Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-796-2009.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/796/2009
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: F. F., E..Č.. XXXXXX/XXXX, Z. V. XXX, XXX XX Z. V., vedenej pod sp. zn. EX 6153/09 súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 334,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Súd poverením z 8.9.2009 poveril exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného 334,60 € s príslušenstvom na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 02729/09 z 1.6.2009.
Povinný predložil súdu návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. V návrhu povinný uviedol, že sa proti nemu vedie exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02729/09 z 1.6.2009. Po oznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti SR povinný zistil, že jeho prípad je obdobný ako viaceré veci tam uvedené, napr. rozhodnutia:
- Okresného súdu Zvolen sp. zn. 21Er/1390/2009-7
- Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. 10CoE/326/2010
- Krajského súdu v Prešove z 15.2.2011 č. k. 19CoE/99/2010
- Krajského súdu v Prešove z 19.4.2010 č. k. 6CoE 59/2010
- Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 č. k. 20CoE/24/2011
- Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19
- Ústavného súdu SR z 3. marca 2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13.
V prípade povinného si povinný tiež osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí povinný vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre povinného nepredvídateľný a má povinný vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa povinný s nimi neoboznámil [§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka].
Povinný uvádza, že spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Pre porovnanie dáva povinný do pozornosti neprijateľnosť rozhodcovkej
-2-
doložky v rakúskom práve (§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa „Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä zmluvné ustanovenia podľa ktorých.... má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami“) a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010).
Ďalej povinný uvádza, že rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), ale viac- menej je založené na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícii (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2011 č. k. 6CoE 64/2010).
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok je podľa povinného nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ako judikoval Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 31. mája 2011 č. k. 20CoE/24/2011: „Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je aj o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži.“
Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku povinný žiada, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byt vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“
Povinný rovnako žiada naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať (rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Ďalej povinný uvádza, že podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 z 10.4.1984 Sabine von Colson a Elizabeth Kamann proti Land Nordhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 z 10.4.1984 Dotroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26: „avšak 9Er/796/2009 -3-
povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto smernice, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článkov 189.“
Plnenie, ktoré sa vymáha bolo podľa povinného priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj ústavný súd SR v rozhodnutí z 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov.
Povinný uvádza, že podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa má exekúcia zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým. Podľa povinného nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ), ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13).
Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od povinného vymáha plnenie ponecháva povinný na judikovanie súdu (§ 153 ods. 3 OSP) Na účely zastavenia exekúcie je podľa povinného postačujúce, že je neprijateľná rozhodcovská doložka [§ 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka]. Do rozhodnutia o zastavení exekúcie povinný požaduje, aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže možno očakávať zastavenie exekúcie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení dopadajúcom na vec (ďalej aj „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
-4-
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Podľa uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28.9.2012, sp. zn. 6CoE/210/2012 odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS
v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Ak keď s právnymi názormi uvedenými v dvoch predchádzajúcich odsekoch ako aj im podobnými, ktoré sú reprezentované širokým spektrom „judikátov“, a ktoré sú nepochybne účastníkom konania a najmä oprávnenému vrátane spojených prípadov známe, nemožno súhlasiť, súd podľa právneho názoru obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a podľa právneho názoru obsiahnutého v stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, ktoré je citované v uznesení Krajského súdu v Prešove z 28.9.2012, sp. zn. 6CoE/210/2012, z ktorého de facto vyplýva, že každá rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola dojednaná individuálne a na poklade, ktorej návrh na 9Er/796/2009 -5-
začatie konania pred rozhodcom podal dodávateľ je neprijateľnou podmienkou, rozhodcovskú doložku dojednanú v bode 17 všeobecných podmienok k zmluve o úvere č. 6730392 z 22.9.2008, ktorá aj keď nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. z dôvodu, že úver bol poskytnutý na účel výkonu povolania (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2011 Z. z.) je zmluvou spotrebiteľskou podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1 OZ), nakoľko z jej obsahu súd nemá preukázané, že povinný vystupoval pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, kým oprávnený áno (§ 53 ods. 3 a 4 OZ), vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku a teda ako neplatnú (§ 53 ods. 1, 4 a 5 OZ), keďže zo zmluvy je evidentné, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a zároveň návrh na začatie konania pred rozhodcom podal dodávateľ. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou a teda neplatnou má za následok, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať a vydaný rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012) a preto súd „nezákonnú“ exekúciu vedenú na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 ZRK zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom písomne v troch vyhotoveniach.