Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/765/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, O. N., právne zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom vo O. N., W. X, proti odporcovi: WALMARK, spol. s.r.o., so sídlom Framborská 58, Žilina, v konaní o zaplatenie ušlej mzdy a odstupného, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -315 zo dňa 03. 09. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -354 zo dňa 07. 04. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -315 zo dňa 03. 09. 2012 vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ušlú mzdu s príslušenstvom v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Krajský súd n a r i a ď u j e opravu výrokovej časti rozsudku okresného súdu č. k. -315 zo dňa 03. 09. 2012 vo výške istiny ušlej mzdy s príslušenstvom tak, že táto má správne znieť: „...1.660,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% p. a. odo dňa 21.10.2003 až do zaplatenia...“.

Krajský súd n a r i a ď u j e opravu výrokovej časti dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -354 zo dňa 07. 04. 2014 vo výške prevyšujúcej sumy, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol tak, že táto má správne znieť: „... v prevyšujúcej časti sumy 1.660,70 Eur....“.

Rozsudok okresného súdu č. k. -315 zo dňa 03. 09. 2012 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Dopĺňací rozsudok okresného súdu č. k. -354 zo dňa 07. 04. 2014 vo výroku o trovách konania z r u š u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu zo dňa 03. 09. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy istinu vo výške 1.683,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% odo dňa 21.10.2003 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil tiež povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.774,79 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého vedený v SLSP, a.s., pobočka Veľký Krtíš do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Doplňujúcim rozsudkom okresný súd v prevyšujúcej časti sumy 1.683,79 Eur návrh navrhovateľa zamietol. Účastníkom trovy konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané to, že odporca s navrhovateľom neplatne skončil pracovný pomer. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš (sp. zn. ), ako aj Krajského súdu Banská Bystrica (sp. zn. ). Z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy, ktorej sa v prejednávanej veci domáhal, a to pôvodne za obdobie 12 mesiacov (neskôr 9 mesiacov) v zmysle ust. . Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že po 01.09.2001 navrhovateľ zostal nezamestnaný. Z jeho ústneho vyjadrenia ako aj z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že sa zamestnal až od 08.10.2002 vo firme TEMPO. Z pripojeného rozhodnutia Úradu práce vo Veľkom Krtíši bolo preukázané, že navrhovateľ poberal podporu v nezamestnanosti v čase od 01.09.2001 do 30.11.2001. Z evidencie úradu práce bol vyradený rozhodnutím zo dňa 14.12.2002 s účinnosťou od 08.10.2002. Navrhovateľ teda nemohol vykonávať prácu, resp. nastúpiť do riadneho pracovného pomeru. S poukazom na uvedené, preto neboli vzaté v úvahu tvrdenia odporcu o tom, že počas 12 mesačnej lehoty, za ktorú žiadal navrhovateľ náhradu mzdy, sa tento mohol zamestnať resp. pracovať. Po viacerých rozhodnutiach okresného a krajského súdu predmetom sporu vo veci samej zostala suma 74.010,00 Sk t.j. 2456,68 Eur, ktorej sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady mzdy ako nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľ túto sumu špecifikoval tak, že ide o náhradu mzdy za obdobie deviatich mesiacov, najskôr vo výške 9.304,00 Sk za jeden mesiac, neskôr pri sume 6.670,00 Sk za jeden mesiac (6.670,00 Sk x 9 = 60.030,00 Sk, t. j. 1.992,63 Eur). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd mal za preukázané, že z uvedenej sumy je nárok navrhovateľa sčasti oprávnený, keď z dôvodu odporcom vznesenej námietky premlčania od sumy 1.992,63 Eur odpočítal ešte premlčanú mzdu za mesiac september a polovicu októbra roku 2001 spolu v sume 331,93 Eur (10.005,00 Sk). Po odpočítaní týchto súm dospel k záveru, že odporca má uhradiť navrhovateľovi čiastku sumu 1.683,79 Eur s príslušenstvom (správne malo byť 1.660,70 Eur). V prevyšujúcej časti sumy 1.683,79 Eur (správne malo byť 1.660,70 Eur) t.j. do 2456,68 Eur (74.010,00 Sk) návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa (ďalej len „“) konštatujúc, že navrhovateľ bol úspešný v spore „len skoro v polovici“, a preto mu priznal z uplatnenej a vyčíslenej sumy 3.549,59 Eur v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb len 1 nárokov, t. j. sumu 1.774,79 Eur.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie čo do výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.683,79 Eur s príslušenstvom. Prvostupňovému súdu vytýkal to, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdenie veci a napokon to, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné, nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. V bližších podrobnostiach v prvom rade zdôraznil, že aj napriek tomu, že Krajský súd v Žiline zrušil už štyrikrát rozhodnutie okresného súdu, pričom určil ako má vo veci postupovať, ktoré nedostatky a akým spôsobom odstrániť, s ktorými tvrdeniami sa právne vysporiadať, aj napriek uvedenému prvostupňový súd v napadnutom rozsudku väčšinu nedostatkov neodstránil, z každým novým rozsudkom pribúdajú ďalšie nepresnosti a nezrozumiteľnosti. K veci samej odvolateľ uviedol, že navrhovateľ nesplnil základnú zákonnú požiadavku na priznanie náhrady mzdy, a to tým, že nemal skutočný záujme u zamestnávateľa naďalej pracovať. Záujem len účelovo predstieral, aby dosiahol náhradu mzdy. Konanie alebo úkon navrhovateľa, ktorým zákon obchádza alebo ktoré sú zneužitím práva, nemôže požívať právnu ochranu. Odporca vyzval preukázateľne navrhovateľa, aby naďalej vykonával dohodnutú prácu, a to ešte pred uplynutím výpovednej doby. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ nemal skutočný záujem pracovať u odporcu. V tomto smere odporca predložil súdu listinné dôkazy, ako zápis zo dňa 23.08.2001 a i zápisnicu z pojednávania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, z ktorých jednoznačne vyplýva, že odporca po doručení neplatného skončenia pracovného pomeru, ale ešte pred skončením pracovného pomeru oznámil písomne aj osobne, že berie späť výpoveď, ktorá mu bola doručená dňa 15.06.2001 a bude mu naďalej prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ nesúhlasil so späťvzatím výpovede. Odporca postoje navrhovateľa akceptoval ako jeho prejav nesúhlasiť so späťvzatím výpovede a podať návrh o jej neplatnosť. Odporca však očakával, že navrhovateľ do práce nastúpi. Navrhovateľ zneužil svoje právo, účelovo deklaroval v návrhu o neplatnosť výpovede, že má záujem na trvaní pracovného pomeru. Aj v samotnom návrhu o určenie neplatnosti výpovede sa nedomáhal náhrady mzdy, ale len neplatnosti skončenia pracovného pomeru. S týmto zisteným stavom a predloženými dôkazmi sa prvostupňový súd nevyporiadal. V nadväznosti na uvedené, odvolateľ vyslovil aj presvedčenie, že zamestnanec musí podať nielen žalobu o neplatnom skončení pracovného pomeru, ale aj o náhradu mzdy, ak chce byť úspešný, čo ale navrhovateľ nevykonal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 24/1996 požiadavka zamestnanca, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával nie je splnená, ak zamestnanec podal na súde žalobu len o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával nadhadzuje len taká žaloba, v ktorej zamestnanec uplatnil nielen neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale aj náhradu mzdy v zmysle . Napadnutý rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný preto, lebo suma ušlej mzdy, ktorú mal odporca zaplatiť navrhovateľovi, t. j. 1.683,79 Eur vôbec nie je totožná s odôvodnením rozsudku, v ktorom sa uvádza suma 1.660,70 Eur. Tiež výrok obsahuje aj povinnosť odporcu zaplatiť úrok z omeškania 12,5%, ale nie je uvedené za aké obdobie. Napokon súd absolútne zmätočne odôvodňuje spôsob, akým dospel k výške náhrady ušlej mzdy. Problém je nielen v tom, že nemá ustálené obdobie, za aký čas si navrhovateľ uplatňuje náhradu mzdy, a ako súd počítal splatnosť mzdy, keď dospel k záveru, že mzda za mesiac 09/2001 mala byť vyplatená k 15.09.2001. V závere podaného odvolania odporca ešte namietol aj výšku trov, ktoré súd priznal navrhovateľovi. V tomto smere odvolateľ uviedol, že vzhľadom k celkovému výsledku konania mal súd správne aplikovať ust. a nie . Navrhovateľ nebol v tomto konaní preukázateľne úspešný v celom rozsahu tak, ako to nesprávne tvrdí prvostupňový súd, keďže v predchádzajúcich rozhodnutiach bol jeho návrh v prevažnej časti už právoplatne zamietnutý. Petit pôvodného návrhu znel na sumu 4.323,71 Eur s príslušenstvom, pričom priznaná suma 1.683,79 Eur (resp. 1.660,70 Eur) s úrokmi 12,5% s určitosťou nie je „skoro polovica“ úspechu v konaní. Úspech navrhovateľa v konaní bol nižší ako úspech odporcu, preto mal súd vypočítať tzv. čistý úspech odporcu a zaviazať navrhovateľa zaplatiť mu trovy konania.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania. Zdôraznil, že odporca od samého začiatku sporu nebol ochotný navrhovateľovi žiadnu sumu z titulu nezákonného skončenia pracovného pomeru. Záujem pracovať u odporcu navrhovateľ mal, tento však medzičasom zrušil prevádzku vo Veľkom Krtíši a presťahoval svoju výrobu do Žiliny. Odporca navrhovateľa nedôvodne podozrieval z krádeže, ktorá sa nikdy nepreukázala, čo bolo aj dôvodom, prečo bol navrhovateľ úspešný v konaní o neplatnosť pracovného pomeru. Odporca sa však nevie vyrovnať s tým, že navrhovateľ bol úspešný v predchádzajúcich konaniach tak na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši, ako aj Krajskom súde v Banskej Bystrici.

Navrhovateľ v podanom odvolaní voči dopĺňajúcemu rozsudku odvolací súd žiadal, aby tento rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd účastníkom trovy konania nepriznal zrušil, keďže v uvedenom smere rozhodol prvostupňový súd duplicitne a rozdielne, ako v pôvodom rozsudku zo dňa 03.09.2012. V tomto rozsudku bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi z titulu trov konania sumu 1.774,79 Eur, ktorý výrok považuje aj navrhovateľ za vecne správny vzhľadom na jeho úspech vo veci. Pokiaľ v dopĺňajúcom rozsudku okresný súd účastníkom trovy konania nepriznal, z tohto výroku nie je zrejmé, či mal na mysli len tie trovy, ktoré vznikli účastníkom po vrátení veci z Krajského súdu v Žiline na doplnenie rozsudku. Za aktuálneho stavu existujú popri sebe dva výroku súdu o trovách konania, čo je rozporuplné a navzájom si odporujúce.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej podľa ako vecne správny potvrdil, vo výroku o trovách konania podľa , zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal pôvodne rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný k povinnosti na zaplatenie sumy vo výške 130.256,00 Sk spolu s 12,5% úrokom z omeškania od dňa 21.10.2003, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady mzdy podľa , , ako aj titulom nezaplateného odstupného podľa . Po skutkovej a právnej stránke svoj návrh odôvodnil tým, že pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.04.2001 na dobu neurčitú. Dňa 05.06.2001 mu bola doručená výpoveď z dôvodu, že mal údajne porušiť pracovnú disciplínu podľa účinného v čase doručovania rozviazania pracovného pomeru. Platnosť samotnej výpovede navrhovateľ napadol v zákonom stanovenej lehote na súde, pričom nakoniec Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp. zn. určil, že výpoveď bola zo strany odporcu daná neplatne, a že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá od 05.05.2000 do 31.07.2003. Odporca sa v priebehu celého konania bránil tým, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože navrhovateľ zneužil svoje právo a len účelovo deklaroval v návrhu o neplatnosť výpovede, že má záujem na trvaní pracovného pomeru. V skutočnosti nemal záujem pracovať a nechcel pracovať, a na výzvu odporcu zo dňa 23.08.2001, aby vykonával prácu nenastúpil do práce. Za ďalšie, navrhovateľ mal podať nielen návrh o neplatnosť výpovede ale aj o náhradu mzdy, čo však v tomto prípade však neučinil. Voči uplatnenému nároku navrhovateľa odporca ďalej vzniesol aj námietku premlčania a namietol aj výšku uplatnenej náhrady mzdy.

Po prvýkrát rozhodol okresný súd vo veci samej dňa 23.11.2005, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy sumu vo výške 74.010,00 Sk spolu s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti - o zaplatenie sumy 56.246,00 Sk okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. V tejto časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal nezaplateného odstupného zostal rozsudok okresného súdu právoplatný, keďže nebol napadnutý odvolaním. Uznesením č. k. -102 zo dňa 26.06.2007 bol v poradí prvý rozsudok okresného súdu Krajským súdom v Žiline, ako súdom odvolacím zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil podľa ustanovení účinného od 01.04.2002. Správne mal okresný súd vec posúdiť podľa ust. , keďže na strane navrhovateľa sa jednalo o nárok, ktorý vznikol ešte z právnych úkonov pred 01.04.2002 ( ).

Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v zmysle citovaného ustanovenia je neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže preto vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Pri náhrade mzdy ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom účastník je povinný nárok druhého účastníka uspokojiť včas a riadne. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením nároku na náhradu mzdy dochádza aj v tomto prípade vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. Omeškanie nastáva uplynutím času určeného na plnenie, t.j. ak zamestnávateľ neposkytne plnenie zamestnancovi najneskôr v posledný deň splatnosti nároku. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi; môže však byť ustanovený aj právnym predpisom. Z ustanovenia vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru dochádza preto u jednotlivých náhrad miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť.

Zmyslom citovaného ustanovenia je predovšetkým ochrana zamestnanca, jeho finančné odškodnenie v súvislosti s nezákonným postupom zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. neupravuje žiadne obdobie alebo životné situácie, ktoré nastali po neplatnom skončení pracovného pomeru, počas ktorých by zamestnávateľ v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru nebol povinný poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Základným hľadiskom, na ktoré súd musí pri znižovaní, prípadne nepriznaní náhrady mzdy ( ) brať zreteľ, je skutočnosť, či sa pracovník po neplatnom skončení pracovného pomeru zapojil do práce, prípadne z akých dôvodov tak neurobil.

Odvolací súd vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí prvostupňovému súdu tiež vytkol, že sa nevysporiadal dôsledne so všetkými skutočnosťami rozhodnými vo veci samej. Predovšetkým so špecifikáciou navrhovateľom uplatnenej žalovanej sumy a tiež so vznesenou námietkou premlčania.

Náhradu mzdy je potrebné v zmysle ustanovení priznávať ako priemerný hrubý zárobok (, ). V danom prípade, z obsahu spisu (zo správy bývalého zamestnávateľa

- odporcu zo dňa 30.09.2005, č.l. 54 spisu) vyplýva, že mesačný brutto zárobok navrhovateľa za rozhodné obdobie predstavoval sumu 8.213,00 Sk mesačne, čistý zárobok sumu 6.670,00 Sk mesačne. Pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z údajov uvedených navrhovateľom podľa rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Veľký Krtíš nepostupoval správne. Suma 9.304,00 Sk uvedená ako priemerný mesačný vymeriavací základ nemôže byť totožná s priemerným mesačným hrubým zárobkom na strane navrhovateľa zisteného podľa pracovnoprávnych predpisov. Okresný súd už v prvom rozhodnutí rozhodol nesprávne aj ohľadom priznaných úrokov z omeškania zo žalovanej istiny, keď navrhovateľ v podanom návrhu žiadal priznať 12,5% úrok z omeškania a súd mu priznal úrok z omeškania vo výške 0,5%, zrejme omylom. Napokon nesprávne bolo aj rozhodnutie o trovách konania, keď prvostupňový súd mal správne vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu toto ktorého účastníka vo veci, teda z ust. a nie z (návrh bol v časti o zaplatenie sumy 56.246, Sk zamietnutý).

V priebehu ďalšie konania rozhodol okresný súd vo veci ešte niekoľkokrát, pričom za každým bolo jeho rozhodnutie odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie v podstate z tých istých dôvodov ako po prvýkrát (popri procesných pochybeniach). Odvolací súd vo svojich zrušujúcich uzneseniach prvostupňový súd viackrát usmernil ako má vec posúdiť po právnej stránke, a ktoré skutkové nejasnosti odstrániť. Po prvom rozhodnutí okresného súdu vo veci samej, predmetom konania zostala už len suma 74.010,00 Sk (2456,68 Eur), ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania možno konštatovať to, že odporca neplatne skončil s navrhovateľom pracovný pomer, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani spornou. Odporca sa bránil tým, že pokiaľ navrhovateľ chcel byť úspešný pri svojom nároku na náhradu mzdy, mal si súčasne s podaním určovacieho návrhu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podať aj návrh na náhradu mzdy. Lebo len takýto návrh nahrádza oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. zo dňa 26.02.2010 s poukazom na súdnu prax (viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) uviedol, že ak zamestnanec v žalobe podanej po dni účinnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru tvrdí, že zamestnávateľ s ním neplatne skončil pracovný pomer, potom z obsahu takej žaloby vyplýva, že sa zamestnanec domáha jednak vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, jeho ďalšieho trvania, ako aj prípadnej náhrady mzdy podľa . Žaloba o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru je tak právnym úkonom procesno-právnym ako aj hmotno-právnym. Dvojmesačná lehota vyplývajúca z ust. sa týka len uplatnenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a nie aj uplatnenia nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Tieto nároky môžu byť úspešne uplatnené nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr s rizikom ich možného premlčania, ak by boli uplatnené až po uplynutí premlčacej doby.

V danom prípade, navrhovateľ tým, že podal návrh na začatie konania o určenie neplatnosti výpovede, ktorý bol odporcovi doručený dňa 27.08.2001, prejavil svoju vôľu na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. Ak mal odporca za to, že po 31.08.2001 mal navrhovateľ nastúpiť do práce a neurobil tak, mohol z toho vyvodiť dôsledky v súlade so , napr. tak, že mohol s ním skončiť pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny, toto však neurobil. Jednoznačne bolo preukázané, že zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne a zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Uvedené konštatoval vo svojom potvrdzujúcom rozsudku vo veci určenia dĺžky trvania pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu už Krajský súd v Banskej Bystrici (rozsudok sp. zn. zo dňa 03.06.2004). V nadväznosti na uvedené, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku odporcu, že na strane navrhovateľa nevznikol zákonný nárok pre priznanie náhrady mzdy z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že odporca skončil s navrhovateľom neplatne pracovný pomer, ako aj to, že navrhovateľ si z uvedeného dôvodu uplatnil náhradu mzdy, ktorú okresný súd správne posúdil v zmysle ust. .

Pokiaľ ide o otázku premlčania, aj k tejto sa odvolací súd vyjadril v uznesení zo dňa 26.02.2010 sp. zn. s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V zmysle tohto rozhodnutia premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje. V zmysle , právo na náhradu mzdy podľa možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t. j. keď nastane čas jej plnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom. Od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle na uplatnenie tohto nároku. Premlčujú sa jednotlivé náhrady mzdy za ten ktorý mesiac, podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť.

V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval náhradu mzdy v sume 2456,68 Eur (74.010,00 Sk), ktorú bližšie špecifikoval za obdobie od 01.09.2001 v trvaní deviatich mesiacov pri výške jednej náhrady mzdy 6.670,00 Sk (9 x 6.670,-Sk = 60.030,-Sk) t.j. 1992,63 Eur. Mzda, podľa potvrdenia zamestnávateľa mala byť navrhovateľovi vyplácaná vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca. V zmysle mzda za mesiac 09/2001 mala byť vyplatená k 15.10.2001. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 29.09.2004. Okresný súd konštatoval, že prvá navrhovateľom uplatňovaná náhrada mzdy za mesiac september je premlčaná, a taktiež z uvedeného dôvodu aj časť mzdy za mesiac október, a to v trvaní 14 dní. Voči tomuto zamietajúcemu výroku však navrhovateľ odvolanie nepodal. Preto sa odvolací súd správnosťou tejto úvahy prvostupňového súdu ani nezaoberal. V ďalšej časti uplatneného nároku súd návrhu vyhovel konštatujúc jeho opodstatnenosť ( ). Od uplatňovanej sumy 60.030,-Sk t.j. 1992,63 Eur odpočítal časť nároku navrhovateľa, ktorý považoval za premlčaný 331,93 Eur (10.005,-Sk) a priznal navrhovateľovi sumu 1.683,79 Eur s príslušenstvom (správne malo byť 1.660,70 Eur). V prevyšujúcej časti sumy 1.683,79 Eur (správne malo byť 1.660,70 Eur) t.j. do 2456,68 Eur (74.010,00 Sk) návrh navrhovateľa zamietol.

Priznanú sumu (1.660,70 Eur) spolu s príslušenstvom považoval aj odvolací súd za správnu, pretože časť nároku na náhradu mzdy v trvaní 4,5 mesiaca vplýva navrhovateľovi zo znenia ust. , pričom 6 mesačnú lehotu nemôže súd skrátiť. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania náhrady mzdy za čas dlhší ako 6 mesiacov, aj v tomto smere považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, za správne, zodpovedajúce okolnostiam daného prípadu. Žiada poukázať, že navrhovateľ bol v ďalšom období presahujúcom 6 mesiacov nezamestnaný a bez pravidelného mesačného príjmu. Zodpovedá preto spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania, aby bola navrhovateľovi priznaná náhrada mzdy aj za ďalšie tri mesiace, ktorých sa domáhal.

Skutočnosť, že okresný súd navrhovateľovi žalovanú sumu nepriznal brutto, t. j. ako hrubú mzdu, nepovažoval odvolací súd za takú vadu, ktorá by mala viesť k nevykonateľnosti, resp. vecnej nesprávnosti napadnutého výroku. Tento, tak ako je formulovaný po vykonaní opravy nariadenej krajským súdom nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, aké sú práva a povinnosti účastníkov z neho vyplývajúce jasne a zrozumiteľne stanovuje rozsah a spôsobom plnenia. Odporca bol súdom zaviazaný na uhradenie presne určenej dlžnej sumy a nebola mu zároveň uložená povinnosť zraziť na úkor priznanej sumy preddavok na daň, prípadne realizovať iné odvodové povinnosti. V takomto prípade má povinnosť uhradiť odporcovi priznanú sumu v plnej výške, bez ohľadu na povinnosti, ktoré mu zákon ako zamestnávateľovi ukladá (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. júna 2010).

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1.774,79 Eur odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (v rozpore s už vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude na náhradu trov konania aplikovať ust. . V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol, že navrhovateľ sa v prejednávanej veci pôvodne domáhal zaplatenia sumy 130.256,00 Sk s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie sumy 56.246,00 Sk bol jeho návrh hneď prvým rozsudkom okresného súdu zo dňa 26.06.2007 právoplatne zamietnutý. Už z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na rozsah úspechu toho ktorého účastníka mal správne prvostupňový súd aplikovať na prejednávanú vec v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím aj na ďalší dopĺňajúci rozsudok, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.683,79 Eur (správne malo byť 1.660,70 Eur) zamietnutý, mal okresný súd vypočítať pomer úspechu a neúspechu toho ktorého účastníka, a na základe uvedeného potom rozhodnúť o náhrade trov konania. Keďže prvostupňový súd takto nepostupoval, odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Výrok, ktorým okresný súd dopĺňajúcim rozsudkom účastníkom trovy konania nepriznal, odvolací súd ako nadbytočný zrušil, pretože o trovách konania medzi účastníkmi konania rozhodol prvostupňový súd rozsudkom vo veci samej č. k. -315 zo dňa 03.09.2012 a pokiaľ neskôr opätovne rozhodoval vo veci, bolo tomu len v dôsledku toho, že nerozhodol o celom predmete konania, z ktorého dôvodu odvolací súd vrátil spis okresnému súdu na vydanie dopĺňajúceho rozsudku. Týmto bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý. Nebol však už žiaden dôvod opätovne rozhodovať o trovách konania. Pokiaľ mal okresný súd na mysli trovy konania, ktoré vznikli od predloženia spisu do vyhlásenia dopĺňajúceho rozsudku, v tomto čase už bola vec v štádiu odvolacieho konania. O takto vzniknutých trovách by prislúchalo rozhodnúť odvolaciemu súdu.

S poukazom na ust. v zmysle ktorého za podmienok môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia odvolací súd nariadil opravu výrokovej časti rozsudku okresného súdu vo výške priznanej istiny titulom ušlej mzdy ako aj príslušenstva tak, že táto má správne znieť 1.660,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne p. a. odo dňa 21.10.2003 až do zaplatenia. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku neuviedol správne výšku priznanej istiny 1.683,79 Eur, správne mala byť uvedená suma 1.660,70 Eur, ktorá je aj uvedená v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z tých istých dôvodov odvolací súd nariadil aj opravu výrokovej časti dopĺňajúceho rozsudku. Za zrejmú nesprávnosť považoval odvolací súd aj neuvedenie za aké obdobie bol úrok z omeškania priznaný (rok - p. a.).

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu zo dňa 03.09.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.