Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-150-2014.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu H.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. X. M. XXX, t.č. F. XX, XXX XX P., právne zast. JUDr. Evou Koščovou - advokátkou, Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, proti žalovanému BMT - STAV s.r.o. so sídlom 067 83 Hažín nad Cirochou 210, IČO: 46 049 606, právne zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml. - advokátom, Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C 133/2011-237 zo dňa 4.4.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e sa odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne proti rozsudku vo veci samej.
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o trovách štátu a súdnom poplatku.
III. M e n í sa rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov tak, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
IV. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách štátu a vo výroku o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania takto:
„Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a to domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XX/XX, zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. P. X. M. a k pozemkom : parcela č. XX/X, druh zastavené plochy a nádvoria, o výmere XXX mX a parcely č. XX/ XX, druh zastavené plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. P. X. M., ich súčastiam a príslušenstvu, tak ako sú špecifikované v znaleckom posudku a jeho doplnení č.XX/XXXX súdneho znalca A.. E. F..
Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti a to dom súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XX/XX, zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. P. X. M. a pozemky : parcelu č. XX/ X, druh zastavené plochy a nádvoria, o výmere XXX mX a parcelu č. XX/XX, druh zastavené plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. P. X. M., ich súčasti a príslušenstvo, tak ako sú špecifikované v znaleckom posudku a jeho doplnení č. XX/XXXX súdneho znalca A.. E. F..
Žalobkyňa je p o v i n n á vyplatiť žalovanému na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 63.000,- eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd z a m i e t a návrh žalovaného na zaplatenie sumy 10.900,- eur od žalobkyne.
Žalobkyňa je p o v i n n á doplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 3.680,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.780,- eur, ďalej zo zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 100,- eur a k rukám právnej zástupkyni žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 2985,08 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý vyplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu vo výške 114,- eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva odôvodnil tým, že cena predmetných nehnuteľností bola určená vo výške 126.000 Eur a bola určená po doplnení posudku ku dňu vyporiadania spoluvlastníctva súdom. Súd preto zaviazal žalovanú na vyplatenie podielu žalovaného zaplatiť mu sumu 63.000 Eur, t.j. 1 z hodnoty vyporiadaných nehnuteľností.
Pokiaľ ide o vyporiadanie v širšom slova zmysle rozhodnutie odôvodnil cit.: „Čo sa týka investícií, ktoré požaduje žalovaný preplatiť znalcom v určenej výške, resp. 1/2 z týchto investícií vo výške 10.900,- eur, súd taktiež nemohol pojať tieto investície v širšom slova zmysle do vyporiadania v tomto konaní a to z týchto dôvodov.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedené investície v sume 21.800,- eur, ktoré požadoval zohľadniť žalovaný v 1/2 (10.900-eur) predstavujú náklady a investície ktoré neboli nevyhnutné, pričom nešlo o opravy a údržbu veci v rámci bežných záležitostí. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že tieto investície boli vykonané s konkludentným súhlasom žalobkyne ako druhej spoluvlastníčky. Nejde teda o nevyhnutné investície a boli vykonané ešte bývalým manželom žalobkyne s konkludentným súhlasom druhého spoluvlastníka - žalobkyne. Z toho vyplýva, že osoba ktorá vykonala tieto investície má nárok domáhať sa pomernej náhrady nákladov za tieto investície od ostatných spoluvlastníkov, avšak toto právo jej vzniklo od vykonania týchto investícii, t.j. už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade totiž nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, ktoré si uplatňuje voči ostatným spoluvlastníkom. Tu platí všeobecná trojročná premlčacia lehota pre toto majetkové právo a pre jej začiatok je rozhodujúca doba vykonania investícií. Nie je sporné, že žalobkyňa ako druhý spoluvlastník vedela o týchto investíciách svojho bývalého manžela.
Žalovaný požadoval investície v sume určenej znaleckým posudkom vo výške 21.800,- eur a to 1/2 z nich, vo výške 10.900,- eur. Súd viazaný týmto návrhom zistil, že sa jedná o tieto investície a to výstavbu murovanej garáže na parcele KN XX/X, oplotenie pred domom, spevnené plochy a altánok. Všetky tieto investície neboli nevyhnutné a nejde o bežnú záležitosť, avšak boli vykonané so súhlasom žalobkyne ako spoluvlastníčky. Z tohto dôvodu osoba, ktorá vynaložila tieto investície má nárok od druhého spoluvlastníka požadovať ich náhradu v pomernej časti odo dňa vykonania a vynaloženia týchto investícií.
Prvým dôvodom okrem nižšie uvedených, pre ktorý nie je možné v tomto konaní riešiť nárok žalovaného na tieto investície od žalobkyne je skutočnosť, že z vykonaného dokazovania, t.j. z výpovedi žalovaného, žalobkyne, písomným listín, súhlas stavebného úradu s vykonaním drobných stavieb, zo znaleckého posudku vyplýva, z faktúr a príjmových dokladov jednoznačne vyplýva, že uvedené investície vykonal iný subjekt než je žalovaný v tomto konaní. Tieto investície vykonal H. L., bývalý manžel žalobkyne, ktorý bol predchádzajúcim spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Táto fyzická osoba však nie je účastníkom tohto konania. Žaloba je podaná voči právnickej osobe ktorá je vedená na liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník. Táto osoba tieto investície nevykonala. Vzhľadom na to, že sa jedná o iný právny subjekt, nie je možné, aby si žalovaný uplatnil náklady na investície vynaložené iným subjektom v tomto konaní.
Osoba, ktorá vynaložila tieto investície má nárok od druhého spoluvlastníka požadovať ich náhradu v pomernej časti odo dňa vykonania a vynaloženia týchto investícií. Vychádzal z výpovedi žalovaného na pojednávaní, zo znaleckého posudku, kde znalec vychádzal aj z vyjadrení žalovaného pri ohliadke nehnuteľnosti ako aj z listinných dôkazov a to oznámení o ohlásení drobnej stavby a súhlasu obce z 15.02.2007, ďalej súhlasu obce z 12.03.2007, ďalej súhlasu obce z 09.05.2006 (oplotenie rodinného domu). Ako aj z výpovedi žalobkyne vyplýva, že tieto investície boli vykonané v priebehu rokov 2006 a 2007. Z toho vychádzal aj znalec pri ich oceňovaní a žalovaný voči tomu nemal námietky. Keďže sa tu uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia lehota a žalobkyňa vzniesla trojročnú premlčaciu lehotu súd má za to, že nárok na úhradu pomernej časti investícií je aj premlčaný.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V tomto prípade ako už bolo uvedené si spoluvlastník, ktorý vynaložil náklady na tieto investície mohol uplatniť svoje právo po ich vynaložení čo je v tomto prípade koniec roka 2007. Od 01.01.2008 začala plynúť osobe - spoluvlastníkovi, ktorý vynaložil tieto investície trojročná premlčacia doba. Trojročná premlčacia doba uplynula dňa 31.12.2010. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu 1/2 týchto investícií najskôr až na pojednávaní konanom dňa 27.06.2012, teda po uplynutím premlčacej doby. Námietka premlčania je teda dôvodná.
Na tom nič nemenia ani faktúry a príjmové doklady ktoré boli vystavené až v roku 2009, pretože tieto nezohľadňujú reálny čas kedy boli tieto investície vykonané vzhľadom na vyššie uvedené iné dôkazy (súhlas stavebného úradu s drobnými stavbami, výpoveď žalovaného, výpoveď žalobkyne, znalecký posudok).
Tretím dôvodom pre ktorý súd nemohol zohľadniť náklady na uvedené investície je aj skutočnosť, že pri určovaní ceny nehnuteľností bola určená cena v sume 126.000,- eur a táto cena zahŕňa aj vykonané investície. V prípade, ak by súd zaviazal žalobkyňu na vyplatenie 1/2 z tejto sumy ako náhradu za zrušený spoluvlastnícky podiel žalovaného a následne by ju zaviazal aj na zaplatenie sumy 10.900,- eur, čo by malo predstavovať 1/2 žalovaným požadovaných nákladov na investície by došlo k duplicitnému zaplateniu týchto nákladov zo strany žalobkyne a teda vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
Vzhľadom aj na judikatúru a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2004 súd zamietol návrh žalovaného na zaplatenie sumy 10.900,- eur od žalovanej. Túto sumu požadoval ako náhradu jednej polovici investícií vynaložených na spoločnú vec. V nadväznosti na tento judikát súd poukazuje aj na to, že podmienkou aby takýto nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciu ich podielov a spoluvlastníctva k veci a niektorý zo spoluvlastníkov a účastníkov tohto konania je na takto vzniknutom práve dotknutý. V tomto prípade sa nejedná o majetkové právo ktoré vzniklo medzi účastníkmi konania, ale medzi inými subjektmi na strane žalovaného.
Čo sa týka premlčania týchto nárokov, súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/1596/2000. Taktiež súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 3Cz 29/79, R37/1982.“
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil cit.: „O trovách konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd tu však použil aj ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V tomto prípade bolo v konaní preukázané zo strany žalobkyne a potvrdil to aj samotný žalovaný, že mu bola pred podaním žaloby na súd zaslaná výzva na uzavretie dohody o spoločnom užívaní tejto nehnuteľnosti a následne keď nereagoval mu bol zaslaný aj návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s upozornením, že ak nebude reagovať bude podaná žaloba na súd.
Žalovaný na túto výzvu žalobkyne nereagoval, táto následne podala žalobu na súd. V konaní bola žalobkyňa úspešná a preto by jej patril nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Súd však využil § 150 ods. 1 O.s.p. a znížil náhradu týchto trov konania na 1/2 a to z dôvodu, že následne na prvom pojednávaní žalovaný navrhoval uzavretie dohody, pričom vychádzal z ceny nehnuteľnosti vo výške 120.000,- eur. Následne žalovaný aj na predposlednom pojednávaní taktiež navrhoval dohodou, avšak k nej nedošlo a to predovšetkým z dôvodu, že sa účastníci nevedeli dohodnúť na nákladoch za investície ktoré požadoval žalovaný. Z týchto dôvodov vzhľadom na predmet sporu a na vlastnícke práva oboch účastníkov konania súd priznal žalobkyni čo sa týka trov právneho zastúpenia 1/2 vypočítaných trov právneho zastúpenia vo výške 5970,15 eur, a teda súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2985,08 eur.
Pokiaľ ide o trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3780,- eur, ako zo zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 100,- eur, súd tieto trovy konania priznal úspešnej žalobkyni v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v plnom rozsahu a na náhradu týchto trov žalobkyne zaviazal v konaní neúspešného žalovaného.“
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.
Žalobkyňa podané odvolanie čo do veci samej vzala podaním zo dňa 26.8.2014 späť a zotrvala na podanom odvolaní len čo do náhrady trov konania, keďže nesúhlasila s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu. V predmetnom konaní preto začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie bezdôvodného obohatenia dňom podania žaloby, keď sa žalovaný dozvedel, že v prípade zrušenia spoluvlastníctva dôjde k zhodnoteniu podielu žalobkyne pri vysporiadaní v dôsledku ním vynaložených investícií. Záver o premlčaní preto nie je správny. Ďalej poukázal na to, že na základe kúpnej zmluvy prešli na žalovaného aj všetky nároky ohľadom predmetu kúpy. Nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, keďže žalobkyňa mu pred podaním žaloby žiaden konkrétny návrh vyporiadania, ktorý by bol pre žalovaného presvedčivý. Náhrada trov konania by preto nemala byť priznaná žiadnemu účastníkovi konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný vyjadrujúc nesúhlas s odvolaním vo vzťahu k trovám konania argumentujúc, že rozsudok nemožno považovať za procesný úspech ani jedného z účastníkov v konaní.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vo veci samej správny.
Na základe dispozičného úkonu žalobkyne odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne proti rozsudku vo veci samej zastavil (§ 207 O.s.p.).
Odvolací súd si osvojuje súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre právne posúdenie veci. Súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a na potvrdenie správnosti záveru a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa:
Postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Prvostupňový súd nariadil pojednávanie, na ktoré žalovaného riadne a včas predvolal (účastníci konania a ich právni zástupcovia vzali termín pojednávania 4.4.2014 o 9:00 hod na vedomie s tým, že písomne predvolaní nebudú). Žalovaný mal možnosť zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k veci, ktorú možnosť však nevyužil, na pojednávaní sa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, avšak nepožiadal
o odročenie pojednávania poukazujúc na hospodárnosť konania s tým, že svoju účasť na pojednávaní sám vyhodnotil ako nie nevyhnutnú. Prvostupňový súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Nedostavením sa účastníka konania na pojednávanie bez ospravedlnenia sa takýto účastník sám dobrovoľne zbaví možnosti vyjadriť sa k dôkazom, podávať príslušné návrhy vrátane záverečného návrhu. Takýto účastník konania sa tiež vystavuje procesnej situácii, ktorá je typická pre neúplný apelačný proces. V odvolacom konaní sú procesne obmedzené možnosti uvádzať nové skutočnosti a dôkazy (§ 205a O.s.p.). Žiadna výnimka z uvedeného ustanovenia na žalovaného nedopadá. Odvolacia námietka o odňatí možnosti konať pred súdom nie je preto dôvodná.
Žalovaný sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2011 stal podielovým spoluvlastníkom žalovaných nehnuteľností. Konateľ žalovaného H. L., bytom P. X. M. XXX, bol ako fyzická osoba predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti a ako vyplýva z jeho tvrdení, sám ako fyzická osoba robil úpravy na nehnuteľnosti a tieto úpravy financoval.
V predmetnej právnej veci je podstatné, že investície do nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania vynaložil právny predchodca žalovaného, a to H. L., bytom P. X. M. XXX, a to v rokoch 2003-2009/2010 (viď čl. 66, arg. výpoveď konateľa žalovaného na pojednávaní zo dňa 27.6.2012 cit.: „ja som staval počas roku 2003 ako fyzická osoba; som privyrobil ja ako fyzická osoba ešte nejaký prístrešok; toto oplotenie som robil ja ako fyzická osoba; financoval som to ja ako fyzická osoba; ja som vynaložil investície ako fyzická osoba; tieto úpravy, o ktorých som rozprával, som financoval ja ako fyzická osoba, na čo som si objednal stavebnú firmu.“). Tiež má relevanciu výpoveď konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 23.10.2012 cit.: „Keď to mám uviesť percentuálne, tak 90% záhrady bolo urobené ešte predtým než BMT - STAV s.r.o. nadobudla vlastnícke právo a zhruba 10%, čo myslím hlavne udržiavacie práce boli robené potom.“
Vynaloženie investícií do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve a z toho titulu žalovaným konštatované právo z bezdôvodného obohatenia vzniká iba tomu z podielových spoluvlastníkov, ktorý nehnuteľnosť zhodnotil. Možno teda vyvodiť, že sa majetkový stav účastníkov konania zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci, avšak zo strany tretej osoby, predchádzajúceho podielového spoluvlastníka. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti prislúcha osobe, ktorá do nehnuteľnosti investovala. Kúpnou zmluvou právo domáhať sa investícií tak, ako sa žalovaný dožaduje, na nového podielového spoluvlastníka neprešlo. Ako totiž správne prvostupňový súd konštatoval, žaloba je podaná voči právnickej osobe, ktorá je vedená na liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník a ten nie je totožný s investorom. Dôležité je, že v prípade investícií ide o právo záväzkové a k postúpeniu pohľadávky podľa obsahu spisu nedošlo.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok s výnimkou výroku o trovách štátu a súdnom poplatku ako správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 150 O.s.p. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné poukázať na konštantnú judikatúru, podľa ktorej dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť aj stanovisko spoluvlastníka k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním návrhu na súde. Ak spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva a k jeho vyporiadaniu došlo spôsobom, aký žalobkyňa aj v návrhu na začatie súdneho konania navrhovala, potom takýto postoj umožňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 141 OZ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 232/2013). Z hľadiska použitia ustanovenia § 150 O.s.p. má teda význam aj zistenie, či žalobkyňa pred podaním žaloby na súde urobila spoluvlastníkovi (žalovanému) návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhovala jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnila v žalobe a dosiahla plný úspech vo veci, resp. či došlo k uspokojeniu žalobkyne.
Z obsahu spisu vyplýva, že pred podaním žaloby žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní bez konkrétneho návrhu cit: „Mám záujem byť výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a Vám vyplatiť náhradu za Váš podiel. Ak máte záujem o takéto vyriešenie veci, resp. máte iný návrh, kontaktujte ma v záujme vyriešenia veci dohodou, v opačnom prípade budem nútená domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podaním návrhu na súd.“ (čl. 8).
Za tejto situácie by preto podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nespravodlivé od žalovaného požadovať, aby žalobkyni nahradil trovy konania, keďže ona sama svojim postojom a podanou predžalobnou výzvou neprispela k tomu, aby bolo možné uzavrieť dohodu o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Jej predžalobná výzva neobsahovala konkrétnu sumu na vyrovnanie a tak je problematické až nemožné skonštatovať, že žalovaný odmietol určitý návrh, s ktorým na súde uspela.
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania účastníkov tak, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva. Z rovnakých dôvodov účastníkom nebolo dôvodné priznať ani náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p.).
Ako predčasný odvolací súd zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok vo výroku o trovách štátu a výroku o súdnom poplatku, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s otázkou, či účastníci konania spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov tak, ako to vyžaduje ust. § 148 ods. 1 O.s.p. V rozsahu zrušenia preto vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd rozhodne i o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.