Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/83/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: EUNICA Megaboards, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 328 631, právne zastúpeného: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100311405/2020 zo dňa 30.01.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 100311405/2020 vydané dňa 30.01.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 101858336/2019 zo dňa 02.08.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) vyrubil daňovému subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO 47328631, DIČ 2023814199, IČ DPH SK2023814199 (ďalej len daňový subjekt alebo len EUNICA Megaboards, s.r.o.) rozdiel dane v sume 3.720,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly u daňového subjektu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 a september 2017, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 100901529/2019 zo dňa 16.04.2019 (ďalej aj len protokol). Správca dane kontrolou predložených dokladov zo strany daňového subjektu zistil, že daňový subjekt si v zdaňovacom období september 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa PEMA Trade, s.r.o., Konventná 625/7, 811 03 Bratislava, IČO: 46150102 (ďalej aj len PEMA Trade, s.r.o.), za kontrolu reklamných zariadení v počte 31 kusov na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 (ďalej aj len zmluva o dielo). Predmetom zmluvy o dielo bola kontrola stavu reklamných zariadení vrátane kontroly osvetlenia týchto zariadení, zahŕňajúca podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv. Reklamné zariadenia, ktorých sa plnenie zmluvy týka sú označené v internom informačnom systéme názvami tak, ako sú identifikované v rozhodnutí správcu dane. Cena za vykonanie diela bola určená dohodou zmluvných strán na sumu 200,- Eur bez DPH mesačne za každé jedno z reklamných zariadení, pričom zhotoviteľ bol povinný vykonávať dielo v období od 01.01.2016 do 31.12.2016. Správca dane ako svedka vypočul bývalého konateľa spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. pána A. G.. Tento uviedol, že práce vykonávalo viacero dodávateľských firiem, ktorých názvy nevedel uviesť, pretože účtovné doklady zadržala KÚFS, podklady na výkon prác obdržal od pána G. alebo od pani G. a následne

ich zadával dodávateľským firmám, ktoré vykonali kontroly na zariadeniach a priebežne i odovzdávali výsledky jednotlivých kontrol. Správca dane v preverovaní dodania služieb prostredníctvom daňového subjektu PEMA Trade, s.r.o. z informačných systémov zistil, že jediným dodávateľom spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. v zdaňovacom období september 2017 bola spoločnosť UNI BizGroup, s.r.o.. Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane mapuje úkony správcu dane vo vzťahu k takto zistenému dodávateľovi subjektu PEMA Trade, s.r.o. s vyústením do záveru, podľa ktorého zo všetkých zistených skutočností vyplýva, že daňové subjekt, ktorý daňový subjekt PEMA Trade, s.r.o. vykázal vo svojich kontrolných výkazoch DPH ako dodávateľa je spoločnosť, ktorá je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a daňové povinnosti si neplní. Správcovi dane neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb, ktoré ako uviedol konateľ spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. pán A. G.. Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrou č. 3009201704 boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA Trade, s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb a dodávateľ iba fakturoval služby od iného subdodávateľa, ktorý nepreukázal reálne dodanie služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane skonštatoval, že skutočnosť, že pán A. G. - bývalý konateľ spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. síce uviedol, že dodania uskutočnil, ale na druhej nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy a tým nemôže správca dane tieto tvrdenia považovať za určujúci dôkaz na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane. Preukázanie dodávok služieb len listinnými dokladmi nemôže správca dane považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt EUNICA Megaboards, s.r.o. eviduje vo svojom účtovníctve doklady od spoločnosti PEMA Trade, s.r.o. ešte nepreukazuje, že dodávky služieb boli týmto dodávateľom skutočne realizované. Ich existencia a zaúčtovanie bez ďalších podporných dôkazov preukazujúcich vecné plnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach nie sú relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované predmetnými faktúrami boli uskutočnené a dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania a dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie služieb. Podľa správcu dane daňovému subjektu nebolo upreté jeho právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane dňa 10.04.2019 daňový subjekt oboznámil s výsledkami daňovej kontroly o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a v nej daňový subjekt uviedol, že sa k zisteným skutočnostiam vyjadrí po doručení protokolu s výzvou na vyjadrenie sa v zákonom stanovenej lehote. Svedeckú výpoveď pána A. G. vyhodnotil správca dane tak, že tento nevedel uviesť, ktorá spoločnosť vykonali subdodávateľským spôsobom práce - kontrolu reklamných zariadení, napriek tomu, že do zápisnice o ústnom pojednávaní sa vyjadril, že práce vykonával jeho dodávateľ a on vykonával koordináciu. K zistenému dodávateľovi subjektu PEMA Trade, s.r.o. správca z kontrolných výkazov zistil, že obchodná spoločnosť UNI BizGROUP s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje a daňové povinnosti voči správcovi dane si neplní. Správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané dodanie služieb fakturovaných deklarovanými faktúrami dodávateľom PEMA Trade, s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, pričom dodávateľ iba prefakturoval služby od iného subdodávateľa, ktorý nepreukázal reálne dodanie týchto služieb. Zo zistení správcu dane vyplýva, že daňovým subjektom nebolo preukázané, že k dodaniu služieb došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou PEMA Trade, s.r.o.. Správca dane uviedol, že žalobcom produkovaný dôkaz - Zošit porúch akceptoval, ale nepovažoval ho za relevantný dôkaz, pretože nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť. Nepovažoval ho za dôkazný prostriedok preukazujúci, že dochádzalo k priebežným kontrolám stavu reklamných plôch vo vlastníctve spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o., vrátane kontrol osvetlenia týchto plôch, zahŕňajúcej podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv. Zošit porúch ako ho pomenoval daňový subjekt, je doklad v ktorom sú rukou písané poznámky a emailová komunikácia o tom, aké opravy na bilbordoch je potrebné vykonať. Z týchto poznámok nie je možné identifikovať kto, teda meno osoby, ktorá tieto poruchy nahlásila. Z predloženej emailovej komunikácie vyplynulo, že sa jedná prevažne o komunikáciu medzi pánom F., technickým manažérom spoločnosti EUNICA MEDIA s.r.o. a B.. G., prokuristom EUNICA Megaboards, s.r.o., o komunikáciu medzi F. L. a B.. A. N., technickým riaditeľom spoločnosti SUN powered system, s.r.o. a ďalšia emailová komunikácia medzi B.. G. L. za spoločnosť Slovakia-Adventure s.r.o. a B.. G.. V tejto časti uviedol

správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poznámku, podľa ktorej: V účtovníctve spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. sú zaúčtované prijaté faktúry od spoločnosti SUN powered system, s.r.o. za výmenu osvetlenia, elektroinštalácie, výmenu výbojok a za opravu a výmenu svietidiel. Od spoločnosti Slovakia-Adventure s.r.o. sú v účtovníctve zaúčtované prijaté faktúry za výškové práce na zvese a vývese bannerov. Z predloženej emailovej komunikácie a poznámok vyplynulo, že žiadna komunikácia s niekým zo spoločnosti PEMA Trade, s.r.o.. ako dodávateľom prípadne jeho subdodávateľmi nebola preukázaná. Daňový subjekt teda predloženým Zošitom porúch nepreukázal svoje tvrdenia o nahlasovaní porúch dodávateľom PEMA Trade, s.r.o. cez osobu B.. G.. Osoby, ktoré sú v Zošite porúch a emailovej komunikácii uvedené, nie sú zamestnancami ani konateľmi dodávateľskej spoločnosti, prípadne subdodávateľských spoločností. Na základe vyššie uvedeného správca dane predložený Zošit porúch nepovažuje za dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že kontrolu osvetlenia reklamných zariadení v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonávala spoločnosť PEMA Trade, s.r.o. Ani v rámci vykonaného vyrubovacieho konania daňový subjekt podľa záveru správcu dane nepredložil žiadne dôkaz, ktorý by preukazoval reálne poskytnutie služieb kontroly reklamných zariadení. Správca dane na základe vykonaných úkonov a dokazovania dospel záveru že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrou 3009201704 (interné číslo 211/17) zo dňa 30.09.2017 boli realizované dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. spoločnosťou PEMA Trade s.r.o. Nedošlo k vzniku daňovej povinnosti z titulu dodania služieb dodávateľom PEMA Trade s.r.o, nakoľko konateľ spoločnosti B.. G. prehlásil, že služby týkajúce sa kontroly stavu reklamných zariadení iba koordinoval, práce vykonávali jeho dodávatelia, ktorých nevedel identifikovať. Vzhľadom k tomu, že v kontrolovaných obdobiach mala spoločnosť PEMA Trade s.r.o. iba jedného dodávateľa a to spoločnosť UNIBizGROUP, s.r.o. ktorej konateľkou je osoba bez domova, uzavrel správca dane, že služby súvisiace s kontrolou a podávaním správ o stave reklamných zariadení nemohla vykonať ani táto spoločnosť zastúpená jedinou konateľkou a to G. I., ktorá je od roku 2013 evidovaná v evidencii obyvateľstva ako osoba bez domova.

2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 100311405/2020 zo dňa 30.01.2020 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správcu dane na základe včas podaného odvolania žalobcu. Po skonštatovaní podstatného obsahu argumentácie žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania správcu dane a z nich vyvodených záverov správcu dane žalovaný skonštatoval, že správcom dane prijatý záver o neuznaní odpočítania dane vychádza z objektívneho posúdenia veci v zmysle daňového poriadku a zákona o DPH. V súvislosti s odvolacou námietkou, podľa ktorej daňová kontrola bola začatá skôr už prevzatím účtovných dokladov od KÚFS dňa 18.04.2018 a nie až dňa 16.05.2018 ako je uvedené v oznámení o začatí daňovej kontroly poukázal žalovaný na úpravu podľa § 46 ods. 1, 3 daňového poriadku. Z ustanovenia § 46 ods. 1 daňového poriadku podľa záveru žalovaného jednoznačne vyplýva, že daňová kontrola sa v danom prípade začala dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, teda 16.05.2018 a nie už dňom prevzatia dokladov od príslušníkov finančnej správy KÚFS 18.04.2018. Daňová kontrola môže začať aj iným dňom, ako je deň určený v oznámení správcu dane o daňovej kontrole vtedy, ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, daňový subjekt túto skutočnosť oznámi správcovi dane a dohodne s ním nový termín začatia daňovej kontroly. Námietka žalobcu o materiálnom nedodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa daňového poriadku nie je dôvodná, pretože úprava podľa daňového poriadku sa na prípad tejto daňovej kontroly nevzťahuje. Skutočnosť, že správca dane prevzal doklady od KÚFS v súlade s úpravou ešte neznamená, že sú splnené podmienky pre začatie daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku. KÚFS nie je orgánom činným v trestnom konaní, a preto správca dane neaplikoval postup pri začatí daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o použití informácií a skutočností zistených z iných daňových kontrol a konaní, poukázal žalovaný na úpravu podľa daňového poriadku. V nadväznosti na túto právnu úpravu získal správca dane aj informácie o ďalších subjektoch, pričom do spisu daňového subjektu boli vyhotovené úradné záznamy, ktoré presne označil. Tiež poukázal na úpravu podľa daňového poriadku, v zmysle ktorej nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi z jeho činnosti napr. z využitia zistení z Informačného systému finančnej správy SR, v ktorom sú zaevidované aj kontrolné výkazy a ďalšie informácie o daňových subjektoch, ktoré oprávnene správca dane využil pri preverovaní vykazovaných obchodov odvolávajúcim sa. Ďalej žalovaný k námietke neuvedenia právnych predpisov konštatoval, že správca dane v rozhodnutí jednoznačne špecifikuje právne predpisy, podľa ktorých postupoval a tiež uviedol príslušné porušenie

zákona, pričom na základe vykonaných úkonov a dokazovania oprávnene dospel k záveru, že nebolo vierohodne preukázané dodanie služby uvedené na faktúre č. 3009201704 zo dňa 30.09.2017 a ani skutočnosť, že práce boli realizované práve dodávateľom uvedeným na faktúre, čím neboli splnené podmienky na odpočet podľa § 49 zákona o DPH. Pokiaľ ide o svedka pána A. G., nebolo preukázané, že menovaný so svojimi dodávateľmi preverované práce koordinoval, čo preukazujú zistenia správcu dane, menovaný nevedel uviesť a ani bližšie identifikovať dodávateľov, pričom neprejavil väčšiu súčinnosť a neposkytol žiadne ďalšie informácie o fakturovaných službách napr. ako prebiehala kontrola reklamných plôch, aké vozidlo bolo použité pri preprave a medzi reklamnými tabuľami, kto ich konkrétne vykonával, ako a kým boli služby odovzdávané a preberané. Žalovaný skonštatoval, že bolo zistené, že si odporujú aj vyjadrenia pána G. uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 16.10.2018. Informácie o mieste vykonávania kontroly osvetlenia, vzniknutých vadách a o potrebe opráv zisťovania nepodával deklarovaný dodávateľ PEMA Trade s.r.o., ale uvedenú činnosť si zabezpečoval sám odvolávajúci prostredníctvom G. G. a občas s pani G.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na základe zmluve o dielo sa zaviazal vykonávať priebežnú kontrolu reklamných plôch, avšak napriek tomu mu podklady na určenie miesta o vzniknutých vadách a o potrebe opráv reklamných zariadení aj naďalej zadávali pán G. G., občas pani G.. Tiež svedok pán G. nevedel uviesť dodávateľov subjektu PEMA Trade s.r.o., s ktorými práce mal koordinovať. Pokiaľ ide o námietku odvolávajúceho sa, že správca dane neprípustne preniesol na neho zodpovednosť za jeho dodávateľa a za dodávateľ jeho dodávateľa, teda spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., ktorý mal byť podľa zistení správcu dane subdodávateľom spoločnosti PEMA Trade s.r.o. Podľa žalovaného správca dane na odvolávajúceho sa nepreniesol žiadnu zodpovednosť za daňové subjekty dodávateľa UNI BizGROUP s.r.o., ale vykonaným dokazovaním a získanými dôkazmi dostatočne spochybnil deklarované obchody, ktoré odvolávajúci sa nijak nezvrátil a ani nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Argumentácia odvolávajúceho sa, že konal v dobrej viere a nemal žiadne vedomosti o dodávateľoch svojho dodávateľa, je podľa žalovaného zavádzajúca vzhľadom na zistenie, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť PEMA Trade s.r.o., s ktorým odvolávajúci sa uzatvoril zmluvu o dielo vystupovala len ako sprostredkovateľ, pričom tento nemal žiadnych zamestnancov a ani technické vybavenie. V zmysle uvedeného samotné uzatvorenie zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 s realizáciou predmetu zmluvy od 01.07.2017 do 31.12.2018 mohlo podľa odvolacieho orgánu odvolávajúcemu sa napovedať, že zhotoviteľ PEMA Trade s.r.o. sám nebude schopný služby podľa predmetu zmluvy o dielo realizovať. Aj keď vykonávanie prác inými dodávateľmi sám A. G. za spoločnosť PEMA Trade s.r.o. verbálne potvrdil, mal odvolávajúci sa prejaviť dostatočnú mieru obozretnosti a vyžadovať o realizácii služieb od neho také dôkazy, ktoré hodnoverne preukážu ich vykonanie, a zároveň oprávnenosť sprostredkovateľa PEMA Trade s.r.o. vyhotoviť faktúry s priznaním daňovej povinnosti podľa § 19 ods.2 zákona o DPH a nie ako bolo zistené pri daňovej kontrole v spoločnosti PEMA Trade s.r.o. len uvedením dane na faktúre podľa § 69 ods.5 zákona o DPH. Osobitne žalovaný poukázal na skutočnosť, že prokuristom predložené poznámky resp. Zošit porúch (takéto označenie uviedol odvolávajúci sa vo svojom vyjadrení k protokolu) a emailová komunikácia, ktoré mali preukázať, že dochádzalo k priebežným kontrolám stavu reklamných plôch vo vlastníctve EUNICA Megaboards, s.r.o. vrátane kontroly osvetlenia týchto plôch zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných plôch a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a potrebe opráv, boli správcom dane oprávnene posúdené ako nepostačujúce. Poukázal v tejto časti na konkrétne hodnotiace závery správcu dane. Žalovaný sa stotožňuje so stanoviskom správcu dane, že odvolávajúci nepredložil žiadny vierohodný dôkaz preukazujúci reálne poskytnutie služieb kontroly reklamných zariadení práve spoločnosťou PEMA Trade s.r.o.. Podľa žalovaného správca dane oprávnene prijal záver, že uplatnené odpočítanie dane z dodania služieb od deklarovaného dodávateľa PEMA Trade s.r.o., ktorá je na sporných faktúrach uvádzaná ako dodávateľ nedodala fakturované činnosti pre odvolávajúceho sa, pretože sám odvolávajúci sa dostatočne hodnoverným a vypovedajúcim spôsobom nepreukázal. že služby mu dodal deklarovaný dodávateľ a v zmysle ustanovenia § 49 zákona o DPH mu nevznikol nárok na odpočet dane. Žalovaný mal za to, že žaloba si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa spoločnosť' PEMA Trade s.r.o., neoveroval si jeho predpoklady ml dodanie požadovaných služieb, čím sa obral o možnosť disponovať potrebnými dokladmi a informáciami nielen o dodávateľovi ale aj o prácach a osobách jeho dodávateľov, ktoré ich podľa vyjadrenia A. pre spoločnosť PEMA Trade s.r.o. mali vykonať. Žalovaný v súlade poukázal na ustanovenia zákona o DPH. ktoré zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, a ktoré je potrebné splniť. Táto úprava je vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní špeciálna, pretože zákon o DPH z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane oveľa prísnejšie podmienky ako sú pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne následky z ich nedodržania znáša

daňový subjekt. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si z nich uplatňuje nárok na odpočítanie dane. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 daňového poriadku a využil aj získané dôkazy z iných konaní, pričom všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

3. Podaním zo dňa 25.05.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej tvrdí, že zistenie skutkového stavu orgánmi finančnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a tiež došlo ku porušeniu ustanovení o administratívnom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Miestami je rozhodnutie žalovaného až prekvapivé. Konkrétne žalobca formuluje v svojej správnej žalobe nasledovné žalobné body: · V rozhodnutí žalovaného nie je objasnený posun pri hodnotení, ktoré viedlo k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo robí rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zmätočným. V tejto časti žalobca konkrétne poukazuje na závery podľa rozhodnutia správcu dane, kde je konštatované, že nebolo preukázané, že služby boli dodané dodávateľom PEMA Trade s.r.o.. (strana 18 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane), že služby neboli dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyvodil, že „nebolo vierohodne preukázané dodanie služby uvedenej na faktúre a ani skutočnosť, že práce boli realizované práve dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou PEMA Trade s.r.o. Takýto postup žalovaného predstavoval podľa žalobcu zásah do jeho práv, keďže žalobca nemohol v odvolaní a v odvolacom konaní (ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania) namietať proti takému právnemu posúdeniu, ktoré mu nebolo známe a ku ktorému mu nebolo umožnené sa vopred vyjadriť. Správca dane vo vzťahu k žalobcovi v protokole z daňovej kontroly i v prvostupňovom rozhodnutí spochybnil iba preukaznosť dodania služieb žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca potom logicky prispôsobil svoju odvolaciu argumentáciu obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, čo je aj samozrejmé (v tomto zmysle žalobca napr. dôvodil judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v bodoch 12 až 16 odvolania). Podľa žalobcu je neprípustné a rozporné so základnými zásadami správy daní, najmä zásadou postupu v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), aby žalovaný ako odvolací orgán v rozhodnutí o odvolaní daňového subjektu rozširoval dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nad rámec prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa k možnému odlišnému posúdeniu pred vydaním rozhodnutia o odvolaní. Žalovaný taktiež dostatočne neodôvodnil, prečo vlastne - na základe akých skutočností, dôkazov a právnych úvah - spochybnil na rozdiel od správcu dane už dodanie služieb uvedených na faktúre ako takých, a nie iba ich dodanie práve spoločnosťou PEMA Trade s.r.o. · V rozhodnutí žalovaného absentuje dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými odvolacími námietkami, v ktorej časti žalobca poukázal na judikatúru vymenovanú spisovými značkami a dňom vydania rozhodnutí NS SR podľa časti II.B správnej žaloby. Rovnako v tejto časti poukázal na úpravu podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku a zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V tejto časti ďalej argumentoval poukazom na závery vyplývajúce, v zmysle žalobcom vymedzených tvrdení, z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. a . Žalobca zdôraznil, že už v odvolaní poukazoval i na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa problematiky dane z pridanej hodnoty spolu s citáciou konkrétnych záverov rozsudkov identifikovaných spisovou značkou a dňom vydania v odôvodnení správnej žaloby, z ktorých vyvodil, že ak je preukázaná reálnosť dodania fakturovaného plnenia a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ (čo bol záver, ktorý zaujal správca dane v prvostupňovom rozhodnutí - poznámka žalobcu), takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že: a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty a súčasne po b) vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou tohto podvodu; obe uvedené podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania zaťažuje správcu dane nie daňový subjekt. Táto odvolacia argumentačná línia žalobcu bola prirodzenou reakciou na záver správcu dane o nepreukázaní dodania

služieb (inak samotného nespochybneného) práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný k opísaným odvolacím námietkam žalobcu, ktoré sa opierali o rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie neuviedol v napadnutom rozhodnutí nič konkrétne, len výslovne konštatoval, že sa nevyjadruje a to preto, že odvolávajúci sa konkrétne neuvádza, v čom uvedené rozsudky, ktoré riešili podvodné konanie sú aplikovateľné na zistenia správcu dane v ukončenej daňovej kontrole alebo v čom je rozpor postupu správcu dane u vykonávanej kontroly s právnym záverom Súdneho dvora EÚ. Takéto tvrdenia žalovaného pritom žalobca označuje za nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca v odvolaní uviedol v čom sú podľa neho ním citované rozsudky Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľné na prejednávanú vec, teda na situáciu, keď správca dane odmieta priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že fakturované plnenie dodal práve ten subjekt, ktorý je uvedený na faktúre ako dodávateľ (čo je dôvod, ktorý sa v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane uvádza v prevažnej miere); ak žalovaný zastával opačný náhľad, teda že predmetné rozhodnutia použiteľné nie sú, bolo povinnosťou žalovaného riadne a zrozumiteľne v odôvodnení vysvetliť, prečo tieto judikáty za relevantné pre danú vec nepovažuje. Ak si žalovaný v tomto smere vystačil s mlčaním, jeho rozhodnutie je rozhodnutím, kde absentuje preskúmateľné odôvodnenie. · Žalobca namietal, že žalovaný vykonal počas odvolacieho konania viaceré dôkazy, ktoré neboli vykonané počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania pred správcom dane, žalovaný však nijako neumožnil žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia k výsledkom takto žalovaným v rámci odvolacieho konania vykonaného dokazovania, čo je v rozpore prinajmenej s výslovným znením § 74 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí čerpal viaceré svoje skutkové zistenia „zo zistení miestne príslušného správcu dane pri daňovej kontrole v spoločnosti PEMA Trade s.r.o.“ (pozri posledný odsek na strane 14 napadnutého rozhodnutia), hoci žalobca nebol účastníkom žiadnej daňovej kontroly v spoločnosti PEMA Trade s.r.o., o daňovej kontrole v spoločnosti PEMA Trade s.r.o. a o jej výsledkoch nemá žiadnu vedomosť, nebol o nej oboznámený a žiadnu daňovú kontrolu v spoločnosti PEMA Trade s.r.o. a jej výsledky nevzal za zdroj svojich skutkových zistení ani správca dane (v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa žiadna daňová kontrola v spoločnosti PEMA Trade s.r.o. nespomína). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného sa nedá zistiť, akými procesnými postupmi si žalovaný v odvolacom konaní zadovážil „zistenia miestne príslušného správcu dane pri daňovej kontrole v spoločnosti PEMA Trade s.r.o.“, čo je však najpodstatnejšie, s takýmito „zisteniami“ nebol žalobca zo strany žalovaného absolútne žiadnym spôsobom oboznámený. Žalobca namietal, že žalovaný zadovažoval svoje skutkové zistenia z rôznych dokumentov vyhotovených v rámci daňovej kontroly v spoločnosti PEMA Trade s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102054219/2019 zo 16. októbra 2019, protokol č. 102899308/2019 16. decembra 2019), pričom ide o dokumenty vyhotovené až po podaní odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane (ktoré žalobca odoslal 25. septembra 2019). O takýchto dôkazoch preto nemohol mať vedomosť nielen žalobca, ale ani správca dane, a ak nimi chcel odvolací orgán doplniť dokazovanie, bol povinný umožniť žalobcovi oboznámiť sa s takýmito dôkazmi a so skutkovými zisteniami na ich základe získanými ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia (§ 74 ods. 3 daňového poriadku), čo sa nestalo a žalobca sa o týchto nových skutkových zisteniach žalovaného a dôkazoch, na základe ktorých boli zadovážené, dozvedel až z obsahu napadnutého rozhodnutia po jeho doručení. Bez oboznámenia žalobcu s vytvorením priestoru žalobcovi na vyjadrenie žalovaný nebol žiadnym spôsobom oprávnený použiť v napadnutom rozhodnutí také zistenia, ktoré neboli výsledkom dokazovania vykonaného už správcom dane. · Žalobca tiež namietal procesný postup správcu dane, ktorý bol žalovaným aprobovaný, kedy správca dane v daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní bez ďalšieho použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol namiesto toho, aby sám vykonal dokazovanie a daňovému subjektu umožnil realizovať jeho procesné práva podľa daňového poriadku. Toto žalobca namietal vo vyjadrení k protokolu ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Do spisu tiež správca dane zaradil ako dôkaz informácie získané z daňového spisu daňového subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o. z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, apríl 2017, júl 2017, september 2017 a október 2017, týkajúce sa daňového subjektu PERSOnica, s.r.o., Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina a týkajúce sa spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o. Prenos značnej časti dokazovania správcom dane na iné daňové úrady, bez možnosti aktívnej účasti daňového subjektu, znemožňuje daňovému subjektu realizáciu procesných práv, ktoré sú mu priznané daňovým poriadkom, ktoré by mohol daňový subjekt uplatniť, keby bolo dokazovanie vykonané riadne v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly resp. vyrubovacieho konania u daňového subjektu. Žalobcovi bolo upreté právo na osobnú účasť pri miestnom zisťovaní vykonanom Daňovým úradom Bratislava v sídle UNI BizGROUP s.r.o. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku a § 37 ods. 4 daňového poriadku.

Správca dane taktiež žalobcovi uprel právo podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania u iného daňového subjektu a ani do samotného úradného záznamu Daňového úradu Bratislava spísaného z miestneho zisťovania v spoločnosti Carrera SK s.r.o. a do úradného záznamu Daňového úradu Bratislava spísaného z miestneho zisťovania v spoločnosti UNI BizGROUP s.r.o., V súvislosti s úpravou § 37 ods. 4 daňového poriadku žalobca v tejto časti zdôraznil, že je povinnosťou správcu dane o miestnom zisťovaní spísať zápisnicu, čo v danom prípade zjavne tiež splnené nebolo. Pokiaľ správca dane a žalovaný odkazujú na Informačný systém finančnej správy SR žalobca nemá vedomosť čo to je, nemá doň prístup, nevie aké informácie sú jeho obsahom. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku a neexistenciu potreby dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho vlastnej úradnej činnosti a nie z úradnej činnosti iných zamestnancov daňových úradov. Naviac pokiaľ ide o skutočnosti známe správcovi dane z úradnej činnosti, mal by byť s nimi daňový subjekt oboznámený. Rovnaké námietky uvádza žalobca i pokiaľ ide o „internú databázu správcu dane“, na ktorú poukazoval správca dane, a to žalobca výslovne namietal i v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2015, v zmysle záverov ktorého rozhodnutia podľa tvrdení žalobcu možno prihliadať len na skutočnosti spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci, získané zákonne konformným spôsobom. · Správca dane materiálne nedodržal lehotu podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku na vykonanie kontroly, pretože daňová kontrola v skutočnosti začala dňa 18.04.2018 odovzdaním účtovníctva žalobcu zaisteného Kriminálnym úradom finančnej správy správcovi dane a trvala do 06.05.2019, kedy bol žalobcovi odovzdaný protokol z daňovej kontroly. Žalobca uviedol, že celé účtovníctvo za roky 2014 až 2017 bolo žalobcovi zaistené KÚFS-om dňa 06.02.2020 podľa o čom bolo vydané potvrdenie zo dňa 06.02.2020 č. 79764/2018. Doklady tvoriace účtovníctvo žalobcu boli odstúpené KÚFS-om správcovi dane dňa 18.04.2018 podľa bez rozhodnutia o zaistení. Samotné zadržiavanie účtovných dokladov žalobcu bolo nezákonné, pretože presiahlo limit 60 dní podľa , z čoho vyplýva, že odovzdanie dokladov KÚFS-om správcovi dane dňa 28.04.2018 je zaťažené nezákonnosťou. Žalobca tvrdí, že pokiaľ správca dane disponuje účtovnými dokladmi, nakoľko mu ich KÚFS odovzdal, daňová kontrola musí byť začatá dňom odovzdania týchto dokladov, pretože už tu dochádza k obmedzeniu daňového subjektu, ktorý nemôže disponovať svojim účtovníctvom. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa , daňového poriadku a uviedol, že začatie daňovej kontroly je možné uskutočniť podľa daňového poriadku, ale ako moment začatia daňovej kontroly je potrebné uviesť v oznámení o začatí daňovej kontroly moment prevzatia dokladov správcom dane. Správca dane v zápisnici o začatí daňovej kontroly neuviedol dôvody začatia daňovej kontroly a neuviedol ich ani v protokole, ani v žiadnom inom dokumente. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS III. 24/2010 zo dňa 29.06.2010, podľa záverov ktorého v zmysle tvrdení žalobcu, ak trvanie daňovej kontroly presiahlo maximálnu zákonom stanovenú dĺžku, daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nemá povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku. Žalobca tvrdí, že žalovaný neobjasnil na základe akého ustanovenia bol oprávnený od 18.04.2018 do 15.05.2018 zadržiavať účtovné doklady. · Preskúmavané rozhodnutia orgánov finančnej správy sú založené na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcom o tom, že fakturované služby vykonal práve dodávateľ uvedený na faktúre, avšak žalovaný neuviedol, aký konkrétny dôkaz mu od žalobcu absentoval, resp. akým konkrétnym dôkazom by žalobca takéto dôkazné bremeno uniesol, keď žalovanému nepostačovalo predloženie zmluvy o dielo z 29. júna 2017, uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou PEMA Trade s.r.o. ako zhotoviteľom, potvrdenie uskutočnenia fakturovaného plnenia oboma zmluvnými stranami (B. i B.) a dokonca ani predloženie zošitu porúch, v ktorých žalobca poznamenával poruchy na reklamných zariadeniach v závislosti od podávania správ jeho dodávateľom. Keď potom žalobca v odvolaní namietal, že správca dane neuviedol, aký ďalší dôkaz reálneho plnenia mu od daňového subjektu chýbal, žalovaný v napadnutom rozhodnutí príznačne uviedol iba to, že „je na daňovom subjekte predložiť správcovi dane také dôkazy, ktorými hodnoverne preukáže svoje tvrdenia“. V tejto časti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . Žalobca uviedol, že je potrebné zohľadniť povahu plnenia. Pochybnosť správcu dane a žalovaného musí byť preukázaná dôkazmi, ktoré majú minimálne rovnakú váhu ako dôkazy predložené žalobcom, v ktorej časti žalobca vymenoval spisovou značkou a dňom vydania viaceré rozhodnutia NS SR tak, ako sú identifikované na strane 19 písomného vyhotovenia žaloby.

Žalovaný bližšie neozrejmil, aké opatrenia mal žalobca vykonať a nevykonal ich, o to viac ak spolupráca so subjektom PEMA Trade s.r.o. fungovala bezproblémovo. Žalobca tvrdí, že nemal žiaden legitímny dôvod preverovať, či bude M-TRADE SK, s.r.o. vykonávať plnenie sám alebo prostredníctvom subdodávateľov, kedy by naviac aj tak zodpovedným subjektom voči daňovému subjektu bol samotný dodávateľ. Podľa žalobcu je celkom pochopiteľné a oprávnené, že A. (vtedajší konateľ spoločnosti PEMA Trade s.r.o.) nemal spočiatku vedomosť o tom, kde sa nachádza 31 reklamných zariadení žalobcu, umiestnených prakticky po celom území Slovenska, a že konkrétne miesta, na ktorých tieto reklamné zariadenia stoja, mu bližšie špecifikovali osoby konajúce za žalobcu (napr. prokurista žalobcu B.. G. G.). Z toho, že dodávateľ žalobcu, ktorý mal vykonávať kontrolu stavu reklamných zariadení vo vlastníctve žalobcu, vrátane kontroly ich osvetlenia, podávania správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, dostal podklady na určenie miesta, kde sú tieto reklamné zariadenia umiestnené, od žalobcu ako svojho objednávateľa, predsa v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že uvedenú činnosť si zabezpečoval sám žalobca; žalobca považuje takúto úvahu žalovaného za logicky nezmyselnú. Každý dodávateľ, ktorý má poskytnúť určité plnenie na mieste, ktoré nepozná, musí zrejme dostať práve od svojho objednávateľa (odberateľa) zadanie na určenie takého miesta. Skutočnosť nekontaktnosti subjektu PEMA Trade s.r.o. v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neznamená, že v čase preverovaného zdaňovacieho obdobia tento subjekt nevykonával podnikateľskú činnosť. Za jeho aktuálnu nekontaktnosť žalobca nemôže niesť zodpovednosť. V tejto časti poukázal žalobca na judikatúru vymedzenú spisovou značkou a dňom vydania rozhodnutí NS SR na strane 24 správnej žaloby. Rovnako je tomu pokiaľ ide o dodávateľového dodávateľa, teda subjekt UNI BizGROUP s.r.o. Žalobca v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej viere, nemal žiadne vedomosti o dodávateľoch. Samotná skutočnosť realizácie plnenia subdodávateľsky, prípadne zrejmá už pri uzatvorení zmluvy o dielo so subjektom PEMA Trade s.r.o. nebola dôvodom mať pochybnosti o činnosti tejto spoločnosti a nie je možné z toho odvodzovať záver o neopatrnosti žalobcu. I v tejto časti poukázal žalobca na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalobca mal za to, že reálne plnenie fakturovaných služieb okrem listinných dôkazov jednoznačne potvrdil jednak svedok A. pri svojom výsluchu dňa 16.10.2018, jednak prokurista daňového subjektu B.. G. G. na ústnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2019, o ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100108912/2019. Správca dane nezohľadnil výpoveď B.. G. G., čo svedčí o selektívnom výbere a hodnotení vykonaných dôkazov správcom dane, v ktorých uviedol len, že svedok G. a prokurista G. svoje tvrdenia nedoložili žiadnym dôkazom. Žalobca zdôraznil, že svedok pán A. G. bol poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a nezamlčovať nič podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku a o právnych následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku. Žalobca zdôraznil, že podanie nepravdivej alebo neúplnej výpovede v správnom konaní je priestupkom. Žalobca učinil návrh na predvolanie a vypočutie svedka pána B.. Bližšie neidentifikoval konkrétne okolnosti, na ktoré ho navrhuje vypočuť s tým, že uviedol, že tento návrh činí pre vylúčenie akýkoľvek pochybností o obsahu svedeckej výpovede B.. A. G.. Žalobca k subdodávateľovi UNI BizGROUP s.r.o. s.r.o. zdôraznil, že správca dane vyhodnocoval ich kontaktnosť/nekontaktnosť k času výkonu daňovej kontroly. Žalobca však nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcim sa subdodávateľov, s ktorými nebol v žiadnom vzťahu a o ktorých existencii sa dozvedel až počas daňovej kontroly. Správca dane a žalovaný nemôže po žalobcovi požadovať preukazovanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť UNI BizGROUP s.r.o. podala posledné priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018, takže táto spoločnosť bola aktívna a podávala daňové priznania ešte vyše jeden rok po posudzovanom zdaňovacom období september 2017. Na to nemá vplyv ani skutočnosť, že v mieste jej sídla nemusela byť v auguste 2018 zamestnancami iného daňového úradu zastihnuteľná. Všetky uvedené okolnosti žalobca výslovne namietol i vo svojom odvolaní, žalovaný k nim však v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadne stanovisko. V tejto časti poukázal žalobca na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ identifikované na strane 27 až 29 správnej žaloby. Sám žalobca konštatuje, že z označenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak je preukázaná reálnosť dodania fakturovaného plnenia a existujú pochybnosti iba o tom, či ho skutočne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre alebo jeho subdodávateľ, takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že a) došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty a súčasne po b) vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo

súčasťou tohto podvodu, pričom obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania zaťažuje správcu dane nie daňový subjekt.

4. Podaním zo dňa 02.11.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Priamo k argumentácii v správnej žalobe uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí v zásade konštatoval, že nebolo preukázanie dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach t.j. spoločnosťou PEMA Trade s.r.o., pričom však ani nepotvrdil, že služby boli reálne vykonané, čo podľa predloženého spisu a získaných dôkazov žalovaný vyhodnotil s tým, že služby spoločnosť PEMA Trade s.r.o. nedodala a nebolo zároveň preukázané ani ich reálne vykonanie. Podľa žalovaného verbálne potvrdenie dodania služieb pánom A., bývalým konateľom PEMA Trade s.r.o., ktorý okrem predloženej faktúry žiadnymi inými dokladmi a dôkazmi dodanie služieb nepreukázal, bolo správcom dane oprávnene posúdené ako nesplnenie podmienky k uplatneniu odpočtu dane. Tiež poukázal na zistené odporujúce si vyjadrenia pána A., tak ako boli konštatované v rozhodnutí správcu dane. Nebolo preukázané, že pán G. so svojimi dodávateľmi preverované práce koordinoval, čo potvrdzujú zistenia správcu dane, že menovaný nevedel uviesť a ani bližšie identifikovať týchto dodávateľov, pričom ani na ústnom pojednávaní správcu dane dňa 16.10.2018 neprejavil väčšiu súčinnosť a neposkytol žiadne ďalšie informácie o fakturovaných službách. Podľa žalovaného aj vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť PEMA Trade, s.r.o. sa zmluvne dňa 29.06.2017 zaviazala vykonávať pre žalobcu priebežnú kontrolu stavu reklamných zariadení, vrátane kontroly osvetlenia reklamných zariadení, zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv, konateľ spoločnosti A. G. ako štatutárny orgán spoločnosti mal mať vedomosť o vykonaných prácach v súlade s uzatvorenou zmluvou, pretože ako konateľ spoločnosti mal podľa zmluvy zodpovednosť za poskytnutie deklarovaných služieb uvedených v zmluve, ich kvalitu, rozsah, pričom pre žalobcu so zmluvy vyplývali povinnosti podľa ktorých mal požadovať od dodávateľa také doklady a vykonať také opatrenia, ktorými by vedel prevzatie reálne služieb každom čase hodnoverne preukázať Pokiaľ ide o použitie informácií a skutočností zistených z iných daňových kontrol a daňových konaní namiesto toho, aby správca dane vykonal riadne dokazovanie a umožnil pri ňom žalobcovi realizovať jeho procesné práva v tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku a uviedol v zásade rovnakú argumentáciu, aká je obsiahnutá v odôvodnení jeho rozhodnutia. Zdôraznil, že podľa žalovaného sa v danom prípade nejedná o prenos dokazovania správcom dane na iné daňové úrady, ako to konštatuje žalobca a rovnako ani o znemožnenie účasti žalobcu na realizácii procesných práv podľa daňového poriadku. Žalobca mal po oboznámení sa s týmito zisteniami dostatočný priestor na vyjadrenie sa k nim, prípadne na navrhnutie vykonania ďalších úkonov na preukázanie svojich tvrdení, čo však nevykonal. Pokiaľ ide o námietku, podľa ktorej daňová kontrola bola začatá skôr už prevzatím účtovných dokladov od KÚFS dňa 18.04.2018 a nie až dňom, ktorý je uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly, teda 16.05.2018 nie je táto námietka dôvodná, pričom i v tejto časti uvádza žalovaný argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení jeho rozhodnutia. Skutočnosť, že správca dane prevzal doklady od Kriminálneho úradu finančnej správy v súlade s ešte neznamená, že sú splnené podmienky pre začatie daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku. Keďže správca dane postupoval podľa daňového poriadku, bola daňová kontrola začatá dňom 16.05.2018, ktorý je uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom neunesenia dôkazného bremena k tvrdeniu uskutočnenia fakturovaného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, žalovaný opätovne skonštatoval, že vykonané zistenia správcu dane vierohodne nepreukázali vykonanie deklarovaných služieb a ani skutočnosť, že ich vykonala spoločnosť PEMA Trade, s.r.o. Osobitne pokiaľ ide o hodnotenie svedeckej výpovede svedka pána A. ako nevierohodnej správca dane aj žalovaný vierohodnosť výpovede neprijali ako nepravdivú, ale spochybnili jej váhu v preverovanej veci, pretože svedok okrem verbálneho potvrdenia vykonania služieb subdodávateľmi nijak inak nepreukázal, že služby boli reálne subdodávateľsky vykonané a oprávnene fakturované. Žalovaný zdôraznil, že je na daňovom subjekte, aby vedel aj s odstupom času preukázať aj inými dôkaznými prostriedkami uskutočnenie plnení deklarovaných na predložených faktúrach a tiež skutočnosť, že plnenie reálne vykonal dodávateľ uvedený na faktúre. Ak takéto dôkazy v daňovom konaní daňový subjekt nepredloží, vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena. Žalovaný zdôraznil, že za skutočnosti uvedené v daňovom priznaní zodpovedá daňový subjekt, preto bolo povinnosťou žalobcu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené v daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, ktoré oprávnene vedú k splneniu zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu dane. V

prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet DPH musí od počiatku dbať na to, aby toto právo si mohol obhájiť i v prípade jeho spochybnenia správcom dane v následnom spore. Žalovaný uviedol, že v nadväznosti na to by si mal daňový subjekt z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti takýto obchod patrične zdokumentovať a zabezpečiť dostatok hodnoverných dôkazov na jeho preukázanie správcovi dane.

5. Podaním zo dňa 14.04.2022 učinil žalobca po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a obsahu správnej žaloby repliku. V jej obsahu zotrval na argumentácii uvedenej už v správnej žalobe. Poukázal na skutočnosť, že pri nahliadnutí do správneho súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu zistil, že je pripojená len fotokópia administratívneho spisu, teda administratívny spis, ktorý nie je z originálov listín (hoc aj fotokópie opatrených pečiatkou so znením fotokópia súhlasí s originálom a nečitateľnými podpismi). Uviedol, že daňovému subjektu nevzniká počas daňovej kontroly dôkazné bremeno na preukazovanie takých skutočností, ktoré správca dane síce výslovne nepoprie (nespochybní), ale ani „nepotvrdí“. Dôkazné bremeno v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. V tejto časti žalobca poukázal na judikatúru NS SR uvedenú v replike. Zdôraznil, že zamieňanie spochybnenia dodania fakturovaného plnenia ako takého (teda tvrdenie, že fakturované plnenie nikdy neexistovalo, čiže je fiktívne) so spochybnením totožnosti dodávateľa uvedeného na faktúre je neprípustné aj s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej sa musí aplikovať rozdielny postup pri dokazovaní a pri rozhodovaní správcu dane o uznaní/neuznaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v závislosti od toho, či bolo fakturované plnenie fiktívne alebo či nebolo preukázané jeho dodanie práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Opätovne skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie vykazuje zmätočnosť a tiež je nepredvídateľné pre žalobcu, ktorému nebolo počas daňovej kontroly ani v samotnom protokole z daňovej kontroly zo strany správcu dane prezentované, že fakturované plnenie má byť podľa správcu dane fiktívne o to viac, keď správca dane v prvostupňovom rozhodnutí výslovne skonštatoval, že nespochybnil, že práce boli vykonané. Uviedol, že po nahliadnutí do súdneho a pripojeného administratívneho spisu na správnom súde zistil, že zápisnica č. 102054219/2019 zo dňa 16.10.2019 a protokol č. 102899308/2019 zo dňa 16.12.2019 získaný z daňovej kontroly spoločnosti PEMA Trade, s.r.o., boli získaný po podaní odvolania, bez umožnenia sa žalobcovi vyjadriť k nim, pričom tieto doklady nie sú súčasťou administratívneho spisu. V tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. a zdôraznil, že ide o podstatnú nezákonnosť, ak nie všetky dôkazy, na ktoré sa správca dane resp. žalovaný v rozhodnutí odvoláva sú súčasťou administratívneho spisu. Čo sa týka nedodržania lehoty na zaistenie zadržaných dokladov žalobcu KÚFS-om zotrval na argumentácii uvedenej už v správnej žalobe, zdôraznil, že dáva správnemu súdu do pozornosti zápisnicu Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš o vykonaní úkonu č. 100766121/2018 zo dňa 18.04.2018, kde ako hlavný predmet úkonu je uvedené prevzatie dokladov žalobcu zaistených colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy s tým, že poverení colníci Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka STRED zaistené doklady uvedené v zápisnici v časti „listiny a iné veci odovzdané pri úkone“ odovzdali v priestoroch Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš povereným zamestnancom správcu dane, ktorí si predmetné doklady prevzali za účelom výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, september 2016 a december 2016. Tiež uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že už 12.04.2018 bolo zamestnankyniam daňového úradu vydané poverenie na výkon daňovej kontroly. Je pre žalobcu racionálne nepochopiteľné z akého dôvodu zamestnankyne správcu dane, ktoré mali vydané poverenie na vykonanie predmetnej daňovej kontroly už 12.04.2018 a od 18.04.2018 disponovali niekoľkými stovkami zaistených a im KÚFS-om odovzdaných dokladov žalobcu, pristúpili k formálnemu začatiu daňovej kontroly až k 16.05.2018, teda zhruba mesiac od kedy tak urobiť mohli a mali. V nadväznosti na úpravu podľa § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku žalobca uviedol, že daňový poriadok nepredpokladá predkladanie účtovných dokladov daňového subjektu správcovi dane pred začatím daňovej kontroly, čo nie je možné obchádzať ani prostredníctvom používania či zneužívania činnosti takej inštitúcie akou je KÚFS. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe a ani v napadnutom rozhodnutí nejako nevysporiadal so žalobcom predloženými judikatúrnymi závermi Súdneho dvora EÚ, ktoré uviedol aj v článku V. správnej žaloby a z ktorých v zmysle tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že ak podľa správcu dane nebolo preukázané, že fakturované plnenie bolo v skutočnosti vykonané práve dodávateľom uvedeným na faktúre, takáto okolnosť nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty s jedinou výnimkou, a to ak správca dane preukáže, že došlo k podvodnému konaniu na dani z pridanej hodnoty a súčasne vzhľadom na objektívne preukázané okolnosti daňový subjekt vedel

alebo mal vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou tohto podvodu; obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne a dôkazné bremeno ich preukázania zaťažuje správcu. V tejto časti žalobca v rámci repliky poukázal na závery podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. z 08.12.2020, závery z ktorého citoval.

6. Na pojednávaní, ktoré bolo veci vytýčené na deň 14.11.2022 žalobca cestou právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že dňa 31. októbra 2022 bol vyhlásený rozsudok tunajšieho správneho súdu vo veci , kde vlastne predmetom prieskumu bolo iné rozhodnutie žalovaného vydané vo vzťahu k žalobcovi, ale ktoré vzišlo z tej istej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu a pri praktickej obsahovej totožnosti žalobných námietok i obsahu odôvodnenia a postupu rozhodnutia žalovaného, tam išlo o zdaňovacie obdobie júl 2017, v tejto veci ide o zdaňovacie obdobie september 2017. Týmto rozsudkom bolo správnej žalobe žalobcu vyhovené, a to najmä s poukazom na postup správcu dane a žalovaného, ktorý nezodpovedal ustanoveniam § 45 ods. l písm. f) a § 46 ods. 5 daňového poriadku, čiže táto námietka rozvinutá v správnej žalobe vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov finančnej správy je plne aktuálna aj v tejto veci. Ďalej poukázal na rozsudok vo veci , v ktorom už bolo aj právoplatne rozhodnuté, tiež na základe obdobných dôvodov.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správcu dane, žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu vychádzajúc z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v nadväznosti na úpravu - ďalej ako . Skonštatoval naplnenie dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa a v nadväznosti na to podľa rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení veci na ďalšie konanie žalovanému.

8. Podľa (ďalej len ): Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , : Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak po g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok), v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d), e) daňového poriadku: Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: po d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, po e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Podľa § 46 ods. 5, ods. 8 daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku: Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú konštatované v podstatnom obsahu v odôvodnení tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je faktúra vystavená dodávateľom označeným PEMA Trade, s.r.o. na odberateľa EUNICA Megaboards, s.r.o., IČO: 47 328 631 č. 3009201704 za pravidelnú kontrolu reklamných zariadení podľa zmluvy zo 29.06.2017 pri identifikácii plnenia bližšie 3x31 kusov po 200e/mes. v sume 22.320,- Eur z toho 20% DPH 3720,- Eur. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Zmluva o dielo uzatvorená podľa a nasl. medzi objednávateľom MEDIAS, s.r.o., IČO: 47 328 631 a zhotoviteľom M-TRADE SK, s.r.o., Bratislava zo dňa 29.06.2017, podľa článku I. bod 1, 2, 3 tejto zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať pre objednávateľa v období trvania tejto zmluvy priebežnú kontrolu stavu reklamných zariadení vo vlastníctve objednávateľa podľa bodu 2 tohto článku, vrátane kontroly

osvetlenia týchto reklamných zariadení, zahŕňajúcu podávanie správ o stave reklamných zariadení a ich osvetlenia, o vzniknutých vadách a o potrebe opráv. V bode 2 tohto zmluvného článku sú identifikované reklamné zariadenia, kontrola stavu ktorých je predmetom tejto zmluvy a ktoré sú objednávateľom v internom informačnom systéme označené názvami uvedenými v tomto zmluvnom článku a znázornenie ich umiestnenia je v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Podľa bodu 3 tohto zmluvného článku zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a to v náležitej kvalite zodpovedajúcej riadnej odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno očakávať. Podľa článku II. bod 3 zmluvy cena za vykonanie diela je určená dohodou zmluvných strán na sumu 200,- Eur bez DPH mesačne za každé jedno z reklamných zariadení uvedených v článku I. bod 2. K cene sa pripočítava daň z pridanej hodnoty v zmysle platných právnych predpisov, v prípade ak zhotoviteľ je jej platiteľom. Podľa článku III. bod 1 zmluvy zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo v období od 01.07.2017 do 31.12.2018.

10. V prvom žalobnom bode žalobca namietal jednak nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný oproti záverom správcu dane bližšie neobjasnil posun v rámci hodnotenia vedúceho k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom v tejto časti žalobca poukázal na protirečivé závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré citoval. Zároveň je obsahom prvého žalobného bodu námietka žalobcu o nedostatku procesného postupu správcu dane v daňovej kontrole, kedy správca dane počas daňovej kontroly ani v protokole, ktorým bola daňová kontrola ukončená, neoboznámil pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia fakturovaných plnení ako takých iba o ich dodaní práve dodávateľom uvedeným na faktúre, čo podľa tvrdenia žalobcu predstavuje zásadný rozdiel (nepreukázanie dodania služieb práve dodávateľom uvedeným na faktúre a nepreukázanie dodania služieb vôbec). Správny súd v tejto časti primárne zdôrazňuje, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vo všeobecnosti je daná zákonnosťou procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Pokiaľ teda tento procesný postup správneho orgánu vykazuje vady, ktoré predstavujú také porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, dochádza k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia podľa . Vychádzajúc z uvedeného a v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v prvom žalobnom bode týkajúcu sa namietania procesného postupu správcu dane tak, ako je uvedené vyššie, pripadlo správnemu súdu vyhodnotiť zákonnosť procesného postupu správcu dane v súvislosti s jeho procesnou povinnosťou podľa daňového poriadku, podľa ktorej úpravy: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Správny súd sa preto v nadväznosti na obsah prvého žalobného bodu zameral na vyhodnotenie skutočnosti, či si správca dane riadne splnil svoju procesnú povinnosť podľa daňového poriadku a umožnil tým daňovému subjektu náležité splnenie jeho vlastných procesných povinností, a to konkrétne dôkaznej povinnosti podľa daňového poriadku a povinností podľa , daňového poriadku. Správny súd na základe oboznámenia sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu poukazuje na nasledovné skutočnosti vyplývajúce z jeho obsahu:

- Výzvou zo 07.12.2018 č. 102520549/2018 správca dane vyzval daňový subjekt podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na splnenie povinnosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy tým, že predloží dôkazy preukazujúce nasledujúce tvrdenia: Dôkazy preukazujúce oprávnenosť odpočítania dane z nižšie uvedených faktúr v zmysle , v nadväznosti na o DPH (ďalej zákon o DPH) s tým, že faktúry, ku ktorým sa táto výzva vzťahuje, sú identifikované v texte výzvy číslom, interným číslom, dňom vyhotovenia, fakturovaným plnením, fakturovanou sumou, daňou - DPH a celkovou sumou. Správca dane následne konkretizuje, že žiada predložiť: listinné dôkazy preukazujúce vykonávanie priebežných kontrol stavu reklamných zariadení v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 29.06.2017 so zhotoviteľom PEMA Trade s.r.o., Konventná 652/7, 811 03 Bratislava, IČO: 46 150 102, listinné dôkazy preukazujúce, kto vykonal kontroly osvetlenia reklamných zariadení v zmysle vyššie uvedenej zmluvy a súpis vykonaných prác prípadne preberacie protokoly na vykonané kontroly osvetlenia reklamných zariadení v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Zároveň správca dane v zmysle ust. v nadväznosti na daňového poriadku vyzýva daňový subjekt v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2017, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy sa vyjadrili k vyššie uvedeným skutočnostiam a predložili správcovi dane dôkazy preukazujúce, že boli splnené

podmienky uplatnenia práva na odpočet dane z preverovaných prijatých faktúr v súlade s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Zároveň správca dane daňový subjekt v tejto výzve upozornil, že nesplnením si povinností vyplývajúcich z ust. daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa

- Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní správcu dane zo dňa 10.04.2019 č. 100844783/2019, s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania ako oboznámenie s výsledkami daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, apríl, júl, september a október 2017 a vyjadrenie daňového subjektu ku kontrolným zisteniam. Súčasťou obsahu tejto zápisnice po zadokumentovaní postupu a zistení správcu dane v jej závere je konštatovanie správcu dane, po ktorého: Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr č. 1208201701 a 3009201704 v rozpore s ust. § 49 až § 51 zákona o DPH. B.. G. G., prokurista spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. sa vyjadril k zisteniam správcu dane nasledovne: Daňový subjekt sa k zisteným skutočnostiam vyjadrí po doručení protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote. Zápisnica je za daňový subjekt podpísaná B.. G. G., prokuristom.

- Podľa protokolu z predmetnej daňovej kontroly vypracovaného správcom dane pod č. 100901314/2019 zo dňa 16.04.2019 týkajúceho sa predmetu daňovej kontroly a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia zahŕňajúceho aj september 2017, a to podľa konštatovania správcu dane na strane 12 tohto protokolu: Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 1208201701 a č.3009201704 boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA Trade, s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane získané dôkazy a zistené skutočnosti vyhodnotil a vyvodil záver, že z úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a získaných dôkazov z preverovania dodávateľa PEMA Trade s.r.o. neboli získané a predložené také dôkazy, ktoré by preukázali reálnosť dodania služieb uvedenou spoločnosťou tak, ako bolo uvedené na predložených faktúrach, preto správca dane vyhodnotil uplatnené odpočítanie dane z dodania služieb kontrol reklamných plôch na reklamných zariadeniach spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. vo výške 7440,- EUR ako uplatnené v rozpore s ods. l . Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2017 správca dane uzavrel, že kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa PEMA Trade, s.r.o. na základe faktúry č. 3009201704, interné č. 211/2017 zo dňa 30.09.2019 v sume 18.600,- Eur, 20 % DPH v sume 3.720,- Eur, spolu v sume 22.320,- Eur za kontrolu reklamných zariadení v rozpore s ust. zákona o DPH. V nadväznosti na úpravu podľa zákona o DPH správca dane uviedol, že kontrolovaným subjektom nebolo navrhnuté, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený dňa 10.04.2019, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100844783/2019 zo dňa 10.04.2019. Daňový subjekt v predmetnej zápisnici uviedol , že k zisteným skutočnostiam sa vyjadrí po doručení protokolu spolu s výzvou na vyjadrene v zákonnej lehote. Podľa záveru protokolu správca dane v súlade so zásadou súčinnosti upozornil daňový subjekt na skutočnosť, že na doklady, ktoré boli predmetom zaistenia budú po vykonaní potrebných procesných úkonov vrátené KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy - poznámka správneho súdu). V zmysle ust. daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa daňového poriadku začína vyrubovacie konanie ( daňového poriadku). Doručenie protokolu z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov ( zákona).

- Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole zo dňa 16.04.2019 č. 100901529/2019 správca dane vyzval daňový subjekt na základe § 46 ods. 8 daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100901314/2019 zo dňa 16.04.2019 z daňovej kontroly. Vo výzve uviedol, že daňový subjekt je oprávnený podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam uvedených v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží listinné dôkazy. Písomné vyjadrenie k protokolu, označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu, ktoré nemohol daňový subjekt predložiť v priebehu daňovej kontroly a listinné dôkazy môže podľa usmernenia správcu dane daňový subjekt predložiť do 20 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Táto výzva podľa fotokópie návratky doručenky bola žalobcovi doručená dňa 06.05.2019. V reakcii na túto výzvu učinil žalobca vyjadrenie zo dňa 27.05.2019, v obsahu ktorého poukázal okrem iného na záver

správcu dane na strane 12 protokolu, podľa ktorého podstata spočíva v neuznaní práva na odpočítanie dane, a to v nasledovnej formulácii správcu dane, ktorá je citovaným znením: „Správca dane dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, ž nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami 1208201701 (interné číslo 166/17) zo dňa 12.08.2017 ač. 3009201704 (interné číslo 211/17) boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA Trade s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba prefakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie týchto služieb. Kontrolovanému daňovému subjektu EUNICA Megaboards, s.r.o. tak nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.“ Daňový subjekt vo svojom vyjadrení poukázal na úpravu podľa § 47 písm. h) daňového poriadku, podľa ktorého sú nevyhnutnou súčasťou protokolu aj preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Podľa tvrdenia žalobcu protokol je síce obsiahly, veľká časť jeho obsahu však pozostáva z prebratých pasáží, zo zápisníc spísaných správcom dane počas výkonu daňovej kontroly bez akýchkoľvek ďalších úprav. Preukázané zistenia a vyhodnotenie dôkazov musia byť spísané v protokole jasne a zrozumiteľne, keďže ide o tú časť protokolu, ktorá obsahuje zistenia a vyhodnotenia dôkazov, ktoré sú predpokladom pre výsledok daňovej kontroly. Z uvedených zistení sa vychádza v rámci prípadného vyrubovacieho konania. V protokole nemôže byť chaoticky a bez logických nadväzností uvedené konštatovanie správcu dane, z ktorého je ťažko možné vyrozumieť, k akým zisteniam v rámci daňovej kontroly vlastne správca dospel. Správca dane je povinný v protokole uviesť aj dôkazy, ktoré jeho zistenia (hlavne tie, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami daňového subjektu a svedkov) preukazujú. Zároveň by správca dane mal v protokole uviesť ako dôkazy vyhodnotil a akými úvahami sa pri dokazovaní resp. pri vyhodnocovaní dôkazov spravoval. Taktiež by mal správca dane v protokole uviesť aj skutočnosti ako sa vysporiadal s vyjadreniami a dôkazmi predloženými, resp. navrhnutými daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt k tejto časti protokolu v nadväznosti na jeho obligatórne náležitosti uvádza, že v predmetnom protokole všetky vyššie uvedené skutočnosti absentujú. Zo samotného protokolu je ťažko možné zistiť záver správcu dane, pričom závery nie sú vo väčšine prípadov extrahované z vykonaného dokazovania, absentuje označenie dôkazov, ktoré správca dane mal vyhodnotiť v zmysle základnej zásady správy daní podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, dokonca v niektorých prípadoch sú závery správcu dane v rozpore s označeným dôkazom. Daňový subjekt nemôže z protokolu závery správcu dane dedukovať a iba predpokladať, aký záver je výsledkom dokazovania správcu dane. Takýmto postupom bola správcom dane odňatá daňovému subjektu akákoľvek možnosť obrany proti arbitrárnemu záveru uvedenému v protokole. Vo svojom vyjadrení ďalej daňový subjekt v časti C.13 uvádza, že v protokole vypracovanom správcom dane sú obsiahnuté viaceré čiastkové závery správcu dane s absenciou jednoznačnosti uvedenia dôvodu zamietnutia práva na odpočítanie dane, v ktorej časti opätovne cituje už vyššie uvedené konštatovanie správcu dane. Z týchto tvrdení daňový subjekt zredukuje nasledovné dôvody pre zamietnutie práva na odpočítanie dane: 1. Nebolo dostatočne preukázané, že služby boli uskutočnené. 2. Nebolo preukázané, že služby dodal dodávateľ PEMA Trade, s.r.o. 3. Dodávateľovi PEMA Trade, s.r.o, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. 4. Dodávateľ iba prefakturoval služby od iných subdodávateľov. 5. Subdodávatelia nepreukázali reálne dodanie služieb. 6. Nebola preukázaná reálnosť dodania služieb uvedenou spoločnosťou Daňový subjekt v nadväznosti na to namietal nepreskúmateľnosť protokolu, nakoľko daňový subjekt nevie vzhľadom na body 1. až 6. jednoznačne identifikovať, čo v konečnom dôsledku je dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keďže z uvedených záverov správcu dane podľa protokolu vyplýva viacero dôvodov.

- V obsahu pripojeného administratívneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní správcu dane č. 1018151528/2019 zo dňa 01.08.2019 s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania, ktorým je oznámenie daňového subjektu o priebehu a výsledkoch dokazovania vykonaného na základe vyjadrenia sa daňového subjektu k zisteniam uvedených v protokole č. 100901314/2019 zo dňa 16.04.2019 z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2017 a september 2017 a prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom. Podľa obsahu tejto zápisnice je zistiteľné stanovisko správcu dane v časti C3 vyjadrenia daňového subjektu, podľa ktorého záveru z výsledkov vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že služby deklarované faktúrami č. 1208201701 a č.3009201704 boli uskutočnené a dodané dodávateľom PEMA Trade, s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, nevznikla tak daňová povinnosť z dodania služieb, dodávateľ iba fakturoval služby od iných subdodávateľov, ktorí nepreukázali reálne dodanie služieb. Z uvedeného dôvodu správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej

výške 7.440,- Eur, ktorá je uvedená v časti III. číselné zhrnutie výsledkov kontroly predmetného protokolu z daňovej kontroly. K časti C8 vyjadrenia daňového subjektu správca dane podľa obsahu uvedenej zápisnice konštatuje, že zo zistení správcu dane vyplýva, že daňovým subjektom nebolo preukázané, že k dodaniu služby došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou PEMA Trade, s.r.o. V časti okrem iného i C13 vyjadrenia sa daňového subjektu k záverom podľa protokolu, správca dane podľa zápisnice zo 01.08.2019 uvádza: „Z úkonov, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly (ústne pojednávanie, svedecká výpoveď, zaslaná výzva) a získaných dôkazov z preverovania dodávateľa PEMA trade, s.r.o. nebol získaný a predložený dôkaz, ktorý by preukázal reálnosť dodania služieb práve touto spoločnosťou. . Následne podľa obsahu zápisnice správca dane opakuje už v protokole z daňovej kontroly skonštatované zistenia a uzatvára, že v rámci vyrubovacieho konania daňový subjekt nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval reálne poskytnutie služieb kontroly reklamných zariadení.

- Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane správa dane skonštatoval, že nedošlo k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku a domnienka daňového subjektu o tom, že správca dane neviedol dokazovanie tak, aby dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na určenie správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, nemá opodstatnenie a je nesprávne. Dodávateľ M-TRADE SK, s.r.o. správcovi dane nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi reálne vykonanie prác, ktoré boli predmetom fakturácie kontrolovanému daňovému subjektu. Rovnako ani subdodávateľské spoločnosti nepreukázali reálne vykonanie kontroly reklamných zariadení, ani personálne a materiálne podmienky na poskytnutie predmetných služieb. Z uvedených dôvodov nebolo preukázané, že služba bola reálne poskytnutá a následne nemohol byť preukázaný ani vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

11. Z úkonov správcu dane konkretizovaných v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane realizoval procesný postup pri plnení jeho procesnej povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku výzvou správcu dane zo dňa 07.12.2018. Z tejto výzvy správcu dane a ani z procesného postupu, ktorý jej predchádzal a ktorý po nej nasledoval - tu predovšetkým označuje správny súd ústne pojednávanie, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 100844783/2019 zo dňa 10.04.2019, nevyplýva jednoznačné vecné zadefinovanie pochybností správcu dane, ktoré by daňovému subjektu umožňovali jednoznačne identifikovať, či sa pochybnosti správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených týkajú skutočnosti reálneho uskutočnenia deklarovaných plnení, teda toho, či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane alebo skutočnosti realizácie deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom, teda dodávateľom uvedeným na faktúre, v danom prípade subjektom M-TRADE SK, s.r.o. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, a to i s ohľadom na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , pokiaľ ide o vnímanie okolnosti reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia na jednej strane a okolnosti realizácie fakturovaného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre na druhej strane, ako dvoch odlišných skutočností a zároveň pri zohľadnení spochybnenia samotného reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia ako skutočnosti, ktorá zahŕňa aj jeho realizáciu práve dodávateľom uvedeným na faktúre. V nadväznosti na označený rozsudok NS SR sp. zn. správny súd poukazuje na jeho závery podľa bodu 39. odôvodnenia, podľa ktorých: Obsah pojmu vecných podmienok (má sa na mysli vecné podmienky vzniku práva na odpočítanie dane - DPH - poznámka správneho sudu) Súdny dvor Európskej únie (ďalej len Súdny dvor) vo svojej judikatúre objasňuje nasledovne: a) vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, kedy vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napríklad rozsudok Súdneho dvora z 12. januára 2006, Optigen a i., spojené veci sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03, bod 54. alebo rozsudok z 29. marca 2012 sp. zn. C-414/10 vo veci Véleclair), pričom: a) tu je rozhodujúca existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať akoby bol vlastníkom tohto majetku, b) inak v prípade dodania tovaru vtedy, keď dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26.), b) tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú majetkovú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu, c) na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu či neregistráciu (napríklad rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26. a 33.; alebo rozsudok sp. zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33. a 26.). Rovnako v tejto časti poukazuje správny súd, v zhode so žalobcom, na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 13.02.2018, bod 26. odôvodnenia, podľa ktorého: Je však potrebné

zdôrazniť, že správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že pochybnosti správcu dane sa viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ. Potrebné si uvedomiť, že práve od obsahu oznámenia správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku následne závisí ďalší postup daňového subjektu, ktorý pri plnení svojich procesných povinností, a to primárne pri plnení jeho dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, ale i povinností podľa § 45 ods. 2 písm. d), písm. e) daňového poriadku, má postupom správcu dane mať vytvorený priestor na náležitú reakciu zameriavajúcu sa práve na preukázanie skutočností označených správcom dane ako spochybnených. To v danej veci s poukazom na označené časti administratívneho spisu naplnené nebolo. Správny súd podotýka, že povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Správny súd konštatuje v nadväznosti na uvedené, že ťažiskovo samotná výzva správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (č.l. 12 pripojeného administratívneho spisu) konkrétne spochybnené skutočnosti tvoriace materiálne podmienky vzniku práva na odpočet nevymedzuje a konkrétne neidentifikuje. Podobne je tomu, i pokiaľ ide o závery podľa zápisnice z ústneho pojednávania správcu dane zo dňa 10.04.2019 a uvedené sa prejavilo i pokiaľ ide o závery správcu dane podľa protokolu z daňovej kontroly, ktorý taktiež nie je v uvedenom smere jednoznačný a ani vo výzve z 15.04.2019 správca dane konkrétne spochybnené skutočnosti neuvádza, len odkazuje na protokol z daňovej kontroly. Uvedený postup správcu dane nie je správnym súdom hodnotený ako súladný so zákonom, a to konkrétne s úpravou podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Tento nedostatok procesného postupu mal v daňovej kontrole podľa hodnotenia správneho súdu v predmetnej veci vzhľadom na oboznámené časti administratívneho spisu takú intenzitu, že mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci, ktoré bolo založené na závere správcu dane o absencii preukázania reálneho poskytnutia služby, ktorá bola predmetom fakturácie a zároveň na absencii preukázania dodania tohto plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, teda subjektom M-TRADE SK s.r.o. Ako už bolo správnym súdom skonštatované vyššie spojenie týchto dvoch skutočností a skonštatovanie ich naplnenia súčasne vo vzťahu k materiálnym podmienkam vzniku práva na odpočet dane je vnútorne rozporné a v konečnom dôsledku zakladá i nezrozumiteľnosť rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odôvodnenia a zdôraznenia východiska správneho súdu, podľa ktorého zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, však správny súd ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ustálil nezákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s plnením jeho procesnej povinnosti podľa daňového poriadku. Uvedená nezákonnosť nebola odstránená ani v odvolacom konaní a tým založila i nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, v nadväznosti na čo správny súd podľa rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o jeho vrátení na ďalšie konanie žalovanému podľa . V tejto časti správny súd dodáva, že konanie správneho orgánu prvého stupňa

- správcu dane a žalovaného tvorí jeden celok

12. V nadväznosti na vymedzený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného nie je pre správny súd daný priestor pre hodnotenie námietok žalobcu vymedzujúcich vecné rozpory preskúmavaných rozhodnutí so zákonom. Tento záver dopadá i na argumentáciu žalobcu uvedenú cestou právneho zástupcu na pojednávaní, viažucu sa k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ sp. zn. C - 154/20 zo dňa 09.12.2021 v spojení so zohľadnením momentu vydania tohto rozhodnutia. Taktiež tieto závery súvisia i s rozhodnutím správneho súdu o zamietnutí dôkazného návrhu žalobcu na vypočutie svedka B., kedy správny súd uvedený dôkazný návrh žalobcu zamietol vychádzajúc primárne zo záveru, podľa ktorého nie je súdom skutkovým a vychádza zo skutkového stavu k rozhodnému dňu v zmysle úpravy podľa a tiež zo zohľadnenia skutočnosti, že podmienky na realizáciu dôkazu - výsluchu označeného svedka podľa , , naplnené neboli. Správny súd však napriek primárne skonštatovanému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa uvádza, že žalobcom zvolený spôsob argumentácie prostredníctvom poukazovania na rozhodnutia NS SR, Súdneho dvora EÚ alebo Ústavného súdu SR, v rámci ktorých žalobca identifikoval rozhodnutia, na ktoré poukazuje len spisovou značkou a dátumom vydania rozhodnutia (napríklad v druhom odseku na strane 5, v druhom a treťom odseku na strane 19, v prvom odseku na strane 23 rub správnej žaloby), hodnotí ako rozporný napríklad so závermi podľa bodu 55.

odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorých: V súvislosti s aktivitou sťažovateľa, ktorý argumentoval rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora, tak kasačný súd upozorňuje, že táto je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla. Pre správne posúdenie veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné, koľko „judikátov“ ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom, s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu, správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec. Správny súd v nadväznosti na citovaný záver NS SR vychádza z právneho názoru, podľa ktorého, pokiaľ žalobca mienil argumentovať poukazovaním na závery konkrétneho rozhodnutia NS SR alebo SD EÚ alebo ÚS SR tvrdiac ich aplikovateľnosť v prejednávanej veci, bolo žiaduce pre potreby vyhodnotenia skutočnosti, či sú/nie sú závery takto označeného „judikátu“ aplikovateľné i v prejednávanej veci, aby žalobca dostatočne svojimi tvrdeniami vymedzil podstatné skutkové a právne východiská označeného rozhodnutia svedčiace o tom, že v danej veci išlo o vec obdobnú, ako je prejednávaná vec, a teda sú jeho závery aplikovateľné i v prejednávanej veci. Takéto vymedzenie, uvedená argumentácia žalobcu, a to i pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. z 08.12.2020 nenapĺňa. Osobitne, pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 08.12.2020, správny súd uvádza, že sa jedná o rozhodnutie označené až v replike žalobcu a žalobca vo vzťahu k nemu zdôrazňoval výlučne obdobnosť záverov avšak nevymedzil svojimi tvrdeniami i obdobnosť východísk tohto rozhodnutia s východiskami prejednávanej veci, čo správny súd zdôrazňuje. Pokiaľ ide o judikatúru Súdneho dvora EÚ a argumentáciu žalobcom z nej vyvodzovanú pre pomery prejednávanej veci, poukazuje správny súd na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného.

13. S ohľadom na aplikovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správny súd pre úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia vo všeobecnej rovine uvádza stanovisko k argumentácii žalobcu pokiaľ ide o prevzatie zistení správcom dane z iných daňových kontrol a s tým namietané porušenie procesných práv žalobcu, ako aj vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom momentu začatia predmetnej daňovej kontroly v spojení s námietkou žalobcu o materiálnom nedodržaní lehoty podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku (strana 17 správnej žaloby - poznámka správneho súdu). Pokiaľ ide o namietanie procesného postupu správcu dane, ktorý bol žalovaným aprobovaný a v rámci ktorého správca dane v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní bez ďalšieho použil informácie a skutočnosti zistené z iných daňových kontrol namiesto toho, aby sám vykonal dokazovanie a daňovému subjektu umožnil realizovať jeho procesné práva, poukazuje správny súd na východiská dané úpravou podľa § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku. V zmysle tejto právnej úpravy postupuje správca dane pri vykonávaní dokazovania tak, aby naplnil účel dokazovania v daňovej kontrole, ktorým je čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných pre účely správy daní, pričom správca dane nie je pri tomto postupe viazaný návrhmi účastníkov konania (v nadväznosti na skutočnosť, že správca dane pri tomto postupe vedenia dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, nebolo jeho zákonnou povinnosťou ani odôvodňovať prečo vykonal miestne zisťovanie len vo vzťahu ku subjektu UNI BizGROUP s.r.o... Pri uvedenom postupe môže správca dane ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je v rozpore s právnymi predpismi, pričom okruh dôkazov podľa úpravy § 24 ods. 4 druhá veta daňového poriadku nie je uzatvorený a je vymedzený práve prostredníctvom uvedeného účelu dôkazu a dokazovania v daňovej kontrole. Pokiaľ teda správca dane pri svojom postupe prevzal zistenia vyplývajúce z inej daňovej kontroly a učinil o uvedenom úradný záznam v administratívnom spise, nejedná sa o nezákonný postup, teda o postup rozporný s procesnými predpismi upravujúcimi postup správcu dane. Zároveň v tejto súvislosti správny súd podotýka, že skutočnosti spojené so zisteniami z iných daňových kontrol sú potom zohľadňované pri hodnotení takto získaných zistení správcu dane pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku (napríklad vo všeobecnej rovine, pokiaľ správca dane uvedeným spôsobom získa zápisnicu o miestnom zisťovaní v daňovej kontrole iného daňového subjektu vykonávanú iným správcom dane, ide o listinný dôkaz obdobne ako pokiaľ takto získa zápisnicu o výsluchu svedka pred iným správcom dane v daňovej kontrole iného daňového subjektu). V nadväznosti na to potom nie je možné dospieť k záveru o porušení procesných práv žalobcu, pokiaľ je zápisnica o miestnom zisťovaní z inej daňovej kontroly použitá ako dôkaz v prebiehajúcej daňovej kontrole kontrolovaného daňového subjektu. Keďže v daňovej kontrole kontrolovaného daňového subjektu priamo nedochádza k vykonaniu miestneho zisťovania, nemôže dôjsť ani k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 37 ods. 4 daňového poriadku a ani nie je daňovému subjektu odňatý priestor na splnenie jeho zákonnej povinnosti podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku. Predpokladom záveru o zákonnosti uvedeného procesného postupu správcu dane je skutočnosť náležitého obtiahnutia informácie o takomto prevzatí uvedených

dôkazov z inej daňovej kontroly do administratívneho spisu a vytvorenie priestoru na oboznámenie sa s týmito zisteniami a zaujatie stanoviska k nim pre daňový subjekt, čo platí i vo vzťahu ku zisteniam vyplývajúcim z interných databáz v danom prípade nezávisle na úprave podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že pri úprave § 24 ods. 3 daňového poriadku správny súd nevzhliada dôvod na rozlišovanie zistení správcu dane z jeho úradnej činnosti medzi jednotlivými pracovníkmi správcu dane. Osobitne, pokiaľ ide o zápisnicu z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, je oprávnenie daňového subjektu vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane upravené v § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku a predpokladá, že zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu je v administratívnom spise obsiahnutá. Správny súd konštatuje v nadväznosti na námietku žalobcu, že v obsahu pripojeného administratívneho spisu sa nenachádza zápisnica, na ktorú sa žalovaný odvoláva, že skutočnosť absencie zápisnice v administratívnom spise v tejto veci, zakladá porušenie procesného práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, ktoré však nie je základom rozhodnutia správneho súdu v tejto veci vzhľadom na vyššie skonštatovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného a v pomeroch prejednávanej veci by ani toto porušenie samé o sebe nezakladalo záver o naplnení niektorého dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného. Namietanie absencie spísania zápisnice o miestnom zisťovaní s poukazom na úpravu § 37 ods. 4 daňového poriadku pri jej prevzatí do administratívneho spisu z inej daňovej kontroly a spísanie úradného záznamu o uvedenom v daňovej kontrole kontrolovaného subjektu (čo bolo naplnené spísaním úradného záznamu správcom dane pod č. 100918263/2019 zo dňa 08.04.2019, ktorý je obsiahnutý v pripojenom administratívnom spise), hodnotí správny súd ako nedôvodné.

14. Správy súd ďalej vo všeobecnej rovine uvádza, že podmienky pre postup podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku v predmetnej veci naplnené neboli s ohľadom na absenciu a nepreukázanie naplnenia podmienok postupu podľa tohto zákonného ustanovenia. V pomeroch prejednávanej veci a v nadväznosti na obsah námietok žalobcu viažucich sa k úprave lehoty podľa , správny súd uvádza, že predmetom prieskumu správneho súdu v tejto veci je postup a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, pričom postupom správneho orgánu prvého stupňa sa v danom prípade rozumie postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia správcu dane od začatia administratívneho konania, čo v danom prípade zodpovedá časovému úseku od začatia daňovej kontroly dňom 16.05.2018 podľa oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa daňového poriadku. Prieskum zákonnosti správneho súdu na postup orgánov podľa platného a účinného v čase realizácie daňovej kontroly nedopadá. Skutočnosť momentu obmedzenia daňového subjektu v nakladaní s účtovnými dokladmi úpravou podľa , daňového poriadku na seba moment začatia daňovej kontroly neviaže. Lehota podľa daňového poriadku teda bola dodržaná.

15. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci nové rozhodnutie, ktoré bude výsledkom zákonného postupu v nadväznosti na vyslovené záväzné právne názory správneho súdu v odôvodnení tohto rozsudku, v rámci ktorého procesného postupu bude žalovanému vytvorený zákonom predpokladaný priestor pre riadne splnenie jeho zákonných povinností.

16. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

17. Správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného v nadväznosti na čo sa za účastníka v tomto konaní úspešného v celom rozsahu považuje žalobca, ktorému správny súd podľa priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.