Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-66-2019.pdf
PDF · 187.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: Ing. L. N., bytom Q. XX, XXX XX N. zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 536 781 proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky so sídlom Námestie slobody 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 416 094, za účasti ďalších účastníkov: 1/ W., bytom Q. XX, XXX XX N. a 2/ S. N., bytom J. 8, XXX XX N., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa 01.02.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018, na základe spoločného odvolania účastníkov konania: W. N., S. N. a L. N. a napadnutým rozhodnutím č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa 01.02.2019 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamieta ich spoločné odvolanie a potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE- OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „okresný úrad“), ako správny orgán príslušný podľa § 118 stavebného zákona, rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018 v konaní podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 (právoplatné dňa 14. 08. 2018). Okresný úrad rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Košice, pracoviska Košice - Juh (ďalej len „stavebný úrad“) č. MK/A/2017/218214-05/IV, MK/A/2018/05270-04/IV-MIS zo dňa 09.05.2018, ktorým stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona dodatočne povolil stavbu „Zmena stavby rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. N. - N. (ďalej len „stavba“) pre stavebníčku E. K., bytom Q. XX, N. (ďalej len „stavebníčka“). Žalovaný uviedol, že okresný úrad odôvodnil svoje rozhodnutie o nepovolení obnovy konania najmä tým, že dôvody, ktoré účastníci konania uplatnili v návrhu na obnovu konania, nespĺňajú ani jednu z podmienok taxatívne uvedených v ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Proti rozhodnutiu okresného úradu OU- KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018 podali v zákonom stanovenej lehote spoločné odvolanie účastníci konania W. N., S. N., L. N., v ktorom namietali, že:
- správny orgán pochybil, keď neuznal nimi predložený Znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018 ako právny titul k podaniu návrhu na obnovu konania, nakoľko vypracovaním tohto znaleckého posudku vyšli najavo nové skutočnosti, ako aj dôkazy, ktoré mohli mať a aj majú podstatný vplyv na rozhodnutie,
- majú za preukázané, že na ukončenú stavebnú činnosť bolo nutné v konaní o jej dodatočnom povolení vyžiadať okrem vyjadrení a stanovísk dotknutých inštitúcií aj odborné posúdenie týkajúce sa zatienenia stavebného pozemku odvolateľov, ale predovšetkým odborné posúdenie z hľadiska dodržania požiarnych predpisov medzi stavbami rodinných domov odvolateľov a stavebníka, kde sú stiesnené podmienky vo vzťahu k stavebným materiálom na obidvoch týchto stavbách, čím sa správne orgány nezaoberali.
- poukazujú na skutočnosť, že nie je vecou účastníkov konania, ale je to povinnosť stavebného úradu, aby v zmysle § 66 stavebného zákona zabezpečil najmä v prípadoch o dodatočnom povolení už ukončených stavieb stanoviská všetkých orgánov, vrátane odborných expertíz a znaleckých posudkov. 3. Okresný úrad nerozhodol o spoločnom odvolaní sám a preto ho v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku listom č. OU-KE-OVBP2-2019/004422 zo dňa 21.01.2019 predložil spolu so spisovým materiálom okresného úradu a stavebného úradu, týkajúcim sa veci príslušnému odvolaciemu orgánu
- ministerstvu, na rozhodnutie o odvolaní.
4. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní preskúmal v odvolacom konaní odvolaním napadnuté vyššie označené rozhodnutie okresného úradu spolu s predloženými spisovými materiálmi obidvoch príslušných správnych orgánov týkajúcich sa veci v celom rozsahu, porovnalo jeho výrokovú aj dôvodovú časť s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, vyhlášky č 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako aj správneho poriadku, vyhodnotil dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj námietky uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného úradu bolo vydané v súlade so zákonom.
5. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý sa uplatňuje vtedy, ak v ukončenom správnom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci, alebo nerešpektovanie procesných podmienok ustanovených zákonom vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania. Obnova konania slúži na dodatočnú elimináciu takýchto rozhodnutí, ktorých nezákonnosť je dôsledkom porušenia jednej z kľúčových zásad správneho konania - zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku. Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok na nápravu nezákonného rozhodnutia, ktorý je účastník konania oprávnený uplatniť, a zároveň je to prostriedok dozoru, ktorý správny orgán využíva na nápravu nezákonnosti z úradnej povinnosti. Poukázal na to, že z dikcie ust. § 62 ods. 1 správneho poriadku vyplýva právo účastníka konania, aby sa mohol domáhať opätovného prejednania veci, aj keď sa už o nej právoplatne rozhodlo, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Obnovy konania sa nemožno úspešne domáhať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z takého, ktorý ustanovuje správny poriadok v § 62 ods. 1 a 2. Z dikcie ust. § 63 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že návrh na obnovu konania by mal byť dostatočne presvedčivý na to, aby správny orgán prišiel k záveru, že povolenie obnovy konania (ukončeného právoplatným rozhodnutím správneho orgánu) je odôvodnené. Účastník konania mal vo svojom návrhu uviesť predovšetkým také skutočnosti, ktoré preukázateľne nasvedčujú, že podmienky pre povolenie obnovy konania sú splnené. Preto je potrebné uviesť konkrétne dôvody obnovy konania a súčasne uviesť, kedy sa o skutočnostiach, ktoré uplatňuje ako dôvod obnovy konania dozvedel a prečo ich nemohol uplatniť ešte v priebehu pôvodného konania. Uviedol, že na povolenie obnovy však nestačí, aby skutočnosti a dôkazy boli nové, ale museli existovať už v čase pôvodného správneho konania, nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a zároveň musia byť takej kvality z hľadiska hmotnoprávneho, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Preto otázku, či konkrétna skutočnosť mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci posudzuje správny orgán podľa okolností konkrétnej veci. Ak by však tento vplyv neviedol k zásadnej zmene pôvodného rozhodnutia, správny organ obnovu konania nepovolí.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že možno konštatovať zhodne s právnym názorom okresného úradu, že na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku musí účastník uviesť také nové dôkazy, t. j. takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, mali by za následok zmenu názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci. Obnova konania sa musí povoliť vtedy, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, t. j. existovali už v čase správneho konania. Ďalej žalovaný uviedol, že okresný úrad správne uviedol, že skutočnosť, ktorú odvolatelia ako navrhovatelia obnovy konania označili ako dôvod na povolenie obnovy právoplatne ukončeného konania o dodatočnom povolení stavby, nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala povolenie obnovy konania, resp. dôvody uvedené v návrhu nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia, resp. ktoré by mali za následok, že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané alebo by bolo vydané také rozhodnutie, ktoré by stavebníčke neumožnilo stavbu ďalej uskutočňovať. Odvolateľmi uvádzané pochybenia stavebného úradu nie je možné subsumovať pod dôvody obnovy konania uvedené v § 62 ods. 1 správneho poriadku. Správne uviedol v napadnutom rozhodnutí aj, že účastníci konania mali právo uplatňovať svoje námietky a pripomienky v lehote, ktorú im určil stavebný úrad a ten ich zároveň upozornil, že na neskoršie námietky a pripomienky sa neprihliada. To znamená, že právo účastníkov konania na uplatnenie námietok a pripomienok v správnom konaní je založené na koncentračnej zásade. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 3 Sžhuv 4/2008 zo dňa 05.03. 2009 a 6Sžp 1/2011.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v stavebnom konaní, resp. v konaní o dodatočnom povolení stavby predpokladá, že účastníci svoje námietky musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických), ako aj právnych. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ministerstvo nepovažuje za chybu, že okresný úrad v rozhodnutí odkázal na zásadu koncentrácie konania a nezaoberal sa znaleckým posudkom, ktorý predložili odvolatelia v čase právoplatného ukončeného konania. Okresný úrad taktiež správne uviedol, že odvolateľmi predložený znalecký posudok nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Zhodne s právnym názorom okresného úradu žalovaný konštatoval, že podaný návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím okresného úradu č. OU- KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 nespĺňa podmienku uvedenú v ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku.
8. Žalovaný k námietkam odvolateľov ohľadom povolenia obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku uviedol žalovaný, že v danom konkrétnom prípade odvolateľmi uvádzané skutočnosti nie sú takými závažnými skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali zahájenie obnovy konania v zmysle ustanovení správneho poriadku.
9. K námietke odvolateľov, že došlo k porušeniu § 66 stavebného zákona ministerstvo uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že stavebný úrad na základe uvedeného ustanovenia určuje záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť stavebného úradu zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov, resp. znalecké posudky a toto je povinnosťou účastníkov konania, aby na podporu svojich tvrdení predkladali dôkazy (§ 34 ods. 3 správneho poriadku). Zároveň pripomína, že nakoľko stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení splnila podmienky na dodatočné povolenie stavby, t. j. preukázala, že stavba je v súlade s verejným záujmom, stavebný úrad nemal inú možnosť, len stavbu dodatočne povoliť.
10. Žalovaný na záver napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na ním uvedené dôvody nebolo možné vyhovieť odvolaniu a bolo potrebné rozhodnúť tak, že zamieta odvolanie a potvrdzuje rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 11. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 01.04.2019 elektronicky doručenou na tunajší súd dňa 05.04.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa 01.02.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si v žalobe uplatnil nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Uviedol, že dňa 09.05.2018 bolo Mestom Košice vydané rozhodnutie, č. k. MK/A/2017/201824-05/IV, MK/ A/2018/05270-04/IV-MIS, ktorým bolo dodatočne povolená zmena stavby rodinného domu, voči ktorému rozhodnutiu podal odvolanie. Dňa 02.08.2018 Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 jeho odvolanie zamietol a vyššie uvedené rozhodnutie Mesta Košice potvrdil. Dňa 25.09.2018 podal žalobca vo vyššie uvedenej veci návrh na obnovu konania, pričom dňa 14.12.2018 Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 tento návrh zamietol. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, avšak dňa 01.02.2019 Ministerstvo dopravy a výstavby SR svojím rozhodnutím č. 09099/2019/SV/08147 toto odvolanie zamietlo a vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu Košice potvrdilo.
12. Citujúc ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku žalobca uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia je zrejmé, že obnova pôvodného správneho konania je prípustná vtedy, ak po právoplatnosti rozhodnutia vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. V súvislosti s uvedeným považuje žalobca za potrebné uviesť, že k návrhu na obnovu konania žalobca spolu s ostatnými účastníkmi správneho konania predložil znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018 vypracovaný súdnym znalcom Ing. Jozefom H., z ktorého jednoznačne vyplýva, že stavba, ktorá bola dodatočne povolená nie je v súlade s požiarnymi predpismi, čo je dôvod, kvôli ktorému by stavebný úrad nemal povoliť takúto stavbu. Skutočnosti uvedené vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, resp. jeho závery (stavba nie je v súlade s požiarnymi predpismi) sú skutočnosťami, ktoré neboli zistené počas správneho konania (a to aj napriek tomu, že pri náležitom zisťovaní zo strany stavebného úradu, resp. okresného úradu (povinnosť ex offo) k takýmto zisteniam mali správne orgány dospieť), t.j. sú skutočnosťami novými, pričom v prípade, ak by tieto skutočnosti boli správnym orgánom (stavebný úrad, okresný úrad) známe v pôvodnom správnom konaní, správne orgány by nemohli rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby. S poukazom na vyššie uvedené sa žalobca preto nemôže vonkoncom stotožniť s tvrdením žalovaného („... dôvody uvedené v návrhu nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia, resp. ktoré by mali za následok, že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané alebo by bolo vydané také rozhodnutie, ktoré by stavebníčke neumožnilo stavbu ďalej uskutočňovať. Odvolateľmi uvádzané pochybenia stavebného úradu nie je možné subsumovať pod dôvody obnovy konania uvedené v § 62 ods. 1 správneho poriadku.“).
13. Ďalej žalobca uviedol, že má za to, že skutočnosti uvádzané ním v návrhu na obnovu konania sú nielen dôvodom obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a), ale taktiež aj podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Citujúc ust. § 62 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že v súvislosti s týmto citovaným ustanovením považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že súlad stavby s požiarnymi predpismi je nutné považovať za všeobecný, resp. verejný záujem, a to z toho dôvodu, že v prípade požiaru stavby nie je ohrozená len samotná stavba, ale taktiež aj majetok, zdravie, životy a životné prostredie v okolí stavby.
14. Citujúc ust. § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebný zákon“) žalobca v správnej žalobe uviedol, že z tohto citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby. V súvislosti s vyššie uvedeným považuje žalobca za potrebné uviesť, že už stavebný úrad bol počas pôvodného stavebného konania povinný priamo z úradnej povinnosti (nie len na podnet účastníkov stavebného konania) skúmať a náležite zisťovať, či stavba (už svojvoľne uskutočnená) je alebo nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. okrem iného napríklad aj v rozpore s predpismi požiarnej ochrany. Okresný úrad Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.12.2018 síce uvádza, že stavebný úrad nebol povinný žiadať stanovisko orgánov požiarnej ochrany, lebo mal projektovú dokumentáciu s vyjadrením odborne spôsobilej osoby („Stavebný úrad preto nemal dôvod v rámci konania o dodatočnom povolení stavby okrem predloženia požiarno-bezpečnostného riešenia stavby špecialistom požiarnej ochrany požadovať od orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, či od účastníkov konania aj Ďalšie doklady nad rámec zákona, a obzvlášť ak ich účastníci konania ani sami nenavrhli ...“), pričom obdobný názor zastáva aj žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.02.2019 („... nevyplýva povinnosť stavebného úradu zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov resp. znalecké posudky. To je povinnosťou účastníkov konania ...“), avšak z obhliadky miesta musel mať poverený zamestnanec stavebného úradu ako orgánu, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi predpismi jednoznačne pochybnosti, či v daných stiesnených pomeroch je súlad s predpismi požiarnej ochrany daný (t.j. okrem iného, či odstupová vzdialenosť uvedená v bode 5.4 dokumentácie „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, vypracovanej RNDr. V. G. z januára 2018 je správna, resp. dostačujúca). V prípade, ak by stavebný úrad postupoval v stavebnom konaní riadne a s náležitou odbornou starostlivosťou, musel by jednoznačne dospieť k záveru, že stavba nie je v súlade s požiarnymi predpismi (vrátane skutočnosti, že odstupová vzdialenosť uvedená v dokumentácii „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ je nedostatočná, resp. výrazným spôsobom znížená). V súvislosti s vyššie uvedeným je nevyhnutné dať taktiež do pozornosti, že stavba (susediaci rodinný dom) je umiestnená priamo na hranici pozemkov, a teda celé požiarne nebezpečné pásmo (bez ohľadu na to, aké veľké je) sa nachádza výlučne len na pozemku žalobcu, čím sú priamo ohrozené nehnuteľnosti žalobcu. Uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 8/2018, ktorý v konaní predložil žalobca je jednoznačne zrejmé, že požiarne nebezpečný priestor susedného rodinného domu zasahuje do pozemku R.. L. N. vo vzdialenosti 3,1 m od rodinného domu, v prípade požiaru rodinného domu je predpoklad padania horľavých konštrukcií krovu do vzdialenosti 3,1 m na pozemok R.. L. N. a tým aj možnosť prenosu požiaru na horľavé látky nachádzajúce sa v tomto priestore. S poukazom na prílohu č. 2 a 3 znaleckého posudku je zrejmé, že celé požiarne nebezpečné pásmo sa nachádza na pozemku žalobcu (a to z dôvodu, že susedný rodinný dom sa nachádza tesne na hranici pozemkov), pričom bezprostredne hraničí s rodinným domom žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené je jednoznačne zrejmé, že stavba, ktorá bola dodatočne povolená je evidentne v rozpore s predpismi požiarnej ochrany, a teda v rozpore s verejným záujmom, a preto nemala byť zo strany stavebného úradu nikdy dodatočne povolená.
15. Ďalej uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedeným je nutné taktiež uviesť, že nie je povinnosť účastníkov správneho konania ako laikov skúmať a namietať súlad stavby s verejným záujmom. Povinnosť zisťovať súlad stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) leží na stavebnom úrade, ako na orgáne, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi predpismi (podľa ust. § 63 stavebného zákona: „Dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.“ Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť stavebného úradu, žalobca, ako aj ostatní účastníci správneho konania dôvodne očakávali, že tieto súlady stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) bude náležite posudzovať priamo stavebný úrad. Nakoľko sa však stavebný úrad týmto zisťovaním a posudzovaním nijako nezaoberal (a to aj napriek tomu, že z obhliadky na tvári miesta musel mať pochybnosti o súlade stavby s požiarnymi predpismi) a vydal dodatočné stavebné povolenie, žalobca a ostatní účastníci správneho konania boli nútení na svoje náklady zabezpečiť znalecký posudok (č. 8/2018), ktorý jednoznačne potvrdil existenciu nezákonného stavu. Žalobcovi, ako ani ostatným účastníkom správneho konania rozhodne nemožno klásť za vinu, že znalecké posúdenie, ktoré mal zabezpečiť z úradnej povinnosti stavebný úrad neuplatnili v stavebnom konaní vedenom pred stavebným úradom. V prípade tvrdenia žalovaného („Taktiež okresný úrad správne uviedol, že odvolateľmi predložený znalecký posudok nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona.“) uviedol, že je potrebné taktiež uviesť, že žalovaný, okresný úrad, ako aj stavebný úrad sa síce odvolávajú na dokumentáciu „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, vypracovanú RNDr. V. G. z januára 2018 (v tomto prípade konkrétne bod 5.4), z ktorej vyplýva, že odstupová vzdialenosť pre susedný rodinný dom by mala byť údajne 1,2 m, avšak ani jeden z týchto subjektov neberie do úvahy, že tieto závery sú nepravdivé (čo jednoznačne to preukazuje znalecký posudok č. 8/2018), resp. tieto závery sú spochybniteľné už na základe obhliadky na tvári miesta, ktorú mal stavebný úrad vykonať.
16. Žalobca poukázal aj na ďalší dôvod obnovy konania, ktorým sa tak žalovaný, ako ani okresný úrad nijako nezaoberali. Citujúc ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku uviedol, že vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obnova konania je prípustná aj vtedy, ak sa preukáže, že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. V tejto súvislosti žalobca považuje za potrebné dať do pozornosti, že pôvodné rozhodnutie stavebného úradu, resp. okresného úradu sa opieralo o dokumentáciu „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, pričom z predloženého znaleckého posudku č. 8/2018 je jednoznačne zrejmé, že závery predmetnej dokumentácie uvedené v bode 5.4 (odstupová vzdialenosť) sú jednoznačne nepravdivé. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že obnova pôvodného správneho konania bola okrem vyššie uvedeného prípustná aj v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Opätovne aj v tomto prípade je na preskúmaní pôvodného rozhodnutia verejný záujem (porušenie požiarnych predpisov). Týmto dôvodom obnovy konania sa však tak okresný úrad, ako ani žalovaný nezaoberali.
17. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca zdôraznil, že je neakceptovateľné, aby žalovaný odmietol brať v zreteľ zásadné skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť potreby obnovy pôvodného správneho konania. Takýmto postupom totiž dochádza zo strany žalovaného k závažnému zásahu do procesných práv žalobcu. Vzhľadom na v žalobe uvedené skutočnosti žalobca považuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.02.2019 za nezákonné a arbitrárne a je s poukazom na ním uvedené skutočnosti nútený domáhať sa ochrany svojich práv podaním tejto žaloby.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2019 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú s tým, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného a neodôvodňujú jeho zrušenie. Konštatoval, že v predmetnej žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti (ani žiadne nové dôkazy) ako tie, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v konaní o odvolaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa 01. 02. 2019. K námietkam žalobcu uvedeným v predmetnej žalobe vo všeobecnosti uviedol, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bolo vedené pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.
19. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca žiadal o povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, avšak v žalobnom návrhu už poukazuje aj § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku (t. j. že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom), ktorým sa okresný úrad a ani ministerstvo, ako žalovaný, nezaoberali. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že k jeho použitiu môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné a neúplné dôkazy, pričom tieto mali mať podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Druhým dôvodom na obnovu konania je to, že sa rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom. Predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania povolením obnovy pôvodného konania sú predovšetkým nové skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol predložiť v pôvodnom konaní, a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
20. Citoval ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého, účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo sa bez jeho viny nemohol vykonať. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu (tak ako ho uviedol v odvolaní zo dňa 10.01.2019), že znalecký posudok č. 8/2018 bolo možné vypracovať z hľadiska požiarnej ochrany až v čase, keď bola stavba ukončená, a teda že na základe uvedeného je potrebné znalecký posudok považovať za novú skutočnosť v tomto prípade neobstojí. Poukázal na to, že žalobca ako účastník konania, mal právo v pôvodnom konaní uplatňovať svoje námietky a pripomienky v lehote, ktorú určil stavebný úrad. Ten zároveň upozornil účastníkov konania, že na neskoršie námietky a pripomienky sa neprihliada. To znamená, že právo účastníkov konania na uplatnenie námietok a pripomienok v správnom konaní je založené na koncentračnej zásade.
21. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžhuv 4/2008 zo dňa 05.03.2009, podľa ktorého: „Koncentračná zásada sústreďuje (koncentruje) procesnú možnosť označovať a predkladať dôkazy iba do určitého štádia administratívneho konania a súčasne vylučuje túto možnosť v ostatných štádiách konania. Právo a povinnosť označovať dôkazy preto v určitom štádiu konania účastníkovi konania zaniká ... Najvyšší súd konštatuje, že koncentračná zásada je výnimkou zo všeobecnej zásady jednotnosti administratívneho konania. Ide teda o výnimku z pravidla. Výnimky z pravidiel sú explicitne upravené. Iba s použitím tohto prístupu potom možno identifikovať, že ide o výnimku. Naviac, aplikácia koncentračnej zásady znamená zánik jedného zo základných procesných práv účastníka konania - práva označovať a predkladať dôkazy. Zánik takéhoto procesného práva môže byť upravený iba zákonom a to explicitne.“ Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v stavebnom konaní, resp. v konaní o dodatočnom povolení stavby, predpokladá, že účastníci svoje námietky musia predniesť v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických), ako aj právnych. Prípadné nevyužitie práva uplatniť konkrétne námietky (§ 61 ods. 1, ods. 3 stavebného zákona), ani práva nazerať do spisu (§ 23 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona) zo strany žalobcu nemožno vyhodnotiť v neprospech správnych orgánov. Stavebný úrad počas celého pôvodného konania rozhodoval na základe v konaní predložených dokladov. Stavebníčka predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Z ustanovenia § 46 stavebného zákona vyplýva, že projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie, t. j. v tomto konkrétnom prípade zodpovedá za úplnosť a správnosť projektovej dokumentácie vypracovanej na vydanie dodatočného stavebného povolenia vrátane požiarnej ochrany stavby. Správny orgán nemá dôvod spochybňovať odbornosť autorizovanej osoby, ktorý je oprávnenou osobou na výkon tejto činnosti podľa osobitných predpisov, a ktorý je povinný pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. Zamestnanec správneho orgánu (stavebného úradu, okresného úradu ani ministerstva) nie je zo zákona oprávnený kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať statické riešenie, odborné posudky, prieskumy, konštrukcie stavieb, ako aj technické, technologické a energetické vybavenie stavieb a ani z nich vyplývajúce posúdenia, vypracované oprávnenými osobami.
22. Žalovaný uviedol, že stále trvá na svojom stanovisku, že žalobcom predložený znalecký posudok nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Konštatoval, že v odvolacom konaní preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a keďže nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu, odvolaniu žalobcu nemohol vyhovieť.
23. Žalobca v replike zo dňa 29.07.2019 doručenej elektronicky na súd dňa 06.08.2019 zotrval na podanej správnej žalobe. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný v ňom neuvádza de facto žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybnili tvrdenia prezentované žalobcom v jeho žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení totiž len všeobecne a teoreticky opisuje podstatu inštitútu obnovy konania a uvádza opätovne skutočnosti, na ktoré poukazoval už aj vo svojom rozhodnutí, preskúmanie zákonnosti ktorého je predmetom tohto konania. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nevenuje (nevyjadruje) k podstatným tvrdeniam žalobcu, ktoré odôvodňujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v plnom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach prezentovaných v žalobe, pričom naďalej zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.02.2019 je nezákonné a arbitrárne. Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení poukazuje v zásade len na dve skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru majú údajne spochybňovať opodstatnenosť podanej žaloby: a) povinnosť žalobcu predložiť znalecký posudok č. 8/2018 v priebehu správneho konania a nie až spolu s návrhom na obnovu konania (koncentračná zásada); b) zamestnanec správneho orgánu nie je údajne oprávnený kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať listinné dôkazy predložené v správnom konaní. V prípade tvrdenia žalovaného, podľa ktorého znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018 vypracovaný súdnym znalcom Ing. V. H. údajne nemôže byť podkladom pre obnovu konania, nakoľko žalobca ho mal predložiť už v priebehu správneho konania a nie až v konaní o obnovu konania (vzhľadom na koncentračnú zásadu na predmetný listinný dôkaz údajne nemožno v konaní o obnovu konania prihliadať), považuje žalobca za potrebné uviesť, že koncentračná zásada nemá v súvislosti s obnovou konania absolútny charakter (v prípade obnovy konania účastník správneho konania môže prezentovať nové skutočnosti alebo predkladať nové dôkazy (t.j. skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli prezentované, resp. predložené počas prvostupňového a druhostupňového správneho konania), ak by tieto skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom tieto skutočnosti a dôkazy vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a účastník správneho konania ich nemohol uplatniť bez jeho zavinenia, správny orgán (stavebný úrad, okresný úrad) je počas prvostupňového, resp. druhostupňového správneho konania povinný priamo z úradnej povinnosti (nielen na podnet účastníkov stavebného konania) skúmať a náležite zisťovať, či stavba (už svojvoľne uskutočnená) je alebo nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. okrem iného napríklad aj v rozpore s predpismi požiarnej ochrany (nie je povinnosťou účastníkov stavebného konania, aby plnili povinnosti správneho orgánu, resp. aby dohliadali na to, či správny orgán postupuje v konaní v súlade so zákonom), skutočnosti uvedené vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, resp. jeho závery (stavba nie je v súlade s požiarnymi predpismi) sú skutočnosťami, ktoré neboli zistené počas prvostupňového, resp. druhostupňového správneho konania (a to aj napriek tomu, že pri náležitom zisťovaní zo strany stavebného úradu, resp. okresného úradu (povinnosť ex offo) k takýmto zisteniam mali správne orgány dospieť), t.j. sú skutočnosťami novými, pričom v prípade, ak by tieto skutočnosti boli správnym orgánom (stavebný úrad, okresný úrad) známe v pôvodnom správnom konaní, správne orgány by nemohli rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby.
24. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že povinnosť zisťovať súlad stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) leží výlučne len na správnom orgáne (stavebný úrad, okresný úrad), ako na orgáne, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi predpismi (ust. § 63 stavebného zákona). Na tejto skutočnosti (povinnosti) nič nemení ani to, že účastník správneho konania je oprávnený v správnom konaní prezentovať svoje tvrdenia a ich pravdivosť preukázať prostredníctvom príslušných dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť správneho orgánu (stavebný úrad, okresný úrad), žalobca, ako aj ostatní účastníci správneho konania dôvodne očakávali, že súlad stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) bude náležite posudzovať priamo správny orgán. Nakoľko sa však správny orgán týmto zisťovaním a posudzovaním nijako nezaoberal (vychádzal len pro forma z dokumentácie „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, a to aj napriek tomu, že z obhliadky na tvári miesta musel mať poverený zamestnanec stavebného úradu ako orgánu, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi predpismi jednoznačne pochybnosti, či v daných stiesnených pomeroch je súlad s predpismi požiarnej ochrany daný, t.j. okrem iného, či odstupová vzdialenosť uvedená v bode 5.4 dokumentácie „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, vypracovanej RNDr. V. G. z januára 2018 je správna, resp. dostačujúca) a vydal dodatočné stavebné povolenie, žalobca a ostatní účastníci správneho konania boli nútení na svoje náklady zabezpečiť znalecký posudok (č. 8/2018), ktorý jednoznačne potvrdil existenciu nezákonného stavu. Žalobcovi, ako ani ostatným účastníkom správneho konania nie je možné klásť za vinu, že znalecké posúdenie (ktoré mal zabezpečiť z úradnej povinnosti stavebný úrad) neuplatnili v stavebnom konaní vedenom pred stavebným úradom.
25. Žalobca v prípade tvrdenia žalovaného, podľa ktorého mal predložiť znalecký posudok v priebehu správneho konania a nie až po jeho ukončení uviedol, že k postupu žalobcu by nemuselo vôbec dôjsť, ak by správny orgán (stavebný úrad, okresný úrad) postupoval v stavebnom konaní riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a predovšetkým v súlade so zákonom. Ak by stavebný úrad náležite zisťoval skutkový stav (ust. § 46 a ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku) a posudzoval pravdivosť predložených listinných dôkazov, predovšetkým vzhľadom na zistenia z obhliadky na tvári miesta (ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku) musel by jednoznačne dospieť k záveru, že stavba nie je v súlade s požiarnymi predpismi (vrátane skutočnosti, že odstupová vzdialenosť uvedená v dokumentácii „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ je nedostatočná, resp. výrazným spôsobom znížená) a preto nemôže rozhodnúť o jej povolení.
26. V prípade tvrdenia žalovaného („Stavebný úrad počas celého pôvodného konania rozhodoval na základe v konaní predložených dokladov. Stavebníčka predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby ... Zamestnanec správneho orgánu (stavebného úradu, okresného úradu ani ministerstva) nie je zo zákona oprávnený kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať ...“) považuje žalobca považoval za potrebné uviesť, že žalovaný týmto vyjadrením len potvrdzuje, že správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z listinného dôkazu predloženého stavebníkom (dokumentácia „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ (konkrétne bod 5.4), vypracovaná RNDr. V. G. z januára 2018) bez toho, aby akokoľvek posúdil predmetný listinný dôkaz (predovšetkým v spojitosti so zisteniami z obhliadky na tvári miesta, ktoré jednoznačne naznačovali nepravdivosť predloženého listinného dôkazu), resp. náležite zistil, či stavba je v súlade s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi), čím de facto potvrdil, že nepostupoval v súlade s ust. § 46, ust. § 32 ods. 1, ako ani ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. Odhliadnuc od vyššie uvedeného dal žalobca do pozornosti, že skutočnosti uvádzané ním v návrhu na obnovu konania sú nielen dôvodom obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a), ale taktiež aj podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Žalobca vo svojom návrhu na obnovu konania síce priamo neodkazuje na ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, avšak z obsahu návrhu na obnovu konania vyplýva, že žalobca v ňom okrem iného poukazuje aj na závery znaleckého posudku č. 8/2018 týkajúce sa požadovanej odstupovej vzdialenosti pre susedný rodinný dom (3,1 m), ktoré jednoznačne preukazujú nepravdivosť tvrdení uvedených v dokumentácii „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ (v bode 5.4), z ktorej vyplýva, že odstupová vzdialenosť pre susedný rodinný dom by mala byť údajne len 1,2 m, a ktorá bola podkladom pre pôvodné rozhodnutie stavebného úradu. Nakoľko obnova konania je prípustná aj vtedy, ak sa preukáže, že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (pričom znalecký posudok č. 8/2018 jednoznačne potvrdil, že pôvodné rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo z nepravdivého dôkazu), žalobca má za to, že tak okresný úrad, ako aj žalovaný sa týmto dôvodom obnovy konania mali riadne zaoberať. Nakoľko tak neurobili, ich konanie, resp. následné rozhodnutie je nutné považovať za nezákonné a arbitrárne a navrhol súdu, aby rozhodol v zmysle návrhu žalobcu prezentovaného v žalobe.
27. Žalovaný sa k replike, ktorá mu bola doručená 06.08.2019 duplikou nevyjadril.
28. Súd uznesením č. k. 6S/66/2019-62 zo dňa 02.12.2021 podľa § 33 SSP pribral do konania ďalších účastníkov administratívneho konania, a to W. N. a S. N., ktorí v zmysle ust. § 32 ods. 3 písm. a) SSP boli účastníkmi administratívneho konania, nakoľko výsledkom konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného môžu byť dotknuté ich práva a povinnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2022. Zároveň správny súd ich poučil v zmysle § 32 ods. 4 SSP, že sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.
29. Ďalšia účastníčka W. N. v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2021, doručeným súdu 21.12.2021 uviedla, že potom čo zistila, že v bezprostrednom susedstve bola začatá stavba bez stavebného konania, tak upovedomili príslušný stavebný úrad, ktorý vydal zákaz vykonávať stavebné práce, ale aj napriek tomu stavebník pokračoval v tejto činnosti a aj napriek niekoľkým písomným upozorneniam nebola zjednaná náprava a stavebník ukončil celú hrubú stavbu pred termínom stavebného konania. Uviedla, že žalovaný sa snaží vo vyjadrení navodiť dojem, že nie stavebník a stavebný úrad má doložiť a preskúmať všetky zákonom stanovené náležitosti týkajúce sa rozhodovania vo veci, ale je to jej povinnosťou ako suseda zabezpečiť na to potrebnú dokumentáciu na posúdenie technických parametrov požadovaných zákonom v zmysle ust. § 62 stavebného zákona a ktoré sa týkajú v príslušnom rozsahu aj Hasičského a záchranného zboru. Vzhľadom na to, že stavebný úrad ho neoslovil, tak v čase konania nebolo známe ako stavba spĺňa príslušné požiadavky z hľadiska požiarnej ochrany, a to, že ich nespĺňa a predstavuje potencionálne riziko ohrozenia života a zdravia, vyplynulo až zo znaleckého posudku a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že nejde o novú skutočnosť, ale práve naopak sa jedná o novú skutočnosť, ktorá mala byť výsledkom činnosti stavebného úradu a príslušného dotknutého úradu (§ 3 zák. č. 315/2001 Z. z.), a nie jej aktivitou. Túto povinnosť, ktorá vyplýva zo stavebného konania, stavebný úrad nesplnil a konal opätovne v rozpore so štandardným postupom v prospech stavebníka. Žiadala preto, aby toto pochybenie bolo zosúladené so zákonom.
30. Ďalší účastník S. N. sa nevyjadril v lehote stanovenej súdom.
31. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a), b) a c), § 106 SSP) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a túto v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
32. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 06.10.2017 bola stavebnému úradu - Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice doručená žiadosť o prešetrenie stavebnej činnosti vykonávanej na Q., na základe čoho poverený zamestnanec uskutočnil dňa 06.11.2017 štátny stavebný dohľad. Jeho výsledkom bolo zistenie, že stavebník realizuje na stavbe stavebné práce podliehajúce stavebnému povoleniu, bez takéhoto povolenia, o čom spísal protokol. Na základe uvedeného stavebný úrad zastavil stavebné práce na stavbe, listom č. MK/A/2017/21824-01 /IV zo dňa 08.11.2017 začal konať v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona a vyzval stavebníka na predloženie požadovaných dokladov na preukázanie, že dodatočné povolenie stavebných prác nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebník však dňa 12.12.2017 podal na stavebnom úrade žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby rodinného domu, ktorú doplnil o svetlo-technické posúdenie, a po výzve stavebného úradu zo dňa 01.02.2018 aj ďalšie stanoviská dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí, vrátane projektovej dokumentácie doplnenej o požiarno-bezpečnostné riešenie stavby vypracované oprávnenou osobou. Stavebný úrad po preskúmaní predložených dokladov posúdil súlad rozostavanej stavby s verejnými záujmami listom č. MK/A/2017/21824-04/IV, MK/A/2018/05270-03/IV-MIS zo dňa 22.03.2018 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 26.04.2018. Dňa 25.04.2018 podali navrhovatelia svoje písomné námietky, ku ktorým sa stavebný úrad spolu so stavebníkom, projektantom a ostatnými zúčastnenými osobami na konaní vyjadrili. Nakoľko stavebný úrad považoval námietku v bode č. 1 za neopodstatnenú a námietku v bode č. 2, 3 stavebník akceptoval a premietol do projektovej dokumentácie stavby, stavebný úrad vydal dňa rozhodnutie č. MK/A/2017/21824-05/IV, MK/A/2018/05270-04/IV-MIS zo dňa 09.05.2018. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie, obsahovo zhodné s námietkou č. 1 uplatnenou v konaní, a nakoľko mu stavebný úrad nevyhovel, odstúpil ho spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky Košice na rozhodnutie o odvolaní. Tento podané spoločné odvolanie rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/037913 zo dňa 02.08.2018 zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2018.
33. Dňa 25.09.2018 podali odvolatelia na okresný úrad návrh na obnovu konania, v ktorom žiadali o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU- KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 (právoplatné dňa 14.08.2018). Okresný úrad následne preskúmal uplatnený dôvod obnovy konania, ako aj splnenie požadovaných zákonných podmienok a na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že nemá za preukázané, že došlo k naplneniu tohto zákonného dôvodu na obnovu konania. Rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018 podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku zamietol návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 (právoplatné dňa 14.08.2018).
34. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad uviedol, že jeho záver vyplýva z nasledovných skutkových a právnych skutočností: „Na konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle ust. § 88 v spojení s § 88a stavebného zákona, v rámci ktorého stavebný úrad preskúmava predložené doklady zo strany stavebníka a ich súlad s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, sa v zmysle ust. § 88a ods. 7 primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 upravujúce stavebné konanie, a teda aj ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona. V zmysle tohto ustanovenia je právo účastníkov konania na uplatnenie námietok a pripomienok založené na koncentračnej zásade stavebného konania, t.j. na námietky podané po lehote stavebný úrad už neprihliada. O tejto skutočnosti boli navrhovatelia ako účastníci konania riadne písomne upozornení v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby č. MK/A/2017/21824-04/IV, MK/A/2018/05270-03/1V-M1S zo dňa 22.03.2018. Ako však vyplýva z obsahu zápisnice spísanej na ústnom konaní, ako aj z obsahu podaného odvolania, navrhovatelia v nich žiadnym spôsobom nenamietali nezabezpečenie odbornej expertízy, merania a posudky z hľadiska dodržania požiarnych predpisov. To znamená, že aj keď navrhovatelia ako účastníci konania mohli v prebiehajúcom konaní uplatniť svoje právo v zmysle ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku, t.j. na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, ale túto námietku neuplatnili, nemôžu sa teraz domáhať obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, pretože na neskôr uplatnené námietky už nemožno prihliadať. Účelom koncentračnej zásady je práve stanoviť limity stavebného konania s cieľom zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti, tunajší úrad sa preto stotožňuje s postupom stavebného úradu v konaní. Pokiaľ ide o samotné zabezpečenie vyjadrenia orgánu požiarnej ochrany ako dotknutého orgánu, čo je podľa tvrdení navrhovateľov povinnosťou stavebného úradu, je zo strany tunajšieho úradu nutné dať do pozornosti, že orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi si nevyhradili posúdenie dokumentácie jednoduchých a drobných stavieb, a preto príslušnú projektovú dokumentáciu preskúmava podľa ust. § 63 stavebného zákona stavebný úrad aj z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti. Stavebný úrad preto nemal dôvod v rámci konania o dodatočnom povolení stavby okrem predloženia požiarno-bezpečnostného riešenia stavby špecialistom požiarnej ochrany požadovať od orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, či od účastníkov konania aj ďalšie doklady nad rámec zákona, a obzvlášť ak ich účastníci konania ani sami nenavrhovali (§ 34 ods. 3 správneho poriadku). V zmysle ust. § 46 ods. 1 stavebného zákona zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 stavebného zákona, realizovateľnosť projektu a splnenie požiadaviek verejného záujmu projektant, ktorý je osobou s príslušným odborným vzdelaním (v rozsahu podľa ust. § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona). V rámci tohto konania špecialista požiarnej ochrany RNDr. V. ako oprávnená osoba vypracoval požiarno-
bezpečnostné riešenie stavby a zabezpečil aj súlad s celkovou situáciou stavby, pričom skonštatoval, že určené odstupové vzdialenosti vyhovujú a sú v súlade s požiadavkami vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. a STN 92 0201-4. Keďže špecialista požiarnej ochrany ako odborne spôsobilá osoba zodpovedá za riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby, pričom toto riešenie navrhovatelia nenapadli ani v správnom konaní, ani v súdnom konaní, nie je dôvodné ani možné v tomto štádiu prihliadať na predložený znalecký posudok na základe objednávky zo dňa 21.08.2018. Na základe uvedeného preto tunajší úrad konštatuje, že uvedený znalecký posudok nemožno považovať za právny titul k podaniu návrhu na obnovu konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku a s poukazom na doteraz uvedené sa plne stotožňuje so zisteniami a závermi stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu. Zároveň tunajší úrad trvá na svojom rozhodnutí č. OU- KE-OVBP2-2018/037913 zo dňa 02.08.2018 a považuje ho za zákonné.“
35. Proti rozhodnutiu č. OU-KE-OVBP2-2018/037913 zo dňa 02.08.2018 podali spoločné odvolanie žalobca a ďalší účastníci, s tým, že o ňom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.02.2019 č. 09099/2019/SV/08147, ktorý zamietol spoločné odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu z dôvodov uvedených vyššie.
36. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
37. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
Podľa § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a) a e) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.
38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
39. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Výnimku tvoria mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sú obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).
40. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú: a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti neprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad);
b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť; c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Pojem účastník konania je definovaný v § 14. Oprávneným subjektom je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu; d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej; e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol účastník dobromyseľný.
41. Žalobca podal návrh na obnovu predmetného konania z dôvodu podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) tvrdiac, že k návrhu na obnovu konania žalobca spolu s ostatnými účastníkmi správneho konania predložil znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018 vypracovaný súdnym znalcom Ing. V. H., z ktorého jednoznačne vyplýva, že stavba, ktorá bola dodatočne povolená, nie je v súlade s požiarnymi predpismi, čo je dôvod, kvôli ktorému by stavebný úrad nemal povoliť takúto stavbu. Namietal, že skutočnosti uvedené v označenom znaleckom posudku, resp. jeho závery (stavba nie je v súlade s požiarnymi predpismi) sú skutočnosťami, ktoré neboli zistené počas správneho konania (a to aj napriek tomu, že pri náležitom zisťovaní zo strany stavebného úradu, resp. okresného úradu (povinnosť ex offo) k takýmto zisteniam mali správne orgány dospieť), t.j. sú skutočnosťami novými, pričom v prípade, ak by tieto skutočnosti boli správnym orgánom (stavebný úrad, okresný úrad) známe v pôvodnom správnom konaní, správne orgány by nemohli rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby.
42. Predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania povolením obnovy pôvodného konania sú predovšetkým nové skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol predložiť v pôvodnom konaní, a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré správne orgány nevyhoveli návrhu žalobcu na obnovu konania z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a), a to, že tvrdenie žalobcu, že znalecký posudok č. 8/2018 bolo možné vypracovať z hľadiska požiarnej ochrany až v čase, keď bola stavba ukončená, a teda že na základe uvedeného je potrebné znalecký posudok považovať za novú skutočnosť. Tak, ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že možno konštatovať zhodne s právnym názorom okresného úradu, že na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku musí účastník uviesť také nové dôkazy, t.j. takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, mali by za následok zmenu názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci. Obnova konania sa musí povoliť vtedy, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, t.j. existovali už v čase správneho konania. Skutočnosť, ktorú odvolatelia ako navrhovatelia obnovy konania označili ako dôvod na povolenie obnovy právoplatne ukončeného konania o dodatočnom povolení stavby, nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala povolenie obnovy konania, resp. dôvody uvedené v návrhu nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia, resp. ktoré by mali za následok, že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané alebo by bolo vydané také rozhodnutie, ktoré by stavebníčke neumožnilo stavbu ďalej uskutočňovať.
43. Účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3 správneho poriadku). Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo sa bez jeho viny nemohol vykonať. Žalobca ako účastník konania mal právo v pôvodnom konaní uplatňovať svoje námietky a pripomienky v lehote, ktorú určil stavebný úrad a účastníci konania boli zároveň upozornení, že na neskoršie námietky a pripomienky sa neprihliada, čo znamená, že právo účastníkov konania na uplatnenie námietok a pripomienok v správnom konaní je založené na koncentračnej zásade (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžp/1/2011). V tejto súvislosti súd tiež ako žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžhuv/4/2008 zo dňa 05. 03.2009, podľa ktorého: „Koncentračná zásada sústreďuje (koncentruje) procesnú možnosť označovať a predkladať dôkazy iba do určitého štádia administratívneho konania a súčasne vylučuje túto možnosť v ostatných štádiách konania. Právo a povinnosť označovať dôkazy preto v určitom štádiu konania účastníkovi konania zaniká ... Najvyšší súd konštatuje, že koncentračná zásada je výnimkou zo všeobecnej zásady jednotnosti administratívneho konania. Ide teda o výnimku z pravidla. Výnimky z pravidiel sú explicitne upravené. Iba s použitím tohto prístupu potom možno identifikovať, že ide o výnimku. Naviac, aplikácia koncentračnej zásady znamená zánik jedného zo základných procesných práv účastníka konania - práva označovať a predkladať dôkazy. Zánik takéhoto procesného práva môže byť upravený iba zákonom a to explicitne.“
44. Znalecký posudok bol žalobcom predložený už v čase právoplatne skončeného konania o dodatočnom povolení stavby a vzhľadom na koncentračnú zásadu sa ním správny orgán už nemohol zaoberať. Navyše stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila požiarno- bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené súd považuje napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o dôvod povolenia obnovy konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku za správny, a teda, že predložený znalecký posudok nie je dôvodom na obnovu konania. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a keďže nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu, odvolaniu žalobcu nemohol vyhovieť.
45. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na ďalší zákonný dôvod pre obnovu konania a namietal, že sa ním správne orgány nezaoberali, a to v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku (t.j. že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom). Uviedol, že pôvodné rozhodnutie stavebného úradu, resp. okresného úradu sa opieralo o dokumentáciu „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, avšak zo znaleckého posudku č. 8/2018 je jednoznačne zrejmé, že závery predmetnej dokumentácie v bode 5.4 (odstupová vzdialenosť) sú jednoznačne nepravdivé. Tvrdil, že aj v tomto prípade je na preskúmaní pôvodného rozhodnutia verejný záujem (porušenie požiarnych predpisov). Z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku (t.j. že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom) vyplýva, že k jeho použitiu môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné a neúplné dôkazy, pričom tieto mali mať podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neúplné svedecké výpovede, falšované listiny, nepravdivé čestné vyhlásenie a pod. V tomto prípade sa však správne orgány nemohli týmto ďalším dôvodom pre obnovu konania zaoberať, nakoľko toto žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol, takže túto námietku súd považuje za nedôvodnú.
46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v tomto prípade v súvislosti s ust. § 62 ods. 2 Správneho poriadku považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že súlad stavby s požiarnymi predpismi je nutné považovať za všeobecný, resp. verejný záujem, a to z toho dôvodu, že v prípade požiaru stavby nie je ohrozená len samotná stavba, ale taktiež aj majetok, zdravie, životy a životné prostredie v okolí stavby, súd poukazuje na to, že v stavebnom konaní stavebníčka predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Z ustanovenia § 46 stavebného zákona vyplýva, že projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie, t.j. v tomto konkrétnom prípade zodpovedá za úplnosť a správnosť projektovej dokumentácie vypracovanej na vydanie dodatočného stavebného povolenia vrátane požiarnej ochrany stavby. Správny orgán nemá dôvod spochybňovať odbornosť autorizovanej osoby, ktorý je oprávnenou osobou na výkon tejto činnosti podľa osobitných predpisov, a ktorý je povinný pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. Zamestnanec správneho orgánu (stavebného úradu, okresného úradu, ani ministerstva) nie je zo zákona oprávnený kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať statické riešenie, odborné posudky, prieskumy, konštrukcie stavieb, ako aj technické, technologické a energetické vybavenie stavieb, a ani z nich vyplývajúce posúdenia, vypracované oprávnenými osobami. Pokiaľ ide o ustanovenie § 62 ods. 2 Správneho poriadku, tak v tomto prípade nejde o povolenie obnovy, ale správny orgán obnovu konania nariaďuje a aj pre nariadenie obnovy konania zo strany správneho orgánu platia dôvody uvedené v § 62 odsek 1 Správneho poriadku s tým, že k nim navyše pristupuje ďalšia podmienka - nariadenie obnovy konania vyžaduje všeobecný záujem. Táto skutočnosť musí byť v rozhodnutí špecificky odôvodnená.
47. Súd vzhľadom na uvedené v konaní, ani v rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku, ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti, ktoré boli zistené žalovaným, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci a je zákonné. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný vydaním preskúmavaného rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, a bolo potrebné žalobu zamietnuť.
48. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009), že nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. (10Sžsk/4/2017)
49. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
50. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
52. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).