Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-189-2013.pdf
PDF · 75.27 KB
Case nature
Subarea
11CoP/189/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. V., O.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - C.. R.. C. V., bytom L. O.. XX, V., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., AK Dobrovičova 6, Bratislava, a otec - P. I., bytom I. X, V., zast. doc. Adriana Švecová, s.r.o., AK Kominárska 2,4, Bratislava, o obmedzenie, zákaz styku otca s maloletou, pozbavenie rodičovských práv, o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov na návrh otca, na odvolanie Rady pre práva dieťaťa
- Slovenská republika proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 129/2010-527 zo dňa 27.03.2013, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto spýtať blízko
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.03.2013, č.k. 1P 129/2010-527 nepripustil vedľajšie účastníctvo Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1P 129/2010 na strane maloletého dieťaťa.
Uvedené rozhodnutie odôvodnil ust. § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) keď konštatoval, že prvá skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať v procesnom postavení vedľajšieho účastníka je upravená v § 93 ods. 1 O.s.p. a ide o subjekty, ktoré majú na výsledku konania vlastný právny záujem, t.j. hoci takýto vedľajší účastník vystupuje na jednej zo sporových procesných strán, jeho záujem je prípadným rozhodnutím súdu vo veci priamo dotknutý. Ustanovenie ods. 2 ďalej predpokladá možnosť, že vedľajšími účastníkmi budú aj právnické osoby, pričom na vstup do konania ich bude oprávňovať osobitný právny predpis, tieto subjekty však nemajú na výsledku sporu vlastný právny záujem a obhajujú len záujmy tej procesnej strany, na ktorej vystupujú. Z povahy veci však vedľajšie účastníctvo ako také v oboch spomenutých prípadoch prichádza do úvahy vždy iba v konaniach sporových, nakoľko podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je snaha využiť všetky dostupné prostriedky za účelom výhry sporu stranou, na ktorej vystupuje. Uvedené vyplýva zo začiatočnej formulácie odsekov 1 a 2 ust. § 93 O.s.p. -,, ...popri navrhovateľovi alebo odporcovi...“. V nesporových konaniach nepredpokladajúcich konflikt bude teda vedľajšie účastníctvo zásadne vylúčené, a preto neprichádza do úvahy ani vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti.
Súd I. stupňa ďalej podotkol, že platná právna úprava upravuje vstup vedľajšieho účastníka do konania dvojakým spôsobom. V súlade s ust. § 93 ods. 3 O.s.p. môže vedľajší účastník vstúpiť do konania z vlastného podnetu, t.j. moment jeho vstupu sa neviaže na rozhodnutie súdu, ale na faktický úkon spojený s dobrovoľne vyjadrenou vôľou do konania vstúpiť, ktorý je účinný momentom doručenia písomného podania o tom, že do konania vstupuje, na súd, alebo zachytením tohto úkonu do zápisnice z pojednávania. Druhou predpokladanou možnosťou je výzva niektorého z účastníkov, urobená prostredníctvom súdu, t.j. potenciálny vedľajší účastník vstupuje do konania tak, že reaguje pozitívne na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu tým, že oznámi súdu svoj súhlas so vstupom do konania.
Záverom vyhodnotil súd I. stupňa návrh Rady pre práva dieťaťa- Slovenská republika na vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka ako procesne neakceptovateľný, nakoľko v predmetnom prípade ide o konanie nesporové, v ktorom sa v zmysle ust. § 94 ods. 1 O.s.p. o právach či povinnostiach Rady pre práva dieťaťa - Slovenská republika nerozhoduje.
Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie spomenuté občianske združenie, v rámci ktorého uviedlo, že súd sa nevyrovnal s vecou podľa v súčasnosti platného Občianskeho súdneho poriadku v znení novely zákona č. 384/2008 Z.z. a nevzal do úvahy medzinárodný kontext domácej jurisdikcie založenej Ústavou SR. Má za to, že v § 93 O.s.p. nie je uvedené, že by bol zo zákona vylúčený vstup do konania v prípadoch týkajúcich sa ochrany maloletých detí, nakoľko zákon bol v tomto rozšírený. Z poznámky k ust. § 93 ods. 2 O.s.p. sa právnickou osobou podľa osobitného predpisu rozumie aj právnická osoba (občianske združenie), ktorá vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí podľa zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele“). Ďalej sa zaoberá dôvodovou správou k novele zákona č. 384/2008 Z.z., podľa ktorej cieľom novely predmetného ustanovenia O.s.p. je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku, v praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou.... Rovnako tak Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže bude zastupovať v súdnom konaní záujmy dieťaťa v postavení vedľajšieho účastníka na strane dieťaťa (bude napr. podávať návrhy v súlade s ochranou jeho záujmov na vydanie predbežného opatrenia, alebo podnet na začatie konania o úprave práva styku rodiča s dieťaťom počas konania o návrat dieťaťa a pod.
Občianske združenie ďalej argumentovalo ust. § 5 ods. 1, ods. 2, § 6, § 10 ods. 1 písm. a), b) Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, článkom 7 ods. 5 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom uviedlo, že má právny záujem na výsledku konania vedeného pod sp.zn. 1P 129/2010 a preto zastáva názor, že môže byť vedľajším účastníkom na strane dieťaťa. Záverom žiadalo, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a pripustil Radu pre práva dieťaťa - Slovenská republika do konania sp.zn. 1P 129/2010 ako vedľajšieho účastníka na strane maloletej.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie občianskeho združenia Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika v danej veci nie je dôvodné.
Podľa ust. § 93 ods. 1, ods. 2 O.s.p.:
(1) ,,Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“
Podľa ust. § 81 ods. 1 O.s.p.: ,,Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.“
Podľa ust. § 94 ods. 1 O.s.p.: ,, V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len manželia.“
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu I. stupňa, a súhlasí so závermi sformulovanými v napadnutom uznesení. Použitá argumentácia súdu pritom nevykazuje žiadne vecné ani právne medzery, a pri takto podaných dôvodoch možno iba konštatovať potrebu postupu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. (len poukázanie na správnosť dôvodov súdu prvého stupňa s odvolaním sa na ne).
Príslušná argumentácia súdu I. stupňa jasne poukazuje na skutočnosť, že inštitút vedľajšieho účastníctva je prípustný iba v konaniach sporových, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 93 O.s.p., a to tak v prípade vedľajšieho účastníctva toho, kto má právny záujem na výsledku konania ( § 93 ods. 1 O.s.p.) ako i v prípadoch podľa § 93 ods. 2 O.s.p., kedy vedľajšieho účastníka na vstup do konania oprávňuje osobitný právny predpis, pričom ide o subjekty, ktoré nemajú na výsledku sporu vlastný právny záujem a obhajujú len záujmy tej procesnej strany, na ktorej vystupujú.
Ak teda z dikcie zákona vyplýva, že vedľajší účastník vystupuje vždy len na jednej sporovej procesnej strane, nemôže občianske združenie Rada pre práva dieťaťa- Slovenská republika vystupovať v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti na strane dieťaťa, nakoľko ide o konanie z povahy veci nesporové, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), maloleté dieťa v ňom teda nebude v pozícii navrhovateľa ani odporcu.
V sporovom konaní majú vedľajší účastníci vstupujúci do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako napríklad združenia na ochranu spotrebiteľa, za cieľ predovšetkým pomôcť ,,slabšej“ strane sporu, a to za účelom zabezpečenia jej účelného bránenia práva.
V zmysle súčasnej právnej úpravy prichádza do úvahy ,,pomoc“ subjektov slúžiacich na ochranu práv dieťaťa napríklad v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva, kedy napríklad pri zapretí vystupuje maloleté dieťa štandardne v pozícii odporcu, v ktorého záujme nie je stratiť otca a zároveň platiteľa výživného, občianske združenie ako napríklad Rada pre práva dieťaťa môže v takomto prípade do konania vstúpiť ako vedľajší účastník a hájiť tak záujem dieťaťa ako slabšej strany sporu.
V nesporovom konaní však tento aspekt pomoci nie je účelný, nakoľko samotný súd je povolaný robiť všetky úkony v záujme dieťaťa a snažiť sa o korektné usporiadanie jeho pomerov. Súd do konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti aktívne vstupuje, môže vykonávať dôkazy aj bez návrhov účastníkov, nie je viazaný návrhmi na konkrétny spôsob úpravy pomerov účastníkov (t.j. súd môže pomery upraviť odlišne od toho, ako žiada matka, ale i od toho, ako žiada otec dieťaťa), zákon mu teda poskytuje široký diapazon právomocí za účelom usporiadania pomerov v záujme dieťaťa.
Pripustiť vedľajšieho účastníka aj do nesporových konaní za rovnakým účelom by bolo faktickou rezignáciou na schopnosť súdu si s takouto úlohou poradiť, t.j. rozhodnúť vec aj bez ingerencie toho, kto má záujem doň vstupovať v pozícii vedľajšieho účastníka, čo odporuje celej koncepcii nesporového konania a možnostiam súdu daných mu zákonom.
Z uvedeného dôvodu je inštitút vedľajšieho účastníctva v nesporových konaniach pojmovo vylúčený. Záverom odvolací súd iba poznamenáva, že rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach nie je viazaný, a za predpokladu, že nimi došlo k pripusteniu Rady pre práva dieťaťa- Slovenská republika ako vedľajšieho účastníka do konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, považuje ich za v rozpore so súčasne platnou legislatívnou úpravou.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p.: ,,Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.