Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3To-36-2021.pdf
PDF · 152.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2022, v trestnej veci proti obžalovaným A. B. C. a spol. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní krajského prokurátora a obžalovaných A. B. C., D. D. B. a B. D. B. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/67/2010 zo dňa 14.06.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora a odvolanie obžalovaných A. B. C., D. D. B. a B. D. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného B. C. za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s účastníctvom pokusu prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaných D. D. B. a B. D. B. za vinných z prečinu poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 30.07.2008 v čase okolo 20.20 hod. býv. práp. PZ B. C. v čase služby na oddelení dopravných nehôd, Okresnom dopravnom inšpektoráte, Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s D. D. B. a jeho dcérou B. D. B., nar. XX.XX.XXXX v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ SIS, ZVaJS a ŽP v znení neskorších predpisov a s článkami 45 ods. 2, 46 ods. 5, 47 ods. 1, 48 ods. 1, 2, 3, 50, 58 ods. 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 10/2002 o činnosti útvarov PZ a príslušníkov PZ pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých interných predpisov, realizoval na parkovisku pred Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove po pristavení vozidla B. B. dodatočné zdokumentovanie dopravnej nehody osobného motorového vozidla zn. Citro¨en C3, EČ: E. - XXX A., ktorého majiteľkou je D. F. B., nar. XX.XX.XXXX, kde do záznamu dopravnej nehody a do záznamu o podaní vysvetlenia D. D. B. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spísaného na uvedenom útvare uviedol, že nehodu spôsobil neznámy vodič na neznámom vozidle dňa 30.07.2008 o 20.00 hod. na parkovisku OD Tesco v Prešove, napriek vedomosti, že k nehode došlo nezisteného dňa v mesiaci júl 2008 v dobe pred 30.07.2008 v Prešove, na ul. Pod Táborom a táto nebola nahlásená na príslušnom policajnom útvare a takto konal v úmysle umožniť D. D. B. a B. D. B. uplatniť si poistné plnenie, pričom dňa 01.07.2008 hore uvedené skutočnosti o spôsobení dopravnej nehody uviedol D. D. B. aj do hlásenia poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel a týmto konaním chceli D. D. B. a B. D. B. získať od spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. Bratislava, poistné plnenie vo výške 1.648,- eur (49.666,70 Sk), k poskytnutiu ktorého však zo strany uvedenej spoločnosti nedošlo, a to v dôsledku uvedenia nepravdivých údajov v hlásení poistnej udalosti.
Za to uložil obžalovanému B. C. podľa § 326 s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona peňažný trest 500,- eur, podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona uložil pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Obžalovaným D. D. B. a B. D. B. uložil podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona peňažný trest vo výške 200,- eur, podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona uložil pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský prokurátor, a to proti výroku o treste v neprospech všetkých obžalovaných, obžalovaný B. C., ktorý podané odvolanie bližšie neodôvodnil a obžalovaní D. D. B. a B. D. B. podali odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku okresného súdu, teda proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka uviedla, že okresným súdom uložené tresty považuje za neprimerane mierne, stotožnila sa s hodnotením osôb súdom vzhľadom na ich beztrestnosť, avšak namietala, že dĺžku konania je potrebné hodnotiť aj s ohľadom na časté absencie obžalovaných, resp. ich obhajcu v ich neprospech a nie ako zmierňovací dôvod pre ukladanie trestu. Navrhla uložiť obžalovanému C. trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 2 - 5 rokov a obžalovaným B. a B. v rozmedzí trestnej sadzby 1 až 5 rokov na dolnej hranici tejto trestnej sadzby s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, ktorý druh trestu by účel generálnej prevencie, ale aj individuálnej prevencie trestu napĺňal lepšie, ako uloženie peňažných trestov. U obžalovaného C. bol skutok navyše spáchaný v súvislosti s jeho postavením verejného činiteľa. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku a treste a uložil obžalovaným tresty odňatia slobody s ich podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a odvolania obžalovaných navrhla zamietnuť podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné.
Obžalovaní D. D. B. a B. D. B. podané odvolanie písomne odôvodnili prostredníctvom obhajcu tak, že vychádzajúc zo základných zásad Trestného poriadku, po formálnej stránke prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zákonné rozhodnutie o ustálení viny, resp. neviny obžalovaných a vyjadrili názor, že na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasnil okolnosti svedčiace aj v prospech obžalovaných, a teda jeho postup umožnil spravodlivé rozhodnutie v predmetnej trestnej veci.
Odvolatelia ďalej poukázali na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Vo vzťahu k základnej zásade „voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo a následne v ich súhrne“ je, podľa názoru odvolateľov, potrebné poukázať na tú skutočnosť, že takto prvostupňový súd už postupoval pri svojom rozhodnutí zo dňa 17.07.2017 a pokiaľ bol v súlade s citovanou dikciou ustanovenia Trestného poriadku povinný spravovať sa dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu, konkrétne uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2018 č. konania 3To/47/2017-776, takýto postup prvostupňového súdu, výsledkom ktorého je odvolaním napadnuté rozhodnutie, je podľa odvolateľov síce procesne zákonný, avšak rozhodnutie pokladajú za nezákonné a odporujúce nielen ustanoveniu dikcie § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ale aj ďalším jeho ustanoveniam a ustálenej súdnej praxi. Ďalej citovali ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“), nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Medzi základné zásady trestného konania patrí zásada stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Tr. poriadku). Táto zásada vyplýva aj z čl. 17 Ústavy, ktorý je procesným doplnkom hmotnoprávnej zásady „žiaden trestný čin bez zákona“. Zákonnosť vedenia trestného stíhania zaručuje, že práva dôvodne stíhaných občanov budú obmedzené len v zákonom prípustnej miere. Trestné stíhanie však možno viesť len a len v súlade so zákonom. Dodržiavanie tejto zásady je zárukou, že občania nebudú stíhaní bezdôvodne, a že do občianskych práv sa bude zasahovať len v zákonom odôvodnených prípadoch a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Základný význam tohto inštitútu spočíva, podľa odvolateľov, v tom, že trestné stíhanie sa začína proti určitej osobe, čím sa vymedzuje jej procesné postavenie ako obvineného, a teda v konečnom dôsledku musia byť garantované a zaručené jeho práva zodpovedajúce jeho procesnému postaveniu. Vo vzťahu k predmetnému trestnému konaniu je
potrebné, podľa odvolateľov, zdôrazniť, že pokiaľ aj samotní obžalovaní v súlade s už spomínanými základnými zásadami špecifikovanými v ustanovení § 2 Tr. poriadku majú právo obstarávať dôkazy i z vlastnej iniciatívy, orgány činné v trestnom konaní boli a sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace aj v ich prospech, a to tak, aby všetky dôkazy v súhrne umožnili súdu konečné spravodlivé rozhodnutie, to však len a len zákonným spôsobom. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda štátne orgány sú povinné postupovať len a len v súlade so zákonom a na základe zákona. Podľa § 119 ods. 3 Tr. poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Dokazovaním v trestnom konaní s poukazom na dikciu ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku sa rozumie zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorého úlohou je poznanie všetkých podstatných skutočností dôležitých pre ďalší postup konania a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie. Teda dokazovanie v trestnom konaní musí byť dôsledne vykonávané v súlade so základnými zásadami trestného konania špecifikovanými v ustanovení § 2 ods. 10, 12, 19 Tr. poriadku. Z uvedenej právnej úpravy je, podľa odvolateľov, jednoznačne a nesporne nutné vyvodiť záver, že súd pri rozhodovaní o vine a treste nemá a nesmie prihliadať na nezákonne zistené a zaistené dôkazy, nakoľko taký postup by bol v rozpore s platnou právnou úpravou obsiahnutou v Trestnom poriadku, Ústave Slovenskej republiky, v Listine základných práv a slobôd ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalších multilaterálnych dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa čl. 13 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (v ďalšom len „Listina“), nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „ Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Podľa čl. 22 ods. 2 Ústavy, nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Všeobecný súd (trestný súd) je pri svojom rozhodovaní viazaný nie len zákonom, ale predovšetkým Ústavou, ústavným zákonom (Listina) a kvalifikovanou Medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (Dohovor), a to v súlade s čl. 144 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 153 a čl. 154c ods. 1 Ústavy, rovnako je všeobecný súd povinný rešpektovať ústavou zakotvenú prednosť Dohovoru pred zákonom. V rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu (čl. 5 ods. 4) odvolatelia poukázali na to, že rozhodujúcim predpokladom znemožňujúcim neoprávnený zásah do práva na súkromie je rozhodnutie súdu (príslušného sudcu pre prípravné konanie), ktoré spĺňa nie len všetky zákonom, ale judikatúrou Ústavného súdu a ustálenou štrasburskou judikatúrou stanovené podmienky ( Marckx vs. Belgicko z 13.06.1979). Poukázali na rozhodnutie Khan vs. Spojené kráľovstvo z 12.05.2000; Copland vs. Spojené kráľovstvo z 03.04.2007. Nemožno mať pochybnosti o tom, že rozhodnutie sudcu o použití informačno-technických prostriedkov musí mať nie len formálne, ale predovšetkým aj obsahovo kvalitatívne náležitosti rozhodnutia a musí byť odôvodnené v každom prípade, bez ohľadu na to, či už bolo vydané na základe Trestného poriadku alebo na základe zákona o ochrane pred odpočúvaním. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na závery odvolacieho súdu podľa ktorého „ ... nie je nevyhnutné, aby sa príkaz sudcu pri popise skutkových okolností opieral o formálne bezvadné, podrobné a presvedčivé dôkazy, ktoré v tejto fáze logicky ešte nemôžu byť k dispozícii“.
Rozhodnutie príslušného sudcu, ktorý nariaďuje používanie informačno-technických prostriedkov, musí podľa odvolateľov spĺňať už v čase jeho vydania všetky zákonom, judikatúrou Ústavného súdu, judikatúrou štrasburského súdu prísne stanovené podmienky na ich použitie. Rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov už v čase jeho vydania musí byť založené na konkrétnych
dôkazoch a dôvodoch( skutočnostiach) a nie iba na dohadoch, alebo na akejsi dôkazmi nepodloženej abstraktnej úvahe orgánov verenej moci o podozrení z trestného činu (nález Ústavného súdu SR z 14.06.2006 sp. zn. I. ÚS 274/05, nález Ústavného súdu SR z 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07-33, nález Ústavného súdu SR z 27.05.2008 sp. zn. III. ÚS 80/08- 28, nález Ústavného súdu SR z 27.09.2011 sp. zn. III. ÚS 133/2010-67, nález Ústavného súdu SR z 20.11.2012 sp. zn. III. ÚS 97/2012, nález Ústavného súdu SR z 14.06.2006 sp. zn. I.ÚS 274/05). Dôvodiac uvedenými rozhodnutiami je nesporné, že aj pri dodatočnom preskúmaní rozhodnutia musí byť zrejmé a nepochybné, že v čase vydania rozhodnutia boli zákonom prísne stanovené podmienky splnené. V opačnom prípade je rozhodnutie nezákonné a na jeho ospravedlnenie nepostačuje ani prípadný argument, že osoba v konečnom dôsledku trestný čin spáchala a pod.. Legalita zásahu do práva na súkromie taktiež znamená, že príkaz alebo súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov, predstavujúci závažný zásah do práva na súkromie, musí byť náležitým spôsobom opodstatnený s poukazom na konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takýto zásah (odôvodnenie je výsledkom myšlienkovej práce sudcu pre prípravné konanie a musí byť obrazom toho ako starostlivo sa s vecou zaoberal a ako bola spravodlivosť v konkrétnom prípade vykonaná). Každé rozhodnutie musí obsahovať také skutočnosti, ktoré sú schopné odkryť súvislosti a okolnosti, na základe ktorých by dotknutá osoba mohla pochopiť odôvodnenosť takéhoto zásahu do jeho práva na súkromie. Poukazujúc na samotný návrh prokurátora, resp. príkaz sudcu nie je možné nekonštatovať, že predmetné procesné rozhodnutie tak, ako už bolo vyššie poukázané, nesporne závažným spôsobom zasahuje do ústavou chránených práv obžalovaných, nespĺňa predmetné formálne náležitosti, čo v konečnom dôsledku spôsobuje jeho arbitrárnosť. Na tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť ani určité „zľahčovanie“ zo strany odvolacieho súdu v procesnom rozhodnutí zo dňa 28.11.2018, pričom samotná konštatácia „ Absencia podrobného odôvodnenia sama o sebe nespôsobuje automaticky dôkaznú neúčinnosť takéhoto úkonu“ je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to bez ohľadu na to, či príkaz sledoval legitímny cieľ ochrany poriadku a predchádzania zločinnosti. Minimálne dôvodiac uvedeným, poukazujúc na ustálenú súdnu prax a rozsiahlu judikatúru je možné skonštatovať, že akékoľvek zvukové záznamy, resp. dôkazy získané sledovaním osôb sú nezákonné poukazujúc na dikciu ustanovenia § 119 ods. 2 Tr. poriadku. Bez ohľadu na uvedené, obhajoba v ďalšom poukazuje na to, že pri dôslednom postupe v súlade s dikciou ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku nemožno dospieť žiadnym logickým a právnym spôsobom k záveru, že obžalovaní sa dopustili konania kladeného im za vinu tak, ako je toto popísané vo výrokovej časti samotného rozhodnutia, a to i v prípade, až by súd uvedené dôkazy v rozpore s dikciou ustanovenia § 119 ods. 2 Tr. poriadku „ pojal do dokazovania“ a „mal za to, že boli získané a vykonané zákonným spôsobom“. Podľa § 119 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, v trestnom konaní treba dokazovať najmä, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok. Pohnútku sú v súlade s dikciou citovaného ustanovenia Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní výslovne povinné dokazovať, poukazujúc taktiež na ustanovenie § 10, 34, 37, 117 a ďalšie Tr. zákona. V tejto súvislosti je obhajoba nútená zdôrazniť to, že postupom súdu aj po zohľadnení povinnosti súdu v zmysle dikcie ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku, sa pohnútku obžalovaných D. B. a B. D. B. nepodarilo objasniť, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo práve zo strany obžalovaných zmluvne havarijne poistené, a teda u obžalovaných absentoval dôvod skutočne komplikovaným konaním tak, ako je toto popísané v skutkovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia sa snažiť ovplyvniť orgány polície, exponovať sa obomi obžalovanými „pri oslovení“ obžalovaného C. a v konečnom dôsledku dopustiť sa trestného konania tak, ako je týmto obžalovaným kladené za vinu, keď v podstate na strane druhej si právne relevantným spôsobom mohli uplatniť svoje práva vyplývajúce z existencie zmluvného havarijného poistenia, pričom takýto zákonný postup bol v podstate totožný s postupom obžalovaných vo vzťahu k samotnému poisťovaciemu ústavu. Určite neopomenuteľnou skutočnosťou je i to (vyplýva to jednoznačne z dokazovania), že samotný poisťovací ústav po tom, čo poškodenie predmetného motorového vozidla uznal ako poistnú udalosť a bol pripravený v prospech obžalovaných plniť na základe existujúceho zmluvno -záväzkového právneho vzťahu založenou zmluvou o havarijnom poistení motorového vozidla (teda plniť v prospech poistenca). Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní nemali dôvod a ani záujem postupovať tak, ako im je kladené za vinu obžalobou prokurátora, resp. prvostupňovým rozhodnutím súdu. Odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu boli obžalovaní D. B. a B. B. uznaní vinnými, že konaním popísaným vo výrokovej časti rozhodnutia mali spáchať prečin poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona, kto vyláka od iného poistné plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý
z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Predmetný trestný čin je, podľa názoru odvolateľov, nesporne tzv. úmyselným trestným činom (subjektívna stránka trestného činu), a teda obžalovaní D. B. a B. B. mali naplniť jeho pojmové znaky tým, že chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom /§ 15 písm. a) Tr. zákona/ alebo vedeli, že svojím konaním môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení /§ 15 písm. b) Tr. zákona/. V tejto súvislosti po stránke formálne poukázali na to, že i samotná obžaloba nemá náležitosti v súlade s dikciou ustanovenia § 235 Tr. poriadku, nakoľko absentuje obžalobný návrh v tom smere, v čom má spočívať protiprávne trestné konanie, predovšetkým B. D. B., pokiaľ sa bude akceptovať, že D. B. uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil neznámy vodič. Predsa obvinená B. B. (a opak nebol v predmetnom trestnom konaní dokázaný) vychádzala práve z tvrdenia obžalovaného D. D. B. tak, ako jej tento popísal to, kedy zistil poškodenie motorového vozidla, čo robil a ako predpokladá, že k poškodeniu došlo. V ďalšom obžaloba obsahuje nepresné a nepresvedčivé odôvodnenie a vychádzajúc i z tejto skutočnosti je potrebné poukázať na samotnú skutkovú vetu odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa uvádza, že obžalovaný C. sa mal trestného konania dopustiť po predchádzajúcej vzájomnej dohode s D. B. a jeho dcérou B. B., takéto tvrdenie nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti poukázali na doslovný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky zaznamenávanej na základe príkazu sudcu Okresného súdu Prešov č. p.:OS-PO-V-79-1/2008, Ntt 45/21000008 zo dňa 30.07.2008 (keď odvolací súdu má za to, že sa jedná o zákonne získaný a vykonaný dôkaz ), z ktorého jednoznačne vyplýva obsah rozhovoru uskutočneného dňa 30.07.2008 od 19:41:45 hod., pričom žena komunikujúca s obžalovaným C. jednoznačne uvádza „ nie, on ešte o tom nevie, však ja dám zo svojho“. V ďalšom z uvedenej komunikácie jednoznačne vyplýva, že v podstate obžalovaný D. B. po tom, čo zistil poškodenie motorového vozidla (podľa jeho výpovede), v podstate ani nevedel o obsahu tohto rozhovoru, a teda nie je zrejmé, na základe čoho má súd za preukázané, že medzi obžalovanými malo dôjsť k dohode, ktorá smerovala k naplneniu pojmových znakov citovaného ustanovenia § 223 Tr. zákona. Obžalovaný B. sa nezúčastnil ani osobne ohliadky predmetného motorového vozidla a nie je zrejmé, a to aj napriek pomerne rozsiahlemu dokazovaniu, z akého dôvodu súd neuveril tvrdeniu obžalovaného D. D. B. a tohto v rozpore s dikciou ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. zákona uznal vinným z naplnenia pojmových znakov trestného činu kladeného mu za vinu obžalobou prokurátora. Nie je zrejmé odkiaľ svedkovia (vypočutí príslušníci policajného zboru) mali za to, že „...manžel majiteľky (manželka D. D. B.) sa kontaktoval so C....“, pričom obdobné tvrdenie (v rozpore už s vyššie citovanou právnou úpravou) obsahuje i samotný príkaz prokurátora na ITP, kde sa účelovo a nezákonne uvádza argument, že „...C. kontaktoval B....“. Vo vzťahu k samotnej formálno-procesnej stránke je ešte potrebné zdôrazniť, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 30.07.2008 len pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zákona a nie pre trestný čin poisťovacieho podvodu, kedy bolo začaté trestné stíhanie až 01.04.2009. V tejto súvislosti dávali odvolatelia do pozornosti tú skutočnosť, že predmetná telekomunikačná prevádzka bola zaznamenaná 30.07.2008, s čím sa nevysporiadal doposiaľ žiaden procesný súd. V ďalšom sa procesné súdy nevyporiadali ani s rozpormi samotného znaleckého posudku D. E. G. bez ohľadu na tú skutočnosť, že „zhodou okolností“ tento znalec bol ustanovený v predmetnej trestnej veci a spracoval znalecký posudok, pričom taktiež pracuje pre poisťovací ústav Generali Poisťovňa, a. s.. Pokiaľ z čl. II bod 1.1 „ analýza vzniku poškodenia vozidla“ konštatuje „... vyjadrenia D. D. B. nie je možné potvrdiť ani vylúčiť prípadné iné poškodenie, ktoré mohli vzniknúť pri inej príležitosti, ako pri posudzovanej dopravnej nehode...“ v závere, nesporne v súlade so záujmami svojho klienta (Generali Poisťovňa) konštatuje, že „ ...k poškodeniu OMV Citroën C3, ev. č. E., z technického hľadiska nedošlo, ako popisuje jeho vznik a priebeh dopravnej nehody...“. Obzvlášť paradoxne závery znaleckého posudku (uvedené absurdnosti spochybňujú podaný znalecký posudok v predmetnej trestnej veci) vyznieva záver znaleckého posudku Ing. Karola Köteleša pod bodom 2, keď tento výslovne uvádza, že nie je možné vyhodnotiť technickú prijateľnosť výpovede D. D. B. o spôsobe vzniku poškodenia, nakoľko tento svedok spôsob poškodenia nikdy nevidel, nikdy ho nepopisoval, nikdy ho nikomu bližšie nekonkretizoval a pod.. V tejto súvislosti poukázali na obsah výpovede svedka D. G. na hlavnom pojednávaní, keď tento objektívne nevylúčil a v podstate ani objektívne nemohol vylúčiť tú skutočnosť, že k poškodeniu predmetného motorového vozidla mohlo dôjsť pri jeho parkovaní (státie motorového vozidla), pričom v tejto súvislosti obhajoba opätovne zdôrazňuje, že obžalovaný D. B. nikdy nepopísal a netvrdil to, že k poškodeniu auta došlo v uvedený deň, a že k poškodeniu auta došlo pri jeho parkovaní. Pokiaľ takéto tvrdenie obsahuje len hlásenie poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel zo dňa 30.07.2008, popisuje len to, že „auto som odstavil pred OD Tesco Prešov, auto som riadne uzavrel a odstavil čelom k vozovke. Keď som sa vrátil bolo poškodené“. Absurdnosť a nezmyselnosť znaleckého posudku, resp. vôbec samotného znaleckého dokazovania je minimálne prekvapujúca a zarážajúca a môže v konečnom dôsledku spochybňovať objektívnosť príslušného PZ, ktorý zhodou okolností ustanovil D.
G. za znalca v predmetnej trestnej veci (klient poisťovacieho ústavu Generali Poisťovňa), ako aj objektívnosť tohto znalca. I táto skutočnosť vo vzťahu k dikcii ustanovenia § 119 ods. 2 Tr. poriadku vyvoláva pocyhbnosti o zákonnosti získania takéhoto dôkazu. Pokiaľ odvolací súd má za to, že postupom podľa § 115 a nasl. Tr. poriadku boli získané a vykonané zákonne dôkazy, poukazuje aj na fotodokumentáciu takto (podľa obhajoby nezákonne) vyhotovenú, pričom i v tejto je zrejmé, že osoba prevádzkujúca niekoľko motorových vozidiel si predmetné poškodenie nemusela všimnúť, a teda ani uvedená skutočnosť nevylučuje tvrdenia D. D. B. obsiahnuté v jeho výpovedi, pričom v tejto súvislosti poukázali na dikciu ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. poriadku. Obdobné platí i o samotnom obsahu záznamu telekomunikačnej prevádzky zo dňa 30.07.2008, a to vo vzťahu k obžalovanej B. D. B., ktorá (obsah nevypovedá o ničom inom) po dohode s obžalovaným C. nad rámec povinností vlastníka predmetného motorového vozidla dohodla spísať jeho ohliadku prostredníctvom svojho priateľa z detstva, čo určite nie je v rozpore so zákonom a nemôže naplniť pojmové znaky trestného činu podľa § 223 Tr. zákona. Obsah telefonického rozhovoru môže byť napr. (§ 2 ods. 4 Tr. zákona) vykladaný v tom zmysle, že práve táto obžalovaná poškodila motorové vozidlo niekedy pred poistnou udalosťou popísanou D. B. a v súlade so zákonom chcela likvidovať uvedenú škodu ohliadkou motorového vozidla. Obhajoba si dovolí podotknúť, že obsah predmetného telefonického rozhovoru možno vykladať viacerými spôsobmi, avšak jeho obsah napriek tvrdenej nezákonnosti takto získaného dôkazu, nemožno chápať a vykonať tak, že je to dôkaz o vine B. D. B. a tobôž nie o vine D. D. B.. Z vyššie uvedených dôvodom žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a obžalovaných oslobodil spod obžaloby s poukazom na dikciu § 285 písm. b) Tr. poriadku.
Krajský súd na podklade odvolaní podaných oprávnenými subjektmi a v zákonom stanovenej lehote, preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, nezistiac dovolacie dôvody a dospel k záveru, že odvolania krajského prokurátora, obžalovaných A. B. C., D. D. B. a B. D. B. nie sú dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Okresný súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že tento spáchali obžalovaní, aj keď títo jeho spáchanie popierali.
Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v poradí jeho tretím rozhodnutím v tejto trestnej veci, keď v predchádzajúcich dvoch rozsudkoch okresný súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku z dôvodu, že skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom. Uznesením krajského súdu sp. zn. 3To/29/2014 zo dňa 30.11.2015 a sp. zn. 3To/47/2017 zo dňa 28.11.2018 krajský súd zrušil rozsudky okresného súdu a vrátil mu túto vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Pokiaľ ide o dôkazy vykonané na okresnom súde, obžalovaný B. C. vo svojich výpovediach, ako už bolo uvedené, poprel spáchanie skutku, ktoré mu bolo kladené za vinu v obžalobe prokurátora, keď uviedol, že dňa 30.07.2008 mal ako starší referent Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Prešov službu v čase od 19.30 hod. do 07.30 hod. nasledujúceho dňa, počas služby mu zatelefonovala obžalovaná D. B., ktorá chcela nahlásiť na polícii nehodu, čo odôvodňovala tým, že ak si chce uplatniť havarijnú poistku, musí to oznámiť na polícii. D. B. prišla s vozidlom pred OR PZ, kde on vykonal obhliadku vozidla, vyhotovil náčtrok, plán, zápisnicu a fotodokumentáciu. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného C. z prípravného konania zo dňa 02.10.2009, kedy obžalovaný vypovedal ku skutku odlišne a síce, že v ten deň mu ešte pred nástupom do služby telefonoval obžalovaný B., ktorý mu dal k telefónu dcéru, obžalovanú D. B., opýtala sa, či robí, načo jej uviedol, že má nočnú, načo mu povedala, že sa mu večer ozve, potom sa ozvala o 19.41 hod., kde spolu komunikovali a následne došla s poškodeným vozidlom, on vykonal ohliadku a úkony s tým súvisiace, potom neskôr došiel obžalovaný B. podpísať záznam. K nehode došlo pri OD Tesco v Prešove. Pri svojej v poradí druhej výpovedi pred okresným súdom po tom, čo došlo k zmene v zložení senátu, obžalovaný zmenil svoju výpoveď tak, že čo si pamätá, k nehode malo dôjsť niekoľko dní predtým, než on dokumentoval nehodu, nikdy ho nekontaktoval obžalovaný B. a nikdy sa s ním nestretol ani ohľadne
nehody. Výpoveď tohto obžalovaného je však v rozpore s výpoveďami obžalovaných B. a B., ktorí tvrdili, že k poškodeniu vozidla došlo pred OD Tesco bezprostredne pred nahlásením nehodovej udalosti na polícii. Pri opakovanej výpovedi na okresnom súde dňa 14.03.2017 tento obžalovaný vypovedal, že ho obžalovaní B. kontaktovali, že mali nehodu, do tohto vozidla aj pred touto udalosťou niekto narazil, on im povedal, že pri havarijnej poistke môžu ísť nahlásiť nehodu aj priamo na poisťovni, následne o dva dni mu telefonovali, že to musí byť nahlásené na polícii, on urobil ohliadku. Po tom, čo bol upozornený na rozpor, keď predtým uvádzal, že k nehode došlo 30.7.2008 o 20.00 hod., obžalovaný uviedol, že vtedy pracovali v novom programe a je možné, že čas nehody buď neopravil alebo mu program nedovolil čas nehody opraviť.
Obžalovaný D. D. B. poprel spáchanie skutku, keď uviedol, že k motorovému vozidlu mali riadne uzatvorenú havarijnú poistku, bol na nákupe v Tescu, potom si všimol, že vozidlo je poškodené a nahlásil udalosť, nemal dôvod sa s nikým spolčovať, pretože by mu bola škoda tak či tak vyplatená. Po príchode domov povedal o udalosti dcére, ktorej to nechal na vybavenie, na druhý deň bol nahlásiť udalosť na poisťovni, kde spísal s likvidátorom záznam. V prípravnom konaní, ktorá výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, obžalovaný uviedol, že bol na nákupe v centre Prešova a keď sa vrátil po nákupe k vozidlu, všimol si, že vozidlo je v pravej prednej strane v oblasti svetlometu a nárazníka poškodené, podľa neho niekto do auta nacúval, dcéra mu uviedla, že je treba udalosť nahlásiť na polícii, keďže on mal dohodnuté iné stretnutie, na políciu išla zdokumentovať nehodu a spísať záznam dcéra, on potom došiel na políciu podpísať záznam.
Rovnako aj obžalovaná B. D. B. poprela spáchanie skutku, keď potvrdila, že v ten deň prišiel otec domov podvečer , povedal jej, že má buchnuté auto, nevedeli, či to majú hlásiť na polícii, preto zavolala kamarátovi, k telefónu mu potom dala otca, ktorý mu vysvetlil, čo sa stalo, a potom išla ona na políciu s autom, kde bola zdokumentovaná nehoda B. C.. V prípravnom konaní uviedla (táto výpoveď bola v konaní pred okresným súdom prečítaná), že 30.07.2008 prišiel otec večer z nákupov nahnevaný, že niekto mu nacúval do vozidla a auto poškodil v prednej časti, zatelefonovala obžalovanému C., ktorému dala k telefónu otca, kde ho otec informoval, čo sa stalo, v ten deň telefonovala C. dvakrát.
Svedkyňa D. F. B., majiteľka predmetného vozidla uviedla, že v bola v čase nehody mimo domova, o nehode sa dozvedela od dcéry, ktorá jej povedala, že manžel bol na nákup a keď sa vrátil, auto bolo rozbité.
Obžalovaní boli tak prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom usvedčovaní predovšetkým výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí po tom, čo boli rozhodnutím ministra vnútra zo dňa 09.10.2008 oslobodení od povinnosti mlčanlivosti, a to starší referenti špecialisti 4. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, D. B. C., D. F. G. a B. H. G., ktorí v podstatných bodoch zhodne uviedli, že v rámci operatívno-pátracej činnosti dňa 28.07.2008 získal F. G. poznatok o tom, že v Prešove na ulici Pod Táborom došlo k dopravnej nehode vozidla Citroe¨n E. A. a nehodu zavinila osoba pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, pričom na vozidle došlo k rozsiahlemu poškodeniu prednej časti, operatívnou cestou sa dozvedeli, že manžel majiteľky sa skontaktoval s obžalovaným B. C. z ODI Prešov a dohodli sa, že poškodenie vozidla naaranžujú a zrealizujú ako fingovanú dopravnú nehodu a obžalovaný B. nahlási, že vozidlo bolo poškodené iným neznámym vozidlom. Následne dňa 29.07.2008 vykonal spolu s kolegami G. a C. v popoludňajších hodinách osobné pátranie po uvedenom vozidle v meste Prešov, pričom vozidlo našli zaparkované na sídlisku III pri verejnom kúpalisku, a potvrdilo sa, že toto vozidlo má poškodenú prednú časť, o čom vyhotovili aj fotografie. Následne zistili, že obžalovaným B. C. z ODI OR PZ v Prešove bola dňa 30.07.2008 zrealizovaná a zadokumentovaná dopravná nehoda, ktorú mal spôsobiť neznámy vodič na parkovisku OD Tesco v Prešove dňa 30.07.2008.
Splnomocnenec Generali Slovensko poisťovňa, a. s., svedok H. B. uviedol, že sa s ním nakontaktoval vyšetrovateľ, ktorý od neho žiadal dokumenty týkajúce sa poistnej udalosti, s tým, že polícia vyšetrovala podozrenie pre poisťovací podvod, kde bolo podozrenie, že spolupáchateľom je aj policajt, ktorý zadokumentoval túto nehodu. Vyšetrovateľ sa svedka pýtal, keďže svedok bol šéfom odhaľovania poisťovacích podvodov, či v sporných prípadoch spolupracujú aj so znalcom, pričom svedok poskytol vyšetrovateľovi kontakt na znalca D. E. G., ktorý pre ich poisťovňu vypracoval desiatky posudkov. Na základe záverov znaleckého posudku dospeli k záveru, že poistená osoba nepravdivo opísala, ako došlo k dopravnej nehode. V danom prípade nebolo poistné plnenie vyplatené, pretože znalcom bolo
vyvrátené, aby k poškodeniu vozidla došlo pri jeho státí, muselo k nemu dôjsť počas prevádzky. Za poisťovňu likvidoval túto nehodu D. B. H., ktorý je skúseným pracovníkom. Pri jeho ohliadke nebolo konštatované podozrenie na nepravdivé údaje. V danom prípade nešlo o poistnú udalosť, ale o škodovú udalosť, nevznikol nárok na plnenie poistného.
Svedok D. B. H. bol vypočutý len v konaní pred okresným súdom, kedy uviedol, že on vykonal ohliadku motorového vozidla za poisťovňu Generali, pričom spísal zápis o poškodení vozidla, ako aj ktoré časti je potrebné opraviť, následne uviedol, že on nesúhlasil s tým, že poškodenie vzniklo tak, ako to uviedol obžalovaný.
Znalec z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, D. E. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v tejto veci ako znalec necíti byť zaujatý, na Slovensku je päť veľkých poisťovní a potom menšie poisťovne, pracuje pre všetky, rovnako aj pre poisťovňu Generali, závery niektorých ním vypracovaných posudkov boli v prospech tejto poisťovne, závery niektorých jeho posudkov boli v neprospech poisťovne Generali. Znalec porovnal v znaleckom posudku fotodokumentáciu poškodenia vozidla vyhotovenú počas operatívno-pátracej akcie a záznam o ohliadke vozidla zadokumentovaný technikom poisťovne a uviedol, že je viditeľné poškodenie predného nárazníka a je možné potvrdiť, že poškodenie vozidla je totožné. Poškodenie vozidla nemohlo vzniknúť pri kontakte s iným motorovým vozidlom. Pokiaľ by hranaté vozidlo, či vozík, narazilo do poškodeného vozidla, potom by sa zmenila aj poloha zaparkovaného stojaceho vozidla. Z technického hľadiska k poškodeniu motorového vozidla Citroën C3 nedošlo spôsobom, ako popisuje vznik a priebeh dopravnej nehody v podaní vysvetlenia a hlásení poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel D. D. B.. Výstuha predného nárazníka je na jednom mieste pomerne silno stlačená do „U“ profilu výstuhy, nad ňou je viditeľné bodové poškodenie lamiel prednej masky, čo potvrdzuje bodový kontakt s nejakou pevnou prekážkou, napríklad zvislým stĺpikom, stĺpom zvislého dopravného značenia. Charakter poškodenia výstuhy predného nárazníka z technického hľadiska nepripúšťa iné možnosti nárazu druhým motorovým vozidlom, ako napríklad rohom iného motorového vozidla. Poškodenie predného nárazníka nemohlo byť spôsobené cúvaním vozíka, ostatné poškodenia by ním mohli byť spôsobené.
Znalec D. G. G. z odboru cestná doprava, ktorý vyhotovil znalecký posudok na požiadanie obžalovaných, uviedol, že o spôsobe a priebehu procesu poškodenia vozidla I. I. dňa 30.07.2008 na parkovisku pred OD Tesco v Prešove sa v predloženom materiáli nenachádzajú žiadne použiteľné podklady, samotné poškodenie nikto nevidel a nepopísal ho, obžalovaný B. uviedol, že vozidlo zaparkoval, a keď sa k nemu vrátil, toto bolo poškodené. K vzniku poškodenia motorového vozidla na hlavnom pojednávaní na okresnom súde uviedol, že sa k nemu dá vyjadriť len v hypotetickej rovine, nie je možné uviesť, či k nemu došlo nárazom jedného alebo viacerých vozidiel, alebo či niektoré poškodenia na vozidle boli už predtým, mohlo k tomu dôjsť aj úmyselným konaním nejakej fyzickej osoby, teda nie autom.
Z hlásenia poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel poisťovne Generali zo dňa 31.07.2008 plynie, že na základe uzatvoreného havarijného poistenia, číslo poistky 0601185432, bola na poisťovni nahlásená poistná udalosť, ku ktorej malo dôjsť 30.07.2008, o 20.00 hod., ako miesto je uvedené OD Tesco Prešov, vodičom vozidla bol D. D. B., príčina a priebeh dopravnej nehody je uvedená : „auto som odstavil pod OD Tesco Prešov, auto riadne uzavrel a odstavil čelom k vozovke, keď som sa vrátil, bolo poškodené“.
Zo záznamu dopravnej nehody plynie, že tento záznam vyhotovoval dňa 30.07.2008 o 20:39 hod. ppráp. B. C., a že k nej došlo dňa 30.7.2008 o 20:0 hod. tak, že neznámy vodič viedol neznáme vozidlo po parkovisku OD Tesco v Prešove tak neopatrne, že nezistenou časťou vozidla narazil do tam odstaveného vozidla vodiča B. a z miesta nehody ušiel na neznáme miesto, účastníkom bol vodič D. D. B., ktorý uvedený záznam podpísal. Zároveň bol spísaný aj záznam o podaní vysvetlenia, ktorý podpísal vypočúvajúci obžalovaný C. a vypovedal D. D. B.. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody plynie, že nehoda bola oznámená na operačné stredisko 30.07.2008 o 20:00 hod., a aj táto zápisnica bola podpísaná D. B.. Rovnaký dátum a čas dopravnej nehody je uvedený aj v knihe dopravných nehôd.
Zo záznamu zo sledovania zo dňa 30.07.2008 vykonaného na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. Ntt-44/2008 zo dňa 30.07.2008 plynie, že neznáma žena o 20.17 hod. zaparkovala sledované vozidlo pred budovou OR PZ, o 20.58 hod. odišla a zaparkovala vozidlo
pred pavilónom pôrodníckeho oddelenia, kde do 21.30 hod. vozidlo nezmenilo miesto. Svedok B. E. nevylúčil, že za ním mohla dôjsť obžalovaná B. B..
Z prepisu záznamu telekomunikačnej prevádzky zaznamenávanej na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov sp. zn. Ntt 45/2008 zo dňa 30.07.2008 plynie, že o 19.41.45 hod. volajúca účastníčka používajúca tel. číslo XXXXXXXXXX, volala na telefónne číslo XXXXXXXXXX evidované na obžalovaného B. C., kde ju obžalovaný oslovil menom D., volajúca sa pýtala, kedy budeš môcť, si zabudol na mňa, načo tento uviedol, že nezabudol, ale teraz ide do J. K., ďalej uviedol, že nevie, kedy sa vráti, ona mu hovorí, či mu stačí tisícka a fľašočka, ďalej hovorí, že to musí tak spraviť, že by to napísal kolega, lebo on je už v troch nehodách, aby to niekomu nevybilo oči.
Zo všeobecných zmluvných podmienok Generali poisťovne a. s. z článku 3 bod 10. plynie, že poistné plnenie je náhrada, ktorá je podľa poistnej zmluvy poskytnutá v prípade, že nastala poistná udalosť a boli splnené všetky ďalšie podmienky uvedené vo všeobecných zmluvných podmienkach a poistnej zmluve. Podľa článku 14 bodu 2 a) v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/postený povinný bez zbytočného odkladu oznámiť písomne poisťovateľovi, že nastala škodová udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložiť poisťovateľovi potrebné doklady a podať dôkaz o vzniku a rozsahu škody. Podľa článku 6 bodu 7 sa poistenie nevzťahuje na škody, ktoré spôsobila osoba, ktorá viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu, liekov. Podľa článku 3 bod 9 zmluvných podmienok poistná udalosť je náhodná udalosť, ku ktorej došlo v dobe trvania poistenia a s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Zo záznamového zariadenia operačného strediska KR PZ v Prešove plynie, že dňa 30.07.2008 o 19:54:03 hod. obžalovaný na služobnej linke oznámil kolegovi - svedkovi L., že mu teraz príde jeden známy a bude robiť nehodu. Z výpovedí vypočutých svedkov policajtov M. L., operačného dôstojníka na operačnom stredisku KR PZ Prešov, N. E. a B. K. plynie, že obžalovaný C. vykonával v inkriminovanej dobe službu, ako aj že B. K. bol vypočúvať osobu v J. K. a potom riešil aj oznámenie v Lipanoch.
Na základe takto vykonaných dôkazov potom ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako ho okresný súd ustálil, a že ho spáchali obžalovaní. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že svedok G. v rámci svojej služobnej činnosti dňa 28.07.2008 získal operatívne informácie o tom, že v Prešove je poškodené vozidlo a že sa majitelia pokúsia nahlásiť poistnú udalosť, pričom vozidlo mala viesť osoba pod vplyvom alkoholu, a nehodu bude dokumentovať policajt ODI, obžalovaný C.. Nato dňa 29.07.2008 svedok G. spolu s kolegami G. a C. vykonali pátranie po uvedenom vozidle v Prešove a toto vozidlo naozaj našli poškodené. Postup týchto policajtov bol v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1, § 38a a § 39 zákona číslo 171/1993 Z. z. o policajnom zbore. Následne bol podaný podnet na trestné stíhanie, načo vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia Ministerstva vnútra SR uznesením zo dňa 30.07.2008 začal trestné stíhanie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona a návod k prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona k § 223 ods. 1 Tr. zákona v podstate na tom skutkovom základe, že
- presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2008 v okrese Prešov policajt služobne zaradený na Okresnom dopravnom inšpektoráte, OR PZ v Prešove navrhol občanovi D. B. z Prešova v súvislosti s dopravnou nehodou jeho osobného motorového vozidla zn. Citroën C3, EČ:E. A., ku ktorej došlo nezisteného dňa v mesiaci júl 2008 v Prešove na ul. Pod Táborom, so škodou cca 50 000,- Sk a nebola nahlásená na polícii, dodatočné zadokumentovanie tejto nehody v rozpore so skutočnosťou v úmysle uplatniť si následne poistné plnenie.
Z uvedeného potom plynie, že nie je pravdou, aby trestné stíhanie bolo začaté len pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, 2 Tr. zákona, keďže, ako je zrejmé z tohto uznesenia na čl. 3 spisu, trestné stíhanie uvedeným uznesením vyšetrovateľa bolo začaté aj pre pomoc k prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona.
Z výpovedí obžalovaných, ako aj z listinných dôkazov spísaných na ODI Prešov, ako aj na Generali poisťovni a. s. plynie, že obžalovaný D. D. B. popísal dňa 30.07.2008 a 31.07.2008, že k poistnej udalosti došlo dňa 30.07.2008 o 20.00 hod. pred OD Tesco v Prešove, čo však bolo jednoznačne vyvrátené výpoveďami svedkov G., G. a C., keďže poškodenie vozidla bolo zrejmé už 29.07.2008, kedy toto vozidlo vypátrali policajti v Prešove poškodené. Obžalovaní tak C., ako aj B. a B. potvrdili, že pred ohliadkou vozidla na ODI Prešov, zatelefonovala obžalovaná B. obžalovanému C., či je v práci, ku telefónu mu
dala aj svojho otca, obžalovaného B., pričom k zaznamenanému hovoru došlo dňa 30.07.2008 o 19.41 hod., teda ešte pred časom, ktorý uviedli ako čas dopravnej nehody. Skutočnosť, že počas svojej služby dňa 30.07.2008 o 19.54 hod. hovoril o tom, že bude spisovať nehodu kolegovi L. samotný obžalovaný C., plynie z prepisu služobnej linky ako aj z výpovede svedka L.. Všetci traja obžalovaní teda potvrdili, že telefonovali obžalovanému C. ešte pred tým, než malo k nehode dôjsť, že ju prídu nahlásiť. Výpoveď obžalovaného Šoltýsa, že pracovali s novým programom, kde bol nastavený čas neobstojí, pretože je neuveriteľné, aby pri dokumentovaní takto závažných dopravných nehôd bol „prednastavený“ čas týchto nehôd, navyše s touto verziou prišiel obžalovaný až pri svojom treťom výsluchu na okresnom súde.
K námietke obhajoby krajský súd uvádza, ako to bolo uvedené už v predchádzajúcich rozhodnutiach, že záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonávaný na základe príkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov zo dňa 30.08.2008 sp. zn. Ntt 45/2008, ktoré bolo vydané na návrh príslušného prokurátora doručeného okresnému súdu dňa 30.08.2008, ktoré je odôvodnené uvedením doslovného znenia uznesenia o začatí trestného stíhania tak, ako je toto aj na čl. 3 spisu, následne sú uvedené konkrétne dôvody prokurátora, pre ktoré žiada vydanie príkazu a napokon sudca konštatuje, že sa s dôvodmi uvedenými v návrhu prokurátora stotožňuje. Príkaz teda nebol odôvodnený len všeobecnými dôvodmi, ale konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré plynuli aj z uznesenia o začatí trestného stíhania.
Odposluch a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 1 Tr. poriadku je, ako zaisťovací inštitút, dovoleným zásahom do tajomstva správ podávaných telefónom. Rovnako tak sledovanie osôb a vecí, ako operatívno pátrací prostriedok, môže byť použitý v trestnom konaní o akomkoľvek úmyselnom trestnom čine, ak nie je možné sledovaný účel dosiahnuť inak, alebo ak by bolo jeho dosiahnutie podstatne sťažené, pričom tento inštitút býva využívaný spravidla aj pred začatím trestného stíhania. Absencia podrobného odôvodnenia sama osebe nespôsobuje automaticky dôkaznú neúčinnosť takého úkonu. Podstatné je, či príkaz sledoval legitímne ciele ochrany poriadku a predchádzania zločinnosti a či boli poskytnuté dostatočné záruky proti svojvôli. Spravidla ak sa takými úkonmi získajú dôkazy podporujúce počiatočné operatívne informácie, nemožno hovoriť o svojvôli a takýto príkaz sleduje legitímny cieľ vykonaný pre potreby trestného konania. Pokiaľ by aj tento dôkaz nebol zabezpečený, má krajský súd za preukázané, že výpoveďami obžalovaných, ako aj svedkov G., G. a C., bol skutkový stav objasnený dostatočným spôsobom. Obžalovaný C. zadokumentoval nehodu v rozpore so skutočnosťou, keď už podľa jeho výpovede z prípravného konania pred službou vedel, že nehodu príde zadokumentovať obžalovaná B., napriek tomu uviedol do záznamu, že k nehode došlo až o 20. 00 hod., obžalovaný B. zápisnice podpísal, aj keď vedel, že sú v nich uvedené nesprávne údaje, pritom o poškodení vozidla vedeli podľa výpovede obžalovaní B. už pred telefonátom obžalovanému C., vozidlo bolo pritom rovnako poškodené aj 29.07.2008.
K namietaným skutočnostiam k osobe znalca D. E. G. krajský súd uvádza, že tento sa vyjadril, že bol nestranným, znalecké posudky nevyhovoval len pre poisťovňu Generali, ale aj pre iné poisťovne pôsobiace na území Slovenska, niekedy bol záver znaleckého posudku v prospech poisťovne Generali a niekedy boli závery v neprospech tejto poisťovne. Navyše je treba uviesť, že znalci v odbore cestná doprava, pokiaľ posudzujú príčiny dopravných nehôd, v podstate vždy ich závery majú následok pre poisťovňu spočívajúcu v povinnosti uhradiť poistné plnenie, teda odvodzovať zaujatosť znalca pre to, že v minulosti vypracoval ad hoc znalecké posudky pre poškodenú poisťovňu, v tejto trestnej veci nie je, podľa názoru, krajského súdu dôvodné.
D. E. G. je zapísaný v zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore 030000 cestná doprava, odvetvie 030100 technický stav cestných vozidiel, obsahom odvetvia je podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018 Z. z. stanovenie skutočného technického a morálneho stavu, príčin nesplnenia definovaných parametrov, znefunkčnenia alebo poškodenia dielcov, skupín a vozidiel ako celku, ktoré vznikli z dôvodov prevádzky opráv a údržby a vyhodnocovanie elektronických dát cestných vozidiel. D. E. G. je zapísaný ako znalec aj v odvetví 030301, nehody v cestnej doprave, obsahom odvetvia je, podľa vyhlášky, vykonávanie technickej analýzy nehodového deja, určenie príčin nehody z technického hľadiska, zaoberá sa možnosťami odvrátenia nehody, a to za využitia najnovších poznatkov vedy a techniky vrátane využitia elektronických dát cestných vozidiel. Pod obsahové vymedzenie tohto odvetvia spadá aj posudzovanie vzniku a príčin nehôd cestných vozidiel mimo cestných komunikácií.
Z uvedeného, ako aj zo súdnej praxe je potom zrejmé, že znalec v uvedenom odbore a odvetviach podáva znalecké posudky o príčinách vzniku dopravných nehôd, keď znalci bežne posudzujú vznik dopravnej nehody často protichodných verzií účastníkov cestnej premávky a znalecký posudok býva potom objektívnym dôkazom toho, ako k nehode došlo, teda závery o tom, ako mohlo vzniknúť konkrétne poškodenie vozidla je možné znalcom poskytnúť, pričom sa znalci vo všeobecnosti vyjadrujú k mechanizmom vzniku nehody prijateľným a neprijateľným spôsobom bez ohľadu na to, či pri nehode boli alebo neboli svedkovia. Znalec je kompetentný prípadne posúdiť, či k nehode došlo spôsobom, ako konkrétna osoba vypovedala.
Okresný súd teda ustálil skutkový stav správne. Zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá správna právna kvalifikácia skutku. Obžalovaný B. C. ako verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, a poskytol inému pomoc, aby sa pokúsil vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a takým činom mohol spôsobiť malú škodu, čím naplnil pojmové znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s účastníctvom pokusu prečinu poisťovacieho podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 14 ods.1, § 223 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaní D. D. B. a B. D. B. sa spoločným konaním pokúsili vylákať od iného poistné plnenie tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a takým činom spôsobili malú škodu, čím naplnili všetky znaky prečinu poisťovacieho podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1, § 223 ods. 1 Tr. zákona. Všetci obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu.
Pri ukladaní trestu správne okresný súd zohľadnil účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods.1 Tr. zákona, podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadal aj na zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy ako aj na okolnosti prípadu.
Správne prvostupňový súd rozhodol, pokiaľ u obžalovaných nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, keďže u všetkých troch ide o osoby netrestané, a pokiaľ prihliadol aj na časový odstup, ktorý uplynul od spáchania skutku, počas ktorého obžalovaní viedli riadny život. Je síce pravdou, že hlavné pojednávania boli odročované opakovane pre neprítomnosť obžalovaných či obhajcov, ale aj pre neprítomnosť prísediaceho či svedkov. Vzhľadom však na dĺžku konania bolo potom na mieste ukladať obžalovaným ako satisfakciu za dĺžku konania miernejší trest, ktorým je peňažný trest vo výške 200,- eur u obžalovaných D. B. a B. B. a u obžalovaného C., keďže bol uznaný vinným zo spáchania dvoch trestných činov, peňažný trest vo výške 500,- eur. Zároveň správne uložil okresný súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody obžalovanému C. v trvaní dvoch mesiacov a obžalovaným D. B. a B. B. v trvaní jedného mesiaca.
Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolania tak obžalovaných, ako aj krajského prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.