Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a49/385729.04c302.pdf
PDF · 128.23 KB
No categories available
2Szd/1/2011
Najvyšší súd 2Szd/1/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: LADY CARE, s.r.o., so sídlom Moyzesova 2791,
Poprad, IČO: 44 036 361, zast. Mgr. Marošom Jeţíkom, advokátom advokátskej kancelárie
so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti ţalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom Ţellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu ţalovaného č. ZS 703/00011/2009/R zo dňa 14. septembra 2010, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/130/2010-93 zo dňa 6. septembra
2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,
č. k. 1S/130/2010-93 zo dňa 6. septembra 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa
domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým v rozkladovom konaní zamietol rozklad
ţalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
zo dňa 29.1.2009, ktorým úrad uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 7.500 € a opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov, keď dospel k záveru, ţe ţalobca porušil § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) tým, ţe pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientke JUDr. A. D., nar. X. v období od 27.8.2008 do 14.7.2009 nevykonal
všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej
liečby. V gynekologickej ambulancii účastníka konania v dňoch od 27.8.2008 do 14.7.2009
neboli pacientke včas urobené všetky diagnostické a terapeutické úkony. Účastník konania
v období od 20.2.2009 do 19.6.2009 (počas návštev pacientky u ošetrujúcej lekárky účastníka
konania pre opakované nepravidelné krvácania) včas neindikoval frakcionovanú kyretáţ
pre diferenciálnu diagnostiku príčiny krvácania. Pri opakovaných nepravidelných krvácaniach
v období menopauzy, najmä pri nejasných, t.j. diagnosticky nepotvrdených príčinách tohto
krvácania je na prvom mieste indikovaná frakcionovaná diagnostická kyretáţ, ktorá mohla
včas odhaliť uţ prítomný endocervikálny adenokarcinóm (karcinóm krčka maternice).
Zanedbaním tohto dôleţitého vyšetrenia zo strany účastníka konania bolo závaţné ochorenie
pacientky diagnostikované oneskorene, aţ v pokročilom inoperabilnom (neoperovateľnom)
štádiu. Zároveň bolo zistené, ţe ambulantná zdravotná dokumentácia bola účastníkom
konania vedená nedostatočne. V zdravotnej dokumentácii nie je zaznamenaný popis
subjektívnych ťaţkostí pacientky, objektívny nález, výsledky laboratórnych a iných vyšetrení.
V zdravotnej dokumentácii nie je záznam o odmietnutí kyretáţe v rámci informovaného
súhlasu pacientky s podpisom a pečiatkou účastníka konania. Pokuta je splatná v lehote do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. 7000222406/8180, vedený v Štátnej pokladnici.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil so ţalovaným, ţe zdravotná starostlivosť
nebola pacientke ţalobcom poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. a ţe
skupina vykonávajúca dohľad spolu s prizvaným odborníkom - konzultantom z odboru
gynekológie Doc. MUDr. I. R., CSc. dostatočne objektívne vyhodnotila predloţené dôkazy
a námietky ţalobcu, ktoré vzniesol v rámci správneho konania voči osobe konzultanta
a ţalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nebolo odňaté jeho právo v súlade
s § 45 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. a ďalšie dokazovanie vo veci posúdenia, či zdravotná
starostlivosť bola poskytnutá správne, nie je opodstatnené.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal
na dôvodenie krajského súdu uvedené v napadnutom rozsudku a ţe s takýmto právnym
posúdením zisteného skutkového stavu ako aj jeho následným vyhodnotením nesúhlasí.
Poukázal na to, ţe vypracovanie znaleckého posudku je jediným predpokladom, ktorý mohol
relevantne preukázať to, či zdravotná starostlivosť poskytovaná ţalobcom bola lege artis
alebo non lege artis. V trestnom konaní na preukázanie iného porušenia ţalobcom pri výkone
jeho činnosti bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré môţe ako jediný dôkaz posúdiť
základnú spornú otázku v tejto veci, či poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo v súlade
so zákonom. Aj podľa odborných článkov vyplýva, ţe posúdenie vedenia správnosti
záznamov v zdravotnej dokumentácii, môţe vykonať len znalec a nie ţiadny odborný
konzultant (predloţil článok od JUDr. Zdenka Doktora – Osemnásť otázok o zdravotnej
dokumentácii). Poukázal na svoje písomné vyjadrenia ako aj rozklad proti prvostupňovému
rozhodnutiu, kde sú podľa ţalobcu uvedené odborné argumenty ohľadne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a kde argumentoval, v čom je daná neobjektívnosť a neúplnosť
odborného stanoviska Doc. R.. Podľa ţalobcu sa krajský súd nevysporiadal so všetkými
námietkami uvádzanými v ţalobe a mal tieţ posúdiť primeranosť uloţenej pokuty, pretoţe
sa jedná o prvé porušenie povinnosti za celú dobu poskytovania zdravotnej starostlivosti
s tým, ţe bol zapríčinený správaním pacientky a nedodrţiavaním odporúčaných liečebných
postupov. Ţalobca ďalej uviedol, ţe úrad porušil jeho právo vyjadriť sa k jeho zisteniam
a nezobral do úvahy jeho vyjadrenia, tieto nezohľadnil v protokole a pri vykonávaní dohľadu
sa s nimi nevysporiadal, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázal na to, ţe
s námietkami ţalobcu nesúhlasí, povaţoval ich za účelové a ţiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe
odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne,
ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich
povinností.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých
sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite
a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas
a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne
vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké
posudky, listiny a ohliadka.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ţalobca v odvolaní polemizoval so závermi vyplývajúcimi z odborného stanoviska
konzultanta Doc. MUDr. I. R., CSc., špecialistu z dobru gynekológia a pôrodníctvo ako
prizvanej osoby podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. a len všeobecným spôsobom
bez bliţšej konkretizácie namietal odbornosť záverov uvedeného odborného stanoviska.
Odvolací súd povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe ţalovaný postupoval správne
a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval odborného konzultanta
v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo Doc. MUDr. I. R., CSc., ktorý
je uznávaným odborníkom v predmetnej oblasti. Takýto postup ţalovaného bol v súlade
s § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z. z. Odvolací súd taktieţ uvádza, ţe vedúcim odbornej
skupiny, ktorá vykonávala príslušný dohľad bol taktieţ MUDr. O. G., ktorý je lekárom
v odbore gynekológia a pôrodníctvo s 20 ročnou klinickou praxou, atestáciou 2. stupňa, ktorý
sa taktieţ stotoţnil s odborným stanoviskom Doc. R..
Z administratívneho spisu ţalovaného nevyplýva, ţe by ţalobca predloţil nejaký
konkrétny relevantný dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom spochybňoval odborný záver
ţalovaného a preto i podľa názoru Najvyššieho súdu SR neexistoval právny dôvod za daného
skutkového stavu, aby ţalovaný vo veci nariaďoval príslušné znalecké dokazovanie. V tejto
súvislosti správne konštatuje ţalovaný, ţe s postavením odborníkov v danom medicínskom
odbore a súdnych znalcov sa uţ vysporiadal aj Najvyšší súd SR v rozsudku
č. k. 4Sţo 10/2008 zo dňa 26.2.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 10S 207/2006-50. Pokiaľ ţalobca poukázal na to, ţe v trestnom konaní bolo nariadené
znalecké dokazovanie, tak v tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za potrebné uviesť, ţe
v administratívnom konaní pred ţalovaným neskúma správny orgán otázku zavinenia
zo strany poskytovateľa tak, ako sa skúma otázka zavinenia v trestnom konaní, pretoţe
pri zistenom porušení ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. ide o zodpovednosť
administratívnu. V dôsledku podaného podnetu na trestné stíhanie pacientkou JUDr. A. D.
bude v trestnom konaní predmetom skúmania trestnoprávna zodpovednosť lekárky
MUDr. O. Z.
Odvolací súd povaţuje taktieţ za potrebné uviesť, ţe ţalobca primeranosť uloţenej
pokuty nenapádal ani v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani v ţalobe podanej
na krajský súd. Preto tieto jeho námietky uvedené v odvolaní sú v rozpore s ust. § 250h ods. 1
O.s.p. ako i s ustálenou súdnou praxou v správnom súdnictve. Taktieţ nejde o ţiadnu takú
vadu, ku ktorej by mal súd prihliadnuť ex offo. Správne sa preto otázkou výšky pokuty
krajský súd nezaoberal a nemôţe sa ňou zaoberať ani odvolací súd. Taktieţ odvolací súd
nezistil pri tejto námietke ţalobcu uvedenej v odvolaní ţiadnu vadu konania pred správnym
orgánom, ku ktorej by mal odvolací súd prihliadnuť ex offo.
Pokiaľ ţalobca namietal porušenie jeho procesných práv zo strany správneho orgánu,
tak odvolací súd v zhode s krajským súdom sa s takouto argumentáciou ţalobcu nestotoţnil.
Ţalobca bol ţalovaným písomne vyzvaný, aby sa vyjadril k podaniu pacientky JUDr. A. D.
s tým, aby zaslal fotokópiu zdravotnej dokumentácie pacientky (výzva ţalovaného zo dňa
5.8.2009). Následne sa ţalobca podaním zo dňa 17.8.2009 vyjadril a zaslal i zdravotnú
dokumentáciu pacientky na posúdenie odbornému konzultantovi Doc. R., pričom zistenia
z výkonu dohľadu boli osobami oprávnenými na výkon dohľadu zhrnuté v Protokole
o vykonanom dohľade č. 780/2009, ktorý bol vypracovaný dňa 8.10.2009 a bol ţalobcovi
i doručený. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ţalobca sa k skutočnostiam a záverom
uvedeným v protokole písomne vyjadril podaním zo dňa 15.10.2009 a z jeho vyjadrenia
nesporne vyplýva, ţe k obsahu protokolu nemá podstatné námietky a k nedostatkom
uvedeným a týkajúcim sa vedenia zdravotnej dokumentácie uviedol, ţe týchto vytknutých
nedostatkov je si plne vedomý.
Námietky vo vzťahu k protokolu ţalobca neuplatnil v stanovenej lehote a jeho
tvrdenia uvedené v odvolaní sú podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s obsahom jeho
vyjadrenia zo dňa 15.10.2009 k obsahu protokolu, keď uviedol, ţe k obsahu protokolu nemá
podstatné námietky. Vo vyššie uvedenom vyjadrení ţalobca, ako uţ bolo uvedené uviedol, ţe
si je tieţ vedomý vytknutých nedostatkov vo vedení zdravotnej dokumentácie.
Pri úvahe o závere, či ţalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytol
zdravotnú starostlivosť správne a v súlade s § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti
nemôţe účinne argumentovať, ţe zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, keď
z vedenia zdravotnej dokumentácie tieto skutočnosti nevyplývajú a ani z obsahu zdravotnej
dokumentácie sa nedá takýto záver zistiť a vyvodiť. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania
zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 4 ods. 5 zák. č. 576/2004
Z. z.) a preto poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí evidenciu zdravotnej dokumentácie
viesť v zmysle zákona (§ 2 ods. 6) tak, aby v prípade skúmania či poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti poskytol zdravotnú starostlivosť správne, obsahovala príslušný súbor údajov
o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o sluţbách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti príslušnej osobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva za pravdu ţalovanému správnemu orgánu, ţe
zo zdravotnej dokumentácie pacientky nie je moţné vzhľadom na vykonané dokazovanie
dospieť k záveru, ţe by príslušná lekárka MUDr. O. Z. viedla zdravotnú dokumentáciu
pacientky v súlade so zákonom.
Z vykonaného dokazovania naopak podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR
obrana ţalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je účelová a odvolací súd sa
stotoţňuje v plnom rozsahu so závermi odborného konzultanta Doc. R. a jeho lekárskej
skupiny, z ktorých odborných záverov vyplýva, ţe lekárka MUDr. O. Z. pri opakovaných
nepravidelných krvácaniach pacientky neordinovala včas indikovanú frakcionovanú kyretáţ,
pričom príslušné vyšetrenie mohlo včas diagnostikovať u pacientky závaţné ochorenie, ktoré
však nesprávnym liečebným postupom bolo diagnostikované neskoro a príslušný nádor krčka
maternice s rozšírenými metastázami spôsobil napokon smrť pacientky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského
súdu ako súladný so zákonom potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia
ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému odvolací súd ich náhradu nepriznal,
pretoţe v tomto konaní mu nárok na náhradu trov neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 19. septembra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth