Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-28-2015.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Martina Holiča v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: Y. H., nar. XX. I. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: Y. W., nar. XX. N. XXXX, bytom D. A., R. XXX/XX a otca: Q. H., nar. XX. S. XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. apríla 2015 č. k. 24P/247/2014- 66, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca maloletého, ktorým sa opätovne domáhal zníženia výživného. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a § 78 ods. 1 a § 62 ods. 1 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že otec sa opakovane domáha zníženia výživného z rovnakých dôvodov a to výkonom trestu odňatia slobody a existenciou ďalších vyživovacích povinností. Súd prvého stupňa dôvodil, že otec maloletej v dôsledku svojho úmyselného zavineného správania sa proti ľudskému zdraviu porušil zákony, za čo bol odsúdený, je pracovne zaradený a začal si i čiastočne plniť vyživovaciu povinnosť. Mal za to, že k zmene pomerov neprišlo, otec má stále tri ďalšie vyživovacie povinnosti a zmenu pomerov spočívajúcu v odňatí slobody si zavinil sám. Maloletá Y. má 16 rokov, od 1. septembra 2015 bude navštevovať strednú školu, s čím i naďalej bude mať zvýšené výdavky. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa vôbec nezaujímalo kde sa nachádza a že tu nemá zárobok taký, aby bol schopný platiť výživné v plnej výške a nedôvodne zohľadnil i hypotekárny úver matky, ekzém a okuliare maloletej. Dodal, že súd prvého stupňa nezaujíma z čoho zaplatí zaostalé výživné, keď sa vráti na slobodu a bude mu ťažké sa zamestnať, pričom má ešte tri maloleté deti. Namieta i konštatovanie sudkyne, že vlastnou vinnou sa dostal do výkonu trestu a namietal i zohľadnenie jeho trestu v rámci žiadosti o zníženie výživného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a znížil mu výživné.
K odvolaniu otca sa matka ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), prejednal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 11. augusta 2015 (§ 156 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať argumentáciu súdu prvého stupňa zanesenú do odôvodnenia napadnutého rozsudku, majúcu podporiť zvolený spôsob rozhodnutia (čiže zamietnutie aj v poradí druhého návrhu otca na zníženie výživného). U dôvodov, ktorým z pohľadu logiky, presvedčivosti či argumentačnej súdržnosti nešlo v podstate nič vytknúť, by tak odvolaciemu súdu zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti takýchto dôvodov (v zmysle prvej časti ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), ale na zdôraznenie správnosti uvažovania takýmto spôsobom a najmä na argumentačné podopretie úvah, pre ktoré boli návrh i naň nadväzujúce odvolanie otca v prejednávanej veci bez nádeje na úspech, však dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:
Primárne k procesnému rozmeru problému (a k možnostiam súdov pri naložení s ostatným návrhom otca) platí, že otec predmetom návrhu v prejednávanej veci urobil požiadavku na zníženie výživného, ktorú založil na skutočnostiach, z ktorých obe (1. výkon trestu odňatia slobody aj 2. ďalšie tri vyživovacie povinnosti) boli už predmetom posudzovania v skoršom konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12P/107/2013.
Rozhodná právna úprava robiaca možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia o výživnom závislou na existencii zmeny pomerov totiž pri narábaní s jednotlivými v tomto smere relevantnými (významnými) kritériami (ktorými sú podľa nižšie citovaného ust. § 75 ods. 1 vety prvej ZoR na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávneného a na strane druhej možnosti, schopnosti a pomery výživou povinného) pracuje so zisťovaním a porovnávaním pomerov existujúcich v čase pôvodného rozhodnutia (majúceho sa prípadne zmeniť) aj v čase rozhodovania o zmene (teda spravidla v konaní o návrhu sledujúcom úpravu skoršieho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti), resp. podľa okolností prípadu i v určitom časovom úseku predchádzajúcom začatiu konania o zmene (s prihliadnutím k dnes už len výnimočnej možnosti úpravy výšky výživného na maloleté dieťa i za čas troch rokov spätne od podania návrhu). Týmito pomermi sú opäť v závislosti na konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci buď reálne existujúce pomery účastníkov (rozumej pomery najčastejšie doložené i správami o príjmoch a celkovej finančnej a inej situácii tej-ktorej osoby, resp. inými tomu na roveň postavenými podkladmi), alebo (za splnenia určitých zákonom ustanovených podmienok) i pomery reálne síce neexistujúce, vyjadrujúce však najmä pri vyhodnocovaní miery schopnosti výživou povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť jej skutočné predpoklady zhostiť sa plnenia takejto povinnosti. Práve toto má na mysli i ustanovenie § 75 ods. 1 vety druhej Zák. o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Účelom tejto úpravy je ustanovenie miery schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinného síce len na báze konštatovania hypotetických pomerov, na druhej strane však takých, ktoré by za riadneho chodu vecí, čiže za predpokladu skutočne zodpovedného počínania výživou povinného bolo možno dôvodne očakávať.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri vyjdení z vyššie citovaného ustanovenia zákona však nevyhnutným je aj ďalší záver, podľa ktorého dôvodom pre ustúpenie od skoršieho ustálenia reálne nejestvujúcich, za riadneho chodu vecí však predpokladateľných možností, schopností a majetkových pomerov výživou povinného (ako východiska pre úvahy o existencii prípadnej neskoršej zmeny pomerov) nemôže byť názor o prehliadnutí výživou povinným počínania z minulosti, zbavujúceho ho možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Je nutné v každom konaní o úpravu výživného porovnávať rozhodné kritériá, čo vylučuje, aby sa pri vyhodnocovaní pôvodného stavu v neskoršom konaní prihliadalo (z pohľadu tzv. východiskového momentu) na iné pomery, než v konaní skoršom, ak tu ide o prípad zamietnutia skoršieho návrhu.
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Y. H. bola ostatnýkrát určená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/266/2011-70 z 3. júla 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/78/2012 z 26. novembra 2012 vo výške 50 eur. Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 15. októbra 2013 č. k. 12P/107/2013-51 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá a 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (3).
Odvolací súd mal zhodne ako súd prvého stupňa za preukázané, že otec navrhuje zníženie výživného zo zhodných dôvodov ako v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/107/2013, kde bol jeho návrh právoplatne zamietnutý. Zníženie výživného nie je v záujme maloletej Y., ktorej odôvodnené potreby vzhľadom na zvyšovanie veku vzrastajú a stanovené výživné 50 eur mesačne, predstavuje denne len 1,66 eur, ktorá suma nepokryje ani bežné denné výdavky na bývanie, stravu, hygienu, školské potreby, oblečenie, zdravotné pomôcky. Otec maloletej je síce od 23. marca 2013 vo výkone trestu odňatia slobody, je striedavo i pracovne zaradený. Otec maloletej ani v čase ostatnej úpravy výživného (určenia jeho výšky sumou 50 eur) nemal pravidelný príjem, pracoval len brigádnicky (dosahoval príjem cca 100 eur mesačne a mal tiež ešte 3 vyživovacie povinnosti. Nemožno teda konštatovať, že by na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcou zníženie výživného. Pokus otca o ďalšie opakované zohľadňovanie výkonu trestu odňatia slobody a ďalších vyživovacích povinností nebolo prijateľným, návrh otca na zníženie výživného nebolo možné považovať za dôvodný a pokiaľ súd prvého stupňa takýto návrh zamietol, rozhodol vecne správne.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 aj 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.