Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_2T-110-2014.pdf
PDF · 119.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/110/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2015 vo Vranove nad Topľou, takto
rozhodol:
Obžalovaní :
1./ V. C., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom K. č. XXX/XX, Vranov nad Topľou, nezamestnaný,
2./ I. T., nar. XX.XX.XXXX vo E. L. P., trvale bytom L. ul. č. XXX/XX, D. G., okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,
3./ ml. K. E., nar. XX.XX.XXXX vo E. L. P., trvale bytom L. ul. č. XXX/X, D. G., okr. Vranov nad Topľou, žiak základnej školy,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
1./ obžalovaný V. C.
dňa 09.12.2013, v čase okolo 11:00 hod., došiel k oploteniu areálu budovy Liečebne pre dlhodobo chorých na K. ulici vo E. L. P., ktorá patrí Vranovskej nemocnici, n. o., so sídlom M. R. Štefánika č. 187/177B, Vranov nad Topľou, odkiaľ bez známok násilia odcudzil tam voľne položené 3 kusy liatinových kanalizačných poklopov, priemeru 70 cm, ktoré následne rozbil kladivom a na nasledujúci deň odviezol do zberných surovín, čím takto svojím konaním spôsobil pre Vranovskú nemocnicu, n. o., M. R. Štefánika č. 187/177B, Vranov nad Topľou, škodu odcudzením podľa odborného vyjadrenia vo výške 450,- Eur,
2./ obžalovaní V. C. a I. T.
po predchádzajúcej spoločnej dohode v čase okolo 15:00 hod. dňa 06.01.2014, prišli osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. č. E.-XXX S., k neoplotenej neobývanej a uzamknutej záhradnej chatke č. XX, v záhradkárskej osade D. W., zvanej M., na O. M. vo Vranove n/T., tam V. C. rukami vytlačil dvere vedúce do pivnice chatky, kde nič nenašiel, potom sa presunul k vchodovým dverám chatky, kde V. C. tieto pravou nohou vykopol a takto vošli obaja obžalovaní dovnútra, odkiaľ odcudzili plynový sporák a piecku na tuhé palivo - tzv. Petrik, následne tieto veci odniesli do uvedeného vozidla, ktoré v ten deň odviezli do zberných surovín a peniaze si obaja rovným dielom rozdelili, čím takto svojím spoločným konaním spôsobili pre C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, Vranov nad Topľou, škodu krádežou podľa odborného vyjadrenia vo výške 50,- Eur a škodu poškodením podľa odborného vyjadrenia vo výške 16,- Eur,
3./ obžalovaní V. C., I. T. a ml. K. E.
obžalovaní V. C. a ml. K. E. po predchádzajúcej spoločnej dohode v presne nezistenom čase v priebehu mesiaca február 2014 prišli k záhradkárskej osade M., tam preskočením oplotenia sa dostali do riadne oplotenej záhradnej chatky č. XX-X, na parcelné číslo XX, odkiaľ z priestoru pri uvedenej chatke odcudzili kovové schodište hnedej farby s dreveným madlom, vedúce do priestorov chatky, ktoré odtiahli k oploteniu chatky, následne obžalovaný V. C. išiel zohnať auto na odvoz schodišťa, pričom obžalovaný ml. K. E. ostal na mieste, kde sa na miesto vrátil obžalovaný V.R. C. spolu s obžalovaným I. T. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. E.-XXX S., po čom všetci traja naložili do uvedeného motorového vozidla odcudzené schodište, kde potom sa k chatke ešte vrátil obžalovaný V. C., vzal do ruky železnú tyč, ktorá sa nachádzala na zemi pri chatke a vypáčil ňou dvere vedúce do pivnice v chatke, odkiaľ z pivnice odcudzil záhradné náradie, potom sa vrátil k obžalovaným I. T. a ml. K. E., ktorí ho čakali vo vozidle pri chatke, nasadol k ním a odišli veci predať do zberných surovín, kde po predaji si peniaze rozdelili, čím takto svojím spoločným konaním spôsobili pre O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. X. C. XX/XX, Vranov nad Topľou, škodu krádežou podľa odborného vyjadrenia vo výške 285,- Eur a škodu poškodením zámku dverí pivnice chatky podľa odborného vyjadrenia vo výške 7,- Eur,
t e d a
obžalovaný V. C. v bode 1/ rozsudku
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
obžalovaný V. C. a I. T. v bode 2/ rozsudku
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním,
obžalovaní V. C., I. T. a ml K. E. v bode 3/ rozsudku
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním,
t ý m s p á c h a l i
obžalovaný V. C. v bode 1/ rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,
obžalovaní V. C. a I. T. v bode 2/ rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný V. C., I. T. a ml. K. E. v bode 3/ rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaný V. C.
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. j), písm. m) Trestného zákona nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 ( desiatich ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný I. T.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 ( ôsmich ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výroky o treste uložené :
a/ právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 12T/32/2014 s právoplatnosťou dňa 22.05.2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a ), § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorým bol zároveň zrušený aj výrok o treste v právoplatnom trestnom rozkaze Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 20.01.2014, sp. zn. 2T 226/2013,
b/ právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 21.01.2015 sp. zn. 2T 90/2014, s právoplatnosťou dňa 21.01.2015 a ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 42 ods. 1, § 46 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého bol v zmysle ust. § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov a ktorým bol aj zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T 32/2014 zo dňa 22.5.2014, ako aj výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.01.2014, sp. zn. 2T 226/2013,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovaný ml. K. E.
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v nadväznosti na § 117 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 ( piatich ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste uložený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.05.2014 sp. zn. 12T 32/2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37, § 111, § 54 Trestného zákona uložený úhrnný trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaného V. C. z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej Vranovskej nemocnici, n. o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 187/177, reg. číslo OVVS-140/2005-NO, sumu 450,00 Eur ( štyristopäťdesiat eur ).
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných V.T. C. a I. T. spoločne a nerozdielne z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenému Allianz Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO : 00 151 700, sumu 133,00 Eur ( jednostotridsaťtri eur ).
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných V. C., I. T. a ml. K. E. spoločne a nerozdielne z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenému O. Š., nar. XX.XX.XXXX vo E. L. P., trvale bytom D. X. C. XX/XX, Vranov nad Topľou, sumu 292,00 Eur ( dvestodeväťdesiatdva eur ).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného O. Š. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala dňa 03.06.2014 obžalobu na obžalovaných V. C., I. T. a ml. K. E. pre skutky uvedené v bodoch 1/ - 3/ obžaloby, ktoré právne kvalifikovala v prípade obžalovaného V. C. ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pokiaľ ide o obžalovaných I. T. a ml. K. E. ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným V. C., I. T. a ml. K. E. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k jednotlivým skutkom obžaloby. Obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že všetci traja obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené im v súlade s ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a poškodených, súd vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutkov obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.
Na tomto podklade súd rozhodol, že pokiaľ ide o obžalovaného V. C. tak v prípade skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku tento obžalovaný z areálu budovy Liečebne pre dlhodobo chorých patriacej Vranovskej nemocnici n.o. bez použitia násilia odcudzil 3 kusy liatinových kanalizačných poklopov o priemere 70 cm, ktoré po ich rozbití kladivom nasledujúci deň odviezol do zberných surovín, čím Vranovskej nemocnici n.o. spôsobil škodu vo výške 450,00 eur. Týmto konaním tak tento obžalovaný naplnil po objektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaní V. C. a I. T. v prípade skutku 2/ tohto rozsudku dňa 06.01.2014 osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia došli k opustenej, neobývanej a uzamknutej záhradnej chatke č. XX v záhradkárskej osade zvanej M., kde obžalovaný V. C. rukami vytlačil dvere vedúce do pivnice chatky a keďže tam nič nenašiel, vzápätí tento obžalovaný vykopol vchodové dvere chatky a takto obaja obžalovaní vošli dovnútra, odkiaľ odcudzili plynový sporák a piecku na tuhé palivo - tzv. Petrik, pričom peniaze získané predajom týchto vecí spotrebovali na osobnú potreby a týmto konaním spôsobili poškodenému C. Š. škodu krádežou vo výške 50,00 eur a škodu poškodením podľa odborného vyjadrenia v sume 16, eur. Obžalovaní tak po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. V prípade skutku v bode 3/ rozsudku obžalovaní V.R. C. a ml. K. E. vo februári roku 2014 z okolia chatky v záhradkárskej osade M. odcudzili kovové schodište, pričom obžalovaný V. C.Q. odišiel po motorové vozidlo za účelom odvozu tohto schodišťa a na mieste zostal obžalovaný ml. K. E., obžalovaný C. sa vrátil už spoločne s obžalovaným I. T. a všetci tak potom naložili odcudzené schodište do motorového vozidla, pričom obžalovaný V. C. vzal do ruky železnú tyč nachádzajúcu sa na zemi pri chatke a vypáčil ňou dvere vedúce do pivnice, odkiaľ odcudzil záhradné náradie a uvedené veci odpredali do zberných surovín a takto získané peniaze si rozdelili, čím svojim konaním spôsobili pre poškodeného O. Š. škodu krádežou vo výške 285,00 eur a škodu poškodením zámku dverí pivnice chatky podľa odborného vyjadrenia vo výške 7,00- Eur. Uvedeným konaním sa obžalovaní V. C., I. T. a ml. K. E. dopustili prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Obžalovaní skutky spáchali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chceli vyššie uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaní sa skutkov dopustili ako trestne zodpovedné subjekty.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a to výsluchom obžalovaných len k týmto výrokom, jednotlivých poškodených k výroku o náhrade škody a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný V. C. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že po opustení detského domova býval v Košiciach, kde pracoval ako pekár. Po návrate do Vranova nad Topľou opätovne pracoval ako pekár. Postupne sa mu narodili štyri maloleté deti s tým, že jedno dieťa sa mu narodilo tesne pred spáchaním predmetných skutkov. Priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti a túto oľutoval. Uviedol, že pokiaľ by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, tak by sa nemal kto postarať o jeho rodinu. Prejavil ochotu spôsobenú škodu uhradiť nejakými mesačnými splátkami. Navrhol, aby mu bol uložený trest povinnej práce. Poukázal na skutočnosť, že dňa 25.05.2015 sa mu narodil syn J. T., ktorého otcovstvo ešte neurčil. S družkou má tak teraz päť detí, pričom ich rodina poberá materský príspevok, príspevok na bývanie, ako aj príspevok na aktivačné práce. Ich celkový príjem prestavuje sumu 450,-Eur. Predtým za byt spolu aj s dlhom platili 120 až 130,- Eur, pričom ich príjem bol len 200,-Eur. V súčasnosti platí za nájom bytu sumu 50,- Eur, škole uhrádza sumu 24,-Eur na jedno dieťa a zvyšok peňazí minie na stravu či oblečenie a to približne vo výške 100,-Eur.
Obžalovaný I. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s manželkou majú päť detí, jeden syn je už dospelý a ostatné deti má vo veku 16, 15, 7 a 2 rokov. Uviedol, že keď pracoval, viedol riadny život a nebol nútený kradnúť. Po jeho prepustení z J. sa mu narodil najmladší syn, ktorý mal zdravotné problémy a keďže musel užívať dojčenskú mliečnu výživu Nutrilon, nemal na to dostatočné prostriedky a to ho prinútilo k tomu, aby ukradol veci a to za účelom zabezpečenia potrieb svojej rodiny. Celkový príjem jeho rodiny pozostáva z materského príspevku a z rodinných prídavkov vo výške 320,- Eur, z ktorých uhrádza elektrinu a vodu. V čase rozhodovania súdu mal zvýšené výdavky kvôli tomu, že jeho dcéra T. sa psychicky zrútila a pravidelne navštevovala Psychiatrickú nemocnicu v C. - D.. Pokiaľ ide o jeho deti, tie študujú, jeho rodina žije s rodičmi a on sa stará o otca, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a s ktorým chodí na pravidelné kontroly, keďže má zdravotné problémy. Otec poberá invalidný dôchodok a spolu s ním navštevuje pravidelne psychiatra a jeho matka je už dôchodkyňou, pričom je však zdravá.
Z výpovede obžalovaného ml. K. E. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že v školskom roku 2014/2015 ukončil povinnú školskú dochádzku. Od septembra 2015 by mal nastúpiť na Strednú odbornú školu v D. v odbore murár - zvárač. Dva týždne pred nariadeným hlavným pojednávaním sa mu však narodila dcéra K. C.. Žije s družkou C. C. u svojich rodičov. Je však hlavou rodiny, keďže jeho otec je vo výkone trestu už asi rok a mal by tam byť ešte ďalší rok. Takisto sa stará o trojročnú dcéru svojej družky. Žije s matkou a ďalšími štyrmi súrodencami. Jeho matka poberá materský príspevok, rodinné prídavky a prídavky na deti v celkovej výške 260,- Eur. Jeho družka poberá materský príspevok a rodinné prídavky vo výške 220,- Eur. Na bývanie v obecnom byte prispievajú len sumou 6,50 Eur. Trest povinnej práce uložený mu rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12T 32/2014 začal vykonávať po minuloročných letných prázdninách, avšak tento trest ešte nevykonal a zostáva mu už iba zopár hodín do výkonu celého tohto trestu.
Žiadny z obžalovaných neuhradil, podľa svojho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, spôsobenú škodu.
Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného E., ktorá na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať, uviedla v prípravnom konaní, že z doručených uznesení z polície sa dozvedela, že jej syn bol kradnúť spolu s obžalovanými V. C. a I. T., pričom ukradli nejaké schody zo záhradnej chatky. Vypovedala, že sa bude snažiť dohovoriť svojmu synovi, aby sa už niečoho takého nedopustil a aby sa vyvaroval krádežiam. Prejavila vôľu uhradiť škodu spôsobenú jej synom spoločne s manželom a to formou nejakých splátok.
Poškodená Vranovská nemocnica n.o. zastúpená Ing. I. Y., v prípade skutku 1/ rozsudku, si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 450,-Eur z dôvodu odcudzenia troch liatinových kanalizačných poklopov, pričom hodnota 1 poklopu je 150,- Eur.
Poškodený C. Š. si z dôvodu, že Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. mu uhradila spôsobenú škodu vo výške 133,-Eur nárok na náhradu škody neuplatnil. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú aj z vyjadrenia Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., že poistné plnenie vo výške 133,-Eur bolo vyplatené tomuto poškodenému dňa 13.01.2014.
Poškodený O. Š. si ešte v prípravnom konaní uplatnil za odcudzenie kovového schodišťa ako aj rôzneho záhradného náradia nárok na náhradu škody spôsobenej odcudzením vo výške 350,-Eur a škody poškodením visiaceho zámku vo výške 7,- Eur, teda spolu vo výške 357,- Eur.
V prípravnom konaní bola odbornými vyjadreniami vyčíslená hodnota jednotlivých odcudzených vecí či poškodeného zariadenia.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný V. C. v minulosti trikrát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 12T 167/2013 zo dňa 20.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2013 za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona vo forme návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, do 12.10.2015. Predchádzajúce odsúdenia tohto obžalovaného z roku 2008 a z roku 2010 už boli zahladené.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný dosiaľ štyrikrát priestupkovo postihnutý.
Podľa správy Mesta Vranov nad Topľou tento obžalovaný je otcom dvoch dcér a jedného syna a nie je im známa skutočnosť, či obžalovaný bol v čase podania tejto správy zamestnaný v pracovnom pomere.
Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu všetkých skutkov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval, aj keď až v štádiu konania pred súdom ( § 36 písm. l/ Trestného zákona ). Ako priťažujúce okolnosti súd vyhodnotil to, že obžalovaný na spáchanie trestného činu zviedol mladistvého obžalovaného K. E. a že bol za trestné činy už v minulosti odsúdený ( § 37 písm. j/, písm. m/ Trestného zákona ). Z uvedeného teda vyplýva, že na strane obžalovaného bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a preto bolo potrebné základnú trestnú sadzbu pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1, resp. ods. 2 Trestného zákona a to trest odňatia slobody v trvaní do 2 rokov upraviť a zvýšiť dolnú sadzbu tak, že obžalovanému bolo možné ukladať trest odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby tohto trestu od 8 mesiacov do 2 rokov.
Súd pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody u tohto obžalovaného zohľadnil, že tento obžalovaný sa celkovo dopustil troch skutkov uvedených v rozsudku, na spáchanie skutkov zneužil mladistvého páchateľa, na druhej strane však prihliadol na skutočnosť, že v minulosti bol zatiaľ jedenkrát súdne trestaný, keďže na predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného sa už neprihliada, aj keď sa samozrejme nezahladzuje samotná skutočnosť spáchania trestnej činnosti týmto obžalovaným. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd za primeranú výmeru trestu považoval trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, teda tesne nad dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby. Uvedený trest súd považoval za postačujúci na nápravu obžalovaného z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Keďže obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a to ešte na začiatku plynutia tejto skúšobnej doby a to len dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti tohto odsúdenia, uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody neprichádzalo do úvahy.
Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ).
Obžalovaný I. T. bol v minulosti už šesťkrát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T 90/2014 zo dňa 21.01.2015, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, do 22.05.2016, s probačným dohľadom. Uvedený trest bol uložený ako súhrnný a zároveň bol zrušený výrok o treste predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 12T 32/2014, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť a ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, do 22.05.2016, s probačným dohľadom.
Podľa evidencie priestupkov bol tento obžalovaný dosiaľ dvanásťkrát priestupkovo postihnutý. Podľa správy Obce D. G. obžalovaný T. žije so svojou manželkou a štyrmi deťmi v rodinnom dome spolu so starými rodičmi, ktorí sú vlastníkmi tohto rodinného domu. Obžalovaný sa politicky a verejne neangažuje a nie je im známe, či požíva alkoholické nápoje a iné návykové látky a nie sú im známe ani jeho majetkové a zárobkové pomery.
U tohto obžalovaného súd teda zohľadnil poľahčujúcu okolnosť v podobe priznania sa k spáchaniu skutkov a ich úprimného oľutovania ( § 37 písm. l/ Trestného zákona ). U tohto obžalovaného súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť v podobe predchádzajúcich odsúdení ( §37 písm. m/ Trestného zákona ). U obžalovaného tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a to trest odňatia slobody až na dva roky.
Keďže obžalovaný skutky spáchal dňa 06.01.2014 a vo februári 2014, teda skôr ako boli vyhlásené rozsudky Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T 32/2014 zo dňa 22.05.2014 a sp. zn. 2T 90/2014 zo dňa 21.01.2015, vo vzťahu k týmto odsúdeniam bolo potrebné ukladať súhrnný trest odňatia slobody. Keďže uvedenými rozhodnutiami boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody s probačným dohľadom, súd pri určovaní výmery súhrnného trestu nemusel prihliadať na výmery týchto trestov uložených v citovaných rozhodnutiach tunajšieho súdu, pretože súd dospel k záveru, že tomuto obžalovanému je nevyhnuté uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Za primeraný pritom súd považoval u tohto obžalovaného trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Súd zohľadnil, že tento obžalovaný bol, odhliadnuc od odsúdení vo vzťahu ku ktorým súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, už štyrikrát súdne trestaný. Zároveň prihliadol na to, že tento obžalovaný sa dopustil v predmetnej trestnej veci dvoch skutkov, na mieru jeho účasti pri spáchaní týchto trestných činov a z tohto dôvodu vyššie uvedený trest považoval za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov.
Súd zároveň zrušil výroky o trestoch v rozsudkoch tunajšieho súdu sp. zn. 12T 32/2014 a sp.zn. 2T 90/2014. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ).
Obžalovaný ml. K. E. bol v minulosti súdne trestaný jedenkrát a to rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 32/2014 zo dňa 22.05.2014, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, pričom obžalovaný tento trest ešte nevykonal. Tento obžalovaný bol v minulosti, ale až po spáchaní predmetného skutku, dňa 19.09.2014 priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy Obce Sečovská Polianka mal súd za preukázané, že tento obžalovaný sa pravidelne zúčastňuje vyučovania na Základnej škole v D. G..
U tohto obžalovaného teda súd zistil poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže vo vzťahu k vyššie uvedenému odsúdeniu tunajšieho súdu sp. zn. 12 T 32/2014 súd ukladal súhrnný trest. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne
oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na strane obžalovaného súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu súd u tohto obžalovaného teda aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona a keďže išlo o mladistvého obžalovaného aj ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu základnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v trvaní do 2 rokov upravil a trest ukladal v rozpätí tohto druhu trestu do 8 mesiacov.
Vzhľadom na skutočnosť, že ml. obžalovaný sa dopustil len jedného skutku, pričom na spáchanie tohto skutku ho naviedol obžalovaný V.R. C., súd dospel k záveru, že postačujúci na jeho nápravu bude trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Výkon tohto trestu súd podmienečne odložil, keďže na zabezpečenie nápravy tohto ml. obžalovaného súd považoval za primeraný jeho výkon nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, pretože ml. obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný a aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o mladistvého páchateľa. Za primeranú skúšobnú dobu súd považoval skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, počas plynutia ktorej je obžalovaný povinný viesť riadny život, inak sa mu aj počas nej výkon takto odloženého trestu premení. Zároveň súd zrušil výrok o treste v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12T 32/2014.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Poškodená Vranovská nemocnica n.o. v prípade skutku 1/ tohto rozsudku si riadne a včas uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu škody pozostávajúci z odcudzených troch kusov liatinových kanalizačných poklopov, ktorých hodnota podľa odborného vyjadrenia predstavovala sumu 450,- Eur. Na náhradu tejto škody súd zaviazal obžalovaného V.T. C..
Keďže poškodenému C. Š., pokiaľ ide o skutok 2/ rozsudku, bola škoda uhradená z titulu poistného plnenia poškodenou Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s., súd na náhradu tejto škody vo výške 133,- Eur zaviazal obžalovaných V. C. a I. T. spoločne a nerozdielne z dôvodu, že táto spoločnosť vstúpila do práv poškodeného v zmysle § 48 ods. 4 Tr. poriadku.
Poškodený O. Š. poškodený konaním všetkých troch obžalovaných v prípade skutku 3/ tohto rozsudku si ešte v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z hodnoty odcudzeného kovového schodišťa a záhradného náradia vo výške 350, eur a poškodením visiaceho zámku v sume 7, eur, teda si uplatnil celkový nárok na náhradu škody vo výške 357,00 eur. Keďže odborným vyjadrením bola hodnota odcudzených vecí ustálená na sumu 285,00 eur a hodnota poškodeného visiaceho zámku na sumu 7,00 eur, súd zavial na náhradu škody tomuto poškodenému v celkovej výške 292,00 eur všetkých troch obžalovaných spoločne a nerozdielne a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal súd tohto poškodeného na občiansko súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. priadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.