Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/46/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov na ulici Študentskej 1463/26, so sídlom Študentská 1463/26, 069 01 Snina, IČO: 36 154 296, zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovanému: U9, a.s. (predtým Dražobná spoločnosť, a.s.) so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO : 36 795 038, o zaplatenie 3.968,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -282 zo dňa 12.04.2023, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov celého konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

,,I. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3968,87 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na , podľa ktorého sa okrem iného záložné právo zriaďuje aj priamo zo zákona, čo je prípad žalobcu, respektíve písomnom zmluvou, čo je prípad navrhovateľa dražby A. B. B. C.. Ďalej poukázal aj ustanovenia a nasledujúce o bezdôvodnom obohatení, ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenia vydať. Ako aj na ustanovenia vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to predovšetkým ustanovenie o zriadení Z.z o dobrovoľných dražbách, a to predovšetkým ustanovenia o odovzdaní výťažku dražby. Tento zákon v ods. 1 odkazuje na osobitný zákon, ktorým je a to , ktorý stanovuje postup pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom. Súd uviedol, že po ukončení dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobca preukázal svoje tvrdenia. Čo sa týka žalovanej v 1. rade nemal pochýb, že je priamou dlžníčkou žalobcu. Bola

vlastníčkou uvedeného bytu, ktorý bol predmetom tejto dobrovoľnej dražby a ona spôsobila tento dlh. V konaní sa nebránila a dlh vo vzťahu k nej nebol sporný. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, dražobníkovi, ktorý vykonával dobrovoľnú dražby, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v konaní preukázal, že ako prednostný zákonný záložný veriteľ si prihlásil u dražobníka žalovanú pohľadávku a žiadal poukázať výťažok na svoj účet. Rovnako z LV vyplýva, že v časti ťarchy bolo zapísané prednostné zákonné záložné právo žalobcu k uvedenému bytu, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby. Napriek týmto skutočnostiach žalovaný v 2. rade ako dražobník nerešpektoval uvedené LV, znenie Zákona o vlastníctve bytov (ust. § 15) a ani prihlášku pohľadávky žalobcu a celý výťažok poukázal navrhovateľovi dražby. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmyslom úpravy v súlade s dôvodovou správou Zákona o vlastníctve bytov je zriadenie zákonné záložného práva, ktoré vzniká priamo zo Zákona a teda má prednosť pred ostatnými bežnými záložnými právami, teda aj pred záložným právom, ktoré bolo predmetom tejto dobrovoľnej dražby. Z tohto dôvodu mal žalovaný v 2. rade postupovať tak aby najprv uspokojil zákonné záložné právo žalobcu a zo zvyšku uspokojil navrhovateľa dražby. Zákonné záložné právo Spoločenstva vlastníkov bytov má v súlade s § 15 prednosť pred inými záložnými právami. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozhodnutí zo dňa 29.06.2020, sp. zn. . Uviedol, že ak by tu došlo k stretu dvoch rovnocenných záložných práv, to je z dvoch záložných práv, ktoré boli zriadené zmluvou. V takomto prípade by malo prednosť to, ktoré bolo prvé zapísané v katastri nehnuteľnosti - časová priorita. Žalobu považoval za dôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že zákonný záložný veriteľ sa riadne prihlásil do dobrovoľnej dražby a teda mal prednostné právo na jej výťažok v zmysle použitých právnych predpisov. Z tohto dôvodu bol žalovaný mu vydať inak na jeho strane vzniká bezdôvodné obohatenie.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a (ďalej v texte ako ,,CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených , a . Po oboznámení´ sa s odôvodnením rozsudku konštatoval, že sud prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho sudu vyjadrený v zrusˇovacom uznesení, nakoľko v rozsudku naďalej absentuje riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k otázke bezdôvodného obohatenia, ktoré´ by malo vzniknúť na strane zˇalovane ´ho uviedol uviesť, zˇe na strane zˇalovane´ho nedošlo k žiadnemu neoprávnenému majetkovému prospechu na úkor žalobcu. Žalovaný´ obdŕžal z výťažku dražby iba tu´ časť, ktorá´ mu v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách prináleží´, a teda náklady dražby pozostávajúce z odmeny dražobníka a z nákladov účelne vynaložených dražobníkom na materiálne a organizačne´ zabezpečenie prípravy a priebehu dražby. Tieto skutočnosti sud prvej inštancie pri svojom rozhodovaní´ rovnako nezohľadnil. Namietal, že sud prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal námietkou žalovaného ohľadne neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Žalovaný citoval ustanovenia zákona cˇ. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého : „Výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ Podľa žalovaného uvedene´ ustanovenie nemožno vykladať spôsobom, zˇe dražobník uspokojuje všetkých za´lozˇny´ch veriteľov v akomkoľvek poradí´, nakoľko dražobník vykonáva iba záložne´ právo konkrétneho za´lozˇne´ho veriteľa, ktorý´ ma´ v danom prípade postavenie navrhovateľa dražby. Naopak zodpovednosť za rozdelenie výťažku dražby medzi ostatných záložných veriteľov spočíva na záložnom veriteľovi, ktorý svoje záložné právo vykonával prostredníctvom dražby. Dražobník teda ako vykonávateľ dražby nemal možnosť a ani povinnosť z vlastnej ingerencie uspokojiť pohľadávku žalobcu. Poukázal na ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré definuje záložného veriteľa ako toho a práve toho konkrétneho za´lozˇne ´ho veriteľa, ktorý´ vykonáva záložne´ právo. Užˇ z povahy veci vyplýva, že žalobca nebol za´lozˇny´m veriteľom vykonávajúcim záložne´ právo. Z uvedeného možno dovodiť, zˇe v intencia´ch ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách je zrejmé, že dražobník uspokojuje pohľadávky za´lozˇne ´ho veriteľa, ktorý´ je v postavení´ navrhovateľa dražby. Otázku uspokojenia iných za´lozˇny´ch veriteľov z výťažku z predaja zálohu upravuje ustanovenie ma , ktoré ukladá povinnosti záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo, nie dražobníkovi. Žalobca nemal zˇalovať zˇalovane´ho ako dražobníka, ale len samotného dlžníka, prípade navrhovateľa dražby (pokiaľ ma´ zato, zˇe jeho práva boli v súvislosti s rozdelením´ výťažku dražby porušene´), nakoľko dražobník

za rozdelenie výťažku dražby medzi jednotlivých za´lozˇny´ch veriteľov (okrem navrhovateľa dražby) nezodpovedá´. Su´d prvej inštancie nielen, zˇe dospel k nesprávnemu právnemu záveru, zˇe zˇalovany ´ je v konani´ pasívne vecne legitimovaný, ale zároveňˇ v konani´ neboli splnené procesné podmienky – absencia pasívnej vecnej legitimácie zˇalovane´ho je totiž vo vzťahu k nemu neodstrániteľnou vadou konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

8. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné práv v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

9. Podľa o dobrovoľných dražbách výťažok dražby po uhradení nákladov dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

11. Odvolacia argumentácia žalovaného bola postavená okrem iného na argumentácii o nedostatku pasívnej legitimácii na jeho strane, s ktorou sa súd prvej inštancie vôbec nevyporiadal.

12. Jednou z prvých otázok, ktoré rieši súd v civilnom sporovom konaní, je otázka vecnej legitimácie, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy skôr než pristúpi k riešeniu otázky existencie alebo neexistencie nároku.

13. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. ).

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal vyriešenú otázku pasívnej legitimácie žalovaného ako dražobníka, vychádzajúc z hmotného práva, t.j. z ustanovení o dobrovoľných dražbách, a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný nerešpektoval prednostné zákonné záložné právo žalobcu, ktoré vychádza z ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj prihlášku pohľadávky žalobcu zo dňa 04.11.2014 do dobrovoľnej dražby k bytu vo výške 3.968,87 eura, a cely výťažok z dražby vyplatil navrhovateľovi dražby, spoločnosti A. B. B. C..

15. Z obsahu spisu, konkrétne notárskej zápisnice č. D. vyplýva, že dňa 28.10.2014 sa uskutočnilo druhé kolo dobrovoľnej dražby k bytu č. XX, vchod č. X, na druhom poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, do ktorého žalobca prihlásil pohľadávku k uvedenému bytu vo výške 3.968,87 eura na základe ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

16. ,,Podľa spôsobu, akým sa výkon záložného práva uskutočnil, výťažok z predaja zálohu má v rukách buď dražobník, alebo súdny exekútor alebo vykonávajúci záložný veriteľ (prípadne osoba, ktorá bola v zmysle záložnej zmluvy poverená záloh predať). V tejto súvislosti vyvstáva otázka, kto a koľko má z výťažku z predaja zálohu dostať a aké sú podmienky a spôsob výplaty. Otázka, kto a koľko má z výťažku dostať, je upravená v , a . Tieto odseky sa aplikujú na všetky spôsoby výkonu záložného práva. Kto a koľko má z výťažku dostať, musí byť interpretované jednotne, bez rozdielu, či išlo o priamy predaj zálohu, predaj na dobrovoľnej dražbe alebo v exekúcii. Rozdiely sa môžu týkať iba úhrady nákladov dobrovoľnej dražby alebo trov exekúcie. Otázka, ako s výťažkom naloží ten, kto ho má v rukách (podmienky a spôsob výplaty), je upravená a)

v , ak ide o predaj zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve, b)

v zákone o dobrovoľných dražbách, ak ide o predaj na dobrovoľnej dražbe, c)

v Exekučnom poriadku, ak ide o predaj zálohu v exekúcii a tiež d)

v – 351 , ak ide o prvé dva uvedené spôsoby výkonu záložného práva.“ ,,Ak sa záloh speňažil na dobrovoľnej dražbe, naloží s výťažkom dražobník tak, že najskôr odpočíta náklady dražby, potom vyplatí vykonávajúcemu záložnému veriteľovi jeho zabezpečenú pohľadávku (tiež aj jeho pohľadávku na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva podľa ) a zvyšok uloží do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu. Ak po záložnom práve vykonávajúceho záložného veriteľa nenasledujú žiadne záložné práva s neskorším poradím, dražobník neukladá zvyšok výťažku do notárskej úschovy, ale ho odovzdá priamo záložcovi ( ). Výnimkou je situácia, ak záložca nesplnil povinnosť odovzdať vydraženú vec vydražiteľovi. V takom prípade dražobník uloží zvyšok výťažku do notárskej úschovy a podmieni jej vydanie záložcovi splnením označenej povinnosti ( ZoDD).“ (TOMAŠOVIČ, Marek. [Pluralita záložných veriteľov]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1333, marg. č. 4.)

17. ,,Toto ustanovenie upravuje rozvrh výťažku po dražbe. V prvom rade musí dôjsť k zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením, inak by dražba bola zmarená. Následne sa z výťažku dražby hradia náklady dražby [bližšie pozri komentár k § 2 písm. i) ZoDD], ďalej sa uspokojí pohľadávka/pohľadávky záložného veriteľa a napokon sa zvyšok ceny dosiahnutej vydražením odovzdá bývalému vlastníkovi

predmetu dražby. To je dôvod, prečo by mal tento bývalý vlastník na celom priebehu dražby významne spolupracovať, aby nedošlo k zbytočným prieťahom a aby sa predmet dražby (záloh) vydražil za čo najvyššiu cenu.“ (VALOVÁ, Katarína a kol. § 32 [Odovzdanie výťažku dražby]. In: VALOVÁ, Katarína a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 392.),,Je potrebné zdôrazniť, že za uspokojovanie záložných veriteľov, ktorých záložné práva viaznu na predmete dražby, nezodpovedá dražobník, ale záložný veriteľ vykonávajúci výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, a to ani v prípade, ak sa záložný veriteľ dá z dôvodu hospodárnosti a účelnosti pri zabezpečení tejto častí výkonu záložného práva zastúpiť dražobníkom.“ (VALOVÁ, Katarína a kol. § 32 [Odovzdanie výťažku dražby]. In: VALOVÁ, Katarína a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 393.)

18. Odvolací súd konštatuje, že je správny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome mali postavenie prednostných záložných veriteľov, plynúce zo zákonného záložného práva predpokladaného o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré vzniklo a bolo registrované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. úz. B., v dôsledku čoho, nimi prihlásená pohľadávka v procese dobrovoľnej dražby, mala byť uspokojená prednostne.

19. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že na uvedený vzťah sa použijú aj ustanovenia o dobrovoľných dražbách a to predovšetkým ustanovenie , ktoré upravuje rozvrh výťažku po dobrovoľnej dražbe. Vzhľadom na zistený skutkový stav však súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o povinnosti dražobníka uspokojiť žalobcu ako prednostného záložného veriteľa pred navrhovateľom dražby.

20. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ustanovenie o dobrovoľných dražbách je potrebné vykladať tak, že dražobník vykonáva iba záložne´ právo konkrétneho za´lozˇne´ho veriteľa, ktorý´ ma´ v danom prípade postavenie navrhovateľa dražby, ktorým je v prejednávanej veci Prvá stavebná sporiteľňa a.s. V zmysle ust. 151ma , na ktoré odkazuje zodpovednosť za rozdelenie výťažku dražby medzi ostatných záložných veriteľov spočíva následné na záložnom veriteľovi, ktorý svoje záložné právo vykonával prostredníctvom dražby. Dražobník teda ako vykonávateľ dražby nemá možnosť a ani povinnosť z vlastnej vôle uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalobca nebol za´lozˇny´m veriteľom vykonávajúcim záložne´ právo na základe predmetnej dobrovoľnej dražby. Z uvedeného možno dovodiť, zˇe v intencia´ch ustanovenia Z.z je zrejme, že žalovaný ako dražobník uspokojuje pohľadávky za´lozˇne´ho veriteľa, ktorý´ je v postavení´ navrhovateľa dražby. Otázku uspokojenia iných za´lozˇny´ch veriteľov z výťažku z predaja zálohu upravuje práve ustanovenie , ktoré ukladá povinnosti záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo (nie dražobníkovi).

21. Na základe uvedených skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovanému nesvedči vecná pasívna legitimácia v tomto spore, pretože nie je nositeľom povinností z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania - uspokojenie záložného veriteľa z predmetu výťažku dobrovoľnej dražby.

22. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol.

23. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov celého konania. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému, voči ktorému bola v dôsledku zmeňujúceho výroku rozsudku odvolacieho súdu zamietnutá žaloba. Odvolací súd však zvážil okolnosti prejednávaneho sporu a dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. pri rozhodovaní o trovách celého konania strán sporu.

24. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú

tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.

25. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd zohľadnil okolnosti sporu, keď žalobu podal subjekt, ktorý má postavenie prednostného zákonného záložného veriteľa, v dôsledku čoho, nim prihlásená pohľadávka v procese dobrovoľnej dražby, má byť uspokojená prednostne pred zmluvným záložným veriteľom, ktorému žalovaný ako dražobník vydal výťažok. Za tejto situácie odvolací súd považoval za nespravodlivé zaviazať v konaní neúspešného žalobcu na náhradu trov konania, pokiaľ sa domáhal zaplatenia oprávneného nároku, avšak voči nesprávnemu subjektu. Zároveň odvolací súd poukazuje na podnikateľské riziko na strane žalovaného pri výkone funkcie dražobníka. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).