Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-210-2018.pdf
PDF · 133.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/210/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený JUDr. Dalibor Motyčka, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 52, IČO: 50 364 502, proti žalovaným: X/T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., F. B. XX, X/F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, X/A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, X/T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zast. advokátskou kanceláriou Q. a partneri, s.r.o., so sídlom I. X/A, O., IČO: 52 635 970, 5/F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. XXX, o usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi pozemku a stavby, takto
rozhodol:
I. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 800 m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných, nasledovne: 1/ T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 2/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 3/ A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 4/ T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 5/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1. II. Žalovaní v 1. až 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eur nasledovne: T. A. vo výške 2.960 eur, F. A. vo výške 2.960 eur, A. A. vo výške 2.960 eur, T. A. vo výške 2.960 eur, F. A. vo výške 17.760 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie a pred odvolacím súdom proti žalovaným v 1. až 5. rade v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaným za finančnú náhradu. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je výlučným (1/1) vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 800 m2. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako rodinný dom (popis stavby: rodinný dom) so súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba 127 nie je evidovaný na liste vlastníctva. Stavba v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je neoprávnene postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tento protiprávny stav pretrváva približne od roku 1992, pričom žalovaní nemajú akýkoľvek záujem na usporiadaní vlastníckych pomerov medzi vlastníkom stavby a pozemku. Žalobca v tejto veci opakovane ústne, ako aj písomne vyzval žalovaných, avšak ku dnešnému dňu bez akejkoľvek odpovede zo strany žalovaných, v dôsledku uvedených skutočností je žalobca nútený v záujme ochrany svojich práv a chránených záujmov podať túto žalobu. Už v roku 1993 bol Okresným súdom Nitra vydaný Platobný rozkaz o zaplatenie 1.600 SK s príslušenstvom proti žalovanému v 6. rade, titulom bezdôvodného užívania predmetného pozemku. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že minimálne žalovanému v 6. rade je už viac ako 25 rokov dobre známy sporný skutkový a právny stav ohľadom predmetných nehnuteľností, pričom je opodstatnené sa domnievať, že tento stav je známy aj ostatným spoluvlastníkom, nakoľko sa jedná o vzájomne blízke osoby (rodinných príslušníkov). Je nutné uviesť, že ani jeden zo žalovaných ku dnešnému dňu neuhradil akékoľvek, ani čiastočné plnenie zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu za užívanie pozemku, avšak tento nárok žalobcu bude predmetom samostatného konania. Dlhodobo udržiavaný sporný právny stav predstavuje významný zásah do majetkových práv žalobcu a súčasne ho dlhodobo udržuje v stave právnej neistoty v otázke ochrany jeho vlastníckych a majetkových práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Existencia stavby postavenej na pozemku bez právneho titulu je neoprávnenou stavbou podľa stavebného zákona v znení Občianskeho zákonníka, pričom žalobca sa touto žalobou domáha súdnej ochrany jeho vlastníckych práv. Vzhľadom na dlhodobý spôsob užívania neoprávnenej stavby na pozemku vo vlastníctve žalobcu, považuje za účelné a racionálne, aby súd vo veci rozhodol takým spôsobom, že pozemok za peňažnú náhradu prikáže do vlastníctva žalovaným v podiele v akom sú spoluvlastníkmi neoprávnenej stavby. V nadväznosti na vyššie uvedené nechal žalobca vypracovať Znalecký posudok číslo 398/2018, ktorý vyhotovil znalec D.. X. V., ev. číslo XXXXXX. Znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti (pozemku) určená vo výške 18.400 eur, ktorá podľa názoru žalobcu predstavuje zároveň aj (skutočnú) trhovú hodnotu nehnuteľnosti (pozemku). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd Nitra vydal rozsudok, ktorým určí, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, nasledovne: T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, K. A. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica k celku, spolu 1/1 a určuje, že žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 18.400 eur, nasledovne: Alena Kovalčíková vo výške 1840 eur, F. A. vo výške 1840 eur, A. A. vo výške 1840 eur, T. A. vo výške 1840 eur eur, F. A. vo výške 1840 eur, K. A. vo výške 9200 eur.
2. Žalovaná v 4. rade k podanej žalobe uviedla, že tvrdenie žalobcu,že predmetnú stavbu (rodinný dom) užíva dlhodobo a vedome bez akéhokoľvek právneho titulu sa nezakladá na pravde, je spoluvlastníčkou stavby na základe dedičského konania D XXXX/XX, LV č. XXX, ktorý žalobca sám doložil k žalobe. Žiadna iná výzva resp. listina na usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi stavby a pozemku jej doručená nebola. Nikdy ju žalobca nekontaktoval, ani ústne ani písomne. Ani výzva jej nebola nikdy doručená. Žalobca majetok nepriznal (ak bolo jeho vlastníctvo jednoznačne preukázané) a za nehnuteľnosť v k. ú. J. platila daň z pozemku jej matka K. A., túto skutočnosť potvrdila aj Obec J. pri namietaní návrhu ROEP. Žalobca poukazuje na dlhodobo neriešený stav, pritom on sám nekonal, vlastníctvo k parcele č. XXXX/ XX o výmere 800 m2 sa riešilo až momentom zverejneného návrhu ROEP, preto tvrdenie žalobcu, že sa snažil o usporiadanie vlastníckych a majetkových pomerov sa nezakladá na pravde. V uplatňovanom nároku žalobcu sú rozpory, v návrhu ROEP namietal parcelu č. XXXX/X o výmere 819 m2, v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX je vo fotodokumentácii uvádzaná: parcela č. XXXX/X, pritom v texte parcela č. XXXX/XX, v dedičskom konaní č. D-XXXX/XXXX - XX/XX (PKV 860 pod B6 a PKV 860 pod B10) parcela č. XXXX/XX a pani Q. bola vlastníčkou parcely č. XXXX/XX roľa o výmere 2034 m2 (PKV 860 pod B6). Chybný zápis vykonal Okresný úrad Nitra Katastrálny odbor v tom, že parcelu č. XXXX/XX o výmere 2034 m2 mal na základe geometrického plánu č. 3555922-413-005 zo dňa 26.04.1955 a ČD 794/56, ktorým sa zrušilo spoluvlastníctvo parcely č. XXXX/X o výmere 4994 m2 manželov K. a M. O. a pani P. Q., v celosti odpísať z PKV Č. XXX - A. majetková podstata v poznámke B 11, 12 a B. vlastníctvo radové číslo 11. a 12. do novovytvorenej PKV č. XXXX tak, ako v celosti odpísal parcelu č. XXXX/X o výmere XXXX m2 z PKV č. XXX - A. majetková podstata v poznámke B 8, 9 a B. vlastníctvo radové číslo 8. a 9. do novovytvorenej PKV č. XXXX (podotýka, že tento zápis a vytvorenie PKV č. XXXX museli byť urobené až na základe ROEP, pretože v tejto PKV č. XXXX nie sú prevedené žiadne iné zápisy a PKV sa na základe ROEP uzavrela. Odpoveď na otázku, akým zápisom bolo prevedené vlastníctvo na dedičku D.. F. O., nedostala, napriek tomu sa vyriešila námietka k návrhu ROEP podaná D.. O. na parcelu č. XXXX/X o výmere 820 m2 (teda namietala svoje vlastníctvo, je vlastníčkou parcely č. XXXX/ X) a zároveň sa vyriešila aj námietka k návrhu ROEP podaná F. Q. na parcelu č. XXXX/X o výmere 819 m2 napriek tomu, že jeho matka bola vlastníčkou už iba parcely č. XXXX/XX o výmere 2034 m2 a aj napriek vydanej verejnej listiny H. úradu Z. katastrálny odbor - identifikácia parcely registra C č. XXXX/ XX o výmere 800 m2 zo dňa 08.01.2014, v prospech pána F. Q., ale už ako parcela registra E o výmere 800 m2. Námietka pani K. A., ktorá podala námietku na parcelu č. XXXX/XX o výmere 800 m2 a ktorá
ani nebola predmetom návrhu ROEP, bola zamietnutá. Sporným zápisom katastrálneho odboru zostáva zápis v PKV č. XXX - B. vlastníctvo pod B10 z ad 5/a,b, ktorým sa vložilo vlastnícke právo v 8/14 pre pani P. Q. (toto vlastníctvo uvádza dedič pán F. Q. v dedičskom konaní D-1647/1983-38/84 PKV 860 pod B 10) a nevysvetliteľným zápis katastrálneho odboru v PKV č. XXX - B. vlastníctvo radové číslo 13, ktorým sa parcela č. XXXX/XX o výmere 800 m2 zapísala späť do PKV Č. XXX ako pre doterajších vlastníkov v tomže ich vyznačenom pomere. Zápis ústne žiadala vysvetliť na Okresnom úrade Nitra katastrálny odbor, nebolo jej vyhovené, podľa údajov katastrálneho odboru boli vlastníkmi manželia K. a M. O., tento údaj sa potvrdil pri podaných námietkach k návrhu ROEP. Následne, teda až po zápise vlastníctva k parcele č. XXXX/XX o výmere 2034 m2 v PKV č. XXXX v prospech pani P. Q., mal byť vykonaný nový zápis vlastníctva na základe geometrického plánu č. 109-920-207-62 zo dňa 03.07.1962 preneseného do mapového operátu ako stavebné pozemky (k vypracovaniu geometrického plánu bola podaná žiadosť' na ONV Nitra pôdohospodársky odbor v Nitre) nasledovne: pre manželov A. parcela č. XXXX/XX o výmere 1234 m2 a manželov Krajinčákových parcela č. XXXX/XX o výmere 800 m2. Pre správnosť a poriadok uvádza, že pozemok, parcelu registra „C“ č. XXXX/XX v k. ú. J., kúpila po vzájomnej dohode s pani P. Q. jej matka K. A. spolu s manželom A. A.. Zaplatila dohodnutú sumu k jej rukám, tzv. neperfektná zmluva, zaplatila vyhotovenie geometrického plánu č. 109-920-207 62 zo dňa 03.07.1962 na rozdelenie parcely č. XXXX/XX o výmere 2034 m2 na dva stavebné pozemky a to parcely č. XXXX/XX o výmere 1234 m2, ktorú kupovali manželia A. a parcely č. XXXX/XX o výmere 800 m2, ktorú kupovali manželia A. a zaplatila aj ťarchu - na základe výkazu nedoplatkov, uvalenú na predmetnú nehnuteľnosť, inak by sa predaj role č. XXXX/XX o výmere 2034 m2 nemohol uskutočniť'. V zmysle uvedených skutočnosti jej matka, K. A., bola preto vždy a stále aj je presvedčená o tom, že parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 800 m2 patrí do jej vlastníctva, celý život ju užívala v dobrej viere a v presvedčení, že pozemok, o ktorý sa príkladne starala celý život a na ktorom spolu s manželom postavili rodinný dom, je jej majetok. Nárok žalobcu na opätovné odkúpenie parcely registra „C“ č. XXXX/ XX považuje za neoprávnený a napriek svojmu zdravotnému stavu je rozhodnutá na súde vypovedať. Nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu.
3. Žalobca k vyjadreniu uviedol, že skutkové a právne tvrdenia žalovanej popiera v celom rozsahu a považuje ich za právne irelevantné a zavádzajúce. V celom rozsahu popiera tvrdenia žalovanej, ktorá uvádza, že jej matka p. K. A. ako žalovaná v 6. rade kúpila predmetnú parcelu p. č. XXXX/XX v k.ú. J. a zaplatila kúpnu cenu, pričom predmetnú nehnuteľnosť naďalej užívala v dobrej viere ako svoju vlastnú. Tieto klamlivé tvrdenia vyvracia hneď niekoľko skutočností, v prvom rade skutočnosť, že nikdy nedošlo medzi stranami sporu, ani ich právnymi predchodcami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. V prípade, ak žalovaná disponuje uzatvorenou kúpnou zmluvou alebo iným preukázateľným právnym úkonom spôsobilým dosiahnuť prevod vlastníckeho práva, týmto ju vyzýva na predloženie originálu takéhoto dvojstranného právneho úkonu. Ďalej uvádza, že už v roku 1992 prebiehalo medzi stranami mimosporové rokovanie, titulom ktorého žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na vyporiadanie sporného právneho stavu, a to spôsobom odkúpenia danej parcely p. K. A.. V nadväznosti na túto výzvu p. K. A. reagovala písomne, že má záujem o odkúpenie predmetnej parcely p.č. XXXX/XX a žiada žalobcu o zaslanie návrhu, resp. ponuky na odkúpenie. Z uvedených listín je nesporné, že už v tom čase (v roku 1992) si bola žalovaná v 6. rade skutkovo aj právne vedomá nespornej skutočnosti, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, akýkoľvek právny nárok k tejto nehnuteľnosti nemá a stavbu umiestnenú na tejto parcele užíva bez právneho titulu. Zastáva názor, že pokiaľ by žalovaná v 6. rade považovala danú nehnuteľnosť za svoju vlastnú, v žiadnom prípade by nepristúpila na „duplicitné“ odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti, a teda aj duplicitné zaplatenie kúpnej ceny. Taktiež je na mieste sa domnievať, že pokiaľ by žalovaná v 6. rade mala toho času akýkoľvek právny (vlastnícky) nárok k danej nehnuteľnosti už pri mimosúdnom rokovaní by týmto argumentovala a svoj nárok by uplatnila v rámci ňou iniciovaného súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že žalovaná v 6. rade danú nehnuteľnosť nikdy nevlastnila, ani k nej nemala žiadny právny vzťah v neposlednom rade potvrdzuje aj vydanie platobného rozkazu Okresným súdom Nitra v roku 1993 titulom bezdôvodného užívania nehnuteľnosti (pozemku). Podkladom a súčasne predbežnou otázkou pre vydanie platobného rozkazu v prospech žalobcu titulom bezdôvodného užívania nehnuteľnosti je osvedčenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti žalobcom. V zmysle uvedeného považuje za nesporné, že žalovaná v 6. rade „minimálne“ v roku 1992 počas mimosúdnych rokovaní mala vedomosť o spornom právnom stave vyplývajúcom z vlastníckeho práva k stavbe a pozemku, nárok žalobcu bol potvrdený rozsudkom Okresného súdu Nitra, pričom tento právny stav pretrváva ku dnešnému dňu. Vlastnícke právo bolo právoplatne potvrdené aj v rámci „pozemkových úprav ROEP“, ktorý skúmal akékoľvek a všetky právne listiny vo vzťahu k vlastníckemu právu danej
parcely a taktiež sa zaoberal pripomienkami a argumentáciou žalovanej, ktorej právny nárok bol popretý v súlade so zákonom a teda je zrejmé, že žalovaní nemajú žiadne vlastnícke, resp. užívacie právo k danej parcele. S poukazom na uvedené je zrejmé, že vyjadrenia žalovanej v 4. rade sú klamlivé, zavádzajúce a tendenčné v snahe privodiť si výsledok priaznivejší výsledok tohto súdneho konania, a to aj za cenu zavádzania súdu. Taktiež poukazuje na klamlivé vyjadrenia žalovanej, ktorá na strane jednej uvádza, že o spornom skutkovom a právnom stave, ktorý je predmetom tohto konania nevedela a na strane druhej uvádza, že už v rámci ROEP podávala námietky, resp. pripomienky ohľadom vlastníckeho práva k danej parcele, čím mala vedomosť, že nie je jej vlastníkom a teda stavba stojí na parcele žalobcu.
4. Žalovaná v 4. rade k vyjadreniu uviedla, že má dôvod domnievať sa, že v záujme žalobcu nie je usporiadanie práv medzi stranami sporu, ale získanie finančnej hotovosti. Žalobca ju nikdy nekontaktoval, ani ústne ani písomne a nebola jej doručená ani výzva. Požiadala o preverenie doručenia výzvy a zásielka bola žalobcovi vrátená spať - adresát neznámy (potvrdenie tvorí prílohu). Tvrdenie žalobcu, že podávala námietky v rámci ROEP sú nepravdivé, námietku k ROEP podávala matka žalovaná X/K. A.. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálny odbor C 227/14-37 ako aj Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností Co 1/2015 2/Br bolo doručované iba účastníkom konania, nie vlastníkom stavby - rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX. Tvrdenie žalobcu, že niky nedošlo medzi stranami sporu, ani ich právnymi predchodcami k uzatvoreniu dohody o kúpe pozemku parcely č. XXXX/XX, je tvrdenie proti tvrdeniu. Vyjadrenie jej matky X/K. A. je jednoznačné a presvedčivé, s pani P. Q. sa ústne dohodli a požadovanú sumu vyplatila osobne k jej rukám. A ani ponuku pani D.. O. (podotýka, že bola členkou komisie ROEP), na odpredaj parcely č. XXXX/XX zapísanej podľa Okresného úradu Nitra katastrálny odbor na manželov O., nevyužila vo svoj prospech, ale opätovne potvrdila, že predmetnú parcelu kúpila od pani P. Q.. Súčasne zaplatila vyhotovenie geometrického plánu na rozdelenie parcely č.XXXX/XX a zaplatila aj ťarchu vo výške 770 Kčs evidovanú v hlavnej PKV č.XXX pod C. Ťarchy a vedľajšej PKV č. XXXX pod C. Ťarchy. Na základe výmazu exekučného záložného práva v PKV č.XXXX, bola parcela č.XXXX/XX nesprávne zapísaná v prospech manželov O.. V zmysle uvedeného žiada, aby ONV katastrálny odbor predložil listinu o zápise vlastníctva k parcele č. XXXX/XX o výmere 819 m2 v prospech manželov O.. V PKV č. XXXX je iba jediný záznam pod B. Vlastníctvo z roku 1956. Žalobca sa odvoláva na platobný rozkaz z roku 1993. Vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX bolo zapísané na list vlastníctva č. XXXX na základe Rozhodnutia Okresného úradu Nitra katastrálny odbor C 227/14-37 a Rozhodnutia Okresného úradu Nitra, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností Co 1/2015-2/Br, právoplatného dňa 04.02.2015. Žiada žalobcu o predloženie listiny, ktorá bola podkladom pre zápis vlastníctva k parcele č.XXXX/ XX v dedičskom konaní žalobcu. Žalobca predložil korešpondenciu z roku 1992 medzi advokátskou kanceláriou P.. A. B. a pani K. A., podpis na liste zo dňa 28.05.1992 sa nezhoduje s podpisom žalovanej v 6. rade.
5. Uznesením zo dňa 24.3.2020, č.k. 7C/210/2018-202 súd konanie prerušil do skončenia dedičského konania, nakoľko žalovaná v 6. rade zomrela dňa X.X.XXXX.
6. Uznesením zo dňa 22.12.2021, č.k. 36D/57/2020-71 bola schválená dohoda dedičov, pričom rodinný dom, ktorý je postavený na pozemku žalobcu zdedila v podiele 1 žalovaná v 5. rade.
7. V dôsledku dedičského konania žalobca podaním zo dňa 16.5.2022 navrhol zmenu žaloby v nasledovnom znení: súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku: Zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, nasledovne: X/T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 2/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 3/ A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, X/Adriana A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, X/F. A. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1. Súd určuje, že žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eur, nasledovne: 1/ T. A. vo výške 2.960 eur, 2/ F. A. vo výške 2.960 eur, 3/ A. A. vo výške 2.960 eur, 4/ T. A. vo výške 2.960,- EUR, X/F. A. vo výške 8.880 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
8. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý neprítomnosť žalobcu ospravedlnil a v prítomnosti žalovanej v 4. rade, zvyšní žalovaní svoju neprítomnosť neospravedlnili.
9. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že návrh žalobcu vyplýva zo zisteného skutkového stavu veci. Žalobca je otvorený aj mimosúdnemu vyriešeniu predmetného sporu, avšak aj s poukazom na vydarenie žalovanej v 4. rade, keď nie je predpoklad akejkoľvek dohody a možného spoločného stretnutia s ostatnými žalovanými, je takýto postup asi v nedohľadne. V krajnom riešení žalobca pripúšťa aj možnosť odkúpenia rodinného domu za náhradu. Vychádza z právneho stavu, ako je to uvedené v katastri nehnuteľností a preto navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle pripustenej zmeny žaloby. Žalovaní do dnešného dňa nepodali žalobu o určenie vlastníckeho práva. V roku 1992 prebehol prvý súd, kde súd skonštatoval, že žalobca je legitímnym vlastníkom. Následne ten kontaktoval pôvodnú žalovanú v 6. rade na odkúpenie. Vlastnícke právo bolo deklarované v rámci ROEP-u. Poukazuje na to, že účinky nadobudnutia vlastníckeho práva nastávajú buď vkladom do katastra nehnuteľností alebo v minulosti do Štátneho notárstva. Pokiaľ nedošlo k zavkladovaniu práva predpokladá sa, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a nezakladá sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Argumentácia žalovanej je účelová. Aktuálny právny stav trvá cca 30 rokov, počas ktorého nedošlo k vysporiadaniu vlastníctva a ani k refundácii. Na súde bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Čo sa týka vady parcely č. XXXX/X v ZP, táto je uvedená len vo fotografickej časti, nie v textovej. Z uvedeného dôvodu ide o chybu v písaní. 10. Žalovaná v 4. rade na pojednávaní uviedla, že mama tvrdila, že pani Q. zaplatila kúpnu cenu a bola spísaná aj kúpna zmluva, ale tá nebola zavkladovaná na Štátnom notárstve. V roku 1956 sa zadeľovala celá parcela a polka z nej bola následne zapísaná v prospech O. a nie v prospech Q. - ide o prac. č. XXXX/XX. Táto sporná parcela sa žalobcovi zapísala až po uzatvorení ROEP-u. Mama zomrela s tým, že je to jej, tvrdila, že to zaplatila, ale nebolo to prepísané. Na katastri bolo povedané, že návrh bol podaný 2 krát, tak nevie, prečo sa to nezapísalo. V ZP, ktorý si dal žalobca vypracovať je opäť uvedená parc. č. XXXX/X, ktorá patrí O.. Prečo prevod nebol schválený, to nevie, možno kvôli ťarche pani Q., ktorá ju ale následne vyplatila. V záverečnej reči uviedla, že mama už za parcelu raz zaplatila a nemyslí si, že nárok je legitímny.
11. Súd v rámci dokazovania vykonal výsluch žalovanej v 4. rade, oboznámil sa s vyjadrením zástupcu žalobcu ako aj so žalobou a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu, zistil skutkový a právny stav a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.6.2022 tak, že výrokom I. prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra "E" č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 800 m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných, nasledovne: 1/ T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 2/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 3/ A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 4/ T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 5/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1, výrokom II. rozhodol, že žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eur nasledovne: T. A. vo výške 2.960 eur, F. A. vo výške 2.960 eur, A. A. vo výške 2.960 eur, T. A. vo výške 2.960 eur, F. A. vo výške 8.880 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom III. priznal žalobcovi trovy konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 28.9.2022 tak, že výrokom I. rozhodol, že uznesenie sudu prvej inštancie č. k. 7C/210/2018-259 zo dňa 17.05.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a výrokom II. rozhodol, že rozsudok sudu prvej inštancie č. k. 7C/210/2018-275 zo dňa 28.06.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, keď pripustil zmenu žaloby navrhovanú žalobcom, pričom žalobný návrh je nevykonateľný z dôvodu jeho vnútorného rozporu. Tento vnútorný rozpor spočíva v rozpore celkovej výšky finančnej náhrady žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi vo výške 29.600 eur a vyčíslenej výšky finančnej náhrady, ktorú je povinný zaplatiť každý zo žalovaných podľa spoluvlastníckeho podielu k nadobúdanej spornej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda nemožno konštatovať, že žalobný návrh formulovaný v návrhu na zmenu žaloby spĺňal všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť, od ktorých závisí a na ktorú nadväzuje jeho materiálna vykonateľnosť. Keďže súd prvej inštancie neodstránil vnútornú rozpornosť navrhovaného petitu zmenenej žaloby, materiálna nevykonateľnosť žalobného návrhu sa premietla i do výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorý je vo výroku II. o povinnosti úhrady finančnej náhrady žalobcovi žalovanými nevykonateľný.... v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu na odstránenie chyby v žalobnom návrhu žiadanej zmeny žaloby, opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby a vo veci samej opätovne rozhodne.
12. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyzval žalobcu na opravu petitu a uznesením zo dňa 29.11.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že výrokom I. bude rozhodovať, že určuje, že nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXX/XX, druh pozemku: Zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, nasledovne : - T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, - F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, - A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10- ina k celku, - T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, - F. A. v spoluvlastníckom podiele 3/5- iny k celku, spolu 1/1 a výrokom II, určuje, že žalovaní v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi ako ustupujúcemu vlastníkovi finančnú náhradu vo výške 29.600 eura, nasledovne : T. A. vo výške 2.960 eura, F. A. vo výške 2.960 eura, A. A. vo výške 2.960 eura, T. A. vo výške 2.960 eura a F. A. vo výške 17.760 eura.
13. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti PZ žalobcu a žalovanej v 1. rade.
14. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, pri dedičskom konaní vyšlo najavo, že predmetná nehnuteľnosť im nepatrí, ale to sa odstránilo a naďalej trvá na tom, že podpis na podaní zo dňa 28.05.1992, ako odpoveď žalobcovi zo strany jej matky, nie je jej podpisom. Nerozumie prečo to riešia teraz a nie ešte počas života matky jej mamy.
15. Súd v rámci doplneného dokazovania sa oboznámil sa s vyjadrením zástupcu žalobcu, vyjadrením žalovanej v 1. rade ako aj so žalobou a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil skutkový a právny stav.
16. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 800 m2. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísanej na LV číslo XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXXX/XX. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba - rodinný dom XXX nie je evidovaný na LV.
17. Z uznesenia zo dňa 22.12.2021 vyplýva, že žalovaná v 6. rade zomrela a jej podiel v rozsahu 1 nadobudla žalovaná v 5. rade. Podiel na nehnuteľnosti tak bol vyjadrený X/T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 2/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 3/ A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, X/T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, X/F. A. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku.
18. Zo znaleckého posudku č. 151/2022 zo dňa 11.5.2022 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 29600 eur.
19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
20. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.
22. Podľa 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd z a náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
23. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomer medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmú tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
24. Podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2CSP v nadväznosti na § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý kogentným spôsobom stanovuje spôsob vyporiadania pri stavbe na cudzom pozemku, súd nebol viazaný
žalobou v tom smere, či má dať odstrániť stavbu z nehnuteľnosti alebo má zriadiť vecné bremeno alebo má prikázať stavbu do vlastníctva žalobcu, resp. iným spôsobom usporiadať vzťahy medzi stranami sporu. Súd je viazaný len tým, že ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci J., okres Nitra, v katastrálnom území J., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „E“ číslo XXXX/ XX, druh pozemku: zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 800 m2 a tvrdením, že na nehnuteľnosti je postavená stavba - rodinný dom patriaci žalovaným a to neoprávnene. V nadväznosti na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonník a § 135c Občianskeho zákonníka žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal aktuálnym LV č. XXXX, kat. úz. J., že je výlučným vlastníkom parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 800 m2 v podiele 1/1. V nadväznosti na § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona tento údaj na liste vlastníctva súd vyhodnotil ako záväzný údaj. Zákonná domnienka výlučného vlastníctva žalobcu k spornej nehnuteľnosti nebola vyvrátená ani zo strany žalovaných. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej v 4. rade, že jej matka, pôvodne žalovaná v 6. rade predmetnú nehnuteľnosť odkúpila a platila za nehnuteľnosť daň z nehnuteľnosti, tak nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaná v 4. rade v priebehu celého sporu nepreukázala, ako sama uviedla na pojednávaní, 2x bol podaný návrh na vklad, ale ani v jednom prípade nebola nehnuteľnosť zavkladovaná ako to predpokladá Občiansky zákonník, keď vlastnícke právo sa nadobúda vkladom da katastra nehnuteľností, resp. v minulosti zápisom do Štátneho notárstva. Tu súd poukazuje aj na podanie na c.l. XXX v spise, z ktorého je zrejmé, že žalobca kontaktoval žalovanú v 6. rade podaním zo dňa 26.5.1992 s tým, že ako vlastník parc. č. XXXX/XX zapísanej v pzkn. vložke XXX (t. č. na LV č. XXXX, parcela reg. „E“) mal záujem predmetnú nehnuteľnosť odpredať žalovanej v 6. rade. Tá podaním zo dňa 28.5.1992 oznámila žalobcovi, že akceptuje ponuku žalobcu, s tým, že žiada o predloženie konkrétnej ponuky a návrhu na uzavretie dohody o odpredaji nehnuteľnosti. Ďalej v podaní uviedla, že už od matky žalobcu žiadala odpredaj, ale túto nehnuteľnosť nepripravila tak, aby mohlo dôjsť k realizácii jej ponuky. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalovanej v 4. rade, že jej matka považovala predmetnú nehnuteľnosť za vlastnú je nelogické, nakoľko k odpredaju nehnuteľnosti ani v roku 1992 a ani skôr nedošlo, čiže pôvodná žalovaná v 6. rade, t.j. matka žalovanej v 4. rade, nikdy nebola vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Ak by nadobudla už skôr vlastnícke právo, určite by nežiadala žalobcu o oznámenie konkrétnej ponuky na odpredaj a rovnako by nepoukazovala na to, že už dávnejšie mala snahu dohodnúť sa s matkou žalobcu, avšak k tejto dohode nedošlo. Argument žalovaných v 1. a 4. rade, že podpis na podaní na č.l. XXX nie je ich matky žiadnym spôsobom nepreukázali, tvrdenie musí byť doložené dôkazmi, čo žalované v 1. a 4. rade neurobili. S poukazom na uvedené, súd mal za preukázané vlastnícke právo k pozemku, t.j. jeho výlučným vlastníkom je žalobca, ako aj vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý stojí na uvedenom pozemku žalobcu, t.j. rodinný dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 5. rade. Platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. V danom prípade možno uviesť, že žalované neuniesli dôkazné bremeno v tvrdení, že podpis na listine na č.l. XXX nie je ich matky, t.j. pôvodne žalovanej v 6. rade. Vzhľadom na situáciu, keď stavba rodinného domu bola zriadená na cudzom pozemku, v § 135c Občianskeho zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. V § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka je určené, že vlastník pozemku sa môže na súde domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V danom prípade výstavbu rodinného domu zrealizovali žalovaní, resp. predchodcovia žalovaných. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/432/2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.6.2003, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/178/2005 zo dňa 11. 7. 2005) účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, na čo slúži, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, k tomu, za akých okolností bola stavba zriadená, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník pozemku proti stavbe zakročil. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby, so záujmom na ďalšom využití stavby. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by bolo odstránenie stavby účelné. Súd uzavrel, že hospodársky význam stavby je veľký, pretože slúži na bývanie, pričom samotný žalobca v rámci usporiadania vlastníckych vzťahov presadzoval riešenie, ktorým by svoj pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných,
prípadne, by stavbu odkúpil on sám. Čiže nebolo v záujme žalobcu túto stavbu zo svojho pozemku dať odstrániť. Preto postup podľa § 135c ods. 1 OZ neprichádzal do úvahy. Vlastník pozemku sa môže proti neoprávnenému stavebníkovi domáhať ochrany na súde; súd na návrh môže rozhodnúť tak, že usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ak neprichádza do úvahy odstránenie stavby, ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku. V takom prípade vlastníctvo k stavbe zostáva nezmenené a naďalej je vlastníkom stavby stavebník bez toho, aby súd o tomto vlastníctve ešte rozhodovalo. Keďže v tomto prípade vzniká nesúlad medzi vlastníckym právom k stavbe a vlastníckym právom k pozemku, treba ho riešiť. Súd v danom prípade mal za to, že najúčelnejším usporiadaním vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovanými ako vlastníkmi stavby je prikázať tento pozemok do vlastníctva žalovaných. Aj keď uvedený prípad nie je obvyklý, v zmysle § 135c ods. 3 OZ takýto postup prichádza do úvahy. Pri rozhodovaní o spôsobe usporiadania vzťahov, keď súd v danom prípade nie je viazaný petitom žaloby zohľadnil aj tú skutočnosť, že vlastník pozemku je obmedzený proti svojej vôli, keď na jeho pozemku je postavená cudzia stavba, ktorá mu vlastnícky nepatrí a že za užívanie predmetného pozemku zo strany žalovaných mu nebolo poskytnuté žiadne finančné vyporiadanie, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia v rámci najlepšieho usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a spoluvlastníkmi stavby prikázal predmetnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci J., okres Z., v katastrálnom území Rumanová, zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 800 m2 do podielového spoluvlastníctva žalovaných, nasledovne: 1/ T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 2/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 3/ A. A., v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 4/ T. A. v spoluvlastníckom podiele 1/10-ina k celku, 5/ F. A. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny k celku, spolu 1/1. Nakoľko prikázanie veci je spojené aj s uhradením finančnej náhrady, súd za základ bral znalecký posudok vypracovaný žalobcom dňa 11.5.2022, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 29.600 eur a s poukazom na výšku spoluvlastníckych podielov, súd určil každému žalovanému rozsah finančnej náhrady nasledovne: T. A. vo výške 2.960 eur, F. A. vo výške 2.960 eur, A. A. vo výške 2.960 eur, T. A. vo výške 2.960 eur, F. A. vo výške 17.760 eur (vypočítané (29600:100) = 296 eur ako 1/100 podielu - 1/10 podielu 2960 eura (296 x10), - 3/5 podielu (17760 eur). Súd na záver dodáva, že okrem žalovanej v 1. a 4. rade, žiadny zo žalovaných nemal snahu riešiť tento spor o vlastníctvo, keď v spore boli nečinní a neprodukovali žiadne dôkazy, hoc podľa vyjadrenia žalovanej v 4. rade túto nehnuteľnosť výsostne obýva žalovaná v 5. rade, ktorá má aj najvyšší spoluvlastnícky podiel, čiže tu súd dáva do pozornosti rímsku zásadu, vigilantibus iura scripta sunt t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.