Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/31/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.04.2021, v trestnej veci obžalovaného N. I. pre zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 12.03.2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného N. I..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných T. Y. a N. I. za vinných zo zločinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona., na tom skutkovom základe, že

- ako konatelia obchodnej spoločnosti HF Tatry, s.r.o., so sídlom Poprad - Veľká, Scherffelova 1309, IČO:36482811 s oprávnením konať v mene spoločnosti každý z konateľov samostatne, vystupujúc v mene obchodnej spoločnosti ako osoby zodpovedné za riadne uhrádzanie daňových povinností, vedomí si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, vedome nezaplatili daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 dňa 25.04.2012 vo výške 176.621,53 eur, ktorú obchodná spoločnosť HF Tatry, s.r.o. priznala v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 24.04.2012 podanom na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad dňa 27.04.2012 a za zdaňovacie obdobie apríl 2012 dňa 25.05.2012 vo výške 16.225,02 eur, ktorú obchodná spoločnosť HF Tatry, s.r.o. priznala v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 24.05.2012 podanom na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad dňa 25.05.2012, a to aj napriek tomu, že obchodná spoločnosť HF Tatry, s.r.o. mala v čase splatnosti dane z pridanej hodnoty dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dane z pridanej hodnoty, čím tak Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad za zdaňovacie obdobie marec 2012 a apríl 2012 nezaplatili daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 192.846,55 eur.

Za to súd obžalovanému N. I. podľa § 278 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a zároveň mu uložil povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný N. I. odvolanie, ktoré aj prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne odôvodnil. V podanom odvolaní vyjadril názor, že okresný súd sa nevysporiadal so základnou otázkou celého konania, a to s otázkou dostatočného reálneho finančného krytia na zaplatenie splatnej dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 a apríl 2012. Samotná obžaloba bola postavená na tom, že v čase splatnosti dane z pridanej hodnoty spoločnosť HF Tatry, s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov. Jediným dôkazom o tom, že mala mať spoločnosť dostatok finančných

prostriedkov bol stav vykazovaný v pokladničnej knihe vo výške 213.708,80 eur k 25.04.2012, a vo výške 201.801,88 eur k 25.05.2012. Obhajoba uviedla, že tento stav bol len evidenčný. Poukázal na to, že svedok K. Ľ. (účtovník spoločnosti HF Tatry) uviedla, že „ vyčíslený zisk nevyjadruje reálnu likviditu a disponibilitu spoločnosti. V prípade, že by všetky vystavené faktúry boli uhradené, tak by bolo možné hovoriť o reálnom vyčíslenom zisku. To potvrdzuje aj údaj zo súvahy r. 047, ktorý hovorí o výške pohľadávok z obchodného styku v sume 1.243.144,- eur vrátane DPH, ktorá vznikla v roku 2012. K 31.12.2011 boli pohľadávky len vo výške 160.572,-eur. Taktiež len pre upresnenie je potrebné uviesť, že vo výkaze ziskov a strát za rok 2012 je na r. 05 suma 1.049.945,- eur ako tržba, avšak bez DPH. Rok predtým len 526.457,- eur. Z toho je evidentné, že sa jedná o zákazku zimného štadióna a o nezaplatenú faktúru za tieto práce. Z toho je zrejmé, že nemohli zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť za predmetné obdobie, ako aj ďalšie záväzky.“ Zo znaleckého posudku T.. P. O. sa dozvedáme len účtovný stav na pokladni spoločnosti ku dňu splatnosti dane a dozvedáme sa o výške pohľadávok z obchodného styku, výške záväzkov a výsledku hospodárenia spoločnosti za rok 2012. Podľa názoru odvolateľa, ide všetko o evidenčné a účtovné hodnoty, ktoré v trestnom konaní musia byť podopreté ďalšími skutočnosťami. Z tohto pohľadu úvaha súdu (strana 4. ods. 3) o tom, že znaleckým posudkom a výpoveďou znalca je podrobne preukázané, že reálne sumy finančných prostriedkov v pokladni boli a tento stav umožňoval včas zaplatiť DPH za mesiace marec aj apríl 2012 v plnej výške, nie je podložená skutkovými zisteniami. Znalec vychádzal len z účtovných dokladov, pritom nebral do úvahy, či pohľadávky spoločnosti, na základe ktorých vznikla aj daňová povinnosť boli reálne uhradené. Na otázku 3., v ktorej vyšetrovateľ žiadal, aby sa znalec „vyjadril či boli jednotlivé faktúry, z ktorých bola DPH priznaná, uhradené v lehote splatnosti DPH za príslušné obdobie marec 2012 a apríl 2012 a uviesť, o ktoré faktúry konkrétne ide, zistiť celkovú sumu faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie k DPH uhradených v lehote splatnosti DPH za príslušné obdobie a uviesť daňovú povinnosť na DPH z faktúr uhradených v lehote splatnosti “, znalec uviedol, že k tomu neboli predložené podklady a nie je možné na túto otázku zodpovedať. Táto skutočnosť je však v konaní zásadnou, pretože nie je možné vychádzať len zo znaleckého posudku, ale aj so skutočností, či príslušné faktúry za dané zdaňovacie obdobie boli uhradené. Pretože, ak dodávateľ vystaví faktúru, táto skutočnosť sa odrazí v celkových výnosoch spoločnosti, avšak ešte neznamená, že spoločnosť je z tejto faktúry schopná uhradiť vlastnú daňovú povinnosť. Nahliadať na naplnenie skutkovej podstaty zločinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona len cez ukazovatele uvedené v daňovom priznaní za rok 2012 podľa názoru odvolateľa, nestačí. O to viac, že z iných dôkazov, a to (svedkyňa Ľ., svedok Š., obžalovaní) uvádzajú podstatné skutočnosti, ktoré majú zásadný význam na preukázanie likvidity spoločnosti v čase splatnosti DPH za mesiac marec a apríl 2012. Asi samotné úvahy súdu prvého stupňa v tomto smere nie sú konzistentné. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvého stupňa vyhodnotil na jednej strane vystavenie faktúry spoločnosťou HF Tatry s.r.o. pre spoločnosť SIPABOAU s.r.o., a jednak tvrdenia svedka Š. o tom, „že spoločnosť HF Tatry s.r.o. nevystavila žiadnu faktúru za vykonané práce, ... pričom práce, ktoré boli vykonané, a ktoré boli zo strany jeho spoločnosti uplatňované u investora zo strany jeho spoločnosti, tak boli v celkovej výške 780.000,-eur, čím svedok vyvrátil tvrdenia obžalovaných, že výška pohľadávok ich spoločnosti bola tak, ako to tvrdili, a to vo výške 800.000,- eur iba za ich spoločnosť.“ Toto tvrdenie svedka potom v konečnom dôsledku znamená, že ak spoločnosť HF Tatry, s.r.o. pre SIPABAU, s.r.o. tieto práce neuskutočnila, nemohlo reálne dôjsť k vzniku daňovej povinnosti na DPH za marec a apríl 2012 v takej výške, ako je to uvedené v obžalobe resp. v odsudzujúcom rozsudku. Orgány činné v trestnom konaní, a ani súd pri určovaní výšky nezaplatenej dane nie sú viazaní rozhodnutím správcu dane, okolnosti nezaplatenia dane a určenie jej výšky musia vychádzať zo samotného dokazovania. Preto, ak svedok Šír vyvrátil tvrdenia obžalovaných, je to na prospech obžalovaných, a to v tom smere, že sú tu pochybnosti, či nejaká daňová povinnosť vznikla, a ak áno, v akej výške. Dôkazy, ktoré súd prvého stupňa uskutočnil vo vzťahu k prevodu obchodného podielu v spoločnosti HF Tatry, s. r. o. sú celom bez významu k prejednávanej veci, nakoľko v čase vzniku daňovej povinnosti konateľmi spoločnosti boli obžalovaní konateľmi spoločnosti a prevod obchodného podielu na nových spoločníkov v mesiaci august 2012, preto podľa názoru odvolateľa je irelevantný, nakoľko zodpovednosť sa musí skúmať ku dňu vzniku daňovej povinnosti a nie ku dňu prevodu obchodného podielu (podľa zákona účinného k 31.04.2012). Rovnako má odvolateľ za to, že sa súd prvého stupňa riadne nevysporiadal s tým, že voči spoločnosti boli vedené viaceré exekučné konania. Všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti (so svedeckými výpoveďami) preukazujú skutočnosť, že spoločnosť skutočne nemala ani na účte, a ani reálne v pokladni finančné prostriedky na zaplatenie splatnej dane. Ak spoločnosť nemala na zaplatenie marginálnych exekúcii, ako mohla mať na úhradu splatnej dane na DPH za mesiac marec a apríl 2012. Samotní exekútori robili šetrenie majetku spoločnosti. Ak by reálne na pokladni zistili finančné prostriedky uvedené v pokladničnej knihe, nebol by tu dôvod, aby tieto exekúcie neboli úspešné. To tiež svedčí o

tom, že pokladňa odzrkadľovala len evidenčný stav, ktorý však nebol v súlade so skutočným stavom. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby rozsudok Okresného súdu v Poprade sp. zn. zo dňa 12.03.2019 zrušil a vec vrátil na nové konanie, resp. zmenil tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, nakoľko sa skutok nestal.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k nasledovným skutkovým záverom.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný spolu s už odsúdeným T. Y. boli v žalovanom období konateľmi obchodnej spoločnosti HF Tatry, s.r.o. so sídlom v Poprade-Veľkej a boli tak osobami zodpovednými za správnosť vedenia účtovníctva spoločnosti ako aj platenie daní a odvodov. Spoločnosť pôsobila od roku 2002, v októbri 2012 bol ako spoločník spoločnosti v obchodnom registri zapísaný T. Y. a konateľom spoločnosti sa od 09.11.2012 stal M. U..

Obžalovaní v prípravnom konaní popreli spáchanie stíhaného trestného činu dôvodiac, že dôvodom nezaplatenia dane bola skutočnosť, že spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov, čo bolo spôsobené tým, že im neboli zaplatené spoločnosťou SIPABAU s.r.o. Bratislava práce, ktoré oni vykonali na výstavbe zimného štadióna v Kežmarku, kde preinvestovali v sume približne 800.000,- eur, a to od apríla 2010. V marci 2012 museli pristúpiť k vyfakturovaniu prác, pretože nedokázali uniesť záväzky, museli si požičať sumu 200.000,- eur a dotovať pokladňu. Obžalovaný Y. uviedol, že ich obchodný partner im tvrdil, že ani on nemal preplatené faktúry, obžalovaný I. zas uviedol, že im bola nimi vystavená faktúra vrátená s tým, že sa v zmluve o dielo dohodli, že faktúra má byť vystavená až po kolaudácii. Na bankových účtoch nemali dostatok finančných prostriedkov, pretože proti nim boli vedené exekúcie. Následne zistili, že v máji 2012 došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti SIPABAU s.r.o. 50 % na rumunského štátneho občana a 50 % na obchodnú spoločnosť zastúpenú rumunským štátnym občanom.

Obžalovaní v prípravnom konaní popreli spáchanie stíhaného trestného činu dôvodiac, že dôvodom nezaplatenia dane bola skutočnosť, že spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov, čo bolo spôsobené tým, že im neboli zaplatené spoločnosťou SIPABAU s.r.o. Bratislava práce, ktoré oni vykonali na výstavbe zimného štadióna v Kežmarku, kde preinvestovali v sume okolo 800.000,- eur, a to od apríla 2010. V marci 2012 museli pristúpiť k vyfakturovaniu prác, pretože nedokázali uniesť záväzky, museli si požičať sumu 200.000,- eur a dotovať pokladňu. Obžalovaný Y. uviedol, že Ich obchodný partner im tvrdil, že ani on nemal preplatené faktúry, obžalovaný I. zas uviedol, že im bola vystavená faktúra vrátená s tým, že sa v zmluve o dielo dohodli, že faktúra má byť vystavená až po kolaudácii. Na bankových účtoch nemali dostatok finančných prostriedkov, pretože proti nim boli vedené exekúcie.

Z daňového priznania k DPH za marec 2012 spoločnosti HF Tatry s.r.o. podanom obžalovaným N. I. plynie, že vlastná daňová povinnosť na úhradu bola vyčíslená na sumu 176.621,53 eur, z daňového priznania k DPH za mesiac apríl 2012 podanom rovnako obžalovaným N. I. plynie vlastná daňová povinnosť vo výške 16.225,02 eur.

Účtovníctvo spoločnosti HF Tatry s.r.o. viedla svedkyňa K. L. od roku 2010 do roku 2012, táto potvrdila, že v čase keď preberala účtovníctvo išlo o solídnu spoločnosť s dobrými hospodárskymi výsledkami, problémy nastali v druhej polovici roka 2010, v súvislosti s tým, že objednávateľ prác na zákazke rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku im neuhrádzal za dodané práce a tovar. Pre spoločnosť HF Tatry s.r.o. viedla účtovníctvo až do predaja spoločnosti v roku 2012. Svedkyňa uviedla, že ona zaúčtovala všetky doklady, ktoré jej boli predložené, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

V súvislosti s obhajobnými tvrdeniami obžalovaných, že nemali dostatok finančných prostriedkov na uhradenie daní, považoval krajský súd za potrebné dopočuť k veci znalca z odboru ekonómia a manažment, personalistika, T.. P. O.C., ktorý vypracoval v prípravnom konaní znalecký posudok, ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku v tom smere, že spoločnosť HF Tatry s.r.o. v čase splatnosti daní mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, keď k 25.04.2012 mala v pokladni sumu

213.708,80 eur a k 25.05.2012 sumu 201.801,88 eur. Po uvedených dňoch splatnosti boli uhrádzané iné faktúry a boli realizované iné nákupy aj vo vyšších sumách. V znaleckom posudku na strane 4 je uvedené, že na účte spoločnosti bolo vedených spolu 18 exekúcií v celkovej výške 483.397,06 eur. Na verejnom zasadnutí znalec uviedol, že spoločnosti, ktoré majú blokované bankové účty v exekúciách, následne pracujú s hotovosťami. Nesúhlasil s námietkami obhajoby, že peniaze v pokladni neboli reálne, pretože v rokoch 2010-2013 v účtovných uzávierkach spoločnosti HF Tatry s.r.o., ktoré údaje sú zverejňované v registri, mala spoločnosť k 31.12.2010 zostatok na pokladni 261.935,- eur, k 31.12.2011 sumu 249.463,- eur a k 31.12.2012 sumu 224.716,- eur, spoločnosť pri inventarizácii ani raz neuvádzala manko na pokladni. Znalec uviedol, že je vidno, že spoločnosť bola dotovaná vkladmi v hotovosti, nedá sa však vylúčiť, že išlo o príjmy z podnikania, pretože ak majú spoločnosti blokované účty kvôli exekúcii, príjmy do pokladne musia nejakým spôsobom zaúčtovať. Spoločnosť sa dlhodobo bránila exekúciám ako aj vyhláseniu konkurzu, avšak sami hospodárili s finančnými prostriedkami, pričom vedeli o povinnosti zaplatiť splatnú DPH.

Z prečítanej výpovede svedka M. W. E., ktorý bol na základe právnej pomoci vypočutý príslušným orgánom v Poľsku dňa 05.03.2016, vyplýva, že v presne nešpecifikovanom období, a to buď v roku 2009 alebo v roku 2010 spolu s ďalšími osobami poskytli finančnú pôžičku obžalovanému I. ako svojmu kamarátovi vo výške 200.000,- eur, a to ako súkromnej osobe a táto pôžička im bola postupne vrátená v celom rozsahu vo februári 2012. Z dôvodu zaplatenia celej pôžičky a odstupu času od tohto zmluvného vzťahu, svedok nemal už k dispozícii žiadne písomné dôkazy súvisiace s existenciou a úhradou tejto pôžičky. Aj výpoveď tohto svedka preukazuje, že obžalovaní sami hospodárili s finančnými prostriedkami spoločnosti, tieto neuhrádzali ani pomerne, keď svedkovi mali vo februári 2012 vrátiť celý dlh.

Svedkovia T. Y. Q. M. U. jednoznačne vylúčili, aby im bolo odovzdané účtovníctvo spoločnosti HF Tatry s.r.o.

Trestného činu nezaplatenia dane a poistného sa podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona dopustí ten, kto vo veľkom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie.

Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti obžalovaného z trestného činu nezaplatenia dane je solventnosť páchateľa. V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane v lehote jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný. V danom prípade tak tomu nebolo, keďže zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že finančná hotovosť spoločnosti obžalovaného, ktorá sa mala nachádzať v pokladni, postačovala na zaplatenie splatnej dane v celej výške.

Správne preto postupoval okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.1, ods. 3 Tr. zákona. Správne obžalovanému okresný súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním tohto trestného činu viedol riadny život, keď tento nemá záznam v registri trestov. Napokon správne postupoval okresný súd aj pri ukladaní výmery trestu, keď obžalovanému uložil trest na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v tomto prípade s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona vo výmere od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiacov. Krajský súd považuje za zákonnú aj dĺžku prvostupňovým súdom určenej skúšobnej doby 18 mesiacov, ktorá je kratšia oproti zaužívanej súdnej praxi, keď by skúšobná doba mala byť minimálne rovnaká, ako je uložený trest. Dĺžka skúšobnej doby zohľadňuje to, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život, ako aj zohľadňuje okolnosti prípadu, keď obžalovaný uvádzal, že do finančných problémov sa ich spoločnosť nedostala vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky na rekonštrukciu zimného štadióna v Kežmarku v súvislosti s deafolympiádou, avšak tieto nepoužila na účel, na ktorý boli financie určené.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd, nezistiac dôvod pre zmenu rozsudku v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.