Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Daše Kontríkovej vo veci starostlivosti o maloletého: L. V., nar. X. K. XXXX, bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: Z. L., nar. XX. Y. XXXX, bytom J. U., B.. U. XXX/X, zast. advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otca: L. V., nar. XX. B. XXXX, bytom J. U., B. P. XXXX/XX, t. č. J. U., G. O. XXX/XX, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. decembra 2014 č. k. -67 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu z 2. februára 2015 č. k. -81 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti trov konania štátu p o t v r d z u j e .

V časti trov konania účastníkov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. upravil styk otca s maloletým L. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny víkend nepretržite od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a mimo bežnej úpravy je oprávnený sa s maloletým stýkať počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok 24. decembra od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý Veľkonočný pondelok od 9.00 hod do 18.00 hod. a každý tretí júlový týždeň roka od pondelka 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod.; II. matke uložil povinnosť v stanovený čas maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi ho odovzdať osobne v mieste bydliska maloletého a otcovi uložil povinnosť v stanovenom čase maloletého osobne matke vrátiť v mieste bydliska maloletého; III. v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s dieťaťom uskutočniť, obom rodičom uložil povinnosť o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku; IV. vyslovil, že uvedeným zhora mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 23. septembra 2013 č. k. -29 v časti úpravy rozsahu styku otca s maloletým; V. každému z rodičov uložil povinnosť zaplatiť súdu prvého stupňa na trovách štátu (správne „náhradu trov konania štátu“ - pozn. odvolacieho súdu) sumu 65,79 eur a to do troch dní od doručenia rozsudku a napokon VI. o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. , a a Zák. o rodine ( v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne najmä výsledkami dokazovania (vrátane znaleckého posudku PhDr. Petra Molnára č. 22/2014 doručeného okresnému súdu 23. októbra 2014, správy poradenského psychológa z 18. júla 2014 a správ kolízneho opatrovníka zo šetrenia výchovného prostredia u oboch rodičov), z ktorých vyplýval záver o potrebe vyhovenia návrhu otca a rozšírenia styku nad rámec úpravy danej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 23. septembra 2013 č. k. -29, ktorým bol maloletý (v tom čase 3,5-ročný) o. i. zverený do osobnej starostlivosti matky za súčasnej úpravy styku otca s maloletým bez prespatia dieťaťa u otca počas noci, t. j. úpravy styku otca s maloletým na každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné výchovné prostredie, keď matka býva v trojizbovom byte spolu so svojimi rodičmi, kde má pre seba a dieťa vyčlenenú vlastnú izbu a otec býva v dvojizbovom riadne zariadenom a udržiavanom byte spolu so svojim starším dieťaťom - mal. L., nar. XXXX. Medzi rodičmi je vzájomne kritický a obviňujúci vzťah so zníženou schopnosťou tolerancie a racionálnej komunikácie, pričom obaja rodičia sa vyhradzujú proti výchovným metódam druhého z rodičov. Medzi rodičmi však znalcom snaha o devalváciu druhého rodiča pozorovaná nebola. Znalec konštatoval, že vzťah otca k dieťaťu je bezprostredný, spontánny a prirodzený, dieťa sa v prítomnosti otca správa prirodzene a nemá strach. Vzťah matky k dieťaťu je výrazne citovo sýtený so zvýšeným strachom a výraznými chrániacimi postojmi. Maloletý vzhľadom na svoj vek vzniknutú rodinnú situáciu nechápe, no návštevy u otca by nemali pôsobiť na neho rušivo, pokiaľ bude primerane jeho rozumovým schopnostiam vedený zo strany matky. Nočné pomočovanie vzhľadom na vek dieťaťa znalec nepovažuje za patologické. Znalec odporučil celodennú návštevu škôlky z dôvodu zlepšenia jeho psychosociálneho vývinu a vytvárania vzťahu dieťaťa k obom rodičom s tým, že podľa neho obaja rodičia majú predpoklady na riadnu výchovu dieťaťa a neboli zistené žiadne prekážky prespávania maloletého u otca. Tvrdenia matky o výchovnej nespôsobilosti otca tak preukázané neboli a práve naopak, preukázané boli jeho výchovná spôsobilosť, vhodnosť výchovného prostredia ako i vhodnosť prespávania maloletého v byte otca. S apelom na rodičov maloletého o potrebe záujmy maloletého dieťaťa pre jeho zdravý vývoj uprednostniť pred ich vlastnými záujmami (ktoré v prípade ich konfliktných stretov dieťa vníma negatívne), súd prvého stupňa uzavrel, že pri neochote rodičov sa na úprave styku vzájomne dohodnúť je v danej veci potrebné tento oproti pôvodnej úprave rozšíriť aj na prespávanie maloletého u otca, čím sa zabezpečí upevnenie a rozvoj ich vzájomného vzťahu, ktorý je pre zdravý vývoj dieťaťa potrebný. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov bolo potom odôvodnené len odkazom na ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a rozhodnutie o trovách konania štátu právne ust. a vecne trovami štátu na časti znalečného nekrytej preddavkami a potrebou rozdelenia náhrady rovnomerne medzi oboch rodičov (z ktorých len otec zaplatil preddavok).

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len matka s návrhom na jeho zmenu určením tzv. pravidelného styku stanoveného na nepárne víkendy tak, aby bol otec oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu tiež od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že s úpravou nad tento rozsah matka zjavne nesúhlasí. Dôvodila predovšetkým tým, že maloletý má u nej vhodné výchovné prostredie a dieťa vždy svedomito pripravovala na styk s otcom, ktorý však podľa jej názoru negatívne vplýva na dieťa. Otec je podľa odvolateľky príslušník náboženskej sekty, z čoho pramení jeho negatívny vplyv na maloletého, ktorý hovorí o témach cudzích pre deti v jeho veku (o posmrtnom živote, o duchoch a o konci sveta). To sa prejavilo aj na jeho správaní doma i v škôlke, na jeho problémoch so spánkom, pomočovaním, agresivitou, utiahnutosťou a napokon aj v odmietaní styku s otcom. Ten maloletého navyše neprimerane trestá. Je síce pravda, že otec maloletého L. vychováva ešte svojho staršieho syna z prvého manželstva, s ktorým má inak maloletý L. dobrý vzťah, otec však zamlčiava to, že o dieťa z prvého manželstva sa v prevažnej miere starajú jeho starí rodičia. Maloletý L. hovorí o priebehu styku s otcom tak, že väčšinu času trávia u starých rodičov jeho nevlastného brata, ktorí nie sú jeho príbuznými a že s otcom je minimálne. Odvolateľka preto úpravu styku s prespávaním považuje za nevyhovujúcu zdravému vývinu dieťaťa, ktorý bol pre ňu vždy prioritou.

Opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť, nakoľko tento zodpovedá tak záverom v konaní vypracovaného znaleckého posudku ako aj potrebám maloletého dieťaťa, ktoré pre svoj zdravý vývin potrebuje rozvíjať aj vzťah s otcom (ku ktorému sa správa s rezervou len v prítomnosti matky).

Otec navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie matky považuje za účelové a ničím nepodložené. Nesprávnosť jej tvrdení preukázali aj závery znaleckého posudku, ktoré konštatovali vhodnosť výchovného prostredia u neho. Otec ďalej uviedol, že s maloletým má dobrý vzťah, ten k nemu chodí rád a je u neho šťastný. Spolu trávia čas v prírode, pri športových aktivitách, pri varení alebo s inými deťmi. Nikdy ho pritom fyzicky netrestal a ani nikde nezatváral. S povolením matky v noci zo 17. na 18. januára u neho maloletý prespal a všetko prebehlo bez problémov. Jeho reči o posmrtnom živote si vysvetľuje negatívnym vplyvom televízie. Otec sa zároveň hrubo ohradil aj proti obvineniam, že je v sekte. Uviedol tiež, že maloletý u matky vyrastá pod dohľadom psychicky narušenej starej mamy, ktorá mu od útleho veku nad hlavou fajčí, čo určite na maloletého dobre nevplýva. Jeho prioritou je blaho L., ktorému vlečúci sa spor neprospieva.

Odvolací súd prejednal podľa a a celú vec (pretože konanie vo veci samej malo povahu konania zahájiteľného i bez návrhu a od napadnutia rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním matky v tejto časti boli závislými i všetky ďalšie výroky rozsudku) a to podľa , a na pojednávaní v osobnej neprítomnosti matky, jej advokátky a ani zástupcu opatrovníka (z ktorých inak riadne predvolaných osôb I. opatrovník ospravedlnil neprítomnosť svojho zástupcu na pojednávaní podaním z 19. augusta 2015, došlým odvolaciemu súdu 25. augusta 2015, s odôvodnením kolíziou pojednávaní s pojednávaním na Okresnom súde Dunajská Streda, teda nie dôležitým dôvodom a to bez žiadosti o odročenie pojednávania, II. matka svoju neprítomnosť neospravedlnila vôbec a III. advokátka matky v deň pojednávania zaslala súdu e-mail, ktorým žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu bližšie neidentifikovaných závažných zdravotných problémov, pre ktoré sa nevie pojednávania zúčastniť s uvedením, že nemá možnosť doviesť matku dieťaťa na pojednávanie a od podania odvolania mali nastať také závažné problémy, ktoré má záujem matka dieťaťa na pojednávaní predniesť, pričom uviedla tiež, že lekárske potvrdenie o návšteve lekára súdu predloží - čo sa ale do začatia pojednávania nestalo), doplnil dokazovanie oboznámením správy o prešetrení pomerov zo strany opatrovníka maloletého i výsluchom otca a dospel k záveru, že s výhradou niektorých drobných formulačných nepresností (ako sú uvedenie mena, priezviska a dátumu narodenia dieťaťa aj vo výroku rozsudku, ktoré údaje sú v konaní o úpravu styku k jedinému maloletému dieťaťu vo výroku zjavne nadbytočnými) napadnutý rozsudok treba považovať vo veci samej a v časti trov konania štátu za správny, čo však už neplatilo o časti, ktorou sa mienilo rozhodnúť o trovách konania jeho účastníkov.

Zo správy o prešetrení pomerov zo strany opatrovníka maloletého z 20. augusta 2015 vyplýva, že obaja rodičia majú vhodné bytové podmienky na výchovu maloletého. Otec v súčasnosti býva v trojizbovom byte na adrese J. U., G. O. XXX/XX. U matky k zmene bytovej situácie nedošlo. Rodičia medzi sebou ťažko komunikujú. Maloletý má psychické problémy, psychiatrička MUDr. L. mu diagnostikovala poruchu ADHD. Z toho dôvodu navštevujú aj psychoterapiu. Matka opakovane spochybňuje vhodnosť výchovného prostredia u otca, ktorý sa mu údajne v čase styku nevenuje. Uviedla, že ona dieťa na styk riadne pripravuje, to k nemu ide dobrovoľne prvý deň, no druhý deň už ísť odmieta. Otec uviedol, že t. č. styk funguje na základe súdneho rozhodnutia, no bez prespávania maloletého v jeho domácnosti. Raz (v decembri) síce maloletý u neho prespal, no odvtedy podľa jeho názoru matka maloletému účelovo bráni, aby tento u otca prespával i naďalej. Otec trvá na tom, aby maloletý u neho prespával, nakoľko sa u neho cíti dobre, je u neho pokojný a šťastný, nepocikáva sa a rozumie si aj s jeho starším synom.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom otec maloletého pri podržaní si svojej skoršej argumentácie navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko pôvodným rozsudkom upravený styk mu dostatočný priestor na utužovanie vzťahu so svojim synom neposkytuje. Uviedol, že má záujem vzťah s maloletým L. kultivovať, matka mu ale vo výkone jeho práva na styk bráni. Zároveň dôrazne poprel, že by bol členom akejkoľvek sekty, keďže on nie je ani veriacim a jeho starší syn dokonca nie je ani pokrstený. Pokiaľ ide o doterajší výkon práva na styk, tento prebieha len v zmysle skoršieho rozsudku majúceho sa zmeniť v tomto konaní. Uviedol tiež, že styk prebiehal prakticky bez problémov, matka mu už maloletého vydávala bez toho, aby odôvodňovala nemožnosť výkonu práva na styk chorľavosťou dieťaťa, čo sa dialo niekedy v minulosti, avšak nikdy to nebolo doložené lekárskou správou. Iný než tzv. bežný (pravidelný) styk potom prebehol vo Veľkonočný pondelok, kedy mal otec maloletého asi na 3 hodiny, no styk v rámci tzv. letných prázdnin neprebehol. K bytovej otázke uviedol, že v súčasnosti už so svojim starším synom nebývajú v dvojizbovom byte, ktorý sa on snaží predať, nakoľko v súčasnosti býva v trojizbovom byte, ktorý mu nechala jeho matka potom, ako sa odsťahovala do menšieho jednoizbového bytu.

Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec (pokiaľ šlo o vec samu a zásadne i otázku náhrady trov konania štátu) správne posúdil i po právnej stránke. Keďže odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa ani s tým, ako súd prvého stupňa odôvodnil ním zvolený spôsob rozhodnutia (argumentácia pojatá do odôvodnenia napadnutého rozsudku nevykazovala žiadne podstatné vecné, právne ani logické medzery), pre správnosť takejto argumentácie by tak zásadne postačovalo na ňu (zo strany odvolacieho súdu) aj len odkázať (prvá časť ust. § 219 ods. 2

). S prihliadnutím k potrebe reakcie aj na námietky odvolateľky (matky maloletého) z jej odvolania ako aj na doplnenie dokazovania (ktoré však okrem zmeny bytu otca maloletého, nemajúcej vplyv na záver o vhodnosti výchovného prostredia, žiadne nové poznatky neprinieslo), potom odvolací súd považuje za potrebné doplniť ( ) in fine ešte toto :

Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zák. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Ustanovenia citované zhora odvolacím súdom (i v spojení s ustanoveniami citovanými už súdom prvého stupňa - v odôvodnení jeho rozsudku) vymedzujú, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú (resp. nikdy nežili), či dokonca ku korekcii skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov (tu samozrejme s tou výhradou, že prípadná zmena rozhodnutia sa môže týkať i len niektorých práv či povinností upravovaných skôr ako celok - o aký prípad šlo aj v prejednávanej veci „otvorením“ len otázky podmienok výkonu práva otca na styk s maloletým v rámci celého komplexu práv upravených už skorším rozsudkom).

Vo všetkých prípadoch uvedených zhora sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (nech už tento bol vždy existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu rodičov dieťaťa), ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb (čo musí platiť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov či niektorého z nich - uzavretím manželstva či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými). Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom (tu otec), ale i vek dieťaťa a ďalšie pomocné hľadiská.

Odvolacím súdom bolo predovšetkým zistené, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo vykonané riadne dokazovanie, ktoré podporilo dôvodnosť návrhu otca. Závery znaleckého posudku totiž celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že rozšírenejší styk je na prospech maloletého dieťaťa a v súčasnosti nastal čas na takú zmenu, v rámci ktorej otcovi bude umožnený zvýšený podiel na starostlivosti o dieťa. Keďže dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky platí to, čo už inak konštatoval aj súd prvého stupňa, teda že otec má len počas výkonu práva na styk možnosť výchovne vplývať a pôsobiť na dieťa, pričom je nepochybné, že dieťa potrebuje otcovský aj materský vzor. Ak ale takýto vplyv na dieťa nemá pôsobiť len symbolicky, musí byť tomu vytvorený adekvátny časový priestor (samozrejme za situácie, že tu nie je nič objektívne spochybňujúce výchovnú spôsobilosť otca). Navzdory tomu, že vzájomný vzťah rodičov dieťaťa neprešiel skúškou životnosti (čoho dôsledkom je, že dieťa vyrastá bez vedomia ucelenej rodiny či už založenej manželstvom alebo existujúcej mimo neho), rodičia sú povinní v takejto situácii prispôsobiť všetko svoje počínanie tomu, aby dieťa takouto pre neho nepriaznivou zmenou trpelo čo najmenej. Odvolací súd preto nevidel dôvod na akceptovanie odvolacích námietok matky, zvlášť keď táto sa prakticky odvolaním pokúsila otcovi ešte zúžiť výkon práva na styk. Už závery znaleckého posudku poukazujú na to, že pokiaľ sú tu niektoré zmeny v správaní dieťaťa zatiaľ len matkou tvrdené a žiadnymi relevantnými dôkazmi nepotvrdené (s poukazom na obstaranie si ich samotnou matkou), nemožno z nich vyvodiť, že by tu bola príčinná súvislosť medzi výkonom práva otca na styk s maloletým a takýmito zmenami a to aj so zreteľom k tomu, že skutočne nemôže byť výsledkom nočného pomočovania prespávanie maloletého u otca, ak dieťa u otca fakticky (až na jednu výnimku) neprespáva. Vzťah otca a maloletého je potrebné za takejto situácie kultivovať a nie zužovať a oprávnenou je preto požiadavka na relatívne ucelené časti víkendov (každý nepárny víkend nepretržite od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.), ako aj na vytvorenie priestoru pre styk cez Vianočné a Veľkonočné sviatky i letné prázdniny (počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok 24. decembra od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý Veľkonočný pondelok od 9.00 hod do 18.00 hod. a každý tretí júlový týždeň roka od pondelka 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod.), keď pri sviatkoch s prihliadnutím na ich pretrvávajúci tradicionalistický ráz niektoré aktivity v prípade potomka mužského pohlavia vyžadujú i prítomnosť, resp. vzor otca. Takto určený styk vytvára priestor pre výchovné pôsobenie otca a pre prehlbovanie vzájomného vzťahu otca i maloletého, čo je aj podľa záverov znaleckého posudku nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj. Odvolací súd ale (podobne ako to učinil už súd prvého stupňa v texte odôvodnenia napadnutého rozsudku) zdôrazňuje, že zdravý psychosociálny vývin maloletého dieťaťa bude ohrozený, pokiaľ samotní rodičia maloletého nenájdu v sebe ochotu svoje subjektívne negatívne pocity voči bývalému partnerovi či partnerke potlačiť a uprednostniť tak záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť pre nich prvoradý. Ak rodičia splodili spoločného potomka, je predpoklad, že medzi sebou boli v minulosti schopní pri vzájomnej znalosti svojich charakterových vlastností aj adekvátne komunikovať a pre pozitívne pôsobenie na maloleté dieťa by bolo vhodné, keby sa pokúsili nekonfliktnú komunikáciu a zjavne naštrbenú dôveru vo výchovnú spôsobilosť toho druhého (minimálne priamo pred dieťaťom) obnoviť.

Pri riadení sa opísanými úvahami odvolací súd vo veci samej a tiež pri rozhodnutí o trovách konania štátu na nej závislom (voči ktorému rozhodnutiu inak argumentačne ani nik nebrojil) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Za správne však nepovažoval ostatný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takéto „rozhodnutie o trovách konania“ bolo potrebné podľa aj i/ zrušiť (bez potreby a aj možnosti jeho náhrady akýmkoľvek iným rozhodnutím odvolacieho súdu a súčasne s vedomým opomenutím rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania) preto, že v konaniach, ktoré možno zahájiť aj bez návrhu (čo bol aj tento prípad) je nedostatok práva účastníkov konania na náhradu jeho trov zákonným pravidlom (majúcim pôvod práve v súdom prvého stupňa spomenutom, avšak necitovanom a ani nevyloženom ustanovení ), z ktorého ale (na rozdiel od iných len podobných prípadov uvedených v iných písmenách b/ a c/ rovnakého zákona, paragrafu i odseku) neexistujú žiadne výnimky. Takáto bezvýnimočnosť spôsobuje, že inak než mechanickým prevzatím zákonodarcom sformulovaného pravidla do súdneho rozhodnutia rozhodnúť nejde, odpadá tak i samotná podstata rozhodovania (výber z prinajmenšom dvoch proti sebe stojacich a vzájomne sa vylučujúcich možností) a preto ide o špecifický prípad, v ktorom výrok o trovách konania do výroku súdneho rozhodnutia vôbec nepatrí (keďže tento v skutočnosti rozhodovaním nie je, ale proces rozhodovania len simuluje a zdanlivú anomáliu predstavovanú absenciou rozhodnutia o trovách konania postačuje vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia, ako to práve na tomto mieste urobil aj tunajší súd).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti vyplývajúce z rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne za určených podmienok, možno sa ich splnenia domáhať exekučne.