Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cbi-25-2014.pdf
PDF · 99.8 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu K.. Y. L., bytom V. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený AKMG, s.r.o., Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589 proti žalovanému Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že pohľadávky žalobcu vo výške 300 000 Eur a 270 000 Eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 03. 2012 a 28. 12. 2012, vedené v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 16, prihlásené do konkurzného konania na majetok úpadcu KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R 10/2013, s ú o p r á v n e n é.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 527,71 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banke a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia svojich pohľadávok vo výške 300 000 Eur a 270 000 Eur z titulu pôžičiek, prihlásených do konkurzného konania na majetok úpadcu KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 29. 03. 2012, Zmluvou o pôžičke zo dňa 28. 12. 2012, prihláškou pohľadávky žalobcu č. 1, popretím pohľadávky veriteľom, zápisnicou z valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 31. 12. 2012, príjmovým pokladničným dokladom XXX/XX, XXXX/XX, zoznamom pohľadávok úpadcu, Denníkom účtovania od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, Pokladničnou knihou od 01. 03. 2012 do 31. 03. 2012, Hlavnou knihou za obdobie 01/2012 až 12/2012, výsluchom svedkov T. F. a U. Ž., výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Tunajší súd uznesením č. k. 2R 10/2013 - 341 zo dňa 05. 06. 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KB servis automobilov s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999 a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Janu Jandovú, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 06. 2014.
Uznesením č. k. 2R 10/2013 zo dňa 26. 09. 2014 Okresný súd Banská Bystrica odvolal správkyňu konkurznej podstaty JUDr. Janu Jandovú, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17 a za nového správcu ustanovil I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina.
Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok uplatnil v konkurze pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 03. 2012 vo výške 300 000 Eur a z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 12. 2012 vo výške 270 000 Eur. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel žalovaný - veriteľ Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Bratislava dňa 20. 08. 2014 čo do výšky, ako aj právneho dôvodu, z dôvodu, že k prihláške neboli priložené listiny, ktoré by preukazovali skutočné čerpanie pôžičiek, nie je z nich zrejmé, či peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti alebo prevodom a účet, pohľadávky nie sú evidované v účtovníctve za rok 2012 a z listinných príloh nie je preukázaný vznik pohľadávky
- reálneho kontraktu. Podľa hodnôt majetku uvedených v reštrukturalizačnom posudku zo dňa 19. 11. 2013 nezodpovedá hodnota majetku úpadcu deklarovanému použitiu pôžičiek a poskytnuté pôžičky nezodpovedajú údajom uvedeným v účtovných závierkach úpadcu za roky 2011 a 2012.
Žalobca sa s popretím pohľadávok a jeho dôvodmi nestotožňuje.
Žalobca tvrdí, že pôžička bola úpadcom riadne zaúčtovaná na účte 379110 a 379710 a následne bola použitá na úhradu starších záväzkov úpadcu ako aj na zveľadenie podnikania úpadcu. Po predchádzajúcej dohode so žalobcom úpadca pôžičku použil na tvorbu ostatných kapitálových fondov. V zmysle zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 31. 12. 2012 sa pohľadávka žalobcu mala kapitalizovať za splnenia podmienky dosahovania tržieb vo výške 7 % za najmenej 3 po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia. V prípade, ak by úpadca nepokračoval v hospodárení v nezmenenej forme alebo v prípade vstupu do reštrukturalizácie alebo vyhlásenia konkurzu úpadcu, stráca pohľadávka žalobcu charakter kapitálového fondu a prechádza na ostatné záväzky spoločnosti. O poskytnutej pôžičke úpadca riadne účtuje v účtovníctve. Jednotlivé súvahy, na ktoré poukazuje popierajúci veriteľ, sú vyhotovené ku konkrétnym dátumom a preto tieto reflektujú stav k predmetnému dátumu a nevylučujú skutočnosť, že úpadca pôžičky využil na nákup zásob, ktoré boli v rámci jeho podnikateľskej činnosti spotrebované. Uvedené pohľadávky žalobcu boli správcom v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní úpadcu s odbornou starostlivosťou preverené a zistené v plnej výške a taktiež sú uznané zo strany dlžníka. Zmluva o pôžičke je perfektným právnym úkonom uskutočneným v predpísanej forme a spôsobom stanoveným zákonom. Ku zmluve o pôžičke boli priložené všetky relevantné dokumenty a doklady preukazujúce skutočné poskytnutie finančných prostriedkov a spochybňovanie týchto skutočností zo strany žalovaného je účelové, neopodstatnené a nedôvodné. Žalovaným uvádzané skutočnosti nezodpovedajú reálnemu stavu v účtovníctve úpadcu. Popretie pohľadávky žalovaným je založené prevažne na dohadoch. Žalobca považuje svoje pohľadávky za nesporné a poukazuje na fakt, že pohľadávka žalobcu bola zistená dvomi nezávislými správcami v reštrukturalizačnom ako aj následne v konkurznom konaní úpadcu. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že metodika Ministerstva financií, na ktoré poukazuje žalovaný je podzákonným predpisom, ktorý nemôže meniť charakter zmluvného právneho vzťahu medzi účastníkmi len v dôsledku zaúčtovania finančných prostriedkov úpadcom. Z právnych úkonov žalobcu ako aj úpadcu nevyplýva vôľa žalobcu podieľať sa v spoločnosti ako tichý spoločník. Ani nález Ústavného súdu, na ktorý poukazuje žalovaný, nie je možné vzťahovať na tento prípad, nakoľko právne postavenie účastníkov zmluvného vzťahu bolo v danom prípade iné, v prejednávanej veci ani veriteľ ani dlžník nenamietajú skutočnosť reálneho poskytnutia finančných prostriedkov. Účastníci zmluvy v danom prípade nemohli mať vedomosť o tom, že v budúcnosti bude potrebné nadštandardne preukazovať vznik zmluvy.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil; okrem samotných dôvodov popretia poukázal aj na opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, v zmysle ktorého v prípade, že bola pôžička zaúčtovaná na kapitálové fondy, veriteľ nemá právo na vrátenie finančných prostriedkov, má právo len na podiel na zisku, nakoľko sa dostal do pozície tichého spoločníka. Žalovaný ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu IV. ÚS 37/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v prípade poskytnutia pôžičky je na veriteľovi dôkazné bremeno preukázať reálne vyplatenie finančných prostriedkov, ako aj solventnosť. Žalovaný preto žiadal, aby žalobca aj v tomto súdnom konaní preukázal, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky, ktoré mal z titulu pôžičky poskytnúť úpadcovi. Podľa názoru žalovaného je spôsob, akým chcel žalobca vstúpiť do spoločnosti, obchádzaním zákona.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že konateľov úpadcu už dlhšiu dobu poznal v rámci svojich obchodných aktivít ako obchodných partnerov. T.Á. F. ho požiadal, či by vedel finančne pomôcť a asi v akej výške. Žalobca súhlasil, mal nejaké finančné prostriedky k dispozícii a následne upresnili sumu, ktorá bude predmetom pôžičky. Žalobca bol viackrát v mieste prevádzky spoločnosti, poznal spoločnosť úpadcu ako fungujúcu firmu a preto nemal problém s poskytnutím pôžičky. Vôbec ho nenapadlo, že by mohol byť nejaký problém s vrátením peňazí a nemal strach o ich návratnosť. Následne sa účastníci dohodli na zmluve, táto bola riadne podpísaná. Keďže žalobca disponoval väčšou finančnou hotovosťou, pýtal sa T. F., akým spôsobom chce vyplatiť peniaze, žalobcovi bolo úplne jedno či mu ich pošle na účet alebo mu ich vyplatí v hotovosti. Konateľ úpadcu sa vyjadril, že pokiaľ to nie je problém, môžu sa vyplatiť v hotovosti. Žalobca vybral peniaze z trezoru a odovzdal mu ich v takej výške, ako je uvedené v zmluve a ako sú podpísané aj príjmové pokladničné doklady. Nevedel uviesť, za akým účelom potreboval p. F. peniaze, nepýtal sa na to, ani ho to nezaujímalo. Žalobca nebol prítomný ani na valnom zhromaždení, ktorým sa riešil spôsob účtovania týchto finančných prostriedkov. Následne neboli peniaze vrátané tak, ako bolo dohodnuté, žalobca bol s p. F. v kontakte a stále sa riešilo, akým spôsobom bude pôžička vrátená. Žalobca má vedomosť o tom, že spoločnosť mala nejaké problémy s licenciou v Citroene, stále sa to riešilo, ako sa budú vracať finančné prostriedky, nakoniec to dopadlo tak, ako to dopadlo. Žalobca požičal peniaze v rôznych bankovkách, 500-eurovky, 100-eurovky, 50-eurovky. Žalobca si pamätá, že sa uvažovalo aj o účtovaní pôžičky do kapitálových fondov, avšak k nejakej konkrétnej dohode medzi ním a konateľmi úpadcu nedošlo. Jeho úmyslom pri poskytovaní pôžičky nebolo urobiť obchod, preto s úpadcom nedohodol ani úroky z omeškania za poskytnutie pôžičky, chcel týmto osobám iba pomôcť. Čo sa týka pôvodu peňazí, žalobca sa k tejto otázke nevyjadril s tým, že bol v tomto smere vypočutý už aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca vo svojej výpovedi zdôrazňuje, že v rámci reštrukturalizácie bol aj členom veriteľského výboru spolu so žalovaným a kedy žalovaný v priebehu celého reštrukturalizačného konania nemal námietky voči jeho pohľadávke a túto začal namietať až v konkurznom konaní.
Správca konkurznej podstaty I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Žilina na výzvu súdu oznámil, že z Denníku účtovania za obdobie 01. 01. 2012 až 31. 12. 2012 vyplýva, že úpadca má zaúčtované prijatie pôžičky zo dňa 29. 03. 2012 vo výške 300 000 Eur na základe dokladu č. XXX/ XX na účte 379/110. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo strany Pokladničnej knihy za obdobie od 01. 03. 2012 až 31. 03. 2012, kde je uvedené, že pôžička bola prijatá od Y. L.. Z Denníku účtovania za obdobie od 01. 01. 2012 až 31. 12. 2012 vyplýva, že úpadca má zaúčtované prijatie pôžičky zo dňa 28. 12. 2012 vo výške 270 000 Eur na základe dokladu XXXX/XX na účte 379/710. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo strany 3 Pokladničnej knihy za obdobie od 01. 12. 2012 až 31. 12. 2012, kde je uvedené, že pôžička bola prijatá od Y. L.. Zo strany 2 a 3 Hlavnej knihy za rok 2012 však jednoznačne vyplýva, že úpadca k 31. 12. 2012 a teda aj v súčasnosti na účte 379/110 ako ani na účte 379/710 neeviduje voči Y. L. z titulu poskytnutej pôžičky žiadny záväzok, nakoľko zostatok oboch záväzkov je 0 eur. Z Hlavnej knihy je však zrejmé, že v priebehu roku 2012 boli na účte 413-100 zaúčtované ako ostatné kapitálové fondy pravdepodobne kapitalizované pôžičky vo výške celkovo 795 121,82 Eur. Z uvedeného dôvodu preto len správca predpokladá, že záväzok voči žalobcovi je zaúčtovaný v účtovníctve úpadcu ako kapitálové fondy.
Svedkyňa U. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že viedla účtovníctvo v spoločnosti úpadcu a účtovníctvo úpadcu je pravdivé a hodnoverné. Svedkyňa si pamätá účtovanie pôžičky od žalobcu. Pokiaľ sa pôžička vykazuje v účtovných záznamoch a to v Denníku zaúčtovania a v Pokladničnej knihe a v Hlavnej knihe k 31. 12. 2012 sa už pôžička nevykazuje, je tomu tak preto, že došlo k jej preúčtovaniu na kapitálové fondy. K tomuto došlo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Svedkyňa pripustila, že pôžička mohla byť použitá aj na splatenie záväzku voči leasingovým spoločnostiam.
Svedok T. F., konateľ úpadcu, vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa poznal zhruba 10 - 11 rokov, nakoľko pracovali v tom istom biznise, robili s autami, stretávali sa na autosalónoch. Vzhľadom k tomu, že vo firme bolo potrebné riešiť súrne rôzne záležitosti, oslovil žalobcu, či mu nevie požičať nejaké finančné prostriedky. Žalobca bol ochotný, mal k dispozícii peniaze, bolo to zhruba nejakých 300 000 Eur, dokopy s p. Rusnákom to bolo okolo 500 000 Eur, ktoré boli použité na rovnaký účel. K odovzdaniu finančných prostriedkov došlo na firme asi o pár dní, zhruba o týždeň. Svedok uviedol, že jedna z možností použitia pôžičky bola jej kapitalizácia, avšak následne boli použité na riešenie iných záväzkov, ktoré bolo potrebné riešiť, konkrétne záväzky voči leasingovým spoločnostiam, ako aj voči
iným obchodným partnerom, vyplývajúcim z obchodným zmlúv. Žalobca doniesol peniaze vo väčšej obálke, boli to rôzne bankovky, bol to väčší obnos peňazí, preto sa aj bavili, či to idú prepočítavať alebo nie, svedok však žalobcovi dôveroval a preto to nechali tak. Svedok následne vysporiadal záväzky, ktoré bolo potrebné vysporiadať a účtovníčke odovzdal doklady. S účtami spoločnosti sa už disponovať nedalo a preto sa peniaze vkladali priamo na účet obchodným veriteľom tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Tieto doklady však už svedok nemá k dispozícii, boli odovzdané účtovníčke.
Z výpovede svedka T. F. žalovaný vyvodil záver, že vzhľadom k tomu, že svedok nevedel presne uviesť na aký účel boli finančné prostriedky použité a nevedel ani presne uviesť v akej výške tieto prevzal, nebolo týmto dôkazom jednoznačne preukázané, že k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov skutočne došlo.
Z príjmového dokladu č. XXX/XX zo dňa 28. 03. 2012 súd zistil, že úpadca prevzal tohto dňa od žalobcu sumu 300 000 Eur a dňa 28. 12. 2012 sumu 270 000 Eur, ako o tom svedčí príjmový pokladničný doklad č. XXXX/XX.
Z Denníku účtovania od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 súd zistil, že na účte 379/110 sa vykazuje pôžička vo výške 300 000 Eur a uvedená pôžička sa vykazuje aj v Pokladničnej knihe. V Denníku účtovania sa taktiež vykazuje pôžička od žalobcu vo výške 270 000 Eur, ako aj v Pokladničnej knihe. Z Hlavnej knihy za obdobie od 01. 2012 - 12. 2012 súd zistil,že na účte č. 413/100 Ostatné kapitálové fondy sa vykazuje suma 795 121,82 Eur.
Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 31. 12. 2012 bolo zistené, že prítomní spoločníci rozhodli, že sa pohľadávky veriteľov ( aj pohľadávka žalobcu vo výške 570 000 Eur) vkladajú do kapitálového fondu za podmienky, že spoločnosť bude dosahovať za minimálne 3 zdaňovacie obdobia po sebe zisk 7 % z tržieb spoločnosti a kedy za tejto podmienky budú aj kapitalizovaná. V prípade, že nastane skutočnosť, že spoločnosť nebude pokračovať v hospodárení v nezmenenej forme, prípadne vstúpi do reštrukturalizácie alebo konkurzu, pohľadávky veriteľov stratia charakter kapitálového fondu a veritelia požadujú ich vrátenie v lehote 30 dní od doručenia výzvy na vrátenie.
Podľa § 32 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd mal v konaní preukázané, že žalobca odovzdal konateľovi úpadcu T. F. pôžičku vo výške spolu 570 000 Eur. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov - účtovníčky úpadcu U. Ž. a konateľa úpadcu T. F.. Prijatie pôžičky potvrdzujú aj príjmové pokladničné doklady č. XXX/XX, XXXX/XX, na základe ktorých je pôžička evidovaná aj v účtovníctve úpadcu a to v Denníku účtovania a v Pokladničnej knihe. Skutočnosť, že konateľ úpadcu T. F. nevedel presne uviesť sumu, ktorú v mieste prevádzky úpadcu od žalobcu prevzal, ako aj rozpor ohľadom použitia pôžičky, podľa názoru súdu nevyvoláva také pochybnosti, z ktorých by mohol súd jednoznačne vyvodiť záver, že pôžička zo strany žalobcu bola fiktívna a teda že k jej reálnemu poskytnutiu úpadcovi nedošlo. Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 31. 12. 2012, ako aj z výpovede U. Ž. vyplýva, že pôžička bola preúčtovaná na účet s názvom kapitálové fondy. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemá nárok na ich vrátenie. Preúčtovaním poskytnutých finančných prostriedkov sa tieto nestali vlastníctvom spoločnosti a preto žalobca má nárok na ich vrátenie na základe
zmluvy o pôžičke. Podľa názoru súdu taktiež nie je možné na daný prípad aplikovať v plnej miere nález Ústavného súdu IV. ÚS 37/2012, na ktorý poukazoval žalovaný. Vo veci prejednávanej ústavným súdom dlžník popieral prevzatie finančných prostriedkov a preto bolo na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať skutočnosť reálneho odovzdania finančných prostriedkov a teda vzniku a existencie zmluvy o pôžičke. V danom prípade dlžník prevzatie finančných prostriedkov nepopieral, o prevzatí pôžičky svedčia aj listinné účtovné doklady a existenciu pôžičky potvrdzuje svojou výpoveďou samotný dlžník, ako aj účtovníčka dlžníka.
Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a úpadcom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, žalobca reálne poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 570 000 Eur a ktorú pôžičku je úpadca povinný žalobcovi vrátiť.
Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a v plnom rozsahu jej vyhovel.
Žalobcovi, ako účastníkovi v spore úspešnému vznikol nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu za 7 úkonov právnej služby, kedy hodnota jedného úkonu právnej služby je vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje sumu 61,87 Eur za jeden úkon za rok 2014 a 64,53 Eur za rok 2015. Úkony právnej služby sú 03. 07. 2014 prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 61,87 Eur, 16. 09. 2014 písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej 61,87 Eur, ďalej 23. 03. 2015 nahliadnutie do spisu 64,53 Eur, 28. 05. 2015 porada s klientom 32,20 Eur (§ 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky), 28. 05. 2015 účasť na pojednávaní 64,53 Eur, 10. 08. 2015 porada s klientom 32,20 Eur a 11. 08. 2015 účasť na pojednávaní 64,53 Eur. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky za rok 2014 - 2 úkony právnej služby x 8,04 Eur/úkon, čo predstavuje 16,08 Eur a za rok 2015 5 úkonov právnej služby x 8,39 Eur/ úkon, čo je 41,95 Eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 439,76 Eur plus 20 % DPH 87,95 Eur, spolu náhrada trov právneho zastúpenia s DPH 527,71 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.