyšetrenia, do 23:30 hod. pacient nebol vyšetrený lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný stav a výsledky pomocných vyšetrení a dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky. Pokuta bola splatná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania a zistený skutkový stav. Rozkladová komisia, ako poradný orgán žalovaného po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností dospela k záveru, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Podľa jej názoru Úrad postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, jeho zistenia sú preukázané a pokuta je primeraná a odôvodnená. Rozkladová komisia konštatovala, že prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky a bola toho názoru, že sankcia uložená rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy je adekvátna za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti. Na základe svojich zistení rozkladová komisia navrhla zástupcovi predsedu Úradu rozklad žalobcu zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť.

9. Žalovaný sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v rozklade zo dňa 09.10.2019 nestotožnil. Prvostupňový orgán verejnej správy pri výkone dohľadu na mieste vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacienta súvisiacej so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu bola poskytnutá v dohliadanom období zo strany žalobcu. Žalobca podľa neho s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Skonštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy sa riadne argumentačne vysporiadal s námietkami vznesenými zo strany žalobcu počas výkonu dohľadu. Po preštudovaní kompletného spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie pacienta a rozkladu žalobcu žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti či fakty, ktorými by sa prvostupňový orgán verejnej správy v napadnutom rozhodnutí nebol zaoberal a riadne argumentačne vysporiadal. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za vystihujúce meritum veci, jasné a vecné. Zo spisového materiálu mal žalovaný za preukázateľné, že v rámci rozkladu žalobca neuviedol žiadne nové medicínske skutočnosti, ktoré by neboli známe v čase výkonu dohľadu a následne v priebehu prvostupňového správneho konania. Poukázal na to, že argumentácia obsiahnutá v podanom rozklade bola prakticky totožná s námietkami, ktoré žalobca uviedol v rámci námietok k Protokolu a vo Vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 05.08.2019, s ktorými sa prvostupňový orgán verejnej správy v dostatočnej miere vysporiadal v rámci Zápisnice a taktiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Spisová dokumentácia dáva podľa žalovaného nespochybniteľný podklad ku konštatovaniu, že dňa 11.01.2018 v čase od 07:11 hod. (od posledného vyšetrenia) do 23:30 hod. pacient nebol vyšetrený lekárom chirurgického oddelenia žalobcu, nebol zhodnotený jeho aktuálny zdravotný stav a výsledky pomocných vyšetrení a dňa 11.01.2018 v čase po internom konziliárnom vyšetrení o 11:53 hod. neboli vykonané odporučenia lekára - internistu na zmenu liečby a doplnenie diagnostiky.

10. Žalovaný podklady, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, posúdil ako spôsobilý podklad výroku rozhodnutia o uložení pokuty. Poukázal na to, že podľa ustanovenia podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Ide teda o zákonom určený dôkaz pri posudzovaní správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V súlade s týmto ustanovením skupina vykonávajúca dohľad v rámci výkonu dohľadu a následne aj orgán verejnej správy vychádza len z údajov objektivizovateľných

z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Všetky tvrdenia, ktoré skupina vykonávajúca dohľad obsiahla v rámci Protokolu, resp. v rámci zápisnice sú preukázateľné v dostupnej zdravotnej dokumentácií žalobcu. Návrh žalobcu na vypočutie svedkov žalovaný neakceptoval z dôvodu, že boli priamo zainteresovaní na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a nakoľko ide o vlastných zamestnancov žalobcu možno dôvodne predpokladať, že vo svojich vyjadreniach sa z pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa. Zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veci posudzovania správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že zistený nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi resp. konštatovanie o pochybení žalobcu nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale je výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, za ktorej obsah a vyhotovenie zodpovedá žalobca. Konanie žalobcu žalovaný vyhodnotil ako rozporné s cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého bol žalobca v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti povinný vykonať všetky zdravotné výkony za účelom uzdravenia osoby alebo aspoň zlepšenia jej zdravotného stavu. Žalovaný pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia opätovne preveril skutkové zistenia a jednotlivé podklady pre vydanie rozhodnutia a považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený tak, aby mohol byť základom pre rozhodnutie o uložení pokuty. Sankciu uloženú prvostupňovým rozhodnutím žalovaný považoval za adekvátnu a riadne odôvodnenú a uloženú pokutu vo výške 3 000,00 € vyhodnotil ako primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú.

Zhrnutie argumentov žalobcu

11. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil z dôvodu, že v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu orgán verejnej správy nezistil dostatočne a správne skutočný stav veci, čo ho viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentoval tým, že podkladom pre začatie správneho konania bol Protokol zo dňa 27.02.2019, v rámci ktorého Úrad skonštatoval, že podnet na prešetrenie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi L. Trebulovi bol opodstatnený a došlo k porušeniu ustanovenia zákona Voči záverom Protokolu podal žalobca v stanovenej lehote námietky, v rámci ktorých podrobne popísal priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi s dôrazom na to, že išlo o komorbiditu ako aj netypickosť a modifikáciu symptómov, ktoré viedli k tomu, že v čase perforácie, bol pacient v stave, ktorý bol viac ako kritický, prakticky nezvratný. Vzhľadom k tomu, že písomné záznamy o vyšetreniach lekárom, ako aj zmeny v ordináciách v čase po internom vyšetrení v zdravotnej dokumentácii nie sú, žalobca deklaroval, že ich však môže v plnom rozsahu potvrdiť personál pracoviska. Poukázal na to, že v rámci prejednania jeho námietok k Protokolu bola spísaná Zápisnica, v ktorej okrem neakceptovania jeho medicínskej argumentácie bol zamietnutý aj jeho návrh na uplatnenie inštitútov správneho konania v zmysle a Správneho poriadku. Úrad neakceptoval ani námietku, že došlo k pochybeniu pri vedení zdravotnej dokumentácie. Vyústením nerešpektovania legitímnych nárokov žalobcu, smerujúcich k rešpektovaniu jeho práva na spravodlivý administratívny proces malo byť vydanie prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému žalobca podal dňa 09.10.2019 rozklad, ktorý bol napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnutý. V rámci rozkladu žalobca, okrem iného navrhol žalovanému, aby vypočul ako svedkov zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytovali zdravotnú starostlivosť pacientovi, nakoľko bez takto vykonanej objektivizácie skutkového deja nie je podľa jeho žalobcu možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Žalobca mal za to, že nerešpektovaním návrhov na doplnenie dokazovania a objektivizáciu celej veci došlo k porušeniu princípu spravodlivosti administratívneho konania, na ktoré musí orgán verejnej správy počas celého konania myslieť a rešpektovať ho. Odôvodnenie nerešpektovania procesne spôsobilých návrhov účastníka konania, založené na prezumpcie zaujatosti zamestnancov nemôže obstáť, nakoľko o tejto premise by bolo možné uvažovať až po vyhodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí zdravotníckych pracovníkov zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Žalobca považoval odôvodnenie nerešpektovania jeho návrhov za nedostatočné a poškodzujúce postavanie procesne slabšieho účastníka správneho konania, ktorým je v danom prípade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti .

12. Ďalej žalobca uviedol svoje vlastné medicínskeho zhodnotenia prípadu. V stanovisku k Protokolu žalobca namietol, že v bode 1. jeho záveru je uvedené zavádzajúce tvrdenie, že pacient nebol vyšetrený chirurgom od 7.11 hod. do 23.30 hod., keďže v zdravotnej dokumentácii je jednoznačne sestrou zaznamenané, že bol pacient vyšetrený chirurgom, čo ale Úrad svojvoľne neakceptoval ako nedostatočný záznam. K bodu 2. záveru uviedol, že odporúčania interného vyšetrenia boli jednoznačne splnené s podaním tekutín a diuretík, pacient mal zavedený PMK, sledovanie diurézy je jednoznačné.

Vytýkané nepokračovanie chirurgickej diagnostiky sa podľa žalobcu zakladá na subjektívnom pocite Úradu. Realizovaný panel vyšetrení nesuponoval prítomnosť perforačnej príhody/klinika, RTG, USG, lab. parametre/, a preto sa jedná o jednoznačný pohľad len ex post. Vytýkané nepokračovanie chirurgického sledovania pacienta sa podľa žalobcu tiež nezakladá na pravde, lebo je v zdravotnej dokumentácii jednoznačne zapísané, že bol vyšetrený lekárom. Absenciu lekárskeho záznamu žalobca opakovane priznal ako chybu. Trval na tom, že pacient bol vyšetrený chirurgom, kde nebola prítomná suspekcia na perforáciu, čo dosvedčí aj ošetrujúci personál. Celý klinický priebeh bol významne atypický, kde neboli prejavené jednoznačné prejavy ochorenia /nemal známky hemoragického ani septického šoku/, čo by podľa sekčného nálezu jednoznačne mal mať. V realizovaných vyšetreniach nebola suspekcia na perforačnú príhodu a až prudká progresia stavu a zápalových parametroch suponovala komplikujúci stav. Z tohto hľadiska je jednoznačné neobjektívne posudzovanie ex post. Je málo pravdepodobné, že pri ošetrovaní takéhoto pacienta by chirurg zvolil iný postup. Len jednoznačná vitálna indikácia by obhájila realizáciu neadekvátne indikovaných vyšetrení. Pri zohľadnení týchto faktorov je rozhodovanie pri pacientovi oveľa ťažšie, ako hodnotenie ex post. Tvrdenia o nekontrolovaní a nevyšetrovaní pacienta sa podľa žalobcu zakladajú na subjektívnom pocite dohliadajúceho subjektu a neakceptovaní záznamu vo zdravotnej dokumentácii. Žalobca mal za to, že konanie žalovaného, ktoré malo za následok neakceptovanie jeho návrhov na rozšírenie dokazovania a objektivizáciu tohto medicínsky mimoriadne ťažkého až raritného prípadu, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2017, ktorý sa zaoberá postavením Úradu, ako orgánu verejnej správy vo vzťahu k rešpektovaniu navrhovaných dôkazov a právne významných procesných postupov v rámci správneho konania zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako účastníka konania. Žalobca videl nezákonnosť postupu orgánu verejnej správy v tom, že tento svoje rozhodnutie vydal bez správne a spoľahlivo zisteného stavu veci, ignoroval a nezaoberal sa návrhmi a argumentáciami žalobcu, výsledkom čoho boli nezákonné rozhodnutia o uložení pokuty a o jej potvrdení. Skutočnosti uvedené v tejto žalobe viedli orgán verejnej správy k tomu, aby vyslovil nesprávny právny záver, a to že žalobca postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi non lege artis v rozpore s , odsek 3 zákona , a preto žalobca žiadal, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a vráti vec orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočnom a nesprávnom zistení skutočného stavu veci z dôvodu, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadny konkrétny a relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil zistenie skutkového stavu žalovaným. Podľa žalovaného sa viaceré tvrdenia žalobcu nezakladajú na pravde, niektoré vychádzajú z nepochopenia medicínskych súvislostí prípadu a sú vytrhnuté z kontextu. Žalovaný ich vyhodnotil ako účelovo použité s cieľom napadnúť v čo najväčšom rozsahu zistenia vykonaného dohľadu a spochybniť v maximálnej miere obidve rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobcom vznesenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci a poukázal na to, že žalobca v žalobe neuvádza konkrétne skutočnosti, ktorými sa mal žalovaný dopustiť porušenia v nej citovaných ustanovení , a Správneho poriadku. K námietke nevykonanie žalobcom navrhovaného doplnenia dokazovania, žalovaný poukázal na to, že podľa podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného predpisu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zdravotná dokumentácia je zákonom predpokladaný a určený dôkazný materiál, na základe ktorého je žalovaný povinný posudzovať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Žalobca je povinný zaznamenávať do zdravotnej dokumentácie všetky kroky, ktoré podnikne v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak tak neučiní, jeho argumenty, že dané výkony urobil, zostávajú len v rovine nedokázateľných tvrdení. Zdravotná dokumentácia obsahuje údaje o odobratej anamnéze, údaje o chorobe osoby, údaje o priebehu a výsledkoch vyšetrení a samotnej liečby. Obsahuje tiež údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, vrátane predpísaných alebo podaných liekoch. Záznamy v zdravotnej dokumentácii sú preukázateľným dokladom o správne alebo nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ustálená súdna prax a judikáty Najvyššieho súdu SR preukázali, že postup žalovaného, ktorý sa pri výkone dohľadu opiera o zdravotnú dokumentáciu je zákonný. Z ustálenej súdnej praxe ďalej vyplýva, že jedine zdravotná dokumentácia je relevantným dôkazom, ktorým je možné objektivizovať konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žalobca

namiesto preukázania hodnoverných dôkazov uvedených v zdravotnej dokumentácii pacienta navrhol žalovanému vypočuť svedkov, jeho zamestnancov. Tento návrh žalovaný neakceptoval z dôvodu, že zamestnanci žalobcu boli priamo zainteresovaní na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a nakoľko ide o vlastných zamestnancov žalobcu možno dôvodne predpokladať, že vo svojich vyjadreniach sa z pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že z jeho strany pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi došlo len k chybám vo vedení zdravotnej dokumentácie. Takéto stanovisko považoval žalovaný za účelové, pretože akceptovaním tohto záveru, by sa zbavil zodpovednosti za porušeniu S touto námietkou žalobcu sa orgán verejnej správy vysporiadal v procese výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní.

14. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v chronologickom popise poskytovania zdravotnej starostlivosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného uvedené v procese výkonu dohľadu, ako aj správneho konania. Odborné medicínske názory sú akceptovateľné, ak sú v prospech pacienta. Žalovaný vyjadrenie žalobcu k záverom Protokolu neakceptoval. Žalobca k bodu č.1 poukazoval na ošetrovateľský záznam zo dňa 11.01.2018 v čase o 19:36 hod., kde je zaznamenané: „sťažené dýchanie, vyšetrený Dr. J.“. Tento zápis v ošetrovateľskej dokumentácii pacienta nie je možné verifikovať so záznamom v zdravotnej dokumentácii vedenej lekárom. Záznam v zdravotnej dokumentácii o vyšetrení pacienta chirurgom je až z obdobia v čase o 23:30 hod., kedy sa zdravotný stav pacienta zhoršil a pacient bol preložený na JIS. K bodu č. 2 žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu je účelové a zavádzajúce. Interným konziliárnym vyšetrením v čase o 11:53 hod. bol zhodnotený subjektívny a objektívny stav pacienta, laboratórne vyšetrenia krvi, RTG brucha, RTG hrudníka, EKG. Lekár - internista odporučil úpravu chronickej liečby, kontrolu TK a pulzu, sledovať PVT, sledovať obrat tekutín, nasadiť antibiotickú liečbu, konzultovať nefrológa, doplniť odbery krvi a moču, kontrolné laboratórne vyšetrenia na druhý deň, udržiavať bilanciu tekutín v pluse, doplniť GFS a kolonoskopické vyšetrenie. Po vylúčení chirurgickej patológie zvážiť preklad pacienta na interné oddelenie. Realizovanie týchto ordinovaných zdravotných výkonov v zdravotnej dokumentácii nie je zaznamenané, nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. V ošetrovateľskej dokumentácii je zaznamenané, že pacient bol v čase o 19:36 hod. vyšetrený Dr. O.. Tento záznam nemá podľa názoru žalovaného výpovednú hodnotu, pretože ho nie je možné verifikovať so záznamom lekára. Chýbajú akékoľvek údaje o vyšetrení pacienta, liečbe resp. o ďalšom liečebnom postupe. K ďalšej časti námietky žalovaný uviedol, že diferenciálna diagnostika chirurgickej patológie mala byť dokončená. I keď pacient nemal zjavné známky prebiehajúcej akútnej príhody brušnej, bolesti brucha u neho pretrvávali, boli tlmené analgetickou liečbou, krvné straty boli nahrádzané transfúznymi prípravkami, preto bolo potrebné zdravotný stav pacienta monitorovať aj z chirurgického hľadiska. Monitorovanie sestrami nepovažoval žalovaný za dostatočné, záznamy sestier sú podľa neho stručné a spochybniteľné. K námietke o posudzovaní zdravotnej starostlivosti z hľadiska ex post žalovaný uviedol, že zistený nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi resp. konštatovanie o pochybení žalobcu nie je výsledkom hodnotenia ex post, ale výsledkom analýzy zdravotnej dokumentácie, ktorú predložil žalobca a za ktorej obsah a vyhotovenie žalobca zodpovedá. Aj keď sa výkon dohľadu vždy realizuje ex post, čiže už po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, skupina vykonávajúca dohľad, vrátane prizvaného odborníka, posudzuje postup lekárov s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta, na údaje, ktoré mali k dispozícii zdravotnícki pracovníci resp. ktoré mohli v rámci diagnostických vyšetrení získať vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pacienta. Skupina vykonávajúca dohľad následne preverí, či v rámci diagnostických úvah dostatočne a správne lekári vyhodnotili získané údaje a vzhľadom na ne zvolili následný správny postup pri manažovaní zdravotnej starostlivosti pacienta - liečba, sledovanie parametrov, vitálnych funkcií a pod..

15. K poukazom žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 27.10.2017 žalovaný uviedol, že nemusí vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom navrhnutým žalobcom, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. Žalovaný ako konajúci orgán verejnej správy musí skúmať v každom štádiu konania, či je potrebné v záujme spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vykonať ešte ďalší dôkazný prostriedok a rovnako musí posúdiť aj dôvodnosť návrhu žalobcu na obstaranie ďalšieho dôkazu. V prípade, ak má žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, aj v záujme zachovania zásady účelnosti a hospodárnosti a zásady materiálnej pravdy, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. V danom mal prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný za dostatočne preukázaný skutkový stav, z ktorého vyplynulo porušenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

pacientovi žalobcom, ktoré bolo dôvodom na uloženie pokuty. Vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o dovtedy objasnenom skutkovom stave a obstaraných podkladoch pre rozhodnutie, návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na neexistujúce nové skutočnosti či dôkazy nevyhovel, čo riadne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí. V danom prípade sa zistený skutkový stav opieral o stanovisko troch konzultantov, a to v medicínskom odbore chirurgia, anestéziológia a intenzívna medicína a vnútorné lekárstvo. Uvedení konzultanti sú, na rozdiel od lekára - zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako dohliadaného subjektu, nezávislými odborníkmi, ktorým zákon dáva právo vyhodnocovať informácie a dokumenty získané priamo od dohliadaného subjektu.

16. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaný považoval za zákonné. Žalobca mal možnosť pred ich vydaním v zmysle § 33 Správneho poriadku ako účastník konania vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a ich doplnenia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu zistenia pred vydaním rozhodnutia. Žalobca bol žalovaným vyzvaný na nahliadnutie do spisu, a k vyjadreniu sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný má za to, že náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. V rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V správnom konaní žalovaný vykonal hodnotenie dôkazov samostatne, v ich vzájomnej súvislosti a tvrdenia žalobcu ako účastníka konania vyhodnotil. Prvostupňové rozhodnutie ako napadnuté rozhodnutie podľa neho obsahujú všetky náležitosti a to výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade. Obidve rozhodnutia sú dostatočne a riadne odôvodnené a žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, rozhodnutia a ich odôvodnenia sú nielen jazykovo, ale aj gramaticky zrozumiteľné. Žalovaný mal za to, že všetky vyjadrenia žalobcu, vrátane písomných námietok a pripomienok, ako aj pri výkone dohľadu, tak aj v štádiu správneho konania, boli brané v úvahu. Žalovaný sa s nim náležite zaoberal a vysporiadal sa s nimi. Neakceptovanie vznesených námietok v priebehu správneho konania je riadne odôvodnené v rozhodnutí o uložení sankcie. Vznesené námietky žalobcu zistený skutkový stav nijako nemenili a nevyvrátili jeho zodpovednosť za porušenie Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní, dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

18. Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2022 odkázal na podanú správnu žalobu. Napadnuté rozhodnutie považoval za vadné z dôvodu, že žalobca bol ukrátený na jeho právach, nakoľko bol odmietnutý jeho návrh na výsluch troch lekárov s poukazom na to, že sa vychádza len zo zdravotnej dokumentácie. V konaní o pokute sa používa , ktorý ukladá zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti, to znamená mal byť uplatnený postup v zmysle tohto. Ďalej odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého na dokazovanie je potrebné použiť všetky dostupné prostriedky, ktorými je možné zistiť skutkový stav veci. Vzhľadom na to, že takýto postup nebol žalovaným použitý, boli porušené procesné práva žalobcu. Ďalej uviedol, že je mu známe, že orgán verejnej správy nemusí vykonať všetky dôkazy, ale ak je v pozícií, že ide ukladať sankciu, musí presvedčivo odôvodniť, prečo dôkaz odmieta. V danom prípade bol len strohý odkaz, že sa postupuje podľa zdravotnej dokumentácii, čo nemožno považovať za riadne odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov. Navrhol vykonanie dokazovania výsluchom ošetrujúcich lekárov M.. B. B., M.. M. I. W. a M.. Q. O.. Dokazovanie by podľa jeho názoru malo preukázať, že postup žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny, nakoľko práve oni túto zdravotnú starostlivosť poskytovali. Napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

19. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní nesúhlasila s tvrdením, že žalobca bol ukrátený na svojich procesných právach. Uviedla, že v záujme zachovania zásady účelnosti, hospodárnosti a iných orgán verejnej správy nemusí vykonať všetky dôkazy. Odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. 10. 2017, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, a ak nevyhovie návrhu na vykonanie dôkazov, jeho povinnosťou taký postup odôvodniť. neustanovuje koľko dôkazov má byť zabezpečených na to, aby mohol byť skutkový stav považovaný za dostatočne zistený. Žalovaný si zabezpečil dostatok dôkazov za týmto účelom, postupoval v zmysle platných právnych predpisov, boli zachované aj zásady na ukladanie trestov. Podľa jej názoru zdravotná dokumentácia predstavuje jediný objektivizovaný dôkazný prostriedok v konaní, pričom mohli byť vykonané aj iné dôkazy. Avšak tvrdenia zamestnancov nemôžu byť dôkaznými prostriedkami, nakoľko o nich nie sú žiadne záznamy. Nesúhlasila s návrhom na vykonanie dokazovania, nakoľko takéto dokazovanie podľa nej nemohlo preukázať správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Keďže neboli dôvody na zrušenie napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia, navrhla žalobu zamietnuť.

20. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

23. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa a (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

25. Podľa , , , a (1) Úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ ] vykonáva a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis 37) ukladá povinnosti, b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).

(2) Dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci

úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

(3) Dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov.

(5) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. 61aa) Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;61ab) osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.61ac)

(11) Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 62) 62) v znení neskorších predpisov.

26. Podľa (1) Osoba oprávnená na výkon dohľadu je oprávnená a) vstupovať v sprievode dohliadaného subjektu alebo osoby poverenej dohliadaným subjektom na pozemky, do budov a iných priestorov vrátane dopravných prostriedkov, v ktorých dohliadaný subjekt zabezpečuje svoju činnosť; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia dotknutá, b) vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v určenej lehote poskytli 1. doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií na elektronických nosičoch dát, ktoré sú potrebné na účely dohľadu, 2. vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom, c) vyžadovať súčinnosť dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť však nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by tým bola porušená zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli zbavené povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona, d) nahliadať do dokumentácie zdravotnej poisťovne ( ), e) nahliadať do účtovných dokladov a iných dokladov platiteľov poistného týkajúcich sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného, f) nahliadať do zdravotnej dokumentácie. 63)

(2) Osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná a) preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí dohľadu preukazom totožnosti a písomným poverením úradu na výkon dohľadu, b) vydať dohliadanému subjektu potvrdenie o prevzatí dokladov, iných písomností a vecí premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného subjektu a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak prevzaté doklady, iné písomnosti a veci už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu, úrad je povinný ich bez zbytočného odkladu vrátiť dohliadanému subjektu, c) vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len "protokol"), doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť písomných námietok, d) vyhotoviť zápisnicu z prerokovania písomných námietok k protokolu v deň ich prerokovania s dohliadaným subjektom.

27. Podľa dohliadaný subjekt má právo a) oboznámiť sa s obsahom žiadosti o vykonanie dohľadu v takom rozsahu a čase, aby nedošlo k mareniu výkonu dohľadu, b) počas výkonu dohľadu, najneskôr však v čase oboznámenia sa s protokolom, písomne sa vyjadriť k zisteniam osoby oprávnenej na výkon dohľadu.

28. Podľa dohľad je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa . Ak sa dohliadaný subjekt alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie písomných námietok proti protokolu, dohľad je skončený dňom, ktorý bol určený na prerokovanie písomných námietok proti protokolu.

29. Podľa ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( ) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.

30. Podľa úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v pokutu až do výšky a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu, 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

31. Podľa na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

35. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

38. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ). V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

39. Keďže Úrad prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi uložil podľa a pokutu vo výške 3 000,00 € za porušenie ustanovenia , jedná sa o žalobu vo veci správneho trestania ( ). Oblasť správneho trestania je sférou, v ktorej sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie sankčného charakteru. Aj keď správny súd koná v tzv. plnej jurisdikcii, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy zostáva posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinností s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

40. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou upravuje a nasl. , v ktorých je upravený spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola poskytnutá správne. Tým, že ustanovenie vylúčilo pôsobnosť Správneho poriadku na výkon dohľadu možno konštatovať, že výkon dohľadu je osobitným druhom konania. Predstavuje teda osobitný proces, ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom, ako aj práva a povinnosti úradu a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, ako odborná právna otázka patrí do správnej úvahy Úradu. „Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak orgán verejnej správy v rámci správneho uváženia posudzoval odbornú otázku, správny súd hodnotí skutočnosť, či orgán verejnej správy v rámci správnej úvahy nepostupoval v rozpore so zásadami logického myslenia.

41. Záverečný Protokol o výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Zápisnicu z prerokovania námietok dohliadaného subjektu je potrebné vnímať len ako výstupy z realizovaného procesu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou , teda ako výsledok získavania a vyhodnocovania informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte. Jedná sa o správne akty, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Sú to podkladové správne akty vydané mimo právneho režimu Správneho poriadku, ktoré vznikajú v procese výkonu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Jeho výsledkom je konštatovanie Úradu, či dohliadaný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval pri zdravotnej starostlivosti, ktorú pacientovi poskytol, správne. „Protokol a Zápisnica ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože tieto akty sami osebe nepredstavujú priamy zásah do práv a právom chránených záujmov dohliadaného subjektu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Až v prípade, ak príslušný orgán verejnej správy zvolí na základe zistení obsiahnutých v Protokole postup podľa a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup orgánu verejnej správy tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd teda skúmal aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že zo strany Úradu a prizvaných odborných konzultantov nedošlo k posudzovaniu stavu veci formou „ex post“. Títo vychádzali zo zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa pacienta vedenej žalobcom. Samotná skutočnosť, že odborní konzultanti mali vedomosť o úmrtí pacienta a pravdepodobnej príčine úmrtia (čo vyplývalo už z podaného podnetu), nemôže mať bez ďalšieho za následok nemožnosť preskúmania postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nesúhlas žalobcu s odbornými závermi Úradu bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.

43. Pokiaľ Úrad zistí porušenie ustanovenia postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti môže podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov v zmysle uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sankciu v podobe pokuty alebo zákazu výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok. Úrad Upovedomením zo dňa 22.07.2019 upovedomil žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty. Na postup Úradu v tomto konaní sa vzťahuje a Úrad bol povinný umožniť žalobcovi realizovať jeho procesné práva ako účastníka správneho konania. Predmetom správneho konania je rozhodovanie orgánov verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Účastníci konania majú široký diapazón procesných práv a povinností, pričom uplatnenie práv účastníka konania musí byť zabezpečené a umožnené zo strany konajúceho orgánu verejnej správy, ktorý má voči účastníkom konania celý rad povinností zaťažujúcich ho v priebehu konania, až do vydania konečného rozhodnutia. Nosnými pravidlami, na ktorých je správne konanie vybudované, a na ktorých stojí výklad a uplatňovanie Správneho poriadku orgánmi verejnej správy sú tzv. základné pravidlá (zásady) konania uvedené v Správneho poriadku. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, normatívne vyjadrená v a následne rozvíjaná v , , a nasl., a v Správneho poriadku, podľa ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, na ktoré účely je orgán verejnej správy povinný si obstarať potrebné podklady (najmä dôkazy). Uvedenej povinnosti orgánov verejnej správy zodpovedá právo aj povinnosť účastníka konania (žalobcu) v súlade s , a Správneho poriadku navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, ako aj právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, teda právo a povinnosť účastníka konania aktívne sa podieľať na vytvorení dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového základu veci umožňujúceho vydať zákonné rozhodnutie. Na účely dosiahnutia tohto cieľa je orgán verejnej správy povinný postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy (, Správneho poriadku). Porušenie základných zásad správneho konania orgánom verejnej správy predstavuje zásah do práva účastníka konania na spravodlivé konanie v rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. 44. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. „Z citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská... aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).“

45. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad, ako orgán verejnej správy bol v zmysle § 32 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní patrí k ťažiskovým povinnostiam orgánu verejnej správy. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi bolo vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotná dokumentácia je síce podkladom pre výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ale v správnom konaní o uložení podklady nie je jediným podkladom (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), nebol pre to žiadny dôvod na to, aby mala takú váhu, že už nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie, a to najmä v prípade, ak boli niektoré okolnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti sporné. Podkladom rozhodnutia boli aj návrhy a vyjadrenia žalobcu, ktorý ako účastník konania mal možnosť predložiť v rámci správneho konania dôkazy na podporu správnosti svojich tvrdení. Vykonávanie dokazovania síce patrí podľa § 34 Správneho poriadku do výlučnej právomoci orgánu verejnej správy, ktorý tiež rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, no nevykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu bol však Úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. „Pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní administratívneho trestania podľa je za účelom dôkladného zistenia skutočného stavu žiaduce najmä v prípade, pokiaľ odborný záver tvorí jediný podklad pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán pristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných dôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu vysporiadal s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby pri právnom posudzovaní správnosti záveru správneho orgánu o porušení ust. v správnom konaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a úplnom zistení.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V procese hľadania odpovede na otázku, či zdravotná starostlivosť bola pacientovi v danom prípade poskytnutá postupom lege artis, je veľký dôraz kladený na objektívnu stránku tohto deliktu, a preto je nutné preverovať celý postup žalobcu, t.j. samotný spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti. Záver o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná.

46. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je v zmysle vedenie zdravotnej dokumentácie, a preto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ju musí viesť tak, aby v prípade skúmania či poskytol zdravotnú starostlivosť správne, obsahovala príslušný súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti príslušnej osobe. Zdravotná dokumentácia slúži podľa veta prvá ako podklad na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Riadne vedenie zdravotnej dokumentácie umožňuje kontrolu zdravotnej starostlivosti a chráni poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred tvrdením, že určité úkony urobené neboli. Absencia akéhokoľvek záznamu v zdravotnej dokumentácii priamo súvisí so správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia pacienta. „Pri úvahe o závere, či žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytol zdravotnú starostlivosť správne a v súlade s nemôže účinne argumentovať, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, keď z vedenia zdravotnej dokumentácie tieto skutočnosti nevyplývajú a ani z obsahu zdravotnej dokumentácie sa nedá takýto záver zistiť a vyvodiť.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V danom prípade však žalobca opakovane poukazoval na zápis sestry o vyšetrení pacienta lekárom - chirurgom v čase o 19:36 hod. Ošetrovateľská dokumentácia je v zmysle súčasťou zdravotnej dokumentácie, pričom jej správnosť žalobca navrhoval preukázať vykonaním dôkazu - výsluchom jeho zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytovali pacientovi lekársku starostlivosť.

47. V prvostupňovom rozhodnutí bolo nevykonanie tohto ich výsluchu odôvodnené tým, že zdrojom informácii pri výkone dohľadu je zdravotná dokumentácia a Úrad nevykonáva výsluch, vypočúvanie osôb, neposudzuje pravdivosť svedeckých výpovedí, a preto nemá kompetenciu na prešetrenie názorov a stanovísk, ktoré sa prostriedkami kontroly uvedenými v nedajú verifikovať. V napadnutom rozhodnutí zase žalovaný tento návrh neakceptoval z dôvodu, že títo boli priamo zainteresovaní na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi a nakoľko ide o vlastných

zamestnancov účastníka konania možno dôvodne predpokladať, že vo svojich vyjadreniach sa z pochopiteľných dôvodov nebudú odkláňať od vyjadrení svojho zamestnávateľa. Takéto odôvodnenie nevykonania dokazovania možno považovať za odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania, ktoré nebolo náležite odôvodnené. Nakoľko odvolacie správne konanie (konanie o rozklade) tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní (tu rozklade) uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. Týmito navrhovanými skutočnosťami a dôkazmi je orgán verejnej správy rozhodujúci o odvolaní (rozklade) povinný sa zaoberať, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Ak orgán verejnej správy tieto skutočnosti alebo dôkazy vyhodnotí ako nedôvodné, je povinný sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojho rozhodnutia.

48. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postupom prvostupňového orgánu verejnej správy síce formálne bolo správne konanie o správnom delikte začaté a tým bolo umožnené žalobcovi uplatniť jeho procesné práva, avšak je dôvodné orgánom verejnej správy na základe námietok žalobcu vytknúť, že po využití práva žalobcu navrhnúť dôkazy, bol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania bez náležitého odôvodnenia zamietnutý. Žalovaný v rámci odôvodnenia zamietnutia návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania podľa názoru správneho súdu neprípustným spôsobom vopred „prejudikoval“ výsledok navrhnutého dokazovania (čo by vykonaním navrhovaných výsluchov zistil a ako by svedkovia vypovedali). Váhu svedeckých výpovedí možno vyhodnocovať až po ich vykonaní, pričom sa posudzuje ich závažnosť, hodnovernosť a zákonnosť. Len výnimočne možno odmietnuť vykonanie navrhnutých dôkazov, a to vtedy, ak z objektívnych okolností možno vyvodiť záver, že nie je splnená niektorá z uvedených podmienok. V danom prípade žalovaný argumentoval, že návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel z dôvodu, že kládol dôraz na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že uvedené zásady nemôžu byť uplatňované na úkor požiadavky, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu veci. Uplatnenie týchto zásad teda nemôže ísť na úkor ostatných zásad správneho konania, najmä na úkor zásady zákonnosti a zásady materiálnej pravdy, ktoré majú prednosť. Vzhľadom na to, že tvrdenia, na ktorých žalobca založil svoju procesnú obranu (išlo o námietky k rozhodným skutočnostiam pre posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola pacientovi v danom prípade poskytnutá postupom lege artis) boli v rozpore so skutkovými závermi ustálenými prvostupňovým orgánom verejnej správy na základe podkladov získaných v štádiu výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou ako aj v štádiu po začatí správneho konania o správnom delikte, tento rozpor bolo potrebné odstrániť spôsobom zachovávajúcim procesné práva žalobcu, t.zn. vykonaním navrhovaných dôkazov resp. odmietnutím ich vykonania s primeraným a zrozumiteľným odôvodnením, čo prvostupňový orgán verejnej správy zjavne neurobil a žalovaný neodstránil. Pokiaľ žalobca v konaní o správnom delikte nemohol uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy a namietať tak skutkové závery získané vykonaním dohľadu, nejde o nič iné ako o znemožnenie uplatnenia práva účinne sa brániť, ktoré možno považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

49. Záver, či sa žalobca dopustil porušenia svojich povinností musí byť preukázaný jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. Správny súd dospel k záveru, že skutkové zistenia správnosť záveru orgánov verejnej správy o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcom jednoznačne nepotvrdzujú, keď z odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného vyplýva, že svoj právny záver o porušení právnej povinnosti žalobcom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podložili len skutkovými zisteniami z vlastného dohľadu a bez náležitého odôvodnenia nevykonania žalobcom navrhovaného doplnenia dokazovania, ktoré mohlo objektivizovať ich zistenia. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu správny súd preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaný skutočnosťami namietanými žalobcom v priebehu rozkladového konania nedostatočne zaoberal a nedal na ne náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu, majúcou za následok jeho nezákonnosť. Keďže v správnom konaní neboli odstránené podstatné rozpory v zistení skutkového stavu, aj záver o deliktuálnej zodpovednosti žalobcu správny súd považuje za predčasný.

50. Pokiaľ ide návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie výsluchom ošetrujúcich lekárov, správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. „V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.

Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.“ Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, zmyslom správneho súdnictva nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Limitom súdneho prieskumu je v správnom súdnictve zákonnosť, teda súlad napadnutého rozhodnutia s platným právnym poriadkom. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Nebol preto ani dôvod vykonať v danom prípade dokazovanie správnym súdom, pretože správny súd preskúmava, či procesný postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Navrhované doplnenie skutkového stavu správnym súdom správny súd posúdil ako nadbytočné, pretože by tým správny súd nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, čo nie je úloha správneho súdnictva. Z uvedených dôvodov správny súd vykonanie navrhovaného dokazovania nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

51. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa a zrušil, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

52. V ďalšom konaní bude preto potrebné aby prvostupňový orgán verejnej správy v správnom konaní o správnom delikte žalobcu v súlade s právnym názorom správneho súdu úplne a spoľahlivo zistil skutočný stav veci (buď vykoná žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluchy navrhnutých svedkov alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu) a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle Správneho poriadku, t.j. v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.