Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-84-2023.pdf
PDF · 107.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/84/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, IČO: 53 503 007, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XX, G., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX, 3/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX, 4/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: Sidor a partneri, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, 5/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX, o usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi pozemku a stavby, o odvolaní žalovanej 4/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/210/2018-364 zo dňa 14. februára 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/210/2018-393 zo dňa 16. mája 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) výrokom I. prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 800 m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných, nasledovne: 1/ D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 2/ A. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 3/ E. E., v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 4/ D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 5/ A. E. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1. Výrokom II. žalovaných 1/ až 5/ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eur nasledovne: D. E. vo výške 2.960 eur, A. E. vo výške 2.960 eur, E. E. vo výške 2.960 eur, D. E. vo výške 2.960 eur, A. E. vo výške 17.760 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobcovi priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie a pred odvolacím súdom proti žalovaným 1/ až 5/ v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaným za finančnú náhradu. Žalobu zdôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako rodinný dom (popis stavby: rodinný dom) so súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba 127 nie je evidovaný na liste vlastníctva. Stavba v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je neoprávnene postavená na pozemku v jeho výlučnom vlastníctve. Tento protiprávny stav pretrváva približne od roku 1992, pričom žalovaní nemajú akýkoľvek záujem na usporiadaní vlastníckych pomerov medzi vlastníkom stavby a pozemku. Žalobca v tejto veci opakovane ústne, ako aj písomne vyzval žalovaných, avšak ku dnešnému dňu bez akejkoľvek odpovede zo strany žalovaných. Ani jeden zo žalovaných ku dnešnému dňu neuhradil akékoľvek, ani čiastočné plnenie
zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu za užívanie pozemku, avšak tento nárok žalobcu bude predmetom samostatného konania. Vzhľadom na dlhodobý spôsob užívania neoprávnenej stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcu, považuje za účelné a racionálne, aby súd vo veci rozhodol takým spôsobom, že pozemok za peňažnú náhradu prikáže do vlastníctva žalovaným v podiele v akom sú spoluvlastníkmi neoprávnenej stavby. Znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti (pozemku) určená vo výške 18.400 eur, ktorá podľa názoru žalobcu predstavuje zároveň aj (skutočnú) trhovú hodnotu nehnuteľnosti (pozemku). Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, nasledovne: D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, A. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, E. E., v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, A. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX- XXX k celku, K. E. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica k celku, spolu 1/1 a určuje, že žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 18.400 eur, nasledovne: D. E. vo výške 1.840 eur, A. E. vo výške 1.840 eur, E. E. vo výške 1.840 eur, D. E. vo výške 1.840 eur eur, A. E. vo výške 1.840 eur, K. E. vo výške 9.200 eur.
3. Žalovaná 4/ k podanej žalobe uviedla, že nikdy ju žalobca nekontaktoval, ani ústne ani písomne. Ani výzva jej nebola nikdy doručená. Žalobca majetok nepriznal (ak bolo jeho vlastníctvo jednoznačne preukázané) a za nehnuteľnosť v k. ú. H. platila daň z pozemku jej matka K. E.. Žalobca poukazuje na dlhodobo neriešený stav, pritom on sám nekonal, vlastníctvo k parcele č. XXXX/XX o výmere 800 m2 sa riešilo až momentom zverejneného návrhu ROEP, preto tvrdenie žalobcu, že sa snažil o usporiadanie vlastníckych a majetkových pomerov sa nezakladá na pravde. Jej matka K. E. bola vždy presvedčená o tom, že parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 800 m2 patrí do jej vlastníctva, celý život ju užívala v dobrej viere a v presvedčení, že pozemok, o ktorý sa príkladne starala celý život a na ktorom spolu s manželom postavili rodinný dom, je jej majetok. Nárok žalobcu na opätovné odkúpenie parcely registra „C“ č. XXXX/XX považuje za neoprávnený.
4. Žalobca k vyjadreniu uviedol, že skutkové a právne tvrdenia žalovanej popiera v celom rozsahu a považuje ich za právne irelevantné a zavádzajúce. V celom rozsahu popiera tvrdenia žalovanej, ktorá uvádza, že jej matka p. K. E. ako žalovaná v 6. rade kúpila predmetnú parcelu č. XXXX/XX v k. ú. H. a zaplatila kúpnu cenu, pričom predmetnú nehnuteľnosť naďalej užívala v dobrej viere ako svoju vlastnú. Tieto klamlivé tvrdenia vyvracia hneď niekoľko skutočností, v prvom rade skutočnosť, že nikdy nedošlo medzi stranami sporu, ani ich právnymi predchodcami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Už v roku 1992 prebiehalo medzi stranami mimosporové rokovanie, titulom ktorého žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na vyporiadanie sporného právneho stavu, a to spôsobom odkúpenia danej parcely p. K. E.. V nadväznosti na túto výzvu p. K. E. reagovala písomne, že má záujem o odkúpenie predmetnej parcely č. XXXX/XX a žiada žalobcu o zaslanie návrhu, resp. ponuky na odkúpenie. Z uvedených listín je nesporné, že už v tom čase (v roku 1992) si bola K. E. skutkovo aj právne vedomá nespornej skutočnosti, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že menovaná danú nehnuteľnosť nikdy nevlastnila, potvrdzuje aj vydanie platobného rozkazu Okresným súdom Nitra v roku 1993 titulom bezdôvodného užívania nehnuteľnosti (pozemku). Podkladom a súčasne predbežnou otázkou pre vydanie platobného rozkazu v prospech žalobcu titulom bezdôvodného užívania nehnuteľnosti je osvedčenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti žalobcom. Vlastnícke právo bolo právoplatne potvrdené aj v rámci „pozemkových úprav ROEP“, ktorý skúmal akékoľvek a všetky právne listiny vo vzťahu k vlastníckemu právu danej parcely a taktiež sa zaoberal pripomienkami a argumentáciou žalovanej, ktorej právny nárok bol popretý v súlade so zákonom a teda je zrejmé, že žalovaní nemajú žiadne vlastnícke, resp. užívacie právo k danej parcele. S poukazom na uvedené je zrejmé, že vyjadrenia žalovanej 4/ sú klamlivé, zavádzajúce a tendenčné v snahe privodiť si priaznivejší výsledok tohto súdneho konania.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením zo dňa 22.12.2021, č. k. 36D/57/2020-71 bola schválená dohoda dedičov, pričom rodinný dom, ktorý je postavený na pozemku žalobcu zdedila v podiele 1 žalovaná v 5. rade. V dôsledku dedičského konania žalobca podaním zo dňa 16.05.2022 navrhol zmenu žaloby tak, že žiadal určiť, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných,
nasledovne: 1/ D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 2/ A. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 3/ E. E., v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 4/ D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 5/ A. E. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1 a určiť, že žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eur, nasledovne: 1/ D. E. vo výške 2.960 eur, 2/ A. E. vo výške 2.960 eur, 3/ E. E. vo výške 2.960 eur, 4/ D. E. vo výške 2.960 eur, 5/ A. E. vo výške 8.880 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu súd prvej inštancie vyzval žalobcu na opravu petitu a uznesením zo dňa 29.11.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že výrokom I. bude rozhodovať, že určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, nasledovne: D. E. v spoluvlastníckom podiele X/ XX-XXX k celku, A. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, E. E., v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, A. E. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1 a výrokom II., určuje, že žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eur, nasledovne : D. E. vo výške 2.960 eur, A. E. vo výške 2.960 eur, E. E. vo výške 2.960 eur, D. E. vo výške 2.960 eur a A. E. vo výške 17.760 eur.
7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 800 m2. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci H., I. J., v katastrálnom území H., zapísanej na LV číslo XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba - rodinný dom 127 nie je evidovaný na LV.
8. Z uznesenia zo dňa 22.12.2021 vyplýva, že pôvodne žalovaná 6/ zomrela a jej podiel v rozsahu 1 nadobudla žalovaná 5/. Podiel na nehnuteľnosti tak bol vyjadrený 1/ D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 2/ A. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 3/ E. E., v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 4/ D. E. v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX k celku, 5/ A. E. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku. Zo znaleckého posudku č. 151/2022 zo dňa 11.05.2022 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 29.600 eur.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1, § 133 ods.2, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal aktuálnym LV č. XXXX, kat. úz. H., že je výlučným vlastníkom parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 800 m2 v podiele 1/1. V nadväznosti na § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona tento údaj na liste vlastníctva súd vyhodnotil ako záväzný údaj. Zákonná domnienka výlučného vlastníctva žalobcu k spornej nehnuteľnosti nebola vyvrátená ani zo strany žalovaných. Žalovaná 4/ nepreukázala, že jej matka (pôvodne žalovaná 6/) predmetnú nehnuteľnosť odkúpila a platila za nehnuteľnosť daň z nehnuteľnosti, sama uviedla, že bol dvakrát podaný návrh na vklad, ale ani v jednom prípade nebola nehnuteľnosť zavkladovaná.
10. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca kontaktoval žalovanú 6/ podaním zo dňa 26.05.1992 s tým, že ako vlastník parc. č. XXXX/XX zapísanej v pzkn. vložke XXX (t. č. na LV č. XXXX, parcela reg. „E“) mal záujem predmetnú nehnuteľnosť odpredať žalovanej 6/. Tá podaním zo dňa 28.05.1992 oznámila žalobcovi, že akceptuje ponuku žalobcu, s tým, že žiada o predloženie konkrétnej ponuky a návrhu na uzavretie dohody o odpredaji nehnuteľnosti. Ďalej v podaní uviedla, že už od matky žalobcu žiadala odpredaj, ale túto nehnuteľnosť nepripravila tak, aby mohlo dôjsť k realizácii jej ponuky. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovanej 4/, že jej matka považovala predmetnú nehnuteľnosť za vlastnú je nelogické, nakoľko k odpredaju nehnuteľnosti ani v roku 1992 a ani skôr nedošlo, čiže pôvodná žalovaná 6/, t. j. matka žalovanej 4/ nikdy nebola vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní 1/ a 4/ svoje tvrdenie, že podpis na podaní na č. l. 135 nie je ich matky, žiadnym spôsobom nepreukázali.
11. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie mal za preukázané vlastnícke právo žalobcu k pozemku ako aj vlastnícke právo žalovaných k rodinnému domu, ktorý stojí na uvedenom pozemku žalobcu.
Vzhľadom na situáciu, keď stavba rodinného domu bola zriadená na cudzom pozemku, súd prvej inštancie po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo odstránenie stavby účelné. Uzavrel, že hospodársky význam stavby je veľký, pretože slúži na bývanie, pričom samotný žalobca v rámci usporiadania vlastníckych vzťahov presadzoval riešenie, ktorým by svoj pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných, prípadne, by stavbu odkúpil on sám. Súd prvej inštancie v danom prípade mal za to, že najúčelnejším usporiadaním vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovanými ako vlastníkmi stavby je prikázať tento pozemok do vlastníctva žalovaných. Aj keď uvedený prípad nie je obvyklý, v zmysle § 135c ods. 3 OZ takýto postup prichádza do úvahy. Vzhľadom k tomu prikázal predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalovaných, ktorých zaviazal zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu, pri určení ktorej vychádzal zo znaleckého posudku zo dňa 11.05.2022, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 29.600 eur. Súd prvej inštancie na záver uviedol, že okrem žalovanej 1/ a 4/, ostatní žalovaní boli v spore nečinní a neprodukovali žiadne dôkazy, hoc podľa vyjadrenia žalovanej 4/ túto nehnuteľnosť výsostne obýva žalovaná 5/, ktorá má aj najvyšší spoluvlastnícky podiel.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.
13. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná 4/ proti výroku III. o trovách konania, ktorý žiadala zmeniť tak, že súd prizná žalobcu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % bez určenie spoločne a nerozdielne. Uviedla, že súd prvej inštancie mal aplikovať § 257 CSP. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Trovy vynaložené stranou konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Podľa jej názoru za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať dôvody, pre ktoré sa uskutočnilo odvolacie konanie v prejednávanej veci. Žalobca sa domáhal žalobou celkom nevykonateľného súdneho rozhodnutia, čo muselo byť korigované až postupom po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a len v dôsledku zlyhania žalobcu. Poukázala na to, že žalobca požiadal o zmenu žaloby dňa 16.05.2022, súd pripustil zmenu petitu uznesením dňa 17.05.2022, na pojednávaní dňa 31.05.2022 žalobca nevykonal nápravu vadného petitu a súd prvej inštancie na základe neho vo veci rozhodol. Krajský súd v Nitre zrušil uznesenie o pripustení zmeny žaloby a aj rozsudok súd prvej inštancie. Následne žalobca opravil petit v časti výšky finančného vyporiadania. Podľa názoru žalovanej 4/ žalobca si uplatnil svoje právo nesprávne, bez náležitej starostlivosti, čím spôsobil odvolacie konanie, preto by mu trovy odvolacieho konania nemali patriť. Vytkla súdu prvej inštancie, že k uvedeným skutočnostiam neprihliadol a jeho rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené.
14. K odvolaniu žalovanej 4/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že je nesporné, že vo veci bol úspešný v celom rozsahu a že ešte pred podaním žaloby sa snažil o mimosúdne vyporiadanie veci. Napriek tomu žalovaní jeho snahu ignorovali a preto zapríčinili vznik a vedenie tohto konania. Počas celého konania trval na podanom návrhu a uviedol, že je pripravený sa dohodnúť a vec ukončiť, na čo však žalovaní nereagovali, naďalej pokračovali vo vedení konania a teda navyšovaniu trov konania. Poukázal na to, že práve žalovaní dlhoročne vedome užívali predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek protiplnenia a tým sa vedome na jeho úkor obohacovali, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia § 257 CSP je v tomto prípade absurdná. Taktiež poukázal na to, že odvolací súd konštatoval, že došlo k porušeniu ustanovení o vedení konania a i nato, že žalovaná 4/ mala možnosť v konaní reagovať a namietnuť vadu v petite žaloby. Keďže tak neurobila, má rovnakú mieru zodpovednosti na vedení konania ako súd, či on sám.
15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
17. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
18. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
19. Súd je vždy povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prípadne jeho zmätočnosť a nejasnosť je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
21. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
22. V predmetnej veci súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil stručne iba s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne. Ustanovením § 257 CSP sa nezaoberal.
23. Súd prvej inštancie postupom priečiacom sa ustanoveniu § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vylúčil aplikáciu § 257 CSP, s ktorého použitím by sa v danom prípade spájalo i právo strán vyjadriť sa k tomuto ustanoveniu (§ 382 CSP). Pokiaľ sa súd odmietne, príp. opomenie, v rámci rozhodovania o trovách
konania, zaoberať sa možným použitím § 257 CSP, resp. v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom naň nereflektuje, dochádza tým, podľa názoru odvolacieho súdu, k porušeniu práva tejto strany na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tým k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Táto procesná vada je potom okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
24. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 14/99 z 1. septembra 2000). 25. Mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej strany, či účastníka konania (zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané výnimočné moderačné dôvody. Za také možno považovať najmä neprimeranú tvrdosť priznania náhrady trov konania, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a iné. Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému subjektu neprizná. Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení musí skonštatovať, že nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 CSP a z tohto dôvodu zotrváva na prvotne (pôvodne) deklarovanom závere o náhrade trov konania. Bez úvahy súdu o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia (§ 257 CSP) v prípade aplikácie § 255 a 256 ods. 1 CSP nie je možné považovať rozhodnutie súdu o trovách konania za náležite odôvodnené, teda také, ktoré jasne dáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o náhrade trov konania. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak má byť rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Zo súdnej praxe 4/2021, č. 34, IV. ÚS 480/2018). Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia § 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené (I. ÚS 153/2018).
26. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie neposúdil pri rozhodovaní nároku na náhradu trov konania možné použitie § 257 CSP, odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o trovách konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať možným použitím § 257 CSP tak ohľadne trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania (najmä predchádzajúceho) a vyporiada sa so všetkými tvrdeniami a námietkami žalovanej 4/ v odvolaní. Svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).