Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoEk-11-2023.pdf
PDF · 119.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoEk/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., bytom C. XXXX/X, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o vymoženie istiny vo výške 724,96 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 23Er/2661/2006-106 zo dňa 29.06.2023, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
P r i z n á v a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto: ,,I. návrh na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a,
II. n e s c h v a ľ u j e rozvrh výťažku vo výške 879,64 € z dražby nehnuteľnosti povinného vykonanej dňa 26.08.2010 súdnym exekútorom C. E. F., rozvrhnutom na rozvrhovom pojednávaní dňa 17.03.2011,
III. exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,
IV. exekúciu z a s t a v u j e,
V. súdny exekútor m á nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%,
VI. povinný m á nárok na nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.“ 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a poverenia Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09.2006 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 724,96 Eur. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp.zn. A. XXXX/ XX zo dňa 13.03.2006 vydaný rozhodcom G. C. H., právoplatný dňa 20.04.2006 a vykonateľný dňa 23.04.2006. Dňa 16.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, a to zmenu súdneho exekútora C. E. F., ktorému podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie a aby bol poverený vykonaním exekúcie Exekútorsky úrad C. E. H.. Uznesením súdu zo dňa 30.11.2010, sp.zn. XXXX/XXXX/XXXX-XX, právoplatné a vykonateľné dňa 03.01.2011, súd schválil príklep udelený pri dražbe spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach konanej dňa
26.8.2010, spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV č. XX, nachádzajúci sa v k.ú. C., obec Jarovnice, opísaný v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.5.2007 znalca I. D. F. v spojení so znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 4.6.2007 znalca I. C. J., a to: parc. č. XXX/X - ovocné sady o výmere 3227 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1380 m2, v podielovom spoluvlastníctve povinného A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X, D., v podiele 1/6 k celku, b) spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa v k.ú. C., obec Jarovnice, opísaný v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 28.5.2007 znalca I. D. F. v spojení so znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 4.6.2007 znalca I. C. J., a to: parc. č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 8586 m2, v podielovom spoluvlastníctve povinného A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X, D., v podiele 1/11 k celku, bez závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie, vydražiteľovi D. A., r.č. XXXXXX/XXXX, K. XXX, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu s manželkou L. A., E. H., r.č. XXXXXX/XXXX, K. XXX, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 879,64 Eur, slovom osemstosedemdesiatdeväť eur šesťdesiatštyri eurocentov. 3. Následne súdny exekútor doručil súdu dňa 21.04.2011 návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti. V návrhu súdny exekútor uviedol, že výška rozdeľovanej podstaty je najvyššie podanie a úroky z neho ku dňu konania rozvrhového pojednávania (osobitný bankový - depozitný účet súdneho exekútora nie je úročený): 879,64 Eur + 0,00 Eur = 879,64 Eur. V zmysle ust. 154 Exekučného poriadku súdny exekútor vykonal dňa 17.03.2011 rozvrhové pojednávanie a podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v súlade s ust. 157 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto poradí: súdne trovy a trovy exekúcie, pohľadávky z hypotekárnych úverov a. komunálnych úverov slúžiace na krytie menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácii vydaných bankou vrátane výnosov z nich - neboli zistené a prihlásené žiadne, pohľadávky zabezpečené záložným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záložného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností, pohľadávky oprávneného, dane, poplatky, clá a pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie - neboli zistené a prihlásené žiadne, ) nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu - neboli zistené a prihlásené žiadne, ostatné pohľadávky štátu - neboli zistené a prihlásené žiadne, ostatné pohľadávky - neboli zistené a prihlásené žiadne. 4. Povinný podaním zo dňa 02.09.2015 podal návrh na odklad exekúcie spolu s návrhom na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že v zmysle návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.07.2006 a poverenia Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09,2006 č. XXXX*XXXXXX bolo začaté exekučné konanie voči povinnému, a to na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku STALEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU Bratislava č. k. SR XXXX/XX zo dňa 13.03.2006, ktorý sa stal právoplatným dňa 20.04.2006 a vykonateľným dňa 23.04.2006. Predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky zakotvenej vo všeobecných podmienkach Zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2005. Oprávnený odvodzuje svoj nárok vymáhaný v rámci exekúcie zo Zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2005. Povinný má za to, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere je vzťahom občianskoprávnym, kde povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa a vzťah oprávneného a povinného je spotrebiteľským vzťahom. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Povinný ďalej namietal, že Úverová zmluva neobsahuje percentuálnu výšku úroku ani výšku RPMN, Rozhodcovskú doložku obsahuje zmluva len v rámci Všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka je teda obsiahnutá len v rámci Všeobecných obchodných podmienok, pričom tieto nie sú podpísané zmluvnými stranami. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez účasti povinného, ktorý je spotrebiteľom, a preto podľa mienky povinného mal súd rozhodujúci o udelení poverenia súdnemu exekútorovi ex offo rozhodnúť o neprijateľnosti takéhoto rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 06.10.2009. Predmetná exekúcia je neprípustná, vzhľadom na nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť v predmetnom spore exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka, od ktorej konajúci rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc je neplatná, a teda tento nebol oprávnený vo veci konať a vydať meritórne rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2005 a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, resp. listiny obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2005 plynie, že povinnému ako spotrebiteľovi bol oprávneným ako dodávateľom poskytnutý úver vo výške 398,33 Eur (12.000,00,-Sk) a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady vo výške 318,66 Eur
(9.600,00,-Sk), t.j. spolu 716,99 Eur (21.600,00,-Sk) v 12 mesačných splátkach po 71,69 Eur (2.160,00,- Sk). Nad podpismi na Zmluve o úvere zo dňa 05.08.2005 sa nachádza vyhlásenie povinného ako dlžníka o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia pôžičiek. Táto doložka, ktorá nebola povinnou individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné vzhľadom na to, že máloktorý spotrebiteľ je právne zdatný natoľko, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom prípade rozhodcovská doložka nebola ani obsiahnutá priamo v Zmluve o úvere zo dňa 05.08.2005, ale nachádzala sa iba vo všeobecných podmienkach, na ktoré zmluva odkazovala. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli podpísané zmluvnými stranami, čo malo za následok, že v zmysle znenia § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, absentovala písomná forma rozhodcovskej zmluvy a zmluva je teda neplatná. Nestačí, ak dodávateľ v spotrebiteľskom právnom vzťahu upraví rozhodcovskú doložku len vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré v zmluve o úvere odkazuje. Odkaz na všeobecné obchodné podmienky písomnú formu nenahrádza, pričom rozhodcovská doložka v takejto forme len netransparentne splynie spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu. Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie, preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil exekučný súd v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V predmetnej exekučnej veci znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie, keďže predložil nespôsobili exekučný titul. 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený namietal, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na
všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru, že povinný nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený si zároveň dovoľuje tvrdiť, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. 9. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Oprávnený v podanom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Povinný mal za to, že žiaden z odvolacích dôvodov nie je daný. Pokiaľ úverové zmluvné podmienky obsahujú klauzulu, že na všetky právne vzťahy založené zmluvou sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšie úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo zákona neplatná. K argumentácii oprávneného, spočívajúcej v poukazovaní na pristúpenie k Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru povinný uviedol, že uvedené všeobecné podmienky neboli zmluvnými stranami podpísané, čo nezodpovedá ani len základnej požiadavke písomnej formy rozhodcovskej zmluvy. Tvrdeniu oprávneného, že povinný nie je spotrebiteľ, povinný nerozumie, nakoľko je zrejmé, že povinný je fyzickou osobou, identifikovanou v zmluve o úvere rodným číslom, pričom oprávnený je dodávateľom, konajúcim v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Povinný mal za to, že rozhodcovská bankové spojenie: Prima banka, a.s., pobočka M., č. ú.: IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tel.: XXXX XXX XXX, e-mail: N. IČO: 47 256 907, DIČ: XX XX XX XX XX, IČ DPH A. XX XX XX XX zmluva v predmetnej veci jednoznačne spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že povinný ako spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nemal na výber, nakoľko rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok, s ktorými oprávnený povinného neoboznámil a ktoré zmluvné strany nepodpísali. Rozhodcovskú zmluvu si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so všeobecnými podmienkami. Povinný ako spotrebiteľ nedisponuje vedomosťami o účinkoch rozhodcovských doložiek. S vedomosťami bežného spotrebiteľa povinný v snahe získať spotrebiteľský úver podpísal oprávneným predloženú listinu, ktorá údajne zahŕňala tiež všeobecné podmienky poskytnutia úveru, čo možno pokladať za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol povinný súdu druhej inštancie, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a oprávneného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. 10. K vyjadreniu povinného podal oprávnený odvolaciu dupliku. Uviedol, že i naďalej trvá na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach v plnom rozsahu, najmä aj na podanom odvolaní. 11. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie tohto rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti : 14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Voľbou Obchodného zákonníka pre právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, nezmyjeme jeho spotrebiteľský punc so všetkými následkami s tým spojenými. Nie je to dané len existenciou verejnoprávnej kogentnej vetvy spotrebiteľského práva, ktorá je prezentovaná najmä zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ale daná skutočnosť jednoznačne vyplýva aj z Občianskeho zákonníka, ktorý v § 52 ods. 2 výslovne prezentuje (okrem iného aj) svoju prednosť pred normami Obchodného zákonníka. 16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol teda dostatočným spôsobom preukázaný. 17. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp.zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 146/2011,6Cdo 143/2011,2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011). 18. Rozhodcovská zmluva nemá v predmetnom prípade obligatórnu písomnú formu, keďže je obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní hovorí, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, keď posúdil predmetnú rozhodcovskú zmluvu ako zmluvu, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka). Uvedená zmluva a VOP síce boli technicky spojené avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010) Navyše, odvolací súd má za to, že Všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Rozhodne nemôžu slúžiť k tomu, aby dodávateľ v nich skryl, často v neprehľadnej, ťažko formulovanej forme, dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Ak tak učiní, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému dojednaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvej inštancie možno za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. 20. Pokiaľ v odvolaní oprávnený namietal, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (zmluva uzatvorená dňa 05.08.2005), nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a občianskoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. (Porovnaj taktiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012; Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012. 21. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Rozhodcovská doložka v predmetnom prípade nielen že nebola uzavretá platne, ale predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). 22. Odvolací súd v súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou naviac dodáva, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, resp. je skrytá. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste. 23. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. 24. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu. 25. Exekučný úd správne vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná a exekučný titul je nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu pokračovaniu vo vykonaní exekúcie vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil. 26. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody i správne rozhodnutie o trovách exekúcie a o trovách konania odražajúc na jeho odôvodnenie v bodoch 49. a nasl., odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému povinnému vo vzťahu k neúspešnému oprávnenému. O výške tejto náhrady rozhodne exekučný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1,2 CSP. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).