Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-253-2005.pdf
PDF · 125.57 KB
No categories available
10C/253/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: M. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. č. XX,. N., v 2. rade: S. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. č. XX,. N., v 3. rade: A. D., nar. X.X.XXXX,. bytom B. č. XX,. N., všetci zastúpeni: Mgr. Ľ. Š., advokátom so sídlom V. č. XX,. XXX. XX. N., proti odporcovi: Ing. J. D., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. č. XX,. N., zast. JUDr. D. D., advokátkou so sídlom H. č. X,. XXX. O. N., o ochranu osobnosti s uplatnením náhrady nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, rozhodol
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Navrhovatelia v 1.,2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania vo výške 3.388,89 eur k rukám právnej zástupkyne
odporcu JUDr. D. D. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa žalobou zo dňa 16.11.2005 domáhali, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 900.000.-Sk navrhovateľom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka v 1. rade bola manželkou a navrhovatelia v 2. a 3. rade deťmi S. D., ktorý zomrel 18.11.2002, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľom nemajetková ujma spočívajúca v porušení práva na súkromie, následkom porušenia existujúcej kvalifikovanej - rodinnej citovej väzby na zomrelého s absolútnou nenapraviteľnosťou následku a to konaním odporcu, ktorý nastal náhle a nepredvídateľne. Uviedli, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre trestný čin
- 2 -
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. I, ods. 2 Tr. zákona na tom základe, že uvedeného dňa došlo na križovatke ulíc Ď./M. - Ž. N./F., z doposiaľ' nezistených príčin k dopravnej zrážke vozidla záchrannej služby NsP N. zn. Škoda Č. 1203 TAZ ev.č. NR 61 26 AJ s vozidlom zn. VW Passat evo Č. NR 236 AM, ktoré riadil odporca. Uviedli, že sú presvedčení, že nehodu spôsobil odporca, čím zavinil smrť ich otca a manžela a teda je za spôsobenú ujmu zodpovedný.
Navrhovateľka v 1. rade, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že je presvedčená, že polícia, ktorá vyšetrovala dopravnú nehodu, pri ktorej došiel o život jej manžel, nepostupovala správne a to z dôvodu, že odporca odmietol fúkať a nepodrobil sa ani krvnej skúške na prítomnosť' alkoholu v krvi a preto to mala
polícia vyhodnotiť tak, ako keby bol pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že je presvedčená, že zodpovednosť za nehodu nesie odporca, lebo keď vchádzal do križovatky, mohol zabrániť zrážke tak, keby bol zvrtol volant doprava. Namietala aj závery znaleckého posudku v tom, že odporca išiel rýchlosťou 60 km za hodinu, pričom v čase nárazu do steny domu mal mať rýchlosť 30 km za hodinu. Pokiaľ by však bol do steny narazil takouto rýchlosťou, nemohlo ho odhodí l' späť do križovatky. Inak voči znaleckého posudku Ž. U. nemala námietky. Uviedla, že o nehode hovorila aj s MUDr. S., ktorý bol účastníkom nehody a bezprostredne po nehode a pred kolegami vypovedal iné, než povedal následne pred políciou. Výšku škody nemajetkovej ujmy, ktorú žiadala priznať, odôvodnila tak, že sa rozpadla jej rodina, manžel prišiel v dôsledku nehody o život, deti boli nútené vycestovať za prácou von, lebo by ich nebola uživila. V čase nehody syn pracoval v nemocnici a dcéra bola evidovaná ako nezamestnaná.
Navrhovateľ v 2. rade, vypočutý ako účastník konania uviedol, že vyhláška jednoznačne stanovuje, že vozidlá záchrannej služby a teda aj iné so zapnutými znameniami majú prednosť v jazde. Uviedol, že vzhľadom na charakter križovatky, ktorá je z každej strany zastavaná budovami, musel odporca vidieť minimálne v sklách okien budov odraz svetelnej signalizácie. Uviedol že v križovatke je aj zrkadlo a v ňom mohol odporca sanitku vidieť, ak by sa bol riadne venoval jazde svojho vozidla. Uviedol, že je presvedčený, že odporca musel ísť rýchlejšie, než bola povolená rýchlosť v obci, a to preto, že pri náraze vozidla odporcu došlo k jeho odhodeniu späť do križovatky. Uviedol, že podľa neho odporca sanitku videl, aby myslel si, že križovatkou prejde. Rovnako poukázal na to, že tým, že odmietol rúkať a odobrať si vzorku krvi na skúšku na alkohol, dokázal, že požil alkohol.Za čudné považuje aj to, že vrak sanitky bol zošrotovaný pred skončením vyšetrovania, čím došlo k zničeniu dôkazu. Odporca fúkal asi tri hodiny po otcovej smrti. Uviedol, že podľa neho mal odporca vyššiu mieru zavinenia na nehode, než jeho otec. Žalobu podával preto, že smrťou otca je ochudobnený o zážitky a viac spomienok, stratil chuť do života, pociťuje stále veľkú bolesť za stratou otca. Uviedol, že po nehode pracoval ešte pol roka v nemocnici, chcel zostať pri matke, ale pretože kolegovia otca a teda aj jeho kolegovia sa k nemu správali s určitou ľútosťou, chceli ho podporiť, ale pre neho to bolo o to horšie, preto odišiel pracovať do zahraničia, čím chcel aj finančnej pomôcť matke. Uviedol, že v podstate stratil domov, tým, že otec nežije, nemá pre neho domov taký význam, pohreb otca bol v deň jeho narodenín. V Anglicku pracuje už 4 roky, stratil najkrajšie roky svojho života, lebo ich nemôže prežívať so svojimi blízkymi, ale medzi cudzími v zahraničí.
Navrhovateľka 3. rade, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že je presvedčená. že väčší podiel viny na samotnej nehode má odporca. Myslí si, že signalizáciu zvukovú aj svetelnú musel vidieť, pretože to počuť z ďaleka, miesto, kde sa nehoda stala, je tichá ulica, ak by išiel nižšou rýchlosťou a dupol na brzdu, musel zostať stáť, pripadne ak by aj k zrážke nemohol zabrániť nemusela mať také tragické následky. Keď odporca počul signalizáciu, mal spomaliť. Uviedla, že po skončení strednej školy išla pracovať do zahraničia, otec s tým nesúhlasil, bál sa o ňu, pred nehodou už chcela zostať doma. S otcom mali pekný vzťah, bol to dobrý človek, chodievali spolu na návštevy do rodiny, na prechádzky. Potom, čo sa to stalo, musela dával' pozor na matku, ktorá to zle znášala, brat sa uzavrel do seba, bolo to pre ňu strašne ťažké, do zahraničia bola nútená odísť kvôli finančnej situácii.
Právny zástupca navrhovateľov žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že zodpovednosť za uplatnený nárok je objektívna, aj v znaleckom posudku sa konštatuje, že určenie príčin dopravnej nehody je skôr otázkou právneho posúdenia. Poukázal na to, že znalec vo svojom znaleckom posudku vychádzal z toho, že vodič sanitky vchádzal do križovatky na červenú a vodič volkswagenu na zelenú. Poukázal na svedeckú výpoveď MUDr. S., ktorý na pojednávaní uviedol, že v okamihu vchádzania do križovatky vchádzal vodič sanitky do križovatky na oranžovú a k tomu sa následne vyjadril aj znalec. Uviedol, že odporca porušil ust. § 37 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. lebo nedal prednosť vodičovi s prednostným vstupom do križovatky, kde bolo potrebné z jeho strany dbal' na potrebnú opatrnosť. Uviedol, že zrkadlo je zaradené medzi dopravné zariadenia a je preto potrebné vyhodnocovať situáciu v križovatke aj cez zrkadlo, ktoré tam je umiestnené a v zrkadle mal vodič Passatu možnosť vidieť prichádzajúcu sanitku so zapnutými výstražnými znameniami. Uviedol, že zodpovednosť je daná a pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ponechal ju na voľnú úvahu súdu.
Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že veľmi ľutuje, čo sa stalo, uviedol, že on neporušil žiadne predpisy a preto ani nemôže na seba vziať vinu.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že vykonaným dokazovaním, listinným dôkazmi, výpoveďou svedka Ing. P. bol preukázané, že odporca nezodpovedá za vznik dopravnej nehody zo dňa 18.11.2002 a teda nemôže niesť na ňu ani zodpovednosť. Odporca nespôsobil nehodu ani z technického hradiska, ani sa nedopustil porušenia pravidiel cestnej premávky svojim protiprávnym konaním. Obidve tieto hľadiská nie je možné od seba odtrhnúť, technické hľadisko je v priamej súvislosti s technickou stránkou jazdy a v prípade, že by nebola táto správna, mohlo by dôjsť k porušeniu pravidiel cestnej premávky. Poukázala na odpoveď svedka Ing. P., že technika jazdy vodiča D. nebola správa, práve táto nesprávna technika jazdy vodiča D. bola príčinou dopravnej nehody. Zároveň poukázala na odpoveď svedka, že odporca nemohol počuť výstražné zvukové zariadenie aj vplyvom pustenej klimatizácie a rádia. V znaleckom posudku sa uvádza, že ide o zložitú križovatku, z čoho vyplynul aj zložitý nehodový dej, pričom zložitosť je práve pre posun ciest, existenciu budov zo všetkých strán križovatky, v dôsledku čoho odporca nemohol vidiel' po pravej strane prichádzajúcu sanitku. Uviedla, že aj v prípade, ak by odporca zbadal sanitku v zrkadle, bol by ju zbadal 0,7 sekundy pred stretom vozidiel, čo nie je v ľudských možnostiach v tak krátkom čase zareagovať na vzniknutú situáciu. Okrem toho uviedla, že odporca, ktorý vchádzal do križovatky na zelenú, nebol povinný sledoval' zrkadlo nachádzajúce sa v križovatke, lebo musel sledovať dopravnú situáciu na ceste. Pretože zo strany odporcu
nedošlo k neoprávnenému zásahu alebo protiprávnemu konaniu, nie je daný nárok navrhovateľov, Uviedla, že aj keď odporca si bol vedomý, že nehodu nespôsobil, ponúkol navrhovateľom odškodnenie, ktoré neprijali. Žiadala zamietnuť žalobu.
Svedok MUDr. M. S. uviedol, že v deň nehody slúžil na pohotovosti ako lekár, vodičom bol p. D.. Okolo 19.00 hod. hlásili z dispečingu súrny prípad na Z., kde išli z J. cez K., niekde pri O. L. zapol vodič aj výstražnú húkačku, bola zapnutá aj svetelná signalizácia. Prešli P. a smerovali ku križovatke F. /M., bolo to v čase medzi 19.00 a 20.00 hod., vonku bola tma. Keď vchádzali do križovatky, asi vo vzdialenosti 50m na svetelnej signalizácii svietila červená, svedok sledoval zrkadlo, spočiatku tam nevidel žiadne vozidlo, ale asi vo vzdialenosti 25m od križovatky, uviedli svietidlá zľava prichádzajúceho vozidla, na čo upozornil vodiča a povedal mu, že vozidlo zrejme nebude brzdiť, lebo sa rýchlo približovalo, v tento moment začal vodič D. brzdiť, ale vozidlo sa mu nepodarilo ubrzdiť tak, aby zabránil zrážke, došlo k nárazu z ľavej strany do sanitky, svedok vyletel cez predné okno. Uviedol, že v momente, keď vchádzali do križovatky, na semaforoch svietila oranžová. Potom, ako vstal, videl, že sanitné vozidlo bolo prevrátené na ľavú stranu a pod nim bol zakliesnený vodič D.. Uviedol, že podľa neho vodič sanitky nesledoval zrkadlo, lebo ho nemohol sledovať zároveň so sledovaním dopravnej situácie, ale on mu hlásil, čo registroval v zrkadle. V čase, keď vstupovali do križovatky, mal vodič zapnutú svetelnú aj zvukovú signalizáciu. K rozdielnej výpovedi v trestnom konaní, kde uviedol, že videl, že vozidlo prichádzajúce zo Ž. N. malo zelenú, uviedol, že si už nepamätá, čo vypovedal, ale vypovedal pravdivo. Na to, že do križovatky vchádzali na oranžové svetlo si spomenul postupom času, keď si situáciu opakovane premietal.
Svedok R. S., uviedol, že nehodu si pamätá, vykonával ohliadku miesta činu, vypracovával plánok, vec potom prevzal vyšetrovateľ, lebo išlo o smrteľnú nehodu. Nevykonával žiadne úkony na zistenie alkoholu u vodičov dopravnej nehody, pričom sa nevedel vyjadriť, či bolo bol preto, lebo na mieste nehody vodiči neboli, alebo preto, že vec
prevzal vyšetrovateľ.
Svedok Ing. A. P., uviedol, že bol hlavným spracovateľom znaleckého posudku v rámci trestného konania, okolnosti si pamätá. Úlohou znaleckého ústavu bolo najmä zistiť z technického hľadiska príčinu dopravnej nehody. Pred vypracovaním znaleckého posudku musel vypracovať doohliadku nehody, lebo vypracovaný plánok nezodpovedal polohopisu miesta dopravnej nehody, teda šírka ciest, vzájomné uhly medzi ulicami a pod. Následne vykonali technický experiment so zameraním na posúdenie a vyhodnotenie možnosti vodičov vozidiel vidieť v dopravnom zrkadle prichádzajúce vozidlá, ako aj posúdenie možnosti vodiča vozidla Volkswagen počuť zvukovo výstražné znamenie prichádzajúceho sanitného vozidla. Experiment sa vykonával za približne rovnakých podmienok, poveternostných, osvetlenie vozovky. Miesto zrážky bolo zadokumentované trecou stopou na vozidle a technicko - logickými koridormi pohybu vozidiel cez križovatku. Uviedol, že na samotný technický experiment nemá
vplyv to, či sanitka vchádzala do križovatky na červenú, to má vplyv na príčinu dopravnej nehody. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že odporca tvrdil, že išiel na zelenú a traja svedkovia dopravnej nehody tvrdili, že sanitka išla na červenú, takže výpovede neboli v rozpore. Ďalej uviedol, že z technického hľadiska nie je možné ustáliť, na aký svetelný signál vchádzali vodiči jednotlivých vozidiel do križovatky, pri vypracovaní znaleckého posudku ani jedna z výpovedi neuvádzala, že by
sanitné vozidlo malo vchádzať do križovatky na oranžový signál, ak by bo tak bolo, mohla mať vplyv na technickú príčinu dopravnej nehody. Ak by to bola pravda, potom by vozidlo Volkswagen vchádzalo do križovatky na červenú a potom by technickou príčinou bola nesprávna technika jazdy vodiča volkswagen. Svedok uviedol, že si za závermi znaleckého posudku stojí. Uviedol, že posudzovali otázky technické v súlade so zákonným ustanoveniami, pretože vo vzťahu k nim posudzujú jednotlivé prvky techniky jazdy, teda technická stránka sa nedá odtrhnúť od legislatívy. Uviedol, že vychádzali z toho, že v čase dopravnej nehody bola funkčná svetelná signalizácia na križovatke, pričom funkcia zrkadla má význam najmä vtedy, ak by nebola funkčná svetelná signalizácia. Skutočnosť, že vozidlo Volkswagen po náraze do budovy nezostalo stáť nespôsobila rýchlosť, ale mierny sklon chodníka, teda vozidlo samovoľne sa dostalo do polohy ďalšej od budovy späť do vozovky, pričom tento pohyb vozidla už vodič nemohol ovládnuť. Uviedol, že nebolo povinnosťou vodiča Volkswagenu pri zelenej svetelnej signalizácii sledovať okná alebo dopravné zrkadlo, pri vykonanom experimente v oknách okolitých budov nebolo vidieť žiadne odrazy svetelnosignalizačného zariadenia. Analýzou zrážky vozidiel a ich pohybu po zrážke, bola ustálená nárazová rýchlosť vozidla Volkswagen cca 54 km/hod. V čase technického experimentu bolo zvukovú signalizáciu počuť, keď mal vypnutú klimatizáciu aj rádio, pri ich zapnutí nebolo počuť zvukovú signalizáciu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, úmrtným listom, rodnými listami, uzneseniami vyšetrovateľa PZ č.k. OÚJP-1253/30-NR-2002 zo dňa 18.11.2002, 14.11.2003, 10.2.2003, uznesením OP N. č.k. 3Pv 1101/2002-15 zo dňa 28.2.2003, stanovisko Krajskej prokuratúry N. zo dňa 25.7.2008, uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 6.11.2007, z trestného spisu ČVS: OÚJP 1253/30-NR-02 najmä výsluch svedka MUDr. S. a znalecký posudok Ž. U. v Ž., č. 380/2007 a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka v 1.rade bola manželkou S. D., navrhovatelia v 2. a 3. rade boli jeho deti. S. D. zomrel 18.11.2002 pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo v N. na križovatke ulíc Ď./M. - F. /Ž. N. medzi vozidlom Škoda 1203 ev.č. NR 626 AJ, ktoré riadil vodič S. D. a vozidlom VW Passat, ev.č. NR 236 AM, ktoré riadil vodič Ing. J. D. - odporca.
Podľa znaleckého posudku č. 380/2007, ktorú vypracovala Ž. U. v Ž., Ú. S. I. v Ž., ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní vedenom pod č.k. OÚJP-1253/30-NR-02 bolo zistené, že v čase cca 0,7s pred zrážkou mal vodič D. možnosť priamym pohľadom zbadať sprava prichádzajúce vozidlo Škoda, ktoré mu vychádzalo z oblasti zakrytého výhľadu tvoreného domom vpravo vedľa ul. Ž. N.. V tomto čase sa vozidlo VW jazdiace rýchlosťou cca 54 km/hod nachádzalo vo vzdialenosti cca 10,5m pred jeho polohou v čase zrážky. V čase cca 0,7 s pred zrážkou mal aj vodič D. možnosť priamym pohľadom zbadať zľava prichádzajúce vozidlo VW, ktoré mu vychádzalo z oblasti zakrytého výhradu tvoreného domom vľavo vedľa ul. Ď.. V tomto čase sa vozidlo Škoda jazdiace rýchlosťou cca 42 km/hod nachádzalo vo vzdialenosti cca 8,14m pred jeho polohou v čase zrážky. V znaleckom posudku sa uvádza, že technika jazdy vodiča D. bola z technického hľadiska neprávna. Nesprávnymi prvkami v jeho technike jazdy boli nasledovné skutočnosti: oneskorené reakcia na zľava prichádzajúce vozidlo VW, ktorého svetlá mal možnosť vidieť v dopravnom zrkadle, skutočnosť, že vodič D. vošiel do križovatky rýchlosťou cca 42 km/hod na červený signál napriek tomu, že mal možnosť vidieť v dopravnom zrkadle svetlá zľava prichádzajúceho vozidla, čim ohrozil vodiča tohto zľava prichádzajúceho vozidla. Techniku jazdy vodiča D. z technického hľadiska nie je možné považovať za nesprávnu. Len v prípade, ak vodič D. pred vjazdom do križovatky na zelený signál svetelno-signalizačného zariadenia mal povinnosť vyhodnocovať situáciu v dopravnom zrkadle, potom by nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča D. bola skutočnosť, že situáciu v dopravnom zrkadle nevyhodnocoval. Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča D. a to skutočnosť, že vodič D. vošiel do križovatky rýchlosťou cca 42 km/h na červený signál napriek tomu, že mal možnosť vidieť v dopravnom zrkadle svetlá zľava prichádzajúceho vozidla, ako aj jeho oneskorená reakcia na zľava prichádzajúce vozidlo VW. Len v prípade, že vodič D. mal povinnosť vyhodnocovať situáciu v dopravnom zrkadle pred vjazdom do križovatky na zelený signál svetelno-signalizačného zariadenia, potom by na príčinu
dopravnej nehody z technického hľadiska mala vplyv aj skutočnosť, že vodič D. situáciu v dopravnom zrkadle nevyhodnocoval.
Svedok MUDr. M. S., vypočutý v trestnom konaní uviedol. že ako sa blížili od Ď. ulice smerom ku križovatke, kde sa stala nehoda, od začiatku ako bol viditeľný semafor, pre nich svietil červený signál, vozidlá idúce v protismere, teda z M. ulice, stáli. Z ich pohľadu svietila červená aj potom, ako vošli do križovatky a potom si už nepamätal nič po náraze. Ďalej uviedol, že potom, ako uvidel prichádzajúce vozidle v zrkadle, skríkol, že pozor, on nestojí, vtedy vodič sanitky začal pribrzďovať asi na 40 km/hod a nastal náraz. Prichádzajúce vozidlo od Ž. N. si všimol v zrkadle. Uviedol, že podľa neho vodič Passatu chcel stihnúť zelenú a preto akoby zrýchľovať, podľa neho vzhľadom k rýchlosti približovania sa išiel Passsat dosť rýchlo, vyše 60km /h.
Uznesením č.k. OÚJP č. 1253/30-NR-2002 zo dňa 18.11.2002 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom, skutkovom základe, že dňa 18.11.2002 o 19.50 hod. došlo v obci N. na križovatke ulíc Ď./M. - F./Ž. N. z nezistených príčin k dopravnej zrážke medzi vozidlom záchrannej služby NsP N., ktoré riadil vodič S. D. a vozidlom zn. VW Pasat, ktoré riadil Ing. D., pri ktorom došlo k zraneniam osôb, ktoré sú bližšie popísané. Uznesením pod tým istým č.k. zo dňa 6.11.2007 došlo k zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné, nakoľko trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel. Vyšetrovateľ PZ tak rozhodol na základe toho, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že S. D. ako vodič sanitného vozidla NsP N. porušil ustanovenie § 63 ods. 4 zák. č. 315/1996 Zb. s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a vyhl. MV SR č. 90/1997 Z.z., ust. § 3 ods. 2, písm.b, § 37 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z .. čím spôsobil dopravnú nehodu.
Krajský prokurátor v N. na podnet poškodenej - navrhovateľky v 1. rade preskúmal vyšetrovací spis ORP -1253/30-NR- 2002 a dospel k záveru, že uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 6.11.2007 nie je zákonné, pretože zastaviť trestné stíhanie je možné iba v prípade trestných stíhaní vedených proti konkrétnym obvineným a nie trestné stíhanie vedené vo veci. Uviedol ďalej, že je potrebné prisvedčiť poškodenej, že v čase, keď bolo predmetné uznesenie doručené Okresnej prokuratúr v N., trestné stíhanie už bolo v zmysle ustanovenie § 67 ods. I, písm. d/ Trestného zákona premlčané, keď premlčacia doba uplynula 18.11.2007. Napriek
tomu, že podnet poškodenej je dôvodný, prokurátor konštatuje, že skôr uvedené pochybenie už nebude možné napraviť, pretože opätovnému začatiu trestného stíhanie bráni v zmysle ust. § 9 ods. 1, písm. a/ Trestného poriadku práve jeho premlčanie.
-7-
Podľa § 11 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. l najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods.3 Obč. zákonníka, výšku náhrady podľa ods.2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľov nebol podaný dôvodne a preto ho súd zamietol. Predovšetkým v konaní nebolo preukázané, že odporca svoj im konaním porušil právne predpisov a teda z jeho strany nedošlo k neoprávneným zásahom do práv navrhovateľov. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska je postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku a pod. Občiansko právna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, z čoho vyplýva. že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Občiansky
o
zákonník pre prípade neoprávneného zásahu od osobnosti fyzickej osoby vymedzuje 3
prostriedky občianskoprávnej ochrany a to žalobu zadržovaciu, odstraňovaciu a satisfakčnú. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byt' nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušne morálne satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch .
Podľa názoru súdu ustanovenia Obč. zákonníka, ktoré citoval, dávajú oporu pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým za zásah do ich osobnosti usmrtením ich blízkej osoby. V prípade, že interpersonálne väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia za podmienky, že konanie pôvodcu zasahuje protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu. V takomto prípade je daná aktívna legitimácie tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného
- 8 -
vzťahu s nebohým, nakoľko právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust. § 11 Obč. zákonníka.
V zásade teda navrhovatelia, vzhľadom na ich blízky rodinný vzťah k nebo S. D. majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a ich výsluchmi bolo zistené, že v dôsledku smrti manžela a otca navrhovateľov došlo k zásahu do ich súkromia, najmä rodinného života. Súd však zamietol žalobu z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že zo strany odporcu do lo k protiprávnemu zásahu do osobnostného práva navrhovateľov a teda že odporca nenesie zodpovednosť za usmrtenie S. D. pri dopravnej nehode. Súd poukazuje na závery a zistenia v trestnom konaní, ktoré síce bolo zastavené, boli v ňom však vykonávané procesné úkony, pričom súd oboznámil v rámci vykonaného dokazovania z trestného spisu najmä procesné rozhodnutia, výsluch svedka MUDr. S., ktorý bol priamym účastníkom dopravnej nehody a znalecký posudok Ž. U., ktorý súd mohol posúdiť len ako listinný dôkaz a nie znalecký posudok. Súd však vypočul spracovateľa znaleckého posudku ako svedka, aby boli odstránené nejasnosti ohľadom výsledkov, ku ktorým dospeli znalci v trestnom konaní.
Súd poukazuje na závery znalcov, ktoré potvrdil aj svedok Ing. P., že z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola neprávna technika jazdy nebo S. D., ktorý vošiel na križovatku na červenú, mal síce zapnutú svetelnú aj zvukovú signalizáciu, avšak vzhľadom na zložitosť križovatky, kde došlo k dopravnej nehode, si mal počínať s väčšou opatrnosťou tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky. V konaní bolo preukázané, a to aj technickým experimentom, ktorý svedok na pojednávaní objasnil, že odporca mohol zachytiť zľava prichádzajúce vozidlo v zlomku sekundy 0,7s, pričom takýto čas mu už neumožnil reagovať včas na vzniknutú situáciu tak, aby zrážke vozidiel zabránil. Svedok poukázal aj na to, že pri pustenej klimatizácii a rádiu nemohol odporca počuť zvukovú signalizáciu a ani
vidieť vokolitých oknách budov a rovnako vysvetlil aj tú skutočnosť, že ak sa auto odporcu VW dostalo späť do križovatky,
o
tak to nebolo v dôsledku jeho rýchlej jazdy ale sklonu vozovky. Súd poukazuje na to, že
žiadne ustanovenie zák. č. 315/1996 Z.z. a vyhl.č. 90/1997 Zb. /ktoré boli účinné v čase dopravnej nehody/ neukladalo odporcovi povinnosť pri funkčnej svetelnej signalizácii pri vstupe do križovatky sledovať dopravnú situáciu v zrkadle, nakoľko pokiaľ by bola takáto povinnosť uložená, nemohol by sa riadne venovať dopravnej situácii na ceste.
Súd nevzal do úvahy výpoveď svedka MUDr. S., ktorý zmenil svoju výpoveď oproti výpovedi, ktorú urobil v trestnom konaní a uviedol, že do križovatky vchádzali na oranžovú. Pôvodne uviedol celkom jasne, že do križovatky vchádzali na červenú, čomu zodpovedalo aj jeho tvrdenie, že vozidlá z M. ul. stáli a aj to, že on ako spolujazdec sledoval situáciu v zrkadle, pričom pokiaľ by svietila oranžovú, logicky by vyplývalo, že musela predtým svietiť zelená, a teda jeho tvrdenia sú v rozpore aj v tom, že pokiaľ pri príchode z Ď. ulice svietila červená, pri ich vstupe do križovatky by mohla svietiť červeno- oranžové súčasne, a nie oranžová, ako tvrdil. Potom nebolo logické ani jeho sledovanie situácie v zrkadle, ak by svietila zelená a pri vojdení do križovatky oranžová. Súd má za to, že svedok dokázal určite presnejšie a hodnovernejšie popísať situáciu bezprostredne po dopravnej nehody, ako 6 rokov po nej. Z výpovede svedka je zrejmé, že jeho výpoveď je
účelová v snahe pomôcť navrhovateľom k dosiahnutiu ich nároku v konaní. Súd považoval výpoveď svedka za nevieryhodnú práve z uvedených dôvodov a neprihliadol na ňu.
- 9 - l0C 253/2005
Súd poukazuje na to, že navrhovatelia neboli účastníkmi dopravnej nehody a ich pochybnosti, resp. úvahy o väčšej miere zodpovednosti za nehodu zo strany odporcu ničím nepreukázali. Jeho tvrdenia boli vyvrátené svedeckou výpoveďou Ing. P.. Navrhovatelia okrem tých výhrad, ktoré pred svedkom aj predniesli a ktoré svedok aj vysvetlil a zodpovedal, nemali voči znaleckému posudku výhrady a nežiadali vypracovať znalecký posudok v tomto konaní zrejme aj z dôvodu, že znalecký ústav, ktorý vykonal znaleckého dokazovanie v trestnom konaní, je najvyššou autoritou v tejto oblasti.
Pretože nebola v konaní preukázaná zodpovednosť odporcu za dopravnú nehodu, pri ktorej prišiel o život manžel navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľov v 2. rade, nebolo možné žalobe vyhovieť a súd sa opodstatnenosťou výšky nemajetkovej ujmy ďalej ani nezaoberal, lebo v konaní nebola preukázaná základná podmienka a to protiprávne konania zo strany odporcu voči navrhovateľom a ani jeho neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to celkovo 3.397,59 eur za nasledovné úkony právnej pomoci podľa § IO ods. 1 a § 14 ods. I. písm. a/, c/ a d/ 655/2004 Z.z. :
príprava a prevzatie 9.2.2006 13.650.-Sk + RP 164.-Sk
vyjadrenie k žalobe 9.2.2006 13.650.-Sk + RP 164.-Sk
účasť na pojednávaní 30.\ 0.2008 13.650.-Sk + RP 190.-Sk
Spolu: 49.248,50.-Sk/ 40.950.-Sk + 19% DPH 7.780,05.-Sk + 518.-Sk/ 1.634,78 €
účasť na pojednávaní 12.1.2009 .453,14 eur + RP 6,95 eru
účasť na pojednávaní 9. 3.2009 .453,14 eur + RP 6,95 eur
účasť na pojednávaní 7. 5.2009 .453,14 eur + RP 6,95 eur
účast' na pojednávaní 8. 6.2009 91,29 eur + RP 6,96 eur
Spolu: 1.450,71 + 19 % DPH + 275,63 + 27,80 = 1.754,14 €
Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia 3.388,89 eura. Rozdiel v sume, ktorú si vyúčtovala právna zástupkyňa odporcu 13.397,59 1 a priznanými trovami spočíva v tom, že súd priznal DPH právnej zástupkyni len z odmeny a nie z režijného paušálu, ktorý si účtovala, lebo jej podľa názoru nepatri. Za úkon - účasť na pojednávaní 8.6.2009 jej súd priznal ňou vyúčtovaný úkon, hoci mala právo na odmenu za plný úkon, lebo išlo o riadne pojednávanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.l O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
al v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.l,
bi konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
cl súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
dl súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
el doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené I§ 205a/,
fi rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.