Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-195-2018.pdf
PDF · 121.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/195/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B., 2/ U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B., 3/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, B., zastúpení Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátom, so sídlom Viničky 15, B. proti žalovanému: N.. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, B., o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu B. (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa XX. júna 2018 č.k. 12C/321/2013-187 (ďalej „napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie"), takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu na povolenie obnovy konania zamieta. Žalovaný má voči žalobcom v prvom až treťom rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcov v prvom až treťom rade o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 10C/253/20105, v ktorej veci bola žaloba žalobcov zamietnutá. 1.1. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu žalobcov, doručeného súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013, v ktorom žiadali povolenie obnovy konania vedeného pod sp.zn. 10C/253/2005, v ktorom konaní bola žaloba žalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy právoplatne zamietnutá. Zároveň v podanom návrhu žiadali prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 16C/31/2004 o určenie, že úrazový dej je pracovným úrazom, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, v ktorom konaní si súd musí vyriešiť otázku porušenia či neporušenia dopravných predpisov a v ktorom konaní pátra po dôkazoch žalobcom neznámych. Na základe takto podaného návrhu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 04. 2014 č.k. 12C/321/2013-43 obnovu konania zamietol, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie dňa 31. 10. 2014 č.k. 2Co/509/2014-56. V dôsledku podaného dovolania žalobcami Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 07. 10. 2015 č.k. 3Cdo/678/2015-91 zrušil napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania tak odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, vyzval žalobcov, aby dostatočne presne označili dôvody obnovy konania, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní. žalobcovia ako dôkaz spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci označili listinné dôkazy označené ako kapitola A.3.2. Dopravnotechnická časť v spise sp.zn. 16C/31/2004 na č.l. 803, 805-807, 811, 812 a to podklady k svetelnej signalizácii na križovatke miestnych komunikácií T. - K. - T., výzvovú funkciu indukčnej slučky pre smer Z. nám. - K. ulica, a v nadväznosti na to ďalší dôvod obnovy a to skutočnosť, že pán Y. J. ešte ako svedok nevypovedal o dopravnej situácii zhodne s objektívnou realitou.
1.2. Po právnej stránke napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 403 ods. 1, ods. 2, § 404 písm. a/, písm. b/, písm. c/, § 408, § 413 ods. 1 písm. a/ a § 414 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“). 1.3. Dôvodil tým, že žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy konania, ktorý bol súdu doručený dňa 19. 12. 2013, vady podania odstránili po výzve súdu dňa 08. 01. 2016. Súd žalobu na obnovu konania odmietol pre nedostatok zákonných podmienok pre obnovu konania (§ 403 ods. 1 CSP), konkrétne, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene. Dôkazy, ktoré podľa tvrdenia žalobcov boli pre nich boli spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, boli produkované v konaní vedenom na Okresnom súdu Nitra pod sp.zn. 16C/31/2004, pokiaľ súd uviedol sp.zn. 16C/34/2004, jednalo sa len o zrejmú chybu v písaní. O existencii týchto dôkazov sa žalobcovia dozvedeli v roku 2014, konkrétne do spisu 16C/31/2004 boli dôkazy doručené dňa 28. 01. 2014, právnemu zástupcovi žalobcov boli doručené dňa 15. 02. 2014, ako vyplýva z pripojenej doručenky, dôkazy boli vyžiadané na základe návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania doručeného súdu dňa 09. 01. 2014. Žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorenie, po uplynutí zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Žalobcovia mohli žalobu na obnovu konania uplatniť do 15. 05. 2014 a urobili tak až podaním doručeným súdu dňa 08. 01. 2016, nemohli takéto dôvody uvádzať vo svojom podaní dňa 19. 12. 2013, pretože o existencii dôkazov ešte nemohli vedieť. Súd dospel k záveru, že predmetná žaloba žalobcov v prvom až treťom rade na povolenie obnovy konania, podaná dňa 19. 12. 2013, špecifikovaná a konkretizovaná dôkaznými prostriedkami až dňa 08. 01. 2016, nebola podaná v zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehote a následným odstránením vád tohto podania dňa 08. 01. 2016, nedošlo k zachovaniu subjektívnej lehoty na podanie žaloby o povolenie obnovy konania.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom až treťom rade. Nestotožnili sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty. Namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Nesprávne zistenie skutkového stavu vidia v tom, že listiny, ktoré prevzal právny zástupca dňa 15. 02. 2015 neboli spôsobilé preukázať skutočnosti uvedené ako dôvod obnovy konania. Funkcia indukčnej slučky v systéme riadenia svetelnej signalizácie ako výzvová (a tým aj možnosť z tejto skutočnosti vyvodiť závery, ktoré by pre žalobcov mohli znamenať priaznivejší výsledok v pôvodnom konaní), vyšla najavo až po podaní návrhu na začatie konania o povolenie obnovy konania. 2.2. Za nesprávne právne posúdenie považujú skutočnosť, že súd týmto listinám priznal takú relevanciu, že mohli na ich základe podať žalobu o obnovu konania, teda prakticky vedieť to, čo nezisťoval v predchádzajúcom trestnom konaní dokonca ani ÚSI Z.. Nestotožnili sa s tvrdením súdu, že dôvody obnovy konania nemohli uvádzať, ak o nich nevedeli, nakoľko žiadne ustanovenie vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku nebránilo uviesť v záujme zachovania objektívnej lehoty dôvody obnovy konania, o ktorých v čase podania žaloby nevedeli, ani podať žalobu, ak subjektívna lehota ešte nezačala plynúť. Poukázali najmä na obsah podania súdu, ktorý sám vyzval dňa 12. 12. 2015 v intenciách zrušovacieho uznesenia Najvyššieho súdu SR na doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania. Samotný návrh bol podaný v čase pred uplynutím objektívnej lehoty, teda včas a doplnený v súdom určenej lehote, pričom skutočnosti a dôkazy objektívne existovali v čase podania návrhu na začatie povolenia obnovy konania. Záverom uviedli, že nemali vedomosť o relevantnej skutočnosti a dôkaze, ktoré ako dôvod obnovy uvádzajú a súčasne nemali dostatok podkladov potrebných na ich uplatnenie v pôvodnom konaní, čo zakladá dôvod povolenia obnovy konania. 2.3. Navrhujú odvolaniu vyhovieť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v prvom až treťom rade nevyjadril.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), z dôvodu potreby zopakovania dokazovania, vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v prvom až treťom rade je čiastočne, v časti premlčania nároku na povolenie obnovy konania, dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko nebol dôvod na potvrdenie uznesenia a ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie.
5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú povolenia obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Nitre pod spisovou značkou 10C/253/2005 o náhradu nemajetkovej ujmy. 6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu odmietol dôvodiac podaním žaloby na povolenie obnovy konania po zákonom stanovenej lehote. 6.2. S napadnutým uznesením sa nestotožnili žalobcovia, ktorí v podanom odvolaní namietajú nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie dôvodiac, že návrh na povolenie obnovy konania podali v zákonom stanovenej lehote.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť. Súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcov na povolenie obnovy konania dôvodiac podaním návrhu po zákonom určenej lehote. Odvolací súd v prvom rade podrobil prieskumnej činnosti napadnuté rozhodnutie z časového hľadiska, t.j. či žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy konania včas.
9.Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
9.1. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia sa o existencii dôkazov, ktoré považujú za spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, dozvedeli v roku 2014, keď do spisu 16C/34/2004 boli tieto dôkazy predložené dňa 28. 01. 2014 a právnemu zástupcovi žalobcov boli doručené dňa 15. 02. 2014. Návrh na povolenie obnovy konania bol súdu doručený dňa 19. 12. 2013 a doplnený na výzvu súdu prvej inštancie bol dňa 08. 01. 2016. 9.2.Rozsudok v pôvodnom konaní zo dňa 8. júna 2009 č.k. 10C/253/2006-130 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2010 č.k. 7Co/157/2009-177, dňa 20. 12. 2010. Týmto rozsudkom bola žaloba žalobcov zamietnutá. 9.2. Žalobcovia žalobu na povolenie obnovy konania doručili súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013 (trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na povolenie obnovy konania uplynula dňa 21. 12. 2013). S poukazom na tieto časové súvislosti, je potrebné konštatovať, že žaloba žalobcov bola podaná v zákonnej objektívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods. 2 CSP). Na toto konštatovanie nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia žalobcu doplnili až na výzvu súdu dňa 08. 01. 2016. 9.3. Taktiež je potrebné konštatovať aj dodržanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na povolenie obnovy konania podľa § 403 ods. 1 CSP, t.j. lehotu troch mesiacov odo dňa, keď sa ten, kto podal žalobu o obnovu konania dozvedel o tomto dôvode a mohol ho uplatniť. Právnemu zástupcovi žalobcov bol dôkaz, o ktorý opiera žalobu na povolenie obnovy konania, t.j. Dopravno-technická správa predložený dňa 15. 02. 2014, žalobu na povolenie obnovy konania však podal už dňa 19. 12. 2013, preto nie je možné konštatovať, že by bola podaná po zákonom stanovenej, trojmesačnej lehote. 9.4. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o podaní návrhu na povolenie obnovy konania po zákonom stanovenej lehote.
10. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na odmietnutie návrhu žalobcov na povolenie obnovy konania pre nedodržanie zákonnej lehoty, vôbec nezaoberal splnením ďalších podmienok na povolenie obnovy konania. Odvolací súd, po prijatí vyššie uvedeného záveru, že návrh žalobcov na povolenie obnovy konania bol podaný v zákonom stanovenej lehote, podrobil prieskumnej činnosti dôvody na povolenie obnovy konania z hľadiska splnenia zákonných predpokladov. 10.1.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd, viazaný ustanovením § 390 písm. a/ CSP, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nemohol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nariadil v predmetnej veci odvolacie pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zo spisu
10C/253/2005 a to rozsudok č.l. 130, rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 30. 09. 2010 č.k. 7Co/157/2009-177 na č.l. 177, zo spisu 16C/31/2004 znalecký posudok na č.l. 528 až 718 a zo spisu 12C/321/2013 doplnenie podania č.l. 100, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy, alebo stavby z 29. 09. 2000 č.l. 105 až 124. Zároveň predvolal právneho zástupcu žalobcov v prvom až treťom rade a žalovaného.
11. Odvolacieho pojednávania sa strany sporu nezúčastnili, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 11.1. Právny zástupca žalobcov, napriek riadnemu predvolaniu a prevzatiu predvolania na odvolacie pojednávanie, sa tohto, bez riadneho ospravedlnenia, nezúčastnil. 11.2. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov a danú vec podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.
12. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 409 CSP sa na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 411 ods. 1 CSP je rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania súd viazaný.
Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
13.Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania a ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania je dvojfázové: najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či návrh bol podaný z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 397 CSP, či smeruje proti takému rozhodnutiu, ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec opätovne prejedná.
13.1.Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. ide o rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. V prejednávanej veci žalobca namieta, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. (§ 397 písm. a) CSP). V tomto prípade teda súd musí skúmať dve možné alternatívy. V prvom rade, či ide o rozhodnutie, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, alebo rozhodnutie nové, ktoré bolo prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy musia byť spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia
podmienka prípustnosti žaloby a tou je, že ju môže podať len strana v neprospech ktorej bolo rozhodnuté. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní.
14. Predmetom konania v danej veci je návrh žalobcov v prvom až treťom rade, doručený súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 10C/253/2005 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Rozsudkom zo dňa 8. júna 2009 č.k. 10C/253/2006-130, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2010 č.k. 7Co/157/2009-177, dňa 20. 12. 2010, bola žaloba žalobcov zamietnutá. Predmetom konania v tejto veci bola žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy 900 000 Sk. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v prvom rade (T. J.) bola manželkou a žalobcovia v druhom (U. J.) a v treťom rade (H. J. deťmi U. J.ho, ktorý zomrel XX. XX. XXXX v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo v B. na križovatke ulíc T./T. - K./Z. námestie medzi vozidlom Škoda 1203, ktoré riadil vodič U. J. a vozidlom VW Passat, ktoré riadil vodič Ing. Y. J., žalovaný. 14.1.Uznesením OÚJP č. 1253/30-NR-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa XX. XX. XXXX o 19.50 hodine došlo v B. na križovatke ulíc T./T. - K./Z. námestie z nezistených príčin k dopravnej zrážke medzi vozidlom záchrannej služby NsP B., ktoré riadil vodič U. J. a vozidlom zn. VW Passat, ktoré riadil Ing. J., pri ktorom došlo k úmrtiu U. J. a k zraneniam osôb, ktoré sú bližšie popísané. Uznesením zo dňa 06. XX. 2007 došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné, nakoľko trestné stíhanie nemožno začať a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel. Vodič sanitného vozidla, U. J. porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 37 ods. 1, § 63 ods. 4 zákona číslo 315/1996 Zb. s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva vnútra SR číslo 90/1997 Z.z. Predmetné uznesenie bolo predmetom revízie Krajského prokurátora v B., ktorý preskúmal vyšetrovací spis a dospel k záveru, že uznesenie vyšetrovateľa nie je zákonné, pretože zastaviť trestné stíhanie je možné iba v prípade trestných stíhaní vedených proti konkrétnym obvineným a nie trestné stíhanie vedené vo veci. V čase doručenia predmetného uznesenia prokurátorovi, trestné stíhanie už bolo podľa § 67 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona premlčané, keď premlčacia doba uplynula XX. XX. 2007. 14.2. Súd prvej inštancie v konaní 10C/253/2005 dospel k záveru o nedôvodnom podaní žaloby na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu zásahu do osobnostného práva žalobcov a teda že žalovaný nenesie zodpovednosť za usmrtenie U. J.ho pri dopravnej nehody. Poukázal na závery a zistenia v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené, avšak v ňom boli vykonávané procesné úkony. Ďalej poukázal na závery znalcov, podľa ktorého z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy nebohého U. J.ho, ktorý vošiel do križovatky na červenú, mal síce zapnutú svetelnú aj zvukovú signalizáciu, avšak vzhľadom na zložitosť križovatky, kde došlo k dopravnej nehode, si mal počínať s väčšou opatrnosťou tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, V konaní bol vykonaný aj technický experiment, podľa ktorého žalovaný mohol zachytiť zľava prichádzajúce vozidlo v zlomku sekundy 0,7s, pričom takýto čas umu už neumožnil reagovať včas na vzniknutú situáciu tak, aby zrážke vozidiel zabránil. 14.3. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie (10C/253/2005-130 zo dňa 08. júna 2009) bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v B. zo dňa 30. septembra 2010 č.k. 7Co/157/2009-177 a nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2010. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a tento ako vecne správny potvrdil. 14.4. Predmetný spis bol vyžiadaný Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky dňa 02. 12. 2011 na posúdenie opakovaného podnetu T. J.ovej a spol. na podanie mimoriadneho dovolania. Spis bol konajúcemu súdu vrátený dňa 23. 12. 20XX. Z predmetného spisu nevyplýva, že žalobcovia podali proti rozsudku Krajského súdu v B. č.k. 7Co/157/2009-177 dovolanie.
15. Žalobou v prejednávanej veci (12C/321/2013), doručenou súdu prvej inštancie dňa 19. 12. 2013, sa žalobcovia domáhajú povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde v B. pod č.k. 10C/253/2005. Poukázali na konanie vedené na súde pod sp.zn. 10C 253/2005, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania. V konaní (10C/253/2005) mal súd za preukázané, že žalovaný vošiel do križovatky na zelené svetlo na svetelnej signalizácii pre jeho smer jazdy a S. J. na červené svetlo pre jeho smer jazdy, ktorý nesprávnym spôsobom jazdy,
na červené svetlo, aj keď so zapnutým výstražným zvukovým a svetelným zariadením, sám zapríčinil dopravnú nehodu. V návrhu žiadali konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde B. pod. sp.zn. 16C/31/2004 (predmetom tohto konania bolo určenie, že úrazový dej je pracovným úrazom U. J.ho, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ), v ktorom si súd musí samostatne vyriešiť otázku porušenia či neporušenia dopravných predpisov ako súčasť BOZ, ktoré bol povinný dodržať vodič U. J. počas výkonu práce. Na jej zodpovedanie si súd v uvedenom konaní samostatne zisťuje relevantné skutočnosti, a pátra po dôkazoch žalobcom neznámych a ktoré preto nemohli použiť, resp. vykonať v pôvodnom konaní, pričom môžu prispieť k objasneniu základných otázok potrebných k rozhodnutiu vo veci inak, ako boli podkladom pre zamietnutie žaloby v napadnutom rozsudku, pričom v tomto konaní si súd najmä v prvej fáze konania o povolenie obnovy nemôže riešiť tieto otázky ani ako otázku predbežnú. Keďže je nespochybniteľné, že v uvedenom konaní sa okrem pátrania po relevantných skutočnostiach a dôkazoch rieši otázky majúca zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní a súd v konaní o povolenie obnovy nie je oprávnený túto riešiť žiadali, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na OS B. pod č.k. 16C/31/2004 a po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo navrhuje aby súd podľa § 228 ods. 1 písm. a), písm. b) OSP obnovu konania vedenú na OS v B. pod č.k. 10C/253/2005 povolil. 15.1. Žalobcovia na výzvu súdu zo dňa 12. 12. 2015 doplnili dňa 08. 01. 2016 podanie zo dňa XX. 12. 2013 a označili dôkaz, ktorý je spôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci 10C/253/2005. Týmto dôkazom je listinný dôkaz označený ako kapitola A.3.2. Dopravnotechnická časť, nachádzajúci sa v spise sp.zn. 16C/31/2004 na č.l. 803,805-807, 811 a najmä č.l. 812. Dôvodili tým, že súdom ustanovený znalec síce ani po objavení tejto listiny (č.l. 812) s istotou neustálil, kto, na akú farbu pre svoj smer do križovatky vošiel, či nevošiel, ale na jej základe objasnil, že v čase dopravnej nehody mala indukčná slučka pre smer Z. námestie - K. ul. navyše aj tzv. výzvovú funkciu, teda zariadenie fungovalo tak, že až prejazdom vozidla nad touto indukčnou slučkou bolo do programu prepísania signálov vôbec zaradené rozsvietenie zeleného svetla aj pre tento smer jazdy. Primárnou skutočnosťou, ktorá je spôsobilá privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci je tzv. výzvová funkcia indukčnej slučky pre smer Z. námestie - K. ulica. Tým je preukázané, že z technického hľadiska je nemožné, aby Ing. Y.a J. v čase nehody mohol uvidieť rozsvietenie zelenej farby po oranžovej na semafore pre jeho smer jazdy v okamihu, keď sa pri rýchlosti jazdy 50 km/h k semaforom ešte len približoval a nachádzal sa cca 15m pred nimi, pričom počas celej jazdy po K. ulici mal pred sebou voľno.
16. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci bola žaloba na povolenie obnovy konania podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), dňa 19. 12. 2013, súd prvej inštancie rozhodoval už za účinnosti Civilného sporového poriadku, preto aj odvolací súd v danom konaní postupoval podľa ustanovení CSP o obnove konania.
17. Následne odvolací súd, skúmajúc splnenie podmienok pre povolenie obnovy konania, podrobil prieskumnej činnosti predovšetkým návrh žalobcov a označenie dôkazu - Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy, alebo stavby, konkrétne časť A.3.2. Dopravnotechnická časť, ktorá popisuje systém riadne dopravy križovatky ulice T. a T., a K. a Z. námestie. 17.1. Pre povolenie obnovy konania je nevyhnutné, aby dôkaz, o ktorý žalobcovia opierajú svoj návrh na povolenie obnovy konania (A.3.2. Dopravnotechnická časť zápisu o odovzdaní a prevzatí), existoval už v čase pôvodného konania, t.j. v čase rozhodnutia vo veci 10C/253/2005, v ktorej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 8. júna 2009. Je nesporné, že v tomto čase predmetný dôkaz existoval, keďže zápis o odovzdaní a prevzatí je zo dňa 29. 09. 2000. Taktiež je nesporné, že predmetný listinný dôkaz bol do
konania 16C/31/2004 založený dňa 28. 01. 2014. Z uvedeného časového sledu vyplýva, že predmetný listinný dôkaz v čase rozhodovania pôvodného konania (10C/253/2005) existoval. Táto podmienka povolenia obnovy konania bola splnená. 17.2. Nevyhnutnou podmienkou pre povolenie obnovy konania je aj podmienka, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Táto podmienka bola splnená, keďže žalobcami sú žalobcovia v konaní 10C/253/2005, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie, ich žaloba na náhradu nemajetkovej ujmy bola právoplatne zamietnutá. 17.3. Následne odvolací súd sa zaoberal splnením aj ďalšej podmienky povolenia obnovy konania, a to podmienky, či predmetný listinný dôkaz je spôsobilý privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. 17.3.1. Odvolací súd, preskúmajúc tak pôvodné konanie, ako aj konanie na súde prvej inštancie, zistený skutkový stav, dospel jednoznačne k záveru, že predmetný listinný dôkaz, o ktorý žalobcovia opierajú svoj nárok na povolenie obnovy konania - A.3.2. Dopravnotechnická časť Záznamu o odovzdaní a prevzatí budovy, stavby, v danej veci signalizačného zariadenia na križovatke ulíc T. a T., a K. a Z. námestie v B., nie je takým dôkazom, ktorý by bol spôsobilý privodiť žalobcom priaznivejšie rozhodnutie v konaní 10C/253/2005. 17.3.2. Priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcov v pôvodnom konaní (10C/253/2005) by priniesol taký dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval žalovaného, že zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel U. J., manžel a otec žalobcov a teda, že za jeho smrť zodpovedá žalovaný porušením pravidiel cestnej premávky, či iných právnych noriem. V trestnom konaní, bolo vykonané znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Z., Z. univerzity. Znalecký ústav dospel k záveru, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča J.ho, ktorý vošiel do križovatky rýchlosťou cca 42 km/hodinu na červený signál napriek tomu, že mal možnosť vidieť v dopravnom zrkadle svetlá zľava prichádzajúceho vozidla (z rozsudku 10C/253/2005). K tomuto záveru znalecký ústav dospel na základe vykonaného experimentu. Na tento záver znaleckého posudku poukázal aj súd prvej inštancie v pôvodnom konaní (10C/253/2005) a na jeho základe, keďže nebolo zistené zavinenie žalovaného, žalobu žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol 17.3.3. V konaní 16C/31/2004, predmetom ktorého bolo určenie, že smrteľný úraz, ktorý utrpel U. J. dňa XX. XX. XXXX, je pracovným úrazom, bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou ZNALEX s.r.o. Z., ktorého úlohou bolo ustáliť, na aký signál svetelnej signalizácie vošli do križovatky jednotliví účastníci nehody, posúdiť príčinu dopravnej nehody. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalecká organizácia sa zaoberala aj systémom prepínania svetiel svetelnej signalizácie tejto križovatky a dospela k záveru, že technicky nie je možné stanoviť aké svetlá trojfarebnej signálnej sústavy svietili v čase dopravnej nehody. Dodala, že všetky faktory vytvárajú množstvo variácií priebehu dopravnej nehody, ktoré sú samostatne technicky prijateľné, ale nie je ich možné spojiť do jedinej varianty jednoznačne stanovujúcej priebeh dopravnej nehody. Ani zo záverov tohto znaleckého posudku nie je možné vyvodiť záver o zavinení dopravnej nehody a úmrtia U. J.ho žalovaným, pričom predmetný znalecký posudok posudzoval priebeh dopravnej nehody najmä z technického hľadiska a tiež aj z hľadiska systému prepísania svetiel na svetelnej signalizácii dotknutej križovatky v B.. 17.4. Odvolací súd preto poukazujúc na vyššie uvedené závery znaleckých dokazovaní, dospel k záveru, že ani technický popis systému nastavenia svetelnej signalizácie na dotknutej križovatke ulíc T. - T. a Z. námestie - K. ulica v B. nemôže byť dôkazom, ktorý jednoznačne preukáže, že žalovaný Ing. Y. J. vošiel do tejto križovatky v inkriminovaný čas na červenú a tým porušil pravidlá cestnej premávky a zavinil dopravnú nehodu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné konštatovať, že predmetný listinný dôkaz neprivodí priaznivejší výsledok konania o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom, nakoľko tento samotný dôkaz nie je spôsobilý na vyvodenie priamej zodpovednosti žalovaného za dopravnú nehodu a následné úmrtie U. J.ho. V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že takýmto dôkazom by mohol byť (vzhľadom na doteraz vykonané dokazovania vo viacerých, súvisiacich veciach), iba dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti usvedčoval žalovaného, že do križovatky vošiel na červenú a sám je teda zodpovedný za spôsobenie dopravnej nehody. Ani závery znaleckých posudkov, ktoré odvolací súd vyššie uviedol, a ktoré boli vykonané v doterajších konaniach, tento záver neodôvodňujú a nepreukazujú. Zo záverov týchto znaleckých posudkov vyplýva, že technicky nie je možné stanoviť, na akú svetelnú signalizáciu vošiel žalovaný do križovatky. Za situácie, že samotné znalecké organizácie konštatujú technickú nemožnosť určenia tohto momentu, nemôže ani predmetná technická dokumentácia svetelnej signalizácie určiť, že žalovaný vošiel do križovatky na červené signalizačné svetlo a teda zavinil dopravnú nehodu a smrť druhého účastníka dopravenej nehody, U. J.ho.
XX. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd konštatuje, že predmetný listinný dôkaz - Záznam o odovzdaní a prebratí stavby, dopravnotechnická časť, nemôže byť sám o sebe spôsobilým dôkazom na zmenu rozsudku v konaní 10C/253/2005, v ktorom bola zamietnutá žaloba žalobcov o náhradu nemajetkovej ujmy a ochranu osobnosti, a teda nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tejto veci v ich prospech.
19. Na základe týchto skutočností odvolací súd, nestotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o podaní návrhu na povolenie obnovy konania po zákonom stanovenej lehote, zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcov na povolenie obnovy konania zamietol pre nemožnosť predmetným listinným dôkazom privodenia priaznivejšieho rozhodnutia v konaní 10C/253/2005.
20. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 CSP o náhrade trov konania. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)