Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/82/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej žalobcu: AGRO Jevišovice, a.s., so sídlom Jevišovice 102, Česká republika, IČO: 494 55 958, zastúpeného splnomocnencom: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: JUDr. Hana Sopko, LL.M., so sídlom Paulínska 24, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: AGRODRUŽSTVO JEVIŠOVICE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Leninova 1, Veľké Úľany, IČO: 36 267 805, o zaplatenie 13.716.960,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 5. januára 2022 č. k. -254 v spojení s opravným uznesením zo 4. augusta 2022 č. k. -275 – voči výroku II. o trovách konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov (ďalej „“).

Vecne dôvodil, že žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.716.960,- Kč s prísl. a náhradu trov konania. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. z 12.3.2015, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej podstaty Ing. Peter Veselovský. V súčasnosti funkciu správcu konkurznej podstaty zastáva JUDr. Hana Sopko, LL.M. Súd postupujúc v súlade s a vyzval dňa 16.11.2021 žalovaného ako aj jeho správcu konkurznej podstaty na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní, a to v lehote 30 dní. Žalovanému bola predmetná výzva doručená dňa 2.12.2021 a správcovi konkurznej podstaty žalovaného dňa 16.11.2021. Správca konkurznej podstaty žalovaného návrh na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote nepodal a ani žalovaný na výzvu súdu na podanie návrhu na pokračovanie v súdnom konaní nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ani správca konkurznej podstaty nepodali v súdom určenej lehote návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie mal za to, že v zmysle ust. zo zákona nastali účinky späťvzatia žaloby. Preto súd prvej inštancie v súlade s v spojitosti s rozhodol o zastavení konania.

V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. a vecne tým, že predmetné konanie sa zastavilo z dôvodu, že tak ustanovuje osobitný zákon a žiadna zo strán konania procesne nezavinila zastavenie konania a nemala v konaní ani žiaden úspech, preto mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu výlučne v časti trov konania (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zjavne odôvodnil ust. , . Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca v predmetnom konaní, v ktorom nedošlo k prejednaniu veci, uhradil súdny poplatok, ktorý patrí k trovám konania. Ak súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, mal sa súčasne vysporiadať aj so skutočnosťou, že žalobca uhradil súdny poplatok v nemalej výške za konanie, v ktorom súd nijako nekonal, konanie bolo zastavené ešte pred prvým pojednávaním a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Zaplatený súdny poplatok predstavuje finančné prostriedky, na vrátenie ktorých má účastník konania legitímnu nádej za splnenia zákonných podmienok, preto ich možno podradiť pod pojem majetok, resp. vlastnícke právo, ktorému je v súlade s judikatúrou ústavného súdu ako aj ESĽP poskytovaná ochrana. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď uznesením konanie zastavil (v súlade s ods. l v spojitosti s ) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania bez toho, aby súčasne rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi. Zdôraznil, že ust. a jasne uvádzajú dôvody, pre ktoré mal byť súdny poplatok žalobcovi vrátený, pričom o vrátení súdneho poplatku rozhoduje súd spravidla uznesením, v ktorom rozhoduje o zastavení konania. Poukázal tiež na to, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia iba stroho odvoláva na ust. 257 , pričom ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Žalobca preto považoval rozhodnutie a postup súdu za nesprávny, nedostatočne odôvodnený a v rozpore s právnym poriadkom.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( v spojení s ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) bez potreby zopakovať alebo dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

Vzhľadom na to, že konanie zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov nepriznal v zmysle ust. .

Posudzujúc odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu je však zrejmé, že žalobca prioritne napáda tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol súčasne so zastavením konania i o vrátení súdneho poplatku v rámci rozhodovania o trovách konania. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi náhradou trov konania a vrátením súdneho poplatku. Každá strana znáša

trovy spojené s jej účasťou v spore, kým spor nie je skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu sporu nahradiť protistrane buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana vynaložila. Zaplatenie náhrady trov konania je nerozlučne spojené so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá so svojím nárokom zvíťazila, dostala späť vynaložené trovy. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane. Náhrada trov konania sa totiž realizuje vo vzťahu medzi stranami sporu a súd môže v režime až 257 a priznať strane náhradu trov konania len voči protistrane.

Naproti tomu vrátenie súdneho poplatku nepredstavuje náhradu trov konania, ale takáto povinnosť vyplýva súdu zo ( ), pričom o vrátení súdneho poplatku rozhoduje súd ex offo uznesením, ktoré je spravidla, avšak nie nevyhnutne, súčasťou uznesenia o zastavení konania. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku spolu s rozhodnutím o zastavení konania. Uvedený postup súdu, kedy o vrátení súdneho poplatku nerozhodol súčasne s uznesením o zastavení konania, preto nemôže zakladať žiadnu vadu konania.

Navyše, pokiaľ by žalobca v odvolaní napádal výlučne tú skutočnosť, že súd o vrátení súdneho poplatku nerozhodol, je potrebné uviesť, že právna úprava vylučuje možnosť napadnúť odvolaním to, že určitý výrok nebol vydaný, a takéto odvolanie by muselo byť odmietnuté ako neprípustné ( ).

Keďže však žalobca okrajovo namietal, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia iba stroho odvoláva na ust. 257 a rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, odvolací súd dopĺňa nasledovné.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je upravená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa .

V prejednávanej veci súd prvej inštancie s poukazom okolnosti prípadu (konanie zastavilo z dôvodu, že tak ustanovuje osobitný zákon, žiadna zo strán konania procesne nezavinila zastavenie konania a nemala v konaní ani žiaden úspech) považoval za dôvodné aplikovať ust. , ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Podľa cit. ustanovenia , súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť; moderovať možno trovy aj zastaveného konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (porov. napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ).

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danej veci bolo potrebné vziať do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nečinnosti správcu úpadcu (žalovaného), resp. priamo žalovaného, ktorú žalobca ako dominus litis (pán sporu) disponujúci sporom a jeho predmetom, nemal možnosť ovplyvniť, a ktorá zo zákona vyvolala účinky späťvzatia žaloby. Aplikácia ustanovenia na prejednávanú vec, a teda posudzovanie zavinenia sporových strán na zastavení konania výlučne z procesného hľadiska, by za daných okolností nebola možná ani spravodlivá. Súd prvej inštancie správne uprednostnil aplikáciu , pretože stav, ktorý v konaní nastal, bol determinovaný výlučne zmenou právnej úpravy účinnej od 1.1.2020 a nijako nesúvisel s procesnou aktivitou sporových strán. S prihliadnutím na výnimočné okolnosti tohto sporu súd prvej inštancie preto správne rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Z vyššie uvedených dôvodov námietky žalobcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neboli dôvodné, keďže súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keďže v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol daný dôvod na aplikáciu ust. . Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania s použitím ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ust. ), o ktorom nároku v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).