Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/410/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletú T. B., narodenú X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov, matka : I. B.,

bývajúca v B., zastúpená JUDr. B. P., PhD., AK D., a otec : P. F., bývajúci v B., zastúpený

D., advokátska kancelária, K., o obmedzenie, zákaz styku otca s maloletou, pozbavenie

rodičovských práv, o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov

na návrh otca, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 25. apríla 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. marca 2013 č.k. -527 vstup

vedľajšieho účastníka Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika, so sídlom

Spartakovská 3, 917 01 Trnava, občianske združenie, do konania na strane maloletého dieťaťa

nepripustil. V odôvodnení uviedol, že inštitút vedľajšieho účastníctva je upravený

v ustanovení Prvá skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať

v procesnom postavení vedľajšieho účastníka je upravená v odseku 1 cit. zákonného

ustanovenia a ide o subjekty, ktoré majú na výsledku konania vlastný právny záujem, t.j. hoci

takýto vedľajší účastník vystupuje na jednej strane zo sporových procesných strán, jeho

záujem je prípadným rozhodnutím súdu vo veci priamo dotknutý. Ustanovenie ods. 2 ďalej

predpokladá možnosť, že vedľajšími účastníkmi budú aj právnické osoby, pričom na vstup

do konania ich bude oprávňovať osobitný právny predpis, tieto subjekty však nemajú

na výsledku sporu vlastný právny záujem a obhajujú len záujmy tej procesnej strany,

na ktorej vystupujú. Z povahy veci však vedľajšie účastníctvo ako také v oboch vyššie

2

spomenutých prípadoch prichádza do úvahy vždy iba v konaniach sporových, nakoľko

podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je snaha využiť všetky dostupné

prostriedky za účelom výhry sporu stranou, na ktorej vystupuje. Uvedené vyplýva

zo začiatočnej formulácie odsekov 1, 2 ustanovenia „...popri navrhovateľovi alebo

odporcovi...“. V nesporových konaniach nepredpokladajúcich konflikt bude teda vedľajšie

účastníctvo zásadne vylúčené, a preto neprichádza do úvahy ani vo veciach starostlivosti súdu

o maloleté deti. Platná právna úprava upravuje vstup vedľajšieho účastníka do konania

dvojakým spôsobom. V súlade s ustanovením § 93 ods. 3 môže vedľajší účastník vstúpiť

do konania z vlastného podnetu, t.j. moment jeho vstupu sa neviaže na rozhodnutie súdu, ale

na faktický úkon spojený s dobrovoľne vyjadrenou vôľou do konania vstúpiť, ktorý je určený

momentom doručenia písomného podania o tom, že do konania vstupuje na súd, alebo

zachytením tohto úkonu do zápisnice z pojednávania. Druhou predpokladanou možnosťou je

výzva niektorého z účastníkov, urobená prostredníctvom súdu, t.j. potenciálny vedľajší

účastník vstupuje do konania tak, že reaguje pozitívne na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu tým, že oznámi súdu svoj súhlas so vstupom do konania.

V posudzovanom prípade nie je návrh Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika na vstup

do konania ako vedľajší účastník, resp. jej vstup do konania procesne akceptovateľný,

nakoľko v predmetnom prípade ide o konanie nesporové, v ktorom sa v zmysle ustanovenia

o právach či povinnostiach Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika

nerozhoduje, nakoľko v prípade Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika nejde o osobu,

o ktorej právach a povinnostiach sa má v danom konaní konať. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti, ako aj samotnú skutočnosť, že sa jedná o nesporové konanie, dospel k záveru, že

nie sú dané dôvody na pripustenie Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika do konania

vedeného na prvostupňovom súde pod sp. zn. ako vedľajšieho účastníka

na strane maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika

uznesením z 25. apríla 2013 č.k. -545 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil so odôvodnením súdu prvého stupňa a súhlasil

so závermi sformulovanými v napadnutom uznesení. Argumentácia súdu prvého stupňa jasne

poukazuje na skutočnosť, že inštitút vedľajšieho účastníctva je prípustný iba v konaniach

sporových, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia a to tak v prípade vedľajšieho

účastníctva toho, kto má právny záujem na výsledku konania ( ), ako

i v prípadoch podľa , kedy vedľajšieho účastníka nástup do konania

oprávňuje osobitný právny predpis, pričom ide o subjekty, ktoré nemajú na výsledku sporu

vlastný právny záujem a obhajujú len záujmy tej procesnej strany, na ktorej vystupujú. Ak

teda zo zákona vyplýva, že vedľajší účastník vystupuje vždy len na jednej sporovej procesnej

strane, nemôže občianske združenie Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika

vystupovať v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa na strane dieťaťa, nakoľko

ide o konanie z povahy veci nesporové, ktoré možno začať aj bez návrhu ( ),

maloleté dieťa v ňom teda nebude v pozícii navrhovateľa ani odporcu. V zmysle súčasnej

právnej úpravy prichádza do úvahy „pomoc“ subjektov slúžiacich na ochranu práv dieťaťa

napr. v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva, kedy napr. pri zapretí vystupuje maloleté

dieťa štandardne v pozícii odporcu, v ktorého záujme nie je stratiť otca a zároveň platiteľa

výživného, občianske združenie, ako napr. Rada pre práva dieťaťa môže v takomto prípade

do konania vstúpiť ako vedľajší účastník a hájiť tak záujem dieťaťa ako slabšej strany sporu.

V nesporovom konaní však tento aspekt pomoci nie je účelný, nakoľko samotný súd je

povolaný robiť všetky úkony v záujme dieťaťa a snažiť sa o korektné usporiadanie jeho

pomerov. Súd do konania vo veciach starostlivosti o maloleté deti aktívne vstupuje, môže

vykonávať dôkazy aj bez návrhov účastníkov, nie je viazaný návrhmi na konkrétny spôsob

úpravy pomerov účastníkov (t.j. súd môže pomery upraviť odlišne od toho, ako žiada matka,

ale i od toho, ako žiada otec dieťaťa), zákon mu teda poskytuje široký diapazón právomoci

za účelom usporiadania pomerov v záujme dieťaťa. Z uvedeného dôvodu je inštitút

vedľajšieho účastníctva v nesporových konaniach pojmovo vylúčený.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie Rada pre práva dieťaťa –

Slovenská republika z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi nižších stupňov.

Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodol o pripustení Rady

pre práva dieťaťa do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane maloletej T. B.. Uviedla, že

skutočnosť, že aj do konania vo veci starostlivosti o maloletých môže vstúpiť vedľajší

účastník na strane maloletého dieťaťa preukazuje viacero uznesení okresných a krajských

súdov, ale aj o sociálno-právnej ochrane detí. Nerovnaké

rozhodovanie rôznych súdov Slovenskej republiky v rovnakej veci výrazne narušuje princíp

právnej istoty a zvyšuje nedôveru občanov. V nie je uvedené, že by bol zo zákona

vylúčený vstup do konania v prípadoch týkajúcich sa ochrany maloletých detí, práve naopak –

zákon bol v tomto rozšírený. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je upravené

v osobitných ustanoveniach , avšak na konanie sa použijú všeobecné ustanovenia

upravujúce pojednávanie, jeho priebeh, a preto je možné aj použitie ustanovenia

Podľa v znení „ako vedľajší účastník sa môže popri

navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“, pričom z poznámky k ustanoveniu sa

takouto osobou podľa osobitného predpisu rozumie aj právnická osoba (občianske združenie),

ktorá vykonáva opatrenia sociálno-právnej ochrany detí podľa

o sociálno-právnej ochrane detí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas subjekt Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika, z ktorého

vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, a ktorý subjekt je zastúpený členom, ktorý za neho

koná ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika nie je

prípustné a ako také treba ho odmietnuť. Vychádzal pritom z týchto záverov :

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa Podľa je dovolanie prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danej veci prípustnosť dovolania podľa a neprichádza

do úvahy, lebo napadnuté nie je uznesenie uvedené v týchto ustanoveniach.

Dovolací súd ďalej skúmal ( druhá veta ), či dovolanie podané

Radou pre práva dieťaťa – Slovenská republika nie je prípustné podľa V zmysle

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné

tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver)

dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v až e/ a Rada pre práva dieťaťa –

Slovenská republika nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo.

Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika v dovolaní však namieta (nie výslovne

avšak z obsahu dovolania je zrejmé), že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať ide tiež vtedy, keď príslušný súd nepripustí vedľajšie

účastníctvo, hoci pre také rozhodnutie tu neboli procesné predpoklady.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či nepripustenie vedľajšieho

účastníctva Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika súdom prvého stupňa a potvrdenie

tohto rozhodnutia odvolacím súdom, nevykazuje znaky takého procesného postupu

a rozhodnutia, ktorým sa odňala Rade pre práva dieťaťa – Slovenská republika možnosť

konať pred súdom. Dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ). Ako

vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93

ods. 2 ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93

ods. 4 ).

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje

konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší

účastník je motivovaný víťazstvom v spore tohto účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto

motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku

konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak jeho rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch

dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je

v zmysle ustanovenia daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana

práv podľa osobitného predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia („do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno síce vyvodiť, že

tretia osoba sa stala vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jeho oznámenie, že

vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, jej vstup do konania nie je však

prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva

(pomoc zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie ,

pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vedľajšieho

účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel.

Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (por. napr. Rubeš J. In Handl

V a kol., Občanský soudní řád, Komentář, Panoráma, Praha, 1985, str. 418).

Vedľajšie účastníctvo ( ) je inštitútom patriacim výlučne do sporového

konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu

(žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je

( ). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí,

o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho

účastníctva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho

účastníctva v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých nenastanú.

Vzhľadom na uvedené treba preto prisvedčiť záverom súdov nižších stupňov

o nepripustení vedľajšieho účastníctva Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika

v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti.

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika taktiež namietala, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika boli opodstatnené, nimi

uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne

aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký

prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie Rady pre práva dieťaťa – Slovenská republika ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu

úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová