Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-12-2022.pdf
PDF · 172.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX, XXX XX H. I., právne zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, takto:
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.02.2022 domáhali rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobcovia a každý ďalší vlastník nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX kat. územie I., okres Sabinov - pozemku parcela C KN J. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 762 m2, pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 a na ňom postaveného rodinného domu súp. číslo XXX sú oprávnenými z vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez (na ťarchu) pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 736 m2 zapísaný v LV č. XXXX kat. územia I., okres Sabinov v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Ing. M. Kožuškom, Lipany zo dňa 13.10.2008, úradne overeného Správou katastra Sabinov dňa 22.10.2008. Žalobcovia si uplatnili právo na náhradu trov konania. (Pisárska chyba petite žaloby bola upravená na pojednávaní dňa 29.09.2022 v rámci prednesu žaloby) Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že: Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX kat. územie I., okres Sabinov - pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 762 m2, pozemku parcela C F. J. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 a na ňom postaveného rodinného domu súp. číslo XXX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2017 od predchádzajúceho vlastníka – H. K., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX L.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX kat. územia I., okres Sabinov - pozemku parcela M. F. J. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 736 m2, pozemku parcela C F. J. XXXX/ XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2 a na ňom postavenej rekreačnej chaty súp. J. XXX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2021 od predchádzajúceho vlastníka - A. D. G., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX O., ktorý ich zase nadobudol kúpnymi zmluvami – vkladové konanie V-1574/2008 a V-375/2009 tiež od pôvodného vlastníka H. K., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX L.. Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania
(§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva alebo vecného práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo alebo užívacie právo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci alebo oprávneného z vecného bremena. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 39/99 vyplýva, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu – práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. Prístup k nehnuteľnostiam žalobcov je dlhodobo vykonávaný a realizovateľný len cez pozemok žalovaného parcela C KN č. XXXX/XXX a cez pozemok parcela C KN č. XXXX/ XXX zapísaný v LV č. XXXX kat. územia I., okres P., ktorý je vo vlastníctve tretej osoby (p. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX B. H.), a to cez ich spodnú časť. Tento prístup sa uskutočňuje v takomto rozsahu ako je vyznačený v katastrálnej mape podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotovený Ing. M. Kožuškom, Lipany zo dňa 13.10.2008, úradne overený Správou katastra Sabinov dňa 22.10.2008 už dlhodobo, takto ho využíval právny predchodca strán sporu (p. H. K.), ktorý bol až do roku 2009 vlastníkom všetkých nehnuteľností, ktoré v súčasnosti patria jednej aj druhej strane sporu, ako aj samotný žalobcovia od októbra 2017, kedy nadobudli ich nehnuteľnosti. Nikdy im v tom nikto nebránil a všetci susedia rešpektovali používanie tohto prístupu vo vyznačenom rozsahu. Na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.11.2008 uzatvorenej medzi p. H. K. a p. Q. H. boli o. i. zriadené na pozemkoch účastníkov dohody (vtedajších vlastníkov) vzájomné vecné bremena spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami. Geometrickým plánom č. 20/2008 boli vytvorené tri vecné bremena, vrátane práva prechodu cez pozemok parcela č. XXXX/XXX, XXXX/ XXX vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parcela č. XXXX/XXX, no do Dohody zo dňa 14.11.2008 boli poňaté len prvé dve vecné bremena. Žalobcom nie je zrejmé, prečo k tomu došlo. Možno preto, že p. H. K. bol v tom čase (rok 2008) vlastníkom tak pozemku parcela C KN
č. XXXX/XXX, ako aj pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX, preto touto dohodou nezriadzoval a ani právne nemohol zriadiť vecné bremeno v prospech svojich vlastných pozemkov, ktorých bol výlučným vlastníkom (vlastníctvo je obsahov „vyšším“ vecným právom ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je zároveň vlastníckym právom konzumované, ak dôjde k ich spojeniu v jednej osobe). V predsúdnej komunikácii žalovaný (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) uviedol tvrdenie, že vyššie spomínaná Dohoda zo dňa 14.11.2008 bola len "dočasná dohoda o vzájomných vecných bremenách výlučne za účelom prechodu a prejazdu ťažkých strojov a stavebnej techniky so zámerom výstavby a dobudovania stavieb, ako aj individuálnych prístupov". Uvedené tvrdenie však vyvracia samotná Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.11.2008, kde si jej účastníci - p. K. a p. H. vysporiadali ich podielové spoluvlastníctvo, urobili zámeny častí svojich pozemkov a zriadili vecné bremená. Dohoda a ani zriadené vecné bremená neboli časovo obmedzené a z obsahu dohody nevyplýva žalovaným uvádzané tvrdenie o dočasnosti či účele ich zriadenia. Rovnako povolenie a kolaudácia stavby (aktuálne vo vlastníctve žalobcov) - rodinného domu súp. J. XXX v roku 2008 vyžadovala existenciu trvalého a nie dočasného prístupu. Vecné bremeno pre p. Q. H., i napriek zriadeniu individuálneho prístupu žalovaným, doposiaľ nebolo zrušené, čo znovu vyvracia toto tvrdenie. Vzájomné vecné bremená medzi p. H. K. a p. Q. H. teda neboli v minulosti zriadené dočasne a len za prístupom vybudovania chát (rodinných domov), ale naopak na trvalé vyriešenie prístupov. Žalovaný tiež pri predsúdnych jednaniach zaslal projektovú dokumentáciu - výkres č. 01 – SO 011 oporné múry zobrazujúci projektový návrh realizácie oporných múrov, vytvorenia stojiska a návrh spoločného točitého schodiska na hranici pozemku p. Q. H. (parcela C KN č. XXXX/XXX) a pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX, ktorý v tom čase bol vo vlastníctve p. H. K., ktorá bola spracovaná v 09/2007. Keďže tieto osoby uzatvorili Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena až dňa 14.11.2008, ktorou si vytvorili aj vzájomné vecné bremena pre účely prístupu, je zrejmé, že projektantom navrhnuté riešenie stojiska a vlastného prístupu nebolo realizovateľné a možné už ani v tomto čase. K následnému pochybeniu, resp. nedopatreniu na strane p. H. K. zrejme došlo v čase, keď predával nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX kat. územia I., okres P. právnemu predchodcovi žalovaného p. D. G., N. XX, O., pričom si v kúpnej zmluve zabudol zriadiť ním dlhodobo realizované právo prechodu a prejazdu na ťarchu pozemku parcela C KN č. XXXX/XXX a v prospech jeho nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX kat. územie I., okres P., ktoré v októbri 2017 predal žalobcom a rovnako ani predchodcovi žalovaného nebolo zriadené rovnaké vecné bremeno na prístup k jeho nehnuteľnostiam cez pozemok parcela C KN č. XXXX/XXX. Predávajúci p. Š. Gombitom však informoval žalobcov, že prístup k predávaným nehnuteľnostiam je zabezpečený cez parcelu XXXX/XXX (vo vlastníctve žalovaného, predtým bol jej vlastníkom samotný p. H. K.) a cez parcelu XXXX/XXX, čo sa ukázalo pravdivým, keďže takýmto spôsobom bol prístup aj dlhodobo uskutočňovaný, ako sa žalobcovia informovali aj u susedov. Aj v listoch vlastníctva boli zapísané vzájomné vecné bremená. Žalobcovia zistili až v 09/2020 od realitnej kancelárie, ktorá ponúkala ich nehnuteľnosti na predaj, že je tu problém s prístupom, lebo na pozemku žalovaného nie je zapísané v prospech ich nehnuteľností vecné bremeno prechodu, o čom boli ubezpečovaní, že existuje a nikdy im v tom nikto nebránil ani nenamietal, že takéto právo prechodu nemajú. V tomto smere nie je možné účinne vytýkať žalobcom ako laikom nedodržanie bežnej miery opatrnosti, keď uvedenú skutočnosť nezistila ani realitná kancelária(odborne spôsobilý subjekt), ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností pre p. H. K. v roku 2017 žalobcom, ani znalec, ktorý vtedy vyhotovoval znalecký posudok na ohodnotenie prevádzaných nehnuteľností pre potreby zriadenie záložného práva banke a ani samotná úverujúca banka, ktorá žalobcom poskytla úver na kúpnu cenu na ich kúpu a záložné právo na zabezpečenie jej pohľadávky sa zriadilo aj na tieto ich nehnuteľnosti, k čomu by nikdy nedošlo (banka by takéto nehnuteľnosti ako predmet záložného práva neakceptovala), ak by už vtedy bolo zistené, že k zálohu nie je zabezpečený neobmedzený prístup. Žalobcovia majú za to, že vydržali právo prístupu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok žalovaného (a to v rovnakom rozsahu ako je vyznačený v katastri nehnuteľností pre p. Q. H. podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX) so započítaním oprávnenej, pokojnej, dobromyseľnej a nepretržitej držby tohto práva ich právnym predchodcom (E. H. K.) od roku 2009, kedy na právneho predchodcu žalovaného previedol okrem iných nehnuteľností aj pozemok E. M. F. J. XXXX/XXX, cez ktorý sa prístup uskutočňoval. Žalobcovia iný prístup k ich nehnuteľnostiam nemajú a ani ho nemôžu zriadiť, resp. nie bez vynaloženia značných výdavkov (sklon pozemku je v tejto časti cca 44 stupňov, potreba súhlasu obce so zabratím obecného pozemku, lokalita s prvkami zosuvového územia so sťaženým zakladaním stavieb, možné obmedzenia vyplývajúce z územného plánu obce, spôsobu využívania obecného pozemku, geologický charakter lokality, zosuvové riziká svahu, ako aj prípadné ťarchy alebo práva tretích osôb, napr. VVS a zámer budúceho využitia obecného pozemku v určenej časti). Žalovaný odmietol v predsúdnom štádiu
opakovaný návrh žalobcov o mimosúdne vyriešenie veci uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena, dokonca za odplatu. Žalobcovia si chcú dať zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré nadobudli vydržaním, do katastra nehnuteľností, preto majú naliehavý právny záujem na jeho určení. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu 08.04.2022, v ktorom uviedol: Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu a prejazdu cez parcelu registra C KN č. XXXX/XXX, toho času zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie I., v rozsahu podľa geometrického plánu č. XX/XXXX. Svoje právo odvodzujú z titulu vydržania s tým, že si do doby vydržania započítavajú dobu svojho právneho predchodcu. Z dôkazov doposiaľ predložených samotnými žalobcami vyplýva, že pôvodní podieloví spoluvlastníci H. K. Q. H. uzatvorili dňa 14.11.2008 Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámennú zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej H. K. nadobudol do výlučného vlastníctva novovytvorené parcely registra C KN č. XXXX/XXX Q.. Q. H. nadobudla do výlučného vlastníctva novovytvorenú parcelu registra M. F. J. XXXX/XXX. Zároveň obsahom tejto dohody bolo aj zriadenie vecného bremena v rozsahu podľa predloženej dohody. Obsahom zriadenia vecného bremena však nebolo zriadenie vecného bremena na eventuálnej povinnej parcele registra M. F. J.XXXX/XXX v prospech eventuálnej oprávnenej parcele registra M. F. J. XXXX/XXX. Právny predchodca žalovaného A. D. G., nadobudol vlastnícke právo k parcele registra M. F. J. XXXX/XXX na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.12.2008, vklad ktorej bol povolený dňa 21.01.2009, pričom predávajúcim bol pôvodný vlastník predmetnej parcely H. K.. Obsahom kúpnej zmluvy rovnako nebolo zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu alebo prejazdu cez parcelu registra M. F. J. XXXX/XXX v prospech parcely registra M. F. J. XXXX/XXX. Rovnako tak z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi predávajúcim H. K. a žalobcami ako kupujúcimi, ktorú žalobcovia ako dôkaz predložili jednoznačne vyplýva, že predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy bol len prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nie zriadenie vecného bremena. Z obsahu predloženej kúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že žalobcovia v postavení kupujúcich sa oboznámili s vtedajšími výpismi LV č. XXXX a LV č. XXXX. Z uvedených výpisov listov vlastníctva vyplýval jednak vlastnícky vzťah, ale aj rozsah zriadených vecných bremien a teda aj rozsah oprávnení, ktoré po povolení vkladu vlastníckeho práva ako kupujúci nadobudli. Žalobcovia teda vedeli, že prístup k nehnuteľnostiam ku ktorým mali nadobúdať vlastnícke právo nie je právne vyriešený, napriek tejto skutočnosti zmluvu uzatvorili a vlastnícke právo nadobudli. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to aj pre vecné bremená. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecného bremena po celú vydržaciu dobu,2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie práva tieto patria. Tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu
oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Je nepochybné, že pre vydržanie sa vyžaduje splnenie podmienky dobromyseľnej držby, pričom na jej preukázanie je potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj neperfektný. Existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého žalobcovia môžu so zreteľom na všetky okolnosti objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že im patrí právo k cudzej veci (v danom spore právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. registra M. F. J. XXXX/ XXXkatastrálne územie Drienica patriaca žalovanému) je totiž nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva (viď rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo 287/2006 a sp. zn. 5Cdo 234/2009). Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Žalobcovia vedeli, čo je obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2017 (len prevod vlastníckeho práva, nie zriadenie vecného bremena) a zároveň boli oboznámení o rozsahom vecných bremien zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX katastrálne územie I.. Zároveň žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcov ako ani žalobcovia nikdy neprechádzali cez parcelu v jeho vlastníctve v rozsahu, v akom navrhujú zriadiť vecné bremeno. V replike doručenej súdu 19.04.2022 žalobcovia uviedli, že k podaniu žalovaného doručeného súdu 08.04.2022 sa vyjadrovať nebudú, lebo by už len duplikovali ich argumentáciu uvedenú v žalobe. V duplike doručenej súdu 19.05.2022 žalovaný uviedol, že: Nad rozsah môjho písomného vyjadrenia zo dňa08.04.2022 k vyjadreniu žalobcov na str. 4 ich vyjadrenia, že „Žalobcom nie je zrejmé, prečo k tomu došlo. Možno preto, že p. H. K. bol vtom čase (rok 2008) vlastníkom tak pozemku parcela M. F. J. XXXX/XXX, ako aj pozemku M. F. J. XXXX/XXX, preto touto dohodou nezriaďoval a ani právne nemohol zriadiť vecné bremeno v prospech svojich vlastných pozemkov, ktorých bol výlučným vlastník (vlastníctvo je obsahovo „vyšším“ vecným právom ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je zároveň vlastníckym právom konzumované, ak dôjde k ich spojeniu v jednej osobe“ uvádza, že v zmysle stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je zriadenie vecného bremena „in rem“ na základe zmluvy o zriadení vecného bremena „in rem“ ak povinným aj oprávneným z vecného bremena je ten istý subjekt (vlastník panujúcej a služobnej nehnuteľnosti) možné. Zároveň v prílohe predkladám grafickú situáciu riešenia oporných múrov investorov H. K. a Q. H. z09.2007zktorej je zrejmé, že H. K. už v roku 2007 riešil prístup k parcele registra M. F. J. XXXX/XXX prostredníctvom schodiska od verejne prístupnej cesty vo vlastníctve Obce Drienica, a teda za účelom zabezpečenia prístupu k parcele registra M. F. J. XXXX/XXXnepotreboval prístup cez parcelu registra M. F. J. XXXX/ XXX. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 29.09.2022 a 10.11.2020, ktorého sa zúčastnil žalobca aj žalovaný. Strany na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších stanoviskách.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj svedkov H. K., Q. H., a D. E., ako aj listinami predloženými žalobcom a žalovanými, ktoré tvoria obsah spisu a to: Žaloba na č.l. 1-3, výpis z LV č. XXXX zo dňa 02.12.2021 na č.l. 4, čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 26.09.2020 na č.l. 5, výpis z LV č. XXXX zo dňa 15.02.2022 na č.l. 6-7, výpis z LV č. XXXX zo dňa 15.02.2022 na č.l. 8-9, kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená medzi H. K. a D. F. a kupujúcimi A. B. C. a F. C. zo dňa 25.10.2017 na č.l. 10-11, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámenná zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi H. K. a Q. H. zo dňa 14.11.2008 na č.l. 12-16, kópia z katastrálnej mapy na č.l. 17-18, odpoveď na výzvu na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 05.10.2021 na č.l.19-20, email právneho zástupcu žalobcov zo 04.11.2021 na str. 21-23, výzva na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 05.10.2021 na č.l. 27, list právneho zástupcu žalobcov na č.l. 28-29, fotografie na č.l. 30-34, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu 08.04.2022 na č.l. 49-53, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 19.04.2022 na č.l. 57-58, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu 19.05.2022 na č.l. 62-63, plán schodiska na č.l. 64, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa
07.06.2022 na č.l. 73, kúpna zmluva uzatvorená medzi A. D. G. a kupujúcom D. G. na č.l. 74-77 zo dňa 21.04.2021, geometrický plán Ing. Miloša Kožiška č. XX/XXXX vyhotovený 13.10.2008, kópia z katastra nehnuteľnosti zo dňa 29.09.2022, spisový obal Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Sabinov B. XXX/XX vrátane návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti navrhovateľov H. K. a A. D. G. zo dňa 05.03.2009 a kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi predávajúcim H. K. a kupujúcim A. D. G. zo dňa 05.03.2009, ktoré súd bližšie oboznamuje. Spisový obal z Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Sabinov č. B. XXXX/XX, obsahom ktorého je výpis z LV č. XXXX, k. ú. I., návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti navrhovateľov H. K., A. D. G. zo dňa 05.12.2008 a kúpna zmluva o prevode práv k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi H. K. a A. D. G. zo dňa 05.12.2008. Súd dôkaz ohliadkou na mieste samom nevykonal, nakoľko mal za to že listinnými dôkazmi, osobitne geometrickým plánom a ortofotomapu z katastrálneho portálu, ktoré nikto zo strán nespochybnil v spojení s výpoveďami svedkov bolo dostatočne preukázané priestorové usporiadanie pozemkov, stavieb a prístupu k nim v prírode. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie I. zo dňa 02.12.2021 vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov KNC parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 762 m2 zastavaná plocha a nádvorie a F. XXX/XXX o výmere 33 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ako aj rodinného domu P. J. XXX E. R. E. J. XXXX/XXX. V časti C listu vlastníctva je zriadené vecné bremeno – právo prechodu peši, motorovými vozidlami cez pozemok F. XXXX/XXX v prospech vlastníka pozemku F. XXXX/XXX podľa geometrického plánu číslo XX/XXXX E. B. -XXXX/XXXX. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie I. zo dňa 26.09.2020 vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku F. XXXX/XXX o výmere 736 m2 zastavaná plocha a nádvorie. V časti C listu vlastníctva je evidované zriadenie vecného bremena – práva prechodu peši, motorovými vozidlami cez pozemok F. XXXX/XXX v prospech vlastníka pozemku F. XXXX/XXX v určenom rozsahu podľa GP číslo XX/XXXX pod B. XXXX/XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 15.02.2022 pre katastrálne územie I. vyplýva, že Q. H. je výlučnou vlastníčkou pozemkov KNC parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 690 m2 zastavaná plocha a nádvorie a XXXX/XXX o výmere 32 m2 zastavaná plocha a nádvorie ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX. V časti C listu vlastníctva je evidované zriadenie vecného bremena – práva prechodu peši, motorovými vozidlami cez pozemok F. XXXX/XXX v prospech vlastníka pozemku F. XXXX/XXX, XXXX/XXX vo vyznačenom rozsahu podľa GP číslo XX/XXXX pod B. -XXXX/XXXX. Dňa 14.11.2008 uzatvorili zmluvné strany H. K. a Q. H. I. o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámennú zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Touto zmluvou zmluvné strany okrem iného zriadili vecné bremeno právo prechodu pešo, motorovými vozidlami cez pozemok parcelné číslo KNC XXXX/XXX v katastrálnom území I. vo výlučnom vlastníctve Q. H. v prospech vlastníka pozemku parcelné číslo KNC XXXX/XXX v katastrálnom území I., vtedy vo výlučnom vlastníctve H. K.. Zároveň zmluvné strany zriadili vecné bremeno práva prechodu peši, motorovými vozidlami cez pozemok parcelné číslo C KN XXXX/XXX ( teraz pozemok vo vlastníctve žalovaného – poznámka súdu) v katastrálnom území I. a cez pozemok parcelné číslo KNC XXXX/XXX katastrálne územie I. vtedy vo výlučnom vlastníctve H. K. v prospech vlastníka pozemku parcelné číslo KN M. v katastrálnom území I. vo výlučnom vlastníctve Q. H.. Prílohou zmluvy bol geometrický plán číslo XX/XXXX pre katastrálne územie I. vyhotovením vyhotoviteľom GEODET A. D. F. dňa 13.10.2008, ktorý znázorňoval územie vymedzené pre zriaďované právo prechodu. Dňa 05. 12. 2008 uzatvoril predávajúci H. K. s kupujúcim A. D. G. F. zmluvu o prevode práv k nehnuteľnostiam, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemku parcelné číslo KNC XXXX/ XXX, LV XXXX, katastrálne územie I., pričom v článku 6.3 tejto zmluvy predávajúci vyhlásil, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV číslo XXXX pre katastrálne územie I. je zapísané v časti C vecné bremeno právo prechodu peši a motorovými vozidlami cez pozemok F. XXXX/XXX v prospech vlastníka pozemku F. M.. Dňa 25.10.2017 zmluvné strany predávajúci H. K., predávajúci D. E. a kupujúci – žalobcovia uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorou predávajúci previedli na kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I. zapísané na LV XXXX a to pozemku parcela KNC XXXX/ XXX, XXXX/XXX a stavby – rodinného domu P. J. XXX. Predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel 1 a 1 na pozemku F. XXXX/XXX o výmere 87 m2 na LV XXXX pre katastrálne územie I.. V článku VI. zmluvy predávajúci vyhlásili, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, exekúcie a iné ťarchy, mimo tiarch a vecných bremien, ktoré sú kupujúcim zrejme z výpisu
LV číslo XXXX a C. XXXX ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy mimo záložného práva v prospech VÚB banky a.s. Dňa 21.04.2021 predávajúci A. D. G. a kupujúci D. G. – žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva okrem iného k pozemku parcelné číslo XXXX/XXX v katastrálnom území I., pričom v článku IV. ods. 2 predávajúci oboznámil kupujúceho s výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie I., pričom oboznámil kupujúceho, že v časti C je zapísané pod B. - XXXX/XXXX vecné bremeno – právo prechodu peši, motorovými vozidlami cez pozemok F. XXXX/XXX prospech vlastníka pozemku F. XXXX/XXX vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu číslo XX/ XXXX. XXX/XX, čo kupujúci podpisom tejto zmluvy zobral na vedomie. Zároveň kupujúci vyhlásil, že sa počas užívania nehnuteľnosti oboznámil s výkonom vecného bremena. Z výpovede žalobcu v 1. rade A. B. C. na pojednávaní dňa 29.9.2022 vyplynulo, že – Čo sa týka rozsahu v akom užíva parcelu žalovaného č. XXX, k tomu uvádza, že v podstate sa vstupuje cez jeho pozemok z hlavnej cesty. Potom ide cesta okolo studne. Je tam bránička, ktorá je zamknutá od minulého roku. Musí ju obísť. Autom sa dostane iba na parkovisko pred pozemkom p. G.. Vjazd je na pravej strane jeho parkoviska. Následne ide chodník hore v šírke viac ako 2m. Právny zástupca žalovaného predkladá kópiu z katastrálnej mapy v prírode s tým, že na jeho otázku žalobca A. C. vysvetľuje, že pristupuje cez parcelu č. XXX vyznačenou poľnou cestou z hlavnej ulice a na otázku právneho zástupcu žalovaného či niekedy pristupoval na parcelu č. XXX v zmysle vecného bremena vyznačeného v geometrickom pláne, teda zospodu parcely tento uvádza, že takto nikdy nepristupoval. Čo sa týka okolností, za ktorých nadobudli predmetné nehnuteľnosti v roku 2017, reagovali na inzerát na internete na nehnuteľnosti.sk. realitného makléra p. S.. On zabezpečil ohliadku s p. K.. Stretli sa na uvedenom parkovisku. Išli cez bráničku, ku ktorej následne dostali kľúče a v roku 2017 uzatvorili kúpnu zmluvu. Úver brali z B. O., ktorý im sprostredkovala sprostredkovateľská firma. Bol vyrobený aj znalecký posudok p. D.. Následne banka zrealizovala hypotekárny úver. Nikto ich z týchto osôb neupozornil, že tam môže byť problém s prístupom. V podstate ak by bol ani by tento úver nemohli dostať. V čase kedy kupovali nehnuteľnosť od E. K. sa jednalo o jediný prístup. Inak sa pristupovať k nehnuteľnosti nedalo. E. K. ich neupozornil, žeby tam mal byť nejaký problém s prístupom. Bola to jediná cesta ako sa tam mohli dostať. Informácie ohľadom vecného bremena z minulosti nemali. Jediná informácia bola na liste vlastníctva, kde bola spomínaná nejaká zmluva z roku 2008. To, že na danej nehnuteľnosti je problém s prístupom zistili až v roku 2020 keď chceli predať predmetnú nehnuteľnosť a realitná kancelária, teda realitný maklér p. C. našiel kupujúceho, ktorý ich upozornil, že tam vraj nemajú prístup. Následne ani nemuseli zháňať listiny, pretože upozornila ich na problém p. suseda, ktorá chcela zrušiť prechod popred jej nehnuteľnosť lebo oni ju nepotrebovali. Oznámili to aj p. G.. Vôbec to neriešili. Bola to jediná cesta, ktorou sa aj on vie dostať k ich nehnuteľnosti. Keď kupoval predmetnú nehnuteľnosť, preveroval si prístup k nej len z pohľadu listu vlastníctva, kde bola uvedená dohoda z roku 2008. Nič bližšie nezisťoval. Rozsah vecného bremena, ktorého sa dožadujeme predstavuje výmera približne 20 m2 na pozemku žalovaného. Prístup p. H. na jej pozemok je identický ako prístup žalobcov. E. H. tiež nemá ako inak sa dostať na svoj pozemok. Na Drienici má rodinný dom, hoci tam nemá trvalé bydlisko, ale v Prešove. V poslednej dobe sa tam zdržiava málo, nakoľko je tam problém s tým prístupom. Všetko čo by chcel by musel prehadzovať cez plotík. Je tam sťažený prístup k tej nehnuteľnosti. Bránička, cez ktorú musí prehadzovať veci je na pozemku žalovaného č. 152. Všetko musí tam prehodiť. Auto odstaví na hlavnej ceste a tak sa až dostane k svojej nehnuteľnosti. Súčasný stav trvá do minulého roka keď začali komunikovať s právnym zástupcom žalovaného, žalovaný im dovolil užívať tú bráničku. Od leta roku 2021 je bránička uzavretá. Predtým bola otvorená, resp. mali od nej kľúče. Následne došlo k výmene zámku, pričom p. žalovaný sa tváril, že nevie čia je to bránička. Predtým než došlo k uzamknutiu bráničky užívali parkovisko na pozemku p. G.. Nikdy k tomu nemal výhrady a v podstate tú nehnuteľnosť aj mohol využívať.
Z výpovede žalovaného D. G. na pojednávaní dňa 29.9.2022 vyplynulo, že – Nehnuteľnosť nadobudol v roku 2021 v apríli. Ponúkol mu ju na predaj A. G., čo je jeho vzdialená rodina. Upozorňoval ho už na začiatku, že tam nie je prístup. Práve preto už v tom čase mal nacenené schodisko ako prístup. Toto schodisko dal ja vybudovať aj keď mal zriadené právo prechodu cez p. H.. Žalobcov nikdy pred týmto pojednávaním nevidel. To, čo oni označujú za parkovisko nie je parkovisko, ale je to jeho pozemok. Vie, že tam auto parkovalo lebo aj keď mu prišli kosiť, dali mu informáciu, že tam parkuje auto. Mal informáciu asi 5-krát, že tam auto stálo. Na jeho nehnuteľnosť sa dá dostať tak, že keď sa postaví pred nehnuteľnosť, tak dostane sa k nej z pravej strany. Z pravej strany nikdy nebol realizovaný prístup. Predtým ako nehnuteľnosť kúpil v apríli 2021, bol tam s p. A. G., ktorý mu nehnuteľnosť ukázal. Skôr tam on osobne nebol. Predtým ako kúpil nehnuteľnosťsom si preveril stav zriadenia vecných bremien, pričom z katastra jasne vyplývalo, že H. má prechod cez neho a on cez ňu, ale ďalšie vecné bremená tam
neboli zriadené. Videl, že p. H. práve prechod má tak to neriešil. A. G. právo prechodu žalobcov možno akceptoval, možno o tom vôbec nevedel lebo tam nikdy nestál. Ohľadom nadobudnutia od p. Gombitu vedel len to, že tam mali traja kamaráti chaty, ktoré si stavali. Pred zriadením súčasného schodiska k jeho nehnuteľnosti tam boli provizórne schody. Predtým než dohodli s A. G. kúpu sme už tie schody realizovali. A. G. si vlastne v lete už vtedy objednal tie schody. On osobne si nepamätá žeby fyzicky na prístup použil pozemok p. H. a pozemok žalobcov. Pred kúpou tejto nehnuteľnosti chodila predmetný pozemok kosiť jeho firma. Nevie aký prístup bol používaný, nakoľko tam chodili jeho chlapci. Jeho firma sa volá Gardeniero s.r.o.. On je v tejto spoločnosti spoločníkom a konateľom. Sú dvaja spoločníci aj konatelia. Je možné, že ich chlapci i pristupovali na tento pozemok rovnako cez pozemok žalobcov, ale je tiež možné, že pristupovali rovnako ako žalobcovia, teda že išli na ten pozemok cez to parkovisko. Išlo vtedy o jedinú prístupovú cestu. On má zriadené právo prechodu buď cez pozemok p. H. (XXXX/XXX) preto, že je to zriadené pôvodným vlastníkom p. K., ktorý si takto riešil prístup k pozemku, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobcov. Čo sa týka jeho predstavy na riešenie danej situácie v priestore s poukazom na to, že nemôže byť nehnuteľnosť bez prístupu žalovaný uviedol, že jeho predstava je taká, že si žalobcovia dajú vybudovať vlastné schodisko ako prístup k svojej nehnuteľnosti. Je k tomu spracovaná aj projektová dokumentácia. Pôvodná myšlienka bola taká, že si vlastníci dajú časom dajú vybudovať svoje prístupy. Technicky je to možné riešiť. Svoj vlastný prístup má vybudovaný aj p. H. a v okolí má svoje schodisko každý vybudované. Autom sa aj tak k tej nehnuteľnosti nikdy nechodilo. Žalovaný má záujem využívať do budúcna svoju nehnuteľnosť. Má vo firme autá, ktoré tam chce parkovať. Nechce v noci budiť žalobcov, resp. nejakých hostí, ktorí by tam prípadne mohli parkovať, aby autá odparkovali. Zároveň poukazuje na to, že žalobcovia majú prístup aj cez pozemok p. H., ktorý majú aj právne ošetrený. V skutočnosti p. H. nemá vybudovaný žiaden prístup od verejnej cesty priamo k svojmu pozemku. Mohla by ho mať, ale prečo by to robila keď môže využívať vecné bremeno, ktoré má zriadené cez pozemok žalovaného. Bola by hlúpa. Poukazuje na to, že 200 m nižšie je vybudované takéto schodisko. Projekt na vybudovanie schodísk pochádza z roku 2007, avšak následne vzájomné zámenné zmluvy a zriaďovanie vecných bremien boli robené v roku 2008. Z výpovede svedka H. K. na pojednávaní dňa 29.9.2022 vyplynulo, že – Predával nehnuteľnosť p. C.. Ukázal ako tam idú pozemky, čo tam zostáva. Vtedy sa prechádzalo cez nich. Povedal im, že ak to berú nech sa potom dohodnú. Čo sa dialo ďalej nevie. Oni s tým súhlasili. Pri obhliadke sa dohodli. Išlo sa cez úver keď prišli peniaze, odovzdal kľúče. Tým to pre neho skončilo. Viac nemá čo k tomu uviesť. Keď stáli pri predávanej nehnuteľnosti, ukazoval žalobcom ako idú pozemky, keďže sú tam na kopci tri. Keď povedal, že prechádzalo sa cez nich, išlo o nehnuteľnosť, ktorú predal Lokajovým, teda žalobcom. Iný prístup nebol. Na otázku súdu, aby svedok ukázal na katastrálnej mape s prekrytím so stavom v prírode ako sa pôvodne prechádzalo k jednotlivým nehnuteľnostiam svedok uviedol, že prechádzalo sa z hlavnej cesty na parcelu XXXX/XXX, kde bolo vybudované parkovisko. Tam sa odstavili autá a potom sa pešo išlo cez pozemok XXXX/XXX p. H., v súčasnosti k nehnuteľnosti žalobcov na parcelu XXXX/ XXX. Od tejto parcely sa následne krátkou cestičkou pristupovalo k nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti p. H., a to na parcele č. XXXX/XXX a až následne sa pristupovalo k nehnuteľnosti žalovaného na parcelu XXXX/XXX s tým, že už v tom čase boli plánované schodiská k jednotlivým nehnuteľnostiam. Na schodiská, ktoré mali začínať od hlavnej cesty až po nehnuteľnosti boli vypracované reálne projekty, avšak viete ako je to pri stavbe. Jedna vec je rozpočet, druhá vec sú reálne náklady. Pri stavbách sa vyčerpali, tak to riešili tak, ako to šlo, ale do budúcna mali plán, že sa urobia tam schody. Svedok si nepamätá ako zriaďoval vecné bremená. Nemá od toho už ani papiere. Všetko čo mal odovzdal. Prešla už doba 5 rokov. Upozornil žalobcov ako je realizovaný prístup, že sa musia navzájom trpieť, že ostatní vlastníci nehnuteľností musia prechádzať cez ich pozemok. Každý vlastník nehnuteľnosti prechádzal cez ich pozemok. Vysvetlil žalobcom, že každý musí prechádzať cez parcelu každého. Je to tam urobené tak, že každý musí prejsť cez parcelu každého. V podstate cez tú parcelu, ktorú predal Lokajovcom sa prechádza len cez jej roh. Medzi nami bola uzatvorená dohoda medzi ním, p. H. a A. G. o tom, že budú prechádzať navzájom si cez pozemky. Ako pôvodní vlastníci mali uzatvorené len také dohody medzi sebou. Nepamätá si či riešili právny stav veci. Boli to ústne dohody. Nepamätá si, žeby bol vypracovaný geometrický plán. Na otázku právneho zástupcu žalobcov je svedkovi predložený geometrický plán geodeta Ing. Miloša Kožuška J. XX/XXXX, ktorý je súčasťou súdneho spisu a zároveň právnym zástupcom žalovaného predložená kópia katastrálnej mapy s vyznačením aj reálneho stavu, ako aj dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámenná zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená medzi ním a p. H. dňa 14.11.2008, pričom po nahliadnutí do týchto listín svedok uvádza, že tak, ako je prístup zaznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX sa reálne prístup nerealizoval. Tam je zakreslená len stavebná cesta, po ktorej prichádzali mechanizmy a otáčali sa na jeho parcele, ktorú následne predal žalobcom. Reálne sa ten prístup tak
nerealizoval a v podstate nie je si istý ani či zodpovedá súčasnému stavu čo sa týka rozmiestnenia parciel. Následne už potom realizovali pri užívaní nehnuteľnosti prístup tak, ako na to poukázal v úvode výsluchu, a to na katastrálnej mape s vyznačením reálneho stavu v prírode predloženou právnym zástupcom žalovaného. Svedok nevedel uviesť prečo geometrický plán č. 20/2008 bol podkladom pre dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci zámennej zmluve o zriadení vecného bremena, ktorú uzatvoril dňa 14.11.2008. Svedok uvádza, že si nepamätá prečo bola v predmetnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zriaďovali vecné bremená len k dvom nehnuteľnostiam a tretia z toho bola vynechaná. Keď predával nehnuteľnosť žalobcom, nehovorili vôbec o právnom riešení prístupu. Svedok im ukázal prístupy v prírode, a o čo tam potom ďalej zostáva im sa to páčilo. Z výpovede svedkyne Q. H. na pojednávaní dňa 29.9.2022 vyplynulo, že – Čo sa týka predmetu výsluchu, teda práva prechodu, tieto rieši jej priateľ. Nevie čo má k tomu povedať. Jej priateľ sa volá D. E.. Svoju nehnuteľnosť navštevuje, chodieva tam autom. Auto parkuje na parkovisku. To parkovisko je na pozemku p. G.. Cez jej pozemok chodia len oni, momentálne nikto iný. V minulosti chodili cez jej pozemok nejakí ľudia čo to tam prišli poobzerať. V podstate ona to nesleduje lebo ich dom je hore a ten prechod je dole. Ona to nesledujem či tam niekto chodí. Ohľadom práva prechodu podpísala zmluvu s p. G. a p. K.. Viac nevie čo má k tomu uviesť. Ďalej to riešil priateľ. Nevie čo má k tomu povedať. Nebola pri tých jednaniach. Všetky veci riešil jej priateľ. Videla, že žalobcovia chodievali cez pozemok žalovaného a cez pozemok jej. Svedkyňa nevie či tento prístup využíval predtým aj p. K.. Ona to nesleduje. Videla ho tam, nejako sa tam musel dostať. Svedkyňa nevie ako sa realizoval prístup v čase výstavby chaty, resp. rodinného domu p. K., nakoľko ona tam nebola. Riešil to jej priateľ. Svedkyňa nevie či existuje nejaký iný prístup k nehnuteľnosti žalobcov. Trvalý pobyt jej priateľa je rovnaký ako jej B. H., E. XXX/ XX. Dátum narodenia je 30.10.1968.
Z výpovede svedka D. E. do na pojednávaní dňa 10.11.2022 vyplynulo, že – On nie je právnik, nevie čo je pre súd dôležité. Vie, že žalobcovia si nárokujú právo prechodu cez Haborákov pozemok. Medzi nimi však nikdy nebol žiaden právny vzťah. Žiadne právne zmluvy medzi nimi neboli, ústne ani písomné. Zastupoval pri právnych úkonoch pani H.. Otázky, ktoré mu kladie právny zástupca sú veľmi všeobecné. Robili tam asi 6 úkonov. Robili zámeny pozemkov. Mali aj ústne dohody, ktoré však žalobcovia všetky zrušili. Bola ústna dohoda, že pozemky nastavíme tak, ako im to terén ukáže keď to dokončia. Žalobcovia porušili všetky tieto dohody. Vecné bremená boli robené preto, aby mohol prejsť na jeho pozemok. Uvádza, že je to jeho pozemok, nakoľko ho napísal na p. H., ale on to všetko financoval. A vtedy sa aj p. K. potreboval dostať na svoj pozemok. Keď prišiel G. povedal, že s vecnými bremenami nesúhlasí a že nech si urobí svoje schody. D. G. dal žalobcom 2 roky, aby si urobili schody. Volali mu vtedy na Krym. Dva roky je dosť. Čo sa týka geometrického plánu č. XX/XXXX, kde je zriadené vecné bremeno na parcele XXX v prospech žalobcov, dal tento geometrický plán vyhotoviť, aby mohol prejsť na svoj pozemok. Nevie uviesť kedy to bolo. Svedok uvádza, že nevie či sa ten geometrický plán robil aj pre p. Gombitu. Na otázku právneho zástupcu žalobcov prečo nebolo toto jediné vecné bremeno poňaté do dohody z roku 2008 svedok uvádza, že nerozumie otázke, a teda nevie. Na otázku PZ žalobcov kadiaľ chodil p. K. k svojim pozemkom svedok uvádza, že nevie, ale že chodil normálne po nohách. Všetko bolo rozkopané a chodil čo sa týka parciel, čo sú všetky parcely, ktoré tam sú. Svedkovi a stranám bolo umožnené nahliadnuť do geometrického plánu A. F. z 13.10.2008 č. XX/XXXX, kde svedok uvádza, že ide o starý geometrický plán, kde nie sú uvedené ani stavby. V podstate sa to robilo pôvodne, aby boli zriadené vecné bremená. Dnes už to takto vôbec nevyzerá, ani sa to takto neužíva. Po nahliadnutí svedka a právnych zástupcov do katastrálnej mapy na č.l. 89 svedok uvádza, že pôvodné rozparcelovanie dnes už neplatí. Dohoda bola taká, že potom čo sa to vybagruje postavia sa jednotlivé stavby sa tie hranice nanovo upravia a následne bola dohoda, že každý si postaví svoje schody. Prístup podľa geometrického plánu nebol dodržiavaný, chodilo sa úplne inak a následne sa dohodlo na tom, že sa urobí prístupová cesta, ktorá je dnes smerom na parkovisko a potom následne si ešte každý urobí svoje vlastné parkovisko. So žalobcom sa nedalo dohodnúť už na následnom posunutí hraníc jednotlivých parciel podľa zrealizovaných stavieb. Svedok si nepamätá kedy kolaudoval svoju stavbu, musel by pozrieť do papierov. Na otázku právneho zástupcu či svedok má zriadený k svojim nehnuteľnostiam prístup z verejnej cesty svedok odpovedá, že nevie o čom hovorí. Pri kolaudačnom konaní nepreukazoval žiaden prístup alebo si to nepamätá. Na otázku právneho zástupcu či plán na samostatné schody vyzeral asi tak, ako je založená listina v spise svedok uvádza, že áno, takto to vyzeralo. Tento plán dával zhotovovať svedok. V dátumoch je slabý, nepamätá si kedy to dal zhotoviť. Bolo to ešte pred stavebným povolením. S poukazom na to, že plán na č.l. 64 spisu je z roku 2007 a následne v roku 2008 sa rozhodli pre realizáciu dohody o zriadení vecného bremena na základe geometrického plánu z roku 2008, ktorý je založený v spise je potrebné k tomu uviesť, že
v roku 2007 nemohli dostať stavebné povolenie, nakoľko problém bol so statikou schodov a oporných múroch, ktoré boli navrhované. To riešili oslovením statika A. B. tak, ako je uvedený na uvedenom pláne a on nám urobil tento náčrt pre stavebné povolenie. Uvedené riešenie ešte si však vyžadovalo náklady 6 mil. Sk, čo bola cena za realizáciu diela na základe tohto plánu, preto sa radšej rozhodli pre iný spôsob ako nahradiť oporné múry a vyriešili to sieťami ako sú nad Strečnom. Bavili sa teda o oporných múroch nad domami a riešenie spodnej časti doložili na neskôr lebo to bolo veľmi drahé. Má teraz hotovú časť schodov a chce si urobiť aj parkovisko. Právo prechodu cez G. má len on. Žalobcovia ani pozemok, ktorý zastupujú nikdy nemali právo prechodu. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci právny stav: Podľa § 151o Občianskeho zákonníka (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára: Okrem vlastníckeho práva možno vydržať aj vecné bremeno, resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žiadne iné vecné alebo obligačné právo už nemožno na základe vydržania nadobudnúť. Občiansky zákonník v § 151o ods. 1 ustanovuje, že vecné bremeno (právo zodpovedajúce vecnému bremenu) možno nadobudnúť jeho výkonom (vydržaním), pričom ustanovenie § 134 OZ sa použije obdobne. Predpoklady pre vydržanie vecného bremena sú teda rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Týmito sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. Predmetom vydržania môže byť len také právo, ktoré môže byť vecným bremenom. Pôjde preto o právo, ktoré je spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný výkon. Subjektom vydržania môžu byť fyzické osoby a právnické osoby vrátane štátu. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam. To predpokladá, že držiteľ práva je presvedčený, že mu toto riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľa domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu (napr. právo prístupu podľa § 57 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). Vydržacia doba je pri vecnom bremene desaťročná, pretože toto sa vzťahuje na nehnuteľnosť. Vydržať možno vecné bremeno s účinkami in rem aj in personam. Určovacím kritériom tu bude opäť dobromyseľnosť viažuca sa k neplatnému alebo domnelému titulu, z ktorého by tieto účinky mali byť zrejmé. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že sú oprávnenými z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok F. M. žalovaného v rozsahu Geometrického plánu číslo XX/XXXX vyhotoveného Ing. M. Kožuškom. Súd sa zameral v priebehu dokazovania teda na to, že či došlo k naplneniu podmienok pre vydržanie tohto vecného bremena v prospech žalobcov. V konaní nebolo sporné, že ide o spôsobilý predmet vydržania – právo prechodu ako vecné bremeno a takisto, že žalobcovia ako fyzické osoby, respektíve ako vlastníci pozemku parcelné číslo KNC XXXX/XXX v katastrálnom území I. sú spôsobilým subjektom pre vydržanie práva prechodu a prejazdu – vecného bremena, ktoré je predmetom tohto konania. Medzi sporovými stranami zostalo sporným, či držba vecného bremena žalobcami bola oprávnená a v súvislosti s tým aj to, či došlo k uplynutiu vydržacej doby.
Držiteľ práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4?M Cdo 13/2008) Žalobcovia na pojednávaní dňa 29.09.2022 upresnili, že domnelým titulom, ktorým malo dôjsť k nadobudnutiu vecného bremena práva prechodu a prejazdu, ktoré je predmetom tohto konania mala byť kúpna zmluva, ktorou H. K. previedol pozemok na A. D. G. dňa 05.12.2008 pričom následne titulom nadobudnutia uplatneného práva v prospech žalobcov mala byť kúpna zmluva z 25.10.2017, ktorú uzatvorili žalobcovia so svojím právnym predchodcom plus informácie od tohto právneho predchodcu H. K.. Žalobcovia sami priznali a rovnako súd mal zato, že priamo v zmluve ustanovenia o vecnom bremene uvedené nie sú a teda, že týmito zmluvami k zriadeniu uplatňovaného vecného bremene výslovne nedošlo. Žalobcovia teda poukázali, že titulom nadobudnutia práva vecného bremena mala byť kúpna zmluva uzatvorená medzi H. K. a A. G. z 05.12.2008. Podľa tvrdení žalobcov teda toto mal byť putatívny resp. domnelý titul nadobudnutia práva vecného bremena v prospech vlastníka pozemku F. XXXX/XXX Q. ( teraz vo vlastníctve žalobcov ) cez slúžiaci pozemok parcelné číslo F. M. XXXX/XXX v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Pripustiac, že predmetné vecné bremeno nebolo obsahom Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci, zámennej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej 14.11.2008 medzi H. K. a Q. H. z dôvodu, tak ako to tvrdili žalobcovia, že H. K. ako vtedajší vlastník parcely KNC XXXX/XXX ( teraz vo vlastníctve žalovaného ) a zároveň F. M. (teraz vo vlastníctve žalobcov) by bol oprávneným a povinným z vecného bremena, aj v takom prípade nič nebránilo H. K. zriadiť toto vecné bremeno v čase, keď kúpnou zmluvou zo dňa 05.12.2008 predával pozemok parcelné číslo XXXX/XXX právnemu predchodcovi žalovaného A. D. G.. K uzavretiu tejto zmluvy došlo jeden mesiac po zriadení vecných bremien zmluvou zo 14.11.2008 aj právnym predchodcom žalovaných H. K. ako účastníkom tejto zmluvy. H. K. však ani zmluvou z 05.12.2008 uzavretou s právnym predcom žalovaného A. G. takéto vecné bremeno nezriadil a ani nepoukázal na to, že by malo existovať. Práve naopak v zmluve vyhlásil že predávaný pozemok parcelné číslo KNC XXXX/XXX je zaťažený len jedným vecným bremenom a to v prospech parcely KNC XXXX/XXX, ktorá je vo vlastníctve Q. H.. Predpokladom pre vydržanie práva nemôže byť akákoľvek zmluva, ale má to byť zmluva, ktorá zakladá dobromyseľnosť vzhľadom na všetky okolnosti v tom, že držiteľovi právo zodpovedajúce vecnému bremenu mu patrí. Výpoveďami svedkov a strán sporu v tomto konaní síce bolo preukázané, že isté dohody medzi pôvodnými vlastníkmi ohľadom vzájomného prechodu cez parcely boli, ale tieto nemali charakter ani len putatívnej/ domnelej dohody o zriadení vecných bremien, keďže aj svedok H. K. vo svojej výpovedi nepotvrdil, žeby s právnym predchodcom žalovaného pri odpredaji uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena práva prechodu cez jeho pozemok F. XXXX/XXX prospech vtedy svojho pozemku XXXX/XXX, ktorý neskôr odpredal žalobcom a to s riadnymi podstatnými náležitosťami zmluvy o zriadení vecného bremena, teda najmä s presným určením práva prechodu v prírode a podobne, bez ohľadu na právnu formu týchto dohôd, ktorá by prípadne mohla zakladať neplatnosť právneho úkonu. Práve rozsah a priebeh práva prechodu v prírode, tak ako ho tvrdili žalobcovia v samotnom petite žaloby s poukazom na Geometrický plán číslo XX/XXXX A. F. bol výpoveďami svedkov H. K. a D. E., výpoveďou žalovaného ako aj samotného žalobcu 1/ v konaní vyvrátený. H. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.09.2022 výslovne uviedol, že prístup vyznačený v geometrickom pláne číslo XX/ XXXX sa reálne nerealizoval. Je tam zakreslená len stavebná cesta, po ktorej prichádzali mechanizmy a otáčali sa na tejto parcele, ktorú následne predal žalobcom a následne sa potom už realizoval pri využívaní nehnuteľností prístup tak, ako je to teraz na katastrálnej mape s vyznačením reálneho stavu v prírode predloženej právnym zástupcom žalovaného. Svedok tiež potvrdil, že keď predával nehnuteľnosť žalobcom, nehovorili vôbec o právom riešenie prístupu. Svedok im ukázal len prístupy v prírode. Na tomto pojednávaní žalobca 1/ vo svojej výpovedi rovnako potvrdil, že v zmysle vecného bremena vyznačeného v predmetnom geometrickom pláne, teda zospodu parcely nikdy nepristupoval. Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z výpovede žalovaného, ktorý uviedol, že na jeho nehnuteľnosť sa dá dostať tak, že keď sa postaví pred svoju nehnuteľnosť tak sa k nej dostane z pravej strany. Aj svedok D. E. na pojednávaní dňa 10.11.2022 uviedol, že on dal vypracovať geometrický plán číslo XX/XXXX, avšak prístup podľa tohto geometrického plánu nebol dodržiavaný, chodilo sa úplne inak a následne sa dohodlo na tom, že sa urobí prístupová cesta, ktorá je dnes smerom na parkovisko a potom následne si ešte každý urobí svoje vlastné parkovisko. K naplneniu podmienky dobrej viery podľa súčasnej právnej úpravy (§ 134 v spojení s § 130 ods. 1 Obč. zákonníka) nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad aj inými
osobami a pod. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho, aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4?M Cdo 13/2008) Dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená od 1. januára 1992, na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2016, ZSR 62/2018) Aj keď žalobcovia v tomto konaní poukazovali na skutočnosť, že H. K. im pri predaji pozemku parcelné číslo KNC XXXX/XXX deklaroval, že v predmetnom území sa realizuje prechod k predmetnému pozemku cez parcelu žalovaného KNC XXXX/XXX a parcelu pani H. KNC XXXX/XXX, čo v podstate potvrdil H. K. vo svojej výpovedi, takéto ubezpečenie bez ďalšieho, osobitne v prípade kedy takéto vecné bremeno nevyplývalo z katastra nehnuteľností, nemožno považovať za nadobudnutie vecného bremena a ani vstup do dobromyseľnej držby práva prechodu a prejazdu, teda vecného bremena osobitne v situácii, kedy H. K. nepredložil žalobcom ani len putatívny/ domnelý titul – zmluvu o zriadení takéhoto vecného bremena a zároveň títo od neho ani predloženie nežiadali. Žalobcovia teda pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti neboli dostatočne opatrní v tom smere, aby si preverili skutočnosti viažuce sa k existencii alebo neexistencii práva prechodu, pričom tieto jasne vyplývali z katastra nehnuteľností a zároveň si nevyžiadali od predávajúceho listiny – zmluvy, ktoré by prezentované právo prechodu akýmkoľvek spôsobom právne zriaďovali. Vzhľadom na uvedené potom nie je možné ani započítanie vydržacej doby od 5. 12. 2008, tak ako to žiadali žalobcovia. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol. Podľa § 255 ods. 1 Csp, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Žalobcom ako neúspešnej jednej strane konania právo na náhradu trov konania nepriznal. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po prípadnej právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.