Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39P/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. R., nar. XX.X.XXXX, A. P. V., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matky - M. T., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom D. Q., N.. A. XXX/X, F. K., a otca - V. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. E. XXX/XX, B., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

rozhodol:

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

„Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej V. R., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 70 Eur a to vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 3.5.2023.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.5.2023 do 30.6.2023 vo výške 140 eur sa otec z a v ä z u j e uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.“

II. Maloletá sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou každú sobotu a nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste zariadenia D. Q., F. K. alebo v jeho okolí. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ju v určený čas odovzdať.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka, sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 3.5.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletú V.T. R. do jej osobnej starostlivosti a uložil otcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že poukázala na to, že otec maloletej bol 3 roky vo výkone trestu odňatia slobody a v V. T. XXXX bol prepustený. V čase keď bol vo väzbe neudržiaval kontakt s maloletou dcérou a matka bola na jej opateru sama, pričom maloletá V. R. nemá citové väzby k svojmu otcovi. Od mája 2022 matka bývala spolu s otcom a maloletou V. v jednej domácnosti približne 8 mesiacov, avšak vo februári 2023 opustila spoločnú domácnosť, nakoľko sa otec maloletej správal agresívne a navrhovateľku fyzicky a psychicky týral, ktoré násilie videla aj maloletá V. R.. Od 14.3.2023 sa navrhovateľka s maloletým dieťaťom nachádzajú v zariadení N. A. Q. M. F. K.. Matka poukázala aj na incident, ktorý sa odohral v predmetnom zariadení, keď sa otec maloletej dostavil bez ohlásenia, pričom fyzicky napadol navrhovateľku a aj pracovníčku zariadenia, ku ktorému incidentu bola privolaná polícia. Otec finančne na maloleté dieťa neprispieval. Matka poberala prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. K návrhu pripojila navrhovateľka rodný list maloletej, z ktorého vyplýva, že účastníci konania sú rodičia maloletej V. R..

3. Súd uznesením č. k. -10 zo dňa 15.5.2023 ustanovil maloletej V. R. opatrovníka na zastupovanie v konaní: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec. Súčasne výzvou zo dňa 17.5.2023 vyzval matku, aby doplnila do súdneho spisu doklady: potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, potvrdenie o príjme od všetkých zamestnávateľov za čas od 1.5.2022 doposiaľ, rozpis svojich pravidelne sa opakujúcich výdavkov ako i výdavkov maloletej V. R. a k nahliadnutiu na pojednávaní doklady preukazujúce pravidelne sa opakujúce výdavky maloletej. Súčasne súd vyzval otca, aby sa vyjadril k návrhu, predložil potvrdenie o príjme od všetkých zamestnávateľov za čas od 1.5.2022 doposiaľ, ako i spísaný prehľad svojich pravidelne sa opakujúcich výdavkov a k nahliadnutiu doklady preukazujúce tieto pravidelne sa opakujúce výdavky.

4. Otec na výzvu súdu nereagoval a ku dňu pojednávania nepredložil vyjadrenie k návrhu a ani žiadne listinné doklady v zmysle výzvy súdu. Matka na výzvu súdu dňa 31.5.2023 doplnila doklady: potvrdenie zo D. Q. o platbách na stravu a bývanie v mesiaci marec v sume 125 eur, v mesiaci apríl v sume 225 eur. Ďalej predložila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku od januára 2022 do mája 2022 v sume 280 eur mesačne, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa v sume 60 eur mesačne, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi od mája 2023 v sume 243 eur, rozhodnutie V. S. Č.. V. o poskytnutí jednorazovej dávky v sume 300 eur, potvrdenie sociálnej poisťovni o vedení matky v systéme ako osoby starajúcej sa o dieťa do 6 rokov.

5. Z oznámenia ÚPSVaR Galanta zo dňa 18.5.2023 vyplýva, že otec maloletej poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 192,40 eura od 1.1.2023. Z oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 26.5.2023 vyplýva, že matka je vedená v systéme ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov, pričom nepoberá dávky a otec nie je vedený v systéme sociálnej poisťovne ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

6. Zo správy ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 5.6.2023 vyplýva, že matka nastúpila do zariadenia Q. dňa XX.X.XXXX a to z dôvodu verbálnych a fyzických konfliktov s otcom maloletej V. R. ako i z dôvodu, že nemala kam ísť s maloletou a nemala príjem. V predmetnom zariadení má matka s maloletou V. R. samostatnú izbu s manželskou posteľou, kde udržiava poriadok. Matka je pod dohľadom pracovníčok centra, vzhľadom na slabé rodičovské a sociálne zručnosti. Maloletá V. R. bola vychovávaná bez pravidiel a hraníc, má problémové správanie. Pohovor s maloletou nebolo možné uskutočniť. Dňa 30.5.2023 kontaktovalo predmetné zariadenie úrad práce ohľadom krízovej situácie dňa 24.5.2023, keď matka verbálne a fyzicky napadla spolubývajúcu. Matka maloletej sa do spoločných prác zapájala a vyvíjala aktivitu k pracovným činnostiam. Otec maloletej V. R. sa o dcéru zaujíma sporadicky, prostredníctvom telefonátov. Súčasťou správy bolo aj oznámenie zariadenia o incidente medzi matkou a jej spolubývajúcou dňa 24.5.2023.

7. Dňa 3.7.2023 sa konalo pojednávanie, na ktorom rodičia navrhli schváliť rodičovskú dohodu v časti výšky výživného, keď sa rodičia dohodli na sume výživného 70 eur mesačne a súčasne otec súhlasil, že vzniknutý nedoplatok na výživnom vo výške 140 eur bude splácať v mesačných splátkach spolu a bežným výživným. Navrhovateľka v rámci svojho prednesu uviedla, že na podanom návrhu trvá. Súhlasila s výživným v sume 70 eur mesačne ako i s úhradou nedoplatku v splátkach v sume 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. K svojim bytovým pomerom uviedla, že toho času býva v zariadení Q., mesačné výdavky sú 240 eur, ktoré zahŕňajú náklady na bývanie ako aj na stravu. Matka poberá prídavok na dieťa v sume 60 eur ako aj dávku v hmotnej núdzi v sume 243 eur. Nehnuteľnosť a ani auto matka nevlastní. Fajčí. Výdavky na maloletú sú: oblečenie - žiadne, nakoľko matka nemá na jeho zakúpenie peňažné prostriedky. Maloletá krúžky nenavštevuje. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nebol spojený so zvýšenými výdavkami, maloletá nenosí okuliare a boli s ňou spojené len bežné výdavky. Navrhovateľka uviedla, že nemá žiadne úvery ani pôžičky a súhlasila, aby sa otec stretával s maloletou len cez víkendy v sobotu a v nedeľu na 2 hodiny a to v jej prítomnosti v priestore alebo na mieste, kde sa nachádzajú ľudia, nakoľko mala obavy o maloletú.

8. Otec sa na pojednávaní vyjadril, že súhlasí s platením výživného vo výške 70 eur. Toho času bol nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 70 eur. Už nepoberá dávku v sume 192 eur, nakoľko v čase, keď bola určená, bol posudzovaný ako 3-členná rodina. Prvýkrát mu bola táto dávka určená tento mesiac, t. j. júl. Momentálne býva otec u syna na dome, ale adresu nevedel uviesť. Nehnuteľnosť nevlastní a ani motorové vozidlo. Fajčí. Úvery a pôžičky nemá. V rámci svojich výdavkov uviedol: strava cca 70 eur, kredit na telefón, avšak nevedel uviesť koľko mesačne, nakoľko to nepočíta. Otec na otázky súdu odpovedal, že maloletú naposledy videl počas incidentu dňa 28.03.2023, avšak k stretnutiu nedošlo. Otec by chcel, aby bola maloletá aj u neho, nakoľko za dve hodiny nenadobudne k nemu citový vzťah. Bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť a vo výkone trestu bol tri roky. Prepustený bol v V. XXXX. Kým otec nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody zdieľal spoločnú domácnosť s matkou. Otec mal vedomosť o tom, v ktorý deň sa maloletá narodila. V rámci záverečnej reči uviedol, že hoci sa ho matka bojí, on sa bál o maloletú, nakoľko jej matka robí zle aj v predmetnom zariadení. Tvrdil, že matka počuje hlasy a je „počarovaná“. Nebolo možné, aby bola maloletá zverená matke, nakoľko sa rozprávala sama so sebou.

9. Procesný opatrovník sa na pojednávaní vyjadril, že navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tá zabezpečuje výlučnú starostlivosť o maloletú od jej narodenia. Vo vzťahu k úprave styku navrhol, aby súd určil stretávanie tak, ako bolo prednesené na pojednávaní súdom. Čo sa týkalo návštevy referátu poradensko-psychologických služieb, s tým procesný opatrovník nesúhlasil, a to z dôvodu, že s otcom je veľmi ťažká komunikácia a taktiež z dôvodu, že rodičia by sa na referát pravdepodobne nedostavovali.

10. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 citovaného právneho predpisu, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 5 citovaného právneho predpisu, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)

15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

19. Podľa , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

20. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú (resp. nikdy nežili) či dokonca ku korekcii skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov. Vo všetkých uvedených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiaduce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Nemôže byť potom pochybností ani o tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie pomocné hľadiská (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -103 z 26.08.2015).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vo výroku I. schválil rodičovskú dohodu, a to v rozsahu určenia výšky výživného na maloletú V. R., keď rodičia maloletej sa dohodli na sume výživného 70 eur mesačne. Súčasne sa otec maloletej zaviazal uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu na začatie konania, t. j. od 3.5.2023 do 30.6.2023, v sume 140 eur v mesačných splátkach vo výške 20 eur, s ktorými splátkami matka maloletej súhlasila.

22. Súd následne výrokom II. rozhodol o zverení maloletej V. R. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. K uvedenému záveru súd dospel na základe tej skutočnosti, že o maloletú V. R. sa stará výlučne matka. Nebolo sporné, že účastníci konania sú rodičia maloletej V. R., pritom toho času nezdieľali spoločnú domácnosť, keď matka bývala v zariadení Q. M. F. K. a to spolu s maloletou a otec ako adresu uviedol C. E. XX B., pričom tvrdil, že býva na dome u syna, avšak nevedel uviesť konkrétnu adresu. Bolo nesporné, že otec maloletej bol vo výkone trestu odňatia slobody a to v trvaní troch rokov, keď bol prepustený M. V. XXXX. Počas výkonu trestu odňatia slobody neprebiehali žiadne stretnutia otca a maloletej, z ktorého dôvodu súd vyvodil ten záver, že otec nemal s maloletou vybudované také citové a vzájomné väzby, aby mohla byť maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a už vôbec nie do výlučnej starostlivosti otca. Nebolo sporné, že výlučnú starostlivosť o maloletú vykonáva matka, ktorej rodičovské zručnosti sú sledované a pri ich zlepšovaní napomáhajú aj pracovníčky zariadenia, v ktorom matka toho času býva. Naviac maloletá V. R. má toho času 4 roky, čo v spojení s tým, že otec sa s maloletou nestretával a nemal vytvorené puto, neumožnilo súdu vytvoriť záver pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, či zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Súd počas pojednávania vzhliadol neprimerané správanie otca, ktorého vyjadrenia boli inkoheretné, keď na jednej strane súdu uvádzal, aby rozhodol tak, ako navrhla matka, následne uvádzal svoj nesúhlas s návrhom matky. Naviac zástupca procesného opatrovníka, poznajúc genézu uvedenej rodiny, nesúhlasil so stretnutiami rodičov na referáte za účelom uzavretia rodičovskej dohody, vzhľadom na nevhodné a agresívne správanie otca a takmer nemožnú komunikáciu s ním. Otec maloletej počas celého pojednávania vystupoval nevhodne, zvyšoval hlas, neúctivo sa správal k súdu, hádal sa s matkou, zasahoval do výsluchu súdu a pri výzve, aby sa ucelene vyjadril, smeroval svoje stanovisko a vyhrážky k matke maloletej V. R.. Súd aj vzhľadom na uvedené správanie otca, majúc za to, že otec je voči matke agresívny, nevzhliadol dôvod, aby nebola maloletá V. R. zverená do osobnej starostlivosti matky. Súčasne súd poukazuje na incident, ktorý sa odohral v zariadení D. Q., v ktorom toho času matka býva, keď ju otec prišiel navštíviť v marci roku 2023, pričom došlo k hádke a útoku otca na matku, keď sám na pojednávaní potvrdil, že ju udrel. Táto skutočnosť je súdu známa z konania sp. zn. , v ktorom sa matka neodkladným opatrením domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V. R.. Súčasťou predmetného spisu je záznam z návštevy otca dňa 28.3.2023, z ktorého vyplýva, že spočiatku otec maloletej V. R. pôsobil slušne a následne, keď mu nebolo umožnené vstúpiť do zariadenia, sa pokúsil vniknúť násilím, pričom matku udrel. Súd tak vzhliadol obavy a strach matky voči otcovi maloletej V. R. za odôvodnené a to aj s ohľadom na správanie otca počas pojednávania, keď matku slovne napádal a urážal. Súčasne súd rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach budú obaja rodičia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ustanovenia § 28, § 38 a § 39 zákona o rodine, v zmysle ktorých ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 38, t. j. buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností (viď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Súd nezistil dôvod, pre ktorý by mala výlučne matka maloletej zastupovať a spravovať jej majetok a preto rozhodol tak, že zastupovať maloletú v bežných veciach a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

23. Výrokom III. súd upravil styk otca s maloletou V. R.. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Je v zásade v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému zo svojich rodičov a prejaviť svoje city bez vonkajšieho tlaku. Vždy je však záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Naviac rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Pri rozhodovaní o styku bolo potrebné zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä jeho zdravotný stav, vek, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako i okolnosti na strane rodičov. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletých detí a rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s oboma rodičmi. Súd pritom nepovažoval za účelné a opodstatnené vykonávanie ďalšieho dokazovania a to jednak s ohľadom na to, že účastníci konania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov, ako i vzhľadom na skutočnosť, že nebolo účelné a hospodárne vykonávanie ďalšieho dokazovania vzhľadom na výsluchy účastníkov v priebehu pojednávania a obsah listinných dôkazov založených do súdneho spisu.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v záujme zachovania väzieb otca a maloletej a pri ich následnom upevňovaní, súd určil styk otca a maloletej počas každého víkendu a to v sobotu a v nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a to v mieste D. D. Q., prípadne v jeho okolí. Matka s uvedenou úpravou styku súhlasila, pričom otec maloletej požadoval širší rozsah stretávania s maloletou. Súd mal za to, že vzhľadom na vek maloletej (4 roky), ako i vzhľadom na to, že otec bol tri roky vo výkone trestu odňatia slobody, maloletá nemala k otcovi vybudované také puto, aby s otcom vedela tráviť viac času a to aj bez prítomnosti matky. Súčasne matka poukazovala na svoje obavy ohľadom maloletej, vzhľadom k nevhodnému správaniu otca, preto súd určil, že matka bude pri stretnutiach otca s maloletou prítomná a to aj z dôvodu, aby maloletej V. R. zabezpečila pocit istoty a stability. Maloletá V.T. R. je trojročné dieťa, ktoré musí byť neustále pod dozorom a od každej osoby, ktorá má takéto dieťa na starosti sa vyžaduje zodpovedné správanie, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia dieťaťa. Ak sa chce otec stretávať s dcérou bez prítomnosti matky, musí ju presvedčiť o svojej zodpovednosti, čo dosiahne len tak, že počas doby, kedy sa môže s dcérou stretávať (v prítomnosti matky) sa prejaví ako starostlivý a zodpovedný rodič. Preto v tomto smere súd neumožnil otcovi styk bez prítomnosti matky. Z hore uvedeného možno vyvodiť vzťah otca s dcérou ako zanedbaný, keď otec nemá vybudovaný bežný vzájomný dôverný vzťah rodiča a dieťaťa. Ide o preukázanú skutočnosť, ktorá vyplynula z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Je však v záujme maloletého dieťaťa, aby sa tento stav zlepšil, aby si otec vybudoval vzťah k dcére. Bolo potrebné upraviť styk tak, aby sa mohol otec s dcérou stretávať v rozsahu a spôsobom, ktorý zohľadňuje jednak možnosti rodičov, ale aj ich vzájomné vzťahy a zároveň možnosti maloletého dieťaťa. S uvedenou úpravou styku súhlasil aj procesný opatrovník, keď zdôraznil, že bolo vhodné, aby stretnutia prebiehali na verejnom priestranstve z dôvodu, že otec maloletej sa správal agresívne a matka sa obávala, aby jej, či maloletej, neublížil. Takto upravený styk považoval súd nateraz za dostatočný. Následne otcovi nič nebránilo, aby po určitom čase podal návrh na rozšírenie styku s maloletou V. R., aby sa tak väzby medzi otcom a maloletou upevňovali.

25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom si nárok na trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ) a ani procesný opatrovník, ktorý sa vzdal práva na podanie odvolania písomne do zápisnice po vyhlásení rozsudku. Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku môžu podať rodičia a procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí a povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.