Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27T-50-2019.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
27T/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Ondrejom Hertelom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému U. D., E.. XX.XX.XXXX K. B. S., pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2022 v Galante, takto
rozhodol:
Obžalovaný: U. D., E.. XX.XX.XXXX K. B. S., J. I. J. Č.. XXX, Z. I. D. Č.. XX, S.,
je vinný, že
v dobe od mesiaca máj 2014 do mesiaca február 2017 ako samostatne zárobkovo činná osoba a platiteľ poisteného evidovaný pod menom U. D. I. U.: XXXXXXXX, s miestom podnikania J. XXX, nezaplatil ku dňom splatnosti poistné na sociálne poistenie určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni - pobočka Galanta poistné na sociálne poistenie za samostatne zárobkovo činnú osobu za obdobie od mesiaca máj roku 2014 do mesiaca február roku 2017, okrem mesiacov december roku 2014, december roku 2015 a december roku 2016, čím za uvedené obdobie voči Sociálnej poisťovni a. s. - pobočka Galanta vznikol nedoplatok na poistnom v celkovej výške 4.293,11 eur,
teda
-vo väčšom rozsahu nezaplatil poistné na sociálne poistenie,
čím spáchal
- prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 09.05.2019 na Okresný súd Galanta obžalobu pod č. k. 3Pv 232/17/2202-53 na U. D. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Vzhľadom na neznámy pobyt obžalovaného, súd opatrením rozhodol, že trestné konanie proti obžalovanému sa bude viesť ako proti ušlému.
Súd vec prejednal na hlavnom pojednávaní, pričom vykonával dokazovanie nasledovnými dôkazmi.
Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania vyplynulo, že je živnostník a podniká v oblasti murárstva už do roku 1991. Je si vedomí toho, že od roku 2011 neplatil odvody poistného do Sociálnej poisťovne a jeho dlh činí sumu vo výške 8.590,42 eur. Uvedený dlh mu narástol z toho dôvodu, že sa dostal do zlej finančnej situácie. Dlhodobo rekonštruuje dom v J. S. Z. Č.. XXX, kde má trvalý pobyt. Pred cca štyrmi rokmi mali doma na adrese D. Č.. XX požiar a odvtedy dom rekonštruuje. Každý mesiac musel do domu niečo investovať, aby mohli v dome bezpečne bývať. Jeho manželka si už pár rokov hľadá robotu, ale neúspešne, čiže sa aj o ňu musí finančne starať. Čo sa týka exekúcii, tak tie nemá. Iné pohľadávky nemá. Mesačne zarobí okolo 800-900,- eur. Platí mesačne na plyn okolo 15,- eur, elektrina 100,- eur, voda okolo 50-60,- eur štvrťročne, telefóny okolo 20,- eur, 200,- eur na pôžičky na rekonštrukcie a opravy domu, na kuchyňu, na benzín, na cestu do jeho roboty a podobne. So ženou žije od výplaty k výplate. Majú čo robiť aby sa z jeho platu uživili. Na základe týchto problémov sa mu nepodarilo dodnes svoj dlh voči Sociálnej poisťovni uhradiť, čo je mu veľmi ľúto. Toto však nespravil naschvál, že by nechcel platiť, ale naozaj musel v prvom rade hľadieť na to aby najskôr uživil seba a jeho manželku. Nevie už poriadne ani spať, každý deň je v strese a aby z toho nemal problémy. Dokonca mal asi pred pól rokom infarkt, z týchto problémov a stresov. Každý rok si riadne viedol účtovníctvo. Každý rok riadne podával aj daňové priznania. Účet má v OTP banke, ale na číslo účtu si nespomenie. Okrem toho nemá žiadny účet. Vyživovacie povinnosti na deti nemá. Na otázku, či si necháva posielať mzdu od spoločnosti I. S.. S. X..F.. na účet patriaci C. D. odpovedal, áno. Na výzvu, aby uviedol svoje majetkové pomery uviedol 1 pozemku v obci Trstice, kde začal stavať rodinný dom, ktorý sa mu však dodnes nepodarilo dokončiť, okrem toho nemá žiadny majetok.
Svedkyňa U.. W. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pán D. podniká na základe živnostenského oprávnenia. Pán D. nemá ani prerušenú ani ukončenú živnosť. Dlžné poistné bolo pánovi D. predpísané príslušným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Pán D. si poštu nepreberá avšak sa aplikuje zákonná fikcia doručenia. Toto konkrétne dlžné poistné je vymáhané priamo Sociálnou poisťovňou od novembra 2017. Vymáhanie pohľadávky Sociálnej poisťovne je neúspešné. Po podaní trestného oznámenia vo februári 2018 prišiel osobne pán D. do pobočky Sociálnej poisťovne s tým, že chce splácať dlžné poistné. Pán D. uskutočnil úhrady za obdobie január a február 2011, čo nebolo predmetom trestného oznámenia. Poukázal 2 úhrady v júni a v júli 2017 v celkovej sume 292,70 eur. Pričom tieto úhrady sú už zaúčtované v období, ktoré je predmetom obžaloby, júl a august 2016. Celková suma nedoplatku je 4000,41 eur. Nespomínala si, žeby obžalovaný uviedol z akého dôvodu neplatí poistné a sama to ani nezisťovala. Naposledy bol vo februári 2018 v Sociálnej poisťovni.
Podľa § 268 ods. 2 TP bol prečítaný znalecký posudok vypracovaný znalcom U.. O. L. č. 8/2018 na č.l. 141-202, nakoľko s tým prokurátor a obhajca súhlasili. Z prečítaného znaleckého posudku U.. O. L. č. 8/2018 vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z predložených bankových výpisov OTP banky a.s. od 12.5.2014 do 31.03.2017 na meno C. D., ktorá v Zápisnici o výsluchu svedka dňa 11.5.2018 uviedla, citujem: " platby na účet prichádzali z firmy I. S.. S. X..F.., v ktorej pracoval môj manžel ako živnostník" a z daňových priznaní dane z príjmov fyzických osôb za roky 2011 až 2015. Uvedené doklady sú dostatočným podkladom na zodpovedanie ďalších otázok. Za rok 2016 a 2017 neboli predložené daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb. Za obdobie od septembra 2011 do februára 2017 SZČO U. D. mal dostatok disponibilných finančných prostriedkov na úhradu poistného k jednotlivým dňom splatnosti za mesiace 5/2014 - 11/2014, 1/2015
- 11/2015, 1/2016 - 11/2016, 1/2017 a 2/2017 so splatnosťou 8.3.2017. Z predložených podkladov za rok 2011 až 2013 nie je možné určiť, či SZČO U. D. mal dostatok finančných prostriedkov ku dňu splatnosti poistného za obdobie od septembra 2011 do apríla 2014. Z celkovej nezaplatenej sumy poistného vo výške 8 590,42 EUR za obdobie od 09/2011 do 02/2017 SZČO U. D. disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mohol použiť na úhradu povinných odvodov do Sociálnej poisťovne k dátumom splatnosti za mesiace: máj až november 2014 v celkovej sume 933,94 EUR, od januára do novembra 2015 v celkovej sume 1502,27 EUR, od januára do novembra 2016 v celkovej sume 1564,20 EUR a za január a február 2017 v sume 292,70 EUR, spolu v celkovej sume 4 293,11 EUR, a to s ohľadom na zabezpečenie bežného chodu podnikania. Pri vypracovaní znaleckého posudku v bode 1.2.3.
vychádzala z Oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 23242-1/2017-GA. U. D. je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.08.1991 doteraz. Prehľady o príjmoch a výdavkoch má Sociálna poisťovňa k dispozícii priamo z Daňového riaditeľstva SR, na základe ktorých vznikla platiteľovi poistného odvodová povinnosť za roky 2011,2012,2013,2014,2015,2016 do 30.6.2017. Za obdobie od 09/2011 do 02/2017 je výška nedoplatku na poistnom v sume 8 590,42 EUR. Nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie za obdobie 09/2011- 06/2013 je neúspešne vymáhaný v exekučných konaniach vedených na EÚ O.. Y. B. a EÚ O.. Ľ. Y.. Vymáhanie nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie za obdobie 07/2013 do 06/2016 bolo prevedené na tretiu osobu - spoločnosť M. L. W..S.. Vymáhanie nie je úspešné. V oznámení je uvedené, že Sociálna poisťovňa disponovala informáciou o bankovom spojení: XXXXXXXXXX/XXXX. Bankové výpisy neboli predložené. Na základe predložených dokladov za rok 2011 až 2013 sa nedá určiť, či SZČO mal dostatok finančných prostriedkov (FP) ku dňu splatnosti poistného za jednotlivé obdobia, z ktorých by mohol plniť poistné. SZČO U. D. mal dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mohol k 31.12. uhradiť dlžné poistné do Sociálnej poisťovne za obdobie od septembra do decembra 2011 v celkovej sume 436,28 EUR, za rok 2012 poistné v sume l 351,92 EUR a za rok 2013 poistné v sume l 563,24 EUR a to s ohľadom na zabezpečenie bežného chodu podnikania.
Súd oboznámil na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy s možnosťou procesných strán do nich nazrieť, a to nasledovné listinné dôkazy.
Z uznesenia o pribratí znalca na č.l. 14-15 vyplynulo, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Galante uznesením pribralo do konania znalca U.. O. L.Á. na posúdenie a zodpovedanie odborných otázok.
Z rozpisu pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie na č.l. 61-62 vyplynulo, že ide o pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie proti obžalovanému - rekapitulácia podľa jednotlivých mesiacov, kde celková suma za obdobie od 09/2011 do 02/2017 predstavuje 8.590,42 eur.
Z e-mailovej správy spoločnosti I. S.. S..X..F.. vyplynulo, že obžalovaný v ich spoločnosti pracuje ako SZČO, za vykonané práce vystavil faktúry, ktoré mu boli uhradené nasledovne: r.2011 v sume 10.624,00 EUR r.2012 v sume 9.830,40 EUR r.2013 v sume 9.744,70 EUR r.2014 v sume 9.695,15 EUR r.2015 v sume 9.256,45 EUR r.2016 v sume 10.238,30 EUR r.2017 v sume 11.759,25 EUR 1-6/2018 v sume 5.929,50 EUR Obžalovaný v predmetnej spoločnosti vykonával murárske a pomocné práce, pričom dosahoval priemerné výsledky, hrubšie porušenie alebo iné závažné negatíva neevidujú. Obžalovaný je skromný a jednoduchý človek, o jeho súkromnom živote nemajú žiadne informácie.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že ku dňu 10.9.2018 obžalovaný mal 1 záznam v registri trestov a na páchateľa sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má v registri trestov 1 záznam, a to odsúdenie Okresným súdom Galanta, rozhodnutie sp. zn. 2T/363/1982 zo dňa 14.12.1982, pričom odsúdený sa dňom 19.11.1984 osvedčil a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.
Z aktualizovanej lustrácie - výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nemá žiadny záznam o priestupku.
Z aktualizovanej lustrácie - lustrácia v databáze súdov vyplynulo, že neexistuje také iné súdne konanie, ktoré nie je evidované v registri trestov a zároveň by bolo relevantné.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/36/2015 zo dňa 25.8.2015)
Samotné nesplnenie daňovej povinnosti alebo povinnosti platiť poistné, resp. spôsobenie daňového dlhu alebo dlhu na poistnom nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tdo 62/2011 zo dňa 16.8.2012) Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti obžalovaného z trestného činu podľa § 278 Trestného zákona je solventnosť páchateľa. V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane alebo poistného v lehote jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3To/31/2019 zo dňa 29. 04. 2021)
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, ako je uvedený v obžalobe a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Vina obžalovaného bola spoľahlivo preukázaná výpoveďou svedkyne U.. W. T. na hlavnom pojednávaní, prečítanou výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, prečítaným znaleckým posudkom znalca U.. O. L. č. 8/2018, rozpisom dlhu pohľadávky Sociálnej poisťovne, emailom od BSS spol. s r.o.
Z rozpisu dlhu pohľadávky Sociálnej poisťovne na č.l. 61-62 je zrejmé, že dlh za obdobie máj až november 2014, od januára do novembra 2015, od januára do novembra 2016 a za január a február 2017 bol spolu v celkovej sume 4 293,11 EUR.
Z výpovede svedkyne U.. W. T. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že pán D. podniká na základe živnostenského oprávnenia. Pán D. nemá ani prerušenú ani ukončenú živnosť. Vymáhanie pohľadávky Sociálnej poisťovne je neúspešné. Poukázal 2 úhrady v júni a v júli 2017 v celkovej sume 292,70 eur. Pričom tieto úhrady sú už zaúčtované v období, ktoré je predmetom obžaloby, júl a august 2016. Celková suma nedoplatku je 4000,41 eur. Tu je však potrebné uviesť, že uvedené poistné bolo uhradené až dodatočne, a teda nemá vplyv na znenie skutkovej vety.
Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania na č.l. 38 vyplynulo, že je mu veľmi ľúto, že sa mu nepodarilo vyrovnať svoj dlh voči Sociálnej poisťovni. Toto však nespravil naschvál, že by nechcel platiť, ale naozaj musel v prvom rade hľadieť na to aby najskôr uživil seba a jeho manželku.
Avšak z emailu od I., S. S..X..F. vyplýva, že obžalovanému boli uhradené viaceré faktúry v období od roku 2011 do júna 2018, a teda obžalovaný disponoval dostatočným finančnými prostriedkami.
Súd neuveril tej časti výpovede obžalovaného, že nemal dostatok financií na úhradu dlhu, nakoľko toto jeho tvrdenie je jednoznačne vyvrátené závermi znaleckého posudku Ing. O. L. č. 8/2018 keď v odpovedi na otázku č. 3 uviedla, že obžalovaný disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mohol použiť na úhradu povinných odvodov do Sociálnej poisťovne k dátumom splatnosti za mesiace: máj až november 2014 v celkovej sume 933,94 EUR, od januára do novembra 2015 v celkovej sume l 502,27 EUR, od januára do novembra 2016 v celkovej sume l 564,20 EUR a za január a február 2017 v sume 292,70 EUR, spolu v celkovej sume 4 293,11 EUR, a to s ohľadom na zabezpečenie bežného chodu podnikania.
Súd konanie obžalovaného ustálené v skutkovej vete výroku o vine právne kvalifikoval ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, čo vyplýva z právnej vety výroku o vine rozsudku. Takáto právna kvalifikácia skutku súdom zodpovedá stavu veci a zákonu, keďže obžalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba opomenul splniť povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie vo väčšom rozsahu hoci obžalovaný disponoval finančnými prostriedkami na úhradu. Nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie v sume 4.293,11 eur napĺňa kritérium väčšieho rozsahu, lebo v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona väčším rozsahom sa rozumie suma dosahujúca najmenej 2.660 eur. Tým boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný subjekt. Obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, lebo vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom (objekt) a pre prípad, že to spôsobí, bol s tým uzrozumený, ktorým objektom je záujem štátu na zaplatení poistného na sociálne poistenie.
Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko z hľadiska následku vzhľadom na výšku nedoplatku je potrebné usudzovať na vyššiu spoločenskú závažnosť.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)
Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby určenej v § 278 ods. 1 Trestného zákona, a to 0 až 3 roky.
Súd u obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd neaplikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný má 1 záznam v registri trestov. Súd priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nevzhliadol žiadnu.
Keďže vo vzájomnom pomere prevažovali poľahčujúce okolnosti, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona zákonná trestná sadzba po úprave bola od 0 do 2 roky.
Súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej tretine, teda vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Súd zobral do úvahy, že obžalovaný má 1 záznam v registri trestov a že obžalovaný nemá žiaden záznam v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, nakoľko vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, pričom podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, ktorú súd považoval za dostatočnú.
Rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti má až na výnimku uvedenú v § 61 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona fakultatívnu povahu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/173/2020 zo dňa 25.5.2021) Zároveň nebolo nutné ukladať obžalovanému trest zákazu činnosti v zmysle § 61 Trestného zákona, a to s poukazom na uplynutie doby, ktorá uplynula od spáchania skutku, a to viac ako 5 rokov. V takomto prípade by sa uloženie trestu zákazu činnosti javilo ako neúčelné, k čomu súd poukazuje na závery rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, podľa ktorého účelom zohľadnenia času, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, je naplnenie všeobecnej požiadavky, aby trest nasledoval čo najrýchlejšie po spáchaní skutku. Doba, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, je podľa názoru ústavného súdu takým faktorom, na ktorý by všeobecné súdy v zásade mali prihliadať pri „bežnej“ výmere trestu, teda v rámci riadnej hranice trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 203/2013-10 zo dňa 5. apríla 2013). Uplynutím značnej doby od spáchania skutku sa záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa oslabuje, preto by uloženie tohto druhu trestu obžalovanému v tomto prípade nesplnilo účel trestu. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/18/2021 zo dňa 25.01.2022)
Nárok poisťovne na uhradenie (zaplatenie) poistného nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom, pretože tento nárok nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok vyplývajúci priamo zo zákona. Uvedené znamená, že pri trestných činoch podľa § 277 a § 278 Trestného zákona si nemôže poisťovňa v adhéznom konaní uplatňovať neodvedené, či nezaplatené poistné ako škodu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/51/2021 zo dňa 6.10.2021, porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/53/2019 zo dňa 3.9.2019) Súd neukladal povinnosť na náhradu škody, nakoľko dlh na poistnom nie je dlhom zo škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.