Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6S-108-2018.pdf
PDF · 192.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/108/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: ART - ES, s.r.o., so sídlom Hlavná 107, 040 01 Košice, zastúpený JUDr. Zuzana Koláriková, advokátka, Stará Prešovská 10, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia č. 101273811/2018 zo dňa 03.07.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101273811/2018 zo dňa 03.07.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100644481/2018 zo dňa 29.03.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
2. V dôvodoch žaloby uviedol, že predmetné rozhodnutie je nezákonné z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti jeho výroku, ako aj jeho odôvodnenia. Správny orgán, podľa jeho názoru, nedostatočne, neobjektívne a nepreskúmateľne zistil a zadokumentoval zistený stav a konštatoval, že postup správneho orgánu pri vydávaní rozhodnutia je nesprávnym a neústavným postupom a že mu bolo upreté základné právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu.
3. Namietal nezákonnosť postupu pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia. Dôvodil, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorého oprávnením je aj dozor nad dodržiavaním zákonov daňovými subjektmi, ako aj povinnosť ukladať pokuty za porušenie zákonov, avšak povinnosťou žalovaného v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) je aj dodržiavanie povinností daných mu v zákone, ako aj ochrana oprávnených záujmov a aj všetkých procesných práv účastníkov konania pred nezákonným a nesprávnym úradným postupom žalovaného v materiálnom zmysle a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Uviedol, že voči prvému rozhodnutiu č. 102373271/2017 zo dňa 14.11.2017 podal svoje odvolanie v stanovenej 15-dňovej lehote. Ďalej konštatoval, že aj žalovaný je toho názoru, že na konanie žalovaného pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj „zákon o používaní ERP“, resp. „zákon č. 289/2008 Z. z.“) sa vzťahuje všeobecný predpis - zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“, resp. „DP“), podľa ktorého žalovaný aj postupoval, ktorý však nepozná postup, aby žalovaný mohol vydať svoje rozhodnutie po 60 dňoch bez toho, aby túto
lehotu nepovolilo ministerstvo a ani bez toho, aby žalovaný o predlženie lehoty nepožiadal v tejto 60 dňovej lehote ministerstvo a aby o tomto predlžení neinformoval žalobcu.
4. Ďalej poukázal na skutočnosť, že daňový úrad neuviedol v prvom úkone začatom voči žalobcovi
- v Oznámení o začatí konania vo veci uloženia pokuty č. 102203914/2017 zo dňa 18.10.2017, aké konanie vlastne voči žalobcovi začal a tak isto ani neoznámil žalobcovi, že po zrušení prvého rozhodnutia žalovaným pokračuje ďalej v konaní a v akom konaní pokračuje, pričom ani neoznámil žalobcovi skutočnosti, ktoré mienil použiť na nové rozhodnutie. Žalovaný sa podľa jeho názoru s danou námietkou len formálne a absolútne nedostatočne vysporiadal konštatovaním, že :“... Dňa 19.10.2017 správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 102203914/2017 o začatí konania vo veci uloženia pokuty podľa § 16b zákona o používaní ERP (doručené dňa 26.10.2017), ktorým bol daňový subjekt oboznámený so skutočnosťami zistenými pri miestnom zisťovaní a ktoré majú za následok uloženie sankcie...“
5. Ďalej mal zato, že správny orgán, aj žalovaný, úplne neprípustne vyvodil vinu žalobcu z toho, že sa proti obvineniu nebránil už pri samotnom miestnom zisťovaní, ako aj v začatom „konaní“. Správny orgán, aj žalovaný, tým uprednostnil súkromnoprávnu zásadu vigilantibus iura pred trestnoprávnou zásadou in dubio pro reo. Správny orgán pochybil aj v tom a žalovaný to odobril, ak neoznámil žalobcovi, že po zrušení rozhodnutia žalovaným pokračuje ďalej v konaní, to znamená, že bolo porušené jeho základné právo na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia. Uvedeným konaním správneho orgánu, aj žalovaného, bolo porušené právo žalobcu na obhajobu a riadny proces. Poukázal na skutočnosť, že je povinnosťou správneho orgánu dať účastníkom konania a zúčastneným osobám, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a vysporiadanie sa s vyjadrením účastníka konania, prípadne doplnenie konania a vykonanie navrhnutých dôkazov. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010 konštatoval, že z uvedeného rozsudku vyplýva, že už samotné odňatie práva na vyjadrenie sa k pokračovaniu konania je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a vrátenie rozhodnutia na ďalšie konanie odvolacím orgánom, aj keď by rozhodnutie vo veci bolo inak vecne správne. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný neodôvodnil, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal aj z rozhodnutia odvolacieho orgánu, to znamená, že sa z odôvodnenia rozhodnutia nedozvedel, na základe ktorých skutočnosti správny orgán vydal druhé rozhodnutie, a to bez akýchkoľvek následných úkonov medzi vydaním zrušujúceho rozhodnutia žalovaného a vydaním druhého rozhodnutia daňového úradu.
6. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného o nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia. Žalovaný sa len formálne odvoláva na ustanovenia Daňového poriadku ohľadom náležitosti výroku rozhodnutia. Poukazoval na judikatúru súdov Slovenskej republiky a uviedol, že na správne, aj daňové konanie, sa vzťahujú rovnaké práva účastníkov, ako na konanie trestné, potom riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, miesta a času, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, akým spôsobom bola povinnosť porušená. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Mal zato, že znak protiprávnosti nie je vyjadrený v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, a to najmä s poukazom na nedostatočný opis skutku, ktorým malo byť zistené porušenie zákona. Vo výroku rozhodnutia je uvedené, že :“... pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške 700,00 Eur, slovom sedemsto Eur z dôvodu, že dňa 16.10.2017 o 11:30 hod., ART- ES, s.r.o., Hlavná 107, 040 01 Košice, nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov....“ Pre žalobcu je nepreskúmateľný výrok rozhodnutia z dôvodu, že nie je z výroku rozhodnutia zrejmé, ktorý tovar bol predmetom kontrolného nákupu, čas ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, ako čas vykonania kontrolného nákupu /11:30 hod./ nie je v súlade s podkladom pre rozhodnutie, nakoľko zápisnica o miestnom zisťovaní v bode 1. neobsahuje čas, kedy mal byť kontrolný nákup vykonaný, nie je zrejmé, ktorý pracovník žalobcu mal vykonať kontrolný nákup - tvrdenie žalovaného napadnutého rozhodnutia: „...Predaj tovaru - zmrzliny uskutočnil konateľ spoločnosti S. H., ktorý prijal platbu za predaný tovar - zmrzlinu (2 ks v nominálnej hodnote 1,00 Euro/ks), t.j. tržbu vo výške 2,00 Eur. Prijatú tržbu podnikateľ - konateľ spoločnosti - nezaevidoval v ERP a zároveň nesplnil ani povinnosť vydania pokladničného dokladu kupujúcemu...“, je v príkrom rozpore so skutočnosťou, ako aj so zápisnicou o miestnom zisťovaní. Žiadny podklad pre rozhodnutie neobsahuje skutočnosť, že kontrolný nákup mal vykonať a tržbu mal zinkasovať konateľ žalobcu S. H.. Dodal, že nie je úlohou, ani možnosťou
žalovaného, naprávať chyby správneho orgánu, respektíve jeho aparátu, pri zabezpečovaní dôkazov pre rozhodnutie. Z rozhodnutia, ani zo žiadneho podkladu pre rozhodnutie, nie je zrejmé, akým spôsobom pracovníci správneho orgánu platili za kontrolný nákup. Nie je uvedené, čo pracovníci urobili s tovarom z kontrolného nákupu, nie je uvedené, či nákup bol alebo nebol stornovaný, nie je uvedené, akým spôsobom a kedy sa pracovníci správneho orgánu mali preukázať služobnými preukazmi, najmä ak žalobca uvádza, že pracovníci správneho orgánu v prevádzke stáli a čakali dlhší čas, bez akýchkoľvek úkonov. Už v prvom odvolaní namietal a poukazoval na skutočnosť, že po privolaní konateľa žalobcu sa tento spýtal pracovníkov žalovaného, kde majú dôkaz o vykonanom kontrolnom nákupe a títo zamestnanci to nevedeli preukázať a túto skutočnosť ani nezaznamenali do zápisnice. Nezaznamenali, lebo s takýmto konaním kontrolovaných osôb ani asi nepočítajú, ak používajú predtlačené zápisnice, ktoré ani potom nesprávne a nezrozumiteľné vyplnia. Zápisnica o miestnom zisťovaní taktiež absentuje spôsob narábania s tovarom v kontrolnom nákupe a tak je namieste námietka, či kontrolný nákup vôbec bol vykonaný, keď ani na výzvu konateľa žalobcu pracovníci žalovaného nevedeli preukázať a ani neodôvodnili, čo urobili s tovarom z kontrolného nákupu. Konštatoval, že absencia presného popisu skutku spôsobuje nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, neurčitosť a pre nedostatok dôvodov.
7. Ďalej namietal nesprávnosť a nezákonnosť uloženia pokuty výrokom prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatočnosti dôvodov trestania za každé ďalšie zistenie porušenia podľa § 16a písm. a) zákona o používaní ERP. Namietal, že žalovaný nesprávne uvádza, keď považuje za prvý úkon voči žalobcovi vykonanie miestneho zisťovania dňa 16.10.2017, na základe ktorého vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 102078067/2017, do ktorej zaznamenal vykonanie kontrolného nákupu a tiež zistenie, že podnikateľ si nesplnil povinnosť a nepoužil ERP na evidenciu prijatej tržby, nakoľko miestne zisťovanie nie je úkon v daňovom, ani v inom konaní. Podľa jeho názoru, prvým úkonom, ktorý žalovaný, respektíve správny orgán vykonal voči žalobcovi, ako účastníkovi konania, bolo doručenie oznámenia o začatí konania o uložení pokuty, nakoľko až doručením tohto oznámenia nadobudol status obvineného zo spáchania správneho deliktu a účastníka konania. V tejto súvislosti takisto namietal, že žalovaný pri ukladaní pokuty nezohľadnil ustanovenie § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z..
8. Ďalej dôvodil, že už len nezrozumiteľné písomné vyjadrenie konateľa žalobcu v kolónke: vyjadrenie poučených osôb, kde je uvedené, že „nie razumen“, je dostatočným dôvodom na ďalšie konanie voči žalobcovi správnym a zákonným postupom, ktorým malo byť poučenie, či S. H. dostatočne rozumie slovenskému jazyku, ale hlavne v daňovom konaní zabezpečiť všetky práva žalobcu na riadny proces, vrátane práva na tlmočníka. S týmto vyjadrením sa pracovníci v zápisnici, ani správny orgán, ani žalovaný, v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Žalovaný naopak v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že :“... S vyjadrením daňového subjektu uvedeným na 1. strane zápisnice, kde k poučeniu správcu dane o povinnosti zachovávania daňového tajomstva a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa § 264 Trestného zákona daňový subjekt uviedol „nie razumen“, sa správca dane nemal povinnosť vo vzťahu k ostatnému obsahu zápisnice zaoberať, pretože toto vyjadrenie sa vzťahovalo len na uvedenú časť poučenia a nie všeobecne na zápisnicu o miestnom zisťovaní...“, pričom takéto odôvodnenie rozhodnutia žalobca nepovažoval za dostatočné, nakoľko nedalo odpoveď, čo vlastne týmto odôvodnením žalovaný myslí. Zo zápisnice je zrejmé, že žalobca nepodal žiadne vyjadrenie k zápisnici z dôvodu, že ako aj uviedol, jej nerozumel.
9. Ďalej konštatoval, že opis kontrolného nákupu tak, ako je uvedený v zápisnici, nie je dostatočný a je neurčitý. Nie je zrejmé, aký druh zmrzliny si pracovníci mali zakúpiť, nie je zrejmý čas vykonania kontrolného nákupu, nie je zrejmé, ktorý pracovník zo strany žalobcu, aj zo strany daňového úradu, vykonal kontrolný nákup, nie je zrejmé, kedy sa pracovníci správneho orgánu preukázali služobnými preukazmi, nie je zrejmé, čo pracovníci daňového úradu urobili s tovarom z kontrolného nákupu. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že : „ ... V odvolaní namietaná skutočnosť, že správca dane nevedel, akú zmrzlinu mal objednať a aká mala byť predaná, nie je v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, pretože ani samotný daňový subjekt, ktorý mal v čase kontrolného nákupu v ponuke niekoľko druhov zmrzliny v nominálnej hodnote 0,50 Euro/ks a niekoľko v nominálnej hodnote 1,00 Euro/ks, na dokladoch z ERP uvádza len „zmrzlina“ bez bližšej špecifikácie príchute. Túto skutočnosť daňový subjekt preukázal dokladmi priloženými k podanému odvolaniu...“ považuje žalobca za absolútne nepreskúmateľné a nespĺňajúce požiadavku riadneho a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z dôvodu, že ak aparát žalovaného nevie, aký druh zmrzliny v skutočnosti zakúpil (z cenoviek to je dostatočne zrejmé), tak to dokazuje, že tento aparát kvôli absencii pamäte si nemôže pamätať ani
na ďalšie závažné skutočnosti, ako napr. čo urobil s tovarom z kontrolného nákupu, v akom čase po vykonaní kontrolného nákupu sa preukázali služobnými preukazmi, ktorá osoba za žalobcu vlastne vykonala kontrolný nákup (S. H. to nebol). Ak žalovaný neuvedie do zápisnice o miestnom zisťovaní, ktorá osoba na strane žalobcu vlastne vykonala kontrolný nákup, tak je zmarené dokazovanie v prípade navrhovania dokazovania údajného vykonania kontrolného nákupu a či vôbec bol kontrolný nákup aj v skutočnosti vykonaný.
10. Namietal, že ani z jedného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal so skutočnosťou, či daňový úrad, aj žalovaný, postupoval správne a zákonne, ak následne v daňovom konaní použil bez ďalšieho len zápisnicu o miestnom zisťovaní, na preukázanie viny žalobcu. Žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie aj citovaním Daňového poriadku, pričom žalobca toto odôvodnenie považoval za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné z dôvodov, že ako je zo spisu žalobcu zrejmé, žiadna zápisnica o ústnom pojednávaní s nikým spísaná nebola. Podľa jeho názoru žalovaný ani neodôvodnil, v čom vidí rozdiel medzi zápisnicou o miestnom zisťovaní a zápisnicou o ústnom pojednávaní. Mal zato, že zápisnica o miestnom zisťovaní v zmysle Daňového poriadku je len dôkazným prostriedkom v daňovej kontrole a ako takú ju samotnú nie je možné použiť pre rozhodnutie. V daňovom konaní je už potrebné zabezpečiť, aby aj daňový subjekt mal zachované práva dané Daňovým poriadkom stanovené napr. v § 45 ods. 1, písm. b), a tiež aby boli dodržané povinnosti správcu dane napr. podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku.
11. Ako ďalšiu námietku uviedol, že žalovaný na prvom stupni rozhodovania a ani na druhom stupni nenariadil ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, pričom podľa nášho názoru pri navrhovanom ústnom pojednávaní a výsluchu navrhovaných svedkov by došlo k spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu veci a žalobca už od začiatku konania spochybňoval tvrdenia pracovníkov žalovaného zaznamenaných v zápisnici o miestnom zisťovaní a opakovane navrhoval vec dôkladne, dostatočne a objektívne objasniť. K odôvodneniu rozhodnutia žalovaného uviedol, že toto bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami.
12. Daňový úrad Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 100644481/2018 zo dňa 29.03.2018 rozhodol podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. a uložil podnikateľovi ART - ES, s.r.o., DIČ 2021931285, IČO 36577260, IČ DPH SK2021931285, Hlavná 107, 040 01 Košice
- mestská časť Staré Mesto, pokutu vo výške 700,00 Eur za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 16.10.2017 pri výkone miestneho zisťovania vykonaná formou kontrolného nákupu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo zistené, že pri uskutočnenom kontrolnom nákupe bol zakúpený tovar
- zmrzlina v množstve 2 ks v nominálnej hodnote 1,- Euro/ks, celková tržba predstavovala hodnotu 2,- Eura, zamestnanci správcu dane zistili, že podnikateľský subjekt nezaevidoval tržbu po jej prijatí do ERP v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov a teda nebola splnená ani povinnosť vydania pokladničného dokladu kupujúcemu v § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie.
13. Žalovaný rozhodnutím č. 101273811/2018 zo dňa 03.07.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100644481/2018 zo dňa 29.03.2018 potvrdil. Žalovaný preveril odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 100644481/2018 zo dňa 29.03.2018 a k námietkam žalobcu, daňového subjektu, uviedol nasledovné skutočnosti: „Správca dane vykonal dňa 16.10.2017 daňovému subjektu kontrolu dodržiavania zákona č. 289/2008 Z.z. v jeho prevádzke na Hlavnej ul. č. 107 v Košiciach, pri ktorej postupoval v súlade so zákonom č. 289/2008 Z.z. a Daňovým poriadkom. Správca dane vykonal počas miestneho zisťovania v čase od 11:30 hod. do 12:20 hod. kontrolný nákup dvoch kusov zmrzliny (1 euro/kus), pri ktorom zistil, že prijatá tržba nebola predávajúcim zaevidovaná v ERP a následne nebol vydaný ani doklad z ERP. Predaj tovaru - zmrzliny uskutočnil konateľ spoločnosti S. H., ktorý prijal platbu za predaný tovar - zmrzlinu (2 ks v nominálnej hodnote 1,00 euro/ks), t.j. tržbu vo výške 2,00 eur. Prijatú tržbu podnikateľ
- konateľ spoločnosti - nezaevidoval v ERP a zároveň nesplnil ani povinnosť vydania pokladničného dokladu kupujúcemu. Zamestnanci správcu dane sa po vykonaní kontrolného nákupu (obsah a výsledok ktorého v zápisnici zaznamenali), preukázali služobnými preukazmi a oznámili konateľovi daňového
subjektu, že bol uskutočnený kontrolný nákup a bolo zistené porušenie zákona č. 289/2008 Z.z. Následne požiadali konateľa spoločnosti o predloženie knihy pokladnice k nahliadnutiu a spísali zápisnicu o miestnom zisťovaní. V zápisnici č. 102078067/2017 zo dňa 16.10.2017, ktorú z miestneho zisťovania vyhotovili, uviedli všetky skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní. Týmito zisteniami je aj v zápisnici zaevidovaná skutočnosť, že osobou zúčastnenou pri kontrolnom nákupe bol konateľ spoločnosti H. S., že boli preverené údaje o používanej ERP a servisnej organizácii, že podnikateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., ako aj to, že o 12:18:48 hod. bola vytlačená prehľadová uzávierka, ktorá je prílohou zápisnice. Daňový subjekt zastúpený konateľom spoločnosti bol so zisteniami zaznamenanými v zápisnici o miestnom zisťovaní oboznámený, pochybenie priznal a túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom. Zápisnicu podpísal bez akýchkoľvek pripomienok a námietok. Zo zápisnice je teda jednoznačne zrejmé, že osobou, ktorá sa kontrolného nákupu zúčastnila a predala tovar (zmrzlinu), bol konateľ spoločnosti H. S., uvedený na prvej strane zápisnice ako zúčastnená osoba. V odvolaní namietaná skutočnosť, že správca dane nevedel, akú zmrzlinu mal objednať a aká mala byť predaná, nie je v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, pretože ani samotný daňový subjekt, ktorý mal v čase kontrolného nákupu v ponuke niekoľko druhov zmrzliny v nominálnej hodnote 0,50 eura/ks a niekoľko v nominálnej hodnote 1,00 euro/ks, na dokladoch z ERP uvádza len „zmrzlina“, bez bližšej špecifikácie príchute. Túto skutočnosť daňový subjekt preukázal dokladmi priloženými k podanému odvolaniu. Rovnako nie je zo strany daňového subjektu reálne a opodstatnené požadovať preukázanie dôkazu, ktorým je doklad o nákupe, keď tento doklad nebol vydaný z ERP a v zápisnici o miestnom zisťovaní je zaznamenané (bod 5 písm. b) zápisnice), že podnikateľ sa svojim konaním dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., ktorým je nepoužitie ERP na evidenciu tržby. Je teda logické, že ak prijatá tržba nebola pri kontrolnom nákupe zaevidovaná v ERP (pokladnica nebola použitá na jeho evidenciu) nemohol byť z tohto nákupu doklad z ERP vydaný. Keďže zakúpený tovar, zmrzlina, je druh tovaru, ktorý sa nedá vrátiť daňovému subjektu späť v nezmenenom stave, správca dane nemal dôvod informáciu o vrátení (nevrátení) zakúpeného tovaru v zápisnici zaznamenávať. Miestne zisťovanie a kontrolný nákup boli uskutočnené za účelom kontroly dodržiavania zákona č. 289/2008 Z.z. a zápisnica o miestnom zisťovaní bola spísaná s konateľom spoločnosti. V zápisnici bol zaznamenaný obsah a výsledok kontroly u daňového subjektu vykonaním kontrolného nákupu zmrzliny. Čas uvedený v zápisnici o miestnom zisťovaní je stredoeurópsky (aktuálny pri výkone miestneho zisťovania) a korešponduje s časom uvedeným na vytlačenej prehľadovej uzávierke, ktorú konateľ na požiadanie predložil zamestnancom správcu dane. Konateľ spoločnosti skutočnosti uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní nepoprel, nemal námietky voči obsahu zápisnice, čo preukazuje, že s obsahom zápisnice súhlasil. Skutočnosť, že správca dane použil pri miestnom zisťovaní predtlačenú zápisnicu, do ktorej zistené skutočnosti dopisoval, resp. tieto označoval zakrúžkovaním, nemá za následok neplatnosť zápisnice ako dôkazu. Zápisnica č. 102078067/2017 zo dňa 16.10.2017 je zákonným dôkazom, preukazujúcim, že daňový subjekt sa dňa 16.10.2017 dopustil správneho deliktu, uvedeného v § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., spáchanie ktorého zákon (v znení do 31. decembra 2017) postihuje uložením pokuty vo výške od 660 eur do 6 600 eur. K obšírnej argumentácii týkajúcej sa vykonaného dokazovania vo veci a zabezpečenia dôkazu preukazujúceho spáchanie správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane v odvolaní namietaný dôkaz vykonal a je ním uvedená zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102078067/2017 zo dňa 16.10.2017. V 1. bode tejto zápisnice správca dane jednoznačne zaznamenal skutočnosť, že tržba za tovar nebola zaevidovaná v ERP. V 5. bode zápisnice zakrúžkovaním a dopísaním príslušného písmena § 16a (písm. a) jednoznačne určil, že daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z.. Zistený skutkový stav potvrdil prítomný konateľ daňového subjektu, ktorý neuviedol proti obsahu zápisnice žiadne návrhy alebo námietky (8. bod zápisnice). Neopodstatnené je aj v odvolaní požadované vyhotovenie inej ako písomnej dokumentácie o zistení správneho deliktu, pretože zamestnanci správcu dane nemajú v zmysle Daňového poriadku oprávnenie na vyhotovenie video dokumentácie a zvukových záznamov pri miestnom zisťovaní ako dôkazu. K námietkam uvedených v súvislosti s konaním vo veci uloženej pokuty Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. upravuje, že kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva daňový úrad, colný úrad, finančné riaditeľstvo alebo Kriminálny úrad finančnej správy (ďalej len „orgán finančnej správy“), pričom pri kontrole dodržiavanie ustanovení tohto zákona sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je Daňový poriadok a zákon č. 652/2004 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v colníctve v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že v zákone č. 289/2008 Z.z. je odkaz na celý Daňový poriadok, tak pod kontrolou dodržiavania ustanovení tohto zákona sa chápu všetky inštitúty Daňového poriadku, na základe ktorých je možné zabezpečiť odkontrolovanie (preverenie) dodržiavania zákona č. 289/2008 Z.z., to znamená, že aj inštitút miestneho zisťovania, upravený v § 37 až § 39 Daňového poriadku. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, pri ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní a je najčastejšie využívaný spôsob kontroly ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. Správca dane postupoval pri vykonaní miestneho zisťovania, pri ktorom preveril dodržiavanie zákona č. 289/2008 Z.z. pri evidencií tržieb v prevádzke daňového subjektu v súlade s Daňovým poriadkom. Vzhľadom na uvedené nedôvodná je aj argumentácia týkajúca sa povinnosti správneho orgánu zakotvenú v ustanovení § 33 ods. 2 správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), pretože procesným právnym predpisom, ktorý upravuje konanie vo veci uloženia pokuty podľa zákona č. 289/2008 Z.z. je Daňový poriadok a nie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. K námietkam, že správca dane nepostupoval pri vydaní nového rozhodnutia v súlade s rozhodnutím odvolacieho orgánu a úplne nedôvodne priťažil daňovému subjektu, keď pri ukladaní pokuty nezohľadnil ustanovenie § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z.z. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že uvedené námietky sú nedôvodné. Ako vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci (čo je tento prípad daňového subjektu), konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon. V danom prípade správca dane vykonal prvý úkon dňa 16.10.2017, keď vykonal miestne zisťovanie, na základe ktorého vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 102078067/2017, do ktorej zaznamenal vykonanie kontrolného nákupu a tiež zistenie že podnikateľ si nesplnil povinnosť a nepoužil ERP na evidenciu prijatej tržby. Vzhľadom na to, že uvedený prvý úkon (16.10.2017) bol vykonaný do 31. decembra 2017, správca dane postupoval pri uložení pokuty podľa zákona č. 289/2008 Z. z., v znení platnom do 31. decembra 2017, t.j. tak, ako to vyplýva z § 18cd ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. - prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018. Z uvedeného dôvodu sú námietky, že správca dane nesprávne vec posúdil, resp. neaplikoval na predmetnú vec správny právny predpis neopodstatnené a nemajú oporu v zákone. Podľa úpravy ustanovenia § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z., v znení platnom do 31.12.2017, pokutu podľa ods. 3 poslednej vety nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona. V odvolaní uvádzané znenie ustanovenia § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z. nadobudlo účinnosť až od 01.01.2018 a nemohlo byť v prípade daňového subjektu aplikované. S vyjadrením daňového subjektu uvedeným na 1. strane zápisnice, kde k poučeniu správcu dane o povinnosti zachovávania daňového tajomstva a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa § 264 Trestného zákona daňový subjekt uviedol ,.nie razumen", sa správca dane nemal povinnosť vo vzťahu k ostatnému obsahu zápisnice zaoberať, pretože toto vyjadrenie sa vzťahovalo len na uvedenú časť poučenia a nie všeobecne na zápisnicu o miestnom zisťovaní. Neopodstatnené sú námietky týkajúce sa úradného záznamu, pretože správca dane nevyhotovil z miestneho zisťovania úradný záznam, ale zápisnicu o miestnom zisťovaní a tá ako jediný zákonný dôkaz dostatočne preukazuje spáchanie správneho deliktu. Daňový subjekt, zastúpený konateľom, mal možnosť po spísaní zistených skutočností v zápisnici o miestnom zisťovaní uviesť svoje námietky k obsahu zápisnice, on však pochybenie priznal a zápisnicu podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie o začatí konania o uložení pokuty, nad rámec povinností uložených zákonom, pretože miestne zisťovanie a spísanie zápisnice o miestnom zisťovaní bolo uskutočnené za účasti konateľa spoločnosti a teda nebolo potrebné ho vyzývať na ďalšie ústne pojednávanie, aby sa k zistenému a v zápisnici zaznamenanému pochybeniu opätovne vyjadril. Vzhľadom na potrebu preverenia ďalších skutočností v informačnom systéme finančnej správy, t.j. či daňovému subjektu už bola v minulosti daňovým alebo colným úradom uložená sankcia za porušenie zákona č. 289/2008 Z.z., čo mohlo mať vplyv na výšku uloženej sankcie v zmysle zákona č. 289/2008 Z.z., zamestnanci vykonávajúci kontrolu nemohli pokutu za zistený správny delikt uložiť na mieste. Správca dane nepožadoval predloženie žiadnych dokladov, preto predtlačený 6. bod zápisnice nebol vyplnený. K námietkam týkajúcich sa výroku a odôvodnenia rozhodnutia Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že výrok rozhodnutia, ktorý je podstatnou zložkou rozhodnutia upravuje ustanovenie § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje údaje podľa písm. c), t.j. identifikáciu daňového subjektu a rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť. Z uvedených zákonných náležitostí výroku
rozhodnutia vyplýva, že výrok rozhodnutia má úplne a stručne vyjadriť záver správcu dane o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku spočíva v jeho špecifikácií takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným konaním. Výrok rozhodnutia preto musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správcu dane o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty je formulovaný v súlade s úpravou uvedenou v ustanovení § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, obsahuje údaje podľa písm. c) tohto ustanovenia, úplne a stručne vyjadruje záver správcu dane o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia je uvedené ustanovenie zákona č. 289/2008 Z. z., podľa ktorého sa pokutá ukladá, správny delikt, za ktorý sa pokutá ukladá a tiež ustanovenie upravujúce porušenie, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Názory a požiadavky, ktoré daňový subjekt v súvislosti s obsahom výroku rozhodnutia uvádza v podanom odvolaní sú nedôvodné a nemajú oporu v citovanom ustanovení Daňového poriadku. Skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane neuviedol informáciu o pokračovaní v konaní z dôvodu zrušenia rozhodnutia správcu dane č. 102373271/2017 odvolacím orgánom, nemá vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správca dane pri vydaní rozhodnutia č. 100644481/2018 postupoval v súlade s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100488822/2018. ktoré ho zaviazalo pri vydaní nového rozhodnutia vo veci odstrániť nesprávnosť vo výroku rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia doplniť dôkaz (číslo rozhodnutia Colného úradu Košice) preukazujúci, že v danom prípade ide o ďalšie zistením porušenia zákona č. 289/2008 Z. z., čo správca dane vykonal. Čo sa týka odôvodnenia výšky uloženej pokuty v zmysle ustanovenia § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z., t.j. v danom prípade pokuty uloženej vo výške 700,00 eur, čo je suma na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia (660 eur až 6 600 eur), ktorú správca dane uložiť musel, je potrebné uviesť, že zámerom citovaného ustanovenia nie je uvádzanie rozsiahlych logických úvah odôvodňujúcich závažnosť následky a trvanie protiprávneho stavu v prípadoch, ak je pokuta uložená v najnižšej (takmer) zákonom určenej sume. Správca dane odôvodnil výšku uloženej pokuty v rozsahu postačujúcom a zodpovedajúcom zistenému správnemu deliktu a sume uloženej pokuty. Keďže daňovému subjektu už bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu uvedeného v ustanovení § 16a písm. a) a podľa § 16b ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. sa spáchanie uvedeného správneho deliktu považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona, nie je potrebné pri ukladaní takejto pokuty osobitne prihliadať na závažnosť protiprávneho stavu. Námietky, ktoré daňový subjekt v súvislosti s výškou uloženej pokuty v odvolaní uviedol, sú neopodstatnené a nemožno ich akceptovať ako dôvodné pre spochybnenie napadnutého rozhodnutia o pokute.“
14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 09.01.2019, navrhol správnu žalobu zamietnuť. Zhodne, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, popísal zistený skutkový stav veci a k väčšine námietok žalobcu obsiahnutých v podanej žalobe, keďže tieto korešpondujú s námietkami obsiahnutými v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sa už vyjadril v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.
15. Žalobca vo svojej replike zo dňa 28.01.2019 uviedol, že trvá na žalobných dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Konštatoval, že z obsahu, rozsahu a formy zápisnice o miestnom zisťovaní je zrejmá jej formálnosť, nedokonalosť a hlavne neobjektívnosť vykonávania kontroly a zadokumentovanie jej výsledkov. Ďalej konštatoval, že aj súdna judikatúra sa riadi názorom, že daňové konanie sa väčšinou vedie ústnou formou, o čom sa spisujú zápisnice o ústnom pojednávaní. V tomto prípade bola spísaná len zápisnica o miestnom zisťovaní a účastník konania nebol v čase kontroly v postavení obvineného. Zápisnica o miestnom zisťovaní slúži len ako podklad pre daňové konanie, ktoré sa už musí riadiť Daňovým poriadkom, čo zo strany žalovaného vykonané nebolo. Trval na skutočnosti, že sa pred vydaním rozhodnutia nemohol k podkladom pre rozhodnutie vyjadriť.
16. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.11.2022, sa nezúčastnila zástupkyňa žalobcu, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v neprítomnosti jeho zástupcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd na pojednávaní podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti účastníkov konania.
17. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom
poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s rozhodnutiami žalovaného, podaniami účastníkov konania, so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.
19. Podľa § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.
20. Podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom.
21. Podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa a) § 16a písm. a/ až f/, j/, s/ a t/ od 660 Eur do 6 600 Eur.
22. Podľa § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
23. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12 .2017, Pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu.
24. V zmysle ustanovenia § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, pokutu podľa odseku 3 poslednej vety nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona.
25. Podľa ustanovenia § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení novely č. 270/2017 Z. z. účinnej od 01.01.2018, Postup podľa odseku 2 sa neuplatní, ak v čase zistenia toho istého správneho deliktu podľa § 16a uplynuli dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa odseku 1 alebo odseku 2 za ten istý správny delikt podľa § 16a.
26. Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku, O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu.
27. Podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku, Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.
28. Podľa § 19 ods. 4 Daňového poriadku, Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
29. Podľa § 20 ods. 1 Daňového poriadku, Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
30. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
31. Podľa § 58 ods. 3 Daňového poriadku, Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.
32. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
33. Podľa § 63 ods. 3 písm. c) a d) Daňového poriadku, Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne delikty sú v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo budované na materiálno-formálnom chápaní. To znamená, že pri vyvodzovaní zodpovednosti osoby za správny delikt je v rámci správneho trestania potrebné skúmať tak naplnenie formálnych znakov, ako aj materiálneho znaku správneho deliktu v podobe spoločenskej nebezpečnosti konania, ktoré zákonodarca klasifikoval ako správny delikt a charakterizoval ho vymedzením znakov jeho skutkovej podstaty. Aj pri tomto postupe sú však pre správny orgán vždy rozhodujúce mantinely nastavené platným právom, ktorým je orgán verejnej správy pri rozhodovaní striktne viazaný v zmysle princípu legality.
36. Právny rámec v prejednávanej veci tvorí zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a keďže nedošlo k vydaniu rozhodnutia na mieste, aj aplikácia ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku.
37. Žalobca v podanej správnej žalobe uplatnil viacero žalobných námietok. Okrem iného v konaní namietal aj nesprávny a nezákonný postup v konaní a pri vydávaní rozhodnutí, nakoľko z dátumov
podaných odvolaní žalobcu (prvé 14.11.2017 a druhé 06.04.2018) a dátumov vydania rozhodnutí žalovaného (prvé 05.03.2018 a druhé 03.07.2018) je zrejme, že ani v jednom prípade žalovaný nedodržal zákonný postup a zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Rovnako mal zato, že správca dane v prvom úkone voči nemu v Oznámení o začatí konania vo veci uloženia pokuty č. 102203914/2017 zo dňa 18.10.2017 mu neoznámil, aké konanie vlastne voči žalobcovi začal a tak isto ani neoznámil žalobcovi, že po zrušení prvého rozhodnutia žalovaným pokračuje ďalej v konaní. Namietal aj nepreskúmateľnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zápisnice o miestnom zisťovaní ako kľúčového podkladu pre rozhodnutie, rovnako za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný považoval výrok a odôvodnenie rozhodnutia a namietal aj nenariadenie ústneho pojednávania a poukazoval na skutočnosť, že žalovaný na prvom stupni rozhodovania a ani na druhom stupni nenariadil ústne pojednávanie vo veci spáchania správneho deliktu, pričom by podľa jeho názoru pri navrhovanom ústnom pojednávaní a výsluchu navrhovaných svedkov došlo k spoľahlivému, dostatočnému a objektívnemu objasneniu.
38. Z pohľadu skutkových okolností je vo vzťahu k žalobným dôvodom zásadné to, že dňa 16.10.2017 v čase od 11:30 hod. do 12:20 hod. bolo vykonané v prevádzke žalobcu - na predajnom mieste Hlavná 107, Košice, miestne zisťovanie zamestnancami Daňového úradu Košice zamerané na dodržiavanie ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z.. O výsledku miestneho zisťovania bola vyhotovená zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102078067/2017 zo dňa 16.10.2017, do ktorej zamestnanci správcu dane zaznamenali kontrolný nákup zmrzliny v počte 2 ks za 1 Euro/ks a zároveň uviedli, že tržba za tovar nebola zaevidovanáná v ERP, nebol vydaný doklad z ERP. Zápisnica obsahuje poučenie v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o povinnostiach daňového subjektu, o právach správcu dane. Ako osobu zúčastnenú pri kontrolnom nákupe zamestnanci správcu dane v zápisnici uviedli konateľa spoločnosti
- H. S., I.. V bode 1. tejto zápisnice správca dane jednoznačne zaznamenal skutočnosť, že tržba za predaný tovar nebola zaevidovaná v ERP. Z bodu 5. zápisnice vyplýva, že správca dane ako zistené porušenie uviedol § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z.. Zápisnica teda jednoznačne konštatuje podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 298/2008 Z. z.. Konateľ spoločnosti - H. S. zápisnicu podpísal bez pripomienok k jej obsahu. Dané potvrdzuje bod 8 zápisnice „Návrhy a námietky smerujúce proti obsahu zápisnice“ je bez vyjadrenia.
39. Na uvedenom základe správca dane vydal vo veci rozhodnutie č. 102373271/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. z dôvodu, že dňa 16.10.2017 žalobca opakovane nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.. Po podaní odvolania zo strany žalobcu voči tomuto rozhodnutiu žalovaný vydal vo veci rozhodnutie 100488822/2018 zo dňa 05.03.2018, ktorým z dôvodu nedostatkov vo výroku (nepresnosť v slovnom vyjadrení uloženia sankcie podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., kde zákon uvádza úpravu „...pri každom ďalšom zistení...“, správca dane uviedol „...opakovane“) a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (z odôvodnenia rozhodnutia neboli známe údaje preukazujúce, kedy k prvému, druhému... porušeniu zákona č. 289/2008 Z. z. došlo a ani číslo rozhodnutia, resp. jeho právoplatnosť, ktorým už bola pokuta uložená), rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 100644481/2018 zo dňa 29.03.2018, ktorým uložil pokutu vo výške 700,00 Eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 101273811/2018 zo dňa 03.07.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane a uviedol, že pri preskúmaní odvolania daňového subjektu nezistil namietané porušenie základných práv na právnu ochranu žalobcu a všetky konkrétne námietky žalobcu považoval za neopodstatnené.
40. Žalobca v podanej správnej žalobe formuloval viacero žalobných námietok, ktoré z pohľadu správneho súdu sa prelínajú v určitých rovinách a preto správny súd z dôvodu zbytočného opakovania sa nedal odpoveď na ne jednotlivo, ale zhrnul tieto v odpovedi na niektoré z nich.
41. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu dokonca na mieste, t.j. na mieste zistenia spáchania správneho deliktu podľa zákona č. 289/2008 Z. z., a to aj bezprostredne rozhodnutím. Už toto zákonné oprávnenie samo osebe potvrdzuje, že vôbec nie je nevyhnutné v každom jednom prípade realizovať ďalšie úkony v celom komplexe inak bežných úkonov kontroly. Iste pôjde o prípady nepochybného zistenia spáchania správneho deliktu, teda o prípady skutkovo a právne zrejmé, resp. jednoduchšie. Správca dane vykonal počas miestneho zisťovania v čase od 11:30 hod. do 12:20 hod. kontrolný nákup dvoch kusov zmrzliny (1 Euro/kus), pri ktorom zistil, že prijatá tržba nebola predávajúcim zaevidovaná v ERP a následne
nebol vydaný ani doklad z ERP. V tejto veci zamestnanci správcu dane v prevádzke žalobcu zistili z konkrétneho konania zaznamenaného v zápisnici o miestnom zisťovaní, že zrejme ide o správny delikt podľa zákona č. 289/2008 Z. z. (§ 16a písm. a/), keďže tržba nebola zaevidovaná v elektronickej registračnej pokladnici a pokladničný doklad nebol vydaný. Išlo o také objektívne pozorovateľné okolnosti, že záver o spáchaní správneho deliktu bol namieste. Následne zamestnanci správcu dane v súvislosti s týmto zistením vyhotovili zápisnicu v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorej súčasťou je aj vyjadrenie samotného konateľa žalobcu. Tento neprodukoval žiadne vyjadrenia, ktoré by nejakým spôsobom vyvrátilo zistenia zamestnancov správcu dane, ani nijakým spôsobom nerozptýlilo podozrenie o spáchaní správneho deliktu. Naopak, skutočnosť, že nemal námietky, podľa názoru správneho súdu, ich podozrenie a zistenie potvrdilo. Keďže predmetná zápisnica o miestnom zisťovaní spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., stala sa aj podľa názoru správneho súdu zákonne získaným dôkazom, ktorý bolo možné použiť ako podklad rozhodnutia. Prílohou zápisnice je aj o 12:18:48 hod. vytlačená prehľadová uzávierka.
42. Z dôvodov uvedených vyššie sa nemožno ani stotožniť so žalobnou námietkou namietajúcou nepreskúmateľnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zápisnice o miestnom zisťovaní, ako kľúčového podkladu pre rozhodnutie. Možno jednoznačne uzavrieť, že v predmetnej zápisnici bol zaznamenaný obsah a výsledok kontroly u žalobcu vykonaním kontrolného nákupu zmrzliny. Rovnako je v nej zaznamenaný aj čas a korešponduje s časom uvedeným na vytlačenej prehľadovej uzávierke, ktorú konateľ žalobcu na požiadanie predložil zamestnancom správcu dane.
43. Pokiaľ sa týka samotného Oznámenia o začatí konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 18.10.2017, správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán nad rámec ustanovení Daňového poriadku urobil voči žalobcovi tento úkon a postupoval tak nadbytočne. V konkrétnej veci správca dane vykonal voči žalobcovi prvý úkon už dňa 16.10.2017, keď vykonal miestne zisťovanie, na základe ktorého vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovaní, do ktorej zaznamenal vykonanie kontrolného nákupu a tiež zistenie, že žalobca si nesplnil povinnosť a nepoužil ERP na evidenciu prijatej tržby.
44. Navyše, žalobcovi už zo samotnej zápisnice o miestnom zisťovaní č. 102078067/2017 zo dňa 16.10.2017, bolo zrejmé, že sa dopustil správneho deliktu spôsobom uvedeným v § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., do ktorej zamestnanci správcu dane zaznamenali kontrolný nákup zmrzliny v počte 2 ks za 1 Euro/ks a zároveň uviedli, že tržba za tovar nebola zaevidovaná v ERP, nebol vydaný doklad z ERP. Táto skutočnosť mu musela byť známa, keďže predmetnú zápisnicu o miestnom zisťovaní vlastnoručne podpísal, a to bez výhrad. To znamená, že v deň vyhotovenia zápisnice nemal žiadne výhrady a námietky k jej obsahu.
45. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
46. Pokiaľ sa týka námietky, že správca dane po zrušení rozhodnutia, vydaného prvýkrát vo veci zo dňa 14.11.2017, po zrušení tohto rozhodnutia žalovaným (rozhodnutie zo dňa 05.03.2018) nevydal rozhodnutie, ktorým pokračoval v konaní, správny súd uvádza, že takýto postup z Daňového poriadku nevyplýva. Po zrušení a vrátení veci žalovaným, ako odvolacím orgánom, na ďalšie konanie a rozhodnutie správca dane iba pokračoval v už začatom konaní, čo vyplýva aj zo samotnej dikcie § 74 ods. 4 DP a zrejme aj z výroku rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.03.2018. Správny súd len podotýka, že prvostupňové, ako aj druhostupňové konanie (po podaní odvolania), tvoria jeden celok, pričom je zrejmé, že v prípade zrušenia rozhodnutia správcu dane zo dňa 14.11.2017 tomuto bol daný pokyn vo veci znova rozhodnúť v zmysle pokynov odvolacieho orgánu (žalovaného).
47. Podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku, Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
48. Podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku, Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s
výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
49. Pokiaľ sa týka žalobcovej námietky, súvisiacej s nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia, a to konkrétne rozhodnutia o odvolaní, správny súd poukazuje na to, že postup prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu pri podaní odvolania upravujú ustanovenia § 73 a § 74 Daňového poriadku. Samotné lehoty na rozhodnutie sú upravené v § 65 DP. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že Daňový poriadok s nedodržaním lehôt na vyhotovenie rozhodnutia nespája nezákonnosť samotného daňového konania, v rámci ktorého má dôjsť k vydaniu rozhodnutia.
50. V zmysle § 73 ods. 2 DP, ak prvostupňový orgán nerozhodne o odvolaní, t.j. ak mu v plnom rozsahu nevyhovie, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa odvolacieho konania odvolaciemu orgánu. Daňový poriadok upravuje v ustanovení § 65 ods. 1 lehoty, v ktorých je správca dane povinný rozhodnúť. Lehoty na rozhodnutie Daňový poriadok stanovuje v závislosti od povahy veci, zložitosti, osobitnej zložitosti alebo mimoriadnej zložitosti prípadu. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalovaný rozhodol o odvolaniach žalobcu, a to v oboch prípadoch, v lehote 60 dní odo dňa, kedy mu správca dane doručil úplný spisový materiál s predkladacou správou. V danej veci odvolanie bolo doručené na FR SR dňa 15.05.2018 a žalobou napadnuté rozhodnutie FR SR o odvolaní bolo vydané dňa 03.07.2018. Postup žalovaného pri vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia bol teda v súlade s uvedenými ustanoveniami Daňového poriadku.
51. Správny súd poznamenáva, že samotné vyššie uvedené žalobné námietky aj v prípade, ak by boli dôvodné, by samy osebe nezakladali takú vadu daňového konania, aby kvôli tomu mali byť zrušené preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov konajúcich vo veci.
52. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že konateľ tejto právnickej osoby nerozumie dostatočne jazyku, v ktorom bolo vedené správne konanie a že správny orgán porušil žalobcovo právo na tlmočníka, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, správny súd uvádza, že aj túto námietku takisto vyhodnotil ako neopodstatnenú. Právne predpisy SR priznávajú tým, ktorí vykonajú vyhlásenie, že neovládajú slovenský jazyk, právo na tlmočníka v konaní pred správnymi orgánmi, čo potvrdila vo svojich záveroch aj ustálená judikatúra tak Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca pôsobí a podniká na území SR dlhodobo a štatutárny zástupca tejto spoločnosti, je konateľom od vzniku spoločnosti, t.j. od 09.03.2004, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra. Je preto takmer nemožné, aby po tak dlhom čase pobytu na území SR, ako aj aktívneho podnikania, štatutárny zástupca nerozumel slovenskému jazyku v dostatočnej miere pre pochopenie okolnosti vykonanej kontroly, ako aj z toho vyplývajúcich následkov. Správny súd ďalej poukazuje aj na tú podstatnú skutočnosť, že jednotlivé listiny boli žalobcom vypracovávané v slovenskom jazyku, pričom tieto vyjadrenia sú logicky konzistentné a v správnom gramatickom vyhotovení s tým, že na týchto jednotlivých podaniach je pripojený podpis štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý dokazuje to, že tento dostatočne rozumie štátnemu jazyku, v ktorom bolo vykonané správne konanie. Opačný záver by bol nelogický aj z toho pohľadu, že je nepravdepodobné, aby sa v obchodnom prostredí SR po tak dlhú dobu mohol pohybovať a vykonávať svoju činnosť štátny príslušník tretej krajiny bez dostatočných znalostí slovenského jazyka. Teda, ani danú námietku nemožno hodnotiť dôvodne, a to bez ohľadu na skutočnosť zaznamenanú v zápisnici „nie razumem“, keďže dané je uvedené ako vyjadrenie poučených osôb reagujúce na Poučenie v zmysle § 11 ods. 3 Daňového poriadku.
53. Správny súd k danej námietke ešte dopĺňa, že k otázke ustanovenia tlmočníka sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10Asan/21/2018 zo dňa 30.01.2019 v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/127/2016-54 zo dňa 28.03.2018 (právna vec žalobcu: ART-ES, s.r.o., so sídlom Hlavná 107, Košice, IČO: 36 577 260 proti Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0013/99/2016 z 26. októbra 2016), kde v bode 77 uviedol: „K namietanému porušeniu práva na tlmočníka najvyšší súd po oboznámení sa s listinami, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, dospel k rovnakému záveru, ako krajský súd, že zamestnanec žalobcu ako aj konateľ žalobcu rozumeli priebehu kontroly a následnému správnemu konaniu v dostatočnej miere. Najvyšší súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri vykonávanej kontrole bolo zrejmé, že zamestnanec žalobcu a konateľ žalobcu dostatočne nerozumeli slovenskému jazyku. Do inšpekčného záznamu sa obaja vlastnoručne písomne vyjadrili, a aj keď ich vyjadrenie nebolo
gramaticky a štylisticky správne, jeho obsah a význam je dostatočne zrozumiteľný, pričom tiež svedčí o tom, že obaja porozumeli predmetu kontroly a zisteným nedostatkom.“
54. Pokiaľ sa týka námietky týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku a odôvodnenie rozhodnutia z dôvodu, že takto koncipovaný výrok rozhodnutia, v spojitosti s odôvodnením rozhodnutia, nejednoznačne určuje, čoho sa vlastne účastník konania dopustil.
55. K danému možno však uviesť, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty je formulovaný v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, obsahuje údaje podľa písm. c) tohto ustanovenia, úplne a stručne vyjadruje záver správcu dane o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia je uvedené ustanovenie zákona č. 289/2008 Z. z., podľa ktorého sa pokutá ukladá, správny delikt, za ktorý sa pokutá ukladá a tiež ustanovenie upravujúce porušenie, ktorého sa daňový subjekt dopustil.
56. Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, považoval správny súd za preskúmateľný, pretože tento obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré ho robia nezameniteľným s iným správnym deliktom. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie, považoval súd za dostatočné, pretože po zistení, že sa žalobca dopustil predmetného správneho deliktu, tomuto uložil pokutu v súlade s platnou právnou úpravou, pričom pri jej ukladaní postupoval podľa § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z., keď prihliadol na závažnosť trvania a následky protiprávneho stavu. Žalobcovi uložil pokutu na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia. Správny orgán prihliadal na charakter sankcie ako takej, na jej preventívnu, i represívnu funkciu, pričom aby splnila preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sankcionovaná osoba sa do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností a pri plnení represívnej funkcie nemá byť neprimeraná vo vzťahu k porušeniu povinností s ohľadom na okolnosti prípadu.
57. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci na prejednanie správneho deliktu, správny súd uvádza, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01).
58. Možno sa len stotožniť so žalovaným, že správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie o začatí konania o uložení pokuty nad rámec povinností uložených zákonom, pretože miestne zisťovanie a spísanie zápisnice o miestnom zisťovaní bolo uskutočnené za účasti konateľa spoločnosti a teda nebolo potrebné ho aj, podľa názoru správneho súdu, vyzývať na ďalšie ústne pojednávanie, aby sa k zistenému a v zápisnici zaznamenanému pochybeniu opätovne vyjadril.
59. Správny súd poukazuje na zrejmý skutkový stav, ktorý žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, dostatočným spôsobom zistili a na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje v odôvodnení tohto rozsudku. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach aj dostatočným spôsobom odôvodnili nevykonanie navrhovaných dôkazov žalobcu, nakoľko by tieto dôkazy neprispeli k jeho ďalšiemu objasneniu. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že právo na verejné prejednanie trestných obvinení, v tomto prípade správneho deliktu, čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje a priznáva v konaní pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. V tomto prípade však žalovaný, ako orgán štátnej správy, nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru správneho súdu neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci, v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
60. V danej veci správny súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 134/2014 zo dňa 05.02.2014, v ktorom ústavný súd uviedol, že „Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne
neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho sa o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.“
61. V tomto smere správny súd poukazuje tiež na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad mutatis mutandis na rozsudok 10Sžo/387/2015 zo dňa 27.02.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie, tak došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. ...odvolací súd uvádza, že osobitný zákon nariadenie ústneho pojednávania žalovanému neukladá a podľa názoru odvolacieho súdu si to nevyžaduje ani povaha veci.“.
62. V podanej správnej žalobe žalobca ešte namietal nedostatočne odôvodnenú výšku uloženej pokuty, ako aj tú skutočnosť, že v žalobcovom prípade nebolo možno zohľadniť opakované porušenie z dôvodu premlčania a teda uložiť sankciu vo vyššej výške.
63. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia zásad trestného konania, v prípade správneho trestania, v konaní o správnom delikte, nemôže byť absolútna už vzhľadom na povahu správneho konania, ktoré má svoju osobitnú zákonnú úpravu (zákona č. 563/2009 Z. z.), pri použití ktorej sa zásady trestného konania uplatnia len v primeranom rozsahu, ktorý osobitná úprava vytvára.
64. Pri určení výšky pokuty sa správca dane riadil úvahami o skutočnosti, že išlo o ďalšie zistenie porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov a teda došlo k ďalšiemu porušeniu povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Ďalej sa pri určení miery závažnosti riadil úvahami, že aj napriek skutočnosti, že podnikateľskému subjektu už bola uložená sankcia za správny delikt v zmysle § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., dopustil sa ďalšieho zisteného porušenia § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.. Správca dane uložil pokutu v zmysle § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z. v znení platnom do 31.12.2017 a rozhodol o výške pokuty v intenciách vymedzených zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice, t.j. od 660,00 Eur do 6 600,00 Eur. Podľa § 16b ods. 2 písm. a), v nadväznosti na § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z. z., za porušenie § 3 ods. 1 zákona uložil pokutu za správny delikt vo výške 700,- Eur. Z daného je zrejme, že výška pokuty bola uložená v dolnej zákonnej hranici.
65. Správca dane zistil, že v minulosti už bola žalobcovi za tento správny delikt uložená sankcia Colným úradom Košice, a to: Rozhodnutie číslo 1095691/1/325193/2014 zo dňa 15.07.2014 v sume 330,- Eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2014.
66. Správny súd poukazuje na to, že správca dane jednoznačne konštatoval zistenie opakovaného dopustenia sa správneho deliktu žalobcom, konštatoval posúdenie všetkých okolností porušenia zákona, v ich súvislosti určil, na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, výšku pokuty, ktorá zodpovedá zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona vo vzťahu k rozsahu príslušnej zákonnej sadzby odzrkadľuje mieru tak poľahčujúcich, ako i priťažujúcich okolností a plní všetky svoje funkcie. Ďalej sa venoval otázke, že výška uloženej pokuty je na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, je v súlade s pravidlami logického uvažovania, predpoklady takéhoto úsudku boli zistené riadnym procesným postupom, prihliadal na charakter sankcie ako takej, ktorou je aj preventívna a represívna funkcia, pričom preventívnou funkciou zabezpečuje vyvarovanie sa sankcionovanej osoby porušenia zákonných povinností do budúcna, pritom pokuta nemá byť z hľadiska represie neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu.
67. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, neznamená to, že správny orgán môže postupovať ľubovoľne. Je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon, ako predpoklad úvahy, vymedzuje, zadovážiť si potrebné dôkazy, vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a až potom, na základe zákonom povoleného správneho uváženia, pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje, dospieť pri dodržaní zásad logického uvažovania k určeniu výšky pokuty.
68. K odôvodneniu výšky uloženej pokuty v zmysle ustanovenia § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z., t.j. v danom prípade pokuty uloženej vo výške 700,00 Eur správny súd zdôrazňuje, že je to suma
skoro na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia (660 Eur až 6.600 Eur), ktorú správca dane uložiť musel. Zámerom citovaného ustanovenia nie je uvádzanie rozsiahlych logických úvah odôvodňujúcich závažnosť, následky a trvanie protiprávneho stavu v prípadoch, ak je pokuta uložená v najnižšej (takmer) zákonom určenej sume. Správca dane odôvodnil výšku uloženej pokuty v rozsahu postačujúcom a zodpovedajúcom zistenému správnemu deliktu a sume uloženej pokuty. Keďže daňovému subjektu už bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu uvedeného v ustanovení § 16a písm. a) a podľa § 16b ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. spáchanie uvedeného správneho deliktu je kvalifikované ako osobitne závažné porušenie tohto zákona, nie je potrebné pri ukladaní takejto pokuty osobitne prihliadať na závažnosť protiprávneho stavu.
69. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 18cd ods. 1 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018) zákona č. 289/2008 Z.z. (novela č. 270/2017 Z. z.), v zmysle ktorého konanie o uložení sankcie podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2017, sa dokončí podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017. V danom prípade je nepochybné, že konanie o uložení sankcie už začalo a nebolo možno aplikovať ods. 2 § 18cd, avšak konanie o uloženie sankcie neskončilo do 31.12.2017. Druhostupňové rozhodnutie bolo vydané až 03.07.2018. Preto na prejednávanú vec je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017.
70. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 3 DP, ak daňové konanie začalo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon. V danom prípade správca dane vykonal prvý úkon dňa 16.10.2017, keď vykonal miestne zisťovanie, na základe ktorého vyhotovil zápisnicu o miestnom zisťovaní. Preto na posudzovanú vec je nutné aplikovať zákon č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 (§ 18cd ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.).
71. Rovnako za neopodstatnené považuje správny súd aj námietky týkajúce sa výšky pokuty (pri každom ďalšom zistení porušenia), t.j. že správca dane nesprávne vec posúdil, resp. neaplikoval na predmetnú vec správny právny predpis. Úpravu ustanovenia § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení platnom do 31.12.2017 nemožno na prejednávanú vec vôbec aplikovať. Žalobcom uvádzané znenie ustanovenia § 16b ods. 14 zákona č. 289/2008 Z. z. nadobudlo účinnosť až od 01.01.2018 a nemohlo byť v prípade daňového subjektu aplikované (konanie o uložení pokuty za správny delikt začalo pred dňom 31.12.2017).
72. Okrem toho, že rozhodnutia obsahujú citáciu zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva dôvod uloženia pokuty a tiež zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva rozpätie sadzby sankcie, obsahujú i ďalšie súvisiace tvrdenia v súlade s § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z. z.. Správny súd sa teda nedomnieva, žeby uvedený obsah a rozsah odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy svedčil o nedostatočnosti odôvodnenia výšky pokuty, že by v nich absentovalo uvedenie skutočností odôvodňujúcich uloženie sankcie v určitej výške.
73. V slovenskej právnej úprave daňového správneho trestania je zakotvená objektívna zodpovednosť fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb pri spáchaní správneho deliktu. Pre samotný vznik zodpovednosti je preto zavinenie právnickej osoby, ako páchateľa deliktu, právne irelevantné.
74. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
75. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Reflektujúc na judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR, správny súd má zato, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli pre vydanie rozhodnutie podstatné a rozhodujúce.
76. Záverom správny súd zdôrazňuje, že produkované námietky neboli takého charakteru, v zmysle ktorého by mohol správny súd prijať záver, že v konaní pred správcom dane, respektíve pred žalovaným, sa vyskytol taký nedostatok, ktorý by znamenal také porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a privodiť v konaní pred súdom zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
77. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
78. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v spojení s ustanovením § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
79. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).