Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/373/2013

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci starostlivosti o maloletého N. O. I., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana Poľskej republiky a Slovenskej republiky, t.č. bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Brezne, dieťa matky N.. M. A., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občiansky Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, bytom N., Š. U. D. XX, v konaní zastúpená JUDr. Ľubošom Pejhovským, advokátom so sídlom Bratislava, Komárnická 369 a otca O. N. I., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana Poľskej republiky, bytom X Z. Y., U. I. XRT, Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Krnáč, s.r.o., Porges Palota, Horná 65A, Banská Bystrica, o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka Rady pre práva dieťaťa

- Slovenská republika, so sídlom Z. X, H., občianskeho združenia, do konania na stranu maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd vstup vedľajšieho účastníka Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika, občianske združenie, so sídlom H., Z. X do konania na stranu maloletého dieťaťa n e p r i p ú š ť a.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. - 346 zo dňa 07. 04. 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. - 375 zo dňa 14. 04. 2014 nariadil, aby matka navrátila maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Otcovi uložil povinnosť v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia zabezpečiť na dobu troch mesiacov maloletému a matke adekvátne bývanie a zaplatiť nájomné na dobu troch mesiacov vopred, uhrádzať pravidelne všetky ďalšie mesačné výdavky spojené s bývaním, prispievať na ich výživu pravidelne mesačne sumou 400,- libier vždy do 15. dňa v mesiaci na účet matky. V prípade, že matka v súlade s výrokom rozhodnutia po splnení povinnosti otca podľa rozhodnutia tak neurobí, uložil jej povinnosť maloletého po uplynutí stanovenej lehoty odovzdať otcovi, ktorý je oprávnený maloletého prevziať a zabezpečiť jeho návrat do miesta jeho obvyklého pobytu v jurisdikcii súdu príslušného pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podala matka maloletého v zákonnom stanovenej lehote odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 525 zo dňa 30. 03. 2015 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 25. 05. 2015 bol tunajšiemu súdu elektronicky doručený návrh na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do súdneho konania sp. zn. na strane maloletého dieťaťa, písomne doplnený dňa 26. 05. 2015. Návrhom na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka občianske združenie Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika, so sídlom H., Z. X navrhuje, aby súd pripustil vstup Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika ako vedľajšieho účastníka do konania na ochranu práv maloletého N. O. I.,

nar. XX. XX. XXXX . Svoj vstup do konania Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika odôvodnila tým, že podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a právnickou osobou podľa osobitného predpisu sa rozumie aj právnická osoba (občianske združenie), ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí podľa o sociálnoprávnej ochrane detí, občianske združenie ďalej uviedlo, že zastúpenie dieťaťa formou vedľajšieho účastníka je vyjadrením najlepšieho záujmu dieťaťa.

V zmysle platnej právnej úpravy Okresný súd Banská Bystrica doručil návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania účastníkom konania a zároveň ich vyzval, aby sa v lehote 7 dní vyjadrili k návrhu, či súhlasia so vstupom alebo majú námietky .

Právny zástupca matky vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 23. 06. 2015 uviedol, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí, nakoľko pozíciu vedľajšieho účastníka vníma v širších intenciách legitímneho záujmu slovenskej verejnosti a osude detí v podobných situáciách. Dohovor o právach dieťaťa deklaruje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Reštriktívna interpretácia pojmu právny záujem v aplikačnej praxi nezodpovedá materiálne chápanej podstate ochrany základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie a teda je z ústavného hľadiska neakceptovateľná. Právny zástupca matky zároveň vylúčil jej existenčné záujmy v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Právny zástupca otca vo vyjadrení zo dňa 19. 06. 2015 vzniesol námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania a domáhal sa , aby tento vedľajší účastník nebol pripustený do konania a to z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky, návrh označil za nedôvodný a účelový, ktorým sa matka snaží predlžovať konanie. Uvádza, že vedľajšie účastníctvo ako také prichádza do úvahy vždy iba v sporových konaniach. Uvádza, že návrh je procesne neakceptovateľný, nakoľko ide o konanie nesporové, v ktorom sa v zmysle ust. 94 ods. 1 o právach a povinnostiach Rady pre práva dieťaťa

- Slovenská republika nerozhoduje, v zmysle ust. sú účastníkmi tí o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Pripustiť vedľajšieho účastníka do nesporového konania za účelom pomoci slabšej strane sporu by bolo faktickou rezignáciou na schopnosť súdu si s takouto úlohou poradiť, t. j. Rozhodnúť vec aj bez ingerencie toho, kto má záujem doň vstupovať v pozícii vedľajšieho účastníka, čo odporuje celej koncepcii nesporového konania a možnostiam súdu daným mu zákonom. Kolízny opatrovník - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, vo svojom vyjadrení uviedol, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania nakoľko ide o nesporové konania.

Podľa (1) , Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa (2) , Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa (3) , Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Podľa (4) , Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

Podľa (1) , Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 (2) O.s p., Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)

Podľa § 93 (3) O.s p., Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa (3) , V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd sa v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane maloletého dieťaťa urobeného z vlastného podnetu Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika zaoberal tým, či sú splnené zákonné predpoklady na jeho vstup do konania a dospel k záveru, že vedľajšie účastníctvo Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika, občianskeho združenia, je neprípustné a to z nasledujúcich dôvodov.

V súvislosti s inštitútom vedľajšieho účastníctva, ktorý je upravený v , prvá skupina subjektov, ktoré, ktoré môžu v konaní vystupovať v procesnom postavení vedľajšieho účastníka je upravená v odseku 1) citovaného zákonného ustanovenia a ide o subjekty, ktoré majú na výsledku konania vlastný právny záujem, t.j. hoci takýto vedľajší účastník vystupuje na jednej zo sporových strán, jeho záujem je prípadným rozhodnutím súdu vo veci priamo dotknutý. Ustanovenie odseku 2) ďalej predpokladá možnosť, že vedľajšími účastníkmi budú aj právnické osoby pričom na vstup do konania ich bude oprávňovať osobitný právny predpis, tieto subjekty však nemajú na výsledky konania vlastný právny záujem a obhajujú len záujmy tej procesnej strany, na ktorej je vystupujú.

Z povahy veci však vedľajšie účastníctvo ako také v oboch vyššie spomenutých prípadoch prichádza do úvahy vždy iba v sporových konaniach, nakoľko podstatou vstupu vedľajšieho účastníka dokonania je snaha využiť všetky dostupné prostriedky za účelom výhry sporu stranou ,na ktorej vystupuje. Uvedené vyplýva zo začiatočnej formulácie odsekov 1) a 2) - ,,....popri navrhovateľovi alebo odporcovi...“. V nesporových konaniach nepredpokladajúcich konflikt bude teda vedľajšie účastníctvo zásadne vylúčené, a preto neprichádza do úvahy ani v konaní o návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.

V posudzovanom prípade nie je návrh Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika na vstup do konania ako vedľajší účastník, resp. Jej vstup do konania procesne akceptovateľný, nakoľko v predmetnom konaní ide o konanie nesporové.

Ak teda z dikcie zákona vyplýva, že vedľajší účastník vystupuje vždy len na jednej sporovej procesnej strane, nemôže občianske združenie Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika vystupovať v konaní vo veci maloletého dieťaťa na strane dieťaťa, nakoľko ide o konanie z povahy veci nesporové a maloleté dieťa v ňom nebude teda v pozícii navrhovateľa alebo odporcu. V zmysle súčasnej právnej úpravy prichádza do úvahy ,,pomoc „subjektov slúžiacich na ochranu práv dieťaťa napríklad v koní o určenie otcovstva alebo zapretie otcovstva, kedy napríklad pri zapretí vystupuje maloleté dieťa štandardne v pozícii odporcu v ktorého záujme nie je stratiť otca zároveň platiteľa výživného, občianske združenie ako napríklad Rada pre práva dieťaťa môže v takomto prípade do konania vstúpiť ako vedľajší účastník a hájiť tak záujem dieťaťa ako slabšej strany sporu. V nesporom konaní však tento aspekt pomoci nie je účelný nakoľko samotný súd je povolaný robiť všetky úkony v záujme dieťaťa a snažiť sa o konkrétne usporiadanie pomerov. Súd v danom type konania aktívne vystupuje, môže vykonávať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, nie je viazaný na konkrétny spôsob úpravy pomerov, môže rozhodnúť odlišne od toho ako žiada otec i od toho ako žiada matka, zákon mu teda poskytuje široký diapazón právomoci v záujme dieťaťa.

,,Pripustiť vedľajšieho účastníka do konania by bolo faktickou rezignáciou si s takouto úlohou poradiť, t.j. rozhodnúť vec aj bez ingerencie toho kto má záujem doň vstupovať v pozícii vedľajšieho účastníka, čo odporuje celej koncepcii nesporového konania a možnostiam súdu daných zákonom.“ (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave )

,,Vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu. Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konania o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. V nesporovom konaní nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.“(Uznesenie NS SR rozhodnutie je z 31. marca 2014) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd posúdil návrh na vstup Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika ako vedľajšieho účastníka do konania vzhľadom na charakter a samotnú povahu konania ako nedôvodný. Záverom by chcel súd ešte zdôrazniť, že v danom type súdnych konaní, ako je konanie o návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu nie je vedľajšie účastníctvo účelné ani z hľadiska časového charakteru. Súd ma za to, že záujem dieťaťa je v danom prípade chránený v čo najširšej možnej miere. Kolízny opatrovník zastupuje dieťa a chráni jeho záujmy v čo najširšej možnej miere. Práve zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele uvádza orgány štátnej správy ako tie , ktoré v prvom rade vykonávajú sociálnoprávnu ochranu a sociálnu kuratelu detí.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd. ( )

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.