Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/268/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateliek: X/F. B., bytom Z., K.. O. XX, X/D.. bytom Z., L. XX, obidve zastúpené JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom so sídlom Nitra, Sv. Beňadika 30/B proti odporcom: 1/Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra, so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, IČO: 35 593 016, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Nitra, Kupecká 18, 2/Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 60, IČO: 308 307, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade EURO CITY PARK, a.s., so sídlom Bratislava, Námestie slobody 11, IČO: 35 947 888, zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom Bratislava, Ventúrska 18, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. augusta 2012 č.k. -327, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z -n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľky sa návrhom domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebohom X. B. zomrelom XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. I. označená na prídelovom pláne bývalého Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.6.1946 ako parcela č. XXXX/X kat. o výmere 989 m2. V priebehu odvolacieho konania zmenili žalobný petit potom, čo si dali vyhotoviť geometrický plán a odvolací súd uznesením č.k. -374 zo dňa 14. januára 2015 pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania navrhovateliek v 1. a 2. rade doručeného súdu dňa 12. 10. 2012, ktorý znie "Súd určuje, že do dedičstva po nebohom X. B., zomrelom XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. I. na prídelovom pláne bývalého povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949 označená ako parc. č. XXXX/X, k.ú. Z., stavebná plocha o výmere 989 m2, identifikovanom geometrickým plánom D.. P. X. číslo 12/2012 overenej Správou katastra Nitra pod č. 1596/12 ako parc. č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 5 m2, XXXX/X ostatná plocha o výmere 27 m2, parc.č.XXXX/X -zastavaná plocha o výmere 368 m2, parc.č. XXXX/XX,-zastavaná plocha o výmere 20 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 279 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 119 m2, a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 171 m2, všetky k.ú. I.." Návrh odôvodnili tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol ich právny predchodca manžel navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľky v 2. rade X. B., zomr. XX.XX.XXXX, na základe prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949, pričom k zrušeniu tohto prídelu nikdy nedošlo, pretože bývalé národné výbory nemali právo odnímať prídely. Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom predmetnej pôdy zapísaným v pozemkovej knihe vložka č. 5 bol odporca v 1. rade, ktorému však bola pôda odňatá a prešla do vlastníctva štátu a ten ju následne pridelil prídelcom prídelovými listinami , medzi nimi aj právnemu predchodcovi navrhovateliek. Odporca v 1. rade , ktorý je teraz zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, nepreukázal, na základe čoho nadobudol späť

do vlastníctva spornú nehnuteľnosť a preto ju nemohol platne (zámennou zmluvou) previesť na odporcu v 2. rade. Aj napriek tomu, že právny predchodca navrhovateliek nebol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník spornej parcely, vlastníctvo nadobudol na základe prídelovej listiny zo dňa 12.06.1949, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu a k jej platnému zrušeniu nikdy nedošlo. Vzhľadom na to, že štát so spornými nehnuteľnosťami nakladal (ich pridelovaním, odnímaním) je preukázaním toho, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo odporcovi v 1. rade ako pôvodnému pozemnoknižnému spoluvlastníkovi odňaté a prešlo na štát resp. na prídelcov. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľky sú povinné zaplatiť odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Svorada Petrušku v sume 3.340,84 eura a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Karola Spišáka v sume 6.075,63 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a po právnej stránke ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), , , o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, , , o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, , , zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, , , zákona č. 215/1919 Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového ( záborový zákon) , , nariadenia vlády č. 451/1920 Sb. o obvodových úradovniach pozemkového úradu, , , zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový). V dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovateľky sú oprávnené dedičky po nebohom X. B. zomr. XX.XX.XXXX (manžel navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľky v 2. rade) , ktorý mal spornú parcelu č. XXXX/X k.ú. Z. o výmere 989 m2 pôvodne zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 5 pre kat. úz. I. ako vlastníctvo Nitrianskej sídelnej kapituly nadobudnúť na základe prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949. Podľa identifikácie sa sporná parcela, ktorá v súčasnosti reálne neexistuje, nachádza v parceliach č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. I., vo vlastníctve odporcu v 2. rade, parceliach č. XXXX/X , XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX zapísané na LV č. XXXX kat. úz. I. vo vlastníctve odporcu v 1. rade. Parcely č. XXXX/X, XXXX/XX,XXXX/X má v dlhodobom nájme vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade, ktorý na týchto parceliach mienil realizovať výstavbu. Z pozemnoknižnej vložky č. 5 vyplýva, že pod pol. Č. 56 bol vykonaný zápis dňa 08.08.1948 , Čd.XXXX/XXXX o tom, že „ podľa návrhu a oznámenia Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. B 226/48-I/D zamýšľa Povereníctvo pôdohospodárstva prevziať nehnuteľnosti na strane A a že tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 v znení zák. č. 44/48 Zb. Ďalší zápis v pozemkovej knihe vo vložke č. 5 bol vykonaný dňa 11.05.1953 o zapísaní poznámky o zahájení vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát. Tieto zápisy súd vyhodnotil len ako prenatačné poznámky, ktoré nezakladali zmenu vlastníctva, lebo k samotnému vyvlastneniu pozemkov patriacich Nitrianskejssídelnej kapitule nedošlo. V pozemnoknižnej vložke, ani v rámci vykonaného dokazovania, nebolo zistené žiadne rozhodnutie o zmene vlastníka predmetnej pôdy. Naopak, v spise sa nachádza list finančného odboru MNV v Nitre adresovaný ONV v Nitre zo dňa 27.03.1972 (č.l. 211), v ktorom je konštatované, že nehnuteľnosti sú vedené v pozemkovej knihe na Nitriansku sídelnú kapitulu. Preto aby sporná parcela bola predmetom prídelu, musela najskôr prejsť do majetku štátu. Okrem toho súd zistil, že v roku 1992 a 1995 si odporca v 1. rade dal zapísať vlastníctvo k predmetnej pôde na "C" list vlastníctva s tým, že časť nehnuteľností evidovaných na parc. č. XXXX kat. úz. I. ( vrátane sporných parciel) prevádza na základe zámennej zmluvy zo dňa 29.04.1992 odporca v 1. rade na odporcu v 2. rade. Od uvedenej doby odporca v 2. rade dobromyseľne nakladá s predmetnou parcelou ako so svojim vlastníctvom. Navrhovateľky poukazovali na to, že predmetná pôda bola pridelená ich právnemu predchodcovi na základe prídelovej listiny, ktorej platnosť súd nemá oprávnenie skúmať, pričom prídelová listina bola vydaná po tom ako mal Československý štát nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd zistil, že prídelová listina zo dňa 12.6.1949 je vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy , opatrená pečiatkou a podpismi, ale nie je na nej uvedená prídelová cena. Právnemu predchodcovi navrhovateliek, ako aj ďalším osobám, mali byť pridelené pozemky v rámci projektu stavebného družstva "Práca". Stavebné družstvo "Práca" malo záujem o odkúpenie nehnuteľností od Nitrianskej kapitoly pre svojich členov, medzi nimi bol aj právny predchodca navrhovateliek X. B., ktorý vložil do Roľníckej vzájomnej pokladnice v prospech stavebného družstva "Práca" 30.000 korún dňa 22.11.1947. Družstvo

"Práca" netrvalo na kúpnej zmluve s Nitrianskou kapitolou, žiadalo len aby bolo započaté prídelové pokračovanie. Podľa daného uznesenia malo družstvo vrátiť preddavky zainteresovaným osobám, keďže títo budú povinní platiť prídelovú cenu povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Rozhodnutím MNV v Nitre z 31.01.1958 bolo prídelové pokračovanie zrušené a to aj prídelcovi X. B., ktorý sa voči tomuto odvolal dňa 24.02.1958 (č.l.15). Zo správy PH - LH rady KNV zo 14.03.1958 vyplýva, že odvolanie právneho predchodcu navrhovateliek bolo zamietnuté. Samotné rozhodnutie o zamietnutí odvolania sa v rámci dokazovania nepodarilo zabezpečiť. Následne MsNV v Nitre rozhodlo dňa 05.012.1959 o náhrade investícií do pozemkov, konkrétne aj v prospech X. B. . Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateliek treba ako nedôvodný zamietnuť. Súd ako predbežnú otázku riešil naliehavý právny záujem navrhovateliek na požadovanom určení vlastníckeho práva. Navrhovateľky sa voči odporcom ako evidovaným vlastníkom domáhali určenia vlastníctva s poukazom na prídelovú listinu vydanú podľa § 8 zákona č. 142/1947 Sb. O revízii prvej pozemkovej reformi. Navrhovateľky opierali naliehavý právny záujem o to, že ide o konanie o určenie vlastníctva, ktoré môže byť podkladom v konaní o dedičstve ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľky majú naliehavý právny záujem podľa nna určovacej žalobe i keď v minulosti Najvyšší súd SR vyslovil opačný právny názor (rozsudok , rozsudok ), avšak postupom času prišlo k zjednoteniu týchto právnych názorov. Najvyšší súd ako aj Ústavný súd SR konštatovali, že je možné sa domáhať nárokov nielen podľa osobitného právneho predpisu (zák. č. 229/91 Zb.) ale aj v zmysle (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Navrhovateľky sa domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi na tom základe, že tento ku dňu smrti bol ich vlastníkom na základe prídelovej listiny zo dňa 12.6.1949. Navrhovateľky tvrdili, že ich právny predchodca uhradil prídelovú cenu v sume 30.000 korún. Z dokazovania však bolo preukázané, že túto sumu platil ich právny predchodca družstvu "Práca", ktoré rozhodlo o vrátení tejto platby, keďže za prídel mali prídelcovia platiť prídelovú cenu Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. štátu. Navrhovateľky tak nepreukázali, že by prídelová cena bola hradená, ani že by bola vôbec určená príslušným úradom. V danom prípade i keď právny predchodca navrhovateliek pridelenú parcelu užíval v 50-tych rokoch, táto nikdy nebola zapísaná do príslušných pozemkových kníh, či registra nehnuteľností. Právny predchodca navrhovateliek nemal k nej evidovaný list vlastníctva, pričom MsNV v Nitre celé prídelové pokračovanie zrušilo v r. 1958, i keď toto rozhodnutie s poukazom na rozsudok NS možno považovať za akt nulitný, keďže rozhodol vecne nepríslušný správny orgán. Právny predchodca navrhovateliek sa voči tomuto rozhodnutiu v roku 1958 odvolal s tým, že v roku 1959 MsNV v Nitre rozhodlo o náhradách za vykonané investície na pozemkoch a právny predchodca navrhovateliek predmetnú pôdu opustil, jej vlastníctva sa ďalej nedomáhal. Navyše ani navrhovateľky sa po roku 1989 v rámci reštitúcií, či iným spôsobom nedomáhali navrátenia vlastníctva Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľky ako aj ich právny predchodca predmetnú pôdu opustili a vzdali sa svojich vlastníckych nárokov k nej, pričom ich úkony boli v súlade s až 37 . Súd návrh zamietol aj z dôvodu, že na Československý štát a teda ani na právneho predchodcu navrhovateliek nikdy neprešlo vlastníctvo k predmetnej pôde, pretože až do roku 1992 ostala vlastníkom pôdy Sídelná kapitula v Nitre ( okrem parc. XXXX až do súčastnosti), ktorej nikdy nebolo vlastníctvo odňaté. Podľa názoru súdu v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. o revizii prvej pozemkovj reformy a s ním s poukazom na § 17 zákona č. 142/1947 Sb. súvisiacich zákonov č. 215/1919 Zb ( záborový zákon) č. 329/1920 Sb. ( zákon náhradový) bolo úmyslom štátu odňať predmetnú pôdu odporcovi v 1. rade, avšak k reálnemu odňatiu nikdy nedošlo. Navrhovateľky uvádzali, že k prechodu sporného majetku na štát došlo súpisom majetku, resp. účinnosťou Stredného k 01.01.1951. V konaní však nebolo preukázané, že by bol vykonaný súpis sporného majetku a v prípade, že by k prechodu malo dôjsť k 01.01.1951, nepostupoval štát v súlade so zákonom 90/1947 Sb. s poukazom na zákona č. 142/1947 Sb., ani v súlade s , zákona č. 329/1920 Sb. Poukazujúc na ust. zákona č. 215/1919 Sb. súd konštatoval, že až záborom by mohol štát rozhodnúť o spornom majetku. V danom prípade tak o predmetnej parcele bolo v roku 1949 predloženou prídelovou listinou rozhodnuté predčasne, keď k reálnemu odňatiu majetku nedošlo. Pokiaľ išlo o prenatačnú poznámku v zmysle zákona č. 329/1920 Sb. v pozemnoknižnej vložke č. 5, táto nemala právoplatné účinky prevzatia sporného majetku štátom. Súd prvého stupňa nepovažoval za hospodárne a to tak z hľadiska ekonomického i časového, vypracovanie geometrického plánu, ktorý by určil, kde presne sa žalovaná parcela nachádzala, keď dôvod pre ktorý treba zamietnuť návrh navrhovateliek sa týkal všetkých parciel, na ktorých by sa podľa identifikácie žalovaná parcela nachádzala. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere ako neefektívny a nedôvodný zamietol, keďže geometrický plán by pre rozhodnutie súdu nemal

žiaden právny význam. Vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateliek na základe predloženej prídelovej listiny nemohol nikdy nadobudnúť vlastníctvo k žalovanej parcele, ktorej vlastníctvo nikdy neprešlo na štát, súd návrh ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti dodal, že odporca v 1. rade bol neprerušene vlastníkom dotknutých pozemkov a aj ním ostal, okrem pozemku, ktorý v súlade so zákonom previedol na odporcu v 2. rade v roku 1992. Odporca v 1. rade preto nebol povinný si uplatňovať vydanie veci v zmysle citovaných ustanovení O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že odporcovi v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania v sume 3.340,84 eura. Súd akceptoval odporcom v 1. rade špecifikovanú hodnotu sporu v sume 52.252,79 eura určenú s poukazom na zákon ( 989 m2 x 53,11 eur). Trovy konania odporcu v 1. rade pozostávali z trov právneho zastúpenia za šesť úkon po 526,13 eura ( prevzatie veci, písomné vyjadrenie zo dňa 26.10.2011, účasť na pojednávaniach 29.11.2011, 12.01.2012, 14.02.2012, 21.08.2012) z úkonu v sume 131,53 eura ( účasť na odročenom pojednávaní 27.10.2011), štyroch režijných paušálov po 7,41 eura ( rok 2011), troch po 7,63 eura ( rok 2012) v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Súd odporcovi v 1. rade nepriznal úkon porada s klientom, ktorý nebol preukázaný ako opodstatnený. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatňoval. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade súd priznal právo na náhradu trov konania v sume 6.075,63 eura. Súd vychádzal z rovnakej ceny nehnuteľností ako u odporcu v 1. rade v sume 52.252,79 eura určenú s poukazom na zákon ( 989 m2 x 53,11 eura). Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za osem úkonov po 526,13 eura (prevzatie veci, podanie na súd zo dňa 13.10.2011, písomné vyjadrenie zo dňa 27.10.2011, písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 03.05.2012, účasť na pojednávaniach 29.11.2011, 12.01.2012, 14.02.2012, 21.08.2012) z úkonu v sume 131,53 eura ( účasť na odročenom pojednávaní 27.10.2011), piatich režijných paušálov po 7,41 eura (rok 2011), štyroch po 7,63 eura ( rok 2012), náhrady za stratu času v sume 376,98 eura, cestovných náhrad v sume 277,91 eura za päť ciest na pojednávania B. a späť, všetko s 20% DPH v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky a žiadali po pripustení zmeny petitu (špecifikácii sporných nehnuteľností podľa geometrického plánu) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť návrhu v znení zmeneného petitu a v prípade, že odvolací súd nepripustí navrhovanú zmenu petitu, žiadali rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa , ktorý nepovažoval predloženú prídelovú listinu za platnú preto, že neobsahovala prídelovú cenu. Z dokazovania vyplýva, že prídelovú cenu ich právny predchodca zaplatil a neuvedenie prídelovej ceny v prídelovej listine nespôsobuje neplatnosť. Prídelovú listinu, ktorá bola vydaná oprávneným subjektom, je datovaná, podpísaná, obsahuje označenie nehnuteľnosti ktorej sa týka, je platná verejná listina spôsobilá vlastníctvo prídelcu preukázať. nesúhlasili ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že nehnuteľnosti nikdy neprešli na štát a že odporca v 1. rade nikdy nestratil vlastníctvo k predmetnej pôde a nesúhlasili ani so záverom súdu prvého stupňa že právny predchodca navrhovateliek spornú nehnuteľnosť opustil a vzdal sa vlastníckych práv. Prechod sporného majetku nastal súpisom majetku podliehajúceho režimu zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy a k odňatiu vlastníctva ich právnemu predchodcovi ako prídelcovi nikdy nedošlo. Mali za to, že v konaní bolo preukázané nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany štátu, ktorý ich prideľoval a odnímal, čo preukazuje, že vlastníctvo k sporným pozemkom bolo odporcovi v 1. rade odňaté a prešlo na štát, resp. na prídelcov, pričom za najneskorší termín prechodu vlastníctva je potrebné považovať deň 1.1.1951. Namietali, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čím mal súd za preukázaný zánik vlastníckeho práva ich právneho predchodcu. Odporca v 1. rade vlastnícke právo stratil a v dôsledku opustenia intabulačného princípu od 1.1.1951 nezapísanie vlastníckeho práva do evidencie v pozemno-knižnej vložke, resp. nezapísanie prechodu vlastníckeho práva nebolo na prekážku prechodu vlastníctva. Keďže konečný prídelový plán bol vypracovaný až v roku 1954 , nebola zákonná potreba vyznačiť zmeny vlastníctva v pozemno-knižnej vložke. Preto ak by si odporca v 1. rade nedal nezákonne zapísať záznamom vlastníctvo do katastra nehnuteľností v roku 2003, po identifikácii geometrickým plánom a po prejednaní dedičstva po poručiteľovi (prídelcovi) by Správa katastra zapísala vlastníctvo v prospech navrhovateliek. Z geometrického plánu, ktorý si dali vypracovať vyplýva, že odporca v 1. rade si nechal na LV zapísať záznamom nehnuteľnosti, vrátane sporných nehnuteľností, až po roku 2003. Preto v danom prípade nešlo o oprávnenú držbu po dobu 10 rokov a odporca v 1. rade nemohol sporné nehnuteľnosti nadobudnúť titulom vydržania. Na podporu svojich tvrdení poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. ktoré riešili danú problematiku. Navrhovateľky nesúhlasili ani s vyčíslením trov právneho zastúpenia, keďže náhrada trov sa mala vypočítať podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporca v 1. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že predmetná prídelová listina bola vydaná v období, keď zo zápisu v pozemnoknižnej vložke nevyplývalo vlastníctvo Československého štátu, v mene ktorého malo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy tento pozemok prideliť do vlastníctva prídelcu. V roku 1949 , t.j. v roku vydania prídelovej listiny, platil ešte pre pozemkovú knihu intabulačný princíp. Z uvedeného je zrejmé, že Československý štát , zastúpený povereníctvom, pridelil tento pozemok ako nevlastník, pretože odporca v 1. rade nikdy nestratil vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X a XXXX/X , zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. X pre k. ú. Z.. Navyše navrhovateľky v konaní nepreukázali, že by bol vytvorený súpis majetku odporcu v 1. rade, ktorý mal podliehať záboru v zmysle zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Navyše pred uzatvorením zámennej zmluvy uzavretej medzi ním a odporcom v 1. rade dňa 29.4.1992, predmetom ktorej bol pozemok parc. reg. „C“ KN č. XXXX - ostatná plocha o výmere 4757 m2, zapísaný na LV č. XXXX, si overil, výpismi z evidencie nehnuteľností, že odporca v 1. rade je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, a preto sa cíti ako vlastník parc. č. XXXX a celé roky s ňou nakladal ako s vlastnou. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateliek ( ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolanie navrhovateliek nie je opodstatnené. Preto v zmysle napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie , v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľkami v odvolaní zo dňa 12.10.2012 odvolací súd dodáva, že na Československý štát a teda ani na právneho predchodcu navrhovateliek nikdy neprešlo vlastníctvo k predmetnej pôde, pretože až do roku 1992 ostala vlastníkom pôdy Sídelná kapitula v Z. ktorej nikdy nebolo vlastníctvo odňaté. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. a s ním s poukazom na § 17 zákona č. 142/1947 Sb.a súvisiacich zákonov č. 215/1919 Zb (záborový zákon) č. 329/1920 Sb. (zákon náhradový) bolo úmyslom štátu odňať predmetnú pôdu odporcovi v 1. rade, avšak k reálnemu odňatiu nikdy nedošlo. Predmetná prídelová listina zo dňa 12.6.1949 (č.l. 10 spisu) bola vydaná v období, keď zo zápisu v pozemnoknižnej vložke nevyplývalo vlastníctvo Československého štátu, v mene ktorého malo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy tento pozemok prideliť do vlastníctva prídelcu. Vzhľadom na to, že v roku 1949 , t.j. v roku vydania prídelovej listiny, platil ešte pre pozemkovú knihu intabulačný princíp, Československý štát, zastúpený povereníctvom, pridelil tento pozemok ako nevlastník, pretože odporca v 1. rade nikdy nestratil vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X a XXXX/X , zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. X pre k. ú. Z.. Pokiaľ išlo o prenatačnú poznámku v zmysle § 9 zákona č. 329/1920 Sb. v pozemnoknižnej vložke č. 5 pod por. č. XX o zamýšľanom prevzatí (č.l. 103 spisu) táto nemala právoplatné účinky prevzatia sporného majetku štátom, ale iba evidenčný význam a sama osebe nemala žiadny vplyv na trvanie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. V konaní nebola preukázaná existencia žiadneho správneho rozhodnutia o prevzatí nehnuteľností do vlastníctva štátu, v dôsledku čoho sporné nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nikdy neprešli. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že v pozemnoknižnej vložke č. X pre k.ú. Z. je v časti B vpísaných viacero záznamov a to prídelových konaní, prevodov nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktoré boli vykonané a podložené zápismi v predmetnej pozemnoknižnej vložke až do roku 1964, pričom ani jeden zápis sa netýka žalovaných nehnuteľností. Navrhovateľky v konaní tvrdili, že ich právny predchodca uhradil prídelovú cenu v sume 30.000 korún. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že túto sumu platil ich právny predchodca družstvu "Práca", ktoré rozhodlo o vrátení tejto platby, keďže za prídel mali prídelcovia platiť prídelovú cenu Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. štátu. Uvedené vyplýva zo správy PH-LH rady KNV zo dňa 14.3.1958 (č.l. 146 spisu). Okrem toho MsNV v Nitre celé prídelové pokračovanie zrušilo rozhodnutím zo dňa 31.1.1958 (č.l. 165 spisu) a rozhodnutím MsNV v Nitre zo dňa 5.12.1959 (č..l. 168 spisu) rozhodlo o určení náhrady za vykonané investície, a to v bode 1. aj právnemu

predchodcovi navrhovateliek spolu v sume 715 Kčs. Zo správy pôdohospodárskeho odboru Rady MsNV v Nitre zo dňa 1.7.1958 (č.l. 175 spisu) vyplýva, že predmetné stavebné pozemky boli znovu scelené a prehlásené za ornú pôdu a tým i všetkým 86. prídelcom (vrátane právneho predchodcu navrhovateliek) zrušené a bolo nariadené individuálne vyúčtovanie užívacieho poplatku s jednotlivými prídelcami.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateliek na základe predloženej prídelovej listiny nemohol nikdy nadobudnúť vlastníctvo k žalovanej parcele, ktorej vlastníctvo nikdy neprešlo na štát a preto ju štát nemohol ďalej pridelovať. Súd prvého stupňa zamietol návrh z niekoľkých dôvodov, z ktorých za podstatný dôvod, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, treba považovať to, že navrhovateľky nepreukázali svoje tvrdenie, že pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi spornej nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. 5 pre kat. úz. Z. nebola táto nehnuteľnosť nikdy odňatá a neprešla na štát, ktorý ju následne nemohol platne prideliť prídelovou listinou zo dňa 12.6.1949 právnemu predchodcovi navrhovateliek. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že prídelová listina zo dňa 12.6.1949 o ktorú navrhovateľky opierajú nadobúdací titul ich právneho predchodcu, bola skutočne vydaná, no nebola nikdy do pozemkovej knihy zapísaná, čo by ale nespôsobovalo stratu vlastníckeho práva prídelcu. V tomto prípade však nestačí posúdenie veci len od momentu vydania prídelovej listina, ale podstatné bolo zaoberať sa tým, či pôvodný vlastník ( cirkev) stratil svoje vlastníctvo a akým spôsobom. Navrhovateľky tvrdili, že sporná nehnuteľnosť bola odňatá pôvodnému vlastníkovi , ale nekonkretizovali akým spôsobom mala byť odňatá. Podľa záznamov v pozemkovej knihe Povereníctvo pôdohospodárstva len „ zamýšľalo“ prevziať nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom revízie podľa o revízii prvej pozemkovej reformy, no k odňatiu spornej parcely pôvodnému vlastníkovi nedošlo. Uvedená poznámka však sama osebe nemala právne účinky prechodu vlastníckeho práva na štát, a pretože nebolo preukázané, že by došlo k prechodu vlastníctva na štát, ani štát nemohol previesť vlastníctvo k spornej parcele na prídelcu, pretože sám nebol vlastníkom, čo je v súlade so zásadou, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má sám.

S ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh zamietol a to absencia prídelovej ceny v prídelovej listine, nepovažoval odvolací súd za správny. Pokiaľ ide o výmery a prídelové listiny je potrebné uviesť, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR a nariadenia vlády č. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy a bývalé okresné národné výbory vydávali podľa a prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Nad rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný. Nulitným aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky. V danej veci bola prídelová listina vydaná v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a vydal ho v medziach jeho právomoci. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti a podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje. Prídelová listina bola opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal a bola podpísaná. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za perfektnú, a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že prídelová listina neobsahuje prídelovú cenu, ktorých absencia nemá za následok nulitnosť tohto právneho aktu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo pre rozhodnutie potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade bolo vlastnícke právo, ktoré bolo predmetom prídelu, evidované na pozemnoknižnej vložke č. 5 pre k. ú. I. v prospech Sídelnej kapituly Z. v súlade s vtedajšími platnými právnymi predpismi vlastníkovi riadne odňaté. Odvolací súd sa stotožnil z dôvodov vyššie uvedených so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, že by vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi bolo riadne odňaté, svoje vlastníctvo k spornej parcele nikdy nestratil a iba samotná prídelová listina, nemôže byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateliek.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí už podrobne nezaoberal ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateliek. Odvolací súd neprihliadal na podanie navrhovateliek zo dňa 9.10.2014, doručené odvolaciemu súdu dňa 9.10.2014 (č.l. 365 spisu) označené ako odvolanie proti rozsudku, podané prostredníctvom právneho zástupcu, pretože ide o odvolanie podané po uplynutí odvolacej

lehoty (rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený pôvodnému právnemu zástupcovi navrhovateliek dňa 2.10.2012 a doplnenie odvolania bolo podané až 9.10.2014.

Odvolací súd za správny považoval rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa trov konania. V preskúmanej veci bolo predmetom konania určenie, že do dedičstva po nebohom X. B., zomrelom XX.X.XXXX patrí aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. I. na prídelovom pláne bývalého povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949 označenom ako parc. č. XXXX/X, k.ú. Z., stavebná plocha o výmere 989 m2, identifikovanom geometrickým plánom D.. Jany Pauknerovej číslo 12/2012 overenej Správou katastra Nitra pod č. 1596/12 ako parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 5 m2. Súd prvého stupňa preto správne pri priznávaní náhrady trov konania vychádzal z tarifnej odmeny stanovenej v v spojení s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. apríla 2011) a preto bolo potrebné pri priznávaní náhrady trov konania vychádzať z v spojení s vyhlášky. Odvolací súd poukazuje na to, že ak ide o konanie o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (ako je to v prejednávanej veci), sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva (oprávneného záujmu) domáha, skutočnosti, na ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Možno preto uzavrieť, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia v 1. a 2. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade, preto by im patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa a . V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli a ani o ne podľa prvej vety nepožiadali. Preto odvolací súd rozhodol, že sa im náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.