Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-15-2022.pdf
PDF · 99.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: DL Transport, spol. s r.o., so sídlom Horné Orešany 595, 919 03 Horné Orešany, IČO: 46 872 078, právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: ELAN GROUP, s.r.o., so sídlom Jakovany 119, 083 01 Jakovany, IČO: 47 821 558, právne zastúpenému: JUDr. Martin Kundrát, advokát so sídlom Vajanského 47, 080 01 Prešov, IČO: 5256771, o zaplatenie 15.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/108/2021-58 zo dňa 12.4.2022, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15.000,00 € spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 18.000,00 € od 13.02.2021 do 31.05.2021, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 15.000,00 € od 01.06.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že:
V konaní žalobca uplatňuje proti žalovanému nárok na zaplatenie nezaplateného zostatku kúpnej ceny za dodaný stavebný stroj EVERUN ER2500, vyúčtovanej faktúrou č. 20200002, vystavenej dňa 31.1.2020, splatnej dňa 6.2.2020. Žalobca odôvodnil žalobnú požiadavku tým, že podľa uzavretej kúpnej zmluvy dodal žalovanému predmetný stavebný stroj a vystavil mu označenú faktúru, na úhradu ktorej žalobca poukázal len sumu 3.000,- eur. Zostatok dohodnutej kúpnej ceny nezaplatil. Preto si v konaní uplatňuje proti žalovanému zaplatenie zostatku kúpnej ceny, príslušenstvo pohľadávky týkajúce sa úrokov z omeškania, ale aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že splatnú časť dlhu vo výške 6.000,- eur uznáva a nesplatnú časť vo výške 9.000,- eur, ako aj uplatňované nároky na úrokoch z omeškania a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky neuznáva dôvodiac, že so žalovaným sa dohodol na splátkovom kalendári, podľa ktorého od 1.6.2021 mal platiť dlh v mesačných splátkach po 3.000,- eur. Do dátumu vydania platobného rozkazu boli splatné 2 splátky, ktoré však nezaplatil z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti.
Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami nebolo sporným uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, dodanie predmetu zmluvy, výška dohodnutej kúpnej ceny a ani to, že časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur žalovaný žalobcovi zaplatil.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.1.2021, najmä z jej článku VI. bod 6.3 vyplývajú stranami dohodnuté podmienky zmeny obsahu záväzku. Samotná kúpna zmluva z 29.1.2021 neobsahuje ustanovenia o možnosti zaplatiť kúpnu cenu v splátkach. Obsahuje však v záverečných ustanoveniach to, že je možné túto zmluvu meniť len písomne v súlade s ustanovením § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaným realizované tvrdenia o dohodnutí zmeny záväzku podľa kúpnej zmluvy s možnosťou jeho zaplatenia v splátkach nebolo v konaní preukázané s takými náležitosťami, ako boli dohodnuté podmienky zmeny zmluvy v písomnej forme. Komunikácia, ktorú žalovaný súdu predložil či už v e-mailovej forme alebo s tvrdením o ústnej dohode neviedli k tomu, že by súd mohol túto obranu žalovaného považovať za dôvodnú. Prejavy vôle, ktoré sú zaznamenané v e-mailovej komunikácii boli neurčité a naviac tvrdené ústne dojednanie o zmene kúpnej zmluvy nemohlo byť vyhodnotené za platné práve pre absenciu písomnej formy.
Po aplikácii ustanovenia § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak súd prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k zmene dohodnutých podmienok pojatých do kúpnej zmluvy z 29.1.2021. Žalobný návrh, uplatňujúci doplatok kúpnej ceny s odkazom na ustanovenie § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 411, § 412 ods. 3, § 447 Obchodného zákonníka, § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka a nasl., vyhodnotil za dôvodný. Zároveň pri dohodnutých podmienkach splatnosti uznal za dôvodnú aj požiadavku na priznanie úrokov z omeškania a pre ten účel citoval v dôvodoch rozhodnutia ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka i § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcovi tak priznal aj uplatňované úroky z omeškania i náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Zdôrazňuje to, že sú dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Namieta predovšetkým to, že navrhoval vo veci vypočuť štatutárneho zástupcu žalovanej strany. Tento návrh súd neakceptoval. Podľa jeho názoru písomná forma v znení pôvodnej zmluvy je zachovaná s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bol právny úkon robený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z ním predloženej e-mailovej komunikácie plynie to, že k takejto dohode medzi stranami došlo. Tvrdí aj to, že zamestnanec žalobcu A. B. bol zodpovedný za správu a inkasovanie pohľadávok žalobcu a bol oprávnený aj na úkony súvisiace s dohodami o splatnosti jednotlivých pohľadávok. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Tvrdí, že uplatnené odvolacie dôvody odkazujúce na § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP nie sú v konaní dané. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a v celom rozsahu správne. Žalovaný v konaní nepreukázal uzavretie písomnej dohody o splátkach dlhu. Takáto dohoda nevyplýva zo žiadnych dôkazov, ktoré žalovaný predložil, navyše uzavretie ústnej dohody by bolo v rozpore s kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným tak, ako to správne uzatvoril aj súd prvej inštancie. Prípadná ústna dohoda by bola v zmysle ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka neplatná. Žalovaný naviac tvrdí aj to, že zamestnanec žalobcu, na ktorého poukázal žalovaný v odvolaní, je u žalobcu v pozícii vodiča, a teda nebol poverený žalobcom na uzavretie dohody o možnosti zaplatenia dlhu v splátkach. Na absurdnosť podaného odvolania poukazuje aj v súvislosti s tým, že v odpore proti
platobnému rozkazu žalovaný sám uznal dôvodnosť uplatneného nároku do sumy 6.000,- eur a teraz bez akejkoľvek opory odvolacích dôvodov žiada preskúmať celý rozsudok, čo svedčí len o účelovosti odvolania.
Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podanému žalovaným žalovaný už nereagoval napriek tomu, že toto vyjadrenie mu bolo doručené súdom prvej inštancie.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP – zákon č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané proti rozsudku žalovaným v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, pričom vychádzal z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP s tým, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu zodpovedajúco ustanoveniu § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou § 380 ods. 2 CSP). Na základe takéhoto prieskumu rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové zistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 191 ods. 1 CSP) a napokon aj správne vyvodil záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku týkajúcu sa istiny, uplatňovaných úrokov z omeškania i nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú v zásade odpoveď na rozhodujúce skutkové otázky a na právne posúdenie uplatneného nároku.
Odvolacie dôvody proti rozsudku tak, ako je uvedené vyššie žalovaný vymedzil v rovine procesnej, skutkovej i právneho posúdenia veci. V odvolaní výslovne poukazuje na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, na ktorý poukazuje odvolateľ v podanom odvolaní, je založený na skutočnostiach týkajúcich sa nevykonania relevantných navrhnutých dôkazov. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (viď napr. I.ÚS 350/08) skutočnosť, že súd (okresný a následne krajský) neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom – sporovou stranou, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či právo na spravodlivé súdne konanie, by v tejto súvislosti podľa
Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhnutého dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.
Odvolateľ tvrdí a namieta v podanom odvolaní, že okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz osobným výsluchom štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti. Žiada sa uviesť, že právo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak okresný súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, tak svojim postupom na pojednávaní dňa 12.4.2022 žalovaný nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok, pretože právo navrhovať dôkazy bolo žalovanému umožnené. Pojednávania vedeného 12.4.2022 sa zúčastnili za sporové strany ich splnomocnení právni zástupcovia. Strany sporu boli zastúpené na základe plnomocenstva právnymi zástupcami – advokátmi (§ 92 ods. 2 CSP), ktorí boli prítomní na tomto pojednávaní a vykonávali úkony v mene strán (t.j. uplatňovali prostriedky procesného útoku a obrany). V zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 CSP treba mať na zreteli aj to, že na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 CSP tým nie je dotknuté. Vo veci skutkový záver súdu prvej inštancie sa odvíjal od zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, vrátane sporovými stranami predložených listinných dôkazov. Tak, ako bude uvedené ďalej, ak neboli zistené skutočnosti o uzavretí dodatku ku kúpnej zmluve v stranami dohodnutej forme, ktorá preukázateľne nebola v konaní žalovanou stranou nielenže preukázaná, ale ani tvrdená, výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného v tomto smere nemohol privodiť iný skutkový záver a nebol teda spôsobilý ani preukázať rozhodujúce skutočnosti inak, než vyplývali z iných v konaní realizovaných dôkazov. Za takéhoto stavu uplatnený odvolací dôvod, odkazujúci sa ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolací súd nevyhodnotil za opodstatnený a nemohol privodiť záver o potrebe zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.
K namietanému nesprávnemu skutkovému zisteniu a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sa žiada uviesť, že pri ich hodnotení a posúdení rozhodujúcich skutočností bolo nevyhnutné vychádzať zo skutkového vymedzenia žalobného nároku a v tej súvislosti vyporiadať sa aj s obranou žalovaného založenou na tvrdenej dohode o zmene obsahu záväzku v časti úpravy o zaplatení kúpnej ceny. Treba konštatovať, že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v sporovom procese, predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Žalobca v konaní preukázal uzavretie kúpnej zmluvy, preukázal dodávku predmetu kúpy, preukázal aj písomnou formou dohodnuté podmienky kúpnej zmluvy, vrátane podmienok týkajúcich sa zaplatenia kúpnej ceny. Úspechom obrany žalovaného, produkovanej najskôr v podanom odpore proti platobnému rozkazu, neskôr aj vyjadrením stanoviska k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, i prednesmi na pojednávaní, by bolo len to, ak by preukázal zmenu obsahu záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou s náležitosťami v písomnej forme a podmieňujúcej zmenu týchto vzťahov tiež vo forme dodatku k zmluve vyžadujúcej písomnú formu. Žalovaný nepreukázal v konaní uzavretie takejto formy dodatku k zmluve, ktorá by menila tieto podmienky zaplatenia kúpnej ceny. Tak, ako je už uvedené vyššie, ani navrhovaný výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného v tomto smere nebol spôsobilý privodiť zmenu. Emailová komunikácia neobsahuje konsenzus, ktorý by bol dôvodom pre záver o dohodnutých podmienkach splatnosti kúpnej ceny.
S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/4/2009). Takúto vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav.
V nadväznosti na odvolateľom použité námietky založené na dohode o zmene obsahu záväzku plynúceho z uzavretej kúpnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Pôvodne v zmluve dohodnutý čas plnenia môžu účastníci zmluvy za trvania existujúceho záväzkového právneho vzťahu v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka meniť dohodou obsahu záväzku (kumulatívna novácia), ktorá, ak to zmluva predpokladá, musí mať písomnú formu. Podľa ustanovenia § 516 Občianskeho zákonníka môžu totiž účastníci dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti (odsek 1). Ak nevyplýva z dohody nepochybne, že dohodnutím nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok vedľa doterajšieho záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti (odsek 2). Táto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívnou nováciou. Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa § 517 Občianskeho zákonníka, pri ktorej doterajší záväzok zaniká a je nahradzovaný novým, sa pri kumulatívnej novácii jedná o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúcu v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými, prípadne vo vzniku ďalších práv a povinností vedľa už existujúcich. Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym dôvodom zmeneného záväzku je ako pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, tak aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta, či spôsobu plnenia, ale aj splatnosti pohľadávok a podobne. Nové dojednanie zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dojednané, nie však zánik jeho povinnosti plniť; menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Je treba totiž rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti) a celý záväzkový právny vzťah (porovnaj bližšie Švestka, Jehlička, Škárová, Spáčil a kol.; Občiansky zákonník, komentár, C.H.Beck, 10.vydanie 2006, strana 917).
V danom prípade neboli žalovanou stranou produkované také tvrdenia a dôkazy, ktoré by svedčili zmene záväzkového právneho vzťahu vzniknutého na základe pôvodnej kúpnej zmluvy. Povinnosť žalovaného zaplatiť zostatok kúpnej ceny tak trvá. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na potrebu realizácie dohody o zmene obsahu záväzku vo forme písomného dodatku, ktorý nebol nielenže tvrdený, ale ani v ním navrhnutých dôkazoch o tejto forme dodatku ani preukázaný. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný tvrdí, že so žalobcom sa ústne dohodol na splátkovom kalendári. Tvrdenia v odvolaní o náležitostiach tvrdenej písomnej dohody uzavretej s náležitosťami žiadanými § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka (e-mailom) sú zjavne účelové.
Za stavu, keď žalovaný už v podanom odpore realizoval úkon, ktorým potvrdzoval jeho záväzok zaplatiť žalobcovi v čase, keď mu bol doručený platobný rozkaz v rozsahu ďalších dvoch splátok, zdá sa, že je dôvodným konštatovať za súčasného stavu to, čo tvrdí žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že odvolanie žalovaného sa javí byť len účelové. Zrejmým dôvodom nesplnenia záväzku podľa kúpnej zmluvy mohla byť žalovaným samým tvrdená jeho druhotný platobná neschopnosť.
Toto všetko však nemôže privodiť zmenu záverov prijatých súdom prvej inštancie o povinnosti zaplatiť zostatok kúpnej ceny a ani príslušenstva tak, ako to popísal v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).