Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-306-2014.pdf
PDF · 108.62 KB
No categories available
34Cb/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci navrhovateľa: CHÉMIA-SERVIS, a. s., so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, IČO: 35 730 421, zastúpený: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: AML partner, s. r. o., so sídlom Godrova 12, 811 06 Bratislava - Staré Mesto IČO: 46 381899, o zaplatenie 50 000 € s príslušenstvom
rozhodol:
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi sumu vo výške 50 000 €, úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 € od 12.09.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 3 000 € titulom zaplateného súdneho poplatku, na účet navrhovateľa vedený vo VÚB, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 923,43 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v G. G., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.10.2014, doručenou súdu dňa 24.10.2014, sa navrhovateľ CHÉMIA - SERVIS,a. s., so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, IČO: 35 730 421, domáhal voči odporcovi AML partner, s. r. o., so sídlom Godrova 12, 811 06 Bratislava - Staré Mesto IČO: 46 381899, vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 50 000 €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 € od 12.09.2013 do zaplatenia a trovami konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ v žalobe uviedol, že odporca mu dňa 21.01.2013 vystavil zálohovú faktúru č. 2013601002 na sumu vo výške 150 000 €, na základe ktorej mu uhradil sumu vo výške 50 000 €, ako zálohovú platbu za poskytovanie služieb prisľúbených odporcom, ktoré mali byť bližšie špecifikované v pripravovanej zmluve o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb. Predmetná zmluva však nikdy nebola medzi odporcom a navrhovateľom uzatvorená a do dnešného dňa ani nedošlo zo strany odporcu navrhovateľovi k žiadnemu plneniu. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi uhradil zálohovú platbu vopred, a to podľa jeho požiadavky.
Navrhovateľ písomne vyzval odporcu výzvami zo dňa 08.08.2013 a zo dňa 09.09.2013 na vrátenie zálohovej platby vo výške 50 000 €, ktorú uhradil odporcovi na základe zálohovej faktúry č. 2013601002 a poskytol mu lehotu na vrátenie tejto sumy a ktorá uplynula dňom 11.09.2013. Odporca do dnešného dňa však na výzvy navrhovateľa nereagoval a zálohovú platbu mu nevrátil. Z uvedeného vyplýva, že uhradením sumy vo výške 50 000 € navrhovateľom odporcovi, odporca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 € od 12.09.2013 do zaplatenia, v zmysle ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení v čase omeškania, a to od nasledujúceho dňa lehoty určenej navrhovateľom na vrátenie dlžnej sumy, ktorá
uplynula dňa 11.09.2013, pričom základná úroková sadzba platná ku dňu 12.09.2013 predstavovala sumu vo výške 0,5 %. K žalobe sa vyjadril odporca vyjadrením zo dňa 23.06.2015 a v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí v celom rozsahu a to z nasledovných dôvodov:
1. Odporca má za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný v uvedenom konaní, nakoľko nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, t.j. nevznikla mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 50 000 € s príslušenstvom.
2. Odporca nesúhlasí, že prijal od navrhovateľa sumu 50 000 € bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil, nakoľko nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa odporcu na úkor navrhovateľa.
3. Odporca tvrdí, že zmluva o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb medzi odporcom a navrhovateľom, bola uzatvorená, aj keď nie v písomnej forme.
4. Odporca uvádza, že obe strany rokovali o uzatvorení predmetnej zmluvy dlhšiu dobu, a to cca v období od konca roka 2012 a ešte vo februári a marci 2013, a to ústne aj písomne, Pričom danú vec vybavoval vtedajší spoločník a konateľ odporcu Andranik Ogannisyan. Počas tohto obdobia sa odporca a navrhovateľ intenzívne osobne stretávali, rokovali o predmetnej zmluve - o konkrétnych obchodoch a službách, preto odporca považuje tvrdenia navrhovateľa za nekorektné a zavádzajúce, nakoľko nezodpovedajú skutočnému stavu.
5. Odporca uvádza, že predmetom zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom bolo okrem iného najmä zabezpečenie obchodných príležitostí pre navrhovateľa na území Ruskej Federácie, nakoľko vtedajší spoločník a konateľ odporcu Andranik Ogannisyan, ktorý je občan Ruskej Federácie a arménskej národnosti, disponoval množstvom kontaktov na území Ruskej Federácie. V danom období sa navrhovateľ a odporca dohodli, že odporca bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby navrhovateľ mal príležitosť realizovať svoje obchody 34Cb/306/2014 - 63
a poskytovať služby najmä na území Ruskej Federácie. Nie je preto pravdou, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval žiadny zmluvný vzťah a že odporca nevykonal pre navrhovateľa žiadnu činnosť. Odporca po dohode s navrhovateľom okamžite pristúpil k vykonaniu množstva krokov, ktoré smerovali k tomu, aby zabezpečil pre navrhovateľa obchodné príležitosti najmä na území Ruskej Federácie. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že ním poverené osoby vykonali, okrem iného, aj niekoľko obchodných ciest do Ruskej Federácie, kde vyhľadávali pre navrhovateľa obchodné príležitosti. Navyše aj sám navrhovateľ sa spolu s poverenými osobami odporcu zúčastnil pracovných ciest v Ruskej Federácii, a preto považuje jeho tvrdenia zavádzajúce. Odporca poskytoval navrhovateľovi svoje služby, a preto nemožno tvrdiť, že prijal od navrhovateľa plnenie bez právneho dôvodu. Odporca ďalej pokračoval v poskytovaní svojich služieb v zmysle dojednanej zmluvy aj po vystúpení bývalého spoločníka Andranika Ogannisyana.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.07.2015, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá mal predvolanie na pojednávanie doručené dňa 18.05.2015. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal doručené dňa 26.05.2015, svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 23.06.2015 z dôvodu pracovnej cesty v zahraničí. Súd neuznal odporcom uvedený dôvod, pre ktorý žiadal pojednávanie odročiť, a to z dôvodu, že tento dôvod nepovažoval za dôležitý, pretože odporca súdu tento dôvod síce oznámil, avšak nie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať, a ani ho nijakým dokladom súdu nepreukázal v súlade s § 119 ods.2 O. s. p., preto súd konal v jeho neprítomnosti § 101 ods.2 O. s. p..
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že odporca sa bezdôvodne obohatil a to z dôvodu, že mu navrhovateľ uhradil sumu vo výške 50 000 €, za účelom sprostredkovaniu obchodu a zákazky a to vopred, nakoľko mala byť uzatvorená medzi nimi zmluva o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb. Ďalej uviedla, že k uzatvoreniu tejto zmluvy však nedošlo, a odporca pre navrhovateľa ani žiadne služby nevykonal, preto sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa.
Navrhovateľ z tohto dôvodu vyzval odporcu o vrátenie poskytnutej zálohy, avšak odporca nereagoval a uvedenú sumu mu doteraz nevrátil. Právna zástupkyňa predložila súdu k nahliadnutiu originály dokladov preukazujúcich nárok navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom zo obchodného registra navrhovateľa, informatívnym výpisom z obchodného registra odporcu, zálohovou faktúrou č. 2013601002 zo dňa 21.01.2013, poštovým podacím lístkom dokladom o doručení faktúry č. 2013601002, bankovým výpisom zo dňa 04.02.2013 o zaplatení zálohy navrhovateľovi odporcovi vo výške 50 000 €, e-mailovou komunikáciou, návrhmi zmlúv o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb z decembra 2013 a z mája 2014, výzvou na vrátenie zálohovej platby zo dňa 08.08.2013, výzvou na vrátenie zálohovej platby zo dňa 09.09.2013, vyjadrením odporcu k žalobe zo dňa 23.06.2015, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní dňa 10.07.2015, a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný stav:
Súd zistil zo zálohovej faktúry č. 2013601002 (overenej kópie), že bola vystavená odporcom ako dodávateľom, navrhovateľovi ako odberateľovi, dňa 21.01.2013 na sumu vo výške 150 000 €, so splatnosťou 31.01.2013a to na základe zmluvy o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb zo dňa 21.01.2013 podľa písm. a) bodu 4.4. čl. IV. Súd zistil z bankového výpisu zo dňa 04.02.2013, že navrhovateľ zaplatil odporcovi zálohu vo výške 50 000 €. Súd zistil z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom, že prebiehala komunikácia ohľadom uzatvorenia zmluvy o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb. Súd zistil z návrhov zmluvy o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb z decembra 2013 a z mája 2014, že predmetné zmluvy neboli zmluvnými stranami podpísané. Súd zistil z výzvy navrhovateľa zo dňa 08.08.2013, že vyzýval odporcu o vrátenie zálohy vo výške 50 000 € z dôvodu, že získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Súd zistil z poštového podacieho lístka RP157109484SK (overenej kópie) zo dňa 14.08.2013, že navrhovateľ vyzval doporučenou zásielkou odporcu o vrátenie sumy vo výške 50 000 €. Súd zistil z výzvy navrhovateľa zo dňa 09.09.2013, že opätovne vyzýval odporcu o vrátenie zálohy vo výške 50 000 € z dôvodu, že získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O. s. p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Zistený skutkový stav posudzoval súd podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami toho zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 34Cb/306/2014 -64
Podľa § 264 ods.1 Obch. Zák. pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo zákonom.
Podľa § 266 Obchodného zákonníka:
ods.1: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. ods.2: V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. ods.3: Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. ods.4: Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil navrhovateľ predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu navrhovateľom a odporcom tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:
V konaní nebolo sporné, odporca vystavil navrhovateľovi dňa 21.01.2013 zálohovú faktúru č. 2013601002 na sumu vo výške 150 000 € a že navrhovateľ uhradil odporcovi sumu vo výške 50 000 €, ako zálohovú platbu za poskytovanie služieb prisľúbených odporcom, ktoré mali byť bližšie špecifikované v pripravovanej zmluve o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb.
V konaní bolo sporné, či navrhovateľ má nárok voči odporcovi na vrátenie žalovanej sumy vo výške 50 000 € z titulu bezdôvodného obohatenia, či bola medzi stranami uzatvorená ústna zmluva o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, ak bola, či odporca poskytol navrhovateľovi služby a v akom rozsahu.
Súd pri posudzovaní otázky, či došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, medzi účastníkmi, postupoval podľa § 266 ods.3 a vzal náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a ako aj následného správania strán. Súd má za to, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy ani v ústnej ani v písomnej forme, nakoľko návrhy zmlúv z decembra roku 2013 a z mája roku 2014, ktoré boli súdu predložené, neboli zmluvnými stranami podpísané a súd nemal v konaní preukázané, že zmluvné strany sa uzatvorili ústnu zmluvu o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, nakoľko odporca žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že mu dodal plnenie t.j., že mu poskytol určité špecifikované služby, na základe ktorých by mal mať nárok na zaplatenie ceny za tieto služby navrhovateľom. Odporca súdu nepredložil žiaden doklad aké konkrétne služby mal navrhovateľovi presne poskytnúť, za ktoré by mu prináležala cena vo výške poskytnutej zálohy v sume 50 000 €. Uvedené skutočnosti len tvrdil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2015, doručeným súdu dňa 23.06.2015, ale súdu o tomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
Súd sa zaoberal ďalej, či v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo zo strany odporcu o bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca v konaní nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že poskytnutú
34Cb/306/2014 -65
zálohu navrhovateľom spotreboval na vykonané služby pre navrhovateľa napríklad na pracovné cesty do Ruskej Federácie, za účelom vyhľadávania obchodných príležitostí pre navrhovateľa, alebo aké služby mu poskytol konkrétne a ani že mu vyúčtoval túto zálohu spolu so špecifikáciou vykonaných služieb.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka zahrňuje prípady, keď bolo poskytnuté plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý platne vznikol a trval, ale neskoršie odpadol. Obohatenie predstavuje získanie určitého majetkového prospechu na strane neoprávneného nadobúdateľa, t .j zväčšenie majetku (priame obohatenie) a ujmu, ktorá vznikla druhému subjektu., ktorému sa majetok zmenšil. Preto predpokladom vzniku nároku bezdôvodného obohatenia je existencia priamej príčinnej súvislosti
vyvolanej rovnakou okolnosťou (príčinou.) Príčina môže spočívať tak v konaní obohateného či poškodeného, prípadne v spoločnom konaní oboch, tak v úkone tretieho subjektu alebo udalosti. Prvok zavinenia nie je preto pravidelnou nutnou podmienkou vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda jeho bezdôvodnosť, ktorá sa viaže na prípady taxatívne vymenované v zákone.
Bezdôvodné obohatenie je upravené Občianskym zákonníkom, čo znamená, že aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa aplikuje v súlade s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník.
Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 Občianskeho zákonníka) je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s platením dlhu voči navrhovateľovi, súd zaviazal odporcu k zaplateniu k úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 € od 12.09.2013 do zaplatenia, teda od lehoty, tak ako si ich navrhovateľ uplatnil v žalobe, hoci lehota na plnenie - t.j. vrátenie sumy vo výške 50 000 € daná navrhovateľom odporcovi uplynula skôr (výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi zo dňa 08.08.2013, bola podaná na poštu dňa 14.08.2013).Dlžník povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (t.j. úroky vypočítané v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení). Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 3 citovaného nariadenia - omeškanie s plnením peňažného dlhu (k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a ktorá bola v čase omeškania 1,5%. V danom prípade úrok z omeškania teda predstavuje 9,5 % ročne.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy predložené navrhovateľom, považoval ním tvrdený skutkový stav považoval za nesporný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toto rozsudku a žalobe ako dôvodnej vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 3 000 € podľa položky 2 písm. a), c) a d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a z trov právneho zastúpenia podľa §10 ods. 1 a §13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške:
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal odporcu nahradiť mu trovy konania.
Výška trov konania navrhovateľa pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 3 000 € podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.923,43 € podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasl. úkony právnej služby:
1) 1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 526,13 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 2) 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2014 vo výške 526,13 € + režijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, 3) 1 úkon právnej služby - účasť na súdnom pojednávaní dňa 10.07.2015 vo výške 526,13 € + režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH.
Súdny poplatok: 3 000 € SPOLU trovy právneho zastúpenia: 1 923,43 € SPOLU trovy konania: 4 923,43 €
Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - porada s klientom pred pojednávaním dňa 09.07.2015, nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa súdu nepredložila žiadny doklad o jej uskutočnení, a preto súd tento úkon nemohol považovať za úkon, ktorý bol vykonaný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a ktoré boli reálne vykonané. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že daný úkon (poradu s klientom a ani kedy, ju vykonal). Preto súd navrhovateľovi za tento úkon právnej služby nepriznal.
Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 4 923,43 €.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).