Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/31/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr.Ľubicou Farkašovou v právnej veci navrhovateliek: 1/ H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X., L. XX, 2/ C. G., nar.X.X.XXXX, bytom X., L. XX, v konaní obe právne zastúpené Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátom so sídlom v Nitre, Viničky 15, proti odporcovi: Fakultná nemocnica Nitra, Špitálska 6, 950 01 Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, ul.29.augusta č.8-10, Bratislava, IČO:38807484, o určenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, takto

rozhodol:

I. U r č u j e zodpovednosť odporcu za škodu pri pracovnom úraze Samuela Darnadyho zo dňa 18.11.2002 v rozsahu 100%.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľky 1/, 2/ návrhom zo dňa 18.11.2004 navrhli, aby súd rozhodnutím určil, že smrteľný úraz, ktorý utrpel dňa 18.11.2002 R. G. je pracovným úrazom, za škodu ktorého zodpovedá odporca ako zamestnávateľ v plnom rozsahu a uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 122.665 Sk a navrhovateľke 2/ sumu 3.050 Sk mesačne počnúc 19.11.2002 vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, všetko do troch dní od právoplatnosti. Navrhovateľky návrh smerovali pôvodne proti dvom odporcom a to 1/ Fakultná nemocnica Nitra, Špitálska 6, Nitra a 2/ Sociálna poisťovňa Nitra, Slančíkovej 3, Nitra. Právny zástupca navrhovateliek 1/, 2/ navrhol podaním doručeným súdu dňa 6.10.2009 zastaviť konanie v časti o uplatnenom nároku na náhradu škody a po právoplatnosti uznesenia postúpiť na konanie a rozhodnutie o výške uplatnených nárokov oboch navrhovateliek príslušnému orgánu - Sociálnej poisťovni a zároveň opravil označenie účastníkov konania na strane odporcov tak, že subjekt označený v žalobe ako odporca 2/ Sociálna poisťovňa Nitra má vzhľadom na zmenenú právnu úpravu postavenie vedľajšieho účastníka a to na strane odporcu 1/, zároveň vedľajšieho účastníka označil takto: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul.29.augusta č.8-10, Bratislava, IČO:38807484. Sociálna poisťovňa podaním č.l.70-72 oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Súd uznesením č.k.16C/31/2004-151 zo dňa 14.10.2009 rozhodol o zastavení konania o nároku navrhovateľky 1/ na náhradu škody v sume 7.071,73 eura (122.665,- Sk) a o nároku navrhovateľky 2/ na vyplácanie sumy 101,24 eura (3.050,- Sk) mesačne od 19.11.2002 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred a po právoplatnosti tohto uznesenia nariadil vec postúpiť Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, ul.29.augusta č.8,10, IČO: 38 807 484.

Súd uznesením č.k.16C/31/2004-153 zo dňa 14.10.2009 rozhodol o zastavení konania voči odporcovi 2/ Sociálna poisťovňa Nitra a pripustil, aby do konania vstúpil na strane odporcu Fakultná nemocnica

Nitra, vedľajší účastník konania Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul.29.augusta č.8,10, IČO: 38 807 484.

Vzhľadom na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní vykonávali vyšetrovanie dopravnej nehody, pri ktorej zomrel R.l G. dňa 18.11.2002, súd uznesením č.k.16C/31/2004-79 zo dňa 30.12.2005 prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Nitra, ČVS: OÚV-1253/OVK-NR-2002 PH. Okresný úrad vyšetrovania PZ Nitra súdu po opakovaných žiadostiach a urgenciách dňa 26.9.2008 oznámil, že uznesením ČVS: OÚJP-1253/30-NR-02 zo dňa 6.11.2007 bolo zastavené trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví vodiča sanitného motorového vozidla R. G. a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.1.2008. Súd uznesením č.k.16C/31/2004-122 zo dňa 18.3.2009 rozhodol o pokračovaní prerušeného konania.

Navrhovateľky v odôvodnení žaloby uviedli, že R. G., manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľky 2/ pracoval u odporcu na prevádzke Dopravné stredisko ako vodič sanitného motorového vozidla a dňa 18.11.2002 bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej v dôsledku úrazu zomrel. Domáhali sa určenia, že úraz, ktorý ich manžel a otec utrpel, je pracovným úrazom, za ktorý nesie objektívnu zodpovednosť v plnom rozsahu zamestnávateľ a to s poukazom na § 197, veta druhá, zák.č.311/2001 Z.z. Poukázali na naliehavý právny záujem na takomto určení (§80 písm.c/ O.s.p.), nakoľko bez takéhoto určenia je ich postavenie neisté vzhľadom na názor zamestnávateľa - odporcu. V žalobe žiadali aj priznať uplatnenú náhradu škody, pričom v tejto časti žaloby došlo k postúpeniu veci na Sociálnu poisťovňu, keďže podľa zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004 sa navrhovateľkami uplatnené nároky nepriznávajú podľa Zákonníka práce a nepatria do právomoci súdov, ale do právomoci Sociálnej poisťovne.

Odporca Fakultná nemocnica Nitra v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že smrteľný pracovný úraz zamestnanca R. G. oznámil ihneď telefonicky na Inšpektorát práce v Nitre a vyhotovil aj záznam o úraze. Vyjadril názor, že rozsah ich zodpovednosti bude možné ustáliť až na základe výsledkov vyšetrovania v trestnom konaní.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateliek 1/,2/, prednesmi poverenej zamestnankyne odporcu a poverenej zamestnankyne vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu, výsluchom navrhovateľky 1/,2/, výsluchom svedkov MUDr.H. R., J. F., Y. T., D. F., A..E. J., A..J. H. , ďalej prečítaním všetkých listín, ktoré predložili účastníci (§ 120 ods.1 O.s.p. v spojení s § 129 ods.1 O.s.p.) a ktoré tvoria obsah spisového materiálu, prečítaním pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.10C/253/2005, prečítaním pripojeného vyšetrovacieho spisu OÚJP PZ v Nitre ČVS: OÚJP-1253/30-NR-02 PH, prečítaním znaleckého posudku č.597/2012 zo dňa 31.10.2012, jeho doplnenia č.1 zo dňa 1.12.2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 18.11.2002 o 19.50 hod. došlo v Nitre na križovatke ulíc Ďurkova/Mostná - Farská/Župné námestie k dopravnej nehode medzi sanitným vozidlom patriacim odporcovi zn.Škoda 1203 TAZ 1500, EČ:NR 626AJ idúceho v smere Ďurkova-Mostná, riadeného zamestnancom odporcu R. G., nar.X.X.XXXX, bytom X., L. ul.č.XX a osobným motorovým vozidlom zn.VW Passat EČ: NR 236AM idúceho v smere Župné námestie- Farská, riadeného Ing.E. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom X., F. ul.č.XX. V dôsledku uvedenej nehody došlo k ublíženiu na zdraví vodiča sanitného vozidla R. G., ktorý v dôsledku úrazu zomrel v ten istý deň o 23.30 hod., k ublíženiu na zdraví jeho spolujazdca MUDr.H. R. a vodiča vozidla zn.VW Passat Ing.E. G..

Medzi účastníkmi sporu nebolo sporné, že úraz, ktorý utrpel dňa 18.11.2002 vodič R. G., je pracovným úrazom. Sporný však bol rozsah zodpovednosti odporcu za pracovný úraz podľa § 196 zák.č.311/2001 Z.z. ( v znení účinnom ku dňu úrazu , t.j.18.11.2002).

Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či v danej veci majú navrhovateľky 1/, 2/ naliehavý právny záujem, keďže navrhli, aby súd pozitívnou určovacou žalobou podľa § 80 písm.c) zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( v ďalšom O.s.p.) určil zodpovednosť odporcu za škodu pri pracovnom úraze R. G. zo dňa 18.11.2002 v rozsahu 100%.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V prejednávanej veci je neisté postavenie navrhovateliek 1/, 2/, keďže odporca odmietol uznať svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú pracovným úrazom R. G. zo dňa 18.11.2002 a to aj zčasti. Ide tu o aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľkami 1/, 2/ a odporcom, ktoré je ohrozením ich právneho postavenia a nemožno to iným právnym prostriedkom odstrániť. Na úspešné uplatnenie náhrady škody (úrazovej dávky), vrátane plnenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je nevyhnutné a podstatné, aby bola vyriešená otázka zodpovednosti za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý utrpel manžel a otec navrhovateliek 1/, 2/ dňa 18. 11. 2002. Predmetný spor je založený na zodpovednostnom vzťahu zamestnávateľa podľa § 195 Zákonníka práce, plnenie za tento pracovný úraz je však zverené Sociálnej poisťovni podľa § 16 a 17 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu súd deklaroval, že navrhovateľky 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Právny zástupca navrhovateliek 1/, 2/ na pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce. R. G. bol zamestnancom odporcu a dňa 18.11.2002 vykonával svoje zamestnanie, keď riadil sanitné motorové vozidlo na križovatke v smere Ďurkova/Mostná v Nitre so zapnutým zvukovým a výstražným znamením, ktoré mal zapnuté ešte na sídlisku Klokočina. Na križovatke Ďurkova/Mostná, Župné došlo k stretu sanitného vozidla s motorovým vozidlom Volkswagen Passat, ktorý riadil Ing. E. G.. Následkom tejto havárie utrpel manžel a otec navrhovateliek 1/, 2/ zranenia, ktorým potom podľahol. Vo veci dopravnej nehody bolo vedené vyšetrovanie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre a toto vyšetrovanie skončilo zastavujúcim uznesením dňa 16.11.2007 z dôvodu, že trestné stíhanie zomrelého R. G. nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dali navrhovateľky 1/, 2/ podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby bolo zrušené zastavujúce uznesenie. Generálna prokuratúra postúpila vec na Krajskú prokuratúru v Nitre, ktorá dospela k záveru, že pre premlčanie nie je možné vo veci konať, keď považovali zastavujúce uznesenie za nezákonné. Túto skutočnosť listom oznámili navrhovateľkám 1/, 2/ ako poškodeným. Výsledky trestného stíhania nie je možné použiť na liberáciu zamestnávateľa, keď v trestnom konaní nebolo objektívne preukázané, kto nesie zodpovednosť za nehodu a nie je uvedená miera zodpovednosti. V trestnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, či vošiel vodič sanitky do križovatky na červenú a vodič druhého vozidla na zelenú, pričom o tom, že druhý vodič vošiel do križovatky na zelenú, hovoril iba on, keďže iný svedok nemohol mať výhľad na semafor. MUDr. R., ktorý bol spolujazdcom nebohého G., dňa 9.3.2009 ako svedok vypovedal v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. , že so sanitkou vošli do križovatky na oranžové svetlo a Ing. J., zamestnanec Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý bol vypočutý ako svedok v uvedenej veci dňa 7.5.2009, vypovedal, že ak svietilo oranžové svetlo pre sanitku, tak musel druhý vodič do križovatky vojsť na červené svetlo. Poukázal na to, že vodič je povinný sledovať premávku na ceste, a teda druhý vodič Ing. E. G. mal v zrkadle umiestnenom na križovatke vidieť sanitku so zapnutým svetelným a zvukovým signálom a dať jej prednosť. Vodič sanitky teda neporušil právne predpisy týkajúce sa cestnej premávky, teda ani pracovnú disciplínu a z tohto dôvodu sa odporca nemôže zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za úrazový dej.

Navrhovateľky 1/ a 2/ na pojednávaní uviedli, že oni neboli účastníčkami dopravnej nehody, pri ktorej ich manžel a otec zomrel. Bližšie sa vo veci nevyjadrili.

Poverená zamestnankyňa odporcu Mgr.Mária Zatráková na pojednávaní uviedla, že návrh žiada zamietnuť s poukazom na § 196 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce týkajúceho sa úplného zbavenia zodpovednosti zamestnávateľa za úrazový dej. Nebohý R. G. bol zamestnancom odporcu od 4.8.1997, kedy bol zaradený ako robotník v zdravotníckom zariadení - strážna služba. Potom bol od 9.10.1998 preradený na odbor dopravy za vodiča cestných motorových vozidiel - rozvážač stravy a od 1.1.2000 bol preradený do funkcie vodič - sanitár, pričom dňa 28.3.2002 bol vyhotovený dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 4.8.1997. Dňa 18.11.2002 vodič G. bol v nočnej zmene, ktorá trvala od 19.00 hod. do 7.00 hod. nasledujúceho dňa. Prvý výjazd so sanitkou mal s lekárom MUDr. R. do obce E., čo bola návštevná služba. Ešte v čase, keď bolo vozidlo v Jarku, oznámila dispečerka vodičovi sanitky, že majú nahláseného pacienta po operácii oka na Zobori, kde mal byť ďalší výjazd sanitky. Toto bolo o 19.25 hod. V čase 19.29 hod. sa sanitka vracala z Jarku do Nitry a smerovali na Zobor cez križovatku Ďurkova/ Mostná, Župné nám./Farská. Z hlásenia o dopravnej nehode sa dozvedeli, že účastníkom dopravnej nehody bolo ich sanitné vozidlo a na základe toho sa vedúci dopravy dostavil na miesto havárie, kde vykonal potrebné úkony spolu s dopravnou políciou. Dňa 19.11.2002 nahlásili úraz na dopravný

inšpektorát a čakali na výsledky vyšetrovania polície. Poukázala na to, že odporca skúmal aj možnosť aplikácie § 196 ods. 3 Zákonníka práce, teda možnosť čiastočného zbavenia zodpovednosti, avšak na základe výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v rámci vyšetrovania políciou dospeli k záveru, že vodič sanitného vozidla zapríčinil dopravnú nehodu, a preto zamestnávateľ nenesie zodpovednosť. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie zamestnanca znaleckej organizácie vyhotovujúcej znalecký posudok v rámci vyšetrovania políciou (Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva) Ing. J., ktorý sa vyjadroval k technike jazdy obidvoch vodičov, teda vodiča sanitky a vodiča Passatu, tak, že z technického hľadiska jazdil správne vodič Passatu a nesprávne jazdil vodič sanitky, ktorý rýchlosťou 42 km/hod. vošiel do križovatky na červenú, hoci mal možnosť vidieť prichádzajúce vozidlo jazdiace na zelenú. Tiež sa vyjadril, že vozidlo Passat nevytvorilo vodičovi sanitky náhlu prekážku a vodič sanitky mohol zastaviť. Znalecký ústav sa zaoberal rôznymi vplyvmi, ako svetlo, počasie a iné, políciou vypočutí traja svedkovia hovorili, že pre vodiča sanitky svietilo červené svetlo na semaforoch. Vodič sanitky R. G. bol spôsobilý vykonávať svoju prácu, keď dňa 14.12.1999 absolvoval kurz pre pomocných pracovníkov v zdravotníctve vodič - sanitár a keďže bol zaradený aj na prácu v noci, bol povinný pravidelne sa zúčastňovať lekárskej prehliadky na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na takúto prácu, čo bolo naposledy 18.3.2002. R. G. sa musel pravidelne každé 2 roky podrobiť psychologickému vyšetreniu, či je aj z tohto hľadiska spôsobilý na výkon svojej práce. R. G. porušil bezpečnostné predpisy, keď porušil predpisy upravujúce vedenie motorového vozidla v cestnej premávke a toto jeho porušenie bolo jedinou príčinou dopravnej nehody so smrteľným následkom.

Poverená zástupkyňa vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu JUDr. Katarína Šrámeková na pojednávaní uviedla, že návrh navrhuje zamietnuť, keďže podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP sú medzi iným aj dopravné predpisy a bolo preukázané, že R. G. porušil dopravné predpisy, resp. nebolo preukázané, že by takéto porušenie nezavinil, a to aspoň čiastočne. Nemal zapnuté bezpečnostné pásy a v jeho prípade nešlo o prípad, že by svojim konaním priamo odvracal škodu. Bolo preukázané, že z technického hľadiska jazdil nesprávne a toto bolo príčinou dopravnej nehody s následkom smrti. Z hľadiska toho, čo bolo preukázané a právnej úpravy obsiahnutej v § 196 ods. 1 písm. a) a § 196 ods. 2 Zákonníka práce, nie je možné dospieť k inému záveru, ako žalobu zamietnuť. Navrhla však doplniť dokazovanie na skutočnosť, či dopravná nehoda dňa 18.11.2002 vznikla len v dôsledku porušenia predpisov zo strany R. G. alebo tam boli aj iné okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik dopravnej nehody, doplniť dokazovanie preukázaním odporcu, že riadne a preukázateľne oboznámil svojho zamestnanca s právnymi predpismi alebo ostatnými predpismi na zaistenie BOZP alebo pokynmi na zaistenie BOZP a takisto preukázaním, že znalosť a dodržiavanie týchto predpisov bola sústavne vyžadovaná a kontrolovaná. Po doplnení dokazovania navrhla určiť zodpovednosť odporcu za škodu vzniknutú pracovným úrazom R. G. v rozsahu 100% pri aplikácii § 197 , keď zamestnanec odporcu R. G. utrpel pracovný úraz pri odvracaní nebezpečenstva priamo ohrozujúceho zdravie a alternatívne navrhla rozhodnúť o zodpovednosti odporcu v rozsahu 50% pri aplikácii § 196 ods.2 písm.a) Zák.práce.

Svedok MUDr.H. R. dňa 19.3.2010 vypovedal, že v r. 2002 mal súkromnú lekársku pohotovostnú službu a na základe toho išiel so R. G. dňa 18.11.2002 pred 19.00 hod. na základe pokynu dispečerky na ošetrenie pacientky do Jarku. Pacientku tam ošetroval asi 7-8 minút, pričom do bytu tejto pacientky prišiel R. G. s tým, že má ukončiť návštevu pacientky, pretože majú súrne ísť ošetriť pacienta do Nitry na Zobor. Jednalo sa podľa neho o urgentné ošetrenie pacienta. Po 3-4 minútach išli smerom do Nitry na Zobor a vodič pri prechode cez obec Jarok zapol svetelný signál a keď išli dolu z Klokočiny v Nitre, tak zapol už aj zvukový signál. Vo vzdialenosti 50-60 metrov pred križovatkou Ďurkova/ Mostná, Župné nám./ Farská videl , že na semafore svietilo červené svetlo. Vo vzdialenosti 30-40 metrov pred križovatkou nebolo vidieť v zrkadle, ktoré je umiestnené na križovatke Ďurkova - Mostná, zľava svetlá žiadneho vozidla. Asi po 10 metroch videl v zrkadle svetlá rýchle sa približujúceho vozidla, ktoré nespomaľovalo. Z tohto dôvodu vodiča sanitky upozornil na toto vozidlo. Vodič sanitky reagoval na to tak, že spomalil jazdu a čakal na to, aké svetlo bude mať a celý čas išiel pomaličky, potom naskočilo oranžové svetlo a na toto svetlo vošli do križovatky. Tam už počul len náraz, bol vymrštený z vozidla, bol dezorientovaný, pretože mal aj rozbité okuliare, avšak videl, že sanitné vozidlo je prevrátené na ľavý bok a že vodič vozidla je pritlačený pod vozidlom. Sanitku s pomocou viacerých ľudí zdvihli a zavolal dispečerku. Na obsahu svojej výpovede trval aj potom, čo mu bola prečítaná jeho výpoveď na polícii dňa 18.11.2002 a 5.2.2003 a rozdiely vo svojej výpovedi vysvetlil tak, že už si nepamätá, čo vtedy hovoril, ale teraz po 8 rokoch si situáciu pamätá tak, ako vypovedal.

Svedok J. F. vypovedal, že ako mestský policajt išiel dňa 18.11.2002 aj s kolegom Y. T. počas služby po Mostnej ulici v Nitre a približovali sa ku križovatke Mostná/Ďurkova, Župné nám./Farská pričom videl, že vozidlá smerom od Ďurkovej ( z Pároviec) stáli. Tieto vozidlá stojace v jednom jazdnom pruhu predchádzala sanitka a vošla do križovatky zo smeru Ďurkova/Mostná, v ktorej sa zrazila s vozidlom Volkswagen idúce od Župného námestia. Konkrétne však svetlá na semafore zo žiadneho smeru nevidel, okrem červeného svetla na ulici Mostná, po ktorej išiel. Videl však to, že od Župného námestia prešli cez križovatku dve vozidlá tesne za sebou, potom s nejakým odstupom išlo vozidlo Volkswagen, ktoré sa na križovatke zrazilo so sanitkou.

Svedok Y. T. vypovedal, že ako mestský policajt bol v čase dopravnej nehody na Mostnej ul. na obchôdzke a v čase, keď sa nachádzali pred budovou poisťovne Uniqa, počul najskôr zvukový signál a potom videl sanitné vozidlo prichádzajúce z Ďurkovej ulici, ktoré obchádzalo asi 3 stojace vozidlá pred križovatkou. Keď vošla sanitka do križovatky, zrazila sa s vozidlom Volkswagen prichádzajúceho zo Župného námestia. Pred týmto vozidlom prešli z toho istého smeru dve iné vozidlá. V čase dopravnej nehody bola križovatka vždy prejazdná na zelenú len v jednom smere, teda bola prejazdná pre vozidlá z Ďurkovej/Mostnej alebo Župného námestia/Farská. V súčasnosti je križovatka riešená inak. Vypovedal, že sa nevie vyjadriť k tomu, akej farby svietili svetlá v jednotlivých smeroch križovatky, len usúdil, že vozidlám stojacim na Ďurkovej ulici svietilo červené svetlo, pretože tieto vozidlá pred križovatkou stáli, keďže prechádzali vozidlá zo Župného nám.

Svedkyňa D. F. vypovedala, že v novembri vykonávala u odporcu funkciu dispečerka dopravnej a návštevnej služby pacientom. Dňa 18.11.2002 prijala telefonát príbuzných pacienta Horňáčka zo Zobora, ktorí volali, že pacient po operácii na oku krváca a po konzultácii s kolegyňou z rýchlej zdravotnej pomoci o stave pacienta, zavolala vodičovi sanitky G., že majú ísť s MUDr. R. k tomuto pacientovi. Nakoniec však tohto pacienta ošetril MUDr. Y., keď vodič G. havaroval. Vyslovila názor, že na Zobor mala ísť rýchla zdravotná pomoc, ale dispečerka tejto rýchlej zdravotnej pomoci skonštatovala, že jediné vozidlo, ktoré mala k dispozícii nemôže použiť na tento prípad, keď by sa mohol stať závažnejší život ohrozujúci prípad a vozidlo by potom nemala. Vypovedala, že o potrebe použiť na ceste zvukový a svetelný výstražný signál na sanitke rozhoduje lekár s ohľadom na naliehavosť prípadu, hustotou premávky a čas od doby kedy bola nahlásená potreba návštevy pacienta do doby kedy sanitné vozidlo išlo už na ďalšiu návštevu. Má vedomosti o tom, že po havárii motorového vozidla riadeného vodičom G. bola schôdza vodičov sanitiek a táto sa týkala používania zvukového a svetelného signálu a potom bol aj vyhotovený predpis týkajúci sa používania zvukového a svetelného signálu. Vypovedala, že na rýchlu zdravotnú pomoc patria všetky stavy ohrozujúce život a to: bezvedomie, úrazy, predčasné pôrody, silné krvácania a na lekársku službu prvej pomoci patria všetky zhoršené zdravotné stavy mimo ordinačných hodín lekárov.

Svedok Ing.E. J. vypovedal, že od roku 1993 je zamestnancom Mesta Nitra v pracovnom zaradení odborný referent na oddelení výstavby a rozvoja a v pracovnej náplni má aj starostlivosť o riadenie cestnej svetelnej signalizácie v meste. Križovatka miestnych komunikácia Ďurkova/Mostná, Župné námestie/Farská pracovala v roku 2002 v dynamickom režime, keď svetlá sa menili v závislosti od intenzity dopravy, ktorá bola zaznamenávaná indukčnými slučkami zabudovanými vo vozovke vo vzdialenosti asi 10 metrov od križovatky. Vypovedal, že zo žiadnej dokumentácie sa nedá v súčasnosti zistiť, aké svetlo svietilo na návestidlách v novembri 2002. Nie je však možné, aby svietilo zelené svetlo na návestidle na Farskej ulici a zároveň aj na Mostnej ulici, príp. Ďurkovej. Na rohu Farská/Mostná bolo umiestnené dopravné zrkadlo, aby bolo vidieť vjazd do križovatky zo strany Ďurkova.

Svedok Ing.J. H. vypovedal, že v roku 2002 bol zamestnancom spoločnosti ELCOMP s.r.o., ktorá spravuje križovatku Ďurkova/Mostná, Župné nám./Farská asi 6 rokov dozadu, teda v roku 2002 ju nespravovala. Uviedol, že aj keby predmetnú križovatku mali v roku 2002 v správe, tak by nevedel povedať, aká farba svetla bola na svetelnej signalizácii v čase úrazového deja, pretože ELCOMP zabezpečuje len technickú funkčnosť cestnej svetelnej signalizácie v Meste Nitra a nezabezpečuje signálny plán pre jednotlivé križovatky, toto si mesto objednáva u iných spoločností, pričom vyjadril domnienku, že v roku 2002 to bola spoločnosť ARDOS, v súčasnosti už ALAM.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OÚJP PZ v Nitre ČVS: OÚJP-1253/30-NR-02 PH je zrejmé, že trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 16.11.2007, avšak toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vecným, hmotnoprávnym, a preto netvorí ani prekážku rei iudicata. Navyše z vyjadrenia Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 25.7.2008 vyplýva, že uvedené uznesenie o zastavení trestného

stíhania nie je zákonné, ale keďže trestné stíhanie bolo už od 18.11.2007 premlčané, nebolo možné pochybenie vyšetrovateľa a dozorujúceho okresného prokurátora napraviť. Uvedené vyjadrenie sa nachádza ako dôkaz v spise tunajšieho súdu sp.zn.10C/253/2005 na č.l.67-68.

Vzhľadom na uvedený záver Krajského prokurátora v Nitre súd rozhodol o vykonaní dokazovania týkajúceho sa samotného úrazového deja a to nariadením znaleckého dokazovania. Za znalca ustanovil znaleckú organizáciu ZNALEX, spol. s r.o., Hronská 1, Zvolen, ktorej uložil zistiť príčinu dopravnej nehody zo dňa 18.11.2002 o 19.50 hod. v Nitre, na križovatke ulíc Ďurkova/Mostná -Farská/Župné námestie medzi vozidlom zn.Škoda 1203 TAZ 1500, EČ: NR 626 AJ a osobným motorovým vozidlom zn.VW Passat, EČ: NR 236 AM a najmä odpovedať na otázky: 1/ Či je možné na základe súčasného stavu poznania ustáliť na aký signál svetelnej signalizácie pre svoj smer jazdy vošli do križovatky jednotliví účastníci nehody (prekročili čiaru dopravného značenia č. V5a). Ak áno, tak na aký. 2/ Z technického hľadiska posúdiť prijateľnosť skutočností uvádzaných vo výpovediach jednotlivých svedkov a účastníkov nehody tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. 3/ V akej vzdialenosti od priečnej čiary/č.V5a) a v akom čase pred prejazdom tejto sa nachádzalo vozidlo VW Passat v okamihu rozsvietenia jednotlivých signálov "Voľno" zeleného svetla, (počas ktorého prešli križovatkou s odstupom pre ním idúce vozidlá), "Pozor!" samostatného žltého svetla a "Stoj!" červeného svetla pre jeho smer jazdy Župné námestie - Farská ulica a rovnako tak vozidlo Š 1203 vo svojom smere jazdy. 4/ Akou rýchlosťou sa pohybovali jednotlivé vozidlá po celej svojej relevantnej dráhe s vymedzením úsekov podľa signálov ako v otázke č.3 a najmä v okamihu stretu. 5/ Z technického hľadiska posúdiť príčinu dopravnej nehody.

Ustanovený znalec v písomne vyhotovenom znaleckom posudku č.597/2012 zo dňa 31.10.2012 odpovedal na všetky položené otázky.

Na otázku č.1 znalec odpovedal tak, že technicky nie je možné stanoviť, aké svetlá svietili v čase dopravnej nehody a to ani podrobnou analýzou výpovedí jednotlivých osôb, pričom z týchto výpovedí bolo možné usúdiť to, že vodič VW Passat mohol vojsť do križovatky na zelené svetlo, ale aj na červené svetlo.

Na otázku č.2 znalec odpovedal tak, že výpovede jednotlivých svedkov a účastníkov dopravnej nehody sú technicky prijateľné len jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach sú prijateľné len výpovede MUDr.R. zo dňa 5.2.2003 a vodiča VW Passat.

Na otázku č.3 znalec odpovedal tak, že nie je možné stanoviť, kedy počas zeleného svetla na ulici Župné nám. prešli cez križovatku smerom na Farskú dve neznáme vozidlá pred vozidlom VW Passat. Keby sa vzala do úvahy verzia výpovede svedka MUDr.R. zo dňa 19.3.2010, tak pri prechode neznámych dvoch vozidiel cez križovatku na začiatku trvania zeleného signálu, vozidlo VW Passat prešlo na zelené svetlo. Ak však dve vozidlá prešli cez križovatku na konci trvania zeleného signálu, tak vozidlo VW Passat prešlo cez križovatku na červené svetlo. Keby sa vzala do úvahy verzia výpovede svedka MUDr.R. zo dňa 5.2.2003, tak pri prechode neznámych dvoch vozidiel cez križovatku na začiatku trvania zeleného signálu, vozidlo VW Passat prešlo na zelené svetlo. Ak však dve vozidlá prešli cez križovatku na konci trvania zeleného signálu, tak vozidlo VW Passat prešlo cez križovatku na žlté svetlo.

Na otázku č.4 znalec odpovedal tak, že podľa analýzy dopravnej nehody sa pred stretom (zrážkou) vozidlo VW Passat pohybovalo rýchlosťou približne 59km/h a sanitné vozidlo rýchlosťou približne 38km/ h.

Na otázku č.5 znalec odpovedal tak, že technickou príčinou dopravnej nehody z pohľadu vozidla Škoda 1203 bolo vojdenie vozidla VW Passat do križovatky na červené svetlo a technickou príčinou dopravnej nehody z pohľadu vozidla VW Passat bolo vojdenie vozidlo Škoda 1203 do križovatky rýchlosťou vyššou, než na akú dokáže toto vozidlo zastaviť pri spozorovaní vozidla VW Passat.

Na otázku č.6 znalec odpovedal tak, že zo spisového materiálu sa nedá stanoviť rýchlosť a poloha vozidiel pred ich zrážkou, keďže toto ovplyvňuje viacero faktorov umožňujúcich vytvorenie množstva variácií priebehu dopravnej nehody, ktoré sú samostatne technicky prijateľné, avšak nie je možné ich

spojiť do jedinej jednoznačnej varianty priebehu dopravnej nehody. Vyhodnotenie priebehu dopravnej nehody pred stretom vozidiel ovplyvňujú výpovede vodičov o spôsobe techniky jazdy, svetelné signály na semafore, výpovede svedkov o pohybe neznámych vozidiel v križovatke a pohyb vozidiel VW Passat a Škoda 1203, typ a nastavenie dopravného zrkadla. Keby sa aj podarilo ustáliť jednu techniku jazdy vodiča Škoda 1203, ustáliť jednu techniku jazdy vodiča VW Passat, ustáliť konkrétny svetelná signál v konkrétnej polohe niektorého vozidla, aj tak by nebolo možné jednoznačne stanoviť dĺžku intervalu zeleného svetla pre smer jazdy vozidla VW Passat, keďže dĺžka intervalu bola nastavovaná automaticky pomocou indukčnej slučky. Tiež ak by sa podarilo ustáliť, aký druh zrkadla bol na križovatke použitý v čase dopravnej nehody, nebolo by však možné jednoznačne zistiť jeho nastavenie. Toto bolo možné zistiť len v čase po dopravnej nehode.

V závere posudku znalec uviedol, že keby bola posádka vozidla Škoda 1203 pripútaná bezpečnostným pásmi, po prevrátení vozidla by posádka z vozidla nevypadla.

Súd v konaní vypočul zamestnanca znaleckej organizácie E. Z., ktorý vyhotovoval znalecký posudok. Tento vypovedal, že trvá na písomne vyhotovenom znaleckom posudku so záverom, že sa nedá jednoznačne určiť priebeh dopravnej nehody zo dňa 18.11.2002, teda nedá sa jednoznačne určiť, na akú farbu svetelnej signalizácie vozidlá vošli do križovatky. Signálny plán je urobený tak, že pre smer jazdy vozidla Passat svieti vždy 3 sekundy žlté svetlo a po zasvietení červeného svetla pre smer jazdy vozidla Passat zasvieti na 2 sekundy žltočervené svetlo pre smer jazdy vozidla Škoda. Nedá sa vylúčiť, že by vošiel vodič vozidla Passat na červené svetlo. Nemôže sa však stať, že by vozidlá Škoda a Passat vošli na žlté svetlo do križovatky a došlo by k nehode. Teda buď jeden alebo druhý vošiel do križovatky na červené svetlo. Zo spisového materiálu vyplýva, že vodič vozidla Škoda po nehode opustil vozidlo a bol pritlačený vozidlom o obrubník. Ak by bol pripútaný bezpečnostným pásom a došlo by aj z časti k vyvlečeniu ramenami z bezpečnostného pásu, potom by bol stále pripútaný v oblasti drieku a jeho telo by nemohlo opustiť miesto vodiča. Horná vyvlečená časť sa mohla pohybovať, prípadne hlava mohla opustiť aj kabínu vodiča ľavým bočným sklom, ale trup by ostalo na mieste vodiča. To, že vodič vozidla Škoda 1203 nebol pripútaný, nemá vplyv na vznik nehody, má to vplyv na následky nehody.

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania nebolo možné jednoznačne zistiť, aká farba svietila na semafore pre vodiča sanitky, teda smerom Ďurkova-Mostná, súd zisťoval na Mestskom úrade Nitra, odbor dopravy akým spôsobom bola nastavená svetelná signalizácia na križovatke Ďurkova-Mostná, Župné námestie-Farská dňa 18.11.2002 so zameraním v akých časových úsekoch sa menili farebné svetelné signály.

Mesto Nitra súdu oznámilo, že v najzaťaženejších hodinách pracovala križovatka v dynamickom režime, tzn.svetelné signály na návestidlách boli menené v závislosti od intenzity dopravy zaznamenávanej indukčnými slučkami zabudovanými vo vozovke.(č.l.316)

Právny zástupca navrhovateliek 1/,2/ predložil ako listinný dôkaz znalecký posudok č.09/2014 zo dňa 13.5.2014 vyhotovený Ing.F. Z.-L., znalcom v odbore cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej premávke, odhad hodnoty cestných vozidiel a technický stav cestných vozidiel. Tento posudok dali vyhotoviť navrhovateľky 1/,2/ so zameraním na :1. Posúdenie nárazovej rýchlosti vozidla VW Passat do vozidla Škoda 1203, 2. Posúdenie polohy vodiča Škoda 1203 po kolízii, či mohlo dôjsť k pritlačeniu hlavy aj v prípade zapnutého bezpečnostného pásu, 3. Posúdenie možnosti alternatívy vzniku dopravnej nehody v čase ukončenia funkcie riadenia križovatky svetelnou signalizáciou. Z posudku vyplýva, že vozidlo VW Passat sa pohybovalo v čase nárazu rýchlosťou okolo 60km/h, ďalej to, že vodič Škoda 1203 nevypadol celý z vozidla, pretože len časť jeho tela bola pritlačená vozidlom, čo znamená, že vodič pri bočnom náraze do vozidla mohol byť pripútaný bezpečnostným pásom a ďalej to, že sa nedá vylúčiť okolnosť, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť v čase ukončenia funkcie riadenia križovatky svetelnou signalizáciou.

Keďže po vykonaní znaleckého dokazovania zostala spochybnená skutočnosť, či vodič R. G. bol pripútaný počas jazdy bezpečnostným pásom, boli na túto skutočnosť vypočutí svedkovia Y. C., J. F., H..H. R..

Svedok Y. C. k tejto otázke vypovedal, že nevie sa vyjadriť k tomu, či bol vodič G. vo vozidle sanitky pripútaný bezpečnostným pásom a ani k tomu, či niekto odopínal jeho bezpečnostný pás, prípadne ho prerezával. Vodič sa nachádzal pod vozidlom, presnú polohu však uviesť nevedel.

Svedok J. F. k tejto otázke vypovedal, že nepamätá, či bol vodič G. vo vozidle pripútaný, nepamätá si, či mu on osobne bezpečnostný pás odopínal alebo prerezával. Spolu s kolegom C. a ďalšími ľuďmi sanitku dvihli a vtedy videl, že vodič má poranenú hlavu, z ktorej mu tiekla krv a krv sa nachádzala aj na dverách sanitky, pričom dvere boli zatvorené a vodiča z vozidla vybrali a nevie či po otvorení dvier alebo cez rozbité okno.

Svedok MUDr. H. R. k tejto otázke vypovedal, že nevie, či bol vodič sanitky G. počas jazdy pripútaný, nevie či niekto odopínal jeho bezpečnostný pás alebo ho prerezával po dopravnej nehode. On pri nehode vyletel z vozidla von cez predné okno. Nespomínal si, či by bol vypočutý v konaniach týkajúcich sa dopravnej nehody na otázku použitia alebo nepoužitia bezpečnostného pásu vodičom G..

Nadväzne na výpovede svedkov C., F. a MUDr.R. na otázku či bol R. G. pripútaný počas jazdy bezpečnostným pásom odporca navrhol doplniť dokazovanie doplnením znaleckého posudku vyhotoveného znalcom ZNALEX s.r.o., a to skutočnosti, či vodič G. použil alebo nepoužil bezpečnostné pásy v čase dopravnej nehody vozidla Škoda 1203, vzhľadom na zaznamenaný priebeh dopravnej nehody, jej následok a výsluchy svedkov v trestnom konaní ako aj v civilnom konaní.

Keďže sa jednalo o jednu z možných príčin vzniku škody na zdraví vodiča G. porušením povinnosti z jeho strany, súd rozhodol o uložení povinnosti znalcovi doplniť znalecký posudok.

Znalec doplnil znalecký posudok č.597/2012 dňa 1.12.2014 v písomnej forme so záverom, že vzhľadom na výpovede svedkov dopravnej nehody o tom, že vodič Škody 1203 po dopravnej nehode ležal tak, že väčšiu časť tela mal mimo sanitky, pričom hlava bola stlačená o hranu obrubníka a na tejto ležala sanitka, je pravdepodobné, že vodič vozidla Škoda 1203 nebol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Na základe námietok právneho zástupcu navrhovateliek znalec záver na túto otázku písomne dňa 27.4.2015 zmenil v rovine dvoch alternatív a to: ak z výsluchu svedkov v trestnom a v civilnom konaní vyplýva, že po dopravnej nehode bola hlava vodiča Škoda 1203 pritlačená o obrubník a jeho telo neopustilo vozidlo, potom vodič bol s veľkou pravdepodobnosťou v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom; ak z výsluchu svedkov v trestnom a v civilnom konaní vyplýva, že po dopravnej nehode bola hlava vodiča Škoda 1203 pritlačená o obrubník a jeho telo opustilo vozidlo, potom vodič nebol s veľkou pravdepodobnosťou v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom.

Súd v konaní vypočul zamestnanca znaleckej organizácie E. Z., ktorý vyhotovoval doplnenie znaleckého posudku. Tento vypovedal, že v priebehu vyšetrovania nebola vykonaná ohliadka vozidla Škoda 1203 na bezpečnostné pásy. Zotrval na doplnenom posudku v znení stanoviska zo dňa 27.4.2015. Vypovedal, že je vysoko pravdepodobné, že krvná stopa pod ľavým predným kolesom vozidla Škoda 1203 mohla vzniknúť z tela vodiča, ktoré zostalo vo vozidle Škoda 1203, pretože pri prevrátení vozidla nabok, sa hlava vodiča nachádzala pri obrubníku na okraji chodníka a vlastne k pretočeniu vozidla naspäť na kolesá mohlo dôjsť k vytečeniu krvi priamo pod vozidlo Škoda 1203. Ak telo vodiča neopustilo vozidlo Škoda 1203, potom je pravdepodobné, že vodič bol v čase dopravnej nehody pripútaný a ak v doplnení znaleckého posudku vychádzali z toho, že telo vodiča opustilo vozidl, vychádzali z nesprávnej interpretácie výpovedí svedkov.

V zázname o pracovnom úraze R. G. zo dňa 18.11.2002 (č.l.15) je v bode 9. uvedené, že zo strany odporcu nebol porušený žiadny predpis a príčiny dopravnej nehody nie sú zatiaľ zistené. Porušenie predpisov zo strany R. G. tam uvedené nie je. V liste zo dňa 11.8.2003 odporca tvrdil, že R. G. zavinil dopravnú nehodu porušením § 63 ods.4 zák.č.315/1996 Z.z. a § 9 ods.2 vyhl.č.90/1997 Z.z. V písomnom vyjadrení zo dňa 5.8.2005 (č.l.52-55) odporca o žiadnom porušení predpisov zo strany R. G. nič neuvádza, keď poukázal na potrebu počkať na výsledky trestného konania. V ďalšom období odporca poukazoval na porušenie predpisov uvedených v uznesení OÚJP PZ v Nitre ČVS: OÚJP-1253/30- NR-2002 zo dňa 16.11.2007 upravujúcich vedenie motorového vozidla v cestnej premávke a toto porušenie bolo jedinou príčinou dopravnej nehody so smrteľným následkom.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 4.8.1997 (č.l.7) vyplýva, že ňou uzatvoril odporca so zamestnancom R. G. pracovný pomer od 4.8.1997 na dobu určitú do 4.11.1997 v zaradení robotník v zdravotníckom zariadení

- strážna služba. Po uplynutí dohodnutého času zamestnanec zrejme práce stále vykonával a odporca ho preradil dňa 9.10.1998 na odbor dopravy za vodiča cestných motorových vozidiel - rozvážač stravy (č.l.8) a od 1.1.2000 do funkcie vodič - sanitár (č.l.10-11). Dňa 28.3.2002 strany uzatvorili dodatok č.1 k pracovnej zmluve zo dňa 4.8.1997 (č.l.12) s dohodnutým druhom práce: prenášanie a prevoz ťažko pohyblivých a nepohyblivých pacientov, prevoz pacientov sanitnými motorovými vozidlami vrátane poskytovania základnej zdravotnej starostlivosti.

Z dokladu Lekárska prehliadka - posúdenie zdravotnej spôsobilosti na práce v noci zo dňa 20.3.2002 (č.l.170) vyplýva, že R. G. v pracovnom zaradení vodič sanitky bol spôsobilý pre výkon nočnej práce.

Z dokladu Potvrdenie o absolvovaní kurzu pre pomocných pracovníkov v zdravotníctve vodič-sanitár zo dňa 14.12.1999 (č.l.171) vyplýva, že R. G. bol zaškolený v dňoch 11.11.1999-29.11.1999 a vedomosti mal overené dňa 14.12.1999.

Z potvrdenia o účasti na školení a preskúšaní z vyhl.č.208/91 zo dňa 4.3.2000 (č.l.352) vyplýva, že na školení sa podľa §15 ods.1,2,3 vyhl.č.330/1996 Z.z. zúčastnil pre rok 1999 v počte 8 hodín R. G.. (hoci bol vodičom od 9.10.1998 )

Z príkazu riaditeľa odporcu č.4/2001 zo dňa 23.1.2001 (č.l.354) vyplýva, že v bode 3. bolo uložené okamžite doplniť chýbajúce lekárske prehliadky a psychologické vyšetrenie vodičov uvedených v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 5.1.2001(č.l.339-351), medzi ktorými je uvedený aj R. G.. Zo záznamu z kontroly zo dňa 29.4.2002 (č.l.357-360) vyplýva, že chýbajúce lekárske prehliadky a psychologické vyšetrenie vodičov boli už vykonané a to v prípade vodiča R. G. dňa 20.9.2001, resp.29.10.2001. Zo záveru o lekárskej prehliadke vodiča Samuela Darnadyho zo dňa 20.9.2001 (č.l.364) vyplýva, že bol spôsobilý viesť motorové vozidlo.

Z vyšetrovacieho spisu OÚJP PZ v Nitre ČVS: OÚJP-1253/30-NR-02 PH vyplýva, že uznesením č.k. ČVS: OÚJP-1253/30-NR-02 PH bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 18.11.2002 o 19.50 hod. došlo v obci Nitra na križovatke ulíc Ďurkova/Mostná-Farská/Župné nám. z nezistených príčin k dopravnej zrážke medzi vozidlom záchrannej služby NsP Nitra, ktoré riadil vodič R. G. a vozidlom zn.VW Passat, ktoré riadil Ing.G., pri ktorom došlo k zraneniu osôb. Uznesením zo dňa 16.11.2007 bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že je neprípustné, nakoľko trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel. Toto uznesenie je odôvodnené tým, že vykonaním dokazovania bolo zistené, že R. G. ako vodič sanitného vozidla NsP Nitra porušil ust. § 63 ods.4 zák.č.315/1996 Z.z. s poukazom na ust.§ 9 ods.2 písm.a) vyhl.č. 90/1997 Z.z., ust.§ 3 ods.2 písm.b), § 37 ods.1 zák.č.315/1996 z.z., čím spôsobil dopravnú nehodu. Proti tomuto uznesneiu podala navrhovateľka 1/ dňa 30.11.2007 sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresného prokurátora v Nitre č.k.3Pv -69 zo dňa 30.1.2008 zamietnutá ako sťažnosť podaná neoprávneneou osobou.

Z listu Krajského prokurátora v Nitre č.1KPt 394/2008-11 zo dňa 25.7.2008 vyplýva, že uznesenie UJKP ORPZ v Nitre sp.zn. ČVS: OÚJP-1253/30-NR-02 zo dňa 16.11.2007 je nezákonné.

Navrhovateľky 1/,2/ dôvodili, že odporca nepreukázal, že R.l G. svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Odporca preukázal len to, že R. G. bol školený ako každý iný vodič a nie ako vodič rýchlej zdravotnej služby.

Podľa § 195 ods.1 , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa § 195 ods.2 Zák.práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 195 ods.6 , zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa §196 ods.1 , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa 196 ods.2 , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa §196 ods.3 , ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa §196 ods.4 , pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa §196 ods.5 , za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Podľa §197 , zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Podľa §220 ods.1 Zák.práce plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

Podľa § 220 ods.2 Zák.práce v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte zamestnávateľa. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Podľa §220 ods.3 , ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Podľa § 3 ods.1 zák.č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciach (účinný k 18.11.2002) účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie.

Podľa § 3 ods.2 písm.a), b) zák.č.315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravnotechnickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, b) dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.

Podľa § 37 ods.1 zák.č.315/1996 Z.z. vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým, prípadne aj červeným svetlom (ďalej len "vozidlo s právom prednostnej jazdy"), nie je povinný dodržiavať ustanovenia druhej, štvrtej, šiestej a siedmej hlavy druhej časti tohto zákona. Vodič tým nie je zbavený povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť.

Podľa §37 ods.2 zák.č.315/1996 Z.z. vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá a) ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určia príslušné ministerstvá, b) Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, c) obecnej polície, ktoré určí obec, d) požiarnej ochrany, e) zdravotníckej záchrannej služby, banskej záchrannej služby a poruchovej služby plynárenských zariadení.

Podľa §37 ods.6 zák.č.315/1996 Z.z. vodič iného vozidla je povinný vozidlám s právom prednostnej jazdy a vozidlám, ktoré sprevádzajú, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.

Podľa §61 ods.1 zák.č.315/1996 Z.z. v cestnej premávke sa používajú a) zvislé dopravné značky, b) vodorovné dopravné značky, c) dopravné zariadenia.

Podľa § 61 ods.2 zák.č.315/1996 Z.z. úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky.

Podľa § 7 písm.a), písm.m) vyhlášky MV SR č.90/1997 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.315/1996 Z.z. dopravné zariadenia sú najmä a) svetelné signalizačné zariadenia so svetelnými signálmi (č. S 1a až S 9g), m) odrazové zrkadlá.

Zákon č.315/1996 Z.z. bol zrušený zákonom č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke s účinnosťou od 1.2.2009.

Podľa § 61 ods.4 zák.č.8/2009 Z.z. pri riadení cestnej premávky dopravným zariadením sú svetelné signály nadradené dopravným značkám a ostatným dopravným zariadeniam.

Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pracovného úrazu podľa § 195 ods.2 , keďže : -došlo k poškodeniu zdravia R. G. -poškodenie bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh R. G.

- poškodenie bolo nezávislé od vôle R. G. -vzniklo krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov

Úrazový dej zo dňa 18.11.2002 spĺňa tieto predpoklady:

- úraz hlavy, mnohopočetné devastačné fraktúry tvárovej časti lebky, následkom čoho bola smrť vodiča R.a G., zamestnanca odporcu

- spôsobené dopravnou nehodou počas určeného výjazdu sanitného vozidla za pacientom pri plnení pracovnej úlohy

- vodič R. G. vchádzal do križovatky, pričom došlo k zrážke s motorovým vozidlom VW, nezávisle od vôle vodiča S.G.

- náraz motorového vozidla VW Passat, t.j. vonkajší vplyv

Z § 37 ods. 1 zák.č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách(účinného ku dňa 18.11.2002) vyplýva, že vodič sanitky je vodičom vozidla s právom prednostnej jazdy a nie je povinný dodržiavať ustanovenia druhej hlavy (pravidlá cestnej premávky), štvrtej hlavy (dopravné nehody), šiestej hlavy(osobitné ustanovenia o premávke v obytnej zóne a pešej zóne)a siedmej hlavy (úprava a riadenie cestnej premávky) druhej časti tohto zákona. Vodič tým nie je zbavený povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť.

Ustanovenie § 63 ods.4 zák.č.315/1996 Z.z. v spojení s § 9 ods.2 písm.a) vyhl.č.90/1997 Z.z., ktoré mal vodič sanitného vozidla Škoda 1203 R. G. porušiť podľa nezákonného uznesenia OÚJP PZ v Nitre sp.zn. ČVS:OÚJP-1253/30-NR-02 zo dňa 16.11.2007 a aj podľa názoru odporcu, nie je povinný podľa § 37 ods.1 vety prvej zák.č.315/1996 Z.z. vodič sanitného vozidla dodržiavať. Tento vodič mal podľa uvedenej zákonnej úpravy povinnosť dbať na potrebnú opatrnosť a to podľa vety druhej uvedeného zákonného ustanovenia.

Z § 37 ods.6 zák.č.315/1996 Z.z. vyplýva, že vodič VW Passat ako vodič iného vozidla bol povinný vozidlu s právom prednostnej jazdy umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby mu neprekážalo.

Z § 61 zák.č.315/1996 Z.z. možno vyvodiť, že vodič je povinný dodržiavať dopravné značky a dopravné zariadenia a medzi dopravné zariadenia patria okrem iných svetelné signalizačné zariadenie a odrazové zrkadlá. V zák.č.315/1996 Z.z. však nie je upravená prednosť svetelného signalizačného zariadenia pred ostatnými dopravnými zariadeniami. Táto prednosť bola upravená až zákonom č.8/2009 Z.z. v § 61 ods.4 a to s účinnosťou od 1.2.2009, pričom táto právna úprava sa prejednávanej veci netýka vzhľadom na dátum vzniku úrazového deja 18.11.2002. Je teda zrejmé, že vodič vozidla VW Passat bol v čase dopravnej nehody povinný dodržiavať a vyhodnocovať dopravné zariadenia, a teda aj v prípade prejazdu na zelené svetlo na svetelnom signalizačnom zariadení (semafore) bol povinný vyhodnotiť dopravnú situáciu aj v odrazovom zrkadle (kde mal možnosť vidieť svetlá sanitného vozidla), čo však nesledoval, ako to vyplýva z jeho výpovede dokumentovanej vo vyšetrovacom spise.

Povinnosť dbať na potrebnú opatrnosť podľa vety druhej § 37 ods.1 zák.č.315/1996 Z.z. mal aj vodič sanitného vozidla Škoda 1203 R. G.. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo a nebolo preukázané, že by túto povinnosť nesplnil. Z výpovede svedka MUDr.H. R. vyplynulo, že s vodičom R. G. išiel na základe pokynu dispečerky na ošetrenie pacientky do Jarku a odtiaľ išli podľa pokynu dispečerky na urgentné ošetrenie pacienta smerom do Nitry na Zobor so zapnutým svetelným signálom už cez obec Jarok a so zapnutým zvukovým signálom prechodom cez Klokočinu v Nitre. Vo vzdialenosti 50-60 metrov pred križovatkou Ďurkova/Mostná, Župné na semafore svietilo červené svetlo. Vo vzdialenosti 30-40 metrov pred križovatkou nebolo vidieť v odrazovom zrkadle umiestnenom ma križovatke, zľava svetlá žiadneho vozidla a asi po 10 metroch videl on v zrkadle svetlá rýchle sa približujúceho vozidla, ktoré nespomaľovalo. Z tohto dôvodu vodiča sanitky upozornil na toto vozidlo, pričom vodič sanitky spomalil jazdu a na oranžové svetlo na semafore vošli do križovatky, kde došlo k zrážke. Keďže tento svedok pri výsluchu na polícii dňa 18.11.2002 a 5.2.2003 vypovedal tak, že do križovatky vošli na červené svetlo, súd ho žiadal vysvetliť rozdiely vo výpovedi na súde ( a to aj v konaní sp.zn.10C/253/2005, kde takisto hovoril o oranžovom svetle na semafore) a na polícii, pričom tieto rozdiely vysvetlil tak, že už si nepamätá čo vypovedal na polícii, ale teraz si situáciu pamätá tak, ako vypovedal. Toto vysvetlenie súd akceptoval a to vo vzťahu k ostatným dôkazom vykonaným v priebehu konania, ako aj vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania, keď nie je vylúčené to, že v prípade pokračovania v trestnom konaní by bola takisto spochybnená skutočnosť, aké svetlo svietilo na semafore na prejazd sanitky.

Z výpovede svedkyne D. F., dispečerky odporcu vyplynulo, že vodič R. G. išiel na Zobor ako rýchla zdravotná pomoc a o potrebe použiť na ceste zvukový a svetelný výstražný signál na sanitke rozhoduje lekár s ohľadom na naliehavosť prípadu, hustotou premávky a čas od doby kedy bola nahlásená potreba

návštevy pacienta do doby kedy sanitné vozidlo išlo už na ďalšiu návštevu. Vodič R. G. teda oprávnene použil zvukový i svetelný signál.

Z výpovedí svedkov J. F. a Y. T. vyplynulo, že nevideli aké svetlá svietili na semafore zo smeru príchodu sanitného vozidla (Ďurkova) a na semafore zo smeru príchodu VW Passat (Župné námestie). Vypovedali však aj to, že pred prechodom vozidla VW Passat cez križovatku smerom zo Župného námestia na Farskú ulicu, prešli najskôr z toho istého smeru dve iné vozidlá a potom s nejakým odstupom išlo vozidlo VW Passat.

Z vyšetrovacieho spisu OÚJP PZ v Nitre sp.zn. ČVS:OÚJP-1253/30-NR-02 však vyplýva, že vyšetrovateľ sa vôbec nezaoberal tým, či a kedy pred vozidlom VW Passat prešlo nejaké iné vozidlo.

Skutočnosť prechodu dvoch iných vozidiel v smere Župné námestie-Farská ulica pred vozidlom VW Passat súd považuje za podstatnú vo vzťahu k zisťovaniu farby svetelného signálu na svetelnom signalizačnom zariadení (semafore) v obidvoch prejazdoch križovatky a to v smere Ďurkova/Mostná ( sanitné vozidlo Škoda 1203) a v smere Župné námestie/Farská (VW Passat).

Z výpovede svedka Ing.E. J., i Ing J. H. vyplynulo, že svetelná signalizácia na križovatke Ďurkova/ Mostná, Župné námestie/Farská pracovala v roku 2002 v dynamickom režime, teda svetlá sa na semafore menili v závislosti od intenzity dopravy zaznamenávanej indukčnými slučkami zabudovanými vo vozovke vo vzdialenosti asi 10 metrov od križovatky. Potvrdili, že zo žiadnej dokumentácie sa nedá v súčasnosti zistiť, aké svetlo svietilo na svetelnej signalizácii v novembri 2002.

Zo znaleckého posudku č. 597/2012 zo dňa 31.10.2012 vypracovanom znaleckou organizáciou ZNALEX spol. s r.o., Hronská 1, Zvolen, súdom ustanoveným znalcom v tomto konaní, vyplýva, že vozidlo VW Passat mohlo vojsť do križovatky na zelené svetlo, ale i na červené svetlo a v prípade, že dve neznáme vozidlá prešli cez križovatku pred vozidlom VW Passat na začiatku trvania zeleného signálu na semafore, tak vozidlo VW Passat prešlo tiež na zelené svetlo, avšak ak dve neznáme vozidlá prešli cez križovatku pred vozidlom VW Passat na konci trvania zeleného signálu na semafore, tak vozidlo VW Passat prešlo už na oranžové svetlo. Nie je však možné zistiť kedy počas trvania zeleného signálu prešli dve neznáme vozidlá cez križovatku (teda či na jeho začiatku alebo na konci). Tiež z posudku vyplýva, že nie je možné ani zistiť dĺžku intervalu jednotlivých svetelných signálov na semafore, pretože dĺžka bola závislá od hustoty premávky zisťovanej indukčnými slučkami vo vozovke.

Súd z uvedených dôkazov dospel k záveru, že nie je preukázané to, že vodič vozidla Škoda 1203 R. G. porušil dňa 18.11.2002 pri prejazde križovatky Ďurkova/Mostná - Župné nám./Farská predpisy upravujúce cestnú premávku, teda nie je preukázané, že cez križovatku prechádzal na červené svetlo na semafore, a tak nie je preukázané, že by porušil povinnosť dbať na potrebnú opatrnosť.

Tiež súd dospel k záveru, že nebolo v konaní preukázané porušenie povinnosti vodiča sanitného vozidla Škoda 1203 R.a G. byť pripútaný počas jazdy bezpečnostným pásom. Svedkovia MUDr.H. R., J. F. a Y. T. si nepamätali, či bol R. G. pripútaný bezpečnostným pásom. Svedok J. F. vypovedal, že na strane vodiča sanitky boli dvere zatvorené a vodiča vyberali zo sanitky, teda z vozidla nevypadol, ako to predpokladal znalec v doplnení znaleckého posudku č.597/2012 zo dňa 1.12.2014. Zamestnanec znaleckej organizácie (súdom ustanoveného znalca), ktorý vyhotovoval doplnenie posudku, vypovedal, že z krvnej stopy pod ľavým predným kolesom vozidla sanitky možno vysoko pravdepodobne predpokladať, že telo vodiča zostalo vo vozidle a v tom prípade bol vodič s veľkou pravdepodobnosťou v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.10C/253/2005. V tomto konaní navrhovatelia 1/ H. G. (navrhovateľka v prejednávanej veci), 2/ R. G. (syn R. G.), 3/ C. G. ( navrhovateľka v prejednávanej veci) uplatnili voči odporcovi Ing.E. G. nárok na priznanie nemajetkovej újmy. Tunajší súd rozsudkom č.k.10C/253/2005-130 zo dňa 8.6.2009 zamietol žalobu a zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporcovi trovy konania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -177 zo dňa 30.9.2010. Prvostupňový, i druhostupňový súd vychádzali pri rozhodovaní z vyšetrovacieho spisu OÚJP PZ v Nitre sp.zn. ČVS:OÚJP-1253/30-NR-02 a zo skutočnosti, že z posudku znalca ustanoveného v trestnom konaní vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy R. Darnadyho, ktorý vošiel do križovatky na červenú. Súd

však v rámci vykonaného dokazovania zistil, že dôkazy, o ktoré je opreté rozhodnutie v konaní sp.zn. , sú spochybnené.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom je objektívnou zodpovednosťou a zbaviť sa tejto zodpovednosti môže zamestnávateľ iba za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 196 a § 197 Zák.práce. Zamestnávateľ, v konaní v postavení odporcu, musí preukázať porušenie konkrétneho právneho predpisu o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý zamestnanec porušil.

Objektívna zodpovednosť zamestnávateľa znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný bez ohľadu na svoje prípadné zavinenie. Právnymi predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sú protiprávny úkon alebo škodná udalosť, škoda, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s týmto plnením a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnosťou alebo škodnou udalosťou.

Keďže odporca v konaní nepreukázal ani čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za vznik škody, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil zodpovednosť odporcu za škodu pri pracovnom úraze R. G. zo dňa 18.11.2002 v rozsahu 100%.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s § 151 ods.3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sa možno odvolať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne dvojmo na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ds. 2 O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.