Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/79/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. H., R.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - U. N., R.. XX.XX.XXXX, bytom A. I., R.. I. XXX/X, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - N. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom A. Á. I., R. C. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletého N. H., R.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. N. sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 11.07.2013.

Otcovi dlh na výživnom za obdobie od 11.07.2013 do 30.09.2013 nevznikol.

Súd upravuje rozsah styku otca s mal. N. nasledovne:

Otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná dieťa v stanovený čas na styk s otcom pripraviť a otcovi dieťa v stanovený čas odovzdať v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný v stanovený čas dieťa matke vrátiť v mieste bydliska dieťaťa.

V prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s dieťaťom uskutočniť sú povinní rodičia o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 11.07.2013 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok, aby otca zaviazal k plateniu výživného sumou 100 eur mesačne a upravil styk otca s dieťaťom každú druhú sobotu od 13.00 h do 15.00 h. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletého si od mája t. r. plní vyživovaciu

povinnosť v sume 100 eur mesačne, s dieťaťom sa stretáva asi polroka na základe dohody rodičov každú sobotu na dve hodiny. Písomným podaním z 24.07.2013 doplnila návrh cestou advokátky s tým, že v spoločnej domácnosti nežijú od septembra 2011, výživné platí otec od mája t. r., otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 13-ročnému dieťaťu, ktoré má v osobnej starostlivosti. Navrhla výživné otcovi určiť sumou 150 eur mesačne od septembra 2011 a upraviť rozsah styku otca s dieťaťom každý týždeň raz počas soboty a ďalší týždeň počas nedele od 9. do 12. hodiny.

K návrhu sa vyjadril otec maloletého s tým, že súhlasí so zverením maloletého matke, výživné určiť mu sumou 100 eur mesačne, pričom platí dieťaťu aj poistenie a rozsah styku upraviť počas každého druhého víkendu od soboty do nedele.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Matka vypovedala, že je zamestnaná, podľa zárobkového výkazu mala príjem za obdobie od septembra 2012 do augusta 2013 vo výške v priemere 1.085,65 eur mesačne. Je nemajetná, s dieťaťom býva u svojich rodičov. Na bývanie prispieva tak, že platí poplatky spojené so správou bytu 250 eur mesačne a elektrinu 52,47 eur mesačne, jej matka poberá starobný dôchodok a jej otec má podaný návrh na priznanie invalidného dôchodku, je po operácii srdca. Zvýšené výdavky na dieťa nemá, od septembra chodí do materskej školy, s poplatkom 8,30 eur mesačne a stravným okolo 27 eur mesačne. Sebe aj dieťaťu platí poistenie, u maloletého spojené so sporením, s výdavkom 10 eur mesačne, pričom poistenie dieťaťu, ktoré platil otec maloletého, v júli t. r. vypovedala. Dieťa má 3,5 roka, je rečovo zdatné, komunikatívne, je zdravé, ešte je však na noc plienkované. S rozsahom styku navrhovaným otcom nesúhlasila, práve kvôli navrhovanému prespatiu v noci, poukázala na to, že podľa nej sa medzi otcom a dieťaťom ešte nevytvoril dostatočný citový vzťah, navyše pred časom, keď dohodli rodičia rozsah styku na šesť hodín, otec zvykol vrátiť dieťa skôr. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný, podľa výkazu zamestnávateľa mal v roku 2012 v priemere príjem 409,13 eur mesačne, od januára do augusta t. r. v sume 410,48 eur mesačne, k tomu poberá sirotský dôchodok na mal. N., nar. 1998, na ktorého starostlivosť nemá zvýšené výdavky. Vlastní byt (aj garáž), v ktorom s mal. N. býva, zaťažený hypotékou. Pripustil, že dieťaťu by mohlo spočiatku robiť prespávanie uňho problém, preto navrhol, aby bolo dieťa uňho síce počas oboch víkendových dní, ale na prespatie vráti dieťa matke.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti a výchove dieťaťa. Navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke, výživné otcovi určiť minimálne v sume 100 eur mesačne a upraviť rozsah styku od 9. do 18. hodiny každú nepárnu sobotu a každú párnu nedeľu.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného

stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil

s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa má len 3,5 roka, mimo škôlky je odkázané na starostlivosť matky a touto starostlivosťou matka v prevažnej miere vyvažuje svoj podiel na vyživovacej povinnosti, preto sa po finančnej stránke na výžive dieťaťa musí vo väčšom rozsahu podieľať otec. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa (s prihliadnutím však aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca), súd určil čiastku 100 eur mesačne (keďže v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať až s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča), čím vyhovel návrhu otca a takto určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Výživné otcovi súd určil spätne - avšak od podania návrhu. Súdu zo strany matka neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili, aby podala návrh skôr a ktoré by odôvodňovali priznanie výživného v období predchádzajúcom podaniu návrhu. Otcovi do konca septembra (výživné za mesiac september už bolo splatné) takto na určenej čiastke výživného nevznikol dlh (nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť v určenej miere plnil).

V zmysle § 25 ods. 2 zák. o rodine súd rozhodol aj o úprave rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom k tomu, že rodičia sa na úprave styku otca s maloletou nevedia jednoznačne dohodnúť. Vzhľadom na vek dieťaťa a na záujem upevňovať a rozvíjať vzťah medzi otcom a dieťaťom, je žiaduci intenzívny časový harmonogram vzájomných stretnutí a podľa názoru súdu je potrebné vzájomný vzťah podporovať. Keďže styk sa v poslednom období realizoval v rozsahu dvoch hodín týždenne, dieťa nie je zvyknuté na riadnu starostlivosť otca v súvislosti so stravovacím a najmä spánkovým režimom dieťaťa, je potrebné, aby si zvykalo na rozšírenejší styk postupne. Preto súd upravil rozsah styku zatiaľ len počas dňa, na noc vráti otec dieťa matke (poobedňajší spánok môže dieťa absolvovať aj u otca), a časom sa sami rodičia môžu dohodnúť na väčšom rozsahu styku. Tu súd poukazuje na to, že je v záujme dieťaťa aj intenzívna vzájomná komunikácia rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Z. z. (Exekučný poriadok).